Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. január 2024

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119214012
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2024:8119214012.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Diana Bičová, v sporovej veci žalobcov: 1./ A. A. B., nar.

XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX D., 2./ E. F., nar. XX.XX.XXXX, G. H. XXXX/X, XXX XX D. I., 3./ A.
A. J., nar. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, XXX XX D., všetci právne zast.: Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka, so
sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, proti žalovaným: 1./ L. E., zastúpená: Slovenský pozemkový fond,
Búdková č. 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17 335 345 - správca neznámeho vlastníka, 2./ H. E., zastúpený:
Slovenský pozemkový fond, Búdková č. 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17 335 345 - správca neznámeho
vlastníka, 3./ M. E., zastúpený: Slovenský pozemkový fond, Búdková č. 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17
335 345 - správca neznámeho vlastníka, 4./ N. E., zastúpená: Slovenský pozemkový fond, B. O. XX,

XXX XX B., IČO: 17 335 345 - správca neznámeho vlastníka, 5./ A. J., nar. XX.XX.XXXX, P. D. XXX/
XX, XXX XX D. I., splnomocnený zástupca: JUDr. Tibor Čonka, IČO: 51428393, so sídlom F. XX, XXX
XX D., 6./ Q. R. D., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX/XX, XXX XX S. D., splnomocnený zástupca: JUDr. Tibor
Čonka, IČO: 51428393, so sídlom Továrenská 18, 040 01 Košice, v konaní o určenie, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Trebišov, odbor
katastrálny, nachádzajúci sa v okrese Trebišov, obec Kráľovský Chlmec, katastrálne územie D. I.,

zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu
ako parcela č. 385 o výmere 390 m2 ako záhrada a zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely
registra „E“, evidované na mape určeného operátu ako parcela č. 383 o výmere 73 m2 ako zastavaná
plocha a nádvorie, parcela č. 380 o výmere 180 m2 ako záhrada,
p a t r i a do dedičstva po poručiteľke A. B., L. T., nar. XX. XXXX XXXX, zomrelej XX. XXXXXXXX
XXXX, naposledy bytom Kráľovský Chlmec.

II. Súd určuje, že nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Trebišov, odbor

katastrálny, nachádzajúci sa v okrese F., obec D. I., katastrálne územie D. I., zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX ako parcely registra „E“, evidované na mape určeného operátu ako parcela č. 381 o výmere
438 m2 ako záhrada a parcela č. 382 o výmere 122 m2 ako zastavaná plocha a nádvorie, p a t r i a do
dedičstva po poručiteľke A. B., L. T., nar. XX. XXXX XXXX, zomrelej XX. XXXXXXXX XXXX, naposledy
bytom Kráľovský Chlmec v rozsahu podielu žalovaných v 5. a 6. rade.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobcovia žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.09.2019, zmenenou uznesením zo dňa
31.08.2022, žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na Okresnom
úrade Trebišov, odbor katastrálny, nachádzajúcej sa v okrese F., obec Kráľovský Chlmec, k. ú. D. I.,

zapísanej na LV č. XXXX ako parcely registra E evidované na mape určeného operátu ako parcela č.
381 o výmere 438 m2 ako záhrada, parcela č. 382 o výmere 122 m2 ako zastavaná plocha a nádvorie
parcela č. 385 o výmere 390 m2 ako záhrada
a zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra E evidovaná na mape určeného operátu ako parcela
č. 383 o výmere 73 m2 ako zastavaná plocha a nádvorie parcela č. 380 o výmere 180 m2 ako záhrada

patria do dedičstva po poručiteľke A. B. L. T., nar. XX.XX.XXXX, zomrela XX.XX.XXXX, naposledy bytom
Kráľovský Chlmec.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyne svoje vlastnícke právo odvodzujú od vlastníckeho práva ich
právnej predchodkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej 26.11.2007, ktorá predmetnú nehnuteľnosť
získala na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 13.07.1951 od predávajúcej A. D., L. A., a to

konkrétnepozemky,ktorésúuvedenévpetitežaloby.Ideopozemkyzapísanévpozemno-knižnejvložke
č. XXXX ako parcely č. 381, 382 a 385 a v pozemno-knižnej vložke č. XXXX ide o parcely č. 380,
383 a 385. Žalobkyne uvedené potvrdzujú okrem kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 13.07.1951 aj listinou
– Pozemnoknižné opravné osvedčenie zo dňa 10.05.1962, podľa ktorého predávajúca A. D. svojim
osvedčeným podpisom pred Miestnym národným výborom v Podolínci osvedčila, že predmetné parcely

predala pani A. B. a že kupujúca tieto nepretržite a nerušene užívala odo dňa kúpy, t.j. od 13.07.1951.
Predmetnánehnuteľnosťjevsúčasnostivovlastníctvebývalýchvlastníkov,ktorýchpredsúdomvzmysle
ustanovenia § 8 ods. 1 písm. c), ust. § 13 a ust. § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. ako zástupca
nezisteného vlastníka zastupuje Slovenský pozemkový fond. Listiny, ktoré žalobcovia predložili súdu so
žalobou sú dôkazom toho, že vlastnícke právo kupujúcej nebolo zapísané do pozemno-knižnej vložky,

ale kupujúca ju nerušene aj so svojou rodinou užívala odo dňa jej kúpy v roku 1951 až do smrti, čiže
viac ako 56 rokov a následne nehnuteľnosť užívali jej dcéry, teda žalobkyne v 1. až v 3. rade. Vzhľadom
na to, že po smrti poručiteľky A. B. neboli predmetné nehnuteľnosti prejednané v dedičskom konaní
a poručiteľka ich za svojho života nepreviedla na inú osobu, žalobcovia sú toho názoru, že vlastnícke
právo patrí ich právnemu predchodcovi, a to matke A. B. a jej smrťou vlastnícke právo prešlo na žalobcov

ako jediných zákonných dedičov po poručiteľke a vlastníčke nehnuteľností.
Žalobcovia k žalobe pripojili Osvedčenie o dedičstve zo dňa 18.09.2008, Pozemnoknižné opravné
osvedčenie zo dňa 10.05.1962, Kúpnopredajnú zmluvu, Pozemnoknižnú vložku č. XXXX, k. ú. D. I.,
Pozemno-knižnú vložku č. 1827, k. ú. D. I., LV č. XXXX, k. ú. D. I..

3. Žalovaný v 6. rade vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 25.03.2020 (č.l. 23) uviedol, že do roku
2012 nevedel, že jeho babka A. D., L. A., disponuje nehnuteľným majetkom v katastri Kráľovský Chlmec,
avšak dňa 19.06.2012 dostal výhražný list od advokáta JUDr. Andreja Molnára, aby sa zriekol dedičstva
po nej. Advokátovi M. N. A. odpovedal, že nemá žiadnej dedičstvo po nej a teda sa nemá čoho vzdať.
Podľa jeho názoru problém spočíva v tom, že kúpnopredajná zmluva bola spísaná iba s jednou osobou

A. D. L. A., ostatní vlastníci boli z toho vynechaní, pričom v liste vlastníctva č. XXXX sú zapísaní podieloví
spoluvlastníci. K svojmu vyjadreniu pripojil list JUDr. Andreja Molnára zo dňa 19.06.2012, odpoveď na
uvedenú žiadosť, Osvedčenie o dedičstve zo dňa 12.12.2012.

4. Zástupca žalovaných v 1. až 4. rade Slovenský pozemkový fond vo svojom vyjadrení k žalobe zo

dňa 20.03.2020 (č.l. 31) poukázal na celkovú zmätočnosť žaloby a jej petitu nakoľko žalobcovia žiadali
určiť do dedičstva také parcely, ktoré sa na LV č. XXXX v k. ú. D. I. neuvádzajú. Zároveň poukázal na
nezrovnalosť v označení poručiteľky – právnej predchodkyne žalobcov, kde bola v žalobe označená
krstným menom Magdaléna a na iných miestach bola označená ako Margita.
Zároveň uviedol, že pokiaľ by žalobcovia sledovali určenie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.

ú. D. I. do dedičstva po poručiteľke, má za to, že v danom prípade by neunesenie dôkazného bremena
bolo zrejmé rovnako aj z tej skutočnosti, že žalobcovia nepreukázali tzv. reťazec prevodov – nepredložili
žiaden dôkaz o tom na základe akého titulu a kedy predávajúca A. D., L. A. mala nadobudnúť sporné
nehnuteľnosti v celku tak, aby bola oprávnená tieto predmetnou kúpnou zmluvou následne aj v celku
previesť na právnu predchodkyňu žalobcov.

SPF poukázal na to, že v takomto prípade žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz o prevode, resp.
prechode podielov žiadneho z riadnej zapísaných žalovaných na PKV č. XXXX, k. ú. D. I. na túto
predávajúcu. Na PKV č. XXXX, k. ú. D. I. má zapísaný iba podiel o veľkosti 63/144, z čoho je zrejmé,
že nebola oprávnená predávať nehnuteľnosti ako celok, a teda nemohla byť vzhľadom na všetkookolnosti dobromyseľná. Rovnaký záver by tak platil aj pre matku – právnu predchodkyňu žalobcov,
o ktorej dobromyseľnú držbu títo opierajú svoj žalobný návrh. Dobromyseľnosť v danom prípade nemôže
založiť ani žalobcami predložené vzájomné Pozemnoknižné opravné osvedčenie zo dňa 10.05.1962

predávajúcej a kupujúcej, že v skutočnosti chceli medzi sebou previesť aj nehnuteľnosti neuvedené na
tejto kúpnej zmluve, keďže na to predávajúca od počiatku nemala oprávnenie – nepatrilo jej vlastnícke
právo. SPF poukázal na zásadu Nemo plus iuris...resp. nikto nemôže na druhého previesť viac práv
ako sám má. Zástupca žalovaných v 1. až 4. rade má za to, že aj toto osvedčenie spísané medzi
zmluvnými stranami samé o sebe svedčí o vedomosti oboch zmluvných strán o vážnych nedostatkoch

predmetného prevodu a je taktiež ďalším dôkazom o ich chýbajúcej dobromyseľnosti. Tvrdená držba
právnej predchodkyne žalobcov, ako ani jej predchodkyne – predávajúcej A. D. – nemôže byť v žiadnom
prípade považovaná za dobromyseľnú a teda nie je možné od nej odvodzovať vlastnícke právo.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby konajúci súd žalobu zamietol.

5. Žalovaná v 5. rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.03.2020 (č.l. 34 a č.l. 132) uviedla, že

žalobu žalobcov uznáva v plnom rozsahu s tým, že uviedla, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla
s ostatnými nehnuteľnosťami po svojich právnych predchodcoch, keďže boli evidované na ich
mene. Tieto nehnuteľnosti neboli zrejme zaknihované po kúpe ešte do pozemno-knižného protokolu
v prospech kupujúcej, keďže v tom období takéto prevody podliehali súhlasu bývalého príslušného
okresného národného výboru a zrejme takýto súhlas nebol vyžiadaný, resp. vydaný a preto nedošlo

k zaknihovaniu v PK. Uviedla, že predmetné nehnuteľnosti ona a podľa jej vedomostí ani jej právni
predchodcovia neužívali, keďže rešpektovali podmienky kúpnopredajnej zmluvy. Tieto nehnuteľnosti boli
podľa všetkého v oprávnenej držbe právnej predchodkyne žalobcov, ktorí po smrti pôvodného držiteľ
a domnelého vlastníka vstúpili do všetkých práv držiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené nemá námietky
proti žalobe žalobcov, aby súd určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke.

6. Žalobcovia v replike doručenej súdu dňa 01.06.2020 (č.l. 41) uviedli, že v časti, kde došlo k chybe
v písaní a je nesprávne uvedený LV č. XXXX, k. ú. D. I., opravujú celý text žaloby tak, že nesprávne
uvedený LV č. XXXX menia na správny list vlastníctva č. XXXX, k. ú. D. I., ktorého vlastnícke
práva sú predmetom žaloby aj súčasťou žalobného petitu. K argumentu SPF o dôveryhodnosti dobrej

vôle predchádzajúceho vlastníka uviedli, že na to svedčí dôkaz označený a pripojený k žalobe -
Pozemnoknižnéopravnéosvedčeniezodňa10.05.1962,vktorompredávajúcaA.D.potvrdilaavyhlásila
pred dvomi svedkami a potvrdila vlastnoručným podpisom pred Miestnym národným výborom, že
pozemky, ktoré predala kupujúcej A. B. nadobudla darom a dedením a že ich v celosti tak, ako
sú v osvedčení vypísané predala poručiteľke A. B. za sumu 120.000,- Kčs, ktorá cena zodpovedá

nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy v roku 1951, a to v celosti. Na uvedené poukazuje
vo svojom vyjadrení aj žalovaná v 5. rade, že jej táto skutočnosť – predaj nehnuteľnosti v celosti bola a je
známa, a že jej právni predchodcovia túto nehnuteľnosť z uvedeného dôvodu nikdy ani neužívali, keďže
bola predaná poručiteľke. Zároveň poukázali na vyjadrenie žalovaného v 6. rade, že do roku 2012 nemal
vedomosť o tom, že by mal byť vlastníkom nehnuteľnosti, resp. jej podielu, ktorá je predmetom sporu.

Zároveň žalobcovia uviedli, že od roku 1951 do roku 1964 nebol potrebný zápis vlastníckeho práva
do pozemkovej knihy. Občiansky zákonník z roku 1950 (účinný od 31. decembra 1950 do 31.
marca 1964) upustil od tzv. intabulačného princípu, čo znamená, že v tom čase na platnosť prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebol potrebný zápis v pozemkovej knihe, ale k jeho vzniku
došlo už samotným uzatvorením zmluvy, ktorá bola právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti. Zápis nadobudnutia vlastníctva v pozemkovej knihe teda už nebol podmienkou prevodu
vlastníctva,nemalhmotnoprávnyvýznamazostalmuibavýznamdeklaratórny.Pozemkováknihastratila
takto svoju všeobecnú hodnovernosť. Výnimku z tohto pravidla tvorilo iba nadobudnutie vlastníctva k
nehnuteľnosti dedením a na základe vydržania. Vzhľadom k tomu, že kúpna zmluva zo dňa 13.07.1951
a Pozemnoknižné opravné osvedčenie zo dňa 10.05.1962 spadali do vyššie uvedeného obdobia, k

zápisu vlastníckeho práva v prospech poručiteľky (kupujúcej) nedošlo z dôvodu, že tieto zapísať nebolo
povinnosťou k tomu, aby vzniklo vlastnícke právo a poručiteľka bola v dobrej viere, že jej nehnuteľnosti
patria minimálne od 10.05.1962.

7. Slovenský pozemkový fond ako zástupca žalovaných v 1. až 4. rade v duplike doručenej súdu dňa

26.08.2020 (č.l. 48) uviedol, že Kúpnopredajnej zmluve zo dňa 13.07.1951 chýba uvádzaný dátum,
taktiež na nej chýbajú podpisy zmluvných strán. Predmetom kúpnej zmluvy sú „v pozemnoknižnej vložke
obce Kráľovský Chlmec číslo XXXX. N. 1-2. parc. čísla 384, 385, pod B6 na jej meno zapísaný domstaré číslo 208, s dvorom a záhradkou, ktoré nehnuteľnosti nadobudla dedením a darom pod číslom
čd. XXX/XXXX“.
V Pozemnoknižnom opravnom osvedčení zo dňa 10.05.1962 A. D. L. A. ako predávajúca uvádza, že

odpredala kupujúcej A. B. L. T. svoju domovú nehnuteľnosť vo vložke obce Kráľovský Chlmec číslo
XXXX.N.. 1-2. parc. 384, 385 dom, dvor a záhradu. Ďalej uvádza, že k tejto domovej nehnuteľnosti, ako
to zo samej zmluvy vysvitá, patrí aj záhrada, ktorá však omylom nebola pojatá do zmluvy hlavne preto,
že sa v iných vložkách nachádza, a to vo vložkách číslo XXXX, parc. 381, 382, 385 a vložka číslo 1827.
parc. 380, 383, 385 aj spoločným dvorom, ktoré parcely prislúchajú k tejto domovej nehnuteľnosti, avšak

ostali na mene odpredávateľky D..
Vo vložke 1034 má takto svoj podiel na mene pod B.18 v čiastkach 63/144 a mimo toho jej patria aj
podiely pod B3. ešte na mene Rozy Gyüre v 12/144. čiastok pod B.10.13.16c. ešte na mene H. E., pod
B.16.b. ešte na meno M. E. a pod B.19. ešte na mene vd. N. E. L. P. v čiastkach 49/144, poťažne 4/144.
poťažne 16/144. titulom dedenia, skutočnej držby a vyše 10 ročného vydržania, takže aj tieto odpredala
Baniakovej.

Vo vložke 1827 pod B.2. náleží celý podiel A. D., ktorý tiež odpredala B..
Zároveň poukázal na to, že:
- vo vložke 1827 (parcely č. 380, 383 a 385) svedčí vlastnícke právo pani A. D. na celok titulom darovania
zo dňa 20.05.1948 č.l. pravdepodobne 412,
- vo vložke č. 1034 (parcely č. 381, 382 a 385) svedčí vlastnícke právo pani A. D. vo veľkosti podielu

63/144 titulom darovania zo dňa 20.05.1948 č.d. nečitateľné.
Odpredávajúca v Pozemnoknižnom opravnom osvedčení tvrdí, že jej patria podiely vyššie uvedených
osôb titulom dedenia, skutočnej držby a vyše 10 ročného vydržania, pričom uvedené nadobúdacie
tituly odpredávajúca iba tvrdí a žalobcovia nepredložili v žalobe žiadny dôkaz, kedy odpredávajúca A.
D. mala nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti v celku tak, aby bola oprávnená ich Kúpnopredajnou

zmluvou následne v celku previesť na právnu predchodkyňu žalobcov. Dobromyseľnosť nemôže založiť
ani predložené Pozemnoknižné opravné osvedčenie predávajúcej a kupujúcej, že v skutočnosti chceli
medzi sebou previesť aj nehnuteľnosti neuvedené v kúpnopredajnej zmluvy, keďže na to predávajúca
od počiatku nemala oprávnenie, a teda jej nepatrilo vlastnícke právo.
Samotný fakt, že kupujúca sporné nehnuteľnosti nerušene aj so svojou rodinou užívala odo dňa jej

kúpy v roku 1951 až do svojej smrti (viac ako 56 rokov) a následne nehnuteľnosť užívali jej dcéry, teda
žalobkyne v 1. až 3. rade, nemôže byť vyhodnotený tak, že tu bola splnená podmienka dobromyseľnosti
pre nadobudnutie vlastníckeho práva.

8. Žalobcovia vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 09.12.2020 (č.l. 76) uviedli, že trvajú na podanej

žalobe a navrhli, aby súd vyžiadal Darovaciu zmluvu zo dňa 5.11.1947, Darovaciu zmluvu zo dňa
20.05.1948, Rozhodnutie v dedičskom konaní č. d. 922 zo dňa 08.10.1949 Okresného úradu Trebišov,
katastrálny odbor, a zároveň žiadali, aby súd vyžiadal PKV č. 390, J. O. 1034, J. O. 1292, J. O. 1827
katastrálne územie kráľovský Chlmec.

9. Zástupca žalovaných v 1. až 4. rade SPF vo vyjadrení zo dňa 02.07.2021 (č.l. 99) navrhol súdu
vyžiadať zo Štátneho archívu v Košiciach listiny, na základe ktorých bol prevádzaný zápis vlastníckeho
práva v pozemno-knižných vložkách týkajúcich sa sporných nehnuteľností.

10. Okresný úrad Trebišov, katastrálny odbor, oznámením zo dňa 19.01.2022 (č.l. 131) oznámil súdu,

že parcela registra E-KN č. 385 bola pôvodne zapísaná v pozemno-knižných vložkách č. XXXX,
XXXX, XXXX ako spoločný dvor. V katastrálnom území D. I. bol zapísaný register obnovenej evidencie
pozemkov (ďalej ROEP) a právnych vzťahov k nim vyhotovený v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení dňa 29.09.2000
na základe rozhodnutia Okresného úradu v Trebišove č. 1212/2000 zo dňa 29.9.2000, Z-1151/00

vo veci schválenia registra ROEP v danom katastrálnom území. Spracovateľ registra ROEP, zrejme
nedopatrením nesprávne prešetril vlastnícke vzťahy zapísané v pozemno-knižných vložkách č. XXXX,
XXXX, XXXX, v ktorých bola zapísaná pôvodná parcela č. 385 ako spoločný dvor. Vlastnícke práva k
parcele registra E-KN č. 385 po zápise registra ROEP v súčasnosti vedené na liste vlastníctva č. XXXX
boli zapísané iba z údajov zapísaných v pozemno-knižnej vložky č. 1034. Vlastnícke práva evidované

v pozemno-knižnej vložke č. XXXX k pôvodnej parcele č. 385 ako spoločný dvor boli zrejme chybou
spracovateľa registra ROEP vynechané. Z toho dôvodu je na liste vlastníctva č. XXXX zapísaná iba
parcela registra E-KN č. 384, pôvodne taktiež evidovaná v pozemno-knižnej vložke č. XXXX.11. Slovenský pozemkový fond ako zástupca žalovaných v 1. až 4. rade vo svojom vyjadrení zo
dňa 27.01.2022 (č.l. 155 spisu) poukázal na obsah listín, a to Výťah zo zápisnice pozostalostného
pojednávania číslo: 183/47 poz. D 404/47, že podstatu pozostalosti H. E. tvorili pod bodom 2. a pod

bodom 5. nasledovné podiely na nehnuteľnostiach v obci Kráľovský Chlmec zapísané:
- v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, parc. č. 384, parc. č. 385, dom a dvor pod B1 v 1/2,
- v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, parc. č. 381, 382, 385, záhrada, dom, dvor pod B5 v čiastke 3/24.
H. E., L. A. zdedila po manželovi H. E. vyššie uvedené podiely a súčasne na základe Darovacej zmluvy
zo dňa 05.11.1947, všetky podiely zdedené po manželovi vrátane vyššie uvedených a svoje podiely H.

E., L. A. zapísané: v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, parc. č. 385 pod B2,
- v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, parc. č. 385 pod B11, 14,
- v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, parc. č. 380, 383, 385 pod B1 a iné, ktoré nie sú predmetom žaloby
vkladá vlastnícke právo pre A. D. L. A. v celosti.
Do pozornosti súdu uviedol, že podľa Uznesenia č. d. 412/1948:
Súd v pozemkovej knihe katastrálneho územia D. I. povoľuje tieto zápisy: Pod bodom 1. vo vložke č.

1292 na 1/2-iny (preškrtnuté a prepísané na 9/16) z nemovitosti parc. č. 384 dom, 385 dvor patriacu
podľa B1 H. E. (ženatý s H. L. A.). Pod bodom 4. vo vložke č. 1034 na X/XX-XXX nemovitosti parc. č.
381 záhrada, 382 dom, 385 dvor patriace podľa B5 H. E. (ženatý s H. L. A.).
Podľa uznesenia o odovzdaní nehnuteľnosti tohto súdu zo dňa 17.11.1947 číslo D 404/47 vkladá sa
vlastnícke právo titulom dedenia pre vdovu H. E., L. A..

Súd upozornil dedičku vdovu H. E., L. A., že z pozostalosti po jej manželovi boli vynechané nasledujúce
podiely vo vložke č. 1034 pod B10 a B13 (pravdepodobne išlo o iného H. E., ženatého s A. E.).
Potom podľa darovacej zmluvy vystavenej v D. I. dňa 05.11.1947 vkladá vlastnícke právo právnym
titulom darovania pre vdovu A. D. L. A.:
Pod bodom 2. vo vložke č. 1292 na nemovistosti parc. č. 384 dom, 385 dvor patriace podľa B2 a podľa

B5 H. E., L. A..
Pod bodom 4. vo vložke č. 1034 na X/XX-XXX (preškrtnuté na asi 21/48) z nemovitosti parc. č. 381
záhrada, 382 dom, 385 patriace podľa B11, 14, 17 H. E., L. A.. Pod bodom 6. vo vložke č. 1827 na
nemovitosti parc. č. 380 záhrada, parc. č. 383 dom, parc. č. 385 dvor patriace podľa B1 H. E., L. A..
Na základe uvedeného SPF poukázalo na to, že parcela č. 385 je uvedená v pozemno-knižnej vložke

č. XXXX, ale taktiež sa nachádza aj vo vložke č. 1034 a taktiež vo vložke č. 1827.
Tiež poukázalo na to, že:
- vo vložke č. 1827 (parcely č. XXX, XXX N. XXX) svedčí vlastnícke právo pani A. D. L. A. na celok
titulom darovania zo dňa 20. mája 1948 č.d. (pravdepodobne) 412 (nečitateľné),
- vo vložke č. 1034 (parcely č. 381, 382, 385) svedčí vlastnícke právo pani A. D. L. A. vo veľkosti podielu

63/144 titulom darovania na podľa darovacej zmluvy vystavenej v D. I. dňa 05.11.1947,
- vo vložke č. 1034 (parcely č. 381, 382, 385) svedčí vlastnícke právo pani L. E. vo veľkosti podielu
12/144,
- vo vložke č. 1034 (parcely č. 381, 382, 385) svedčí vlastnícke právo pani N. E. vo veľkosti podielu
16/144.

Zároveň odpredávajúca A. D. L. A. uvádza v Pozemnoknižnom opravnom osvedčení, že: Vo vložke 1034
má takto svoj podiel na mene pod B.18 v čiastkach 63/144 a mimo toho jej patria aj podiely pod B3 ešte
na mene Rozy Gyüre v 12/144 čiastok pod B.10.13.16c. ešte na mene H. E., pod B.16.b. ešte na meno
M. E. a pod B.19 ešte na mene vdovy N. E. L. P. v čiastkach 49/144, poťažne 4/144. poťažne 16/144
titulom dedenia, skutočnej držby a vyše 10 ročného vydržania, takže aj tieto odpredala B..

Odpredávajúca v Pozemnoknižnom opravnom osvedčení tvrdí, že jej patria podiely vyššie uvedených
osôb titulom dedenia, skutočnej držby a vyše 10 ročného vydržania. Skutočnosťou však je, že uvedené
nadobúdacie tituly odpredávajúca iba tvrdí, žalobcovia nepredložili v žalobe žiadny dôkaz, kedy
odpredávajúca A. D. L. A. mala nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti v celku tak, aby bola oprávnená
tieto predmetnou Kúpnopredajnou zmluvou následne v celku previesť na právnu predchodkyňu

žalobcov. Z uvedeného vyplýva, že A. D. L. A. nebola oprávnená predávať nehnuteľnosti ako celok, a
teda nemohla byť vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľná.
Tvrdenie predávajúcej v Pozemnoknižnom opravnom osvedčení o tom, že jej patria aj podiely ostatných
pozemnoknižných podielových spoluvlastníkov vo vložke č. 1034 titulom dedenia, skutočnej držby a
vyše 10 ročného vydržania nemôže obstáť v konaní pred súdom a má za to, že žalobkyne neuniesli

dôkazné bremeno, ktoré je na ich strane, ani bremeno tvrdenia relevantných právnych skutočností na
podloženie svojho návrhu.12. Žalobcovia vo svojom podaní doručenom súdu dňa 01.06.2022 (č.l. 166 spisu) zmenili a upresnili
petit žaloby tak ako je uvedený v odseku I. tohto rozsudku. Podľa ich názoru preukázali, že predmet
sporu užívali na základe nerušenej a niekoľko desaťročí trvajúcej držby na základe dobrej viery, že ich

právny predchodca odkúpil predmet sporu od predchádzajúcich vlastníkov a zaplatil dohodnutú kúpnu
cenu,ktorúskutočnosťpotvrdilapriamoajžalovanáv5.radeanepriamovosvojomvyjadreníanepriamo
zo dňa 25.03.2020 aj žalovaný v 6. rade s tým, že do roku 2012 nevedel, že má podiel na predmetnej
nehnuteľnosti.

13. Na pojednávaní dňa 26.01.2023 právna zástupkyňa žalobcov v 1. až 3. rade predniesla, že zotrváva
na podanej žalobe a je toho názoru, že nárok žalobcov je oprávnený. Poukázala na dôkazy, ktoré doložili
a zotrvala na žalobe. Ďalej uviedla, že listinnými dôkazmi, ktoré predložili súdu je preukázané, že sporné
pozemky vlastnil H. E. a všetky mali prejsť na H. E. v dedičskom konaní. Je to aj v tom Výťahu č. 404/47
D.

14. Zástupkyňa žalovaných v 1. až 4. rade SPF uviedla, že SPF v celom rozsahu zotrváva na
svojich písomných stanoviskách k žalobe a poukázala na to, že žalobkyne neuniesli dôkazné bremeno
preukazujúce tvrdenia predávajúcej. V Pozemnoknižnom opravnom osvedčení o tom, že jej patria
podiely ostatných podielovo-knižných podielových spoluvlastníkov vo vložke č. 1034 titulom dedenia
alebo 10 ročného vydržania.

15. Splnomocnený zástupca žalovaných v 5. a 6. rade predniesol, že žalovaný v 5. a 6. rade uznávajú
nárok a súhlasia s dohodou.

16. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 16.08.2023 (č.l. 208 spisu) uviedli, že na PKV č. 1827, ktorej

časť majetkovej podstaty súd považuje za dôvodnú, pôvodný zápis PKV č. 1827 obsahuje majetkovú
podstatu a to parcelu č. 380 o výmere v prepočte 172 m2, p. č. 383 o výmere 53 m2 a p. č. 385 o výmere
449 m2. K celej majetkovej podstate je vlastník A. D. o veľkosti podielu 1/1, ktorá podiel nadobudla na
základe darovacej zmluvy zo dňa 20.05.1948. Z uvedeného dôvodu sa žalobcovia domnievajú, že ich
nárok uplatňovaný k parcele č. 385 je rovnako dôvodný ako nárok k majetkovej podstate parc. č. 380

a parc. č. 383, vzhľadom na to, že všetky parcely boli súčasťou majetkovej podstaty uvedenej PKV č.
1827. Pôvodne boli uvedené parcely č. 380, 383 a 385 zapísané v PKV č. 390 (rovnaké výmery ako
vyššie uvedené), kde v časti B - vlastníctvo bod 2 je uvedené záznamom z roku 1924, že majetková
podstata A1 až A3 (teda parcely č. 380, 383 a 385) sa odčleňujú do novozniknutej PKV č. 1827 a
prenášajú sa v prospech H. E.. Vzhľadom na to, že prenesená majetková podstata z PKV č. 390 do

PKV č. 1827 je totožná a je zapísaná do vlastníctva v časti B bod 2 Františky Gyüre o podiele 1/1
nemôže byť spochybnené, že uvedená osoba tieto parcely vlastnila a že bola oprávnená ich ďalej
previesť darovacou zmluvou na A. D. a tá následne kúpnou zmluvou na právneho predchodcu žalobcov.
Uvedenému argumentu žalobcov svedčí aj odpoveď Okresný úrad Trebišov, katastrálny odbor zo dňa
19.01.2022, kde správny orgán uviedol, že vlastnícke práva evidované v PKV č. 1292 k pôvodnej parcele

č. 385 boli chybou spracovateľa ROEP vynechané. Rovnako tak zápis v PKV č. 1292, ktorej majetková
podstata je tvorená parcelou č. 384 a 385 je na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.07.1951 zapísaná ako
výlučná vlastníčka právna predchodkyňa žalobcov A. B. T., avšak vlastníctvo žalobcovia získali len k
parcele č. 384 a parcela č. 385 bola vynechaná, a k tejto už A. B. T. zapísaná ako vlastník nie je.

17. Okresný úrad Trebišov, katastrálny odbor v oznámení zo dňa 22.08.2023 (č.l. 214 spisu) uviedol,
že podľa zápisov v pozemno-knižných vložkách parcely sú zapísané ako mpč. 380 záhrady, mpč. 381
záhrada, mpč. 382 dom, mpč. 383 dom, mpč. 384 dom a mpč. 385 spoločný dvor.

18. Na pojednávaní dňa 16.11.2023 (č.l. 244 spisu) právna zástupkyňa žalobcov v 1. až 3. rade

predniesla, že na podanej žalobe trvá a trvá aj na všetkých doterajších písomných a ústnych
vyjadreniach. Má za to, že nárok žalobcov je odôvodnený.

19. Splnomocnený zástupca žalovaných v 5. a 6. rade na pojednávaní dňa 16.11.2023 uviedol, že sa
nevyjadruje.

20. Zástupca žalovaných v 1. až 4. rade SPF vo svojom vyjadrení zo dňa 28.11.2023 (č.l. 252 spisu)
uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach podaných v konaní.21. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní dňa 16.01.2024 uviedla, že zotrváva na podanej žalobe
aj v zmysle jej následných a neskorších opráv a úprav a má za to, že žaloba je dôvodná s poukazom
na pozemkovoknižné opravné osvedčenie z 10. mája 1962. Má za to, že nárok žalobkýň je oprávnený,

odôvodnený, že vzhľadom na historické udalosti došlo k nesprávnym zápisom vlastníckych práv aj
následkom toho vznikla nesprávnosť v uvedených vlastníckych právach, ktoré nesvedčia so stavom,
ktorý je faktický a poukázala na to, že žalobkyne nehnuteľnosť užívali viac ako je potrebné na čas
vydržania.

22. Splnomocnený zástupca žalovaných v 5. a 6. rade žalobu vo vzťahu k žalovaným v 5. a 6. rade
nenamietal, avšak v časti nároku na náhradu trov konania navrhol, aby súd tento návrh zamietol,
vzhľadom na snahu žalovaných v 5. a 6. rade sa dohodnúť.

23. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D/388/2007, Dnot 264/2007 zo dňa 18.09.2008 (č.l. 5 spisu) súd
zistil, že poručiteľka A. B. L. T., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, na základe závetu zanechala

všetok svoj hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok kdekoľvek sa nachádzajúci svojim dcéram, každej
v rovnakom pomere po 1/3, a to: A. B. L. B., E. F. L. B., A. J. L. B., ktoré sú v tomto konaní žalobkyne.

24. Z Pozemnoknižného opravného osvedčenia zo dňa 10.05.1962 (č.l. 6 spisu) súd konštatuje, že A. D.
L. A. ako predávajúca uvádza, že odpredala kupujúcej A. B. L. T. svoju domovú nehnuteľnosť vo vložke

obce Kráľovský Chlmec číslo 1292.AI. 1-2. parc. 384, 385 dom, dvor a záhradu za kúpnu cenu 120.000,-
Kčs. Ďalej uvádza, že k tejto domovej nehnuteľnosti, ako to zo samej zmluvy vysvitá, patrí aj záhrada,
ktorá však omylom nebola pojatá do zmluvy hlavne preto, že sa v iných vložkách nachádza, a to vo
vložkách číslo XXXX, parc. 381, 382, 385 a vložka číslo 1827. parc. 380, 383, 385 aj spoločným dvorom,
ktoré parcely prislúchajú k tejto domovej nehnuteľnosti, avšak ostali na mene odpredávateľky D..

Vo vložke 1034 má takto svoj podiel na mene pod B.18 v čiastkach 63/144 a mimo toho jej patria aj
podiely pod B3. ešte na mene L. E. v 12/144. čiastok pod B.10.13.16c. ešte na mene H. E., pod B.16.b.
ešte na meno M. E. a pod B.19. ešte na mene vd. N. E. L. P. v čiastkach 49/144, poťažne 4/144.
poťažne 16/144. titulom dedenia, skutočnej držby a vyše 10 ročného vydržania, takže aj tieto odpredala
Baniakovej.

Vo vložke 1827 pod B.2. náleží celý podiel A. D., ktorý tiež odpredala B..
Kúpiteľka A. B. L. T. však správne vstúpila do úžitku uvedených všetkých parciel a tieto odvtedy už
viac ako 10 rokov pokojne bez prerušenia užíva a už aj na tomto základe titulom skutočného užívania
a vydržania má nárok na prepis týchto parciel na svoje meno vo vložkách č. 1034 a 1827, lebo tieto
tiež boli predmetom kúpy.

25. Z Kúpnopredajnej zmluvy uzavretej A. D. ako odpredávajúcou a A. B. ako kupujúcou (č.l. 7 spisu) súd
zistil, že predmetom kúpnej zmluvy sú „v pozemnoknižnej vložke obce Kráľovský Chlmec číslo 1292. A.I.
1-2. parc. čísla 384, 385, pod B6 na jej meno zapísaný dom staré číslo 208, s dvorom a záhradkou, ktoré
nehnuteľnosti nadobudla dedením a darom pod číslom čd. 412/1948“. Kúpna cena bola 120.000,- Kčs.

V Kúpnopredajnej zmluve zo dňa 13.07.1951 chýba uvádzaný dátum, taktiež na nej chýbajú podpisy
zmluvných strán.

26. Z Pozemnoknižnej vložky č. XXXX Kráľovský Chlmec (č.l. 8 spisu) súd konštatuje, že v majetkovej
podstate sú zahrnuté parcely č. 381, 382 a 385, pričom A. D. svedčí vlastnícke právo vo veľkosti 63/144

titulom darovania dňa 20.05.1948.

27. Z Pozemnoknižnej vložky č. XXXX (č.l. 9 spisu) súd konštatuje, že sú v nej zapísané parcely
s parcelným číslom 380, 383 a 385, pričom ako vlastníčka je zapísaná A. D. L. A. na celok titulom
darovania zo dňa 20.05.1948 č.d. 412.

28. Z LV č. XXXX, katastrálne územie D. I. (č.l.10, 57, 59, 73 ) súd zistil, že sú v ňom zapísané
parcely registra „E“ číslo 381 záhrada o výmere 438 m2, p.č. 382 o výmere 122 m2 zastavaná plocha
a nádvorie a p.č. 385 záhrada o výmere 390 m2.
Uvedené pozemky sú v podielovom spoluvlastníctve: L. E. (mal.) jej spoluvlastnícky podiel je vo

výške 12/144, H. E. (U. H. L. A.) so spoluvlastníckym podielom 36/144, 9/144 a 4/144, M. E. so
spoluvlastníckym podielom 4/144, N. E. so spoluvlastníckym podielom vo výške 16/144, A. J. so
spoluvlastníckym podielom 63/288 a Q. R. D. so spoluvlastníckym podielom 63/288.29. Zo Žiadosti o súčinnosť vo veci majetko-právneho vyporiadania pozemkov zo dňa 19.06.2012
adresovanej Q. R. D. (č.l. 26 spisu), JUDr. Andrej Molnár, advokát, zaslal žalovanému v 6. rade
Pozemnoknižné opravné osvedčenie zo dňa 10.05.1962 a LV č. XXXX. Uviedol, že A. D. ako jeho

právna predchodkyňa dňa 10.05.1962 podpísala prehlásenie, ktoré malo slúžiť majetko-právnemu
vysporiadaniu. Vzhľadom k tomu, že tieto veci za života právnych predchodkýň žalobkýň A. B. a právnej
predchodkynežalovanéhov6.radeA.D.nebolivyriešené,žiadalhoopodpísanievyjadrenia,nazáklade
ktorého žalobkyne môžu vysporiadať vlastnícky vzťah k nehnuteľnostiam, ktoré predala A. D. v roku
1951.

30. Z Vyjadrenia k žiadosti o súčinnosť vo veci majetkovo-právneho vysporiadania pozemkov (č.l. 27
spisu) súd konštatuje, že žalovaný v 6. rade podpísanie tohto vyhlásenia považuje za bezpredmetné,
nakoľko on ako fyzická osoba nie je de iure podielovým spoluvlastníckom k dotknutým nehnuteľnostiam.

31. Z rovnopisu Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. XX/XXX/XXXX, V.

XXX/XXXX zo dňa 12.12.2012 (č.l. 28 spisu) súd konštatuje, že dedičia po poručiteľke A. D., L. A.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa 11.03.1972, uzavreli dohodu, na základe ktorej majetok – nehnuteľnosti
v katastrálnom území D. I., ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX parcely registra „E“
evidované na mape určeného operátu parc. č. 380 záhrady vo výmere 180 m2, parc. č. 383 zastavané
plochyanádvoriavovýmere73m2podB1vcelosti,týkasaPKVč.1827anehnuteľnostizapísanénaLV

č. XXXX parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu parc. č. 381 záhrady vo výmere 438
m2, parc. č. 382 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 122 m2, parc. č. 385 záhrady vo výmere 390
m2 pod B6 v podiele 63/144, týka sa PKV č. 1034, nadobúdajú každý v podiele 1 k podielu poručiteľky
k celku u LV č. XXXX v podiele 1/2, u LV č. XXXX v podiele 63/288 A. A. J. N. Q. R. D..

32. Súd konštatuje, že na č.l. 69–70 spisu a č.l. 54-55 spisu sú ortofotomapy znázorňujúce pozemky
zapísané na LV č. XXXX, XXXX N. XXXX, katastrálne územie D. I..

33. Z LV č. XXXX, katastrálne územie D. I. (č.l. 56,71 spisu) súd konštatuje, že sú na ňom zapísané
parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu s parc. č. 380 o výmere 180 m2 záhrada

a parc. č. 383 o výmere 73 m2 zastavaná plocha a nádvorie. Ako vlastníci sú zapísaní žalovaná v 5.
rade A. J. a žalovaný v 6. rade R. D. s tým, že spoluvlastnícky podiel každého z nich je vo výške 1/2.

34. Z LV č. XXXX, katastrálne územie D. I. (č.l. 61, 72 spisu) súd konštatuje, že je na ňom zapísaná
parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu s parcelným číslom 384 o výmere 97 m2

zastavaná plocha a nádvorie. Ako vlastníčky sú zapísané žalobkyne v 1., 2. a 3. rade, teda A. B., E.
F., A. J. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/3, pričom každá z nich vlastní spoluvlastnícky podiel
vo výške 1/3.

35. Z PKV č. 390 Kráľovský Chlmec (č.l. 81 a č.l. 215 spisu) súd zisťuje, že sú na ňom zapísané parcely

č. 380 o výmere 48 štvorcových siah, parcela č. 383 o výmere 15 štvorcových siah a parcela č. 385
o výmere 125 štvorcových siah. V časti B. Vlastníctvo pod bodom 2 je zápis zo dňa 12.01.1924, že
parcely č. 380, 383 a 385 sa odčleňujú do novootvorenej vložky č. 1827 v prospech H. E..

36. V PKV č. 1034 Kráľovský Chlmec (č.l. 82, 132 a č.l. 219 spisu) sú zapísané parcely č. 381 o výmere

136 štvorcových siah, č. 382 o výmere 27 štvorcových siah a parcela č. 385 o výmere 125 štvorcových
siah. V časti B vlastníctvo je reťazec prevodov s tým, že pod bodom 17 je zápisom zo dňa 20.05.1948,
č.d. 412, uvedené, že na X/XX-XXX patriace H. E., podľa uznesenia o odovzdaní pozostalosti tohto
súdu zo dňa 17.11.1947, číslo D 404/47, vkladá sa vlastnícke právo titulom dedenia pre vdovu H. E.
L. A. na 3/48.

Pod bodom 18 je zápis v tomto znení: „na X/XX-XXX (preškrtnuté na XX/XX-XXX) patriace H. E. L. A.
pod B 14,17. Podľa darovacej zmluvy vystavenej v D. I. dňa 05.11.1947, vkladá sa vlastnícke právo
titulom darovania pre vdovu A. D. L. A. na 6/48 /preškrtnuté 21/48/.“
Posledný zápis je pod bodom 19 zo dňa 08.10.1949, v ktorom je uvedené, že podľa uznesenia
o odovzdaní pozostalosti tohto súdu č. 10414/1944 a obecného svedectva zo dňa 28.04.1944 vkladá sa

vlastnícke právo titulom dedenia pre vdovu N. E. vo výške na 4/36.

37. Z PKV č. 1827 Kráľovský Chlmec (č.l. 85, 140 a 227 spisu) súd konštatuje, že sú tam pod bodom
A v majetkovej podstate uvedené parcely s parc. č. 380 záhrada o veľkosti 48 štvorcových siah, parc. č.383 dom pod č. 209 vo vnútornosti o výmere 15 štvorcových siah a parcela č. 385 dvor vo vnútornosti
spoločný s (nečitateľné) č. 382, 384 (viď vo vložkách č. 1034 a 1292) o výmere 125 štvorcových siah.
V časti B vlastníctvo je pod bodom 2 záznam zo dňa 20.05.1948 č. d. 412 v znení: Podľa darovacej –

nečitateľné zmluvy vystavenej v D. I. dňa 05.11.1947 vkladá sa vlastnícke právo titulom darovania, takže
podľa darovacej zmluvy, pre A. D. L. A. na 1/1.

38. Z PKV č. 1292, katastrálne územie D. I. (č.l. 86, 137 a 224 spisu) súd konštatuje, že sú v nej zapísané
parcely č. 384 o výmere 22 štvorcových siah (79 m2) a parcela č. 385 o výmere 125 štvorcových siah.

V časti B vlastníctvo je pod bodom 7 zápis zo dňa 27.07.1951 uvedené, že podľa kúpnopredajnej zmluvy
danej v D. I. dňa 13.07.1951 obecného svedectva MNV obec D. I. č. 225/1951 zo dňa 14.07.1951
v osvedčení v čsl. št. občianstve vkladá sa vlastnícke právo titulom kúpy pre A. B. L. T., podiel 1/1. Kúpna
cena 120.000,- Kčs.

39. Z odpisu Darovacej zmluvy zo dňa 05.11.1947, č. d. 412/1948 (č.l. 105 spisu) súd konštatuje, že

darujúca vdova H. E. obdarovala A. D. L. A.. Darovala jej okrem iného nehnuteľnosti zapísané v PKV
č. 1827 T. Kráľovský Chlmec parc. č. 380, 383, 385, v PKV č. 1292 parc. č. 384 a 385 a PKV č. 1034
parc. č. 381, 382 a 385 pod B 11a 14 na jej mene zapísané.

40. Z Darovacej zmluvy zo dňa 05.11.1947 (č.l. 107 spisu) súd konštatuje, že darujúca H. E. L. A.,

vdova, darovala A. D. L. A., vdove, okrem iných nehnuteľnosti zapísané v PKV obce Kráľovský Chlmec
č. 1827 parc. č. 380, 383, 385, v PKV č. 1292 parc. č. 384 a 385 a PKV č. 1034 parc. č. 381, 382 a 385
pod B 11 a 14 na jej mene zapísané.

41. Z Vkladu vlastníckeho práva zo dňa 09.06.1948 (č.l. 111 spisu) súd konštatuje, že dňa 05.11.1947

bolo vložené vlastnícke právo titulom darovania okrem iných vo vložke č. 1292 na nehnuteľnosti parc.
č. 384 dom a 385 dvor patriaci H. E. L. A., vo vložke číslo 1034 na X/XX-XXX /preškrtnuté na XX/XX-
XXX/ z nehnuteľnosti parc. č. 381 záhrada, 382 dom a 385 patriace pod B 11, 14 a 17 H. E. L. A. a vo
vložke č. 1827 na nehnuteľnosti parc. č. 380 záhrada, 383 dom, 385 dvor patriaci H. E. L. A. pre vdovu
A. D. L. A. s tým, že súčasne sa vložilo aj užívacie právo pre vdovu H. E. L. A..

42. Z Uznesenia č. d. 412/1948 (č.l. 112 spisu) súd konštatuje, že je v ňom uvedené:
Súd v pozemkovej knihe katastrálneho územia D. I. povoľuje tieto zápisy: Pod bodom 1. vo vložke č.
1292 na 1/2-iny (preškrtnuté a prepísané na 9/16) z nemovitosti parc. č. 384 dom, 385 dvor patriacu
podľa B1 H. E. (ženatý s H. L. A.).

Pod bodom 4. vo vložke č. 1034 : Na X/XX-XXX nemovitosti parc. č. 381 záhrada, 382 dom, 385 dvor
patriace podľa B5 H. E. (ženatý s H. L. A.).
Podľa uznesenia o odovzdaní pozostalosti tohto súdu zo dňa 17.11.1947 číslo D 404/47 vkladá sa
vlastnícke právo titulom dedenia pre vdovu H. E., L. A..
Súd upozornil dedičku vdovu H. E., L. A., že z pozostalosti po jej manželovi boli vynechané nasledujúce

podiely vo vložke č. 1034 pod B10 a B13 (pravdepodobne išlo o iného H. E., ženatého s A. E.).
Potom podľa darovacej zmluvy vystavenej v D. I. dňa 05.11.1947 vkladá vlastnícke právo právnym
titulom darovania pre vdovu A. D. L. A.:
Pod bodom 2. vo vložke č. 1292 na nemovitosti parc. č. 384 dom, 385 dvor patriace podľa B2 a podľa
B5 H. E., L. A..

Pod bodom 4. vo vložke č. 1034 na X/XX-XXX (preškrtnuté na asi 21/48) z nemovitosti parc. č. 381
záhrada, 382 dom, 385 patriace podľa B 11, 14, 17 H. E., L. A..
Pod bodom 6. vo vložke č. 1827 na nemovitosti parc. č. 380 záhrada, parc. č. 383 dom, parc. č. 385
dvor patriace podľa B1 H. E., L. A..

43. Z Výťahu zo zápisnice pozostalostného pojednávania č. 183/47, D 404/47, (č.l. 114 spisu) súd
konštatuje, že podstatu pozostalosti H. E. tvorili pod bodom 2. a pod bodom 5. nasledovné podiely na
nehnuteľnostiach v obci Kráľovský Chlmec zapísané:
- v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, parc. č. 384, parc. č. 385, dom a dvor pod B1 v 1/2,
- v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, parc. č. 381, 382, 385, záhrada, dom, dvor pod B5 v čiastke 3/24.

H. E., L. A. zdedila po manželovi H. E. vyššie uvedené podiely a súčasne na základe Darovacej zmluvy
zo dňa 05.11.1947, všetky podiely zdedené po manželovi vrátane vyššie uvedených a svoje podiely H.
E., L. A. zapísané: v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, pod B2,
- v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, pod B11, 14,- v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, parc. č. 380, 383, 385 pod B1 a iné, ktoré nie sú predmetom žaloby
vkladá vlastnícke právo pre A. D. L. A. v celosti.

44. Z listiny Pozostalosť odovzdacie uznesenie sp. zn. D 404/47 zo dňa 11.04.1948 (č.l. 116 spisu)
súd konštatuje, že okresný súd odovzdal pozostalosť podľa deľby uvedenej v zápisnici o prejednaní
pozostalosti po nebohom H. E..

45. Z Oznámenia Okresného súdu Kráľovský Chlmec zo dňa 20.05.1948 súd konštatuje, že Okresný

súd Kráľovský Chlmec v pozostalostnej veci po nebohom H. E. zomrelom dňa 11.01.1944 žiada, aby
bolo vložené v pozemno-knižnej vložke, územie Kráľovský Chlmec O. 507, 1292, 1019, 1066 a 1034
vlastnícke právo podľa návrhu v uznesení o odovzdaní pozostalosti zo dňa 11.04.1948 číslo D 404/47.

46. Na č.l. 118 – 120 sú dokumenty v maďarskom jazyku bez jeho prekladu a na č.l. 121 Uznesenie ,
ktorým súd povolil zápisy v pozemkovej knihe na kat. územia D. I. vo vložke č. 1034 na 4/16 – in

nemovitosti, parcely č. 381, 382 a 385 patriace podľa B nečitateľné a 16 M. E. pattriace M. E..

47. Z Listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. I. (č.l. 142 spisu) súd konštatuje, že v A –
majetková podstata sú zapísané parcely č. 380 o výmere 180 m2 záhrada, parcela č. 383 o výmere 73
m2 zastavaná plocha a parcela č. 3974/1 o výmere 1578 m2 vinica s tým, že v časti B sú ako vlastníci

zapísaní A. J. (žalovaná v 5. rade) v podiele 1/2 a žalovaný R. D. (žalovaný v 6. rade) s podielom 1/2.
V LV č. XXXX, katastrálne územie D. I. (č.l. 181 spisu) sú zapísané rovnaké nehnuteľnosti ako na č.l.
142 spisu, okrem vinice parc. č. 3971/1, aj rovnakí vlastníci.

48. Z Listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. I. (č.l. 146 spisu) súd konštatuje, že sú v ňom

zapísané v časti A – majetková podstata parc. č. 381 o výmere 438 m2 záhrada, parc. č. 382 o výmere
122 m2 zastavaná plocha a parc. č. 385 o výmere 390 m2 záhrada s tým, že v časti B sú zapísaní
vlastníci E. L. s podielom 12/144, E. H. s podielom 36/144, 9/144 a 4/144, E. M. s podielom 4/144, E. N.
s podielom 16/144 a A. J. s podielom 63/288 a R. D. s podielom 63/288.

49. Z Listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. I. (č.l. 149 spisu) súd konštatuje, že v časti A –
majetková podstata je zapísaná parcela č. 384 o výmere 97 m2 zastavaná plocha s tým, že v časti B sú
ako vlastníci zapísané A. B. s podielom 1/3, E. F. s podielom 1/3, A. J. s podielom 1/3.

50. Na č.l. 151 je Informatívna grafická identifikácia parciel na parcelu 385.

51. Z Čestného vyhlásenia žalovanej v 5. rade A. A. J. (č.l. 231 spisu) súd konštatuje, že v ňom žalovaná
v 5. rade čestne vyhlásila, že nehnuteľnosti, o ktoré sa vedie súdny spor získala dedením na základe
dedičského konania, o ktoré sa staral jej brat, keďže ona sa v týchto veciach nevyzná a vzhľadom na jej
zdravotný stav by to sama nezvládla. Uviedla, že vyhlásila, že nevie o žiadnych podrobnostiach, ktoré

sa týkajú zmluvy medzi jej starou mamou a starou mamou žalobcov, pretože v tom čase bola dieťa
a rodičia a starí rodičia sa s ňou o takýchto veciach nezhovárali. Vyhlásila, že je pravdou, že ona a jej
brat nepopierali nárok žalobcov, iba žiadali pokrytie nákladov spojených s dedičským konaním. Aj keby
sa dostavila na pojednávanie osobne, neuviedla by k veci ako svedok nič iné.

52. Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

53. Podľa § 137 ods. 1 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

54. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

55. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.56. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

57. Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe
registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto
zákona a podľa osobitných predpisov;30) obdobne postupuje správca,30aa) ak ide o lesné pozemky.

58. Podľa § 16 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom , Fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov30) s pozemkami
a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise32) a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok
vo vlastníctve štátu“),
b) s nezisteným vlastníkom (§ 13),33)
c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických

informáciíavsúborepopisnýchinformáciíaleboaksanepreukážeinakakideolesnépozemky,obdobne
postupuje správca.
Ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov
pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.

59. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

60. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

61. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

62. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v

novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania,
ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave
presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu
vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní
skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku

s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany
sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti
s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany
majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu
a rovnako s poukazom naust.§151a§153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej

aktivity sporové strany.

63. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže
účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého

rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť

za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

64. Žalovaných v 1. – 4. rade, ktorí sú nezistenými vlastníkmi, v zmysle § 8 ods. 1 písm. c), § 13
a ust. § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. ako zástupca nezisteného vlastníka zastupuje Slovenský
pozemkový fond.

65. Predmetom tohto sporu je určenie, že nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na Okresnom
úrade Trebišov, odbor katastrálny, nachádzajúci sa v okrese F., obec Kráľovský Chlmec, katastrálne
územieD.I.,zapísanénalistevlastníctvač.XXXXakoparcelaregistra„E“,evidovanánamapeurčenéhooperátu ako parcela č. 385 o výmere 390 m2 ako záhrada, parcela č. 381 o výmere 438 m2 ako záhrada
a parcela č. 382 o výmere 122 m2 ako zastavaná plocha a nádvorie, a zapísané na liste vlastníctva č.
XXXX ako parcely registra „E“, evidované na mape určeného operátu ako parcela č. 383 o výmere 73 m2

ako zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. 380 o výmere 180 m2 ako záhrada, patria do dedičstva po
poručiteľke A. B., L. T., nar. XX. XXXX XXXX, zomrelej 26. novembra 2007, naposledy bytom Kráľovský
Chlmec, pričom žalobkyne svoje vlastnícke právo odvodzovali jednak od Kúpnej zmluvy zo dňa a titulom
vydržania od pozemno – knižného opravného osvedčenia zo dňa 10.05.1962.

66. Zákon č. 141/1950 Zb. Stredný Občiansky zákonník účinný od 1.1.1951 do 31.3.1964 upravoval
vydržanie v § 115,116 a 145. V prípade nehnuteľnosti sa vyžadovala desaťročná vydržacia doba
a musela uplynúť najneskôr 31.3.1964. Dobromyseľnosť sa vyžadovala po celú vydržaciu dobu.
Vydržacie doby, ktoré začali plynúť pred 1.1.1951 podľa predtým platného uhorského práva, sa skončili
najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1. januára 1951 ( § 566 cit. zákona).

67.Zákonč.140/1964Zb.Občianskyzákonníkúčinnýod1.4.1964inštitútdržbyneupravovalavydržanie
vlastníckeho práva neumožňoval iba rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo do 31.3.1964 ( §
498 cit. zákona, teraz § 854).

XX. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 131/1982 Zb. účinná od 1.4.1983 opätovne

zaviedla inštitút vydržania ( § 135a) a súčasne v ustanovení § 507a ( teraz 856 ods. 3) umožnila pre
vydržanie započítať aj dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe
s tým, že tento čas neskončí skôr než uplynutím jedného roka teda 1.4.1984.

69. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia

zákonom určených podmienok týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby, a to:
a) spôsobilý predmet vydržania,
b) oprávnenosť držby veci alebo práva a
c) uplynutie zákonom stanovenej doby nepretržitej držby, dochádza k vydržaniu priamo zo zákona.
Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne, a ak z nich nie je

splnená čo i len jedna, k vydržaniu nedochádza. .

70. Jednou zo zákonom stanovených podmienok vydržania, bez ohľadu na právny stav, podľa ktorého
sa vydržanie posudzuje, je existencia oprávnenej držby veci. V súdnej praxi sa už jednoznačne ustálil
výklad, že oprávneným držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako so svojou vlastnou a so zreteľom na

všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vlastnícky patrí. Skutočnosť, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný musí byť zhodnotená objektívne, jeho subjektívne predstavy nie sú rozhodujúce
a jeho tvrdenie o tom, že mu vec patrí a nakladal s ňou ako s vlastnou musí byť podložené konkrétnymi
okolnosťami, z ktorých možno reálne usúdiť, že jeho presvedčenie už v čase vstupu do držby bolo
dôvodné.

Prvou podmienkou vydržania je teda právny titul vstupu do oprávnenej držby, t.j. takej držby, ktorá privodí
vydržanie, pričom tento titul musí byť preukázaný jednoznačne, nemôže byť pochybný, keďže len v
pochybnostiach, či je držba oprávnená platí, že je oprávnená, čo sa však nevzťahuje na právny titul
vstupu do držby. Zákon ani v minulosti a ani teraz neupravuje, čo je titulom vstupu do držby, avšak možno
ho vyvodiť z toho, že vlastník má vôľu previesť vlastníctvo na iný subjekt, ktorý s úmyslom nadobudnúť

ho vstúpi do držby a zo všetkých okolností možno vyvodiť, že má dôvod správať sa, ako keby mu
vec patrila. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je dobromyseľnosť, resp.
nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať so zreteľom na
všetky okolnosti.
Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa.
Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky
okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto
okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo
skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti

týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu) teda tzv. uchopenia sa držby.
Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit
vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby veci. V dobrej viere je teda držiteľ,
ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti tomu taknie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym
skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave.

71. Základom oprávnenej držby je ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k
okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného posudzovania
veci, je neospravedlniteľný. Ospravedlniteľným omylom môže byť omyl skutkový aj právny. Právny omyl
spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a v nedostatku vedomosti o dôsledkoch

právnych skutočností, ktoré sú všeobecne záväznými právnymi predpismi považované za právne
relevantné. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku sp. zn. 3
MCdo7/2010z31.10.2011-poukazujúcvňomajnaobdobnýzávervďalšíchrozhodnutiachnajvyššieho
súdu,napr.3Cdo97/2009,4Cdo283/2009,5Cdo30/2010a6MCdo5/2010,omyldržiteľavychádzajúci
z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona
je právny omyl neospravedlniteľný. Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia

zákona pri robení právneho úkonu nie je ospravedlniteľná; pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž
predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť.
O ospravedlniteľný omyl naopak nejde vtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbanlivosti nevyužila možnosť
overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu. Omyl vychádzajúci z nevedomosti
o tom, aká je platná právna úprava, sa súdnou praxou nepovažuje za ospravedlniteľný omyl. Vydržanie

nemôže privodiť iba púha skutočnosť, že obsah určitého práva je dlhodobo fakticky vykonávaný a že
nikým, teda ani vlastníkmi evidovanými v príslušných evidenciách, nie je rušený.

72. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu v časti týkajúcej sa nehnuteľnosti zapísaných
v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Trebišov, odbor katastrálny, nachádzajúci sa v okrese F.,

obec Kráľovský Chlmec, katastrálne územie D. I., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela
registra „E“, evidovaná na mape určeného operátu ako parcela č. 385 o výmere 390 m2 ako záhrada,
a nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „E“, evidované na mape
určeného operátu ako parcela č. 383 o výmere 73 m2 ako zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. 380
o výmere 180 m2 ako záhrada, považoval za dôvodnú.

Ako bolo vyššie uvedené, žalobkyne vlastnícke právo, resp. že nehnuteľnosti patria do dedičstva po
poručiteľke A. B., L. T., nar. XX. XXXX XXXX, zomrelej 26. novembra 2007, naposledy bytom Kráľovský
Chlmec, odvodzovali titulom vydržania jednak od Kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.1951 ako aj od
Pozemnoknižného opravného osvedčenia zo dňa 10.05.1962.
Čo sa týka parciel zapísaných na LV č. XXXX kat. územie D. I. s parc. č. 383 o výmere 73 m2 ako

zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. 380 o výmere 180 m2 ako záhrada, tieto boli pôvodne zapísané
v pozemnoknižnej vložke č. XXXX katastrálne územie D. I., pričom ako ich výlučná vlastníčka v celku
bola zapísaná A. D. na základe darovacej zmluvy zo dňa 20.05.1948. V tomto prípade má súd za to,
že boli splnené podmienky vydržania a došlo k vydržaniu vlastníckeho práva právnou predchodkyňou
žalobkýň A. B., keďže na základe Pozemnoknižného opravného osvedčenia zo dňa 10.05.1962

oprávnená držba A. B. bola založená Kúpno – predajnou zmluva zo dňa 13.07.1951 a teda vydržacia
doba uplynula dňom 13.07.1961.

73. Pôvodný zápis PKV č. 1827 obsahuje majetkovú podstatu a to parcelu č. 380 o výmere v prepočte
172 m2, p. č. 383 o výmere 53 m2 a p. č. 385 o výmere 449 m2. K celej majetkovej podstate je ako

vlastník uvedená A. D. o veľkosti podielu 1/1, ktorá podiel nadobudla na základe darovacej zmluvy
zo dňa 20.05.1948. Nárok žalobkýň uplatňovaný k parcele č. 385 súd považuje za rovnako dôvodný
ako nárok k majetkovej podstate parc. č. 380 a parc. č. 383, vzhľadom na to, že všetky tri parcely boli
súčasťou majetkovej podstaty uvedenej PKV č. 1827. kat. územie D. I..
Pôvodne boli uvedené parcely č. 380, 383 a 385 zapísané v PKV č. 390 (rovnaké výmery ako vyššie

uvedené), kde v časti B - vlastníctvo bod 2 je uvedené záznamom z roku 1924, že majetková podstata
A1 až A3 (teda parcely č. 380, 383 a 385) sa odčleňujú do novozniknutej PKV č. 1827 a prenášajú sa
v prospech H. E.. Vzhľadom na to, že prenesená majetková podstata z PKV č. 390 do PKV č. 1827
je totožná a je zapísaná do vlastníctva v časti B bod 2 H. E. o podiele 1/1 nebolo spochybnené, že
uvedená osoba tieto parcely vlastnila a že bola oprávnená ich ďalej previesť darovacou zmluvou na

A. D. a tá následne kúpnou zmluvou v spojení s pozemnoknižným opravným osvedčením na právnu
predchodkyňu žalobkýň A. B..
Okrem vyššie uvedeného súd mal za relevantné aj Oznámenie Okresného úradu Trebišov, katastrálny
odbor zo dňa 19.01.2022, v ktorom oznámil súdu, že parcela registra E-KN č. 385 bola pôvodnezapísaná v pozemno-knižných vložkách č. 1034, 1292, 1827 ako spoločný dvor. V katastrálnom území
D. I. bol zapísaný register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej ROEP) a právnych vzťahov k nim
vyhotovený v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k

pozemkom v platnom znení dňa 29.09.2000 na základe rozhodnutia Okresného úradu v Trebišove č.
1212/2000 zo dňa 29.9.2000, Z-1151/00 vo veci schválenia registra ROEP v danom katastrálnom území.
Spracovateľ registra ROEP, zrejme nedopatrením nesprávne prešetril vlastnícke vzťahy zapísané v
pozemno-knižných vložkách č. 1034, 1292, 1827, v ktorých bola zapísaná pôvodná parcela č. 385 ako
spoločný dvor. Vlastnícke práva k parcele registra E-KN č. 385 po zápise registra ROEP v súčasnosti

vedené na liste vlastníctva č. XXXX boli zapísané iba z údajov zapísaných v pozemno-knižnej vložky
č. 1034. Vlastnícke práva evidované v pozemno-knižnej vložke č. XXXX k pôvodnej parcele č. 385 ako
spoločný dvor boli zrejme chybou spracovateľa registra ROEP vynechané. Z toho dôvodu je na liste
vlastníctva č. XXXX zapísaná iba parcela registra E-KN č. 384, pôvodne taktiež evidovaná v pozemno-
knižnej vložke č. XXXX.

74. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že žalobkyne v tejto časti riadne uniesli dôkazné
bremeno a preto v tejto časti súd žalobe vyhovel.

75. Právna predchodkyňa žalobkýň A. B. však nesplnila podmienky pre nadobudnutie vlastníctva
podielu 81 /144 k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „E“,

evidovaná na mape určeného operátu ako parcela č. 381 o výmere 438 m2 ako záhrada a parcela
č. 382 o výmere 122 m2 ako zastavaná plocha a nádvorie. Pokiaľ aj právna predchodkyňa žalobkýň
a v súčasnosti žalobkyne užívali predmetné nehnuteľnosti, súdu nepreukázali právny titul, na základe
ktorého ich právna predchodkyňa mohla byť dobromyseľná, že jej nehnuteľnosti patria vlastnícky
a vstúpiť do oprávnenej držby.

V danom prípade žalobkyne nepreukázali tzv. reťazec prevodov – nepredložili žiaden dôkaz o tom na
základe akého titulu a kedy predávajúca A. D., L. A. mala nadobudnúť sporné nehnuteľnosti v celku
tak, aby bola oprávnená tieto predmetnou kúpnou zmluvou následne aj v celku previesť na právnu
predchodkyňu žalobcov. Žalobkyne nepredložili žiaden dôkaz o prevode, resp. prechode podielov
žiadneho z riadne zapísaných žalovaných v 1. – 4. rade na PKV č. 1034, k. ú. D. I. na predávajúcu

A. D., ktorá mala na PKV č. 1034, k. ú. D. I. zapísaný iba podiel o veľkosti 63/144, z čoho je zrejmé,
že nebola oprávnená predávať nehnuteľnosti ako celok. Dobromyseľnosť v danom prípade nemôže
založiť ani žalobkyňami predložené vzájomné Pozemnoknižné opravné osvedčenie zo dňa 10.05.1962
predávajúcej a kupujúcej, že v skutočnosti chceli medzi sebou previesť aj nehnuteľnosti neuvedené na
tejto kúpnej zmluve, keďže na to predávajúca A. D. od počiatku nemala oprávnenie – nesvedčalo jej

vlastnícke právo.
Zároveň je potrebné poukázať aj na z rímskeho práva prevzatú a stále aktuálnu zásadu (nemo plus
iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo.
V zmysle tejto zásady platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od
ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol,

a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť
Zároveň je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že spísaním Pozemnoknižného opravného
osvedčenia zo dňa 10.05.1962 predávajúca A. D. ako aj kupujúca A. B. osvedčili svoju vedomosť
o nedostatkoch prevodu na základe Kúpno – predajnej zmluvy zo dňa 13.07.01951. Tvrdená držba
právnej predchodkyne žalobcov ani jej predchodkyne – predávajúcej A. D. – nemôže byť v žiadnom

prípade považovaná za dobromyseľnú a teda nie je možné od nej odvodzovať vlastnícke právo.
Žalobkyne sa v priebehu konania odvolávali aj na to, že sporné pozemky vlastnil H. E. a všetky mali
následne prejsť v dedičskom konaní na vdovu H. E., L. A., čo je uvedené aj vo Výťahu č. 404/47 D.
Z Výťahu zo zápisnice pozostalostného pojednávania č. 183/47, D 404/47, (č.l. 114 spisu) súd zistil, že
podstatu pozostalosti H. E. tvorili pod bodom 2. a pod bodom 5. nasledovné podiely na nehnuteľnostiach

v obci Kráľovský Chlmec zapísané:
- v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, parc. č. 384, parc. č. 385, dom a dvor pod B1 v 1/2,
- v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, parc. č. 381, 382, 385, záhrada, dom, dvor pod B5 v čiastke 3/24.
H. E., L. A. zdedila po manželovi H. E. vyššie uvedené podiely a súčasne na základe Darovacej zmluvy
zo dňa 05.11.1947, všetky podiely zdedené po manželovi vrátane vyššie uvedených a svoje podiely H.

E., L. A. zapísané: v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, pod B2,
- v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, pod B11, 14,
- v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, parc. č. 380, 383, 385 pod B1 a iné, ktoré nie sú predmetom žaloby
vkladá vlastnícke právo pre A. D. L. A. v celosti.Následne z Uznesenia č. d. 412/1948 (č.l. 112 spisu) mal však súd za preukázané, že súd upozornil
dedičku vdovu H. E., L. A., že z pozostalosti po jej manželovi boli vynechané nasledujúce podiely
vo vložke č. 1034 pod B10 a B13 (pravdepodobne išlo o iného H. E., ženatého s A. E.) a teda aj

z uvedeného má súd za preukázané, že A. D. nemohla byť výlučnou vlastníčkou parciel č. 381 a 382
pôvode zapísaných v PKV č. 1034, katastrálne územie D. I., keďže H. E., ženatý s A. E. nebol jej
právnym predchodcom.

76. V Pozemnomknižnom opravnom osvedčení zo dňa 10.05.1962 A. D. tvrdila, že „Vo vložke 1034 má

takto svoj podiel na mene pod B.18 v čiastkach 63/144 a mimo toho jej patria aj podiely pod B3. ešte na
mene L. E. v 12/144. čiastok pod B.10.13.16c. ešte na mene H. E., pod B.16.b. ešte na meno M. E. a pod
B.19. ešte na mene vd. N. E. L. P. v čiastkach 49/144, poťažne 4/144. poťažne 16/144. titulom dedenia,
skutočnej držby a vyše 10 ročného vydržania, takže aj tieto odpredala Baniakovej“ uvedené však zostalo
len v rovine tvrdení, pričom iba na základe prehlásenia A. D. vlastnícke právo po ostatných podielových
spoluvlastníkoch v časti podielu 81/144 nenadobudla a súdu žiadnym spôsobom jeho nadobudnutie

preukázané nebolo, teda vlastnícke právo v časti spoluvlastníckeho podielu 81/144 nebola oprávnená
previesť na právnu predchodkyňu žalobkýň A. B..

77. Na základe uvedených skutočností súd určil, že nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností
na Okresnom úrade Trebišov, odbor katastrálny, nachádzajúci sa v okrese F., obec Kráľovský Chlmec,

katastrálne územie D. I., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „E“, evidované na
mape určeného operátu ako parcela č. 381 o výmere 438 m2 ako záhrada a parcela č. 382 o výmere 122
m2akozastavanáplochaanádvorie,patriadodedičstvapoporučiteľkeA.B.,L.T.,nar.XX.XXXXXXXX,
zomrelej 26. novembra 2007, naposledy bytom Kráľovský Chlmec v rozsahu podielu žalovaných v 5. a 6.
rade, teda v časti spoluvlastníkeho podielu v rozsahu 63/144 a v prevyšujúcej časti ( spoluvlastnícky

podiel žalovaných 1. – 4. rade 81/144) žalobu zamietol.

78.Podľakonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďna
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každú jenu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil (rozhodnutie Ústavného súdu
SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II ÚS 200/09 a pod.).

79. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

80. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

81. Súd pri rozhodovaní o trovách vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a stranám sporu nárok na náhradu
trov konania nepriznal. Žalobkyne v 1. – 3. rade boli voči žalovaným v 5. a 6. rade plne úspešné, avšak
žalovaný v 5.a 6. rade uznali nárok žalobkýň a mali snahu sa s nimi dohodnúť, preto súd žalobkyniam
v 1. – 3. rade voči žalovaným v 5. – 6. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Žalovaný v 1. až 4. rade boli voči žalobkyniam v 1. – 3. rade plne úspešní, avšak súd im nárok na náhradu

trov konania nepriznal, keďže im v konaní žiadne trovy nevznikli.

82. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

83. Rozsudok bol v zmysle § 223 ods. 3 CSP vyhotovený v predĺženej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.