Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-18Csp/120/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221204995
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Karol Fiľ

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7221204995.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom Mgr. Karolom Fiľom, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o. so sídlom

Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom,
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom
v C., D. B. XXXX/XX, o zaplatenie 3.732,59 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o zaplatenie sumy vo výške 2.614,43 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy 3.420,43
eur ročne od 21.05.2021 do 16.12.2021, úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy 3.363,93 eur ročne
od 17.12.2021 do 17.01.2022, úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy 3.253,93 eur od 18.01.2022 do
16.02.2022, úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy 3.230,93 eur ročne od 17.02.2022 do 17.03.2022,

úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy 3.147,43 eur ročne od 18.03.2022 do 21.04.2022, úroku
zomeškaniavovýške5%zosumy3.047,43eurročneod22.04.2022do18.05.2022,úrokuzomeškania
vo výške 5 % zo sumy 2.947,43 eur ročne od 19.05.2022 do 16.06.2022, úroku z omeškania vo výške 5
% zo sumy 2.834,43 eur ročne od 17.06.2022 do 14.07.2022, úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy
2.734,43 eur ročne od 15.07.2022 do 14.04.2023, úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy 2.714,43
eur ročne od 15.04.2023 do 14.09.2023 a úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy 2.614,43 eur ročne
od 15.09.2023 do zaplatenia zamieta.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zastavuje.

III. Stranám nepriznáva nárok na náhradu konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.06.2021 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy spolu 3.732,59 eur s príslušenstvom, a to na základe Zmluvy o vydaní a používaní
kreditnej karty Bankomatka quatro uzatvorenej dňa 20.02.2017. Pôvodný žalobca v žalobe tvrdil, že
žalovanému bol poskytnutý úver s úrokom 22,80 % a že ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal

žalovaný schválený úverový rámec v sume 2.400,-eur a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku
v sume 80,-eur. Konečný dlh žalovaného predstavoval podľa pôvodného žalobcu sumu 3.732,59 eur.
Úroky z omeškania žiadal žalobca priznať vo výške 5% zo sumy 3.732,59 eur ročne odo dňa 21.05.2021
do zaplatenia.

2. Dňa 10.08.2021 bol súdu doručený návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu podľa § 80 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v ktorom pôvodný žalobca

oznámil postúpenie pohľadávky na spoločnosť Intrum Slovakia.

3. Uznesením zo dňa 06.10.2021 súd pripustil zmenu v osobe žalobcu, keďže po začatí konania nastala
právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv.4. Žalovanému boli žaloba, prílohy k žalobe, procesné poučenia ako aj výzva na vyjadrenie k žalobe
doručené dňa 25.03.2022 v súlade s § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“).

5. Žalobca na výzvu súdu na doplnenie skutkových tvrdení ohľadom splnenia povinnosti jeho právneho
predchodcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver a splnenia
podmienok pre postúpenie bankovej pohľadávky, obsiahnutú v predvolaní na pojednávanie zo dňa

13.01.2023, reagoval podaním doručeným súdu dňa 13.03.2023. V tomto podaní žalobca uviedol, že
svoju aktívnu legitimáciu preukazuje oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 03.08.2021, ktoré bolo
žalovanému odoslané pod číslom podacieho hárku RF253440234SK. Splnenie zákonných podmienok
na postúpenie bankovej pohľadávky preukazuje žalobca výzvou jeho právneho predchodcu zo dňa
02.06.2018. Ohľadom posudzovania schopnosti žalovaného splácať úver žalobca uviedol, že tieto
vyplývajú priamo z článku II. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca ďalej v podaní poukázal na

skutočnosť, že v tomto prípade ide o osobitný druh spotrebiteľského úveru, a to revolvingový úver, kde
nie je možné určiť RPMN z objektívnych dôvodov. Žalobca následne uviedol, že žalovaný čerpal úver
v sume 2.350,-eur dňa 09.03.2017. Žalovaný zároveň v prospech kartového účtu uhradil sumu 920,-
eur. Uplatňovaná suma predstavuje debetný stav na kartovom účte žalovaného a pozostáva z istiny
vo výške 1.937,13 eur, poplatkov vo výške 26,26 eur, štandardného úroku vo výške 1.483,30 eur

a sankčného úroku vo výške 285,90 eur. Na záver podania žalobca zobral žalobu späť nasledovne:
včastiozaplateniepoplatkovasankčnéhoúrokuspoluvsume312,16eurspolusprislúchajúcimúrokom
zomeškania,atobezudaniadôvoduavčastiozaplateniesumy686,-eurspolusprislúchajúcimúrokom
z omeškania z dôvodu čiastočných úhrad žalovaného.

6. Žalobca na výzvu súdu na doplnenie skutkových tvrdení ohľadom Zmluvy o vydaní a používaní
kreditnej karty Bankomatky Quatro, obsiahnutú v predvolaní na pojednávanie zo dňa 17.04.2023,
reagoval podaním doručeným súdu dňa 02.05.2023. V tomto podaní uviedol, že ďalšou zmluvnou
dokumentáciou nedisponuje a odkázal na svoje predošlé podanie zo dňa 13.03.2023. Zároveň žalobca
oznámil, že žalovaný mu dňa 14.04.2023 uhradil 20,-eur, preto berie žalobu v časti o zaplatenie 20,-eur

spolu s príslušným úrokom z omeškania späť.

7. Dňa 18.12.2023 žalobca doručil ďalšie podanie, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom
pojednávaní a zobral z dôvodu čiastočnej úhrady žalovaného v sume 100,-eur zo dňa 14.09.2023 žalobu
späť v časti o zaplatenie 100,-eur spolu s príslušným úrokom z omeškania.

8. Žalobca na preukázanie svojho nároku v konaní predložil: Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej
karty, Obchodné podmienky, Výpis z Bankomatky Quatro, Oznámenie o okamžitom zosplatnení úveru,
predžalobnú upomienku vrátane obálky, Cenník VÚB, Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo
dňa 30.11.2017, dodatok č. 4 k tejto Rámcovej zmluve, žiadosť o postúpenie a prevod, prílohu

č. 3 rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávky s identifikáciou postúpenej pohľadávky, oznámenie
o postúpení pohľadávky a podací hárok č. E..

9. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 20.12.2023 vyjadril súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby.

10. Podľa § 145 ods. 2 zákona CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. Vychádzajúc z obsahu čiastočného späťvzatia žaloby v podaniach doručených súdu dňa 13.03.2023,
dňa 02.05.2023 a dňa 18.12.2023 súd na základe § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP konanie v časti o
zaplatenie sumy 1.118,16 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil.

12. Žalovaný v konaní nerozporoval žiadne skutkové tvrdenie v žalobe. Nebolo sporné teda, že žalovaný
uzatvoril s pôvodným žalobcom zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Bankomatka
Quatro a zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 20.02.2017 a že čerpal úverové prostriedky spolu v sume2.350,-eur a že pred začatím tohto konaniach na splátkach uhradil sumu 920,-eur a po začatí tohto
konania spolu sumu 1.118,16 eur.

13. Z dokazovania vykonaného predloženými listinami mal súd preukázané tieto skutočnosti:
- zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Bankomatka Quatro a zmluvy
o spotrebiteľskom úvere: pôvodný žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 20.02.2017 zmluvu, na
základe ktorej sa pôvodný žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť bezúčelový spotrebiteľský úver
– revolvingový s vykonávaním platobných operácií z úveru prostredníctvom kreditnej platobnej karty

s úverovým rámcom 2.400,-eur, so štandardnou mesačnou splátkou v sume 80,-eur a štandardnou
úrokovou sadzbou 22,80 % ročne. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Termín konečnej splatnosti
bol stranami dohodnutý na deň zániku zmluvy alebo deň vyhlásenia okamžitej splatnosti. V zmluve je
uvedené, že žalovaný je vdovec, má 1 vyživovanú osobu a mesačné výdavky (splátky úverov) v sume
0,-eur. Iné mesačné výdavky nie sú uvedené v zmluve uvedené. V zmluve je uvedené, že žalovaný je
fyzická osoba podnikateľ so základom dane za minulý rok vo výške 4.046,-eur a s celkovými ročnými

príjmami podľa daňového priznania vo výške 22.520,-eur.
- Z Obchodných podmienok: Z článku X vyplýva, že zmluva zaniká odstúpením, dohodou alebo
výpoveďou. Z článku zároveň vyplýva, že zrušením karty nezaniká ani kartový účet a ani zmluva.
- Z výpisu z Bankomatky Quatro: žalovaný čerpal z úverového rámca sumu 2.350,-eur dňa 09.03.2017.
- Z predžalobnej upomienky a kópie obálky: pôvodný žalobca listom zo dňa 02.06.2018 vyzval

žalovaného na zaplatenie nedoplatku na splátkach v sume 240,-eur a upozornil ho na to, že ak nedôjde
k úhrade dlžnej splátky splatnej v mesiaci 04/2018, bude oprávnený úver zosplatniť. Zásielka bola dňa
07.06.2018 uložená na pošte a vrátila sa ako neprevzatá v odbernej lehote.
- Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru: pôvodný žalobca oznámil žalovanému listom
zo dňa 04.07.2018, že dlh z kreditnej karty sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Týmto listom žalobca

tiež vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu.
- zo žiadosti o postúpenie a prevod, z prílohy 3 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok v znení jej
dodatku č. 4 s identifikáciou pohľadávky a z Oznámenia o postúpení pohľadávky: žalobca ako postupník
kudátumuprevzatiamalprijaťakúpiťvrámcibalíkapohľadávokajpohľadávkuuplatnenúvtomtokonaní.
Vzhľadom na dohodu o tom, že dátum prevzatia je dátumom postúpenia, pohľadávka uplatnená v tomto

konaní mala prejsť na žalobcu dňa 28.07.2021, ktorý je v žiadosti o postúpenie a prevod uvedený ako
dátum prevzatia. Postúpenie pohľadávky bolo zo strany pôvodného žalobcu žalovanému oznámené
listom zo dňa 03.08.2021.

14. Súd nárok posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to § 39 Občianskeho zákonníka, § 52

anasl.Občianskehozákonníkaupravujúcichochranuspotrebiteľa,§524anasl.Občianskehozákonníka
upravujúcich postúpenie pohľadávky a ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
(najmä §7, § 9, § 11, §17).

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v deň
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), Veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšeníspotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 16 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri
poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a
poskytovať spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ
povinný hodnoverne preukázať.
Podľa § 7 ods. 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie

najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s
ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia,
ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm.

a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných
bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 7 ods. 19 Zákona o spotrebiteľských úveroch, Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať
limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa § 7 ods. 23 Zákona o spotrebiteľských úveroch, Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len
ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch, Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),
banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek

podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť,17ta)peňažnýchzáväzkochspotrebiteľaaďalšieinformácieofinančnejaekonomickejsituácii
spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom

prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené
osobitným predpisom17td) a príjem spotrebiteľa.
Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou

podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom úvere v znení účinnom v deň tvrdeného postúpenia
pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže
previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami

s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku,
zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka
po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred
termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

16. Z vykonaného dokazovania a nesporných skutočností súd zistil tento skutkový stav:
Pôvodný žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 20.02.2017 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty Bankomatka Quatro a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa pôvodný žalobca
žalovanému poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver – revolvingový s vykonávaním platobných operácií

z úveru prostredníctvom kreditnej platobnej karty s úverovým rámcom 2.400,-eur. V zmluve bola
dohodnutá štandardná mesačná splátka v sume 80,-eur a štandardnou úroková sadzba 22,80 % ročne.
Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na deň zániku zmluvy
alebodeňvyhláseniaokamžitejsplatnosti.Vzmluvejeuvedené,žežalovanýjevdovec,má1vyživovanúosobu a mesačné výdavky (splátky úverov) v sume 0,-eur. Iné mesačné výdavky nie sú uvedené
v zmluve uvedené. Pôvodný žalobca pri poskytnutí úveru vychádzal z toho, že žalovaný je fyzická osoba
podnikateľ so základom dane za rok 2016 vo výške 4.046,-eur a s celkovými ročnými príjmami podľa

daňového priznania vo výške 22.520,-eur. Žalovaný na splátkach pred začatím konania uhradil spolu
sumu 920,-eur a v priebehu konania ďalších 1.118,16 eur. Zmluva nezanikla. Tvrdené zosplatnenie
úveru bolo uskutočnené zo strany pôvodného žalobcu listom zo dňa 04.07.2018. Pohľadávka uplatnená
v tomto konaní mala byť podľa žiadosti o postúpenie a prevod postúpená na žalobcu dňa 28.07.2021

17. Súd v prvom rade skúmal, či boli splnené zákonné predpoklady pre postúpenie pohľadávky
uplatnenej v tomto konaní na žalobcu.

18. Následne sa súd zaoberal tým, či došlo platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní
z pôvodného žalobcu na žalobcu. Z dôvodovej správy k § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,
že novým znením tohto ustanovenia chcel zákonodarca sprísniť sukcesiu do práv veriteľa v súvislosti so

spotrebiteľskými úvermi. V zmysle dôvodovej správy zákonodarca chcel týmto ustanovením dosiahnuť
stav, kedy sukcesia do práv veriteľa bude možná iba v prípade zlyhania spotrebiteľského úveru, ak
bude zároveň predmetom prevodu alebo prechodu pohľadávka zo spotrebiteľského úveru v celosti.
Preto, vychádzajúc zo samotného znenia § 17 Zákona o spotrebiteľského úveru ako aj dôvodovej
správy k nemu a úmyslu zákonodarcu v nej vyjadrenej, z § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch

v znení účinnom v čase tvrdeného postúpenia pohľadávky vyplýva, že právo zo spotrebiteľskej zmluvy
je možné platne postúpiť iba v prípade, že postúpenie (i) sa týka celej pohľadávky zo spotrebiteľskej
zmluvy a zároveň (ii) sa uskutoční v čase po dohodnutom konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru alebo postúpenie sa bude týkať pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, ktorá sa stala splatnou
pred termínom konečnej splatnosti – inak povedané v čase, kedy už bola pre zlyhanie spotrebiteľa

predčasne zosplatnená. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pôvodný žalobca uzavrel
so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, kde bola dohodnutá konečná splatnosť úveru na deň
zániku zmluvy alebo deň predčasného zosplatnenia úveru. Zo žiadosti o postúpenie a prevod, z prílohy
3 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok v znení jej dodatku č. 4 s identifikáciou pohľadávky
a z Oznámenia o postúpení pohľadávky zároveň bolo preukázané, že pohľadávka uplatnená v tomto

konaní mala prejsť na žalobcu 28.07.2021. Teda pre úspech žalobcu bolo podstatné v prvom rade
tvrdiť a preukázať, že konečná splatnosť úveru, t.j. zánik zmluvy alebo predčasné zosplatnenie úveru,
nastala pred dňom 28.07.2021. Žalobca skutkové tvrdenia ohľadom zániku zmluvy nedoplnil ani
na výzvu súdu. Súd preto uzavrel, že zmluva nezanikla a teda konečná splatnosť úveru zánikom
zmluvy nenastala. Žalobca v konaní tvrdil a preukazoval konečnú splatnosť úveru, ktorá mala nastať

predčasným zosplatnením úveru, uskutočneným úveru Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru zo dňa 04.07.2018. Súd toto zosplatnenie považuje za neplatné. Súd totiž dospel k záveru, že
pôvodný žalobca porušil svoju povinnosť uvedenú v § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo
malo za následok to, že zosplatnenie úveru tvrdené žalobcom bolo neplatné v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníkaprerozporsozákonom,konkrétneprerozpors§11ods.2Zákonaospotrebiteľskýchúveroch.

Totiž v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v dôsledku porušenia povinnosti veriteľa
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, veriteľ nemôže
vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

19. Žalobca totiž v konaní nepreukázal splnenie povinnosti pôvodného žalobcu skúmať schopnosť

spotrebiteľa splácať úver podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pritom povinnosť
preukázať skutočnosť, že veriteľ vynaložil odbornú starostlivosť vyplýva pre veriteľa z § 7 ods. 16
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by pôvodný
žalobca nahliadol do príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti žalovaného
splácať spotrebiteľský úver. Vynaloženie odbornej starostlivosti nevyplýva ani zo žiadnych predložených

dôkazov. Žalobca ohľadom vynaloženia odbornej starostlivosti poukazoval priamo na údaje uvedené
v zmluve. Zo zmluvy ani iných predložených dokumentov nevyplýva, že by pôvodný žalobca pred
poskytnutím úveru riadne a s odbornou starostlivosťou skúmal a zisťoval výdavky žalovaného. Zároveň
zo zmluvy vyplýva, že pôvodný žalobca vychádzal z čistého ročného príjmu žalovaného v sume 4.046,-
eur, čo predstavuje mesačný čistý príjem 337,17 eur. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2

zákona o spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť, aby veriteľ vzal na zreteľ existujúcu a aktuálnu situáciu
klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných
pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej
schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenietoho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude
potrebná pre splácanie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť
predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Už na prvý pohľad

vychádzajúc zo zisteného mesačného čistého príjmu žalovaného za rok predchádzajúci uzavretiu
zmluvy pri zohľadnení výdavkov aspoň v sume životného minima tento príjem žalovaného nestačil na
pokrytie dohodnutej štandardnej splátky úveru v sume 80,-eur. Totiž mesačný čistý príjem žalovaného
dosahoval sumu 337,17 eur a suma životného minima pre žalovaného a jeho domácnosť, keďže sa
staral o 1 vyživovanú osobu bola vo výške min. 288,51 eur (198,09 eur/ životné minimum pre plnoletú

osobu + 90,42 eur/ životné minimum pre dieťa = 288,51 eur). Rozdiel medzi príjmom žalovaného
a sumy životného minima pre žalovaného a jeho domácnosť bol v sume 48,66 eur a teda nepostačoval
na poskytnutie úveru s mesačnou splátkou dohodnutou vo výške 80,-eur. Keďže pôvodný žalobcu aj
napriek uvedenému žalovanému poskytol úver s mesačnou splátkou v sume 80,- eur, jeho konanie
nemalo kvalitu konania s odbornou starostlivosťou. V zmluve sú síce uvedené tržby žalovaného za
rok 2016 v sume 22.520,-eur, avšak z tejto sumy pôvodný žalobca nemohol vychádzať, pretože táto

suma v sebe obsahuje aj náklady, ktoré žalovaný musel vynaložiť na účely svojho podnikania. Žalobca
zároveňnetvrdilanepreukázalnahliadnutiedopríslušnejdatabázyaleboregistranaúčelyposudzovania
schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Uvedenej povinnosti pôvodného žalobcu nezbavuje
ani skutočnosť, že poskytnutý úver bol revolvingového typu. Teda možno konštatovať, že pôvodný
žalobca posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy

alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Vzhľadom
na uvedené súd konanie pôvodného žalobcu považuje dokonca za hrubé porušenie jeho povinnosti
konať s odbornou starostlivosťou majúce za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého
úveru. Žalobca v konaní nepreukázal ani postupovanie pôvodného žalobcu v súlade s § 7 ods. 19
až 42 Zákona o spotrebiteľských úveroch, najmä nepreukázal, že by došlo zo strany pôvodného

žalobcu k určeniu limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver a jeho spĺňanie zo strany
žalovaného. Súd teda konštatuje, že v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch došlo
zo strany právneho predchodcu pôvodného žalobcu k hrubému porušeniu povinnosti uvedenej v § 7
ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca totiž neuniesol dôkazné bremeno ohľadom toho,
že pred poskytnutím úveru pôvodný žalobca zistil riadne výdavky žalovaného alebo že nahliadol do

príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver a ohľadom toho, že pôvodný žalobca splnil svoje povinnosti uvedené v § 7 ods. 19 a 23 Zákona
o spotrebiteľských úveroch.

20. Vzhľadom na uvedené neplatné predčasné zosplatnenie úveru nedošlo k tvrdenému platnému

postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na žalobcu. Totiž v zmysle § 17 Zákona o
spotrebiteľskýchzákonochvzneníúčinnomvdeňtvrdenéhopostúpeniapohľadávky(28.07.2021)platne
nemožno postúpiť pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere pred dohodnutým dňom konečnej
splatnosti. Preto žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní.

21. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2
Cdo205/2009).

22. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu v časti, v ktorej nebola zastavená, zamietol ako
nedôvodnú.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2
CSP tak, že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal. Totiž žalobca ako strana, ktorá zavinila
čiastočné zastavenie konania a vo zvyšku žaloby bola neúspešná, nemá právo náhradu trov konania
a žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na to, že z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie by žaloba bola zamietnutá aj v časti, v ktorej bola pre čiastočné späťvzatie žaloby zastavená
(pokiaľ by teda nedošlo k čiastočnému späťvzatiu), súd zavinenie na čiastočnom zastavení žaloby
pripísal žalobcovi.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).