Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. november 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28CoEk/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114213601
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2114213601.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu
Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Advocate s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. E. XXX, o vymoženie 510,83 eura s príslušenstvom, o žiadosti

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., ktorého nástupcom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, so
sídlom Zámocká 30, Bratislava, pod sp. zn. EX 13099/14, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 52Er/871/2014-36 zo dňa 14.
apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a exekučné konanie z a s t a v u j e .

II. Oprávnenému a súdnemu exekútorovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 3, § 4, § 5 ods. 1, 2 a 5, § 30 ods. 1 a 3, § 44

ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej tiež „EP“) v znení účinnom do 31.3.2017, čl. 3
zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)asodvolanímsananálezÚstavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 322/2010-37 z 13.4.2011 dospel k záveru, že nemožno vo
veci exekúcie oprávneného poveriť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z dôvodu, že
súdny exekútor bol v minulosti zamestnancom právneho oddelenia oprávneného, teda existuje tu vzťah

zaujatosti súdneho exekútora k oprávnenému. Preto jednoznačne a nepochybne existuje dôvod na jeho
vylúčenie ako súdneho exekútora.

3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, resp. na správne zistený skutkový stav veci nesprávne

aplikoval právny predpis a zároveň pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav
veci.

4. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a prihliadajúc ex offo na vady týkajúce sa splnenia
procesných podmienok, na ktoré je odvolací súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2CSP), dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP dôvodné
zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP exekučné konanie zastaviť.

6. Predpokladom toho, aby bolo možné vo veci samej rozhodnúť, je splnenie procesných podmienok,
ktoré je súd povinný skúmať ex offo kedykoľvek počas konania (§ 161 ods. 1 CSP). Medzi takéto
podmienky patrí aj procesná subjektivita účastníka konania. Procesnú subjektivitu má ten, kto má
spôsobilosťmaťprávaapovinnosti(§61CSP).Spôsobilosťfyzickejosobymaťprávaapovinnostivzniká
narodením (§ 7 ods. 1 OZ) a zaniká smrťou (§ 7 ods. 2 OZ).

7. Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy
sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (§ 63 ods. 1 CSP). V konaní súd
pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany,
prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v
konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní

pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve (§ 63 ods. 1 až 3 CSP). Toto ustanovenie sa podľa
§ 9a Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 použije aj v exekučnom konaní.

8. Podľa § 37 ods. 1 a 3 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby
sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje

o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor (ods. 1). Proti inému než tomu, kto je v
rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako
oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z
exekučného titulu podľa § 41 (ods. 3).

9. V prejednávanej veci odvolací súd lustráciou v registri obyvateľov zistil, že povinný v priebehu
konania dňa XX.XX.XXXX, teda ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, zomrel. V dôsledku úmrtia
povinného došlo k strate jeho procesnej subjektivity, preto už ku dňu vydania napadnutého uznesenia
nemohol byť účastníkom konania. Dedičské konanie po povinnom bolo uznesením Okresného súdu
Trnava sp. zn. 11D/259/2014, Dnot 4/2015 zo dňa 4.3.2015 podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku zastavené, pretože poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.3.2015.

10. Vzhľadom na to, že povinný po začatí exekučného konania zomrel, čím stratil svoju procesnú
subjektivitu, odvolací súd skúmal podľa povahy sporu (resp. podľa povahy vymáhanej povinnosti),

či je dôvodné exekučné konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (§ 63 ods. 1 CSP).
Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného v zásade nezanikajú (§ 37 ods. 3
EP), ale prechádzajú na jeho dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv
a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého
dedičstva. Predmetom tohto konania bolo vymoženie dlžnej istiny s príslušenstvom vzniknutej na

základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Z uvedeného je zrejmé, že exekučné
konanie má majetkovú povahu, ktorá umožňuje pokračovať v konaní s dedičmi účastníka, prípadne s
tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. V
danom prípade však súd dedičské konanie po povinnom zastavil, pretože nezanechal žiadny majetok.
Je teda zrejmé, že povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu neprešla na jeho právnych nástupcov

(dedičov alebo iné osoby podľa výsledku dedičského konania). Preto neprichádza do úvahy procesné
nástupníctvo podľa § 63 ods. 2 CSP v spojení s § 37 ods. 3 EP a súd nemá na strane povinnej
osoby účastníka (stranu), s ktorým by mohol v konaní pokračovať. Táto skutočnosť, na ktorej existenciu
podľa § 161 ods. 1 CSP súd musí prihliadať ex offo počas celého konania, predstavuje neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania.

11. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP
zrušil, keďže neboli splnené procesné podmienky (ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom) a podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s 63 ods. 1 CSP a § 391 ods. 1 CSP
exekučné konanie zastavil.

12. O náhrade trov celého konania (prvoinštančného i odvolacieho) odvolací súd rozhodol postupom
podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP (použitých s odkazom na § 9a ods. 1 EP v znení
účinnom do 31.3.2017), vychádzajúc zo situácie, že dôvodom zastavenia exekučného konania bolaobjektívna skutočnosť - smrť povinného bez právneho nástupcu, čím potom žiadnemu z účastníkov
konania z procesného hľadiska nemožno pričítať zavinenie na zastavení exekučného konania, preto
ani žiadny z účastníkov konania nemôže mať právo na ich náhradu. Keďže ale strana povinného

v danom prípade absentuje, odvolací súd s poukazom na čl. 4 základných princípov CSP vyslovil, že
oprávnenému a súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.

13. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).