Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 21. január 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423200233
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1423200233.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná

zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanej: G.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, V., o zaplatenie 313,71 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 313,71 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.11.2022 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 313,71 Eur titulom úhrady škody za vyplatené kapitačné platby. Žalobu odôvodnil tým, že
poistenec má nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti zdravotnou poisťovňou (na základe verejného
zdravotného poistenia) len v čase existencie poistného vzťahu v zdravotnej poisťovni, ktorá vykonáva

jeho zdravotné poistenie. V prípade, ak nastanú skutočnosti, s ktorými zákon spája zánik účasti fyzickej
osoby - poistenca na verejnom zdravotnom poistení a tým aj zánik poistného vzťahu s konkrétnou
poisťovňou, je poistenec povinný v zákonom stanovenej lehote túto skutočnosť oznámiť príslušnej
zdravotnejpoisťovni,ktorávčasetrvaniapoistnéhovzťahuvykonávajehozdravotnépoistenie.Žalovaná
dňa 02.03.2022 doručila žalobcovi odhlášku poistenca spolu s čestným vyhlásením, že vzťahujúcim
sa spätne k obdobiu od 16.07.2016 do 23.11.2021, tj. k obdobiu, kedy žalovaná prestala byť
poistencom žalobcu z dôvodu zániku jej zdravotného poistenia v Slovenskej republike a vzniku jej

zdravotného poistenia v zahraničí. Vzhľadom na skutočnosť, že si žalovaná nesplnila zákonom
stanovenú oznamovaciu povinnosť v súvislosti so zánikom jej zdravotného poistenia u žalobcu včas,
žalobca uhrádzal v období od 16.07.2016 do 23.11.2021 za žalovanú náklady zdravotnej starostlivosti
(kapitačné platby) v omyle, že žalovaná je jeho poistencom. Do tohto omylu žalobcu uviedla žalovaná
svojim konaním v rozpore s platnou legislatívou. Výzvou zo dňa 15.06.2022 žalobca vyzval žalovanú na
úhradu predmetných neoprávnene uhradených nákladov zdravotnej starostlivosti ako aj poštovného za
doručenie výzvy spolu v sume 313,71 Eur. Ani na základe opakovanej výzvy - pokusu o zmier zo dňa

27.10.2022 žalovaná žalovanú sumu neuhradila.
2. Platobným rozkazom zo dňa 06.06.2023, č.k. 9C/5/2023- 17 súd žalobe vyhovel.
3. Pretože sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa
10.08.2023, č.k. 9C/5/2023-24 zrušil.
4. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená v zmysle ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP), nevyjadrila.
5. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.6. Podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

7. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd nenariadil na prejednanie veci samej ústne
pojednávanie, keďže hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur, ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán sa považujú za nesporné. Súd preto v
súlade s § 177 ods. 2 CSP vo veci samej rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne
vyhlásil dňa 22.01.2024. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli

súdu a webovej stránke súdu dňa najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s odhláškou poistenca zo dňa 02.03.2022, čestným
vyhlásením, priebehom poistiek poistenca, náhľadom na výpis z účtu poistenca, ako aj ďalšími listinnými
dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Z výpisu z účtu žalovanej ako poistenca (Zdravotná starostlivosť) za obdobie od 16.07.2016 do
23.11.2021 súd zistil, že žalobca zaplatil úhrady kapitačného paušálu za celé obdobie spolu vo výške

313,71 Eur.
10. Z listu žalobcu adresovaného žalovanej označeného ako výzva na úhradu nákladov za zdravotnú
starostlivosť poskytnutú v čase zániku poistného vzťahu zo dňa 15.06.2022 súd zistil, že žalobca vyzval
žalovanú na úhradu sumy vo výške 313,71 Eur z dôvodu, že žalobca za ňu hradil vecné dávky (kapitačné
platby za zdravotnú starostlivosť) aj v čase, keď už nebola zdravotne poistená v Slovenskej republike,

nakoľko túto skutočnosť žalovaná oznámila žalobcovi oneskorene.
11. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (ďalej len citovaného zákona), v
znení účinnom v čase podania žaloby, poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne
verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená“).

13. Podľa § 3 ods. 2 písm. a), c) citovaného zákona, povinne verejne zdravotne poistená je fyzická
osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak a) je zamestnaná v cudzine a
je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca, c) dlhodobo sa zdržiava
v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako
šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

14. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú
osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2) alebo o nezaopatreného rodinného
príslušníka podľa § 3 ods. 3 písm. h).
15. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky,verejnézdravotnépoistenievznikáajdňomnasledujúcimpodnizánikuskutočnostíuvedených

v § 3 ods. 2 písm. a) až c).
16. Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3
ods.2 písm. a) až d), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
17. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v

rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je ustanovené inak.
18. Podľa § 9 ods. 7 písm. d) citovaného zákona, zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj
nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi po zániku verejného
zdravotného poistenia, ak si poistenec nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c).
19. Podľa § 21 ods. 6 citovaného zákona, právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči poistencovi nárok

na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa § 9 ods. 7 písm. d) sa premlčí uplynutím
dvoch rokov odo dňa splnenia oznamovacej povinnosti podľa § 23 ods. 1 písm. c) alebo odo dňa, keď sa
zdravotná poisťovňa dozvie o skutočnosti zakladajúcej zánik verejného zdravotného poistenia poistenca
podľa § 5 ods. 2 a 3, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa úhrady nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť.

20. Podľa § 22 ods. 2 písm. e) citovaného zákona, plniť oznamovacie povinnosti podľa § 23 ods. 1, 3,
4, 6, 11, 12 a 15 a 16.
21. Podľa § 23 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej
poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia
(§ 5 ods. 2 a 3).

22. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, zdravotná poisťovňa
d) uplatňuje nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti (ďalej len „zdravotná starostlivosť“), ktorý jej vyplýva z osobitného predpisu.23. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na
základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti, na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú služby

súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
24. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu - zdravotnej poisťovne, na vrátenie úhrady, ktorú zaplatil
za zdravotnú starostlivosť poskytnutú z finančných prostriedkov zdravotného poistenia počas doby,
kedy bola žalovaná vyňatá zo zdravotného poistenia na území SR a na úhradu zdravotnej starostlivosti
nemala nárok.

25. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na žalovanú sa vzťahuje zákon č. 580/2004
Z.z. o zdravotnom poistení, pretože spĺňa podmienky ustanovené v ust. § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 a § 4 ods. 1
tohto zákona a teda je poistencom povinného verejného zdravotného poistenia na území SR. Žalovaná
je totiž fyzickou osobou s trvalým pobytom na území SR. Žalovanej ako poistencovi v súlade s ust. § 22
ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, preto prislúcha právo na úhradu zdravotnej
starostlivosti a príslušná zdravotná poisťovňa (v danom prípade žalobca) je v zmysle ust. § 25 ods. 2

písm. a/ citovaného zákona povinná túto starostlivosť mu zabezpečiť v rozsahu ustanovenom v zákone
č. 577/2004 Z.z. Zákon č. 580/2004 Z.z. však ustanovuje výnimky z verejného zdravotného poistenia.
Ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, takouto výnimkou je, ak je fyzická osoba
zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca.
Ak takáto skutočnosť nastane, dochádza k zániku verejného zdravotného poistenia, tak ako to vyplýva z

ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona. Súd považoval za nesporné skutkové tvrdenia žalobcu, že žalovaná,
na ktorú sa pôvodne vzťahovalo verejné zdravotné poistenie na území SR bola zdravotne poistená
na území tohto cudzieho štátu. Uvedená skutočnosť znamená, že v zmysle ust. § 5 ods. 2 zákona
č. 580/2004 Z.z. došlo k zániku povinného verejného zdravotného poistenia žalovanej na území SR.
Tiež považoval súd za nesporné, že žalovanej bola v období od 16.07.2016 do 23.11.2021 na území

SR hradená zdravotná starostlivosť, spočívajúca v úhrade kapitačného paušálu zmluvnému lekárovi
spolu vo výške 311,56 Eur. Uvedenú sumu zaplatil žalobca plniac svoju povinnosť v zmysle zákona
č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, keďže o zániku poistenia nemal vedomosť. Žalovaná si
totiž nesplnila svoju oznamovaciu povinnosť ustanovenú v § 22 ods. 2 písm. e/ v spojení s ust. § 23
ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, a to oznámiť najneskôr do ôsmich dní

skutočnostirozhodujúceprezánikverejnéhozdravotnéhopoisteniaavrátiťpreukazpoistenca.Žalovaná
bola povinná túto oznamovaciu povinnosť splniť. Na úhradu zdravotnej starostlivosti žalovaná nemala
nárok z dôvodu zániku poistenia. Právo na úhradu zdravotnej starostlivosti s ust. § 22 ods. 1 písm. b/ v
spojení s ust. § 9 ods.1 cit. zák. má totiž len poistenec. Z uvedeného dôvodu žalobcovi vznikla škoda,
ktorú súd posúdil podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

26. Podľa § 420 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
27. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
28. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho

zákonníkaje:1.protiprávnyúkon,2.spôsobenieškody,3.príčinnásúvislosťmedziprotiprávnymúkonom
a škodou, 4. zavinenie.
29. Protiprávny úkon je porušením právnej povinnosti, a teda správaním, ktoré sa prieči právu a preto
je protiprávne. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Zahŕňa tak konanie, t.j. správanie aktívneho charakteru,
ako aj opomenutie, t.j. správanie pasívneho charakteru.

30. Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch a ktorá spočíva v zmenšení majetku
poškodeného.
31. Príčinná súvislosť znamená určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou
zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.
32. Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa

objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník nevymedzuje formy
zavinenia, preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia
v Trestnom zákone, ktorý rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie a tie sa vnútorne
členia na stupne zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na
nepriamy úmysel, pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol

s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu,
avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí.
Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom
na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol. Príčinnou súvislosťou treba rozumieťurčitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej
povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.
33. Súd konštatoval, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti

žalovanej za vznik škody.
34. Protiprávny úkon žalovaného spočíva v porušení právnej povinnosti, ustanovenej v § 22 ods. 2 písm.
e), v spojení s ust. § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a teda, v nesplnení
vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti.
35. Škodu predstavuje majetková ujma, zmenšenie majetku žalobcu o finančné prostriedky, ktoré uhradil

z prostriedkov verejného zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť žalovanej v rozsahu 114,26
Eur.
36. Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, súd mal za to, že škoda
nesporne vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti. Tým, že si žalovaná
nesplnila oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi, žalobca nemal vedomosť o zániku poistenia a ďalej
si plnil svoju zákonnú povinnosť uhrádzať zdravotnú starostlivosť, hoci túto povinnosť už nemal. Keby

bola žalovaná oznamovaciu povinnosť splnila, žalobca by nadobudol vedomosť o zániku poistenia a
zdravotnú starostlivosť by nebol hradil, čo znamená, že ku škode by nedošlo.
37. Čo sa týka zavinenia, pre záver o zodpovednosti za škodu v danom prípade postačuje
nedbanlivostné zavinenie, hoci aj nevedomé. Je možné predpokladať, že žalovaná nechcela spôsobiť
škodu, avšak vzhľadom na okolnosti - odchod do cudziny, kde spadala pod poistenie cudzieho štátu,

o tom vedieť mala a mohla.
38.Zhrnúcvyššieuvedenéskutočnostisúduzavrel,žežalovanáakosubjektzodpovednýzavznikškody,
je povinná škodu nahradiť a zaviazal ju zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu 114,26 Eur.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
41. Súd úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď v súvislosti s týmto konaním
mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods.
2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).