Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319205313
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1319205313.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr.

Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, adresa sídla Senec, Krátka 1, maloleté
deti rodičov - matky: A. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu B., F. XX, zastúpená
splnomocnencom: JUDr. Pavol Torňoš, advokát, adresa sídla Bratislava, Tomášikova 50/D a otca: G. H.
B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu I. H., J. XX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Andrej
Gar, advokát, adresa sídla Bratislava, Štefánikova 14, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III z 15. novembra 2022 č.k. 39P/269/2019-865, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch o určení výživného
zo strany otca maloletých detí na maloletého A. a maloletú C., o povolení otcovi maloletých detí zaplatiť
zročné výživné na maloletého A. a zročné výživné na maloletú C. v splátkach vo výške a lehote ich
splatnosti určenej v rozhodnutí a v časti rozhodnutia o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti zverenia, zastupovania, správy majetku
maloletých detí a úpravy styku otca s maloletými deťmi na čas do rozvodu manželstva a otcovi
uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 150 eur mesačne od
26.09.2019 do 31.08.2020 a sumou 200 eur mesačne od 01.09.2020 do 07.07.2022, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky, zročné výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od
26.09.2019 do 07.07.2022 v sume 2.163,70 eur povolil otcovi uhradiť v dvoch splátkach tak, že prvú
splátku v sume 1.000 eur je otec povinný uhradiť do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia k rukám matky

a druhú splátku v sume 1.163,70 eur je otec povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia k
rukám matky. Súd prvej inštancie ďalej rozhodol tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej C.
B., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 eur mesačne od 26.09.2019 do 31.08.2020 a sumou 170 eur mesačne
od 01.09.2020 do 07.07.2022, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zročné výživné na
maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 26.09.2019 do 07.07.2022 v sume 2.240 eur otcovi
povolil uhradiť v dvoch splátkach tak, že prvú splátku v sume 1.000 eur je otec povinný uhradiť do 30 dní
od vykonateľnosti rozhodnutia k rukám matky a druhú splátku v sume 1.240 eur je otec povinný uhradiť

do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh
matky na určenie výživného zamietol.1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 26.09.2019 sa
matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu
manželstva z dôvodu, že rodičia maloletých detí spolu nežijú a otec maloletých detí na výživu maloletých

detí riadne neprispieva. Na pojednávaní súdu konanom 15.11.2022 matka vzala návrh v časti zverenia,
zastupovania, správy majetku maloletých detí a úpravy styku s maloletými deťmi na čas do rozvodu
manželstva späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť s poukazom na skutočnosť, že manželstvo
rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť vo výroku o rozvode
manželstva dňa 07.07.2022. V časti výživného na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva matka

navrhla uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou 250 eur mesačne a na výživu
maloletej C. sumou 220 eur mesačne od podania návrhu až do rozvodu manželstva s tým, aby súd
uložil otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné jednorazovo, resp. maximálne v dvoch splátkach. Vo
svojom podaní matka uviedla, že rodičia ako manželia nežili v spoločnej domácnosti od 17.09.2019,
kedy matka v záujme zabezpečenia bezpečného prostredia pre výchovu a život maloletých detí opustila
spoločnú domácnosť a bývala u svojej matky v Českej republike, 160 km od miesta obvyklého pobytu

maloletých detí. Matka uviedla, že bola terčom psychického násilia počas spolužitia zo strany otca, a to
aj za prítomnosti maloletých detí. Poukázala na otcove správanie. K návrhu na určenie výživného matka
uviedla, že otec pracuje ako IT konzultant (SAP konzultant) v spoločnosti F. K., K. s príjmom 4.000 eur
brutto. Je majetný, vo výlučnom vlastníctve má byt, ktorý prenajíma, kde má príjem z prenájmu 450
- 500 eur mesačne. Zároveň je s matkou spoluvlastníkom rodinného domu v I. H., ktorý má 6 izieb,

podlahovú plochu o výmere 200 m2 a garáž. Otec je držiteľom motorového vozidla zn. Ford. Spláca
hypotekárny úver po cca 1.300 eur mesačne. Matka je zdravá, je na rodičovskej dovolenke a stará sa
o maloleté deti. Otec navrhol zveriť maloleté deti do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, eventuálne do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a v prípade, že by súd zveril maloleté deti do osobnej
starostlivosti matky súhlasil s tým, aby bol zaviazaný platiť na maloletého A. výživné vo výške 150 eur

mesačneanavýživumaloletejC.vsume100eurmesačneod17.07.2020,tedaododňakedynadobudol
právoplatnosť rozsudok Mestského súdu v Brne (sp. zn. 40Nc 2506/2000), ktorým bolo rozhodnuté o
vrátení maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu.

1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania ako aj z výpovedí účastníkov konania za preukázané,

že rodičia maloletých detí boli manželmi, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 03.06.2022 č.k. 37P/277/2019-839, v ktorom výroku o rozvode manželstva rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2022. Matka vzala návrh v časti zverenia, zastupovania, správy
majetku maloletých detí a úpravy styku s maloletými deťmi na čas do rozvodu manželstva späť a v
tejto časti žiadala konanie zastaviť. Otec a opatrovník maloletých detí so zastavením konania v týchto

častiach súhlasili.

1.2.1 Matka s maloletými deťmi do 09/2020 bývala u matkinej matky v L. v Českej republike v jej
rodinnom dome, kde matka odišla, podľa jej vyjadrenia, v záujme zabezpečenia bezpečného prostredia
pre výchovu a život maloletých detí. Na úhradu nákladov na bývanie svojej matke neprispievala. Od

09/2020 matka s maloletými deťmi bývala v B. v prenajatom byte, s čím mala spojené výdavky vo výške
520 eur mesačne titulom nájomného a odplaty za energie. Bola na rodičovskej dovolenke, poberala
rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur mesačne a od 04/2022 má zamestnávateľom poskytnuté
neplatenévoľno.Matkebolod01.10.2019priznanýrodičovskýpríspevoknamaloletúC.vovýške14.000
Kč mesačne, ktorý bol následne od 01.01.2020 zvýšený tak, že celková čiastka tejto dávky sa zvýšila

z pôvodných 220.000 Kč na 300.000 Kč. Nárok matky na túto dávku zanikol dňom 30.06.2021. Od
01.05.2022 bol matke poskyovaný rodičovský príspevok na maloletú C. vo výške 383 eur mesačne.
Matka okrem nehnuteľností, ktoré vlastní v bezpodielovom spoluvlastníctve s otcom (rodinný dom a
pozemky), iné nehnuteľnosti nevlastnila, nevlastnila osobné motorové vozidlo, užívala bezodplatne
osobné motorové vozidlo svojho otca.

1.2.2 Otec žil v rodinnom dome v I. H., ktorý rodinný dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve
rodičov, ktoré bezpodielové spoluvlastníctvo nebolo po rozvode manželstva ešte vysporiadané. Úverové
splátky a náklady na bývanie v rodinnom dome uhrádzal otec, ktoré pasíva budú taktiež predmetom
vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa vyjadrenia otca, v rodinnom dome žije

so svojou partnerkou od cca začiatku roka 2021 a na pojednávaní vo veci otec uviedol, že priateľka
na úhradu nákladov na bývanie neprispievala. Otec bol do 04/2019 zamestnaný v spoločnosti A. M.
K. – K. K., jeho priemerný čistý mesačný zárobok bol 3.245 eur a uplatňoval si daňový bonus 22,17
eur mesačne, pričom k ukončeniu jeho pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa došlo okamžitýmskončením pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Od 04/2019 bol na materskej dovolenke s
maloletou C. a poberal materské vo výške 47 eur/deň, pričom za 09/2019 (1.990,48 eur) a 10/2019
(1.321,74 eur), mal príjem zo zamestnania podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni a od 31.10.2019 poberal

dávku v nezamestnanosti cca 33 eur/deň. Za rok 2018 otec vykázal úhrn zúčtovaných a vyplatených
zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vo výške 50.114,04 eur a bol mu vyplatený daňový bonus
258,72 eur. Za rok 2019 otec vykázal úhrn zúčtovaných a vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej
činnosti vo výške 22.763,29 eur a bol mu vyplatený daňový bonus 532,08 eur. Daňovým priznaním
k dani z príjmov otca za rok 2020 mal súd preukázané, že otec mal v roku 2020 úhrn príjmov od

všetkých zamestnávateľov 60.353,71 eur a uplatňoval si daňový bonus na maloleté deti 878,52 eur.
Daňovým priznaním k dani z príjmov otca za rok 2021 mal súd preukázané, že otec mal v roku
2021 úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 43.755,20 eur a mal príjmy zo živnosti 10.000 eur,
výdavky zo živnosti 6.357,53 eur a uplatňoval si daňový bonus na deti 1.114,56 eur. Otec začal od
08/2021 podnikať ako samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti počítačových technológií. Ohľadom
výdavkov na podnikanie otec uviedol, že si uplatňoval paušálne výdavky. Podklady na zhodnotenie

svojich príjmov a výdavkov na podnikanie za rok 2022 do rozvodu manželstva otec súdu nepredložil.
Otec vykonával funkciu poslanca obecného zastupiteľstva, za čo mal vyplácanú odmenu (v roku 2019
- 80 eur mesačne, v roku 2020 - 100 eur mesačne a v roku 2021 - 113,33 eur mesačne). Okrem
nehnuteľností, ktoré vlastní v bezpodielovom spoluvlastníctve s matkou (rodinný dom a pozemky),
vlastní 2-izbový byt, ktorý poskytoval do užívania cudzím osobám, podľa jeho vyjadrenia len za úhradu

nákladov, bez dohodnutia nájomného. Okrem toho vlastní nebytový priestor - garáž. Osobné motorové
vozidlo otec nevlastnil. Počas doby, keď matka bývala s maloletými deťmi v Českej republike, pravidelne
týždenne cestoval do Českej republiky za maloletými deťmi, s čím mal spojené zvýšené výdavky. Po
návrate matky s maloletými deťmi na Slovensko sa otec stretával s maloletými deťmi pravidelne podľa
nariadeného neodkladného opatrenia uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30.09.2020 č.k.

39P/209/2020-25 každý nepárny týždeň od stredy od 16:00 hod. do piatka do 18:00 hod. a každý párny
týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.

1.2.3 Maloletý A. v rozhodnom období nenavštevoval predškolské zariadenie, bol v celodennej
osobnejstarostlivostimatky,bolzdravýajehopotrebybolibežnéazodpovedajúcejehoveku.Počasjeho

pobytu v Českej republike mala matka s uspokojovaním jeho osobných potrieb spojené odôvodnené
mesačné výdavky v sume 240 eur (na stravu 150 eur, na oblečenie a obuv 60 eur, na zdravotnú
starostlivosť 10 eur a na hygienu a drogériu 20 eur). Od 09/2020, kedy sa matka s maloletými deťmi
vrátilanaSlovensko,malamatkasuspokojovanímjehoosobnýchpotriebspojenéodôvodnenémesačné
výdavky v sume 347 eur mesačne (pomerná časť nákladov na bývanie od 09/2020 cca 127 eur (520 :

3osoby : 30dní x 22dní u matky), náklady na stravu 110 eur, na oblečenie a obuv 60 eur, na zdravotnú
starostlivosť 30 eur - nosí okuliarky a na hygienu a drogériu 20 eur).

1.2.4 MaloletáC.taktiežvrozhodnomobdobínenavštevovalapredškolskézariadenie,bolavcelodennej
osobnej starostlivosti matky. Má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, s čím však nie sú spojené

zvýšené výdavky na strane matky. S uspokojovaním jej osobných potrieb má matka spojené len bežné
výdavky. Počas jej pobytu v Českej republike mala matka s uspokojovaním jej osobných potrieb spojené
odôvodnené mesačné výdavky v sume 200 eur (na stravu 110 eur, na oblečenie a obuv 60 eur, na
zdravotnú starostlivosť 10 eur a na hygienu a drogériu 20 eur). Od 09/2020, kedy sa matka s maloletými
deťmi vrátila na Slovensko, mala matka s uspokojovaním jej osobných potrieb spojené odôvodnené

mesačné výdavky v sume 307 eur mesačne (pomerná časť nákladov na bývanie od 09/2020 cca 127
eur (520 : 3osoby : 30dní x 22dní u matky), náklady na stravu 80 eur, na oblečenie a obuv 60 eur,
na zdravotnú starostlivosť 20 eur a hygienu a drogériu 20 eur) s tým, že súd neprihliadol na výdavky
maloletých detí na dopravu a voľnočasové aktivity, ktoré výdavky mal aj otec a ktorý maloletým deťom
uhrádzal aj krúžky a mal taktiež bežné výdavky počas starostlivosti o maloleté deti, ktoré uviedol najskôr

vo výške 200 - 300 eur mesačne, neskôr vo výške 400 eur mesačne na obe maloleté deti.

1.2.5 Procesný opatrovník súhlasil so zastavením konania v časti zverenia, zastupovania a správy
majetku maloletých detí a úpravy styku a v časti určenia výživného uviedol, že rozhodnutie ponecháva
na úvahu súdu.

1.3 Vec (ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu matky) právne posúdil ako
nárok maloletých detí na výživu voči otcovi za obdobie od podania návrhu matky na takéto určenia
až do rozvodu ich manželstva podľa § 111 písm. b), c), d), j) a k) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilnéhomimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, 2, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, §
76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZR“) a vyhodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti určil výživné do rozvodu manželstva

tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia a vo zvyšnej časti návrh matky zamietol.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho rozhodnutia vo veci samej uviedol, že vyživovaciu povinnosť
majú obaja rodičia a ich zákonná vyživovacia povinnosť neznamená mechanickú rovnosť. Výživným
sú náklady na uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom,

tak po stránke fyzickej ako i po stránke duševnej, považujúc súdom určené výživné na maloleté deti
za súladné s možnosťami a schopnosťami rodičov prispievať na výživu maloletých detí, ako aj súladné
s odôvodnenými potrebami maloletého A. a maloletej C. v rozhodnom období.

1.4.1 V danej veci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec uhradil na výživu maloletého A. od
podania návrhu do rozvodu manželstva výživné k rukám matky spolu 3.950 eur (50 eur v 04/2020 a

po 150 eur mesačne od 05/2020 do 06/2022, to je 150 eur x 26 mesiacov) a na výživu maloletej C.
od podania návrhu do rozvodu manželstva výživné k rukám matky spolu 2.650 eur (50 eur v 04/2020
a po 100 eur mesačne od 05/2020 do 06/2022, to je 100 eur x 26 mesiacov). Otcovi vzniklo zročné
výživné na maloletého A. za obdobie od podania návrhu, to je od 26.09.2019 do právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva, to je do 07.07.2022 vo výške 2.163,70 eur - pomerná časť 09/2019 v sume 25

eur (150 eur/30 dní x 5 dní) + 3 mesiace 2019 a 8 mesiacov 2020 x 150 eur + 4 mesiace 2020, 12
mesiacov 2021 a 6 mesiacov 2022 x 200 eur + pomerná časť 07/2022 v sume 38,70 eur (200 eur/31
dní x 6 dní) = 6.113,70 eur, od ktorej sumy súd odpočítal otcom uhradené výživné na maloletého 3.950
eur. Otcovi vzniklo zročné výživné na maloletú C. za obdobie od podania návrhu, to je od 26.09.2019
do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, to je do 07.07.2022 vo výške 2.240 eur - pomerná

časť 09/2019 v sume 16,65 eur (100 eur/30 dní x 5 dní) + 3 mesiace 2019 a 8 mesiacov 2020 x 100 eur
+ 4 mesiace 2020, 12 mesiacov 2021 a 6 mesiacov 2022 x 170 eur + pomerná časť 07/2022 v sume
32,88 eur (170 eur/31 dní x 6 dní) = 4.890 eur, od ktorej sumy súd odpočítal otcom uhradené výživné
na maloletú 2.650 eur.

1.4.2 V neprospech otca súd prvej inštancie vyhodnotil skutočnosť, že otec podniká v oblasti
počítačových technológií od 08/2021, má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu
a tieto príjmy za rok 2022 nijako nepreukázal. Súd prvej inštancie preto vychádzal zo záveru, že otcove
mesačné príjmy sú vo výške 4.361,20 eur (pozn. životné minimum platné od 01.07.2021 - 218,06
eur x 20), čo zodpovedá aj schopnostiam otca takýto zárobok dosahovať. Súd rovnako prihliadal na

skutočnosť, že aj matka má vyživovaciu povinnosť k svojim maloletým deťom, mala otcom poskytnutých
6 x 200 eur a mala poskytnutý finančný dar vo výške 250.000 Kč (cca 10.000 eur).

1.4.3 S poukazom na uvedené súd prvej inštancie otca detí zaviazal povinnosťou prispievať na výživu
maloletého A. sumou 150 eur mesačne od 26.09.2019 do 31.08.2020 a sumou 200 eur mesačne od

01.09.2020 do 07.07.2022, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zročné výživné na
maloletého za obdobie od 26.09.2019 do 07.07.2022 v sume 2.163,70 eur povolil otcovi uhradiť v dvoch
splátkach tak, že prvú splátku v sume 1.000 eur je otec povinný uhradiť do 30 dní od vykonateľnosti
rozhodnutia k rukám matky a druhú splátku v sume 1.163,70 eur je otec povinný uhradiť do troch dní od
právoplatnostirozhodnutiakrukámmatky.NavýživumaloletejC.zaviazalotcaprispievaťsumou100eur

mesačne od 26.09.2019 do 31.08.2020 a sumou 170 eur mesačne od 01.09.2020 do 07.07.2022, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zročné výživné na maloletú C. za obdobie od 26.09.2019
do 07.07.2022 v sume 2.240 eur povolil otcovi uhradiť v dvoch splátkach tak, že prvú splátku v sume
1.000 eur je otec povinný uhradiť do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia k rukám matky a druhú splátku
v sume 1.240 eur je otec povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky a

vo zvyšnej časti návrh matky na určenie výživného zamietol.

1.4.4 O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov
konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne, a to poukazom na ustanovenie § 52 CMP.

2. Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletých detí viniac súd prvej inštancie, že
tento vo veci dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1
písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“], že rozhodnutie súduprvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP] a že súd
prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).

2.1 Na odôvodnenie odvolania uviedol, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k náležitému zisteniu
skutočného stavu, čím došlo k určeniu výživného voči obom maloletým deťom v neprimeranej výške.
Otecuvádza,žematkasasobomamaloletýmideťmivrátilanaúzemieSRvzmyslerozhodnutiačeského
súdu o návrate dňa 13.09.2020, avšak už dňa 16.09.2020 opäť odišla na územie ČR, kde sa zdržiavala
až do 25.09.2020. Okolo 27-28.09. 2020 matka aj s maloletými deťmi opäť odišla na územie ČR, kde

zotrvala až do 14.10.2020 a následne sa do ČR aj s maloletými deťmi opäť vrátila dňa 21.10.2020,
kde zotrvala až do 31.10.2020. Na základe uvedeného súd prvej inštancie nesprávne zistil skutočný
stav veci, na základe čoho nesprávne vymedzil prvé časové obdobie, za ktoré vznikla otcovi povinnosť
uhradiť zročné výživné. Koniec prvého obdobia by mal byť ohraničený dátumom, od ktorého sa matka
reálne,nielenteoreticky,smaloletýmideťminachádzalanaúzemíSlovenskejrepubliky.Zatakýtodátum
s prihliadnutím na vyššie uvedené nie je možné považovať dátum 31.08.2020. Otec zastáva názor, že ak

už súd považoval za dôvodné rozdeliť obdobie na dve časti, mal sa riadiť faktickou prítomnosťou matky a
maloletých detí na území Slovenskej republiky a nie inými faktormi. V takomto prípade by koniec prvého
obdobia pripadol na deň 31.10.2020. Otec za správne rozdelenie časových období, t.j. od kedy a v akej
výške vznikla otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, považuje nasledovné rozdelenie -
prvé obdobie: od 26.09.2019, t.j. od podania návrhu matky do 31.10.2020, t.j. do faktickej prítomnosti

matky a maloletých detí na území Českej republiky, druhé obdobie: od 01.11.2020 do 07.07.2022.

2.2 Matka svojim konaním podľa otca zneužíva systém poskytovania štátnych sociálnych dávok, a to
v zmysle, že matka vlastnú dcéru označila za zdravotne znevýhodnenú osobu. Dcéru bez akejkoľvek
diskusie s otcom zobrala k pedopsychiatrovi s cieľom dosiahnuť účelové vyjadrenie pre poskytnutie

rodičovského príspevku vo výške 383 eur od 01.05.2022 až do roku 2024, kedy dieťa bude mať 5
rokov, čím zabraňuje prirodzenému rozvoju maloletej a takéto jej konanie je preto v rozpore so záujmom
maloletej. Matka tak účelovo nemá ani záujem sa zamestnať v jej aktuálnom bydlisku, a tak zabezpečiť
každodennú starostlivosť a rozvoj svojich vlastných detí.

2.3 Čo do výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom v prvom z období tak, ako ho
vymedzil súd prvej inštancie, t.j. od 26.09.2019 do 31.08.2020, otec zastáva názor, že takto určené
výživné nezodpovedá reálnym odôvodneným výdavkom na maloleté deti. Sama matka na pojednávaní
konanom dňa 15.11.2022, ako aj v priebehu celého konania tvrdila, že žila u svojej matky, ktorej
neprispievala na bývanie či na chod domácnosti. Matka sa vyjadrila tým smerom, že jediné na čo

prispievala bola strava. Avšak ani tieto tvrdenia matky neboli zo strany matky preukázané. Z uvedeného
dôvodu je nepreskúmateľné, akou výškou a či vôbec, matka v čase, kedy sa s maloletými deťmi bez
súhlasu otca zdržiavala v Českej republike, prispievala na stravu či iné výdavky. Čo do výšky vyživovacej
povinnosti otca voči maloletým deťom v druhom z období tak, ako ho vymedzil súd prvej inštancie, t.j.
od 01.09.2020 do 07.07.2022, takto určenú vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom považuje

otec za neadekvátnu a nereflektujúcu pomer jeho starostlivosti o maloleté deti, a to predovšetkým s
prihliadnutím na rozsah styku s maloletými deťmi. Otec, ako bolo preukázané, sa maloletým deťom
počas času, kedy sú v jeho starostlivosti, aktívne venuje. Okrem základných potrieb otec pre maloleté
deti zabezpečuje aj oblečenie, hračky či záujmové aktivity. Otec zastáva názor, že v danom prípade
je potrebné, aby vyživovacia povinnosť rodičov reflektovala na dĺžku času, ktorú maloleté deti trávia

u každého z rodičov. Otec v tejto súvislosti predložil súdu rozpis dní, ktoré trávil s maloletými deťmi v
tom ktorom príslušnom mesiaci a s ohľadom na uvedené je absurdné, aby bol otec, ktorý sa de facto
takmer rovnakou mierou podieľa na osobnej starostlivosti o maloleté deti, zaviazaný platiť výživné na
maloletého A. vo výške 200 eur mesačne a na maloletú C. vo výške 170 eur mesačne.

2.4 Súd prvej inštancie neuviedol na základe čoho dospel k názoru, že príjmy otca sú vo výške 4.361,20
eur. Otec považuje konštatovanie súdu prvej inštancie za neprípustné a nepravdivé, nakoľko každý
rok súdu predložil daňové priznanie, o ktoré ho súd v konaní žiadal. Dokonca otec súdu predložil
aj oficiálny odklad daňového priznania. Otec v konaní do rozvodu doložil aj daňové priznanie za rok
2021. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že otcove príjmy sú vo výške 4.361,20 eur, považuje otec za

nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené, nereflektujúce skutočný stav veci. Otec sa voči tomuto
tvrdeniu ohradzuje a považuje ho za nepreskúmateľné a nereflektujúce skutočný stav veci. Otec k svojim
pomerom, na ktoré súd prvej inštancie nebral žiaden ohľad, uvádza, že v období od 31.10.2019 do
01.07.2020 mu bola vyplácaná dávka v nezamestnanosti. Otec si v danom období aktívne hľadal prácuavšak neúspešne. Následne sa otcovi podarilo zamestnať sa a v období od júla 2020 do marca 2021,
tedavobdobí9mesiacovpracovalprenemeckúspoločnosťM.N.H..Následnepoukončenípracovného
vzťahu so spoločnosťou M. N. H. otec dňa 03.05.2021 požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o

zamestnanie, a rovnako tak otec požiadal o dávku v nezamestnanosti, ktorá mu však priznaná nebola.
Až od augusta 2021 má otec založenú živnosť a podniká ako SZČO. Otec v ďalšom namieta, že súd sa
pri určovaní výšky výživného žiadnym spôsobom nevysporiadal s výškou rodičovského príspevku 383
eur, ktorý matka dostáva ako štátnu sociálnu dávku.

2.5 S ohľadom na skutkové tvrdenia uvádzané otcom v predmetnom odvolaní je otec názoru, že
súd prvej inštancie jednak nesprávne rozdelil zročné výživné na dve obdobia, ako aj nesprávne
určil výšku výživného na obe maloleté deti. Podľa názoru otca obdobie, za ktoré je otec povinný
zaplatiť zročné výživné, ak už má byť rozdelené na časti, tak tieto by mali byť nasledovné: prvá časť
zročného výživného od 26.09.2019, t.j. od podania návrhu do 31.10.2020, t.j. od času kedy sa matka
s maloletými deťmi reálne nachádza na území Slovenskej republiky, druhá časť zročného výživného

od 01.11.2020 do 07.07.2022, t.j. do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Na základe
uvedeného vzniklo otcovi zročné výživné na maloletého A. za obdobie od podania návrhu 26.09.2019 do
rozvodu manželstva 07.07.2022 vo výške 4.345,69 eur (prvá časť obdobia od 26.09.2019 do 31.10.2020
vo výške 1.316,66 eur a druhá časť obdobia od 01.11.2020 do 07.07.2022 vo výške 3.029,03 eur). Od
celkovej výšky vzniknutého zročného výživného na maloletého A. je potrebné odpočítať sumu 3.950 eur,

t.j. sumu uhradenú otcom. Zročné výživné na maloletého A., ktoré je otec povinný zaplatiť je vo výške
395,69 eur (4.345,69 eur – 3.950 eur). Vo vzťahu k maloletej C. vznikla otcovi povinnosť zaplatiť zročné
výživnézaobdobieodpodanianávrhu26.09.2019dorozvodumanželstva07.07.2022vovýške3.072,68
eur (prvá časť obdobia od 26.09.2019 do 31.10.2020 vo výške 1.053,33 eur a druhá časť obdobia od
01.11.2020 do 07.07.2022 vo výške 2.019,35 eur). Od celkovej výšky vzniknutého zročného výživného

na maloletú C. je potrebné odpočítať sumu 2.650 eur, t.j. sumu uhradenú otcom. Zročné výživné na
maloletú C., ktoré je otec povinný zaplatiť je vo výške 422,68 eur (3.072,68 – 2.650 eur).

2.6 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti záverom otec navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v napádanej časti zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu

maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 eur mesačne od 26.09.2019 do 31.10.2020 a sumou
150 eur mesačne od 01.11.2020 do 07.07.2022, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 26.09.2019 do 07.07.2022 v sume
395,69 eur je otec povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky. Otec je
povinný prispievať na výživu maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 80 eur mesačne od 26.09.2019

do 31.10.2020 a sumou 100 eur mesačne od 01.11.2020 do 07.07.2022, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky. Zročné výživné na maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 26.09.2019
do 07.07.2022 v sume 422,68 eur je otec povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia
k rukám matky.

3. Matka a procesný opatrovník odvolanie nepodali a ani sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods.
1 CMP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.

1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie otca nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutej časti vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

5. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol (po späťvzatí návrhu matky v časti zverenia,

zastupovania, správy majetku maloletých detí a úpravy styku otca s maloletými deťmi na čas do rozvodu
manželstva) návrh matky na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom za
obdobie od podania návrhu do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Súd prvej inštancie
návrhu matky čiastočne vyhovel a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou 150eur mesačne od 26.09.2019 do 31.08.2020 a sumou 200 eur mesačne od 01.09.2020 do 07.07.2022 a
na výživu maloletej C. sumou 100 eur mesačne od 26.09.2019 do 31.08.2020 a sumou 170 eur mesačne
od 01.09.2020 do 07.07.2022, a rovnako určil výšku zročného výživného, ktoré povolil otcovi vo vzťahu

k obom maloletým deťom zaplatiť v dvoch splátkach.

5.1 Predmetom odvolacieho konania je preskúmať či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie nie je v odvolaním napadnutej časti vecne správny z dôvodu, že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil. Nakoľko

zastavujúci výrok rozsudku nebol odvolaním napadnutý, tento nebol ani predmetom prieskumu
odvolacím súdom.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa
26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo

zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,
a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

7.1 Súd prvej inštancie vec (ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu matky)
právne posúdil ako nárok maloletých detí na výživné voči ich otcovi, a to od podania návrhu matky na
určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca až do rozvodu manželstva podľa § 111 písm. b), c), d), j)
a k) CMP a § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, 2, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 ZR
s tým, že ak rodičia maloletých detí nežijú spolu a o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností

k maloletým deťom sa nedohodli, je potrebné upraviť rozsah vyživovacej povinnosti rodiča, ktorý sa
o deti osobne nestaral rozhodnutím súdu, a že rodičia sú povinný prispievať na výživu svojich detí
v rozsahu zodpovedajúcom ich možnostiam a schopnostiam, ale aj odôvodneným potrebám maloletých
detí, pričom pri určení výživného súd zohľadňuje aj to, ktorý z rodičov sa o deti osobne staral. Odvolací
súd takéto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie považuje za správne. Súd prvej inštancie použil

správnu právnu normu, ktorú správne vyložil a aj správne interpretoval.

7.2 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov

bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti (§ 36 ods. 1 ZR). Súčasťou rodičovských práv
a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods.
1 ZR).

7.3 Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na

nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ZR).

7.4 Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi ako na strane výživou oprávneného, tak
aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné
odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťamá právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú
iba stravovanie, ale sú dané širšie, jednak potrebami odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia
predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba

a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné
výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady.
Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu
a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto

výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča
je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob
už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové

možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku (§ 75 ods.
1 ZR). V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru,

že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku
a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Pri rozhodovaní o rozsahu
vyživovacej povinnosti otca k obom maloletým deťom správne vyhodnotil schopnosti a možnosti oboch
rodičov prispievať na výživu maloletého A. a maloletej C. v posudzovanom období, zohľadniac najmä ich
vek, zdravotný stav, dosiahnutú kvalifikáciu, ich majetkové pomery, ich zárobkové možnosti a vzhľadom

na skutočnosť, že otec maloletých detí vlastným zavinením prišiel o svoj príjem v spoločnosti A. M. K.
- K. K. vo výške 3.245 eur netto mesačne, aj na potenciálny príjem otca, ako aj odôvodnené potreby
maloletých detí. Zohľadnil skutočnosť, že matka sa o oboch maloletých osobne stará, čím v určitom
rozsahu kompenzuje finančné plnenie potrebné na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých
detí. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie

použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca
s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami (§ 387 ods.
3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

8.1 V konaní bolo preukázané, že otec maloletých detí bol do 04/2019 zamestnaný v spoločnosti A. M.

K. – K. K., jeho priemerný čistý mesačný zárobok bol 3.245 eur a uplatňoval si daňový bonus 22,17
eur mesačne, pričom k ukončeniu jeho pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa došlo okamžitým
skončením pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Od 04/2019 bol na materskej dovolenke s
maloletou C. a poberal materské vo výške 47 eur/deň, pričom za 09/2019 (1.990,48 eur) a 10/2019
(1.321,74 eur), mal príjem zo zamestnania podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni a od 31.10.2019 poberal

dávku v nezamestnanosti cca 33 eur/deň. Za rok 2018 otec vykázal úhrn zúčtovaných a vyplatených
zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vo výške 50.114,04 eur a bol mu vyplatený daňový bonus
258,72 eur. Za rok 2019 otec vykázal úhrn zúčtovaných a vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej
činnosti vo výške 22.763,29 eur a bol mu vyplatený daňový bonus 532,08 eur. Daňovým priznaním
k dani z príjmov otca za rok 2020 mal súd preukázané, že otec mal v roku 2020 úhrn príjmov od

všetkých zamestnávateľov 60.353,71 eur a uplatňoval si daňový bonus na maloleté deti 878,52 eur.
Daňovým priznaním k dani z príjmov otca za rok 2021 mal súd preukázané, že otec mal v roku 2021
úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 43.755,20 eur a mal príjmy zo živnosti 10.000 eur, výdavky
zo živnosti 6.357,53 eur a uplatňoval si daňový bonus na deti 1.114,56 eur. Otec začal od 08/2021
podnikať ako samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti počítačových technológií. Ohľadom výdavkov

na podnikanie otec uviedol, že si uplatňoval paušálne výdavky. Podklady na zhodnotenie svojich príjmov
a výdavkov na podnikanie za rok 2022 do rozvodu manželstva otec súdu nepredložil. Otec vykonával
funkciu poslanca obecného zastupiteľstva, za čo mal vyplácanú odmenu (v roku 2019 - 80 eur mesačne,
v roku 2020 - 100 eur mesačne a v roku 2021 - 113,33 eur mesačne). Okrem nehnuteľností, ktoré
vlastní v bezpodielovom spoluvlastníctve s matkou (rodinný dom a pozemky), vlastní 2-izbový byt, ktorý

poskytoval do užívania cudzím osobám, podľa jeho vyjadrenia len za úhradu nákladov, bez dohodnutia
nájomného. Okrem toho vlastní nebytový priestor - garáž. Vzhľadom na uvedené, pri rozhodovaní
súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom bolo postupom podľa § 75 ods.
1 ZR plne dôvodným vychádzať z príjmu otca dosahovaného u jeho zamestnávateľa A. M. K. – K.,K. K. K. E. X/X, B., a to vo výške 3.245 eur mesačne, nakoľko otec sám svojim správaním zavinil
ukončenie pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa tým, že závažným spôsobom porušil pracovnú
disciplínu, čo malo za následok okamžité ukončenie jeho pracovného pomeru. Súd bol povinný na

takúto okolnosť prihliadnuť. Okrem toho z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že otec maloletých detí
aj v následnom zamestnaní dosiahol netto príjem presahujúci sumu 5.000 eur, a tak záver súdu prvej
inštancie o potencionálnych schopnostiach otca dosahovať príjem minimálne v rozsahu 3.245 eur je
potrebné považovať za správny. Pokiaľ aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že pri určení výživného
je potrebné vychádzať z príjmu otca vo výške 4.361,20 eur (ako 20 násobku životného minima, a to

napriek tomu, že otca maloletých detí riadne nevyzval na predloženie konkrétnych dokladov, ktoré
považoval za potrebné pre zhodnotenie jeho majetkových pomerov v roku 2022, a tak záver o tom, že
otec nedoložil doklady potrebné na zhodnotenie jeho majetkových pomerov, bolo potrebné považovať za
predčasný a nesprávny), takýto nesprávny záver nemal žiaden vplyv na správnosť určenia rozsahu jeho
vyživovacej povinnosti za jednotlivé obdobia, a to či už na maloletého A., alebo na maloletú C.. Súd totiž
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,

ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce a pod. Otec maloletých má vysokoškolské vzdelanie, prax
voblastitechnológii,jehozdravotnýstavjedobrý,apretonastraneotcanebolazistenážiadnaobjektívna
okolnosť, pre ktorú by sa nemohol zamestnať a zabezpečiť si príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu,

kvalifikácii, skúsenostiam, praxi, a to vo výške príjmu, ktorý dosahoval u zamestnávateľa, u ktorého jeho
pracovný pomer zanikol okamžitým skončením, pre závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany
otca (A. M. K. – K. K.). Vzhľadom na uvedené pre rozhodovanie súdu potom bolo nepodstatným, že
otec maloletých detí bol v určitom období nezamestnaný, že si hľadal neúspešne prácu zodpovedajúcu
jeho vzdelaniu a že mu nebola priznaná dávka v nezamestnanosti.

8.2 Súd správne pri určovaní výživného vzal do úvahy okolnosť kedy sa podstatne zmenili výdavky
matky spojené s jej bývaním (od ktorej doby potom určil aj inú výšku výživného na to-ktoré dieťa), keď
počas jej pobytu s deťmi u jej matky v ČR nemala výdavky spojené s bývaním, čo sa však zmenilo, keď
si následne prenajala byt v B., v ktorom spolu s deťmi začala žiť. V tejto súvislosti potom odvolací súd

dodáva, že „výživou“ dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú sa pritom rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný, telesný a duševný rozvoj dieťaťa,
nevynímajúc aj náklady potrebné na uspokojovanie jeho bytových potrieb. Pre rozhodnutie bolo potom
nepodstatným, že matka s deťmi potom čo bola nútená si prenajať byt v B., krátkodobo s deťmi
navštevovala svoju matku a v tom čase u nej aj bývala. Náklady spojené z nájmom bytu v B. totiž

mala naďalej a náklady na bývanie u svojej matky si do svojich výdavkov v tomto konaní nezahŕňala.
V konaní bolo nesporným, že matka maloletých detí minimálne od 26.09.2019 do 31.08.2020 bývala
u svojej matky v jej byte v ČR a od 01.09.2020 do 07.07.2020 mala spojené výdavky z nájmom bytu v B..
Neobstojí preto námietka otca, že súd prvej inštancie nesprávne určil obdobia, v ktorých bolo potrebné
výživné z jeho strany diferencovať.

8.3 Pokiaľ ide o určenie výšky výživného na maloletého A., z dokazovania vyplynulo, že maloletý A.
nenavštevoval predškolské zariadenie, bol v celodennej osobnej starostlivosti matky, bol zdravý a jeho
potreby boli bežné a zodpovedajúce jeho veku. Počas jeho pobytu v Českej republike mala matka
s uspokojovaním jeho osobných potrieb spojené odôvodnené mesačné výdavky v sume 240 eur (na

stravu 150 eur, na oblečenie a obuv 60 eur, na zdravotnú starostlivosť 10 eur a na hygienu, drogériu 20
eur). Od 09/2020, kedy sa matka s maloletými deťmi vrátili na Slovensko, mala matka s uspokojovaním
jeho osobných potrieb spojené odôvodnené mesačné výdavky v sume 347 eur mesačne (pomerná časť
nákladov na bývanie od 09/2020 cca 127 eur (520 : 3 osoby : 30 dní x 22 dní u matky), pomerná časť
nákladov na stravu 110 eur, náklady na oblečenie a obuv 60 eur, na zdravotnú starostlivosť 30 eur -

nosí okuliarky, a hygienu a drogériu 20 eur). Takto ustálenú výšku odôvodnených výdavkov matky na
maloletého A. odvolací súd považuje za správnu. Neobstojí potom ani námietka otca, že súd pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti otca nezohľadnil čas, počas ktorého je maloletý v starostlivosti otca,
nakoľko matke priznal nárok len na pomernú časť nákladov na bývanie ako aj na stravu, a to za 22 dní,
keď je maloletý u matky.

8.3.1 Súd prvej inštancie určil výživné na maloletého A. za obdobie od 26.09.2019 do 31.08.2020 vo
výške 150 eur mesačne. Takto určené výživné odvolací súd považuje taktiež za správne, nakoľko ak
otec prispeje na krytie odôvodnených výdavkov maloletého (vo výške 240 eur) sumou 150 eur mesačnea matka sumou 90 eur mesačne s tým, že 20 eur prispeje finančne a svoj finančný príspevok na
maloletéhovovýške70eurmesačne(vzhľadomnavekmaloletéhovrozhodnomobdobíaznehoplynúci
rozsah potrebnej osobnej starostlivosti o maloletého zo strany matky) vykompenzuje svojou osobnou

starostlivosťou (poskytne mu bývanie a uhradí s tým súvisiace náklady, zabezpečí mu pranie a žehlenie
jeho vecí, uprace mu veci a pod.) a k tomu sa pripočíta suma rodinných prídavkov na maloletého, vytvorí
sa dostatok finančných prostriedkov na krytie odôvodnených potrieb maloletého v období od 26.09.2019
do 31.08.2020.

8.3.2 Súd prvej inštancie určil výživné na maloletého A. za obdobie od 01.09.2020 do 07.07.2022 vo
výške 200 eur mesačne. Takto určené výživné odvolací súd považuje taktiež za správne, nakoľko ak
otec prispeje na krytie odôvodnených výdavkov maloletého (vo výške 347 eur) sumou 200 eur mesačne
a matka sumou 150 eur mesačne s tým, že 50 eur prispeje finančne a svoj finančný príspevok na
maloletého vo výške 100 eur mesačne (vzhľadom na vek maloletého v rozhodnom období a z neho
plynúci rozsah potrebnej osobnej starostlivosti o maloletého zo strany matky) vykompenzuje svojou

osobnou starostlivosťou a k tomu sa pripočíta suma rodinných prídavkov na maloletého, vytvorí sa
dostatok finančných prostriedkov na krytie odôvodnených potrieb maloletého v období od 01.09.2020
do 07.07.2022.

8.4 Pokiaľ ide o určenie výšky výživného na maloletú C., z dokazovania vyplynulo, že maloletá C.

taktiež nenavštevovala predškolské zariadenie, bola v celodennej osobnej starostlivosti matky. Má
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, s čím však nie sú spojené zvýšené výdavky na strane matky.
S uspokojovaním jej osobných potrieb má matka spojené len bežné výdavky. Počas jej pobytu v Českej
republike mala matka s uspokojovaním jej osobných potrieb spojené odôvodnené mesačné výdavky
v sume 200 eur (na stravu 110 eur, na oblečenie a obuv 60 eur, na zdravotnú starostlivosť 10 eur a na

hygienu a drogériu 20 eur). Od 09/2020, kedy sa matka s maloletými deťmi vrátili na Slovensko, mala
matka s uspokojovaním jej osobných potrieb spojené odôvodnené mesačné výdavky v sume 307 eur
mesačne (pomerná časť nákladov na bývanie od 09/2020 cca 127 eur (520 : 3 osoby : 30 dní x 22 dní
u matky), pomerná časť nákladov na stravu 80 eur, náklady na oblečenie a obuv 60 eur, na zdravotnú
starostlivosť 20 eur a hygienu a drogériu 20 eur). Takto ustálenú výšku odôvodnených výdavkov na

maloletú C. odvolací súd považuje za správnu. Neobstojí potom ani námietka otca, že súd pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti otca nezohľadnil čas, počas ktorého je maloletá v starostlivosti otca,
nakoľko matke priznal nárok len na pomernú časť nákladov na bývanie ako aj na stravu, a to za 22 dní,
keď je maloletá u matky.

8.4.1 Súd prvej inštancie určil výživné na maloletú C. za obdobie od 26.09.2019 do 31.08.2020 vo
výške 100 eur mesačne. Takto určené výživné odvolací súd považuje taktiež za správne, nakoľko ak
otec prispeje na krytie odôvodnených výdavkov maloletej (vo výške 200 eur) sumou 100 eur mesačne
a matka sumou 100 eur mesačne s tým, že 20 eur prispeje finančne a svoj finančný príspevok na
maloletú vo výške 80 eur mesačne (vzhľadom na vek maloletej v rozhodnom období a z neho plynúci

rozsah potrebnej osobnej starostlivosti o maloletú zo strany matky) vykompenzuje svojou osobnou
starostlivosťou (poskytne jej bývanie a uhradí s tým súvisiace náklady, zabezpečí jej pranie a žehlenie
jej vecí, uprace jej veci a pod.) a k tomu sa pripočíta suma rodinných prídavkov na maloletú, vytvorí sa
dostatok finančných prostriedkov na krytie odôvodnených potrieb maloletej v období od 26.09.2019
do 31.08.2020.

8.4.2 Súd prvej inštancie určil výživné na maloletú C. za obdobie od 01.09.2020 do 07.07.2022 vo
výške 170 eur mesačne. Takto určené výživné odvolací súd považuje taktiež za správne, nakoľko ak
otec prispeje na krytie odôvodnených výdavkov maloletej (vo výške 307 eur) sumou 170 eur mesačne
a matka sumou 140 eur mesačne s tým, že 40 eur prispeje finančne a svoj finančný príspevok na

maloletú vo výške 100 eur mesačne (vzhľadom na vek maloletej v rozhodnom období a z neho
plynúci rozsah potrebnej osobnej starostlivosti o maloletú zo strany matky) vykompenzuje svojou
osobnou starostlivosťou a k tomu sa pripočíta suma rodinných prídavkov na maloletú, vytvorí sa
dostatok finančných prostriedkov na krytie odôvodnených potrieb maloletej v období od 01.09.2020 do
07.07.2022.

9. V tejto súvislosti odvolací súd ešte poznamenáva, že od matky na rodičovskej dovolenke (alebo
čerpajúcej neplatené voľno z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, hoc aj poberajúcej
rodičovský príspevok vo výške 383 eur mesačne, z ktorého v zmysle vyššie uvedeného finančneprispieva na výživu maloletých detí sumou 100 + 40 eur mesačne) nemožno spravodlivo požadovať,
aby zabezpečovala tak osobnú starostlivosť o obe maloleté deti, chod domácnosti, ako aj výživu v
rovnakom rozsahu ako povinný „pracujúci“ rodič, t. j. otec. Je preto povinnosťou práve otca podieľať sa

na výžive maloletých detí vo väčšom rozsahu. Napokon námietka otca maloletých detí o neprimeranosti
súdom určeného výživného na maloleté deti neobstojí ani vzhľadom na ustálenú súdnu prax Krajského
súdu v Trnave, v zmysle ktorej výživné na deti (všetky výživou oprávnené deti jedného rodiča) by malo
postihovať príjem výživou povinného rodiča v rozsahu 20 % až 30 % z jeho netto príjmu a výživné určené
súdom prvej inštancie v tejto veci predstavuje len 7,7 % (za obdobie od 26.09.2019 do 31.08.2020)

a 11,4 % (za obdobie od 01.09.2020 do 07.07.2022) z príjmu otca vo výške 3.245 eur.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu konajúci súd dostatočne zistil pravidelné ako aj nepravidelné
výdavky oboch rodičov najmä v súvislosti s bývaním, stravou, ošatením či nevyhnutné výdavky na život,
tieto vyhodnotil jednotlivo a skúmal ich objektívnu nevyhnutnosť. Súd zároveň pripomína, že každý rodič
má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce

finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zohľadniac vyššie uvedené príjmy otca
v posudzovaných obdobiach ako aj počet vyživovacích povinností (2) otca, zohľadniac rovnako aj mieru
osobnej starostlivosti otca o maloleté deti, považoval odvolací súd výživné určené okresným súdom
za primerané. Zároveň, je rozumné predpokladať, že platenie výživného bude celkom spotrebované
na primárny účel, a teda uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Súd má za to, že takto

určené výživné zodpovedá právu detí podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a zároveň nie sú
ohrozené ani základné životné potreby otca.

11. Za správny považoval odvolací súd aj výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vyčíslil zročné
výživné (rozdiel medzi zaplateným výživným a zvýšeným výživným), ktoré je otec povinný uhradiť

v dvoch splátkach za podmienok uvedených vo výroku rozsudku. Odvolací súd preto námietky otca
o nesprávnosti vyčíslenia zročného výživného uvádzané v odvolaní považoval za neopodstatnené.

12. K odvolacej námietke otca, že matka svojim konaním zneužíva systém poskytovania štátnych
sociálnych dávok a svoju vlastnú dcéru označila za zdravotne znevýhodnenú osobu s cieľom dosiahnuť

účelové vyjadrenie pre poskytnutie rodičovského príspevku vo výške 383 eur od 01.05.2022 až do
roku 2024, a k tvrdeniu, že matka sa účelovo nemá záujem zamestnať sa, odvolací súd dodáva
nasledovné. Z posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec zo dňa
02.08.2022 vyplynulo, že maloletá C. má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú
starostlivosť, pričom má diagnostikovanú separačnú úzkosť, oneskorený vývin reči. Tento posudok je

platný od 06.04.2022 do 05.04.2024. Je až absurdné tvrdenie otca, že sama matka svoju dcéru označila
za zdravotne znevýhodnenú osobu pre vydanie rodičovského príspevku. V praxi je nereálne, aby rodič
„iba“ označil svoje dieťa za zdravotne znevýhodnené a na základe svojho tvrdenia mu bude poskytnutý
príspevok na dieťa. Odvolací súd dáva otcovi do pozornosti, že každá vyplácaná sociálna dávka musí
byť opodstatnená, inak na ňu logicky nárok nie je a ani nevznikne iba na základe akéhosi tvrdenia

rodiča. Takéto tvrdenia otca považoval odvolací súd za nelogické a účelové. Tvrdenia otca, že matka
zabraňuje prirodzenému rozvoju maloletej, nie sú predmetom konania o výživnom. V ďalšom odvolací
súd dodáva, že matka je zamestnancom Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky
od 01.10.2011 na dobu neurčitú a zamestnávateľ povolil matke čerpať neplatené služobné voľno z
dôvodu starostlivosti o dieťa do 4 rokov od 06.04.2022 do 05.04.2023. Matka má osvojené pracovné

návyky, bola riadne zamestnaná pred nástupom na rodičovskú dovolenku a nie je vylúčené, že na
území SR po ukončení neplateného voľna nenájde podobnú pracovnú pozíciu v okolí svojho aktuálneho
bydliska. Tvrdenia otca, že matka nemá v budúcnosti záujem zamestnať sa, preto považoval odvolací
súd rovnako za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď tento správne rozhodol nie len o trovách konania, ale aj o zročnom
výživnom, riadiac sa pri svojom rozhodnutí úvahou, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami
povinného.

14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).