Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoE/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423201096
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:4423201096.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň
JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci oprávneného: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu C. XX, D. E., adresa prechodného pobytu C. XXX, F., zastúpený
splnomocnencom: JUDr. Gergely Pšenák, advokát, adresa sídla Nové Zámky, M. R. Štefánika 30,
proti povinnej: D. D., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu G., G. H. XXX/XXX, zastúpená

splnomocnencom: Mgr. Jaromír Liker, advokát adresa sídla Nové Zámky, Nábrežná 67, o návrhu
oprávneného na výkon rozhodnutia súdu o úpravu styku s maloletým dieťaťom: B. B., nar. XX.XX.XXXX,
v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, o
odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7Em/1/2023 - 95 zo 4. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením súd prvej inštancie nariadil výkon rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu Nové Zámky
č. k. 7P/50/2020 - 220 zo dňa 21.12.2020, v III., IV., a V. výroku, v spojení s uznesením Krajského súdu
v Nitre č. k. 9CoP/9/2021 - 279 zo dňa 25.03.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2021 a
vykonateľnosť dňa 28.12.2020, v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom: B. B., nar. XX.XX.XXXX

tak, že otec je oprávnený vziať si maloletú k sebe každý párny týždeň v piatok o 15:00 hodine spred bytu
matky a je povinný vrátiť maloletú matke v ten istý týždeň na to isté miesto v nedeľu o 17:00 hodine.
Za tých istých podmienok otec je oprávnený vziať si maloletú k sebe každý párny týždeň v utorok od
15:30 hodiny do 17:00 hodiny a každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15:30 hodiny do 17:00
hodiny. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho a otec je povinný
dieťa matke včas vrátiť.

1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 17.03.2023 doručil otec maloletej
prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia - uznesenia
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/50/2020-220 z 21.12.2020 v spojitosti s uznesením Krajského
súdu v Nitre č. k. 9CoP/9/2021-279 z 25.03.2021, právoplatným dňa 07.04.2021 a vykonateľným dňa
28.12.202, ktorými rozhodnutiami bol upravený jeho styk s maloletou z dôvodu, že matka maloletej

citované právoplatné rozhodnutia súdu nerešpektuje a tým mu znemožňuje sa s maloletou stýkať
v čase a spôsobom uvedeným v citovaných rozhodnutiach. V tejto súvislosti dôvodil, že dňa 10.03.2023
povinná zinscenovala scénu za zamknutou bránou a nahrala maloletú ako plače, že nechce ísť k
otcovi. Z dôvodu, že povinná znemožnila styk oprávneného s maloletou, zavolal oprávnený políciu.
Policajná hliadka opätovne vyzvala povinnú, aby umožnila styk otca s maloletou v zmysle vykonateľného
rozhodnutia súdu. Povinná styk neumožnila z dôvodu, že maloletá k otcovi ísť nechce. Oprávnený preto

podal trestné oznámenie za marenie výkonu rozhodnutia súdu a kontaktoval orgán sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately. Dňa 14.03.2023 si oprávnený opätovne prišiel vyzdvihnúť maloletúk bydlisku povinnej, pričom táto mu dieťa opäť nedala a celú situáciu si nahrávala na mobilný telefón.
Povinná odmietla povoliť otcovi akýkoľvek prístup k maloletej s odôvodnením, že maloletá s ním ísť
nechce. Povinná k návrhu otca na výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletou uviedla, že toto

rozhodnutie rešpektuje a je si vedomá povinností, ktoré jej z neho vyplývajú. Predmetné rozhodnutie
neprestala rešpektovať a ani ho úmyselne neignoruje. Zmena v riadnom styku oprávneného s maloletou
nastala po pohovore s kolíznou opatrovníčkou dňa 08.03.2023. Maloletá odmieta k oprávnenému ísť
dobrovoľne.

1.2 V konaní mal za preukázané, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky predvolal
oboch rodičov na pohovor na deň 11.04.2020. Povinná sa na predvolanie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky nedostavila, pričom bola kontaktovaná telefonicky aj e-mailom. Na e-mail
neodpovedala a telefóny kolíznej opatrovníčke nedvíhala. S oprávneným bol realizovaný pohovor dňa
11.04.2020.Oprávnenýuviedol,žestyksmaloletounebolrealizovanýod08.03.2023,kedybolispoločne
s povinnou a maloletou na pohovore na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. Oprávnený

si naďalej chodí podľa vykonateľného rozhodnutia súdu pre maloletú na adresu matky, ale táto je za
zamknutou bránou, kde stojí spolu s povinnou. Povinná, jej syn a priateľ si každý pokus o oprávneného
s maloletou nahrávajú na mobilný telefón. Oprávnený uviedol, že tieto situácie sa začali opakovať od
vypracovania znaleckého posudku a určenia dátumu súdneho pojednávania. Oprávnený uviedol, že sa
vopred telefonicky nahlásil riaditeľke Základnej školy v D., ktorú maloletá navštevuje, a požiadal ju o

stretnutie aj s triednou učiteľkou maloletej. S maloletou sa stretol v priestoroch školy za prítomnosti jej
triednej učiteľky.

1.2.1 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd vyzval povinnú výzvou zo 17.05.2023 na
dobrovoľné splnenie povinností vyplývajúce jej z vykonateľného rozhodnutia súdu upravujúceho styk

otca s maloletou. Vo výzve opísal skutkový stav a upozornil povinnú na následky nesplnenia povinnosti,
ktorá jej bola uložená vykonateľným rozhodnutím súdu.

1.2.2 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ako kolízny opatrovník dňa 05.06.2023
kontaktoval oprávneného, ktorý sa opätovne vyjadril, že styk s maloletou sa naďalej nerealizuje.

Pravidelne za svojou dcérou chodí a v prípade, že sa na styk nevie dostaviť, o tejto skutočnosti matku
maloletej upovedomí. Oprávnený po každom kontakte s maloletou informuje kolízneho opatrovníka o
priebehu styku e-mailovou správou. Kolízny opatrovník sa viackrát pokúšal kontaktovať aj povinnú, a to
telefonicky a e-mailom. Dňa 05.06.2023 sa povinná počas telefonického rozhovoru vyjadrila, že maloletú
na styk pripravuje. Má prichystaný ruksak, ale k otcovi ísť nechce. Povinná uviedla, že maloletá styk s

otcom odmieta, a preto bude jej želanie rešpektovať. Povinná, na otázku kolízneho opatrovníka prečo
je počas realizácie styku bránka zamknutá, uviedla, že si to tak želá maloletá. Dňa 29.05.2023 kolízny
opatrovník kontaktoval aj Základnú školu v D., ktorú maloletá navštevuje. Triedna učiteľka maloletej
uviedla, že maloletá sa javí nervózna, pretože na vystúpení ku Dňu matiek si žmolila sukňu. Maloletá sa
nezúčastnilaškolskéhovýletudňa22.05.2023,pretožebolamatkouospravedlnenázdôvodulekárskeho

vyšetrenia. Triedna učiteľka sa vyjadrila, že maloletá by mohla mať dve rodiny - u matky a u otca, pretože
otec prejavuje o maloletú rovnaký záujem ako matka.

1.2.3 Na pojednávaní súdu konanom dňa 21.06.2023 oprávnený dôvodil, že od začiatku úpravy styku
rozhodnutím súdu styk prebiehal pravidelne. Maloletú si preberal zo škôlky a táto sa k nemu tešila.

Styk prebiehal každý párny týždeň od piatku do nedele, maloletá však bývala často chorá, čo mu
matka preukazovala lekárskou správou. Takto upravený styk bol realizovaný až do doby, kým povinnej
nebol doručený znalecký posudok a predvolanie na pojednávanie. Pred pojednávaním vo veci samej
mali oprávnený, povinná a maloletá prísť na kuratelu. Maloletá tam prišla s matkou, kde mala byť
vypočutá pred pojednávaním. Maloletá uviedla, že chce k oprávnenému chodiť a aj u neho prespať. Bola

vypočutá bez prítomnosti rodičov, pričom o jej výpovedi boli obaja rodičia oboznámení. Po stretnutí na
kuratele oprávnený odišiel a matka s dieťaťom ostala. Po odchode kontaktovala kolízna opatrovníčka
oprávneného, aby sa vrátil. Po príchode na kuratelu bol oprávnený oboznámený s tým, že maloletá
bola opäť vypočutá a uviedla, že k otcovi nechce ísť a bojí sa ho. Oprávnený ďalej uviedol, že ďalší
styk mal byť realizovaný od 10.03.2023 do 12.03.2023. V týchto dňoch pri realizácii styku maloletá

vyšla von z domu s matkou a oprávnenému povedala, že s ním ísť nechce, pričom bola zjavne
nervózna. Po tomto incidente sa oprávnený dohodol s učiteľkou maloletej, že za ňou príde do školy.
Stretnutie s maloletou mu bolo umožnené, pričom bola prítomná riaditeľka školy aj jej učiteľka. Počas
tohto stretnutia sa maloletá oprávnenému ospravedlnila, že mu musela povedať, že s ním ísť nechce,pretože jej to prikázala matka. V dňoch, kedy mal byť realizovaný styk oprávneného s maloletou, a
to 14.03.2023, 16.03.2023, 21.03.2023, 24.03. - 26.03.2023, 28.03.2023, 30.03.2023, 04.04.2023 a
07.04. - 09.04.2023, 11.04.2023, 13.04.2023, 18.04.2023, 21.04. - 23.04.2023, 25.04.2023, 27.04.2023,

02.05.2023, 05. - 07.05.2023, 09.05.2023, 11.05.2023, 16.05.2023, 19.05. - 21.05.2023, 23.05.2023,
25.05.2023, 30.05.2023, 02.06. - 04.06.2023, 06.06.2023, 08.06.2023, 13.06.2023, 16.06. - 18.06.2023,
20.06.2023 sa tento nerealizoval. Oprávnený sa na styk vždy dostavil, okrem dvoch dní, čo nahlásil
kuratele. Každé nerealizované stretnutie malo rovnaký priebeh. Maloletá vyšla von z domu držiac matku
zarukyazpolovicecestypovedala,žekoprávnenémunejde.Maloletáprišlakbránke,ktorájezamknutá

a s oprávneným sa drží za ruky a dá mu pusu. Na maloletej je vidno, že je nervózna. Povinná bola
oprávneným požiadaná, aby maloletú pustila von cez bránku, aby sa s ňou mohol porozprávať. Povinná
však toto nedovolí. Oprávnený uviedol, že názor maloletej, že k otcovi ísť nechce, nie je jej názorom.
Tri roky sa styk riadne realizoval. Zmena nastala až po doručení znaleckého posudku a predvolania na
pojednávanie.

1.2.4 Povinná na pojednávaní dňa 21.06.2023 uviedla, že maloletú tri a pol roka presviedča, aby chodila
k otcovi (oprávnenému). Zdravotný stav maloletej sa zhoršoval, pomočovala sa a bála sa ísť na wc.
Mala hnačky a hrýzla si nechty, čo povinná preukázala lekárskymi správami. Keď sa mal realizovať
styk, maloletú začalo bolieť brucho a dostala hnačku. Povinná uviedla, že dňa 08.03.2023, keď im
bola pridelená nová kolízna opatrovníčka, doložila súdu nahrávku zo stretnutí na kuratele. Maloletej

dala do fľaše s vodou nahrávanie, aby mala nahratý incident, ktorý sa stal na kuratele. K tomuto kroku
oprávnená pristúpila, pretože je presvedčená o tom, že na kuratele sa klame a správy sú nepravdivé.
Kolízna opatrovníčka sa dobre pozná s oprávneným. Ďalej uviedla, že maloletá na kuratelu už nikdy
viac nepôjde, pretože tam povedala, čo všetko jej otec robí a oni jej aj napriek tomuto hovoria, aby
k nemu chodila. Oprávnený klame, pretože jeho výpoveď sa dá porovnať s nahrávkou a písomnou

správou kolíznej opatrovníčky. Povinná ďalej uviedla, že maloletú na styk riadne pripravuje. Vždy jej
povie, aby išla k otcovi, ale maloletá nechce ísť. Tvrdenie otca, že k nemu maloletá ísť chce, je klamstvo.
Oprávnený neprišiel na styk od 15.03. do 28.03., od 28.03. do 27.04. a od 28.04. do 23.05., pričom po
dcéru vôbec nechodil a ani neoznámil, prečo nepríde. Povinná sa ho snažila telefonicky kontaktovať, čo
oznámila e-mailom aj kolíznej opatrovníčke. Následne oprávnený oznámil kolíznej opatrovníčke, že bol

chorý. V ostatných dňoch prišiel pre dcéru. K incidentu s uzamknutou bránkou povinná uviedla, že veľkú
bránu si vie maloletá otvoriť aj sama. Neurobila tak, pretože to nechcela urobiť, keď po ňu otec prišiel.
Maloletá sama požiadala matku, aby bola brána zatvorená. Keď otec vyzve povinnú, aby bránu otvorila,
táto tak neurobí a povie maloletej, aby sa s otcom rozprávala cez ňu. Povinná povedala, že akceptuje
rozhodnutie maloletej, pretože je to pre ňu lepšie a už nemá zdravotné problémy. Povinná sa počas

pojednávania vyjadrila, že nie je pravda, že kolíznu opatrovníčku neinformuje. Keď kolíznu opatrovníčku
informuje, tak táto len odpíše, že berie na vedomie a nič s tým neurobí. Týmto je preukázané, že
nadržiava otcovi, aby k nemu maloletá chodila viac. Podľa povinnej ide o veľké porušenie práv dieťaťa,
a preto žiada, aby súd rozhodol v najlepšom záujme dieťaťa. Maloletá má osem rokov a sama sa vie
vyjadriť, ako to chce. Na otázku právneho zástupcu oprávneného, z akého dôvodu neodovzdáva dieťa,

povinná povedala, že maloletá je riadne nachystaná a nie je zakaždým zamknutá brána. Bránu však
neotvorí, pretože jej maloletá povie, že k otcovi ísť nechce. Necháva na maloletú, aby sama otvorila
bránu, pretože nie je vždy zamknutá. Oprávnený si kvokne pri bráne, kde sa s maloletou minútu - dve
rozpráva a potom odíde. Ďalej uviedla, že ona dieťa otcovi odovzdáva.

1.2.5 Právnyzástupcapovinnejnapojednávaníuviedol,žebybolovhodnénaurčitúdobuzmeniťspôsob
odovzdávania dieťaťa, alebo aby odovzdávanie prebiehalo za účasti kolíznej opatrovníčky. Pokiaľ by
sa maloletá sama rozhodla ísť k otcovi, matka jej v tom brániť nebude, preto navrhol návrh na výkon
rozhodnutiazamietnuť.Pokiaľideotrestnéoznámeniepodané15.03.2023,nebolovočimatkevznesené
obvinenie.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok oprávneného domáhať sa súdneho výkonu rozhodnutia súdu o úprave
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu podľa § 376 ods. 1, § 377 ods. 1, § 378 ods. 1, § 379 ods.
1 a ods. 2, § 384 ods. 1, 2 a ods. 3 CMP (zákon číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení
neskorších predpisov, ďalej len „CMP“) a dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie výkonu otcom

v návrhu špecifikovaných rozhodnutí súdov je dôvodný a je potrebné mu v plnom rozsahu vyhovieť.

1.4 Na vecné odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.
zn. 7P/50/2020 mal za preukázané, že Okresný súd Nové zámky uznesením č. k. 7P/50/2020 - 220z 21.12.2020 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 9CoP/9/2021 - 279 z 25.03.2021,
právoplatným dňa 07.04.2021 a vykonateľným dňa 28.12.2020, neodkladným opatrením súd dočasne
zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke. Súd zároveň upravil styk otca s maloletou, a to tak, že

otec je oprávnený vziať si maloletú k sebe každý párny týždeň v piatok o 15:00 hodine spred bytu matky
a je povinný vrátiť maloletú matke v ten istý týždeň na to isté miesto v nedeľu o 17:00 hodine. Za tých
istýchpodmienokotecjeoprávnenývziaťsimaloletúksebekaždýpárnytýždeňvutorokod15:30hodiny
do 17:00 hodiny a každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15:30 hodiny do 17:00 hodiny. Matka
je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho a otec je povinný dieťa matke včas

vrátiť. Súd zároveň určil, že neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu vedenej na Okresnom súde Nové
Zámky pod sp. zn. 7P/50/2020.

1.5 Z návrhu oprávneného o nariadenie výkonu rozhodnutia, pripojených listinných dôkazov a nahrávok,
z realizácie styku otca s maloletou, súd mal preukázané, že styk otca s maloletou nie je realizovaný v

zmysle vykonateľného rozhodnutia súdu. Súd s ohľadom na uvedené vyzval povinnú, aby dobrovoľne
splnila, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu. Povinná výzvu súdu na dobrovoľné plnenie zo
dňa 17.05.2023 síce prevzala, ale na túto nijako nereagovala, resp. naďalej neumožnila styk otca s
maloletou. Z tohto dôvodu súd ďalej pokračoval v konaní a nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa
21.06.2023. Počas pojednávania povinná (matka) opätovne prezentovala svoje nemenné stanovisko, a

to, že maloletú na styk riadne pripravuje, ale táto s otcom ísť nechce. Zo správy kolízneho opatrovníka
mal súd preukázané, že oprávnený je na styku vždy prítomný, ale tento sa nerealizuje, pretože povinná
nepustí maloletú cez bránku. Na maloletej je však zreteľne vidno, že je nervózna a pod nátlakom matky.
Otec počas pojednávania uviedol, že maloletá sa mu ospravedlnila za to, že s ním nechce odísť, keď
pre ňu príde, ale matka jej to nedovolí. Oprávnený je účastný každého styku aj napriek skutočnosti, že

tento sa neuskutočňuje už od doručenia znaleckého posudku v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 7P/50/2020.

1.6 Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že aj napriek skutočnosti, že súd vyzval
povinnú, aby dobrovoľne splnila, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, táto výzvu súdu nerešpektuje a

naďalej oprávnenému neumožňuje styk s dcérou. Správanie povinnej, ktorá značne sťažuje a odopiera
oprávnenému styk s maloletou, naďalej pretrváva. Povinná vedome zamedzuje styku oprávneného s
dcérou a nerešpektuje vykonateľné rozhodnutie súdu.

1.7 Povinnej bola vykonateľným rozhodnutím súdu uložená povinnosť riadne dieťa na styk odovzdať.

Je v záujme maloletej, aby mala rovnaký kontakt s oboma rodičmi. Zároveň je potrebné uviesť, že obaja
rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti voči maloletej, ktoré im nemožno odoprieť. Povinná
všaksvojímkonanímzamedzujeoprávnenémuvjehoprávesasmaloletoustýkaťazároveňajvprávesa
o ňu starať. V rodičovských právach a povinnostiach si majú byť obaja rodičia rovní, pričom nie je právne
akceptovateľné, že otcovi je odopieraný styk s maloletou, ktorý bol upravený vykonateľným rozhodnutím

súdu. Porušenie práva otca na styk s maloletou nie je v záujme maloletej. Maloletej je treba dostatočne
ozrejmiť,žestyksotcomjejejnaprospechajevjejzáujme.Naopakniejevnajlepšomzáujmemaloletej,
žesastyksotcomnerealizujeajejejodopieranástarostlivosťzostranyotcapreneodôvodnenýnátlakzo
strany matky. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, že nariadil výkon rozhodnutia
- uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/50/2020 - 220 zo dňa 21.12.2020 v spojitosti s

uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 9CoP/9/2021 - 279 zo dňa 25.03.2021, právoplatného dňa
07.04.2021 a vykonateľného dňa 28.12.2020, pretože je v najlepšom záujme maloletej, aby bol jej styk
s otcom riadne realizovaný.

2. Uznesenie napadla riadnym a včasným odvolaním povinná s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie

veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne s návrhom na jeho zmenu
zamietnutím návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia, viniac súd prvej inštancie, že tento sa v konaní
dopustil vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že nevykonal dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a vec aj nesprávne právne posúdil [§ 365 ods. 1 písm.
d), e) a f) CSP].

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu je zrejmý
zjavný nepomer v akom sa súd venuje argumentácii oprávneného a jeho právneho zástupcu oproti
vyjadreniu povinnej, že v rámci odôvodnenia rozhodnutia sa súd nevysporiadal s návrhmi povinnejna vykonanie dokazovania, ktoré uvádzala vo svojich vyjadreniach z 03.04. 2023 a z 19.06.2023 za
účelom preukázania nedôvodnosti návrhu oprávneného, kde okrem iného navrhla vykonať dokazovanie
oboznámením krátkych zvukových nahrávok dokumentujúcich priebeh stretnutí maloletej s otcom. Súd

nedoručil povinnej obrazovo zvukový záznam doručený súdu spolu s návrhom oprávneného a tento ani
nebol na pojednávaní súdom oboznámený.

2.2 Povinná popiera, že by k realizácii styku otca s dcérou nedochádzalo z dôvodu že ju povinná
„nepustí cez bránku“, ani že by mala vedome zamedzovať styku a úmyselne neumožňovať styk maloletej

s oprávneným. Povinná maloletú na každé stretnutie s otcom riadne pripraví po fyzickej aj psychickej
stránke. Riadne ju oblečie, nabalí jej ruksak a odvedie ju k bránke. Potom čo ju odvedie k bránke si však
stane bokom, aby mala možnosť byť maloletá s otcom sama a sama sa rozhodnúť, či s ním chce odísť.
Pred domom povinnej sa nachádzajú dve brány, veľká brána a malá brána. Malú bránku v minulosti
povinná na žiadosť maloletej zamkla a dala sa otvoriť iba zvnútra. Veľká brána zostáva vždy otvorená
a túto bolo možné kedykoľvek otvoriť. Maloletá však naďalej uvádza, a to aj oprávnenému samotnému,

že k nemu ísť nechce, pretože sa ho bojí a má z neho strach.

2.3 Zo znaleckého posudku Dr. Smikovej č. 1/2023 z 26.01.2023 na jednej strane síce vyplýva, že
maloletá sa veľmi silno identifikuje s matkou, s jej prianiami a očakávaniami, avšak na druhej strane z
neho nemožno vyvodiť záver, že by maloletá nebola schopná prejaviť svoju vôľu v neprítomnosti svojich

rodičov. Svoju neochotu ísť k otcovi prejavuje už dlhodobo aj v neprítomnosti matky. Takúto svoju vôľu
prezentovala, či už pred kolíznou opatrovníčkou, ale aj pred službukonajúcim policajtom privolaným
povinným dňa 10.03.2023 k preberaniu maloletej oprávneným na styk. Kolízna opatrovníčka nebola
osobne prítomná pri žiadnom príchode otca na styk a vychádzala iba z ústnych a písomných vyjadrení
oboch účastníkov konania. Povinná navrhovala, aby bolo vykonané dokazovanie aj výsluchom samotnej

maloletej dcéry účastníkov konania a aby sa bez ovplyvňovania a bez prítomnosti oboch rodičov mohla
sama vyjadriť k úprave styku. S takýmto návrhom sa súd tiež nevysporiadal.

3. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol odvolaním napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

4. Oprávnený vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu povinnej navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a zotrval na svojich doterajších tvrdeniach o tom, že
matka mu neustále bráni v jeho práve na styk s maloletou v rozsahu a spôsobom určeným právoplatným
rozhodnutím súdu.

5. KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací[§3ods.5písm.b)CMP],pozistení,žeodvolaniebolopodané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 377 ods. 2 CMP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

6. Predmetom konania je návrh oprávneného na výkon súdneho rozhodnutia o jeho práve na styk
s maloletou B. B.. Súd prvej inštancie nariadil výkon právoplatného rozhodnutia o úprave styku
oprávneného s maloletou z dôvodu, že povinná neplnila to, čo jej ukladal vykonateľný exekučný titul.
Predmetom odvolacieho konania je posúdiť správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

7. Pokiaľ ide o námietku rodičov o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009
zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu

pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávneinterpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8.1 Podľa § 370 ods. 1 CMP podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

8.2 Podľa § 373 CMP na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho
dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

8.3 Podľa§376ods.1a2CMPakpovinnýdobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnýexekučnýtitul,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia

aj bez návrhu.

8.4 Podľa § 377 ods. 1 CMP proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o
zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

8.5 Podľa § 377 ods. 2 CMP odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že
exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili
zánik uloženej povinnosti.

8.6 Podľa § 387 ods. 1 CMP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

8.7 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia je
posúdiť, či konaním povinného rodiča došlo k porušeniu práv a povinností oprávneného rodiča, ktoré
mu vyplývajú z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu a v kladnom prípade zabezpečiť

adekvátnu nápravu takéhoto stavu. Je potrebné rozlišovať začatie vykonávacieho konania a nariadenie
výkonu rozhodnutia. Začatie vykonávacieho konania je aktom navrhovateľa alebo súdu, ktorým sa
začína konanie, predmetom ktorého má byť nútený výkon rozhodnutia. Nariadenie výkonu rozhodnutia
nasleduje až v priebehu vykonávacieho konania a predchádza mu zisťovanie súdu, či skutočne
nedochádza k dobrovoľnému plneniu a z akých dôvodov. Vo vykonávacom konaní teda súd zisťuje, či sa

povinný skutočne nepodrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný
nemôže rozhodnutiu podrobiť. Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov súd zohľadňuje
najmä správanie sa povinného pri plnení povinností, ako aj správanie sa oprávneného pri realizácii
práv vyplývajúcich z rozhodnutia a napokon aj správanie sa a názor maloletého (§ 3 ods. 1, 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti

výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, ďalej len „Vyhláška“). Na zisťovanie a preverovanie dôvodov,
pre ktoré nedochádza k plneniu povinností uložených rozhodnutím, môže súd požiadať príslušný
orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ak povinný odmieta plniť povinnosť uloženú v
rozhodnutí, súd musí prehodnotiť, či sú na to ospravedlniteľné dôvody a či vydá uznesenie o nariadení
výkonu rozhodnutia. Súd môže skúmať existenciu ospravedlnených dôvodov aj po nariadení výkonu

rozhodnutia.

8.8 Z ustanovenia § 377 ods. 1 CMP vyplýva, že proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia je
odvolanie prípustné. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 377 ods. 2 taxatívnym spôsobom
špecifikuje odvolacie dôvody proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia, ktorými sú: 1/ exekučný

titul nie je vykonateľný (z titulu formálnej vykonateľnosti alebo materiálnej vykonateľnosti), alebo 2/
okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik uloženej povinnosti. Odvolacie
dôvody proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia sa teda budú týkať len takých skutočností, ktoré
by znamenali nemožnosť realizovať výkon rozhodnutia.

8.8.1 Z titulu materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu odvolateľ môže namietať, že účastníci
označení v exekučnom titule neexistujú (respektíve neexistovali v čase vydania exekučného titulu), a
teda sa jedná o rozhodnutie voči „non subjektu“, resp. účastníci v exekučnom titule nie sú dostatočneindividualizovaní, a teda nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť o koho ide, eventuálne sa jedná o
neurčitosť výroku exekučného titulu.

8.8.2 Z titulu formálnej nevykonateľnosti exekučného titulu odvolateľ môže namietať, že rozhodnutie
nespĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané (napr.
pre nesprávne doručenie rozhodnutia).

8.8.3 Okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik uloženej povinnosti, sú

napr. splnenie povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu, smrť oprávnenej, resp. povinnej osoby, resp.
maloletého dieťaťa, zrušenie, resp. zmena rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom.

9. Odvolací súd v rámci postupu svojho konania nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s
podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania, mal nepochybne preukázané, že

exekučným titulom je právoplatné a materiálne aj formálne vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu
Nové Zámky č.k. 7P/50/2020 – 220 z 21.12.2020 v III., IV. a V. výroku v spojení s uznesením Krajského
súduvNitreč.k.9CoP/9/2021z25.03.2023.Návrhnavýkonrozhodnutiasúduzodňa15.03.2023vznení
jeho doplnenia zo dňa 27.04.2023 bol podaný oprávneným. Oprávnený navrhol, aby súd nariadil výkon
práve citovaného rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak,

že otec je oprávnený vziať si maloletú k sebe každý párny týždeň v piatok o 15:00 hodine spred bytu
matky a je povinný vrátiť maloletú matke v ten istý týždeň na to isté miesto v nedeľu o 17:00 hodine.
Za tých istých podmienok otec je oprávnený vziať si maloletú k sebe každý párny týždeň v utorok od
15:30 hodiny do 17:00 hodiny a každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15:30 hodiny do 17:00
hodiny. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho a otec je povinný

dieťa matke včas vrátiť.

11. V konaní bolo nesporným, že matka maloletú na styk otcovi reálne neodovzdáva, z ktorého
dôvodu styk otca s maloletou nie je realizovaný v zmysle vykonateľného rozhodnutia súdu. Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky predvolal oboch rodičov na pohovor na deň 11.04.2020.

Povinná sa na predvolanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky nedostavila, pričom
bola kontaktovaná telefonicky aj e-mailom. Na e-mail neodpovedala a telefóny kolíznej opatrovníčke
nedvíhala. S oprávneným bol realizovaný pohovor dňa 11.04.2020. Oprávnený uviedol, že styk s
maloletou nebol realizovaný od 08.03.2023, a že si naďalej chodí podľa vykonateľného rozhodnutia súdu
pre maloletú na adresu matky, ale táto je za zamknutou bránou, kde stojí spolu s povinnou.

11.1 Súd vyzval povinnú výzvou zo dňa 17.05.2023 na dobrovoľné splnenie povinnosti vyplývajúce
jej z vykonateľného rozhodnutia súdu upravujúceho styk otca s maloletou. Vo výzve opísal skutkový
stav a upozornil povinnú na následky nesplnenia povinnosti, ktorá jej bola uložená vykonateľným
rozhodnutím súdu. Povinná výzvu súdu na dobrovoľné plnenie zo dňa 17.05.2023 síce prevzala, ale

naďalej neumožnila styk otca s maloletou.

11.2 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ako kolízny opatrovník dňa 05.06.2023
kontaktoval oprávneného, ktorý sa opätovne vyjadril, že styk s maloletou sa naďalej nerealizuje.
Pravidelne za svojou dcérou chodí a v prípade, že sa na styk nevie dostaviť, o tejto skutočnosti matku

maloletej upovedomí. Oprávnený po každom kontakte s maloletou informuje kolízneho opatrovníka o
priebehu styku e-mailovou správou. Kolízny opatrovník sa viackrát pokúšal kontaktovať aj povinnú, a to
telefonicky a e-mailom. Dňa 05.06.2023 sa povinná počas telefonického rozhovoru vyjadrila, že maloletú
na styk pripravuje. Má prichystaný ruksak, ale k otcovi ísť nechce. Povinná uviedla, že maloletá styk s
otcom odmieta, a preto bude jej želanie rešpektovať.

11.3 Následne súd pokračoval v konaní a nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 21.06.2023.
Povinná (matka) na pojednávaní súdu uviedla, že maloletú tri a pol roka presviedča, aby chodila k otcovi
(oprávnenému). Zdravotný stav maloletej sa zhoršoval, pomočovala sa a bála sa ísť na wc. Mala hnačkya hrýzla si nechty, čo povinná preukázala lekárskymi správami. Keď sa mal realizovať styk, maloletú
začalo bolieť brucho a dostala hnačku. Oprávnený neprišiel na styk od 15.03. do 28.03., od 28.03. do
27.04. a od 28.04. do 23.05., pričom po dcéru vôbec nechodil a ani neoznámil, prečo nepríde. Následne

oprávnený oznámil kolíznej opatrovníčke, že bol chorý. V ostatných dňoch prišiel pre dcéru. Okrem toho
povinnápočaspojednávaniaopätovneprezentovalasvojenemennéstanovisko,ato,žemaloletúnastyk
riadne pripravuje, ale táto s otcom ísť nechce a z tohto dôvodu ju potom otcovi neodovzdá. Oprávnený
dôvodil, že od začiatku úpravy styku rozhodnutím súdu styk prebiehal pravidelne. Maloletú si preberal
zo škôlky a táto sa k nemu tešila. Styk prebiehal každý párny týždeň od piatku do nedele, maloletá však

bývala často chorá, čo mu matka preukazovala lekárskou správou. Takto upravený styk bol realizovaný
až do doby, kým prišiel znalecký posudok a predvolanie na pojednávanie. Pred pojednávaním vo
veci samej mali oprávnený, povinná a maloletá prísť na kuratelu. Maloletá tam prišla s matkou, kde
mala byť vypočutá pred pojednávaním. Maloletá uviedla, že chce k oprávnenému chodiť a aj u neho
prespať. Bola vypočutá bez prítomnosti rodičov, pričom o jej výpovedi boli obaja rodičia oboznámení.
Po stretnutí na kuratele oprávnený odišiel a matka s dieťaťom ostala. Po odchode kontaktovala kolízna

opatrovníčka oprávneného, aby sa vrátil. Po príchode na kuratelu bol oprávnený oboznámený s tým, že
maloletá bola opäť vypočutá a uviedla, že k otcovi nechce ísť a bojí sa ho. Oprávnený ďalej uviedol,
že ďalší styk mal byť realizovaný od 10.03.2023 do 12.03.2023. V týchto dňoch pri realizácii styku
maloletá vyšla von z domu s matkou a oprávnenému povedala, že s ním ísť nechce, pričom bola zjavne
nervózna. Po tomto incidente sa oprávnený dohodol s učiteľkou maloletej, že za ňou príde do školy.

Stretnutie s maloletou mu bolo umožnené, pričom bola prítomná riaditeľka školy aj jej učiteľka. Počas
tohto stretnutia sa maloletá oprávnenému ospravedlnila, že mu musela povedať, že s ním ísť nechce,
pretože jej to prikázala matka. V dňoch, kedy mal byť realizovaný styk oprávneného s maloletou, a
to 14.03.2023, 16.03.2023, 21.03.2023, 24.03. - 26.03.2023, 28.03.2023, 30.03.2023, 04.04.2023 a
07.04. - 09.04.2023, 11.04.2023, 13.04.2023, 18.04.2023, 21.04. - 23.04.2023, 25.04.2023, 27.04.2023,

02.05.2023, 05. - 07.05.2023, 09.05.2023, 11.05.2023, 16.05.2023, 19.05. - 21.05.2023, 23.05.2023,
25.05.2023, 30.05.2023, 02.06. - 04.06.2023, 06.06.2023, 08.06.2023, 13.06.2023, 16.06. - 18.06.2023,
20.06.2023 sa tento nerealizoval. Oprávnený sa na styk vždy dostavil, okrem dvoch dní, čo nahlásil
kuratele. Každé nerealizované stretnutie malo rovnaký priebeh. Maloletá vyšla von z domu držiac matku
zarukyazpolovicecestypovedala,žekoprávnenémunejde.Maloletáprišlakbránke,ktorájezamknutá

a s oprávneným sa drží za ruky a dá mu pusu. Na maloletej je vidno, že je nervózna. Povinná bola
oprávneným požiadaná, aby maloletú pustila von cez bránku, aby sa s ňou mohol porozprávať. Povinná
však toto nedovolí. Oprávnený uviedol, že názor maloletej, že k otcovi ísť nechce, nie je jej názorom.
Tri roky sa styk riadne realizoval. Zmena nastala až po doručení znaleckého posudku a predvolania na
pojednávanie.

11.4 Na návrh oprávneného súd prvej inštancie uznesením z 12. októbra 2023 č. k.
7Em/1/2023 - 174 uložil povinnej pokutu vo výške 500 eur z dôvodu, že povinná naďalej marí styk
oprávneného s maloletou. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.10.2023.

12. Odvolací súd (tak, ako aj súd prvej inštancie) zdôrazňuje, že z právnej úpravy vo veciach
starostlivosti súdu o maloleté dieťa vyplýva, že prvou a najdôležitejšou požiadavkou je, aby bolo
rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Spôsobilosť
rodičov dieťa vychovávať nie je daná len ich hmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom k právam
druhého rodiča a k právu dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že

úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam, a pokiaľ jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť
druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej
spôsobilosti tohto rodiča.

13. Vzhľadomnato,žecitovanéustanovenie§377ods.2CMPvymedzuje,žeodvolanieprotinariadeniu

výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti (napr. splnenie povinnosti
vyplývajúcej z exekučného titulu, zmena alebo zrušenie exekučného titulu, prípadne smrť účastníka),
odvolací súd sa zameral výlučne len na existenciu uvedených, zákonom prípustných dôvodov odvolania.
Vymedzenie len týchto odvolacích dôvodov (§ 377 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku) vyjadruje

rešpekt a autoritatívnu silu už vydaného súdneho rozhodnutia. Práva účastníkov (teda aj povinnej
z exekučného titulu), záujem maloletého dieťaťa a individuálnosť každého prejednávaného prípadu
zákonodarca v dostatočnej miere zohľadnil v právnej úprave, ktorá ukladá súdu povinnosť prednariadením výkonu rozhodnutia zisťovať existenciu ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré sa povinný
nemôže podrobovať rozhodnutiu (§ 3 Vyhlášky).

14. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich
sa predmetu konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že styk otca
s maloletou sa nerealizuje v zmysle právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, nakoľko
povinná maloletú oprávnenému reálne neodovzdá. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že neobstojí
námietka povinnej, že maloletej nebráni v tom, aby sama k oprávnenému odišla, teda sama vyšla z dvora

na ulicu, kde ju čaká oprávnený (otec), avšak ak tak maloletá z vlastnej vôle nespraví, zbavuje to
povinnú (matku) povinnosti splniť rozhodnutie súdu v časti uloženej jej povinnosti maloletú oprávnenému
riadne a včas odovzdať. Súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle Vyhlášky, keď po podaní
návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia, pred vydaním rozhodnutia o nariadení výkonu
rozhodnutia zisťoval, či sa povinná podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre
ktoré sa povinná nemôže podrobovať rozhodnutiu, pritom dostatočným spôsobom skúmal správanie a

konanie oboch rodičov a rovnako sa zaoberal aj záujmom maloletého dieťaťa. Odlišný názor povinnej na
to, čo je v najlepšom záujme dieťaťa oproti názoru súdu neznamená, že súd opomenul konať v záujme
dieťaťa.

15. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že povinná odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o

nariadení výkonu rozhodnutia odôvodnila najlepším záujmom maloletej s poukazom na to, že maloletá
styk s oprávneným odmieta, že súd sa v rozhodnutí nevysporiadal s návrhmi povinnej na vykonanie
dokazovania, ktoré uvádzala vo svojich vyjadreniach z 03.04.2023 a z 19.06.2023, že zvukovo obrazový
záznam, doručený oprávneným spolu s návrhom, nebol súdom oboznámený a právnemu zástupcovi
povinnej nebol doručený, že nie je správny záver súdu prevej inštancie, že by k realizácii styku otca s

dcérou nedochádzalo z dôvodu že ju povinná „nepustí cez bránku“, ani že by mala vedome zamedzovať
styku a úmyselne neumožňovať styk maloletej s oprávneným, že zo znaleckého posudku Dr. Smikovej
č. 1/2023 zo dňa 26.01.2023 nemožno vyvodiť záver, že by maloletá nebola schopná prejaviť svoju
vôľu v neprítomnosti svojich rodičov, nakoľko svoju neochotu ísť k otcovi prejavuje už dlhodobo aj v
neprítomnosti matky, že kolízna opatrovníčka nebola osobne prítomná pri žiadnom príchode otca na styk

a vychádzala iba z ústnych a písomných vyjadrení oboch účastníkov konania a napokon, že povinná
navrhovala, aby bolo vykonané dokazovanie aj výsluchom samotnej maloletej dcéry účastníkov konania,
aby sa bez ovplyvňovania a bez prítomnosti oboch rodičov mohla sama vyjadriť k úprave styku, pričom
súd sa s takýmto návrhom tiež nevysporiadal.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnou uvedené odvolacie argumenty neobsahujú zákonné
dôvody odvolania taxatívne vymedzené v ustanovení § 377 ods. 2 CMP.

17. Pokiaľ ide o námietku povinnej, že súd nevykonal ňou navrhované dokazovanie, a to či už
nahrávkami o stretnutiach oprávneného s maloletou, alebo výsluchom maloletej pred súdom, odvolací

súd uvádza, že takáto námietka neobstojí z dôvodu jej neopodstatnenosti.

17.1 Podľa § 185 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov, ďalej len „CSP“), súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

17.2 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako
aj účastníkov konania, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky
o veci, ktorá je predmetom konania, a preto sa v dokazovaní obmedzuje len na zisťovanie skutkových
poznatkov potrebných pre rozhodnutie vo veci. Súd je subjektom, ktorý určuje, čo sa bude dokazovať,
ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré dôkazy

vykoná. V zásade súd nevykonáva dokazovanie na preukazovanie skutkových okolností, ktoré sú medzi
stranami nesporné. Sudca sa teda nestáva pasívnym arbitrom, ktorý je pri zisťovaní skutkového stavu
odkázaný na tvrdenia a dôkazné návrhy strán. Pravdaže súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký
dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom konania, ak tento
skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom.

17.3 Nakoľko v konaní nebolo sporným, že povinná maloletú na styk s oprávneným pripraví, a to tak,
že jej nachystá potrebné veci do ruksaku, ktorý jej umiestni na chrbát a následne ju privedie ku bráničke
rodinného domu, v ktorom žije, kde ju čaká oprávnený, avšak oprávnenému ju pre nesúhlas maloletejneodovzdá, súd prvej inštancie správne v záujme hospodárnosti konania nevykonával dokazovanie
oprávnenou predloženými nahrávkami stretnutí oprávneného s maloletou, ktoré mali takýto priebeh
styku oprávneného s maloletou preukazovať. Obdobne nakoľko maloletá bola vypočutá kolíznym

opatrovníkom, ktorý o výsluchu maloletej podal písomnú správu, súd správne z dôvodu hospodárnosti
konania maloletú opätovne nevyslúchal.

18. Pokiaľ povinná namietala, že súd prvej inštancie nedoručil povinnej, resp. jej splnomocnencovi
nahrávku oprávneného údajne zaznamenávajúcu priebeh neúspešného styku oprávneného s maloletou

a nevykonával ňou dokazovanie, odvolací súd uvádza, že namietaná vada konania, vzhľadom na
nespornosť skutkových tvrdení oprávneného o nerealizácii styku s maloletou z dôvodu, že povinná
(matka) mu maloletú na styk neodovzdala, nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto
na ňu v zmysle § 67 Civilného mimosprového poriadku odvolací súd neprihliadal. Povinná totiž nikdy
netvrdila, že maloletú v rozhodnom období oprávnenému na styk riadne odovzdala, pričom riadnym
odovzdaním sa rozumie odovzdanie maloletej oprávnenému pred uličnou bránou rodinného domu,

v ktorom maloletá s povinnou žije, teda pred bydliskom maloletej, na verejnom priestranstve. Za riadne
odovzdanie maloletej totiž nemožno považovať len privedenie maloletej k uzamknutej uličnej bráničke
rodinného domu, v ktorom maloletá s povinnou žije.

19. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne pripomína, že záujem maloletého dieťaťa musí byť

prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi
a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí
majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (nález ústavného súdu
Českej republiky vo veci II. ÚS 55/04).

20. Odvolací súd považuje za potrebné adresovať rodičom, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť
a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni zaručuje a má viesť k obnoveniu
narušených väzieb medzi maloletým dieťaťom a oboma rodičmi. Záujem nielen maloletého dieťaťa,
ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine
uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa.

Akýkoľvek súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to
rodičia (nie súdy, či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (uvedené tiež
vyplýva aj zo záverov uznesenia Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04). Aj z ustálenej
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v
starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim

dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného
života musí byť riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu
dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Základným zmyslom starostlivosti rodičov o dieťa musí byť vždy
záujem dieťaťa (čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne
konanie má byť vedené a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme práve dieťaťa

(čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).

21. Pokiaľ má byť zachované základné právo maloletej na starostlivosť zo strany oboch rodičov, je
nevyhnutné, aby maloletá mala zabezpečený pravidelný styk s oboma rodičmi. Ak jeden z rodičov
opakovane a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s dieťaťom, je legitímne, že druhý rodič sa

takéhoto styku domáha. Je zjavné, že matka si neuvedomuje vážnosť situácie, nerešpektuje a porušuje
právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, čo následne vyústilo správne do nariadenia výkonu
rozhodnutia.

22. Súd mal za nesporné, že vzťahy medzi rodičmi maloletej sú narušené, čo má sekundárne negatívny

dopad aj na maloletú, a preto je nevyhnutné tieto vzťahy upraviť.

23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
zistený skutkový stav veci, a z neho vyplývajúci právny záver súdu prvej inštancie o návrhu oprávneného
na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia, je dostatočný a úplný. Vzhľadom na vyššie uvedené

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

24. Ďalšie odvolacie argumenty povinnej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súdnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia

tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu povinnej zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné

reagovať špecifickou odpoveďou.

25. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).