Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/202/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423201664
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1423201664.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. - D., toho času Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu
odňatia slobody, Chorvátska 5, 812 29 Bratislava, o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu: E. F., nar.
XX.XX.XXXX, dieťa rodičov - matka: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. X, XXX XX C. a otec: G. F.,

nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt H. X, XXX XX C., na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Mestského
súdu Bratislava II zo dňa 31.10.2023, č. k. B4-20Pc/2/2023-18, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II uznesením zo dňa 31.10.2023, č.k. B4-20Pc/2/2023-18 vo výroku I.
odmietol podanie navrhovateľa. II. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 7 ods. 1, § 8 ods. 1, § 126 ods. 1 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a vecne tým, že v zmysle platnej právnej
úpravy Zákona o rodine sa otcovstvo k dieťaťu určuje pomocou troch právnych domnienok. Poradie

uplatnenia týchto domnienok je fixné. Pokiaľ sa uplatní prvá domnienka, je vylúčená aplikácia druhej
domnienky až do doby, kým prvá nebude právoplatne zapretá. Uviedol, že navrhovateľ sa podaným
návrhom domáha určenia otcovstva na základe rozhodnutia súdu, pričom určenie otcovstva na základe
rozhodnutia súdu (v poradí tretia domnienka) prichádza do úvahy iba v prípade, ak otcovstvo nebolo
určené domnienkou svedčiacou manželovi matky (v poradí prvá domnienka) ani súhlasným vyhlásením
rodičov (v poradí druhá domnienka). Prihliadol na to, že lustráciou v Registri obyvateľov, ako aj zo

súvisiaceho konania sp. zn. 39Pc/10/2023 zistil, že v rodnom liste maloletej je uvedený otec G. F.,
nar. XX.XX.XXXX, čím bolo nepochybne preukázané, že otcovstvo k maloletej E. F., nar. XX.XX.XXXX,
bolo určené. Dospel k záveru, že navrhovateľ nie je subjektom, ktorému podľa Zákona o rodine, ako aj
ustanovení Civilného mimosporového poriadku svedčí účastníctvo v konaní o určenie otcovstva, preto
návrh uznesením odmietol. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že určí, že navrhovateľ je otcom maloletej E. F., maloletú zverí
do osobnej starostlivosti matky, určí výživné na maloletú a upraví styk otca s maloletou. Napadnuté
rozhodnutie považoval za nesprávne, pretože maloletá E. je jeho biologická dcéra. Uviedol, že maloletá
sa narodila za trvania manželstva jej matky s G. F., pričom navrhovateľ sa v tom čase nachádzal vo
výkone trestu odňatia. Matka maloletej pod vplyvom manžela súhlasila so zápisom G. F. do rodného listu

maloletej na strane otca. Po určitom čase s ním matka maloletej začala komunikovať písomne, formou
osobných návštev a telefonických kontaktov a o všetkom ho informovala. V čase spolužitia s matkoumaloletej si spoločne plánovali budúcnosť, pričom prebiehalo konanie o rozvod manželstva matky a jej
manžela G. F.. Uvedomuje si, že v živote spravil veľa chýb, následkom čoho je uložený trest odňatia
slobody, ktorý mu končí 25.11.2024. Je mentálne pripravený dať svoj život do poriadku a za prirodzené

považuje, že si splní svoju otcovskú povinnosť. Žiadal, aby bolo v konaní o určenie otcovstva vykonané
dokazovanie zabezpečením testov DNA a výsluchom matky maloletej, G. F. a svedkyne E. I., starej
matky. Uviedol, že aktuálne nemá kontakt s matkou maloletej a vyslovil obavy, že by do budúcnosti
mohol mať problémy so stykom s maloletou.

4. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení
s § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

5. Podľa § 7 ods. 1 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) účastníkom
je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.

6. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 CMP, návrh navrhovateľa, ktorému nesvedčí účastníctvo podľa § 7,
súd uznesením odmietne.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že postup súdu prvej

inštancie bol správny a jeho závermi a dôvodmi uvedený v rozhodnutí sa v celom rozsahu stotožňuje
a poukazuje na ne (§ 387 ods. 1 CSP).

8. Účastníctvo v mimosporovom procese vykazuje významné procesné odlišnosti, ku ktorým patrí o.i.
aj spôsob, ako sa založí procesné postavenie subjektu určitých hmotnoprávnych vzťahov. S procesným

postavením účastníka konania následne úzko súvisí tzv. vecná legitimácia ako stav vyplývajúci
z hmotného práva a reflektujúci skutočnosť, že subjekt je nositeľom práv, povinností a právom
chránených záujmov, ktoré sú predmetom konania. Pojmovým znakom každého subjektívneho práva
je existencia možnosti domáhať sa jeho ochrany, pričom sa však predpokladá, že subjektu toto
právo svedčí. V civilnom mimosporovom konaní je identifikácia nositeľov subjektívnych práv, či

právom chránených záujmov, ktorí majú mať postavenie účastníkov konania ovplyvnená materiálnym
postavením týchto subjektov v rovine hmotnoprávnych vzťahov. Procesný postup z ust. § 8 ods. 1 CMP
dáva možnosť súdu postupovať v konaní tak, že ak podá návrh subjekt, ktorému nesvedčí procesné
postavenie účastníka v zmysle materiálneho vymedzenia vyplývajúceho z § 7 CMP, že súd takýto návrh
môže odmietnuť. Týmto procesným postupom je v zmysle princípu procesnej ekonómie odbremeniť

súdy od meritórneho rozhodovania formou zamietnutia návrhu na začatie konania v prípadoch, keď
iniciovanie konania zo strany navrhovateľa je výslovne šikanózne, neodôvodnené, nepreukáže právny
záujem, resp. z pohľadu hmotného práva a účasti na konaní vylúčené. Návrh subjektu, ktorý nespĺňa
predpoklady účasti na konaní, súd odmietne.

9. V danej veci správne súd prvej inštancie uzavrel, že navrhovateľovi nesvedčí účastníctvo v konaní
z dôvodu, že nie je subjektom, ktorému podľa Zákona o rodine, ako aj ustanovení CMP svedčí
účastníctvo v konaní o určenie otcovstva. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie mal v konaní
preukázané, že otcovstvo k maloletej bolo určené, ako otec maloletej je uvedený manžel matky G.
F.. Ustanovenia § 84 a nasl. Zákona o rodine upravujú tri právne domnienky, na základe ktorých sa

určuje otcovstvo k maloletému dieťaťu. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,
že pokiaľ sa uplatní prvá domnienka, je vylúčená aplikácia druhej domnienky až do doby, kým prvá
nebude právoplatne zapretá. V predmetnej veci inicioval konanie navrhovateľ neodôvodnene a jeho
účasť v konaní je vylúčená, práve z dôvodu, že otcovstvo k maloletej bolo určené, pričom doposiaľ
neprebehlo konanie o zapretie otcovstva a nebola preukázaná existencia právoplatného rozhodnutia

súdu, ktorým by bolo otcovstvo G. F. k maloletej zapreté. Odvolacie námietky navrhovateľa týkajúce jeho
spolužitia s matkou maloletej, vyslovených pochybností o otcovstve G. F. k maloletej vyhodnotil odvolací
súd ako neopodstatnené, ktoré nezakladajú dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia vzhľadom na
vyššie uvedené dôvody.

10. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako správne.11. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zjavne omylom
vec právne posúdil aj podľa ust. § 126 ods. 1 CMP, ktoré sa týka návratového konania. Daná vada
rozhodnutia však nie je dôvodom pre postup podľa § 389 ods. 1 CSP (zrušenie napadnutého uznesenia).

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).