Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 14. január 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 59Csp/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123213274
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kotusová Hucová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123213274.3

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO:
00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát,
Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. D. E., F. G. H. I.
B., o zaplatenie 88,18 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽaloboudoručenousúduXX.X.XXXXsažalobcadomáhal,abysúdzaviazalžalovanéhonazaplatenie
istiny XX,XX J. s príslušenstvom titulom neuhradeného poistného z poistnej zmluvy K. XXXXXXXXXX
H. zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou

motorových vozidiel uzavretej 12.6.2020 na dobu neurčitú.

2. Súd doručoval žalovanému platobný rozkaz s procesnými poučeniami a žalobou spolu s prílohami
na adresu uvedenú žalobcom v žalobe. Žalovanému sa zásielku na túto adresu nepodarilo doručiť.
PrešetrenímpobytužalovanéhonauvedenejadreseprostredníctvomObvodnéhooddeleniaPolicajného
zboru Ilava bolo zistené, že žalovaný na uvedenej adrese nebýva približne dva roky. Bol tam ubytovaný

prostredníctvom pracovnej agentúry, pričom bližšie informácie k pobytu/bydlisku žalovaného neboli
zistené.

3. Z vykonanej lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky vyplynulo, že žalovaný je štátnym
príslušníkom E. L. D. XX.XX.XXXX nemá na území Slovenskej republiky evidovaný žiaden pobyt. Podľa
informácie z Registra fyzických osôb ide o cudzinca bez pobytu v SR, ktorý prišiel do styku s orgánmi VS.

4. Z dôvodu existencie cudzieho prvku v spore súd primárne skúmal svoju právomoc vo veci konať a
rozhodnúť. Cudzí prvok je daný tým, že žalovaný je štátnym príslušníkom E., ktorý nemá evidovaný
pobyt na území Slovenskej republiky.

5. Právomoc v spore konať a rozhodnúť súd prednostne skúmal podľa nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach (ďalej len nariadenie č. 1215/2012), ktoré stanovuje podmienky právomoci súdu
členského štátu na konanie o určitej veci.

6. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s
bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto

členského štátu.7. Podľa článku 6 nariadenia č. 1215/2012, ak žalovaný nemá bydlisko na území členského štátu,
právomoc súdov každého členského štátu sa určí podľa právneho poriadku tohto členského štátu, ak
nie je inak stanovené v článku 18 ods. 1, článku 21 ods. 2 a v článkoch 24 a 25.

8. Článok 4 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 predstavuje základné ustanovenie ohľadne právomoci
súdu členského štátu na konanie, podľa ktorého sa žaloba proti žalovanému podáva zásadne na súde
toho štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko bez ohľadu na jeho štátne občianstvo. Nariadenie teda
vychádza zo zásady, že pre určenie právomoci súdu je rozhodujúce kritérium bydliska žalovaného.

Pretože žalovaný nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, podľa článku 6 nariadenia č. 1215/2012
nie je na konanie daná právomoc slovenského súdu a právomoc súdu sa určí podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky, t. j. zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
(ďalej len „zákon o MPS“), pred ktorým má prednosť prípadná úprava právomoci na základe zmluvy
uzatvorenej s Ukrajinou.

9. Z ustanovení zmluvy uzatvorenej medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom
sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a
trestných veciach zverejnenou vyhláškou ministra zahraničných vecí pod č. 95/1983 Zb. a Zmluvy medzi
SlovenskourepublikouaUkrajinouodobromsusedstve,priateľskýchvzťahochaspoluprácizverejnenou
oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 177/1994 vyplynulo, že

vzhľadom na predmet konania (charakter sporu) v nich nie je riešená právomoc slovenského súdu konať
v tomto spore.

10. Pre zistenie, či je daná právomoc slovenského súdu, je preto potrebné aplikovať ustanovenia zákona
č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon o MPS“).

11. Podľa § 37 zákona o MPS, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná,
ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a
ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

12. Podľa § 37a zákona o MPS právomoc slovenského súdu je daná aj a) vo veciach týkajúcich sa
pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky,
b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z
poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, c) vo veciach týkajúcich sa
spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej

republiky, d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo
práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území
Slovenskej republiky

13. Podľa § 37d zákona o MPS právomoc slovenského súdu je výlučne daná a) v konaní, ktorého

predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť na území
Slovenskej republiky, b) v konaní týkajúcom sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok,
dizajnov alebo iných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých sa musí žiadať o ochranu, ak sa
žiadosť o registráciu alebo ochranu podala na území Slovenskej republiky alebo sa za podanú na území
Slovenskej republiky považuje podľa noriem medzinárodného práva.

14. Podľa § 37e ods. 1 zákona o MPS účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu
alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je
táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.

15. Z citovaných ustanovení vyplýva, že všeobecná právomoc slovenských súdov pri sporoch s cudzím
prvkom je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje žaloba, má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo
sídlo, a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Právomoc slovenských súdov konať je daná aj
v prípadoch uvedených v § 37a až 37c zákona o MPS, prípadne môže byť daná výlučná právomoc,
alebo môže byť právomoc založená písomnou dohodou medzi účastníkmi záväzkového vzťahu podľa

§ 37e zákona o MPS

16. Ustanovenie § 37 zákona o MPS predstavuje všeobecné pravidlo určenia právomoci (resp. o
všeobecnú právomoc) slovenských súdov v sporoch s cudzím prvkom, ktoré sa použije subsidiárne,ak neprichádza do úvahy výlučná právomoc alebo ak nebola právomoc slovenských súdov založená
písomnou dohodou medzi účastníkmi záväzkového vzťahu.

17. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že ustanovenia o právomoci súdu podľa § 37a a §
37d zákona o MPS v danom prípade aplikovať nemožno a dohoda o založení právomoci slovenského
súdu na riešenie daného sporu nebola v konaní preukázaná. Na určenie právomoci tohto súdu konať
a rozhodnúť tento spor sa tak aplikuje ustanovenie § 37 zákona o MPS.

18. Žalovaný je občanom E., ktorý podľa zistenia súdu nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt
ani žiadne známe bydlisko, a preto podľa § 37 zákona o MPS nie je daná právomoc súdu rozhodnúť
o žalobe žalobcu na peňažné plnenie z poistnej zmluvy.

19. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec
nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

20. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť(ďalej len "procesné podmienky").

21. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý

nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia a konanie pre nedostatok právomoci súdu konať o žalobe smerujúcej proti
občanovi Ukrajiny, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko, zastavil.

23. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

25. Vzhľadom na to, že žalobca zavinil zastavenie konania tým, že podal žalobu na súd, ktorý nemá
právomoc vec prejednať a rozhodnúť, vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania. Nakoľko
žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia

a náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice do 15 dní odo dňa jeho
doručenia (§ 357 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).