Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2023

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5Cb/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119330807
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2023:6119330807.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot
poisťovňa, a.s., Digital Park I, Einsteinova 21
Bratislava - mestská časť Petržalka 851 01, IČO: 31 383 408, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,
Štefánikova 8, 81 105 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. X, XXX XX E. F., t.č. E. X, XXX XX E. F., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Vlasta

Suchanová, s.r.o., so sídlom Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, IČO: 53 344 294, o zaplatenie
16.243,53 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, a to v rozsahu 100%.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky trovy štátu vo výške 60,23

eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.7.2019 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým
by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 16.243,53 eur s prísl. a na úhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 12.6.2015 uzavrel ako poisťovňa
so žalovanou ako finančným agentom v súlade s § 652 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o
finančnom sprostredkovaní, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala realizovať činnosť smerujúcu k

uzatváraniu zmlúv v oblasti poisťovníctva podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní
a finančnom poradenstve a žalobca sa zaviazal vyplácať žalovanej provízie. Žalobca poukázal na to,
že uzavretie obchodu predstavuje vznik zmluvného vzťahu a uskutočnenie obchodu nastáva až
realizáciou jeho spoločensko-ekonomického účelu, teda dosiahnutím cieľa, ktorý bol dôvodom pre
uzavretie obchodu. Ako uvádza žalobca ďalej, z uvedeného vyplýva, že uzavretie obchodu spravidla
predchádza jeho uskutočneniu. Žalobca poukázal na to, že riziko žalobcu ako zastúpeného, spojené
s vyplatením provízií pred uskutočnením obchodu, zákonodarca kompenzuje inštitútom zániku nároku

na províziu podľa § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka a povinnosťou obchodnému zástupcovi vrátiť
vyplatenú províziu, prípadne jej časť, ak zanikol nárok na províziu. Obchod medzi poistníkom (klientom)
a žalobcom, dojednaný sprostredkovateľom sa uskutočňuje kontinuálne, postupne a dlhodobo. Počas
platnosti dojednaného poistenia poisťovňa poskytuje poistné krytie prijatého rizika klienta a poistník je
zase povinný platiť poistenie. V tomto prípade ide o dlhodobé a postupné plnenie záväzkov zmluvných
strán poistnej zmluvy, pričom obchod je úplne uskutočnený až po dožití sa poistného dňa konca

poistenia, t. j. dňa poistnej udalosti, alebo smrti poisteného ako poistnej udalosti, v dôsledku čoho je
poistenému, alebo inej oprávnenej osobe vyplatené poistné plnenie. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom
na uvedené si strany sporu dohodli v súlade s § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka vrátenie alikvotnejčasti vyplatenej provízie a to v čl. 8 ods. 5 písm. b) bod v) zmluvy v spojení s províznym poriadkom),
ktoré krátenie sa odvíjalo od skutočného trvania dojednaného obchodu. Žalobca poukázal na čl. 5 ods.
1 Provízneho poriadku, podľa ktorého : „Ak dôjde k zániku poistnej zmluvy pred uplynutím obdobia, za

ktoré bola vyplatená provízia, prináleží VFA alikvotná časť z tejto provízie zodpovedajúca dobe trvania
poistnej zmluvy v rámci tohto obdobia. Ak dôjde k zmene poistnej zmluvy pred uplynutím obdobia, za
ktoré bola vyplatená provízia, prináleží VFA alikvotná časť z tejto provízie zodpovedajúca dobe trvania
pôvodnej verzie poistnej zmluvy v rámci tohto obdobia. Zvyšnú časť vyplatenej provízie je poisťovňa
oprávnená odrátať (stornovať) od ďalších provízií, resp. iných odmien, na ktoré vznikol VFA nárok.“. a

Podľa čl. 5 ods. 2 Provízneho poriadku: „Pokiaľ dôjde k zániku poistnej zmluvy a zároveň bolo v tomto
čase zaplatené DMMP /pozn. dohodnuté minimálne mesačné poistné pri produkte ŽP07 (investičné
životné poistenie)/ alebo mesačné poistné /MP pre ostatné produkty životného poistenia/ za obdobie
kratšiu ako 36 mesiacov od vzniku nároku na výplatu príslušnej provízie pri zaniknutej poistnej zmluve,
je poisťovňa oprávnená odrátať ako storno províziu nižšie uvedený podiel z príslušnej provízie. Pokiaľ
je ku dňu zániku poistnej zmluvy zaplatené DMMP/MP za obdobie počnúc vznikom nároku na príslušnú

províziu pri zaniknutej poistnej zmluve:
- nižšie ako 01 DMMP/MP je podiel vo výške 36/36, - nižšie ako 19 DMMP/MP je podiel vo výške 18/36,
- nižšie ako 02 DMMP/MP je podiel vo výške 35/36, - nižšie ako 20 DMMP/MP je podiel vo výške 17/36,
- nižšie ako 03 DMMP/MP je podiel vo výške 34/36, - nižšie ako 21 DMMP/MP je podiel vo výške 16/36,
- nižšie ako 04 DMMP/MP je podiel vo výške 33/36, - nižšie ako 22 DMMP/MP je podiel vo výške 15/36,

- nižšie ako 05 DMMP/MP je podiel vo výške 32/36, - nižšie ako 23 DMMP/MP je podiel vo výške 14/36,
- nižšie ako 06 DMMP/MP je podiel vo výške 31/36, - nižšie ako 24 DMMP/MP je podiel vo výške 13/36,
- nižšie ako 07 DMMP/MP je podiel vo výške 30/36, - nižšie ako 25 DMMP/MP je podiel vo výške 12/36,
- nižšie ako 08 DMMP/MP je podiel vo výške 29/36, - nižšie ako 26 DMMP/MP je podiel vo výške 11/36,
- nižšie ako 09 DMMP/MP je podiel vo výške 28/36, - nižšie ako 27 DMMP/MP je podiel vo výške 10/36,

- nižšie ako 10 DMMP/MP je podiel vo výške 27/36, - nižšie ako 28 DMMP/MP je podiel vo výške 09/36,
- nižšie ako 11 DMMP/MP je podiel vo výške 26/36, - nižšie ako 29 DMMP/MP je podiel vo výške 08/36,
- nižšie ako 12 DMMP/MP je podiel vo výške 25/36, - nižšie ako 30 DMMP/MP je podiel vo výške 07/36.
- nižšie ako 13 DMMP/MP je podiel vo výške 24/36, - nižšie ako 31 DMMP/MP je podiel vo výške 06/36,
- nižšie ako 14 DMMP/MP je podiel vo výške 23/36, - nižšie ako 32 DMMP/MP je podiel vo výške 05/36,

- nižšie ako 15 DMMP/MP je podiel vo výške 22/36, - nižšie ako 33 DMMP/MP je podiel vo výške 04/36,
- nižšie ako 16 DMMP/MP je podiel vo výške 21/36, - nižšie ako 34 DMMP/MP je podiel vo výške 03/36,
- nižšie ako 17 DMMP/MP je podiel vo výške 20/36, - nižšie ako 35 DMMP/MP je podiel vo výške 02/36,
- nižšie ako 18 DMMP/MP je podiel vo výške 19/36, - nižšie ako 36 DMMP/MP je podiel vo výške 01/36.
Žalobca ďalej uviedol, že príslušné podiely sú uvedené v províznom poriadku, a ak má poistná zmluva

dohodnuté bežné platenie poistného s inou ako mesačnou frekvenciou, mesačným poistným sa rozumie
podiel dohodnutého bežného poistného a počtu mesiacov, na ktoré sa bežné poistné vzťahuje. Poistné
zmluvy, za ktoré žalovanej pre jednotlivé vyhodnocované obdobia vznikala brutto provízia a storno
provízia sa v províznom liste uvádzali v riadku „Celková suma brutto zúčtovaných provízií“. V stĺpci
„Celková provízia“ je zase uvedené presné vyčíslenie provízií a storno provízií, na ktoré vznikol

žalovanej nárok . Žalovanej boli vyplácané výkonnostné odmeny za podmienok uvedených v Províznom
poriadku žalobcu, podľa ktorého v prípade, že VFA dosiahla v príslušnom kalendárnom mesiaci zápornú
netto produkčnú hodnotu poistenia, bola poisťovňa oprávnená vykonať storno výkonnostnej odmeny.
Žalobca ďalej uviedol, že poisťovňa pristúpila k stornovaniu výkonnostnej odmeny aj pri zápornej netto
produkčnej hodnote poistenia vyššej ako 830 a to nasledovným spôsobom: záporná netto produkčná

hodnota bude vynásobená koeficientom 24/20, výsledná hodnota sa zaokrúhli na stovky (smerom
nadol) a následne predelí 10. Výkonnostné odmeny sa stornujú spôsobom uvedeným v Dodatku č. 8
k Províznemu poriadku. Žalobca ďalej uviedol, že jeho pohľadávka predstavovala ku dňu 25.3.2019
sumu vo výške 16.243,53 eur a pozostávala z:
neprináležiacich odmien - 18.445,88 eur

výkonnostných odmien - 1.450,- eur
rezervný fond + 3,60 eur
kladné provízie započítané na dlh +3.459,19 eur
úhrada provízneho dlhu + 200,- eur.
Žalobca sa domáhal od žalovanej uvedenej sumy 16.243,53 eur a súčasne žiadal priznať aj úroky

z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a to vo výške 9,0 % ročne zo sumy 16.243,53
eur od 9.3.2018 do zaplatenia a tiež nárok na náhradu trov konania a náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 40,- eur.2. Dňa 6.8.2019 bol v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz, ktorým kauzálne príslušný
Okresný súd Banská Bystrica zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy 16.243,53 eur s prísl.
a na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná

včas odpor s odôvodnením. V odpore žalovaná cestou splnomocneného zástupcu nárok žalobcu
spochybnila. Z dôvodu včas podaného odporu Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec na ďalšie
konanie tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému podľa ustanovenia § 13 a § 14 C.s.p..

3. Po postúpení veci tunajšiemu súdu bolo vo veci nariadené pojednávanie a vykonané dokazovanie

a to výsluchom žalovanej, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a znalecké dokazovanie.
Ako bolo uvedené, žalobca sa domáhal v konaní od žalovanej vrátenia neprináležiacich provízií. Po
započítaní vzájomných pohľadávok si ich uplatnil vo výške 16.243,53 eur. Nárok si uplatnil titulom
obchodno-záväzkového vzťahu založeného písomnou zmluvou o finančnom sprostredkovaní uzavretou
dňa 12.6.2015 podľa ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o obchodnom zastúpení /
§ 652 a nasl./. Žalovaná mala zmluvu uzavrieť v pozícii finančného agenta. Žalobca svoj nárok opieral

aj o písomné uznanie záväzku, ktoré žalovaná mala podpísať dňa 3.5.2018. Žalovaná sa v konaní
bránila predovšetkých tým, že ona so žalobcom v žiadnom zmluvnom vzťahu nebola, žiadnu zmluvu,
uznanie záväzku a ani iné listiny predložené žalobcom nepodpísala. Že za ňou prišla sesternica D. E.,
ktorá potrebovala rozšíriť počet zamestnancov, súčasne však uviedla, že žiadnu zmluvu nepodpísala,
že nebola ani zaškolená. Priznala síce, že zriadila aj účet, ona však žiadne peniaze, ktoré prišli na

ňou zriadený účet nepoužila, nijako s nimi nedisponovala., ale s týmito peniazmi disponovala jej
sesternica D. E.. Žalovaná ďalej uviedla, že nemala vedomosť o tom, že za ňu, resp. v jej mene niekto
uzatvára poistné zmluvy. Z jej výpovede vyplynulo len to, že chcela pomôcť svojej sesternici ,, naplniť
počet zamestnancov“, žiadne zmluvy, či už so žalobcom, alebo ako sprostredkovateľ poistenia ale
neuzatvorila. Taktiež poprela, že by podpísala uznanie záväzku. V konaní bola vypočutá ako svedkyňa

sesternica žalovanej, D. E., ktorá so žalobcom spolupracovala, ako živnostník pre neho vykonávala
manažera obchodnej agentúry. Táto svedkyňa uviedla, že žalovaná reálne žiadnu činnosť pre žalobcu
nevykonávala, že sa so žalovanou dohodli, že za ňu bude ,,akože“ ona sprostredkovávať obchody.
Súčasne potvrdila, že mala prístup k účtu žalovanej, na ktorý chodili provízie za sprostredkovateľskú
činnosť, že bola pri zriadení tohto účtu a že mala od uvedeného účtu kartu. Ďalej potvrdila, že poistné

zmluvy vypĺňala ona , ale na meno žalovanej a že ich aj za žalovanú, jej menom podpisovala. K podpisu
žalovanej na zmluve o finančnom sprostredkovaní a k nej súvisiacich listinách najskôr uviedla, že bola
pri tom, ako ich podpisovala žalovaná, neskôr počas výpovede uviedla, že bola len pri tom, ako ich
vyplňovala žalovaná. Z jej výpovede vyplynulo, že žalovaná jej mala ,, len akože pomôcť doplniť stav
finančných agentov“, ale s tým, že od počiatku bolo zrejmé, že žalovaná žiadnu takúto činnosť vykonávať

nebude. Svedkyňa potvrdila, že uznanie záväzku nepodpísala žalovaná, ale že ho podpísala ona.
V konaní vypočutý svedok G. H. I., zamestnanec žalobcu uviedol, že si žalovanú nepamätá, súčasne ale
uviedol, že jej meno je mu známe, že bola zazmluvnená pre žalobcu ako poradca. Svedok sa ku sporu
vyjadriť nevedel, len všeobecne popísal ako to prebieha pri uzatváraní zmluvy s finančných agentom.
Tento konkrétny prípad – uzavretie zmluvy so žalovanou, si však nepamätal. Okrem uvedeného súd vo

veci na návrh žalovanej nariadil znalecké dokazovanie, nakoľko žalovaná spochybnila všetky podpisy
na listinách predložených žalobcom. Keďže žalobca nevedel predložiť originál uznania záväzku , na
tomto nebolo možné znalecky preskúmať pravosť podpisu. Súd preto vychádzal z výpovede žalovanej
a svedkyne, z ktorých vyplynulo, že žalovaná uznanie záväzku nepodpísala, ale že ho podpísala
svedkyňa, čo ona sama potvrdila. Čo sa týka ostatných listín podrobených znaleckému skúmaniu

a to aj samotnej zmluvy o finančnom sprostredkovaní, tak tieto podľa znaleckého posudku č. 5/2023,
vypracovaného znalkyňou Mgr. Evou Forgácsovou, žalovaná nepodpísala / č.l. 547 v spise/.

4. Podľa ust. § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 odsek 2 veta prvá a druhá Obchodného zákonníka právne vzťahy upravené v odseku 1 sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení, riešia sa
podľa ustanovení občianskeho práva. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákona touto časťou zákona
sa upravujú záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o

obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť
smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať
obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi
províziu.Podľa § 652 ods. 4 Obchodného zákonníka zmluva musí mať písomnú formu.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je

dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

5. Keďže žalovaná úplne spochybnila uzavretie akejkoľvek zmluvy, ktoré tvrdenie potvrdila svedkyňa,
súd sa zaoberal samotnou platnosťou, resp. vznikom zmluvy o finančnom sprostredkovaní, na základe
ktorejmalažalovanávykonávaťprežalobcučinnosťfinančnéhoagentaatitulomktorejsižalobcauplatnil
žalovaný nárok. Pokiaľ by totiž bolo preukázané, že žalovaná uzavrela so žalobcom uvedenú zmluvu,

podľa obsahu by ju súd vyhodnotil ako zmluvu o obchodnom zastúpení a právne by ju posudzoval
podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania, výsluchom žalovanej
a svedkyne a znaleckým dokazovaním nariadeným v tejto veci však súd zistil, že žalovaná uvedenú
zmluvu, predloženú v písomnej forme/ č.l. 48/, ktorú mala žalovaná podpísať dňa 5.6.2015 v Šali,
nepodpísala, nemala záujem ísť so žalobcom do zmluvného vzťahu, so žalobcom o uzavretí zmluvy

nerokovala, žiadne zmluvné podmienky s ním nedohadovala, o uzavretí zmluvy s ním nerokovala,
resp. opak žalobca nepreukázal. Pre žalobcu ona osobne žiadnu činnosť nevykonávala, žiadne
poistné zmluvy neuzatvorila. Ani ostatné listiny predložené žalobcom / Osobný dotazník viazaného
FA..., Životopis..., Poverenie výkonom činnosti finančného manažéra...,Zmluva o poskytnutí nábehovej
odmeny.../, ktoré boli podrobené znaleckému dokazovaniu, podľa znaleckého posudku č. 5/2023,

vypracovaného znalkyňou Mgr. Evou Forgácsovou, žalovaná nepodpísala. Súd teda nemal preukázané,
že by žalovaná mala vôbec vôľu pre žalobcu nejakú činnosť vykonávať, t.j. vôľu so žalobcom uzavrieť
zmluvu o finančnom sprostredkovaní a že by nejakú vôľu uzavrieť zmluvu vôbec prejavila. Súd má
preto zato, že k vzniku tohto právneho úkonu a to uvedenej zmluvy o finančnom sprostredkovaní
vôbec nedošlo, nakoľko tu úplne chýbala vôľa jednej zmluvnej strany, bez prejavu ktorej v zmysle §

34 Občianskeho zákonníka nemôže dôjsť k vzniku práv a povinností, ktoré sa so zmluvou spájajú.
A ako bolo uvedené vyššie, žalobca vôbec nepreukázal ani len to, že so žalovanou rokoval o uzavretí
tejto zmluvy, že jej podmienky so žalovanou prejednával, dohadoval, t.j. že vôbec došlo medzi ním
a žalovanou k procesu vzniku dohody o vzájomných právach a povinnostiach upravených uvedenouzmluvou. Vznik tejto zmluvy súd preukázaný teda nemal. A čo sa týka uznania záväzku, ako je
uvedené vyššie, žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaná žalovanú pohľadávku uznala v písomnej
forme podľa § 558 Občianskeho zákonníka / súd podotýka, že aj podľa § 323 Obchodného zákonníka

musí byť uznanie záväzku v písomnej forme/. T.j. platné uznanie záväzku súd preukázané nemal.
Keďže súd nemal preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k vzniku nejakého obchodno-
záväzkového vzťahu, nebolo možné na danú vec aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákona sa totiž touto časťou zákona upravujú LEN záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú

ich podnikateľskej činnosti. Ako bolo uvedené, súd dospel k záveru, že v tomto prípade k vzniku
záväzkového vzťahu – zmluvy, nedošlo. Súčasne ale mal súd jednotlivými výpismi z účtu založenými
v spise na č.l. 249-258 preukázané, že žalobca na účet žalovanej poukazoval finančné prostriedky, a to
aj v období od 6.7.2015 do 21.3.2016. Keďže v konaní nebolo preukázané uzavretie zmluvy , titulom
ktorej by bolo možné plnenie posudzovať, súd toto plnenie žalobcu v prospech žalovanej vyhodnotil
ako plnenie bez právneho dôvodu, v dôsledku ktorého sa žalovaná na úkor žalobcu obohatila, preto sa

súd zaoberal aj možnosťou posúdiť nárok žalobcu ako nárok z bezdôvodného obohatenia/ podľa § 451
a nasl. Občianskeho zákonníka. O možnosti takto nárok posudzovať súd strany upozornil cestou ich
právnych zástupcovu. Žalovaná voči nároku žalobcu vzniesla námietku premlčania. Ako je uvedené
vyššie, v konaní nebolo preukázané uzavretie zmluvy medzi stranami sporu a to ani platnej ani
neplatnej –žalovaná vôbec neprejavila vo vzťahu k žalobcovi žiadnu vôľu uzavrieť s ním zmluvu

o obchodnom zastúpení, t.j. nevznikol záväzkový vzťah podľa Obchodného zákonníka, preto nie je
možné v zmysle § 261 Obchodného zákonníka aplikovať na premlčanie uvedený zákon. Súd preto na
posúdenie premlčania nároku žalobcu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.

6. Z vykonaného dokazovania, z výpisov z účtov, súd ako je uvedené vyššie zistil, že predmetné

plnenia žalobcu na účet žalovanej boli realizované najneskôr 21.3.2016 / výpis z účtu na č.l. 258
v spise/. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú
subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že
pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému

obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie.
Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o
bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže
začať plynúť skôr ako objektívna. Súčasne však musí byť žaloba podaná aj v objektívnej premlčacej

dobe. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná v trojročnej objektívnej
dobe podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá začala plynúť 21.3.2016, kedy boli peniaze
poukázané na účet žalovanej a posledný deň tejto lehoty bol 21.3.2019. Žaloba bola na súd podaná
dňa 11.7.2019, t.j. po uplynutí troch rokov. Keďže si teda nárok žalobca na súde uplatnil až po
uplynutítrojročnejobjektívnej premlčacejdoby,nemoholmuhosúdspoukazomnažalovanouvznesenú

námietku premlčania priznať, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Na doplnenie súd uvádza, že
možnosť aplikácie 10 ročnej objektívnej premlčacej doby súd v tomto prípade vylúčil, keďže v konaní
nebolo preukázané, že by sa žalovaná mala záujem úmyselne obohatiť na úkor žalobcu.

7. O nároku na náhradu trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 a § 262 ods. 1 C.s.p..

Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu , žaloba bola zamietnutá, preto súd o nároku na
náhradu trov konania rozhodol tak, že ich náhradu v celom rozsahu / vrátane trov právneho zastúpenia
a zaplateného preddavku na znalecké dokazovanie/ priznal žalovanej voči v konaní neúspešnému
žalobcovi.Okonkrétnejvýšketrovkonaniabuderozhodnutépoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej
a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p..

8. Podľa § 259 C.s.p. súd zaviazal v konaní neúspešného žalobcu aj na úhradu trov štátu 60,23 eur,
predstavujúcich súdom uhradenú časť trov znaleckého dokazovania, ktoré neboli kryté preddavkom
zaplateným žalovanou. Žalovaná uhradila súdom požadovaný preddavok na dokazovanie vo výške
1.000,- eur, znalec si nakoniec oprávnene vyúčtoval znaleckú odmenu vo výške 1.060,23 eur a táto mu
aj bola sudom priznaná v celom rozsahu uznesením sp.zn. 5Cb/25/2020-609 tak, že 1.000,- eur bolo

znalcovi vyplatených z preddavku zaplateného žalovanou, náhrada ktorého jej je priznaná v rámci
jej trov konania. Zvyšok vo výške 60,23 eur bol vyplatený z rozpočtových prostriedkov súdu a tieto
predstavujú trovy štátu voči neúspešnej strane sporu, t.j. voči žalobcovi.Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia a to cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd Nitra.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie.