Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. január 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120201846
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2120201846.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu

Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B., XX.XX.XXXX, bytom C. D.
E. XXXX/XX, F., zastúpeného advokátkou: JUDr. Mária Jezerská, so sídlom Hlavná 42, Trnava, proti
žalovaným: 1/ G. H. B., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX/X, E., 2/ G. J. B., nar. X.XX.XXXX, bytom I. XXX/
X, E., zastúpeným splnomocnencom: Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom
Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o zaplatenie 9.584,54 eura, o odvolaní žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 21. septembra 2022 č.k. 40C/14/2020-134, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 9.584,54 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II.
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v plnom
rozsahu.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 531 ods. 1, 3, § 544, § 853 ods. 1 zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).

3. Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.2.2020 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 9.584,54 eura. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym
nástupcom matky, K. B., a teda výlučným vlastníkom a prenajímateľom nehnuteľností v k. ú. F.,
zapísaných na LV č. XXXX ako parc. reg. „C“ č. 8521/10, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 898
m2, parc. č. 8521/11, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 654 m2, parc. č. 8521/13, zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 77 m2 a parc. č. 8521/7, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 655
m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalovaní 1/ a 2/ sú právni nástupcovia po spoločnosti BEGAM, spol. s
r. o., nájomcami vyššie uvedených nehnuteľností - pozemkov, tak ako to vyplýva z nájomnej zmluvy
uzavretej dňa 25.4.1997. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby postavenej na parc. reg.
„C“ č. 8521/10. Vzhľadom k tomu, že žalovaní nezaplatili nájomné za obdobie od 10.3.2016 do 9.3.2017
a za obdobie od 10.3.2017 do 9.3.2018, podal voči ním žalobu, o ktorej Okresný súd Trnava rozhodol v
konanípodsp.zn.19C/57/2017zodňa29.4.2019.Predmetomtejtožalobyjeuplatneniesiprávažalobcu

na zaplatenie zmluvnej pokuty - penále za omeškanie žalovaných s platením nájomného (10.3.2016
- 9.3.2017) vo výške 5.168,80 eura za obdobie omeškania od 1.7.2017 do 31.1.2020 a práva na
zaplatenie zmluvnej pokuty - penále za omeškanie s platením nájomného (10.3.2017 - 9.3.2018) vo
výške 5.168,80 eura za obdobie omeškania od 1.7.2017 do 31.1.2020, t. j. penále za obdobie, ktorési v konaní sp. zn. 19C/57/2017 neuplatnil. Následne žalobca uviedol prepočet penále: so zaplatením
nájomného vo výške 5.168,80 eura, ktoré bolo splatné 10.3.2016 sú žalovaní v omeškaní za obdobie
od 1.7.2017 do 31.1.2020 t. j. 945 dní. Žalovaní sú povinní platiť penále vo výške 0,1 % z celkovej

výšky nezaplateného nájomného za každý deň omeškania. Penále z omeškaných 5.168,80 eura za
945 dní omeškania x 0,1 % = 4.884,52 eura. So zaplatením nájomného vo výške 5.168,80 eura, ktoré
bolo splatné 10.3.2017, sú žalovaní v omeškaní za obdobie od 1.7.2017 do 31.1.2020, t. j. spolu 945
dní. Za prvý polrok omeškania, t. j. do 10.9.2017, sú žalovaní povinní platiť penále vo výške 0,05 %.
Touto žalobou sa však uplatňuje penále od 1.7.2017, čo predstavuje omeškanie 71 dní do 10.9.2017.

Penále z omeškaných 5.168,80 eura za 71 dní omeškania x 0,05 % = 183,4924 eura. Za ostatných 874
dní, t. j. od 11.9.2017 do 31.1.2020, sú žalovaní povinní platiť penále vo výške 0,1 % z celkovej výšky
nezaplateného nájomného za každý deň omeškania. Penále z omeškaných 5.168,80 eura za 874 dní
omeškania x 0,1 % = 4.517,5312 eura, spolu titulom omeškania za toto obdobie ročného nájmu penále
vo výške 4.700,02 eura. Celkovo sú žalovaní povinní zaplatiť za obdobie od 1.7.2017 do 31.1.2020
titulom penále 9.584,54 eura. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť, pričom poukazovali

na nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením rozsudkov tamojšieho súdu č. k.
16C/459/2013-115 zo dňa 6.2.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.
26Co/150/2014 zo dňa 26.5.2015, rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 19C/57/2017-107 zo dňa

29.4.2019 v spojení s opravným uznesením č. l. 120 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.
25Co/213/2019 zo dňa 26.5.2015, nájomnou zmluvou zo dňa 25.4.1997, Kúpnou zmluvou o prevode
nehnuteľností zo dňa 15.8.2003, povolený vklad dňa 26.11.2003, ako aj ostatným spisovým materiálom
na vec sa vzťahujúcim, a zistil skutkový stav zhodne so žalobcom tvrdeným.

5. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C/459/2013 zo dňa 6.2.2014 bolo ustálené, že
dňa 25.4.1997 bola uzavretá nájomná zmluva medzi K. B. ako prenajímateľkou a spoločnosťou
BEGAM, spol. s r. o. Trnava ako nájomcom. Súd mal za preukázané, že strany sporu sú právnymi
nástupcami pôvodných účastníkov zmluvy, žalobca na strane prenajímateľa a žalovaní na strane
nájomcov. Predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 25.4.1997 bol prenájom nehnuteľností - pozemkov

zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. F.. Táto zmluva nebola žiadnym spôsobom účastníkmi menená, medzi
účastníkmi nedošlo k zmene v obsahu záväzkov zmluvných strán, zmluva je platná. V priebehu doby
nájmu pozemkov, ktorý naďalej trvá, nedošlo teda k žiadnej obsahovej zmene. Súd ďalej uviedol, že i
keď nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie na stavbu vo vlastníctve žalovaných súpisné číslo XXXX,
postavenej na parcele č. 8521/10 vo vlastníctve žalobcu, v zmysle nájomnej zmluvy k zvýšeniu nájmu

dôjde v prípade vybudovania „riadneho užívania schopnej stavby“, o čom bolo predložené potvrdenie
Mesta Trnava, ktoré súd považoval za dostatočný dôkaz a tiež fotodokumentácia zo strany žalobcu. Súd
tak rozhodol o uložení peňažnej povinnosti žalovaným z titulu dlžného nájomného z nájmu nehnuteľností
(za obdobie od 10.3.2011 do 9.3.2012, za obdobie od 10.3.2012 do 9.3.2013, a za obdobie od 10.3.2013
do 9.3.2014) a z titulu uplatneného penále/zmluvnej pokuty. Výška nájomného bola účastníkmi zmluvy

riadne dohodnutá a pokiaľ ide o parc. č. 8521/7 vo výmere 655m 2, súd mal za to, že v súlade so
zmluvou sa výška nájmu od januára 2010 zvýšila na čiastku 2,66 eura ročne /80 Sk/ za 1 m2 s poukazom
na závery dokazovania, najmä predložený doklad o tom, kedy sa stala stavba užívania schopnou. Na
základe žalovanými podaného odvolania odvolací súd na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie
doplnil, že žalovaní sú pasívne legitimovanými v prejednávanej veci, medzi nimi a žalobcom nedošlo k

zmene nájomnej zmluvy, nájomcovia nájomné platili odjakživa v zmysle nájomnej zmluvy z 25.4.1997,
resp. aj v čase keď tak činil Autoreal TT, s. r. o. (ktorého sú obaja žalovaní spoločníkmi, resp. konateľmi),
ktorý tak činil v zmysle tejto nájomnej zmluvy. Argumentáciu, že žalovaní nie sú pasívne legitimovanými,
ale je ňou prakticky ich spoločnosť, zhodnotil odvolací súd ako špekulatívnu, a tvrdenie žalovaných o
prechode práv a povinností na spoločnosť Autoreal TT, s. r. o., nebolo ničím podložené, najmä však nie

súhlasom žalobcu, resp. aspoň jeho vedomosťou o takomto prechode.

6. Z rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 19C/57/2017 zo dňa 29.4.2019 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. 25Co/213/2019-114 zo dňa 28.4.2020 mal súd prvej inštancie preukázané,
že žalovaným 1/ a 2/ bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi titulom dlžného

nájomného 12.619,63 eura ako: dlžné nájomné za obdobie od 10.3.2016 do 9.3.2017, splatné do
10.3.2016 vo výške 5.168,80 eura; titulom omeškania za obdobie ročného nájmu od 10.3.2016 do
9.3.2017 penále vo výške 1.992,58 eura; dlžné nájomné za obdobie od 10.3.2017 do 9.3.2018, splatnédo 10.3.2017 vo výške 5.168,80 eura; a titulom omeškania za obdobie ročného nájmu od 10.3.2017 do
9.3.2018 penále vo výške 289,45 eura.

7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je v celom
rozsahu dôvodne podaná. Bolo nesporné, že 25.4.1997 bola uzavretá nájomná zmluva medzi K.
B. ako prenajímateľkou a spoločnosťou BEGAM, spol. s r. o. Trnava ako nájomcom. Súd mal za
nepochybné, že strany sporu sú právnymi nástupcami pôvodných účastníkov zmluvy, žalobca na
strane prenajímateľa a žalovaní na strane nájomcov. Predmetom tejto nájomnej zmluvy bol prenájom

nehnuteľností (pozemkov). Táto zmluva nebola žiadnym spôsobom menená, medzi účastníkmi nedošlo
k zmene v obsahu záväzku v zmysle citovaného ustanovenia zmluvy. V priebehu doby nájmu pozemkov,
ktorý trvá, nedošlo teda ku žiadnej zmene. Kúpnopredajnými zmluvami, na ktoré sa žalovaní odkazovali,
došlo výlučne k zmene vlastníctva stavby súp. č. XXXX, postavenej na parc. č. 8521/10 v k. ú. F.,
keď jej spoluvlastníkmi sa stali žalovaní, ktorí uzavreli ako prenajímatelia zmluvu o nájme nebytového
priestoru so spoločnosťou Autoreal TT, s. r. o. ako nájomcom (žalovaní sú spoločníkmi i konateľmi tejto

spoločnosti). Žalovaní boli opakovane súdmi právoplatne zaviazaní zaplatiť žalobcovi dlžné nájomné,
ktoré neplatili riadne a včas. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na zmluvnú pokutu za omeškanie
s platením nájomného za obdobie od 1.7.2017 do 31.1.2020, čo predstavuje omeškanie žalovaných s
riadnym a včasným plnením zmluvnej a zákonnej povinnosti v rozsahu 945 dní. V zmysle dojednaného
ustanovenia článku VI bod 4 nájomnej zmluvy o nájme pozemkov zo dňa 25.4.1997, za prvý polrok

omeškania žalovaných vzniká žalobcovi ako prenajímateľovi nárok na zmluvnú pokutu/penále vo výške
0,05 % z celkovej výšky nezaplateného nájomného za každý deň omeškania a následne vo výške 0,1
% z celkovej výšky nezaplateného nájomného za každý deň omeškania.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný

zaplatiťveriteľovivprípade,ženesplnísvojuzmluvnúpovinnosť,kuktorejsazaviazal,atobezohľaduna
to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Zmluvnou pokutou možno vylúčiť spory o náhradu
škody, ktoré by inak mohli vzniknúť. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej
povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Nie je rozhodujúce,
ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne či použijú priamo termín zmluvná pokuta, ale

rozhodujúci je obsah ich dohody. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej
sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi,
že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané
plnenie, t. j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti
(funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty

vyčerpaná. Okrem toho zmluvná pokuta má aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je
tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany
dlžníka. Zároveň však zmluvná pokuta môže zahŕňať aj ďalšie sumy, ktoré predstavujú trest (sankciu)
pre toho, kto povinnosť porušil, pričom zmluvná pokuta je nezávislou od vzniku škody. Zmluvnú pokutu
možno dohodnúť len písomne a v dohode musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej

určenia. Z povahy zmluvnej pokuty vyplýva, že ide o akcesorický (vedľajší) záväzok, ktorý je viazaný na
hlavný záväzok a nesplnenie povinnosti z neho vyplývajúcej. Občiansky zákonník obligatórne vyžaduje
existenciupísomnedohodnutejzmluvnejpokuty,pričomvšakjepotrebnéupozorniť,žerovnakápísomná
forma sa nevyžaduje od hlavného - zabezpečovaného záväzku, ktorý môže byť uzavretý aj neformálne.
Dohodu o zmluvnej pokute takisto možno uzavrieť súčasne s hlavným záväzkom alebo až následne po

jeho uzavretí. Keďže zmluvná pokuta má povahu akcesorického záväzku, nikdy nemôže predchádzať
uzavretie dohody o zmluvnej pokute uzavretiu hlavného zabezpečovaného záväzku, keďže v takom
prípade by ešte nebolo reálne čo zabezpečovať.

9. Z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k právnemu záveru, že žalobcovi vznikol

nárok na zmluvnú pokutu/penále, ktorá bola zmluvne dojednaná platne, v zákonom stanovenej písomnej
forme, keď prejav vôle pôvodných zmluvných strán bol vyjadrený zrozumiteľne a určito. Súd mal za
nepochybné, že žalovaní sú právnymi nástupcami pôvodného nájomcu z nájomnej zmluvy, keď pri
uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 15.8.2003, s povolením vkladu dňa 26.11.2003, výslovne „prevzali dlh“
platenia nájomného, keďže sa zmluvne zaviazali v čl. III bod 5 kúpnej zmluvy ako nadobúdatelia stavby/

kupujúci na ich vstupe do právneho postavenia nájomcu voči vlastníkovi pozemkov ako prenajímateľa.
Žalovaní v rámci procesnej obrany pôvodne nesporovali výšku dlžného nájomného, t. j. základu, z
ktorého sa vypočítala suma zmluvnej pokuty, a o ktorej rozhodol tunajší súd právoplatne v konaní sp. zn.
19C/57/2017. Žalovaní obdobne ako v predchádzajúcich súdnych konaniach sporovali svoju pasívnulegitimáciu v konaní, a na pojednávaní dňa 21.9.2022 sporovali v žalobnom návrhu vypočítanú sumu
zmluvnej pokuty, keď poukazovali na prepočet dvoch dní z celkových žalobným návrhom uplatnených
945 dní omeškania žalovaných s plnením povinnosti platenia nájomného, s poukazom na dni splatnosti

nájomného. Taktiež sporovali dodržanie zákonom kogentne vyžadovanej písomnej formy dojednania
zmluvnej pokuty, keďže mali za to, že nie sú nástupcami pôvodného nájomcu, a preto ani ustanovenia
čl. VI nájomnej zmluvy (aj o zmluvnej pokute/penále) sa na nich nevzťahujú. Súd dospel k právnemu
záveru, že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom,
sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

Žalovaní v časti plnenia povinnosti platenia nájomného za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu
ako prenajímateľa tak sú v postavení osoby dlžníka, ktorá prevzala dlh pôvodného dlžníka/nájomcu, a
preto ustanovenie, ktoré je obsahom aj účelom najbližšie ich postaveniu v časti plnenia si povinnosti, je
ustanovenie o privatívnej intercesii upravené v § 531 ods. 1, 3 OZ, čomu podporne zodpovedá aj znenie
čl. III bod 5 kúpnej zmluvy uzavretej medzi AUTOSERVIS BEGAM, spol. s r. o. ako predávajúcim so
žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, v ktorej sa predávajúci o. i. zaviazal, že prenajímateľa, t. j. žalobcu ako

právnehonástupcupôvodnéhoveriteľa/prenajímateľaK.B.,preukázateľneupozorníovstupekupujúcich
do právneho postavenia nájomcu najneskôr do 5 dní po povolení vkladu do katastra nehnuteľností.
Súhlas prenajímateľa/veriteľa nemá zákonom stanovenú formu, avšak pre vyvolanie právnych účinkov
je potrebné, aby došiel do sféry dispozície buď pôvodného dlžníka, t. j. predávajúceho AUTOSERVIS
BEGAM, spol. s r. o. alebo do sféry dispozície preberajúceho dlžníka, t. j. kupujúcich, v tomto spore

žalovaných 1/ a 2/. Aj keď v zmysle zákona je jedno, kto podá veriteľovi informáciu o prevzatí dlhu,
zmluvné strany kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15.8.2003, s povolením vkladu dňa 26.11.2003, si túto
notifikačnú povinnosť zmluvne výslovne upravili. Súd prvej inštancie tak dospel k právnemu záveru, že
žalovanísúpasívnelegitimovanýmivkonaní,súnositeľmihmotnoprávnejpovinnostiplatenianájomného
za užívanie nehnuteľností - pozemkov vo vlastníctve žalobcu, sú právnymi nástupcami pôvodného

nájomcu, a preto viazaný nájomnou zmluvou zo dňa 25.4.1997, v ktorej je riadne dojednané ustanovenie
o práve prenajímateľa na penále v prípade omeškania sa nájomcu s platením nájomného (čl. VI bod
4 zmluvy).

10. K sporovaniu výpočtu sumy penále žalobca vzniesol námietku uplatnenia koncentrácie konania,

keď prepočet a preskúmanie, čo presne žalovaní sporujú, a to až na pojednávaní ohľadne dvoch dní
omeškania a posúdenia, či v prípade týchto dvoch dní má žalobca nárok na zmluvnú pokutu vo výške
0,1 % z dlžnej sumy za každý z týchto dní alebo vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý z týchto dní,
resp. či žalovaní sporujú prepočet dlžného nájomného, o ktorom rozhodoval súd už v konaní sp. zn.
19C/57/2017,byvyžadovaloodročeniepojednávania.Zuvedenéhodôvodusúdprvejinštancienámietke

žalobcuvyhovel,aprocesnejobranežalovanýchspočívajúcejvsporovanínepatrnejčastisumyzmluvnej
pokuty (v rozsahu dvoch dní) nevyhovel, pretože žalovaní sa mohli vyjadriť k žalobnému návrhu už skôr
v rámci práva na vyjadrenie a doplnenia vyjadrenia tzv. dupliky, ak by konali starostlivo so zreteľom
na rýchlosť a hospodárnosť konania. Uplatnený nárok žalobcu súd tak zhodnotil ako dôvodný v plnom
rozsahu a žalovaných 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmluvnú pokutu v sume

9.584,54 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

11. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne plným procesným úspechom žalobcu.

12. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní 1/ a 2/ s návrhom na jeho zmenu zamietnutím
žaloby v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnili ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Namietali nesprávne
právne posúdenie súdom prvej inštancie, ktorý dospel k nesprávnemu právnemu záveru o existencii
povinnosti žalovaných zaplatiť zmluvnú pokutu, a to na základe nesprávnej analogickej aplikácie
ustanovení § 531 ods. 1, 3 OZ. S poukazom na ust. § 40 ods. 2, § 493 a § 680 ods. 2 OZ mali za

to, že zmena v osobe nájomcu môže nastať len na základe súhlasu pôvodných zmluvných strán a
súhlasu nového nájomcu. Ak bola nájomná zmluva uzatvorená písomne, je potrebné, aby súhlasy mali
písomnú formu. V prípade nájomcu totiž neexistuje obdobné zákonné ustanovenie ako je § 680 ods. 2
OZ vzťahujúci sa na osobu prenajímateľa, teda pri nájomcovi sa uplatňuje všeobecná právna úprava
(§ 493 OZ). V tejto súvislosti žalovaní poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 14.10.2010, sp. zn. 3 Obdo 7/2009, podľa ktorého predmetom postúpenia môže byť len určitá
pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka
vznikla, v ktorom prípade ide už o zmenu zmluvy, a teda zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich
obsah záväzku, ktorá predpokladá v zmysle § 493 OZ dohodu zmluvných strán. Tieto závery je možnéaplikovaťinazákonnéustanoveniaozmeneosobydlžníkatak,žetietozákonnéustanoveniasavzťahujú
len na konkrétny záväzok a nesmerujú k presunu celého záväzkového vzťahu, ktorý zahŕňa práva
a povinnosti na oboch stranách. Žalovaní nespochybnili, že medzi stranami sporu existuje nájomný

vzťah s rovnakým obsahom ako bol pôvodný nájomný vzťah medzi K. B. a spoločnosťou BEGAM,
spol. s r.o., čo bolo konštatované súdmi v iných konaniach, avšak k vzniku nájomného vzťahu došlo na
základe konkludentných prejavov vôle strán sporu, keď po zmene vlastníckeho práva k stavbe strany
sporu naďalej rešpektovali (plnili) vzájomné práva a povinnosti tak, ako vyplývali z nájomnej zmluvy
zo dňa 25.4.1997. To, že nedošlo k písomnej dohode medzi stranami sporu o tom, že noví vlastníci

stavby pokračujú v nájomnom vzťahu za pôvodne dohodnutých podmienok, má bezprostredný vplyv na
zabezpečenie záväzku platiť nájomné zmluvnou pokutou. Podľa § 544 ods. 2 OZ je totiž pre dojednanie
zmluvnej pokuty obligatórne vyžadovaná písomná forma, ktorá v posudzovanom prípade dodržaná
nebola. Pokiaľ ide o čl. V. bod 3 nájomnej zmluvy z 25.4.1997 (dohodu pôvodného prenajímateľa a
pôvodného nájomcu o tom, že v prípade zmeny vlastníctva stavieb na prenajatých pozemkoch vstupuje
nadobúdateľ stavieb do právneho postavenia nájomcu), takáto dohoda je síce možná, ale vzhľadom na

absenciu zákonnej úpravy má účinky len medzi pôvodnými zmluvnými stranami. Aby bol dosiahnutý cieľ
sledovaný v tomto zmluvnom ustanovení, museli by na neho nadväzovať písomné prejavy vôle nového
vlastníka stavby byť nájomnou zmluvou viazaný adresované prenajímateľovi a pôvodnému nájomcovi a
obsahovo zhodné písomné prejavy vôle prenajímateľa a pôvodného nájomcu. Ustanovenie čl. III. bodu
5 kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 15.8.2003 síce obsahuje vzájomné písomné prejavy

vôle nových vlastníkov stavby a pôvodného nájomcu zodpovedajúce cieľu sledovanému čl. V. bodom
3 nájomnej zmluvy z 25.4.1997, avšak tieto prejavy vôle nie sú adresované prenajímateľovi a naviac
úplne absentuje písomná akceptácia zo strany prenajímateľa.

13. Zhrnuli, že medzi stranami sporu neexistuje písomná dohoda o zabezpečení záväzku žalovaných

platiť žalobcovi nájomné zmluvnou pokutou a z tohto dôvodu nemôže žalobca zaplatenie zmluvnej
pokuty požadovať. Súd prvej inštancie pochybil, keď na posudzovaný prípad aplikoval analogicky § 531
ods. 1, 3 OZ, pretože analógia prichádza do úvahy len v prípade absencie výslovnej právnej úpravy.
Takáto výslovná právna úprava ale existuje a predstavuje ju § 493 OZ. Toto zákonné ustanovenie je
všeobecným ustanovením a ustanovenia OZ o zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka (§ 524 až 543) sú

špeciálnymi ustanoveniami. Ak tieto špeciálne ustanovenia aplikovať nemožno, je potrebné aplikovať
všeobecné ustanovenia § 493 OZ a nie analogicky ustanovenia špeciálne.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. S právny názorom žalovaných nesúhlasil. Poukázal na čl. 2 bod 3 Ústavy SR a zásadu

zmluvnej voľnosti. Zásada dispozitívnosti súkromného práva je premietnutá aj do ustanovení OZ (§
2 ods. 3), pričom kogentná úprava je skôr výnimkou. Ust. § 680 ods. 2 OZ upravuje zvláštny prípad
právneho nástupníctva, s ktorým je spojený ten dôsledok, že na nadobúdateľa prechádzajú práva a
povinnosti prenajímateľa z nájomného vzťahu priamo zo zákona (ex lege), ak nastane skutočnosť, s
ktorou zákon uvedený dôsledok spája, t. j. nadobudnutie vlastníckeho práva k prenajatej veci. Zmyslom

tohto ustanovenia je ochrana nájomcu v situácii, ktorú nemôže ovplyvniť a zachovanie kontinuity
nájomného vzťahu. Zo žiadneho ustanovenia OZ však nevyplýva, že sa vylučuje prechod práv a
povinnosti z nájomného vzťahu pri zmene nájomcu, pokiaľ si to zmluvné strany dohodli priamo v zmluve.
Žalobca sa stal právnym nástupcom pôvodného prenajímateľa pozemkov priamo zo zákona podľa ust.
§ 680 ods. 2 OZ. Žalovaní sa stali právnymi nástupcami pôvodného nájomcu pozemkov (BEGAM, spol.

s r. o.), pretože to vyplýva z čl. V. bod 3 nájomnej zmluvy, v ktorej bolo dohodnuté, že ak dôjde k zmene
vlastníctva prenajatého pozemku, či už na základe prevodu, dedenia alebo iného dôvodu, vstupuje
nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa. Obdobne to platí v prípade zmeny vlastníctva
stavieb na týchto pozemkoch, v takom prípade nadobúdateľ stavieb vstupuje do právneho postavenia
nájomcu. Bolo opakovane dohodnuté v tomto bode, že práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, aj

pokiaľ sa týkajú doby nájmu, prechádzajú na právnych nástupcov oboch zmluvných strán. Ďalej bolo v
čl. IX. bod 3 tejto zmluvy dohodnuté, že podnájom sa nevylučuje, ani prípadný prevod stavieb, pričom
nájomca sa zaväzuje v zmysle tejto nájomnej zmluvy zaväzovať či už podnájomníka pozemkov alebo
budúcehovlastníkaprevádzanýchstavieb,pokiaľtobudepotrebné.Tedanaprechodeprávzpôvodného
nájomcu na nájomcu nového sa strany v nájomnej zmluve výslovne dohodli a dohodli aj spôsob tohto

prechodu, pričom s prechodom týchto práv a povinností dal súhlas aj nový nájomca, keď podpísal kúpnu
zmluvu, na základe ktorej sa stal vlastníkom stavieb na pozemkoch prenajímateľa. Prechod práv a
povinností bol v kúpnej zmluve doslovne uvedený a nájomná zmluva bola novému nájomcovi odovzdaná
pri podpise kúpnej zmluvy (čl. III. bod 5 kúpnej zmluvy). Možno teda konštatovať, že zmluvné stranynájomnej zmluvy sa dohodli na zachovaní kontinuity nájomného vzťahu v prípade zmeny či už na strane
prenajímateľa alebo na strane nájomcu, k čomu dal súhlas tak prenajímateľ ako aj nový nájomca.

15. Žalobca mal za to, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 7/2009 nemožno aplikovať
na daný prípad, pretože v danom rozhodnutí ide o obchodný vzťah, pričom pôvodná zmluva nebola ani
v konaní predložená, teda súd sa nemohol oboznámiť s jej obsahom, išlo o postúpenie pohľadávky,
nie o prevzatie dlhu a súhlas nového účastníka zmluvného vzťahu nebol doložený ani preukázaný.
Podľa v spise doloženej nájomnej zmluvy prechádzajú na nadobúdateľa všetky práva a povinnosti za

podmienok dohodnutých pôvodnými účastníkmi nájomného vzťahu, pričom právne nástupníctvo sa týka
nielen podstatných zložiek obsahu nájomného vzťahu, ale aj zložiek pravidelných a náhodilých, ku
ktorým možno priradiť aj záväzky medzi prenajímateľom a nájomcom, ktorých účelom je zabezpečiť
riadne plnenie povinností charakteristických pre nájomný vzťah (kaucia, zmluvná pokuta).

16. K podobnému záveru sa dá dospieť aj analogickou aplikáciou ustanovení o prevzatí dlhu, tak ako to

správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. V podstate totiž došlo k prevzatiu
povinností novým nájomcom pozemkov, pretože to bolo dohodnuté v nájomnej zmluve s pôvodným
nájomcom. Žalobca súhlasil so žalovanými, že k prevzatiu dlhu musí dať veriteľ (tu prenajímateľ)
súhlas. Súhlas veriteľa je však jednostranný právny úkon, ktorý môže byť adresovaný pôvodnému
dlžníkovi alebo novému dlžníkovi, pritom nerozhoduje, v akej forme bol súhlas udelený. Musí však

spĺňať náležitosti právneho úkonu. Súhlas veriteľa v zmysle § 531 ods. 1 OZ môže byť udelený buď
vopred alebo i dodatočne a pre takýto prejav zákon nestanovuje nijaké formálne náležitosti. Ide o
jednostranný úkon, ktorý môže byť urobený v písomnej forme, ústny alebo konkludentný (rozsudok NS
SR5Obo/167/2001).Zožiadnychustanovenízákonanevyplýva,žepodpisyvyjadrujúcesúhlasvšetkých
účastníkov musia byť uvedené na tej istej listine, ako je tomu napr. pri kúpe nehnuteľností. S vyššie

uvedeným nie je v rozpore ani ust. § 493 OZ, ktoré ustanovuje, že záväzkový vzťah nemožno meniť bez
súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Zákon však umožňuje, aby došlo k zmene
zmluvy,napr.zmenousubjektov(postúpeniepohľadávky,prevzatiedlhu),pričomsúhlaszmluvnýchstrán
bol v prejednávanej veci preukázaný. Záverom žalobca uviedol, že mu nie je zrejmý účel odvolania
žalovaných, keď vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/36/2021 uzavreli dňa

29.11.2022 so žalobcom súdny zmier, ktorým uznali nárok žalobcu čo do výšky nájomného, zmluvnej
pokuty, úrokov z omeškania a odvolania sa vzdali.

17. Žalovaní v replike uviedli, že právny spor medzi stranami sporu spočíva v zásade v zodpovedaní
dvoch právnych otázok, a to 1/ či postačujú na zmenu v osobe nájomcu právne úkony, ktoré boli v

posudzovanom prípade uskutočnené, tak ako tvrdí žalobca, alebo bolo naviac potrebným, aby prejav
vôle nového vlastníka stavieb a pôvodného nájomcu obsiahnutý v článku III. bode 5 Kúpnej zmluvy o
prevode nehnuteľností zo dňa 15.8.2003 bol adresovaný prenajímateľovi a prenajímateľ na neho včas
reagoval písomnou akceptáciou (obrana žalovaných) a 2/ či je možná analogická aplikácia ustanovenia
§ 531 ods. 1, 3 OZ pri zmene nájomcu ako zmluvnej strany nájomnej zmluvy.

18. Zákonné ustanovenia, na ktoré v odvolaní žalovaní poukazujú (§ 40 ods. 2 a § 493 OZ) sú
kogentnými, čo vylučuje odklon od zákonnej úpravy dohodou zmluvných strán. Konštatovali, že žalobca
netvrdí, že by prejav vôle nového vlastníka stavieb a pôvodného nájomcu obsiahnutý v čl. III. bode 5
kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 15.8.2003 bol adresovaný prenajímateľovi, ani to, že

prenajímateľ na neho včas reagoval písomnou akceptáciou. Rozhodný skutkový stav tak nie je sporný.
Žalovaní zastávajú právny názor, že bez vyššie uvedených právnych úkonov nemohlo dôjsť k zmene
osoby nájomcu, pretože to vylučujú kogentné ust. § 40 ods. 2 a § 493 OZ, v dôsledku čoho neexistuje
medzi zmluvnými stranami písomná nájomná zmluva, a teda ani písomná dohoda o zmluvnej pokute.
Žalovaní zotrvali na svoje právnej argumentácii uvedenej v podanom odvolaní o nemožnosti analogickej

aplikácie ustanovenia § 531 ods. 1, 3 OZ, pretože výslovná právna úprava existuje a je ňou ustanovenie
§ 493 OZ, čo vylučuje použitie analógie.

19. Vo vzťahu k zmieru uzatvorenému v konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp .zn.
21C/36/2021 žalovaní popreli tvrdenie žalobcu, že by uzatvorením súdneho zmieru uznali nárok žalobcu

na zmluvnú pokutu. I v konaní sp zn. 21C/36/2021 žalovaní nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty
spochybňovali a k uzatvoreniu zmieru pristúpili len z dôvodu, že zmluvná pokuta tvorila nepatrnú časť
žalovanej sumy, pričom výslovne na pojednávaní dňa 29.11.2022 uviedli, že s uzatvorením súdneho
zmieru súhlasia, nakoľko je to pre nich ekonomickejšie ako viesť súdny spor ohľadne zmluvnej pokuty(v zápisnici nesprávne miesto slova „spor“ uvedené slovo „zmier“, čo je však zjavnou chybou v písaní
vzhľadom na znenie zvyšku vety).

20. Žalovaní v ďalšom vyjadrení datovanom 18.11.2022 (doručenom súdu spolu s replikou dňa
16.12.2022) zopakovali svoju odvolaciu argumentáciu. Doplnili, že bol nesprávne stanovený prvý deň
omeškania, pretože žalobca tvrdí, že nájomné za obdobie od 10.3.2021 do 9.3.2022 bolo splatné dňa
10.03.2021. Ak by mali žalovaní povinnosť platiť nájomné, nemôžu byť v omeškaní od 10.3.2021, ale
až od 11.3.2021.

21. Žalobca odvolaciu dupliku nepodal.

22. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§

355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP),
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo
výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387

ods. 1 CSP.

23. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu

domáhajúceho sa zaplatenia sumy 9.584,54 eura (titulom zmluvnej pokuty) vyhovel, keď dospel
k záveru, že žalovaní v časti plnenia povinnosti platenia nájomného za užívanie pozemkov vo vlastníctve
žalobcuakoprenajímateľasúvpostaveníosobydlžníka,ktoráprevzaladlhpôvodnéhodlžníka/nájomcu,
a preto ustanovenie, ktoré je obsahom aj účelom najbližšie ich postaveniu v časti plnenia si povinnosti,
je ustanovenie o privatívnej intercesii upravené v § 531 ods. 1, 3 OZ. Žalovaní sú preto pasívne

legitimovanými v konaní, sú právnymi nástupcami pôvodného nájomcu, a preto viazaní nájomnou
zmluvou zo dňa 25.4.1997, v ktorej je riadne dojednané ustanovenie o práve prenajímateľa na penále
v prípade omeškania sa nájomcu s platením nájomného (čl. VI bod 4 zmluvy).

24. Žalovaní v odvolaní namietali nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, ktorý na

prejednávanú vec analogicky aplikoval ust. § 531 ods. 1, 3 OZ, pretože mali za to, že existuje výslovná
právna úprava ust. § 493 OZ, čo vylučuje použitie analógie.

25. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy,

pričom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

26. Vo vzťahu k žalovanými namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej
inštancie, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej, ak súd nepoužil
správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

27. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa odchýlil od právneho názoru súdu prvej inštancie,

že žalovaní v časti plnenia povinnosti platenia nájomného za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu
ako prenajímateľa sú v postavení osoby dlžníka, ktorá prevzala dlh pôvodného dlžníka/nájomcu, a
preto ustanovenie, ktoré je obsahom aj účelom najbližšie ich postaveniu v časti plnenia si povinnosti,
je ustanovenie o privatívnej intercesii upravené v § 531 ods. 1, 3 OZ. Žalovaní sú preto pasívnelegitimovanými v konaní, sú právnymi nástupcami pôvodného nájomcu, a preto viazaní nájomnou
zmluvou zo dňa 25.4.1997, v ktorej je riadne dojednané ustanovenie o práve prenajímateľa na penále
v prípade omeškania sa nájomcu s platením nájomného (čl. VI bod 4 zmluvy). Samotní žalovaní

v podanom odvolaní ani svoju povinnosť platiť nájomné nespochybnili, spochybnili len svoju povinnosť
platiť penále ako dojednanú zmluvnú pokutu za omeškanie s platením nájomného, keďže podľa nich
nedošlo k písomnej dohode medzi stranami sporu o tom, že noví vlastníci stavby pokračujú v nájomnom
vzťahuzapôvodnedohodnutýchpodmienok,čomábezprostrednývplyvnazabezpečeniezáväzkuplatiť
nájomné zmluvnou pokutou, pre ktorej dojednanie je obligatórne vyžadovaná písomná forma, ktorá v

posudzovanom prípade dodržaná nebola.

28. Zo zisteného skutkového stavu, ktorý ani nebol medzi stranami sporný vyplýva, že v čl. V. bod 3
nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi právnou predchodkyňou žalobcu ako prenajímateľom a BEGAM,
spol. s r.o., ako nájomcom, sa zmluvné strany dohodli, že ak dôjde k zmene vlastníctva prenajatého
pozemku, či už na základe prevodu, dedenia alebo iného dôvodu, vstupuje nadobúdateľ do právneho

postavenia prenajímateľa. Obdobne to platí v prípade zmeny vlastníctva stavieb na týchto pozemkoch,
v takom prípade nadobúdateľ stavieb vstupuje do právneho postavenia nájomcu. Práva a povinnosti
vyplývajúce z tejto zmluvy – aj pokiaľ sa týkajú doby nájmu – prechádzajú na právnych nástupcov
oboch zmluvných strán. Žalovaní 1/ a 2/ sú ako právni nástupcovia po spoločnosti BEGAM, spol. s r. o.
nájomcami vyššie uvedených nehnuteľností - pozemkov. O prechode práv a povinností na žalovaných

ako nájomcov svedčí Zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 15.8.2003, ktorej vklad bol povolený
pod V 3959/03 dňa 26.11.2003 a na základe ktorej žalobcovia nadobudli spoluvlastnícke právo k
nehnuteľnostiam postaveným na parc. č. 8521/10 tak, ako táto skutočnosť vyplýva z LV č XXXX, k.
ú. F.. Podľa čl. III. bod 5 Zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 15.8.2003 žalovaní ako kupujúci
zobrali na vedomie, že užívanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom prevodu na základe tejto kúpnej

zmluvy, je viazané na nájomnú zmluvu zo dňa 25.4.1997 o nájme pozemkov v k. ú. F., parc. č. 8521/10,
8521/11,8521/13a8521/7,uzavretoumedzipredávajúcimavlastníkompozemkovK.B.,L.M.XXXXXX/
XXX, bytom F. D. X, F.. Podľa čl. V. ods. 3 nájomnej zmluvy v prípade zmeny vlastníctva pozemkov
vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a obdobne to platí v prípade zmeny
vlastníctva stavieb na týchto pozemkoch, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia nájomcu, t. j.

v tomto prípade vstupujú do právneho postavenia nájomcu kupujúci. Predávajúci sa zaväzuje, že pri
podpise tejto zmluvy odovzdá kupujúcim originál, alebo overenú kópiu nájomnej zmluvy a prenajímateľa
preukázateľne upozorní o vstupe kupujúcich do právneho postavenia nájomcu a to najneskôr do päť
pracovných dní po povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Taktiež nebolo sporné, že žalovaní aj istú
dobu po uzavretí kúpnej zmluvy nájomné platili.

29. Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali, že prejav vôle nového vlastníka stavieb a pôvodného nájomcu
obsiahnutý v čl. III. bode 5 kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 15.8.2003 nebol adresovaný
prenajímateľovi a prenajímateľ na neho včas reagoval písomnou akceptáciou, pričom bez týchto
právnych úkonov nemohlo dôjsť k zmene osoby nájomcu, pretože to vylučujú kogentné ust. § 40

ods. 2 a § 493 OZ, v dôsledku čoho neexistuje medzi zmluvnými stranami písomná nájomná zmluva,
a teda ani písomná dohoda o zmluvnej pokute, táto námietka dôvodná nebola. Žalovaní uzavretím
kúpnej zmluvy zo dňa 15.8.2003 vstúpili do práv a povinností nájomcu (na čo boli upozornení v kúpnej
zmluve a podpísaním kúpnej zmluvy túto skutočnosť aj akceptovali), čo zahŕňa taktiež povinnosť platiť
nájomné, ako aj penále za omeškanie s jeho platením, ktoré bolo riadne dojednané v nájomnej zmluve

v čl. VI. bod 4. Námietku žalovaných o absencii písomného súhlasu prenajímateľa so zmenou osoby
nájomcu odvolací súd považuje za účelovú a špekulatívnu, pretože takýto súhlas bol daný vopred, ako to
jednoznačne vyplýva z čl. V. bod 3 nájomnej zmluvy. V súlade so zásadou zmluvnej voľnosti si zmluvné
strany v nájomnej zmluve dojednali prechod práv a povinností z nájomného vzťahu v prípade zmeny
vlastníctva stavieb na prenajatých pozemkoch s tým, že v takom prípade nadobúdateľ stavieb vstupuje

do právneho postavenia nájomcu, pričom takúto dohodu žiadne ustanovenie všeobecne záväzného
právneho predpisu nevylučuje. Odvolací súd tiež nesúhlasí s argumentáciou žalovaných o nemožnosti
analogickej aplikácie ustanovenia § 531 ods. 1, 3 OZ, keď mali za to, že výslovná právna úprava existuje
a je ňou ustanovenie § 493 OZ, podľa ktorého záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho
strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Ako už bolo uvedené vyššie, súhlas prenajímateľa bol daný

vopred a písomne (čl. V. ods. 3 nájomnej zmluvy), pričom aj z následného správania prenajímateľa je
zrejmé, že so zmenou osoby nájomcu súhlasil. V časti prevzatia povinnosti pôvodného nájomcu platiť
nájomné a sankciu za omeškanie s jeho platením niet dôvodu, ktorý by vylučoval analogické použitie ust.
§ 531 OZ. Odvolací súd tiež uvádza, že súhlas veriteľa v zmysle ustanovenia § 531 ods. 1 Občianskehozákonníka môže byť udelený buď vopred alebo i dodatočne a pre takýto prejav zákon neustanovuje
nijaké formálne náležitosti. Ide o jednostranný úkon, ktorý môže byť v písomnej forme, ústny alebo
i konkludentný (por. R 31/2002).

30. Na námietku žalovaných uplatnenú však až v odvolacej replike (doručenej súdu dňa 16.12.2012),
že bol nesprávne stanovený prvý deň omeškania, keďže nájomné za obdobie od 10.3.2021 do 9.3.2022
bolo splatné dňa 10.3.2021 a ak by mali žalovaní povinnosť platiť nájomné, nemôžu byť v omeškaní
od 10.3.2021, ale až od 11.3.2021, odvolací súd prihliadnuť nemohol, pretože dôvodmi odvolania, ktoré

odvolateľ uviedol do uplynutia lehoty na podania odvolania je odvolací súd viazaný (§ 380 ods. 1 CSP).

31. Pre úplnosť vychádzajúc z § 193, § 194, § 228 ods. 1 CSP, ako aj z § 159 ods. 1 až 3 a § 135
ods. 2 vety druhej O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) odvolací súd tiež konštatuje,
že z právoplatne skončených skorších konaní vedených pod sp. zn. 16C/459/2013 a 19C/57/2017
medzi totožnými stranami sporu vyplývajú prejudiciálne dôsledky pre prejednávaný spor. Otázka danosti

žalovaného nároku na plnenie nielen titulom nájomného, ale aj penále ako dojednanej peňažnej
sankcie za omeškanie s platením nájomného voči žalovaným v uvedených sporoch bola nevyhnutnou
(prejudiciálnou) vo vzťahu k dôvodnosti podaných žalôb a bola v týchto konaniach právoplatne vyriešená
tak, že žalovaní 1/ a 2/ boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi tak nájomné, ako aj
penále za omeškanie s jeho platením. Podstatnou súčasťou právneho posúdenia veci, ktorá viedla k

právoplatnému úspechu v uvedených sporoch, bola aj otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaných,
ktorí sú právnymi nástupcami po pôvodnom nájomcovi (BEGAM, spol. s r.o.). V tu prejednávanej veci
žalobca žaluje zaplatenie ďalšej pohľadávky (penále) vyplývajúcej z totožného právneho vzťahu medzi
stranami sporu, avšak za ďalšie obdobie omeškania s platením nájomného. Odvolací súd má za to, že v
rozdielnychnadväzujúcichsúdnychsporoch,ktorémajúsvojzákladvexistenciizmluvného–nájomného

vzťahu medzi stranami sporu, nemožno v súlade s právom dospieť k rozdielnym záverom ohľadne
danosti tohto práva. Uvedené by bolo v rozpore s princípom právnej istoty (právoplatne priznané plnenia
v predchádzajúcich sporoch by nadobudli charakter plnení bez právneho dôvodu). Podľa odvolacieho
súdu nie je možné v súlade s právom (a so zásadami formálnej logiky) v spore o plnenie vyplývajúce
z toho istého záväzkového vzťahu dospieť k právoplatnému záveru, že žalovaní sú povinní zaplatiť

nájomné ako aj penále a následne v spore o zaplatenie penále za ďalšie omeškanie s platením
nájomného dospieť k záveru o neexistencii takejto povinnosti na strane žalovaných. V predchádzajúcich
sporoch o plnenie bola už totiž otázka existencie práva žalobcu na plnenie od žalovaných titulom
nájomného ako aj penále prejudiciálne posúdená (inak by neboli zaviazaní na plnenie) a toto posúdenie
v sebe nevyhnutne zahŕňalo posúdenie existencie hmotnoprávneho vzťahu strán. Žalobca, ako aj

žalovaní boli stranami v právoplatne skončených konaniach, z čoho vyplývajú i prejudiciálne dôsledky
v zmysle § 228 CSP. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/133/2009, 1Cdo/44/2010, 4Cdo/231/2013, 2MCdo/2/2014,
3Cdo/115/2016, 5Cdo/13/2020.

32. Z vyššie uvedených rozhodnutí plynie, že právoplatným súdnym rozsudkom na peňažné plnenie
pre adresátov účinkov záväznosti tohto rozhodnutia označených v ustanovení § 159 ods. 2 O.s.p.
zakladá sa prekážka právoplatne rozhodnutej veci (§ 159 ods. 3 O.s.p.); takéto rozhodnutie po uplynutí
paričnej lehoty je exekučným titulom. Účinky tohto právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na účastníkov
konania, v ktorom bolo vydané; jeho výrok je tiež záväzný pre súdy a iné štátne orgány a to aj

vtedy, ak ako predbežnú otázku posudzujú právny vzťah medzi týmito účastníkmi, ktorý sa vyriešil
uvedeným právoplatným súdnym rozhodnutím. Žalobca, ktorý bol účastníkom konania, v ktorom súd
vydal právoplatné rozhodnutie ukladajúce v jeho prospech žalovanému platobnú povinnosť, je týmto
rozhodnutím (jeho výrokom) viazaný, a preto nemôže v inom súdnom konaní úspešne uplatňovať proti
tomuto žalovanému ten istý nárok už raz mu právoplatným rozhodnutím priznaný. Ak by tak urobil,

zastavením takéhoto nového konania súdom sa prejavia účinky právoplatne rozhodnutej veci podľa
§ 159 ods. 3 O.s.p. Pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v
skončenom konaní účastníkov došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho
vzťahu, z ktorého sa aj tento (nový) nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje,
súd v tomto ďalšom (novom) občianskom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá

právoplatným súdnym výrokom sa už vyriešila ako vec sama), je týmto vyriešením viazaný. Nesmie
pretovychádzaťzinéhozáveruohľadomexistencie,resp.neexistencieplatobnejpovinnosti(príslušného
nároku na plnenie) medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo
právoplatne rozhodnuté. Raz vydané právoplatné rozhodnutie je zásadne nezmeniteľné (odhliadnucv tejto spojitosti od prípadnej osobitosti spojenej napr. so zrušením cestou mimoriadneho opravného
prostriedku, resp. od situácie u tých rozhodnutí, u ktorých je prípustná zmena, keď došlo k zmene
pomerov).

33. Význam právoplatnosti súdneho rozhodnutia sa neobmedzuje len na rovinu prekážky rei iudicatae
(neodstrániteľnej procesnej podmienky konania), t. j. len na neprípustnosť nového prejednania už raz
rozhodnutej veci. Právoplatnosť má aj uvedenú pozitívnu stránku spočívajúcu v pôsobení vecnom:
význam v dosahu záväznosti na rozhodnutie o inej veci. Náplň právoplatnosti prejavujúca sa ako

prameň prejudiciálnych účinkov právoplatného rozhodnutia je mimoriadne závažná. To, že nejde o
rozhodnutie o tej istej veci (s identickým predmetom konania), ešte neznamená, že už raz súdom
v predošlom občianskom súdnom konaní s konečnou platnosťou medzi účastníkmi vyriešenú otázku
hmotnoprávneho vzťahu by mohol neskôr (ďalší) súd v inom (novom) občianskom súdnom konaní medzi
tými istými účastníkmi posudzovať inak ako otázku predbežnú. Bráni tomu ustanovenie § 159 ods. 2
O.s.p.,ktorévovzťahukustanoveniu§135ods.2druhávetaO.s.p.znamenáosobitnúprocesnúúpravu;

z nej vyplýva súdu povinnosť v prípade riešenia predbežnej otázky považovať za záväzné právoplatné
súdne rozhodnutie o takejto otázke. Súd má teda povinnosť pri svojom rozhodovaní o (tejto ďalšej) veci
neodchýliť sa od právoplatného rozsudku, ktorým sa vyriešila v inom občianskom súdnom konaní ako
vec sama príslušná predbežná otázka.

34. Odvolací súd dodáva, že i keď v zmysle § 228 ods. 1 CSP je výrok právoplatného rozsudku
záväzný pre strany a ich právnych nástupcov po právoplatnosti rozsudku, a teda na rozdiel od § 159
ods. 2 O.s.p. už nie pre všetky orgány, súd rozhodujúci o spore medzi totožnými stranami nemôže
vychádzať z iného záveru ohľadom existencie, resp. neexistencie platobnej povinnosti. Skutočnosť, že
výrok právoplatného rozsudku už nie je záväzný pre všetky orgány znamená len to, že orgán verejnej

moci nie je viazaný rozsudkom absolútne, ale len potiaľ, pokiaľ bola určitá právna otázka definitívne
vyriešená medzi sporovými stranami.

35. Zároveň je potrebné dodať, že od účinnosti CSP výrok o splnení povinnosti už nemôže mať
účinoknaprejudiciálneposúdenie(určenie)existenciealeboneexistenciepráva,ktorédeterminujevýrok

o plnení, pretože tieto funkcionality prebral medzitýmny rozsudok podľa ust. § 214 ods. 2 CSP. Výrok
o splnení povinnosti je tak prekážkou veci rozsúdenej len voči iným (ďalším) potenciálnym výrokom
o splnení povinnosti vyplývajúcej z totožného skutkového základu medzi tými istými subjektami, nie voči
neexistujúcemu meritórnemu určeniu determinujúceho práva (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.

H. Beck, 2016, 838 s.). V danej veci ide o výrok o splnení povinnosti vyplývajúcej z totožného skutkového
základu medzi tými istými subjektami, keď v predchádzajúcich konaniach sp. zn. 16C/459/2013 a
19C/57/2017 boli žalovaní zaviazaní nielen na zaplatenie nájomného žalobcovi, ale tiež na zaplatenie
penále (zmluvnej pokuty). Navyše rozhodnutie vo veci sp. zn. 16C/459/2013 bolo vydané ešte za
účinnostiO.s.p.,kedyžalobcanemalmožnosťpodaťnávrhnavydaniemedzitýmnehorozsudkuvzmysle

§ 214 ods. 2 CSP. Z týchto dôvodov bolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné prihliadnuť i na
prejudiciálne dôsledky predchádzajúcich konaní na prejednávaný spor.

36. Odvolací súd konštatuje, že skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaných neboli spôsobilé spochybniť
správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovaných z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov
nemožno považovať za opodstatnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne zrozumiteľne
odôvodnené a logicky konzistentné.

37. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka

konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04).

38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou
žalovaných, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny,

vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán
osobitne nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.39. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol
odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému
žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným. O výške náhrady

trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa

§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).