Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. november 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122328157
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:6122328157.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu: SPRAVBYTKOMFORT, a.s.
Prešov, so sídlom Volgogradská 88, 080 01 Prešov, IČO: 31 718 523, právne zastúpený: JUDr. Michal
Kmec, advokát, so sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov, proti žalovanému: M.B.P. Prešov, s.r.o., so
sídlom Jarková 27, 080 01 Prešov, IČO: 31 723 004, právne zastúpený: JUDr. Ján Surma, advokát, so

sídlom Hlavná 122, 080 01 Prešov, o zaplatenie 7.919,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 24C/54/2022-115 zo dňa 25.10.2022, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozhodol,
cit.:

„I. Žaloba žalobcu sa z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 2 ods. 10, § 3 ods. 1 § 6 ods. 2, § 8 ods. 5, § 8b ods. 1,
2, § 9 ods. 7, § 10 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 420
ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 7.919,64 eur s príslušenstvom. V podanej žalobe tvrdil, že žalovaný ako správca

bytového domu spôsobil škodu vlastníkom bytov a nebytových priestorov z dôvodu zanedbania odbornej
starostlivosti pri zabezpečovaní opravy vodovodnej prípojky. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
označil zmluvy o výkone správy, faktúru za opravu potrubia, znalecký posudok č. 23/2020, žiadosť
o mimosúdne vyriešenie sporu, výpis z fondu opráv, rozpočet T. M. P., predsúdnu výzvu, e-mailovú
komunikáciu.

4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca je odo dňa
07.04.2021 správcom bytového domu na ulici A. X a X v O., vo vlastnom mene zastupuje vlastníkov
bytov a nebytových priestorov a koná na účet týchto vlastníkov. Žalovaný je predchádzajúcim správcom
bytového domu na ulici A. X a X v O.. Listom zo dňa 25.06.2020, doručeným žalovanému dňa
30.06.2020, Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. oznámila, že pracovníci jej závodu zistili
poruchu - únik vody na vodovodnej prípojke, ktorá patrí do správy žalovaného. Podľa zákona o verejných

vodovodoch je odberateľ povinný zabezpečiť odstránenie poruchy na vlastné náklady. Žalovaný bol
vyzvaný na odstránenie poruchy do dňa 02.07.2020 s tým, že uloženie rekonštruovanej vodovodnejprípojky má byť do hĺbky minimálne 1,5 m. Po odstránení jedného úniku vody zistila vodárenská
spoločnosť ďalší únik, úniky vody zistil aj dodávateľ, spolu štyri. Žalovaný ako správca rozhodol, že
namiesto postupných čiastkových opráv skorodovaného potrubia pristúpi k výmene celého potrubia

za plastové. Za odstránenie štyroch porúch na vodovodnom potrubí, resp. za výmenu vodovodnej
prípojky V. na ulici A. X-X si A. L. - T. vyúčtoval sumu 13.404,22 eur so splatnosťou dňa 27.08.2020.
Podľa znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou T.. M. M. bola obvyklá cena prác spojených s
realizáciou vodovodnej prípojky vo výške 4.920 eur. Znalkyňa pri vyhotovovaní znaleckého posudku
nemala k dispozícii stavebný denník dodávateľa. Podľa krycieho listu rozpočtu vypracovaného T.. M.

P., cena opravy vodovodného potrubia by mala byť vo výške 6.187,14 eur. Podľa odborného vyjadrenia
Technickej univerzity v C. suma fakturovaných prác bola vo výške 13.404,22 eur, porovnávacia cena
prác v smernej orientačnej databáze R. bola vo výške 10.916,19 eur. Fakturovaná cena je tak o 2.488,03
eur vyššia. Dodávateľ vykonal aj práce, ktoré neboli predmetom fakturácie, a to zabezpečenie výkopu,
ochranné zábradlie, lavička, vyčistenie stanoviska a úprava pláne.

5.Súdprvejinštanciedospelkzáveru,žežalobcanepreukázal,žebyžalovanýmalvjúni,resp.vjúli2020
možnosť vybrať dodávateľa, ktorý by poruchu na vodovodnej prípojke odstránil za výhodnejšiu cenu
a okamžite. Vlastníkom bytov a nebytových priestorov nevznikla žiadna škoda v súvislosti s opravou
vodovodného potrubia, žalovaný ako správca s odbornou starostlivosťou zabezpečil výmenu celého
skorodovaného vodovodného potrubia, k prerušeniu dodávky vody nedošlo, oprava bola vykonaná

riadne, žalobca nemá vedomosť o ďalších únikoch vody. Zákon o vlastníkoch bytov a nebytových
priestorov predpokladá zodpovednosť správcu za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo
nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich zo zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.
Nakoľko v konaní nebol zistený vznik škody v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia si
povinností správcu a rovnako nebol zistený ani protiprávny úkon na strane žalovaného, súd žalobu

žalobcu o náhradu škody voči žalovanému zamietol.

6. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobu zamietol, súd priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania, nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že v
súvislosti s poruchou na vodovodnej prípojke sa v danom prípade jednalo o havarijný stav, avšak
havarijný stav nedefinuje ani zákon ani zmluva o výkone správy so žalovaným. Súd sa nevysporiadal
v tejto súvislosti s argumentáciou žalobcu uvedenou v replike zo dňa 22.07.2022. Z výsluchu konateľa
žalovaného na pojednávaní vyplynulo, že žalovaný mal za účelom opravy vodovodnej prípojky osloviť

tri firmy vrátane dodávateľa L., ktorý ako jediný mal kapacity na túto opravu. Žalovaný však nepredložil
žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení v súvislosti s obstarávaním uvedenej opravy. Svedok L.
nevedel vysvetliť, prečo bola za výkopové práce vyúčtovaná suma zohľadňujúca koeficient horniny tr.
4, pričom uvedená skutočnosť má zásadný význam pre cenu, ktorú vlastníci bytov za opravu zaplatili.
V znaleckom posudku T.. M. sa na strane 4 a 5 uvádza, že „nosnou položkou je realizácia výkopov

ručne. ........Trieda zeminy podľa faktúry zhotoviteľa je 4, to sú však pevné horniny - rozpojiteľné klinom
a rýpadlom. Trieda zeminy zistená podľa obhliadky je tr. 2 - kde patria horniny rypné a nanajvýš tr. 3
- kde patria horniny kopné. Obidve triedy hornín sú rozpojiteľné rýčom a nakladačom. Vo vyhodnotení
uvažujem s triedou horniny 3.“ Podľa svedka L. malo ísť o úplne rozmočenú zeminu, napriek tomu bola
vyúčtovaná cena za výkop horniny s koeficientom 4, pričom vlastníci bytov za výkop zeminy zaplatili

celkovo 5.176 eur, z toho časť tvorila suma 2.851 eur za hĺbenie rýh v triede horniny 4 a príplatok za
lepivosť v triede horniny 4 v sume 1.730,56 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že znalkyňa nemala k
dispozícii stavebný denník dodávateľa. Žiaden stavebný denník však nebol žalovaným predložený a nie
je súčasťou súdneho spisu. Jediným dôkazom o rozsahu prác je súpis prác v prílohe faktúry A. L., ktorý
bol podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku a rozpočtu. Súd prvej inštancie zamietol návrh

na vykonanie ďalších dôkazov prednesenom na pojednávaní dňa 25.10.2022, a to návrh na výsluch
T.. M. a návrh na doplnenie stanoviska VVS k priebehu opravy s odôvodnením, že skutkový stav je
možné objektívne zistiť aj z obsahu predložených listinných dôkazov, bez nutnosti nariaďovať ďalšie
pojednávanie. Žalobca má za to, že výsluchom T.. M. a stanoviskom VVS budú objasnené rozhodujúceskutočnosti, a to ustálenie koeficientu horniny za obvyklé výkopové práce, ktorých cena bola zásadnou
položkou vo faktúre dodávateľa. Návrh na vykonanie dôkazu predložením stanoviska VVS považuje za
potrebný na zistenie skutkového stavu, a to či sa v tomto prípadne jednalo o haváriu v zmysle zákona

č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona
č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, či boli zistené aj početné závady na vodovodnej
prípojke, kto ich zistil a pod. Ak by totiž nešlo o haváriu, mal správca postupovať podľa §8b ods. 1
písm. k) zákona č. 182/1993 Z.z. a riadiť sa rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome o výbere dodávateľa. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie vec aj nesprávne právne posúdil.

Rozdiel v cene, ktorú za opravu vlastníci bytov zaplatili, predstavoval viac než dvojnásobok ceny určenej
znaleckýmposudkom,čopodľažalobcuzakladálegitímnosťpodanejžaloby.Súdprvejinštancieuviedol,
že žalobca nepreukázal výhodnejšiu ponuku v danom čase. Žalobca má za to, že zo strany vlastníkov
bytov a nebytových priestorov nie je možné, aby preukázali existenciu, resp. neexistenciu konkrétnej
lepšej ponuky v danom čase a toto od žalobcu ako subjektu konania nie je možné ani spravodlivo
požadovať. Žalovaný žiadne ponuky ani nepredložil a nepreukázal, preto nie je možné žiadne ponuky v

danom čase porovnať. Predloženým znaleckým posudkom preukázal existenciu výhodnejších cenových
ponúk za opravu, ktoré znalkyňa v znaleckom posudku deklaruje. S poukazom na § 153 ods. 1 a 2 CSP
uviedol, že žalovaný zásadné vysvetlenie k oprave vodovodnej prípojky predniesol až na pojednávaní
dňa 25.10.2022. Tieto mali zásadný vplyv na rozhodovaniu žalobcu a vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v súvislosti s uplatňovaním akýchkoľvek nárokov proti žalovanému a na priebeh a spôsob

ich uplatňovania. Súd prvej inštancie odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
115/2003, ktorým odôvodnil svoj procesný postup čo do rozsahu dokazovania a odôvodňovania svojho
rozhodnutia.Súdprvejinštancievšaknedaljasnúazrozumiteľnúodpoveďnaotázku,prečonevyhodnotil
ako porušenie povinnosti žalovaného hospodáriť a majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov s
odbornou starostlivosťou a dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, ak zaplatená cena opravy o viac ako

dvojnásobok prevyšuje obvyklú cenu určenú znaleckým posudkom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie mal za preukázané,
že v danom prípade sa jednalo o havarijný stav, čo uvádza v bode 28. odvolaním napadnutého

rozsudku. Žalovaný už v podanom odpore argumentoval, že odstránenie poruchy na vodovodnej
prípojke zabezpečil dodávateľom, ktorý mal na túto havarijnú situáciu kapacitu a poruchu odstránil.
Potenciálni dodávatelia, ktorí nemali kapacitu na odstránenie poruchy, nepredkladali svoje cenové
ponuky. Žalovaný predložil znalecký úkon znaleckého ústavu v odbore 37 0000 - stavebníctvo, v
ktorom znalecký ústav Technická univerzita v C. vyvodila záver, že práce dodané dodávateľom A.

L. zodpovedajú položkám R.. Pri vypracovaní znaleckého úkonu bol podkladom aj stavebný denník,
ktorý bol spolu so znaleckým posudkom predložený súdu. Žalovaný postupoval v súlade s § 9 ods.
zákona č. 182/1993 Z.z., teda zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu povinností správcu pri správe
bytového domu. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalovaný spôsobil vlastníkom bytov
a nebytových priestorov škodu, naopak žalovaný predišiel svojím postupom vzniku ďalšej škode, ktorá

by hrozila v prípade opakovaných porúch na vodovodnej prípojke. Žalobcom predložený posudok
a rozpočet majú iba hodnotiaci charakter k vystaveným faktúram, no nezakladajú zodpovednosť
žalovaného ani existenciu škody na strane vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno k uplatňovanému žalobnému návrhu a nepreukázal porušenie povinností žalovaného
ako správcu bytového domu a vznik škody vlastníkom bytov a nebytových priestorov na ul. A. č. X a č.

X v O.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle §
34 CSP v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou
oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnouaplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

13. Podľa § 187 ods. 1 a 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä

výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

14. Podľa § 191 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje

inak.

15. V zmysle citovanej právnej úpravy súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Povinnosť
označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobnom návrhu ale tiež vo
vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom

dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu
zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu, v opačnom procesnom postavení než je strana sporu,
ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti
neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou

povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a
vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na
procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení
reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky

navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V
takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej
strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t. j.
zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

16. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 CSP) vyjadruje,
že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na
poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického
myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli stranami tvrdené, a ktoré boli predmetom
dokazovania, musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Z

týchto rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi stranami nebol spor. Podstatou
zisteniaskutkovéhostavuvecijetedaúsudoksudcuotom,ktorézrozhodnýchaspornýchskutočnostísú
pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých
dôkazov. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové,
jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú

potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré
tak tvoria zistený skutkový stav.

17. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z
hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak

v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade
ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým
sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Tak napr. pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne
vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k stranám a k prejednávanej veci a
aká je jeho rozumová a duševná úroveň, a ďalej vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie

určitých skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi
a pod. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu svedeckej výpovede, potom sudca porovná
s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných dôkazov, a uváži, do akej miery sú tieto
poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnoteniadôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o
tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia.

18. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vlastníkom bytov a
nebytových priestorov nevznikla žiadna škoda v súvislosti s opravou vodovodného potrubia a žalovaný
s odbornou starostlivosťou zabezpečil výmenu celého skorodovaného vodovodného potrubia.

19. Dôvodná je však námietka žalobcu týkajúca sa zamietnutia návrhu na doplnenie dokazovania na

pojednávaní dňa 25.10.2022, čo súd prvej inštancie odôvodnil tým, že skutkový stav je možné objektívne
zistiť z predložených listinných dôkazov.

20. Súd prvej inštancie v bode 31. svojho odôvodnenia stručne uviedol, že T. M. pri vypracovaní
svojho posudku nemala k dispozícii stavebný denník a z odborného vyjadrenia Technickej univerzity
v C. vyplýva, že dodávateľ si nevyúčtoval cenu za zabezpečenie výkopu, ochranné zábradlie, lavičku,

vyčistenie staveniska a za úpravu pláne, čo predstavuje približne sumu 1.400 eur.

21. Z takto zisteného skutkového stavu a následne pri absencii právneho záveru súdu prvej inštancie
v zásadných otázkach, odvolací súd nemôže dať odpoveď na odvolacie námietky žalobcov vo vzťahu
k ich tvrdeniam o preukázaní existencie havarijného stavu a primeranosti ceny za výkopové práce pri

výmene vodovodného potrubia, najmä z pohľadu výšky uhradenej sumy za výkopové práce.

22. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom
konaní brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

23. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany

použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

24. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov

sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP rozhodol
tak, že zrušil rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko
nedostatočne odôvodnené rozhodnutie je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu,
ktorým bolo znemožnené žalobcom, aby uskutočnil im patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

26. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci sa vysporiadať so všetkými tvrdeniami a dôkazmi
predloženými účastníkmi v priebehu konania, vykonať potrebné dokazovanie a následne zo zisteného
skutkového stavu ustáliť vo svojom rozhodnutí taký právny záver, ktorý bude preskúmateľný najmä v

tých otázkach, ktoré boli zjavne sporné medzi stranami počas konania. Na základe takto prijatého záveru
vo veci rozhodne tak, aby rozhodnutím nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že svoje
rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

28. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).
Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).