Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121207461
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8121207461.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobkyne: V. W., rod. W., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom K. XX, zastúpenej JUDr. Michalom Kizákom, advokátom so sídlom v Prešove,
Masarykova 2, proti žalovanému: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX, A., zastúpenému JUDr.
Ladislavom Lukáčom, advokátom, so sídlom Hlavná 17, Prešov, o vydanie veci s prísl., o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 03.10.2022 č.k. 20C 72/2021-85, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a stranám náhradu trov konania
nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na to, že predmetom konania bola žalobkyňou
uplatnená ochrana oprávneného dediča. Uviedol, že Občiansky zákonník v § 485 až § 487
zakotvuje právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva nadobudnutého neoprávneným dedičom.

Predpokladom uplatnenia tohto práva je právoplatnosť uznesenia o dedičstve alebo osvedčenia o
dedičskom práve v prospech nepravého dediča. Oprávnený dedič má voči nepravému dedičovi právo na
vydanie majetku, ktorý nepravý dedič z dedičstva nadobudol a tomu zodpovedá povinnosť nepravého
dediča tento majetok vydať. Povinnosť nepravého dediča pri vydávaní dedičstva pravému dedičovi sa
spravuje zásadami o bezdôvodnom obohatení. Napriek tomu, že dedičská žaloba má veľa spoločných
čŕt s vlastníckou žalobou na vydanie veci podľa § 126 ods. 1 OZ, nemožno ich podľa súdu prvej inštancie
stotožňovať. Dedičská žaloba je osobitným prostriedkom na ochranu subjektívneho dedičského práva.

Na rozdiel od práva vlastníka na vydanie veci, ktoré je nepremlčateľné, právo oprávneného dediča na
vydanie dedičstva sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote a táto lehota začína plynúť
od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo. Súd prvej inštancie zistil, že na
základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 21.06.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06.2010 a
ktoré vydala notárka Mgr. P. K. ako súdna komisárka, žalovaný nadobudol v právnom postavení dediča
zo závetu majetok po poručiteľke V. X., rod. W., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej XX.XX.XXXX. Okresný
súd rozsudkom sp. zn. 10 C 39/2012 zo dňa 01.06.2017 rozhodol, že závet poručiteľky, ktorým táto

zanechala dedičstvo žalovanému, je neplatný.

3. Premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobkyne podľa § 485 ods.1 Občianskeho zákonníka
ustanovená v § 105, § 101 OZ začala plynúť dňa 22.06.2010, teda nasledujúci deň po právoplatnostiosvedčenia o dedičstve. Podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu, nemalo za následok spočívanie
plynutia premlčacej doby, pretože podaním určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP sa plynutie
premlčacej doby nezastavuje. Táto premlčacia doba uplynula 22.06.2013 a teda žaloba v predmetnej

veci bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Súd prvej inštancie následne pristúpil k posúdeniu
vznesenej námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi ako to žalobkyňa v konaní namietala.
Uviedol, že v danom prípade námietka premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil, že
žalobkyni, resp. jej právnej predchodkyni nič nebránilo, aby si nárok voči žalovanému uplatnila včas.
Táto však namiesto žaloby podľa § 485 OZ podala žalobu o určenie neplatnosti závetu, čím došlo k

premlčaciu tohto nároku. Dodal, že aj po právoplatnosti rozsudku o neplatnosti závetu bola podaná
žaloba až po viac ako štyroch rokoch. Žalobkyňa v konaní neuviedla žiaden logický dôvod, ktorý jej, či
jej právnej predchodkyni bránil podať žalobu včas. Ak v tomto smere žalobkyňa tvrdila, že žalovaný ju
dlhodoboubezpečoval,ženehnuteľnosti,ktorébolipredmetomdedičstvachcevydať,takzpredložených
dôkazov uvedené nevyplynulo. V elektronickej komunikácii zo dňa 18.07.2018 žalovaný uvádza, že
nemá právo niečo vydávať domnelej dedičke a až v rámci dedičského konania dôjde k nejakej dedičskej

dohode. Navyše samotná žalobkyňa v žalobe uvádzala, že žalovaný na žiadne výzvy nereaguje a s
ňou nekomunikuje. Za dôvod, pre ktorý by bola vznesená námietka v rozpore s dobrými mravmi súd
prvej inštancie nepovažoval ani úmrtie P. W., právnej predchodkyne, a to z dôvodu, že v čase jej
úmrtia už nárok bol premlčaný, ale tiež z dôvodu, že žalobkyňa mala vedomosť o spore o dedičstvo
a o neplatnosť závetu. Zdôraznil, že vznesenie námietky premlčania bolo legitímne a nevykazovalo

žiadne znaky šikanózneho výkonu práva. Zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo
procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania.
Žalobu vzhľadom na uvedenú argumentáciu tak zamietol ako nedôvodnú a o trovách konania strán
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval
skutočnosť, že k zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalovaným, pričom

však žalovaný sa v konaní nebránil vydaniu dedičstva, ktoré nadobudol na základe neplatného závetu.
Bolo by preto nespravodlivé, aby žalovanému mala žalobkyňa hradiť trovy konania.

4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobe vyhovel a uplatnila si nárok na náhradu všetkých trov konania. Má za to, že súd prvej

inštancie správne zistil skutkový stav, vec ale nesprávne právne posúdil, pretože prihliadol na žalovaným
vznesenú námietku premlčania, hoci táto bola oneskorene uplatnená a zo strany žalovaného išlo o
výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzajúc z obsahu spisu žalobkyňa zdôrazňuje, že aj
keď bol žalovaný oboznámený s obsahom žaloby, tak ani vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.12.2021,
ani vo vyjadrení zo dňa 20.04.2022, či na pojednávaní 27.06.2022 nevzniesol námietku premlčania, ale

urobil tak až na pojednávaní 12.09.2022. Má za to, že takýto prostriedok procesnej obrany bolo potrebné
uplatniť hneď, ako ich tá ktorá strana mohla predložiť, resp. uplatniť. Hoci žalovaný mohol vzniesť
námietku premlčania už vo vyjadrení k žalobe, urobil tak až v ďalšom priebehu konania, čo nemožno
vyhodnotiť inak ako oneskorene uplatnený prostriedok procesnej obrany. Rozpor s dobrými mravmi
žalovaným vznesenej námietky premlčania vidí žalobkyňa v konkrétnych okolnostiach prejednávaného

prípadu. Zdôrazňuje, že žalovaný dlhodobo ju a jej právnu predchodkyňu uisťoval o tom, že im neprávom
nadobudnuté dedičstvo vydá. Žalobkyňa o takomto uisťovaní nemá priamy dôkaz, ale nepriamo to
potvrdzuje samotné správanie žalovaného v tomto spore, kde zdôrazňoval, že sa nebráni vydaniu
dedičstva. Celkový proces smerujúci k vydaniu dedičstva začala ešte právna predchodkyňa žalobkyne,
jej matka, obe sú laikmi v oblasti práva a keď okamžite po zistení, že žalovaný nadobudol dedičstvo po

poručiteľke, oslovila advokáta, tento im v roku 2012 odporučil len podanie žaloby o neplatnosť závetu
a nie súčasné podanie žaloby o neplatnosť závetu a vydanie dedičstva podľa § 485 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný žije dlhodobo v zahraničí, o poručiteľku, ani o jej majetok sa nestaral a nezaujímal,
na rozdiel od žalobkyne, ktorá sa osobne o poručiteľku starala a bola s ňou v osobnom kontakte a
doteraz žije neďaleko jej rodinného domu. Na základe týchto dôvodov navrhla žalobkyňa podanému

odvolaniu vyhovieť.

5. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Zdôrazňuje, že
námietka premlčania bola riadne vznesená počas konania pred prvoinštančným súdom pred
vyhlásením rozsudku. Zdôrazňuje, že k premlčaniu nároku na vydanie dedičstva došlo ešte v priebehu

predchádzajúceho súdneho sporu o neplatnosť závetu, ktorý bol vedený na OS Prešov pod sp. zn.
10C 39/2012. Žaloba o vydanie dedičstva bola podaná 8 rokov po uplynutí premlčacej doby. Počas
predchádzajúceho súdneho konania žalovaný stále tvrdil, že závet je platný. Právna predchodkyňažalobkyne mala právneho zástupcu - advokáta a v tomto období spolu komunikovali iba na súde, nijako
inak. Na tom, že žalobkyňa neuplatnila svoje právo správne podanou žalobou, on nenesie žiadnu vinu.

6. Vo vyjadrení z 09.12.2022 žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s právnou a skutkovou argumentáciou
žalovaného a zotrvala na dôvodoch, ktoré uviedla v podanom odvolaní.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne dôvodné nie je.

8. V odvolacom konaní vyplýva z dispozičnej zásady, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov a rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a

ich následnom zhodnotení. Miera dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený

skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a

obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

10. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/7/2010).

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností súd prvej inštancie
vyvodil aj správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových

a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré odkazuje a na zdôraznenie vecnej správnosti v súvislosti
s odvolacími námietkami dopĺňa uvedené.

12. Podanou žalobou sa žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému domáha vydania veci, a to majetku, ktorý

nadobudol žalovaný osvedčením o dedičstve sp. zn. 26D 422/2010, Dnot 62/2010.

13. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že na základe osvedčenia o dedičstve č.k. 26D 422/2010
- 43, Dnot 62/2010 zo dňa 21.06.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06.2010 a ktoré vydala
notárka Mgr. P. K. ako súdna komisárka, žalovaný nadobudol v právnom postavení tzv. dediča zo závetu

majetok po poručiteľke V. X., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX.

14. Na základe žaloby podanej právnou predchodkyňou žalobkyne P. W., rod. M., Okresný súd Prešov
rozsudkom zo dňa 01.06.2017 č.k. 10 C 39/2012-201 rozhodol o tom, že závet poručiteľky V. X., rod.W., ktorým táto zanechala dedičstvo žalovanému, je neplatný. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 14.07.2017.

15. Podľa § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným
dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok,
ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na
ujmu pravého dediča.

16. Podľa § 100 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ust. § 105.
Záložné práva sa nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka.

18. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách, alebo na iných formách vkladov a
bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

19. Podľa § 105 Občianskeho zákonníka, ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva

(§ 485), začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie
skončilo.

20. Právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva nadobudnutého neoprávneným dedičom, je
zabezpečené špeciálnym ustanovením zákona. Ak po právoplatnom skončení konania o dedičstve vyjde

najavo, že oprávneným dedičom je niekto iný než ten, komu súd potvrdil nadobudnutie dedičstva, toto
ustanovenie poskytuje oprávnenému dedičovi ochranu. Ochrana spočíva v tom, že oprávnený dedič sa
môže proti nepravému dedičovi domáhať, aby mu vydal majetok, ktorý má z dedičstva.

21. Oprávneným dedičom je ten, kto nebol účastníkom dedičského konania po poručiteľovi a kto je

oprávneným (pravým) poručiteľovým dedičom, ak bolo dedičstvo právoplatne skončené. Oprávneným
dedičom poručiteľa je ten, kto mal na základe dedenia zo zákona, zo závetu alebo z oboch dedičských
titulov nadobudnúť dedičstvo namiesto toho, komu bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva v konaní o
dedičstve, hoci nebol platne vydedený (§ 469a) a nedopustil sa konania, ktoré by založilo jeho dedičskú
nespôsobilosť podľa § 469 OZ a nebol účastníkom dedičského konania. Nepravým dedičom je ten, kto

dedičstvoskutočnenadobudolnazákladerozhodnutiasúduvkonaníodedičstve,hocipodľadedičského
práva ho nemal nadobudnúť vôbec alebo v takom rozsahu, v akom ho nadobudol. Nepravý dedič je
povinný oprávnenému dedičovi vydať majetok, ktorý získal z dedičstva. Povinnosť sa týka všetkého
majetku, ktorý v dedičskom konaní vyšiel najavo, ale aj majetku, ktorý síce nebol predmetom dedičského
konania, ale ktorý si nepravý dedič od poručiteľa prisvojil. Povinnosť nepravého dediča vydať majetok z

dedičstva sa riadi podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Predovšetkým pôjde o naturálnu reštitúciu a
ak to nie je dobre možné, je nepravý dedič povinný oprávnenému dedičovi poskytnúť peňažnú náhradu
(napr. ak vec, ktorú nadobudol z dedičstva, bola zničená alebo prevedená na tretiu osobu).

22. Proti nepravému dedičovi môže oprávnený dedič žalobou uplatniť svoje právo na vydanie majetku

získaného z dedičstva, a to do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie
skončilo. Ak nedôjde k dohode, právnym prostriedkom ochrany oprávneného dediča proti dedičovi
neoprávnenému je žaloba na vydanie majetku z dedičstva. Žaloba na ochranu oprávneného dediča
sa odlišuje od žaloby na ochranu vlastníctva podľa § 126 ods. 1 OZ, čo do subjektov, posudzovaných
právnych vzťahov, spôsobu nápravy a premlčateľnosťou. Žaloba oprávneného dediča má oporu v

hmotnom práve a naliehavý záujem na určení netreba preukazovať.

23. Návrh oprávneného dediča proti nepravému dedičovi na vydanie majetku, ktorý z dedičstva má (§
485 ods. 1 OZ) je predčasný, pokiaľ konanie o dedičstve nebolo právoplatne skončené (R 32/2013).

24. Čas je najzákladnejšou objektívnou právnou skutočnosťou. V právnych súvislostiach sa hovorí o
tzv. právnickom ponímaní času. Možno tak konštatovať, že premlčanie je veľmi tradičným nástrojom
súkromného práva. Napriek výrazným dopadom tohto inštitútu na procesnoprávne vzťahy, nemožno
mu prisúdiť procesnoprávny charakter, ide skôr o derivát klasických systémových väzieb a súvislostímedzi právom hmotným a procesným. Inštitút premlčania je právny následok kvalifikovaného uplynutia
času vo vzťahu k povahe subjektívneho práva. Kvalifikovaný časový odstup výkonu subjektívnych práv
a povinností predstavuje uplynutie tzv. premlčacej lehoty. Uplynutím kvalifikovaného časového odstupu

sa záujem objektívneho práva na ochrane subjektívnych práv zmenšuje a ponecháva sa v režime
dispozície osôb záväzkového právneho vzťahu. Podstata premlčania spočíva v oslabení subjektívneho
práva o jeho právnu nárokovateľnosť. Právne následky premlčania nastanú, ak sú kumulatívne splnené
jeho predpoklady a to kvalifikovaný predmet premlčania a márne uplynutie premlčacej lehoty. Ani
v dôsledku márneho uplynutia premlčacej lehoty nedochádza k zániku právneho nároku, ktorým

je subjektívne právo dotované. Právny nárok teda zaniká len podmienečne. Či k naplneniu tejto
podmienkydôjde,závisíodsprávaniapovinnejosoby.Vprípadnomsúdnomkonanímôžepovinnáosoba
uplatniť námietku premlčania, ktorej účinným vznesením definitívne a nepodmienečne zaniká právny
nárok oprávnenej osoby. Vznesenie námietky premlčania zo strany povinnej osoby je uplatnením jeho
vlastného subjektívneho oprávnenia, keďže nemožno účinne vzniesť námietku premlčania inak ako v
súdnom konaní.

25. Oprávnený dedič sa môže domáhať, aby mu nepravý dedič vydal dedičstvo vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo dedičské konanie
skončené a nie od úmrtia poručiteľa, prípadne od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol poručiteľ
vyhlásený za mŕtveho. Premlčacia doba je objektívnou dobou, a preto nezáleží na tom, či oprávnený

dedič, ktorý nebol účastníkom konania o dedičstve, najmä preto lebo sa o ňom nevedelo, o svojom
dedičskom práve vedel alebo nevedel. To znamená, že v prípade, keď sa pravý dedič dozvie o svojom
dedičskom práve až po uplynutí premlčacej doby určenej na uplatnenie práva na vydanie dedičstva,
nemôže už podať žalobu na vydanie dedičstva voči nepravému dedičovi bez rizika, že bude voči nemu
s úspechom vznesená námietka premlčania jeho práva.

26. Podanie žaloby o určenie nemá žiaden vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby (R 26/1975).

27. S ohľadom na uvedené závery je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie sa správnym
spôsobom vyporiadal s námietkou premlčania nároku žalobkyne, ktorú námietku žalovaný v konaní

riadnym spôsobom uplatnil. Premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobkyne podľa § 485 ods. 1
Občianskeho zákonníka ustanovená v § 105 Občianskeho zákonníka, začala v danom prípade plynúť
dňa22.06.2010,tedanasledujúcideňpoprávoplatnostivydanéhoosvedčeniaodedičstvepoporučiteľke
V. X., rod. W., zomrelej 13.02.2010, ktorej závetným dedičom bol žalovaný. Súd prvej inštancie správne
zdôraznil, že podanie žaloby zo strany právnej predchodkyne žalobkyne o určenie neplatnosti závetu

nemalo za následok spočívanie plynutia zákonom určenej premlčacej doby a nebolo sporné, že spolu
so žalobou o určenie neplatnosti závetu, nebola podaná aj žaloby o vydanie dedičstva v zmysle
predpokladov § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že predmetná
žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby určenej § 105 Občianskeho zákonníka.

28. Odvolací súd zdôrazňuje, že uplatnenie námietky premlčania v súdnom konaní je potrebné
považovať za celkom bežné uplatnenie práva vyplývajúce zo zákona. Je len v záujme právnej istoty, aby
subjekty svoje práva uplatňovali riadne a včas. Preto uplatnenie námietky premlčania by nemalo byť v
zásade v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), takže súd má povinnosť na
ňu vždy prihliadať. Podľa platného právneho stavu súd nemá možnosť premlčanie práva odpustiť, ba

práve naopak, premlčané právo oprávnenej osobe nemôže priznať. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti
správne akcentoval, že žalobkyni, resp. jej právnej predchodkyni žiadne právne významné skutočnosti
nebránili v tom, aby si nárok voči žalovanému uplatnili včas. Predmetná žaloba bola žalobkyňou podaná
až po viac ako 4 rokoch od právoplatného ukončenia konania Okresného súdu Prešov sp. zn. 10C
39/2012 o určenie neplatnosti závetu poručiteľky. Skutočnosť, že by žalovaný žalobkyňu, resp. jej právnu

predchodkyňu dlhodobo ubezpečoval, že predmet dedičstva chce vydať, v konaní nepochybne zistený
nebol. Žalobkyňa práve zdôrazňovala, že žalovaný na jej výzvy nereagoval, preto podala predmetný
žalobný návrh. Zo všetkých okolností týkajúcich sa prejednávanej veci tak nemožno dospieť k záveru, že
by vznesenie námietky premlčania žalovaným v priebehu prvoinštančného konania odporovalo dobrým
mravom.

29. Strana sporu a rovnako aj účastník mimosporového konania vykonávajú v priebehu konania nielen
procesné úkony, ale aj úkony hmotnoprávne. Hmotnoprávna námietka je taký právny úkon (prejav
vôle), ktorý mení dôvodný nárok protistrany na nedôvodný, prípadne mení dôvodný procesný útok, čidôvodnú procesnú obranu na nedôvodnú. Úkonom, ktorý spôsobuje zmenu, zánik, či oslabenie práva
protistrany, je okrem iného aj námietka premlčania. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej

obranysúnajmäskutkovétvrdenia,popretieskutkovýchtvrdení,návrhynavykonaniedôkazov,námietky
k návrhom a hmotnoprávne námietky. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
možnouplatniťnajneskôrdovyhláseniauznesenia,ktorýmsadokazovanievovecikončí.Takátosituácia
nastala aj v prejednávanej veci, keď žalovaný účinne vzniesol námietku premlčania žiadaného nároku
v štádiu prvoinštančného konania.

30. Je preto správny právny záver prvoinštančného súdu v zmysle tom, že predmetný nárok je vzhľadom
na uplatnenú námietku premlčania, ktorú nebolo možné považovať za rozpornú s dobrými mravmi, v
plnom rozsahu premlčaný, a preto opodstatnene žalobu z uvádzaných dôvodov zamietol.

31. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré podanú žalobu zamietol a odôvodnenie

rozhodnutia zodpovedá kritériám určeným v § 220 ods. 2 CSP. Nemožno konštatovať, že by
rozhodovacím procesom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred súdom
a k porušeniu jej práv na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za
porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní
rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

32. Za situácie, keď správnemu rozhodnutiu o veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania
strán sporu, odvolací súd s poukazom na vyššie uvádzané dôvody napadnutý rozsudok potvrdil ako
vecne správny postupom podľa § 387 CSP.

33. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257
CSP, ktorý vo veci aplikoval aj súd prvej inštancie a na dôvody ktorého je potrebné poukázať aj pri
rozhodovaní o trovách tohto štádia konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).