Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. január 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/60/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120277900
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6120277900.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej
veci žalobcu Calypso Agency SR, s.r.o., so sídlom Matúšova 60/6, 911 01 Trenčín 1, IČO: 51 339 811,
zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Štefánekovou, Vážska 45, 911 05 Trenčín, IČO: 42 144 299, proti
žalovanému EF Slovakia s. r. o., so sídlom Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO: 50 009 281,

zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o., Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín,
IČO: 52 536 891, o zaplatenie 60.000,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín, č.k. 36Cb/105/2020-188 zo dňa 11. novembra 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 36Cb/105/2020-188 zo dňa 11. novembra 2022 zrušuje a vec
mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 60.000,-Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 21.12.2019 do zaplatenia. Výrokom
II. rozhodol, že žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu 100 % trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou zaplatenia sumy 60.000,-Eur s 5
% úrokom z omeškania od 21.12.2019 do zaplatenia. V žalobe žalobca uviedol, že je právnickou osobou,

ktorá bola zavedená do omylu, úmyselne a účelovo oklamaná za účelom nezákonného obohatenia
žalovaným. Súčasne došlo k poškodeniu dobrého mena žalobcu tvrdeniami žalovaného. Žalobca
uviedol, že žalovaný je právnickou osobou, ktorá je pôvodcom konania, ktorým vznikla žalobcovi
škoda veľkého rozsahu. Žalobca tiež uviedol, že je prevádzkovateľom Hotela a Reštaurácie Pod
hradom od 12.01.2019 až do súčasnosti. Tento komplex sa skladá z dvoch prevádzok, a to Reštaurácie
Pod hradom a Hotela Pod hradom. Žalovaný komplex prevádzok predal kúpnou zmluvou zo dňa

07.06.2018 a dodatkom k zmluve zo dňa 28.12.2018, kedy súčasne prebehol aj zápis v katastri
nehnuteľností. Žalobca tiež uviedol, že v období novembra 2018 žalobcu oslovil žalovaný za účelom
dohodnutia obchodného vzťahu, kde predmetom malo byť prevzatie hmotného a nehmotného inventáru
spojeného s priestormi a budovou Reštaurácie a Hotela Pod hradom, nakoľko žalovaný budovu Hotela
a Reštaurácie Pod hradom predával tretej strane, a to spoločnosti Matúšova 8/10, s.r.o., Mierové
námestie 4, 911 01 Trenčín, IČO: 51 157 454, zastúpenej konateľom A. B. v čase predaja nehnuteľnosti

zastúpeným konateľom A. C.. Žalovaný pozval na prvé obchodné rokovanie žalobcu, ktoré prebehlo v
novembri 2018, kde žalobcovi predostrel svoj obchodný návrh. Žalovaný v tomto obchodnom návrhu
od začiatku celého konania uviedol žalobcu do omylu, nakoľko žalovaný ponúkol žalobcovi odstúpenie
hmotného a nehmotného inventáru Reštaurácie a Hotela Pod hradom. Žalovaný súčasne hmotný a
nehmotný inventár Hotela Pod hradom odpredával tretej strane, a to spoločnosti Matúšova 8/10, s.r.o.
Ďalej žalobca uviedol, že sa podľa dohody so žalovaným dohodli na umožnení rekonštrukčných prác

v interiéri Hotela a Reštaurácie Pod hradom, pričom tieto mali prebehnúť počas Vianočných sviatkov
tak, aby nenarušili plynulý prechod zmeny prevádzkovateľov a súčasne tak otvorenie reštaurácie poVianočných sviatkoch. Toto žalovaný žalobcovi neumožnil v plnom rozsahu a súčasne tak znemožnil
priebeh plánovaných prác žalobcovi. Zároveň žalovaný uvádzal o žalobcovi klamlivé a lživé tvrdenia
nadchádzajúcemu novému majiteľovi spoločnosti Matúšova 8/10, s.r.o. Tieto klamlivé tvrdenia zo strany

žalovaného znevážili žalobcovu dôveryhodnosť pred spoločnosťou Matúšova 8/10, s.r.o, ako novým
obchodným partnerom žalobcu. Žalovaný uvádzal spoločnosti Matúšova 8/10, s.r.o. nepravdivé tvrdenia
o žalobcovi v zmysle, že žalobca sa mal dopúšťať neoprávnených vstupov do priestorov Reštaurácie
a Hotela Pod hradom, aj keď toto bolo zo strany žalovaného žalobcovi povolené, ešte pred zápisom
nového majiteľa teda spoločnosti Matúšova 8/10, s.r.o. do katastra nehnuteľností. Týmto konaním

žalovaný poškodil dobré meno žalobcu pred novým obchodným partnerom, spoločnosťou Matúšova
8/10, s.r.o. Žalovaný sa dožadoval vyplatenia ním navrhnutej sumy 90.000,- Eur za odpredaj hmotného
a nehmotného majetku komplexu Hotela a Reštaurácie Pod hradom. Uvedená suma 90.000,- Eur
zahŕňala všetok hmotný a nehmotný majetok nachádzajúci sa v priestoroch Hotela a Reštaurácie Pod
hradom, hmotný inventár: nábytok, elektronické zariadenia, koberce, obrazy, obrusy, posteľné prádlo,
práčky, sušičky a inventár potrebný na riadny chod Hotela a Reštaurácie Pod hradom. Nehmotný

inventár: dobré meno Hotela a Reštaurácie Pod hradom, plynulý prechod zo starého prevádzkovateľa
na nového prevádzkovateľa, zároveň tak prenechanie klientely Hotela a Reštaurácie Pod hradom.
Žalovaný súčasne predával hmotný inventár Hotela Pod hradom aj tretej strane, a to spoločnosti
Matúšova 8/10, s.r.o., čím žalovaný svojimi lživými a klamlivými vyjadreniami zaviedol žalobcu do omylu
a nedodržal dohodnutý predmet dohody. Súčasne tak predmetný inventár predával dvom kupcom.

Žalovaný posledný mesiac prevádzkovania Hotela a Reštaurácie Pod hradom uviedol na sociálnej sieti
a aj na internetových stránkach tzv. Gastro weboch, že priestor Hotela a Reštaurácie Pod hradom
sa zatvára. Zároveň tieto klamlivé a lživé informácie podsúval klientom a návštevníkom Hotela a
Reštaurácie Pod hradom. Týmto svojim konaním spôsobil žalobcovi škodu veľkého rozsahu, nakoľko
žalobca celú klientelu Hotela a Reštaurácie Pod hradom stratil, aj keď uvedené bolo predmetom

kúpno-predajnej zmluvy. Žalovanému boli odovzdané finančné prostriedky v celkovej výške 90.000,-
Eur v hotovosti, nakoľko žalovaný trval na odovzdaní finančných prostriedkov v hotovosti, uvedenú
skutočnosťžalobcanahlásilpríslušnémudaňovémuúraduatentozačalvovecikonať.Žalovanýzároveň
doteraznapriekniekoľkýmvýzvamnevystavilžalobcoviadekvátnyazákonomstanovenýdaňovýdoklad.
Žalobca mal na základe uvedeného za to, že nebol splnený predmet kúpno-predajnej dohody zo strany

žalovaného, a preto od dohody odstúpil. Vyzval žalovaného na prevzatie ostatného inventáru a zároveň
na vrátenie zaplatenej sumy 90.000,- Eur. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval. V konaní vedenom
na Daňovom úrade v Trenčíne, číslo spisu: 102526173/2019, žalovaný potvrdil a priznal prevzatie
finančných prostriedkov, aj keď opäť klamlivo, nakoľko priznal prevzatie finančných prostriedkov len
v sume 60.000,- Eur. Zároveň tak žalovaný potvrdil a priznal prevzatie finančných prostriedkov aj

pred vyšetrovateľom PZ na policajnom oddelení v Trenčíne, číslo spisu ČVS: ORP-72/2-VYS-TN-2020,
čo je riadne zaprotokolované v zápisnici z výsluchu. Keďže žalovaný priznal prevzatie finančných
prostriedkov, žalobca riadne a zákonne odstúpil od zmluvy a mal zato, že žalovaný ho podviedol a
nezákonne sa na jeho účet obohatil. Z týchto dôvodov žiadal žalobca žalovaného o vrátenie finančných
prostriedkov, uhradených podľa predmetu kúpno-predajnej dohody v celkovej výške 60.000,- Eur. Pre

zjednodušenie dokazovania a odťaženia súdneho sporu v dokazovaní, žalobca žiadal od žalovaného
nim priznanú prevzatú hotovosť vo výške 60.000,-Eur.

3. Upomínací Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz č.k. 11Up/685/2020 zo dňa
19.06.2020, proti ktorému žalovaný podal odôvodnený odpor a žiadal žalobu zamietnuť. Rozporoval

tvrdenia žalobcu, že žalovaný ho uviedol do omylu, ako aj to, že žalovaný úmyselne a účelovo oklamal
žalobcu za účelom svojho nezákonného obohatenia. Tiež popieral, že by poškodzoval dobré meno
žalobcu. Žalovaný tvrdil, že predmet obchodného vzťahu žalovaného a spoločnosti Matúšova 8/10
s.r.o. bol odlišný od predmetu obchodného vzťahu žalovaného a žalobcu. Žalovaný tiež nepovažoval
za pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol žalovaným uvedený do omylu. Predmetom obchodného vzťahu

žalovaného a žalobcu bolo riešenie odpredaja hmotného vybavenia kuchyne a reštaurácie v objekte
budovy Reštaurácie Pod hradom, pričom medzi žalobcom a žalovaným prebiehali rokovania o výške
odplaty za predmet predaja, pričom žalovaný navrhoval žalobcovi kúpnu cenu za uvedený predmet
predaja, s ktorou žalobca nesúhlasil a strany konania sa doteraz nedohodli na výške kúpnej ceny
za predmet predaja. Keďže dojednávanie predmetnej predajnej ceny nebolo medzi stranami konania

ukončené a žalobca mal záujem predmet predaja užívať, strany konania sa dohodli uzatvoriť v súlade
s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ústnu zmluvu a finančnej zábezpeke. Predmetom tejto zmluvy
bolo poskytnutie finančnej zábezpeky žalobcom žalovanému na prenájom predmetu zmluvy, na úhradu
nákladov spojených s užívaním predmetu predaja, na úhradu prípadných škôd vzniknutých užívanímpredmetu predaja, ako aj za účelom preukázania riadneho záujmu o uzavretie zmluvy, ktorej predmetom
bude odpredaj predmetu predaja. Žalovaný tvrdil, že žalobca na základe zmluvy o finančnej zábezpeke
poskytol žalovanému sumu 60.000,-Eur, ktorú žalobca poskytol žalovanému v hotovosti. Túto sumu

žalovaný po obdržaní vložil na bankový účet žalovaného. Podľa žalovaného žalobca predmet predaja
užíva doteraz bezodplatne. Žalovaný poprel, že by obdržal od žalobcu sumu 90.000,-Eur z titulu
akejkoľvek kúpnej zmluvy. Podľa žalovaného neexistuje žiaden dôvod na vrátenie sumy 60.000,-
Eur zo strany žalovaného, keďže doteraz nebol naplnený účel zmluvy o zložení finančnej zábezpeky
a strany konania sa nedohodli na kúpnej cene za predmet predaja. Podľa žalovaného zábezpeka

slúži okrem iného na pokrytie dlžného nájomného, ako aj prípadne vzniknutých škôd, pričom žalovaný
má záujem uzatvoriť so žalobcom riadnu kúpnu zmluvu bezodkladne potom, ako sa dohodnú na
kúpnej cene za predmet predaja. Žalovaný tiež rozporoval tvrdenia žalobcu o poškodení dobrého
mena žalobcu a znevážení žalobcovej dôveryhodnosti pred spoločnosťou Matúšova 8/10 s.r.o. Tiež
rozporoval uzatvorenie akejkoľvek kúpnej zmluvy, ako aj rozsah žalobcom uvádzaného dojednaného
budúceho predmetu prevodu. Žalovaný tiež poukázal v súvislosti s dojednávaným predmetom prevodu

na rozporuplné tvrdenia žalobcu, ktoré uviedol v návrhu na vydanie platobného rozkazu o predmete
prevodu, ktorý sám žalobca uvádza v dôkaze predloženom žalobcom s názvom Odstúpenie od kúpnej
zmluvy zo dňa 21.12.2019. Po odstúpení uvedený predmet údajnej kúpnej zmluvy nekorešponduje
s údajmi uvádzanými žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Podľa žalovaného je návrh
žalobcu účelový v snahe zakryť skutočný vývoj udalostí obchodnoprávneho vzťahu medzi stranami

sporu. Ďalej podľa žalovaného je odstúpenie od zmluvy neplatným právnym úkonom od počiatku,
keďže k uzatvoreniu žiadnej kúpnej zmluvy zo strany strán konania doteraz nedošlo. Poskytnutá suma
60.000,-Eur z titulu zmluvy o finančnej zábezpeke nemôže byť bezdôvodným obohatením a neexistuje
žiaden právny dôvod na jej vrátenie, keďže doteraz nebol naplnený účel zmluvy o finančnej zábezpeke
uzatvorenej medzi stranami sporu. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojich

tvrdeniach.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom konateľky žalobcu A. D. a svedkov
A. D. B., A. E. F., G. D. a G. A. a na základe vykonaného dokazovania mal za to, že medzi stranami
sporu došlo k rokovaniam o podstatných častiach a podmienkach uzavretia kúpnej zmluvy. Podľa

okresného súdu v spore nebola preukázaná dohoda o podstatných častiach kúpnej zmluvy v zmysle
§ 409 Obchodného zákonníka, a teda ani samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy stranami sporu. Súd
uviedol, že zo skutkových tvrdení strán sporu vyplýva, že zmluvnými stranami kúpnej zmluvy mali byť
strany sporu ako obchodné spoločnosti. V spore však nebolo preukázané, kto konkrétne (ktorá fyzická
osoba) mal ako zástupca žalobcu alebo žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu. Podľa výpovede konateľky

žalobcu, podmienky kúpnej zmluvy mal dohadovať A. D. B., ktorý mal byť prítomný aj pri jej uzatvorení.
Súd zhrnul jednotlivé výpovede svedkov a mal za to, že v zmysle § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka
v spore nebol preukázaný prejav vôle konkrétnej fyzickej osoby v pozícii osoby oprávnenej konať za
žalovaného prevziať záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu tovar a ani záväzok predávajúceho
previesť na žalobcu ako kupujúceho vlastnícke právo k predmetu kúpy. Taktiež nebol preukázaný prejav

vôlekonkrétnejfyzickejosobyvpozíciiosobyoprávnenejkonaťzažalobcuprevziaťzáväzokkupujúceho
zaplatiť žalovanému ako predávajúcemu kúpnu cenu. Podľa názoru súdu prvej inštancie síce výpovede
svedkov potvrdzujú rokovania strán sporu o uzavretí kúpnej zmluvy, avšak na ich základe nebolo možné
ustáliť fyzické osoby, ktoré mali kúpnu zmluvu uzavrieť ako zástupcovia strán sporu, a teda vykonať
prejav vôle, ktorého právnym následkom by bolo uzavretie kúpnej zmluvy medzi stranami sporu. Súd

ďalej konštatoval, že v spore tiež nebola preukázaná dohoda strán sporu o vymedzení predmetu kúpy
ako podstatnej časti kúpnej zmluvy podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda aj z tohto dôvodu
súd nemal za preukázané, že strany uzavreli spornú kúpnu zmluvu. Z výpovedí konateľky žalobcu,
ako aj svedkov považoval súd za zrejmé, že medzi stranami sporu sa uskutočnili viaceré rokovania
o predmete predaja (kúpy), na ktorých dochádzalo k zmene (zmenšovaniu počtu jeho jednotlivých

položiek) predmetu kúpy.

5. Okresný súd ďalej konštatoval, že konateľka žalobcu a svedkovia sa zhodli pri vymedzení predmetu
kúpy jedine na tom, že predmetom kúpy malo byť vybavenie kuchyne a reštaurácie v objekte budovy
Reštaurácie Pod hradom. Iné vymedzenie predmetu kúpy ich výpoveďami preukázané nebolo (napr.

revízne správy, pasporty, technické správy, prípadne záručné listy, elektro správy, prístupové kódy na
rôzne rezervačné systémy, krb, vinotéka, horné prestrešenie), i keď predmetom rokovaní strán sporu
o kúpnej zmluve medzi nimi to bolo. Súd mal z výpovedí konateľky žalobcu a svedkov za to, že
predmetom kúpnej zmluvy malo byť vybavenie kuchyne a reštaurácie v objekte budovy Reštaurácie Podhradom. Jednotlivé konkrétne položky, z ktorých malo toto vybavenie kuchyne reštaurácie pozostávať,
a ktoré mali teda tvoriť predmet kúpy v kúpnej zmluve, však v spore špecifikované, ani preukázané
neboli, a to ani len v rozsahu nevyhnutnom pre posúdenie otázky, či došlo k riadnemu odovzdaniu

vecí, ktoré by mali tvoriť takto vymedzený predmet kúpy. Strany sporu a ani svedkovia tieto jednotlivé
veci dostatočným spôsobom v konaní nešpecifikovali (nevymedzili). Podľa názoru okresného súdu na
riadne vymedzenie (identifikáciu) predmetu kúpy, ktorý mal byť predmetom kúpnej zmluvy nepostačovali
ani listiny označené ako Inventár – reštaurácia Inventár – kuchyňa, keďže je sporné, či tieto listiny
obsahujú súpis všetkých vecí, ktoré mali tvoriť predmet kúpy, za ktorý mala byť dohodnutá kúpna cena

90.000,-Eur. Podľa súdu teda bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že tieto listiny boli vyhotovené až pri
odovzdávaní v nich spísaných vecí žalovaným žalobcovi. Ďalej podľa okresného súdu v spore nebolo
preukázané žiadnym dôkazom, že by kúpna cena 90.000,-Eur, prípadne 60.000,-Eur bola dohodnutá
za predmet kúpy, ktorého rozsah by bol špecifikovaný v označených listinách. Naopak z výpovede
svedka A. E. F. je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že pri spisovaní inventára vybavenia 12.01.2019
sa mnoho vecí z vybavenia v objekte už nenachádzalo. Súd preto posúdil označené listiny ako dôkazy

preukazujúce veci, ktoré žalovaný odovzdal žalobcovi, a ktoré súčasne mali tvoriť aj predmet kúpy.
Zlistín–Inventárovkuchyneareštauráciepodľaokresnéhosúdunevyplýva,atoanivkontextevýpovedí
svedkov a konateľky žalobcu, že by obsahovali kompletný predmet kúpy, ktorý by mal byť vymedzený
v kúpnej zmluve, ktorú by uzatvorili strany sporu.

6. Z písomného vyhotovenia Chronologického návrhu fyzického prevzatia hotel Pod hradom, penzión
Pod hradom a reštaurácia Pod hradom zo dňa 14.12.2018, podpísaného G. A. a H. D. je podľa
súdu zrejmé, že dňa 14.12.2018 malo dôjsť k odovzdaniu finančnej čiastky pánovi A. (výška sumy
je nečitateľná – prečiarknutá); doplatenie zvyšnej čiastky (ktorej suma je opätovne nečitateľná);
stretnutiu so zamestnancami hotela, penziónu a reštaurácie Pod hradom ohľadne návrhu žalobcu

k uzatvoreniu nových zmlúv podľa dohody a služieb jednotlivých zamestnancov; dňa 15.12.2018
malo byť prehlasovanie dodávateľov a úrady + preberanie: elektrická energia, plyn, voda, telefóny,
internet...; kamerový systém; SOZA, televízny signál; hygiena pre hotel, Colnica; Regionálny
úrad verejného zdravotníctva – prevádzkový poriadok; Mesto Trenčín – odpad; Zmluva s mestom
o prenájme???; rezervačné portály, web stránka FB stránka; 20.12.2018 – 21.12.2018 malo byť

preškolenie managementu spoločnosti žalobcu – G. D., A. A.; od 22.12.2018 mala byť inventúra
spísania majetku Hotel, Penzión a Reštaurácia – najneskôr do 30.12.2018 pre potreby spoločnosti
Matúšova 8/10, s.r.o., ku dňu odovzdania kľúčov; samostatne Hotel Pod hradom a Penzión Pod hradom
(spísať poškodenia pre majiteľov budovy); samostatne Reštaurácia Pod Hradom; 27.12.- 28.12.2018
– preberanie a odovzdanie prevádzky medzi pánom A. a pánom F. a od 28.12.2018 – súhlas pána A.

s navezením tovaru pre otvorenie prevádzky k dátumu 02.01.2019. Podľa súdu z textu označeného
chronologického návrhu je zrejmé, že neobsahuje podstatné časti kúpnej zmluvy v zmysle § 409 ods.
1, 2 Obchodného zákonníka, a teda nie je písomnou kúpnou zmluvou. Súd túto listinu neposúdil ako
dôkaz, ktorý by postačoval na preukázanie uzavretia kúpnej zmluvy stranami sporu, nakoľko z jej obsahu
nevyplýva, že by medzi stranami došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom kúpy by bolo

vybavenie kuchyne a reštaurácie. Podľa názoru okresného súdu predmetná listina obsahuje iba časový
harmonogram (chronologický návrh) fyzického prevzatia Hotela Pod hradom, Penziónu Pod hradom
a Reštaurácie Pod hradom, dohodnutý medzi stranami sporu, z ktorého však nie je zrejmé, či v čase tejto
listiny už mala byť uzavretá sporná kúpna zmluva. Súd podotkol, že táto listina, i keď sa týka napríklad
rezervačných portálov, web stránky, FB stránky, preškolenia managementu a predpokladaného spísania

majetku, ktoré podľa žalobcu mali predstavovať predmet kúpnej zmluvy, nie je sama o sebe, ale ani
v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi dôkazom postačujúcim na preukázanie dohody strán
sporu o predmete kúpy, ktorý mal byť vymedzený v kúpnej zmluve. Podľa názoru súdu predmetný
chronologický návrh je dôkazom rokovaní strán sporu o časovom postupe pri fyzickom prevzatí Hotela
Pod hradom, Penziónu Pod hradom a Reštaurácie Pod hradom, nie sú z nej však zrejmé právne úkony,

na základe ktorých by sa žalobca mal stať ich prevádzkovateľom, prípadne nadobúdateľom (niektorých)
vecí, ktoré sa v predmetných nehnuteľnostiach mali nachádzať alebo práv, ktoré mali s ich prevádzkou
súvisieť.

7. Podľa názoru súdu prvej inštancie dôkazom, ktorý by preukazoval uzavretie spornej kúpnej zmluvy

medzi stranami sporu nie je ani faktúra č. 2021006 zo dňa 02.11.2021, ktorou žalovaný mal vyfakturovať
žalobcovi kúpnu cenu za súbor hnuteľných veci – vybavenie kuchyne a jedálne „Hotel Pod hradom“
v sume 60.000,-Eur, nakoľko nemá náležitosti riadneho účtovného dokladu, keďže nie je podpísaná jej
vystaviteľom, ktorým mal byť žalovaný (jeho konateľka Lucia Durasová). Súd tiež uviedol, že taktiežnebolo preukázané jej doručenie žalobcovi. Zároveň súd podotkol, že faktúra č. 2021006 mala byť
vystavená 02.11.2021, hoci rokovania o spornej kúpnej zmluve medzi stranami prebiehali v novembri,
decembri 2018 (t.j. s časovým odstupom takmer troch rokov). Okrem toho, podľa označenej faktúry mal

byťdeňdodaniaplnenia02.11.2021,ktorývšakztvrdenístránsporu,anizvýpovedísvedkovakonateľky
žalobcu nevyplýva. Uvedené zistenia súdu z obsahu faktúry č. 2021006 tiež podstatným spôsobom
popierajú jej vierohodnosť a pravosť. Preddavkovou faktúrou č. 2018104 zo dňa 14.12.2018 vyfakturoval
žalovaný žalobcovi preddavok na predaj zariadenia a vybavenia kuchyne a jedálne „Hotel Pod hradom“
v sume 60.000,-Eur, avšak podľa súdu fakturácia preddavku ani v kontexte ostatných vykonaných

dôkazov nie je postačujúcim dôkazom uzavretia spornej kúpnej zmluvy, nakoľko takáto skutočnosť z jej
obsahu nevyplýva. Súd tiež uviedol, že v spore nebolo preukázané doručenie preddavkovej faktúry
žalobcovi.

8. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný prevzal od
žalobcu dňa 14.12.2018 sumu 60.000,-Eur. S ohľadom na preukázané rokovania strán sporu o spornej

kúpnej zmluve posúdil súd túto platbu ako preddavok na kúpnu cenu, čo potvrdzuje aj žalovaným
vystavená preddavková faktúra. Vzhľadom k tomu, že realizácia žalobcom zamýšľanej kúpy v spore
preukázaná nebola, zaplatený preddavok v sume 60.000,-Eur sa stal bezdôvodným obohatením
žalovaného na úkor žalobcu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko právny dôvod
úhrady sumy 60.000,-Eur odpadol. Z tohto dôvodu súd podľa § 456 Občianskeho zákonníka zaviazal

žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 60.000,-Eur žalobcovi. Keďže žalovaný
sumu 60.000,-Eur žalobcovi nezaplatil, podľa súdu je žalovaný so splnením záväzku vydať predmetné
bezdôvodnéobohatenievomeškaní,a pretosúdvzmysle§458ods.2Občianskehozákonníkazaviazal
žalovaného aj na zaplatenie žalobcom uplatnených 5 % ročných úrokov z omeškania zo sumy 60.000,-
Eur od 21.12.2019 do zaplatenia. Súd podotkol, že žalovaný v zmysle § 151 ods. 2 CSP účinne nepoprel

žalobcom uplatnenú sadzbu úrokov z omeškania, ani dátum vzniku omeškania, pričom žalovaný okrem
námietok týkajúcich sa žalovanej istiny neuviedol žiadne námietky voči žalovaným úrokom z omeškania.

9. K skutkovým tvrdeniam žalovaného o uzavretí Zmluvy o finančnej zábezpeke súd uviedol, že
ju v spore nemal za preukázanú žiadnym z vykonaných dôkazov. Súd podotkol, že predmet kúpy

právny zástupca žalovaného vymedzil iba odkazom na výpoveď svedka G. A., ktorý podľa neho
jasne vymedzil predmet kúpnej zmluvy. Podľa výpovede svedka G. A. však predmetom kúpy bolo
len kompletné zariadenie Reštaurácie Pod hradom a nikdy nešlo o doklady. Podľa súdu žalovaný
v záverečnej reči nepotvrdil uzavretie kúpnej zmluvy s predmetom kúpy, ktorý vymedzil v konaní
žalobca, podľa ktorého mali byť predmetom kúpy aj doklady a iný nehmotný majetok. Vzhľadom k tomu,

(aj s prihliadnutím na absenciu preukázania ostatných súdom uvedených podstatných častí kúpnej
zmluvy), súd nemal zmenou skutkového tvrdenia žalovaného v priebehu konania o druhu zmluvy
v záverečnej reči preukázané uzavretie kúpnej zmluvy, od ktorej odvodzoval žalobca žalobou uplatnenú
povinnosťžalovaného.Keďževkonanínebolopreukázané,žebymedzistranamisporudošlokuzavretiu
v žalobe identifikovanej kúpnej zmluvy, súd v zmysle § 344 Obchodného zákonníka a § 39 Občianskeho

zákonníka posúdil odstúpenie žalobcu zo dňa 21.12.2019 od neexistujúcej zmluvy ako neplatný právny
úkon.

10. Zároveň súd uviedol, že žalovaný v záverečnej reči poukázal aj na to, že žalobca môže predmet
kúpy užívať, čo mal potvrdiť aj žalobca, a preto zo strany žalovaného nejde o bezdôvodné obohatenie.

Podľa súdu však žalovaný v spore nevyčíslil, ani nepreukázal hodnotu, ktorú by mal žalobca užívaním
predmetného zariadenia získať, a preto mal súd za to, že v spore nebol v zmysle § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu na úkor
žalovaného v dôsledku prípadného užívania hnuteľných vecí vo vlastníctve žalovaného, ktoré mali tvoriť
predmet kúpy.

11. Okresný súd tiež konštatoval, že nevykonal dokazovanie vyšetrovacím spisom OR PZ v Trenčíne
ČVS:ORP-72/2/VYS-TN-2020, nakoľko vedenie tohto konania nebolo medzi stranami sporné a tento
spis bol pripojený k súdnemu spisu, a preto strany sporu mohli navrhnúť dokazovanie konkrétnymi
dôkazmi nachádzajúcimi sa v tomto trestnom spise. Súd tiež nevykonal dokazovanie výsluchom

svedka A. B., štatutárneho zástupcu spoločnosti Matúšova 8/10, s.r.o., ktorého navrhol vypočuť žalobca
o okolnostiach poškodenia dobrého mena žalobcu, nakoľko predmetom sporu nie je náhrada škody
alebo nemajetkovej ujmy žalobcu, a tak poškodenie dobrého mena priamo nesúvisí s predmetom
sporu a jeho výsledkom. Zároveň súd uviedol, že nevykonal ani dokazovanie výsluchom konateľkyžalovaného I. E., nakoľko táto je konateľkou žalovaného od 07.04.2020, a teda ako štatutárna
zástupkyňa žalovaného sa nezúčastnila rokovaní v novembri až decembri 2018, ktorých výsledkom
malo byť uzavretie kúpnej zmluvy identifikovanej žalobcom v žalobe. Súd tiež podotkol, že prokurista

žalobcu na pojednávaní 12.10.2022 poukázal na to, že I. E. nemala žiadne vedomosti o tejto vzniknutej
problematike a nevedela k tomu zaujať stanovisko. Zároveň súd nevykonal dokazovanie ani opätovným
výsluchom svedka A. E. F. k prevzatiu preddavkovej faktúry žalobcom, nakoľko medzi stranami sporu
nebolo sporné prevzatie sumy 60.000,-Eur žalovaným a tiež súd platbu žalobcu v sume 60.000,-Eur
právne posúdil ako preddavok na kúpnu cenu, pričom svedok G. A. potvrdil uzavretie kúpnej zmluvy

stranami sporu, i keď s inými podstatnými časťami zmluvy než tvrdil žalobca.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal proti
žalovanému náhradu 100 % trov konania. Uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

13. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalovaný,
ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a aby žalovanému
priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, eventuálne aby rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Žalovaný v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva voči všetkým výrokom rozsudku z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP, nakoľko rozsudok disponuje viacerými vadami. Žalovaný tvrdí, že z
rozsudku je zrejmé, že súd v ňom vychádza z nesprávneho posúdenia otázky uzatvorenia predmetnej
kúpnej zmluvy, keď uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že došlo k jej uzatvoreniu. Na základe tohto

nesprávneho posúdenia potom súd dospel v konaní aj k ďalším nesprávnym záverom, ktoré uviedol
v rozsudku.

15. Žalovaný má za to, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že k uzatvoreniu predmetnej kúpnej
zmluvy došlo, a to dokonca tak, že obe strany sporu v konaní zhodne tvrdili, že k jej uzatvoreniu došlo.

Žalovaný má tiež za to, že pokiaľ obe strany sporu uviedli zhodné tvrdenie v otázke uzavretia kúpnej
zmluvy, tak súd vôbec nemal skúmať to, či bola uzatvorená kúpna zmluva, keďže na tejto skutočnosti
sa zhodli obe strany, teda sa táto skutočnosť bez ďalšieho považuje v konaní za preukázanú. Uvedené
vyplýva z ustanovenia § 186 ods. 2 CSP.

16. Žalovaný považoval za potrebné uviesť, že pojem „zhodné tvrdenia“ možno obsahovo stotožniť
s nespornými tvrdeniami podľa § 151 CSP, a teda podľa názoru žalovaného súd nemal a ani nebol
oprávnený skúmať to, či došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, keďže na tomto bola medzi stranami sporu
zhoda a dokonca tento záver potvrdzovali aj výpovede svedkov, či iné dôkazy.

17.Podľanázoružalovanéhovkonanínebolvykonanýžiadnydôkaz,ktorýbyuzatvoreniekúpnejzmluvy
vyvracal, teda neexistuje žiadna skutočnosť, ktorá by bránila súdu v prípade zhodného tvrdenia strán
sporu o uzatvorení kúpnej zmluvy z tohto tvrdenia v konaní vychádzať, práve naopak, bolo povinnosťou
súdu tak v zmysle uvedeného ustanovenia § 186 ods. 2 CSP urobiť – túto povinnosť však súd porušil,
čím zaťažil konanie vážnou vadou, ktorá mala za následok aj nesprávne rozhodnutie vo veci.

18.ŽalovanýpoukázalnajednotlivévýpovedesvedkovA.D.B.,paniA.D.,A.E.F.,G.D.zpojednávania,
ktoré sa uskutočnilo dňa 06.05.2022, ako aj na výpoveď svedka pána G. A. zo dňa 12.10.2022, ako aj
na záverečnú reč právneho zástupcu žalovaného, na základe čoho má žalovaný za to, že v konaní bolo
dostatočne viackrát preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená kúpna zmluva, na základe

ktorejžalovanýobdržalodžalobcusumuvovýške60.000,-Eur.Žalovanýtiežpripomenul,žeuzatvorenie
iného zmluvného vzťahu ako kúpnej zmluvy nepripúšťa žiadna zo strán sporu a taktiež žiadny zo
svedkov, a ani to nevyplýva zo žiadneho iného dôkazu.

19. Žalovaný pripomenul, že vo všeobecnosti v zmysle civilného práva Slovenskej republiky konkrétne

v zmysle § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov dochádza k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je hnuteľná vec odovzdaním veci. To, že žalovaný odovzdal žalobcovi
zariadenie Reštaurácie Pod hradom je nesporné, nakoľko toto odovzdanie potvrdili obe strany sporu
na pojednávaní dňa 12.10.2022. Aj toto je teda ďalší priamy dôkaz o uzatvorení kúpnej zmluvy, hocisamotné uzatvorenie kúpnej zmluvy nebolo potrebné v konaní preukazovať, keďže ho strany sporu
zhodne tvrdili.

20. Žalovaný zdôraznil, že v konaní je nesporná skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzatvorená kúpna zmluva. Sporným v konaní bolo, čo konkrétne bolo obsahom takejto kúpnej zmluvy,
avšak to už ide o celkom inú skutočnosť, a teda nie je možné na základe toho, že sa v konaní nepodarilo
preukázať konkrétny predmet kúpy dospieť k záveru, že vôbec ani nedošlo k jej uzavretiu, ak obe strany
toto uzavretie zhodne potvrdili.

21. Žalovaný poukázal na to, že dokonca súd v bode 14. prvá veta rozsudku paradoxne sám konštatuje,
že v určitej časti bolo medzi stranami nesporné nielen uzavretie kúpnej zmluvy, ale dokonca v určitej
časti aj jej predmet, a aj napriek tomu je pre žalovaného úplne nepochopiteľné, že dospel súd v rozsudku
k záveru, že uzatvorenie kúpnej zmluvy nebolo v konaní preukázané.

22. Žalovaný tvrdí, že predmet kúpy dojednaný v predmetnej kúpnej zmluve bol medzi stranami sporu
riadne odovzdaný a prevzatý. Záver o tom, že určité hnuteľné veci boli medzi stranami sporu odovzdané
vyplýva priamo z odôvodnenia rozsudku, teda sám súd má túto skutočnosť za preukázanú, keď to
výslovne uviedol v bode 14. odôvodnenia rozsudku. Súd teda konštatuje, že príslušné veci, ktorých
zoznam bol v konaní predložený a ide o inventár vybavenia zo dňa 12.01.2019 bol žalobcovi riadne

odovzdaný.

23. Žalovaný pre úplnosť dodal, že odovzdanie predmetných vecí žalovaným žalobcovi vyplynulo
výslovne aj z výpovedí svedkov, a to konkrétne z výpovede svedka A. E. F. na pojednávaní dňa
06.05.2022. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca, žalovaný a ani nikto zo svedkov nerozporovali, že im boli

predmetné veci (predmet kúpy, ktoré boli spísané v predmetnom inventári) odovzdané. S poukazom
na uvedené bolo v konaní riadne preukázané, že k odovzdaniu konkrétnych vecí žalovaným žalobcovi
skutočne došlo, pričom obsahom súdneho spisu bol aj konkrétny zoznam týchto vecí (inventár).

24. Žalovaný tiež uviedol, že v konaní bolo preukázané a nesporné, že sumu 60.000,-Eur žalobca

žalovanému aj skutočne zaplatil. V konaní nebola sporná ani skutočnosť, že uvedená suma 60.000,-Eur
bola platbou kúpnej ceny, keďže toto uvádzali tak strany sporu, ako aj vypočutí svedkovia, resp. žiadni
svedkoviaaani žiadnazostránsporutútoskutočnosťnerozporovali.Vkonanínebolopreukázanéjedine
to, za čo konkrétne bola táto kúpna cena zaplatená – teda predmet kúpy, to však podľa žalovaného je
v konaní irelevantné.

25. Žalovaný tiež tvrdí, že pre neho celkom prekvapivo a zjavne nesprávne súd posúdil žalovaný nárok
ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo je uvedené v bode 17. odôvodenia rozsudku.
Žalovaný nesúhlasí so záverom súdu a má za to, že súd mal žalobu zamietnuť.

26. Celý záver súdu vyjadrený v bode 17. odôvodnenia rozsudku je založený na nesprávnom
predpoklade, že kúpna zmluva nebola uzavretá, a teda keďže bola kúpna zmluva uzavretá (čo bolo
preukázané), je zrejmé, že tento záver je bez ďalšieho nesprávny, keďže vychádza z predpokladu, že
predmetných 60.000,-Eur bolo poskytnutých ako akási platba vopred pred uzatvorením kúpnej zmluvy,
ktorá sa však podľa súdu následne neuzatvorila, a tak právny dôvod tejto platby odpadol – v konaní však

bolo preukázané, že táto kúpna zmluva sa uzatvorila, a teda právny dôvod jeho platby celkom zjavne
nemohol odpadnúť. Podľa žalovaného žiadne bezdôvodné obohatenie nemohlo vzniknúť tak, ako to
posúdil súd v bode 17. odôvodnenia rozsudku, a keďže iné dôvody vzniku prípadného bezdôvodného
obohatenia už súd neuvádza, je zrejmé, že záver o vzniku bezdôvodného obohatenia je nesprávny,
a preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.

27. Pre úplnosť z opatrnosti žalovaný dodal k otázke možného bezdôvodného obohatenia, že v konaní
bolo riadne preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy, že zo všetkých tvrdení strán sporu, resp. aj
svedkov, ako aj z podstaty veci je zrejmé, že žalobca a žalovaný do určitého právneho vzťahu
vstúpili a predmetných 60.000,-Eur bolo žalovanému poskytnutých na základe určitého právneho vzťahu

a právneho dôvodu, a keby aj žalovaný pripustil, že nešlo o kúpnu zmluvu, je podľa jeho názoru pre
rozhodnutie vo veci za tohto stavu dokazovania nepodstatné o aký právny vzťah išlo, pretože na to,
aby súd mohol dospieť k záveru o bezdôvodnom obohatení žalovaného, tak by musel žalobca v konanípreukázať, že tento právny dôvod odpadol, či bol neplatný, čo sa však v konaní nepochybne nestalo
a žalobca to dokonca ani len netvrdil.

28. Ďalej žalovaný uviedol, že nikdy žiadna zo strán sporu v konaní neuviedla, že v prípade platby
60.000,-Eur išlo o platbu pred uzatvorením kúpnej zmluvy, po ktorej zaplatení sa mala následne ešte
len ísť uzavrieť kúpna zmluva. V tejto časti tak ide podľa žalovaného o ničím nepodložený, a preto
neprípustný záver súdu, ktorý musí byť odvolacím súdom odmietnutý.

29. Pre úplnosť žalovaný poukázal na § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého jasne vyplýva,
kedy sa nadobúda vlastnícke právo k hnuteľnej veci, a teda kedy v danom prípade aj došlo k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy. Stalo sa tak faktickým odovzdaním hnuteľných vecí, ktoré potvrdili zhodne všetci
zúčastnení predmetného konania.

30. Záverom žalovaný uviedol, že žiadna zo strán sporu v konaní neuvádzala, že daných 60.000,-Eur

bola akási platba pred uzavretím kúpnej zmluvy ako to posúdil súd, ale obe strany mali zhodne za to,
že išlo o kúpnu cenu. Nie je preto žalovanému zrejmé, z akého dôvodu sa súd zaoberal posúdením
toho, na čo, resp. za čo bolo poskytnutých predmetných 60.000,-Eur a už vôbec nie ako mohol dospieť
k takému záveru, ktorý je v priamom rozpore so všetkým vykonaným dokazovaním.

31. Z uvedeného je zrejmé, že o súdom tvrdené bezdôvodné obohatenie nejde, a teda pokiaľ žalobca
v konaní nepreukázal iný právny dôvod, ktorý by odôvodňoval vrátenie predmetnej sumy 60.000,-Eur,
čo nepreukázal, tak bolo potrebné žalobu zamietnuť.

32. Na záver žalovaný poukázal aj na ďalší dôvod svedčiaci o potrebe zamietnutia žaloby, na ktorý súd

vôbec neprihliadol, a to synalogmatickosť plnení. Poukázal na § 457 OZ, podľa ktorého sú obe strany
sporu povinné vrátiť si všetko, čo v súvislosti s daným právnym úkonom obdržali. Žalovaný zdôraznil, že
sám žalobca tvrdil, že dôvodom vrátenia sumy 60.000,-Eur je jeho odstúpenie od kúpnej zmluvy. Teda
ak je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi predmetnú sumu 60.000-Eur, žalobca musí byť súčasne povinný
vrátiť žalovanému aj odovzdané veci, čo sa musí aj premietnuť v petite žaloby.

33. Uvedený právny záver je potvrdený rozhodnutiami súdov SR, teda ak žalobca žaluje o zaplatenie
60.000,-Eur proti tomu musí byť súčasťou petitu aj vydanie prevzatých vecí žalobcom žalovanému, inak
je podľa názoru žalovaného nemožné takémuto petitu vyhovieť a žalobu bolo potrebné bez ďalšieho
zamietnuť, keďže takýto petit je v rozpore s hmotným právom.

34. Povinnosť súdu zamietnuť podanú žalobu ak v petite nie je vyjadrená synalogmatickosť plnení
je vyjadrená aj v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS/199/2014 z 19. marca
2014. Rovnaký záver je prezentovaný aj v uznesení Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS/360/2010 zo dňa
21.10.2010.

35. S poukazom na uvedené žalovaný dodal, že v dôsledku neplatnosti zmluvy alebo zrušenia zmluvy, je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Uvedené reštitučné povinnosti sú
vzájomne podmienenými povinnosťami. Vzhľadom na synalagmatický charakter záväzkového vzťahu
vzniknutého v dôsledku neplatnosti (zrušenia) zmluvy by mal výrok súdneho rozhodnutia zohľadňovať

vzájomnosť, t.j. že žalobca je povinný plniť žalovanému oproti povinnosti žalovaného plniť žalobcovi.

36. Napriek skutočnosti, že textácia ustanovenia § 560 OZ predpokladá vzájomné plnenie zo zmluvy,
vzťahuje sa táto právna norma aj na inštitút bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 457 OZ,
ktorý má charakter mimozmluvného záväzku – právna opora pre tento záver sa nachádza v ustanovení

§ 492 OZ, podľa ktorého ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na
záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy.

37. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa
11.01.2023, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby

zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

38. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že so záverom žalovaného, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo
na základe ním uvádzaných argumentov nemôže súhlasiť, a to z dôvodu, že žalovaný v podanomodpore uvádzal, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, ale bola uzatvorená zmluva o finančnej
zábezpeke.Neskôrvzáverečnejrečipotvrdil,žekuzatvoreniuzmluvydošlo.Postupžalovanéhobolteda
v spore veľmi zmätočný a nepresvedčivý. Zároveň otázky, ktoré v tomto smere boli kladené zo strany

právneho zástupcu žalobcu na svedkov, na ktoré žalovaný vo svojom odvolaní poukazuje smerovali
k preukazovaniu negatívnej skutočnosti, a teda že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o finančnej zábezpeke,
čo súd aj správnym spôsobom vyhodnotil. Zároveň subjektívne vyjadrenia svedkov vyslovené v tomto
konaní nemôžu v tomto prípade nahradiť nedostatok zákonných náležitostí, ktoré sú potrebné na platné
uzatvorenie kúpnej zmluvy v zmysle § 409 Obchodného zákonníka. Tiež skutočnosť, že zmluvné strany

mali v úmysle uzatvoriť kúpnu zmluvu neznamená, že kúpna zmluva aj uzatvorená naozaj bola. Žalobca
vo svojich podaniach, ako aj v ústnych vyjadreniach počas pojednávaní uvádzal v zásade to, že jeho
úmyslom bolo uzatvoriť kúpnu zmluvu na vybavenie kuchyne, resp. aj ostatných plnení, ktoré boli vecne
aj skutkovo vymedzené v listine nazvanej chronologický návrh fyzického prevzatia Hotela Pod hradom,
Penziónu Pod hradom a Reštaurácie Pod hradom, avšak s týmto žalovaný nesúhlasil.

39. Pokiaľ teda súd z takýchto konštatácii vyhodnotil, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo z dôvodu
nedostatku esenciálnych náležitostí v zmysle § 409 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, žalobca toto
právne posúdenie súdu akceptuje.

40. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom písomnom odpore vyslovene uviedol, že medzi

žalobcom a žalovaným vznikla ústna zmluva o finančnej zábezpeke, čím odôvodňoval aj prevzatie
hotovosti vo výške 60.000,-Eur. Keďže z vykonaných dôkazov – výpovedí svedkov vyplynulo, že nikdy
ani len nedošlo k rokovaniu o takejto zmluve, žalovaný zmenil svoje skutkové tvrdenie, pričom svoje
pôvodné zdôvodnenie o uzatvorení zmluvy o finančnej zábezpeke žiadnym spôsobom nevysvetlil.
Toto vyjadrenie žalovaného je preto veľmi nepresvedčivé a účelovo zmenené pod tlakom vyvinutia sa

dôkaznej situácie.

41. Žalobca zároveň poukázal na rozporné výpovede svedka G. A., z čoho je podľa žalobcu zrejmé, že
G. A. svoje výpovede a listinné dôkazy mení v závislosti od toho, ako mu to v aktuálnej situácii vyhovuje.

42. Pokiaľ ide o argumentáciu o odovzdaní predmetu kúpy, žalobca poukázal na vyjadrenie svedka A.,
ako aj svedka F..

43. Súd prvej inštancie v súlade so zásadou „IURA NOVIT CURIA“ (súd pozná právo) posúdil nárok
žalobcuakonárokzplnenianazákladeneplatnejzmluvy.Vychádzalpritomzozáveru,žezmluvnéstrany

si nedohodli dostatočne určito predmet zmluvy, a preto nedošlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy.

44. Žalobca počas pojednávaní však aj sám uvádzal, že pokiaľ súd dospeje k záveru, že zmluva medzi
žalobcom a žalovaným je absolútne neplatným právnym úkonom, je nutné vysloviť záver, že žalovaný sa
bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, a preto je nutné rozhodnúť o vydaní bezdôvodného obohatenia

vo výške žalovanej istiny s príslušenstvom.

45. Ostatné odôvodnenia žalovaného uvádzané k odovzdaniu predmetu kúpy, ako aj vydaniu
bezdôvodného obohatenia sa odvolávajú na skutočnosť, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, čo už
bolo vyvrátené, preto ďalšie vyjadrenia žalobcu sú v tomto smere nadbytočné.

46. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa
14.02.2023, v ktorom uviedol, že celá argumentácia žalobcu uvedená vo vyjadrení je postavená na
úplnom zvrate v jeho tvrdeniach, a to že zrazu (po rozsudku súdu) má žalobca za to, že žiadna kúpna
zmluva medzi stranami sporu nebola uzatvorená, hoci celá jeho žalobná argumentácia bola postavená

na tom, že medzi stranami bola riadne uzatvorená kúpna zmluva, od ktorej dokonca on sám aj odstúpil,
a teda pokiaľ teraz zrazu žalobca argumentuje, že kúpna zmluva uzatvorená nebola, nie je možné takúto
argumentáciu vyhodnotiť inak ako účelovú a nedôveryhodnú.

47. Žalovaný má za to, že súd na takúto zmenenú argumentáciu žalobcu nemôže prihliadať už len

z toho dôvodu, že ide o novotu v odvolacom konaní (nové skutkové tvrdenia žalobcu ako prostriedok
procesného útoku a obrany), ktorá je v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP neprípustná.48. Žalovaný tiež dodal, že vyjadrenie žalobcu neobsahuje žiadnu argumentáciu, ktorá by relevantne
spochybňovalaodvolaciedôvodyprezentovanévodvolaní,atedapodľanázoružalovanéhojeodvolanie
dôvodné.

49. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný v podanom odpore uviedol, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo,
ale že bola uzatvorená zmluva o finančnej zábezpeke žalovaný konštatoval, že konateľom žalovaného
bol v decembri pán G. A.. Žalobca podal na žalovaného žalobu, na základe ktorej bol vydaný platobný
rozkaz dňa 19.06.2020, teda v čase, keď konateľom žalovaného už nebol pán G. A., ale pani I. E..

Nová konateľka žalovaného z pochopiteľných dôvodov nemala informácie o tom, na základe akého
právneho úkonu prišlo k odovzdaniu sumy 60.000,-Eur. Z uvedeného dôvodu žalovaný v čase podania
odporu proti platobnému rozkazu nedisponoval úplnými informáciami o tom, na základe akého právneho
titulu odovzdal žalobca žalovanému sumu 60.000,-Eur. Vzhľadom na to, že v priebehu pojednávania
z výpovede svedka pána G. A. mal žalovaný jednoznačne za to, že došlo medzi stranami sporu
k uzatvoreniu ústnej zmluvy, nemal žalovaný dôvod spochybňovať toto tvrdenie svedka, ktoré bolo

zhodné s tvrdením žalobcu a s tvrdeniami predtým vypočutých svedkov.

50. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobca ešte v priebehu posledného pojednávania vo veci tvrdil,
že medzi stranami sporu bola uzatvorená kúpna zmluva a akýkoľvek iný právny vzťah, resp. právny titul,
na základe ktorého došlo k odovzdaniu sumy 60.000,-Eur odmietol.

51. Žalovaný tiež poukázal na to, že sám žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom
žiadal od žalovaného vrátenie sumy 60.000,-Eur na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa
21.12.2019. Zároveň žalovaný poukázal na to, že žalobcom navrhovaní svedkovia boli alebo sú rodinne
alebo pracovne prepojení na žalobcu a keď títo svedkovia vo výpovediach spomínali kúpnu zmluvu,

nemožno to považovať za subjektívne vyjadrenie svedkov.

52.Žalovanýzároveňzotrvalnavšetkýchskutočnostiachuvedenýchvpodanomodvolaní.Tiežpoukázal
na samotné vyjadrenia žalobcu, z ktorých vyplýva, že poukazoval na uzatvorenú kúpnu zmluvu.

53. Žalovaný má za to, že v podanom odvolaní dostatočne preukázal, že súd prvej inštancie vyhodnotil
predmetný súdny spor, a teda najmä otázku uzatvorenia konkrétnej kúpnej zmluvy nesprávne.

54. Pre úplnosť žalovaný dodal, že je neprípustné, aby žalobca v prvostupňovom konaní tvrdil existenciu
kúpnej zmluvy a následne, keď súd posúdil v rozsudku túto otázku inak, aby toto svoje tvrdenie zmenil,

resp. na takúto zmenu tvrdenia nemôže odvolací súd vôbec prihliadať. Skutočnosť, že kúpna zmluva
bola uzatvorená, bola v konaní pred prvostupňovým súdom nesporná, a teda sa nedokazovala, a teda
ak by teraz na základe zmeny argumentácie žalobcu v odvolacom konaní došlo zo strany odvolacieho
súdu k zmene posúdenia tejto skutkovej otázky, tak by tým bola žalovanému odňatá možnosť konať
pred súdom, keďže žalovaný nemusel a ani nepreukazoval v konaní na prvom stupni uzatvorenie kúpnej

zmluvy, a teda v tomto smere nevykonával žiadnu procesnú aktivitu. Ak by však žalobca namietal
pred súdom prvej inštancie, že kúpna zmluva uzatvorená nebola, žalovaný by v tomto smere určite
navrhoval vykonanie dôkazov na preukázanie jej uzavretia, čo však už v odvolacom konaní nemôže.
Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, eventuálne aby
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a aby priznal žalovanému

náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

55. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného postupom podľa § 374 ods. 2 CSP nevyjadril.

56. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok( ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379
CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil
pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1
CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.57. Predmetom odvolania žalovaného je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu,
ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 60.000,-Eur s príslušenstvom titulom
bezdôvodného obohatenia.

58. Preskúmaním podaného odvolania žalovaným dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
žalovanéhojedôvodné.Zobsahuspisumáodvolacísúdzapreukázané,žežalobcasažaloboudomáhal
od žalovaného zaplatenia 60.000,-Eur s príslušenstvom ako vrátenie kúpnej ceny z dôvodu, že odstúpil
od uzatvorenej kúpnej zmluvy.

59. Z obsahu žaloby teda vyplýva, že žalobca nespochybnil uzatvorenie kúpnopredajnej zmluvy, ktorej
predmetom mala byť kúpa hmotného a nehmotného majetku komplexu Hotela a Reštaurácie Pod
hranom. Súd prvej inštancie v konaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a dospel k záveru,
že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, keďže sa nepodarilo zistiť predmet kúpnopredajnej zmluvy,
následkom čoho dospel k záveru, že žalobca nemohol odstúpiť platne od uzatvorenej kúpnej zmluvy,

ktorá nevznikla, a preto dospel k záveru, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu
v žalovanej sume 60.000,-Eur, a preto žalobe žalobcu vyhovel. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovaný
síce v počiatkoch konania tvrdil, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, lebo poskytnutá suma 60.000,-
Eur bola žalobcom žalovanému zaplatená na základe zmluvy o finančnej zábezpeke, avšak v priebehu
konania po svedeckej výpovedi svedka pána G. A., bývalého konateľa žalovaného, žalovaný potvrdil,

že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo.

60. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určený jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastníckeho právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

61. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí
v nej byť aspoň určený spôsobom jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju
uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú
podľa § 448.

62. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

63. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

64. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

65. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

66. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

67.Podľa§186ods.2CSP,súdvychádzazozhodnýchtvrdenístrán,akneexistujedôvodnápochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmluvných tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd
neprihliada.

68. Podstatnou odvolacou námietkou žalovaného bola skutočnosť, že súd prvej inštancie napriek
zhodným tvrdeniam strán konania, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy je v rozpore s ustanovením §
151 a § 186 ods. 2 CSP neoprávnene skúmal, či k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo. V tejto súvislosti
odvolací súd konštatuje, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, súd prvej

inštancie postupoval správne, pokiaľ pristúpil k vykonaniu dokazovania, a to aj výsluchmi svedkov, či
predmetná kúpna zmluva bola medzi stranami konania uzatvorená. Z obsahu spisu, tak ako už bolo
uvedené vyššie vyplýva, že v priebehu konania na základe výpovede bývalého konateľa žalovaného
pána G. A., žalovaný zmenil svoje tvrdenia v konaní, že žalobca mu poskytol finančnú zábezpekua súhlasil s tým, že došlo medzi stranami konania k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Týmto momentom
sa skutkové tvrdenia žalobcu v konaní stali podľa § 151 ods. 1 CSP nespornými. Súd prvej inštancie
však napriek zhodnému tvrdeniu strán v konaní, na základe už predtým vykonaného dokazovania

mal za to, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi stranami konania nedošlo. Takto vyvodený právny
záver súdu prvej inštancie však nekorešponduje so samotným odôvodnením napadnutého rozsudku
v bode 14., kde súd uviedol „Bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že tieto listiny boli vyhotovené až pri
odovzdávanívnichspísanýchvecížalovanýmžalobcovi.Vsporenebolopreukázanéžiadnymdôkazom,
že by kúpna cena 90.000,-Eur, prípadne 60.000,-Eur bola dohodnutá za predmet kúpy, ktorého rozsah

by bol špecifikovaný v označených listinách. Naopak, z výpovede svedka A. E. F. je zrejmé, že pri
spisovaní inventára vybavenia 12.01.2019 sa mnoho vecí z vybavenia v objekte už nenachádzalo.
Na základe uvedeného súd posúdil označené listiny ako dôkazy preukazujúce veci, ktoré žalovaný
odovzdal žalobcovi, a ktoré súčasne mali tvoriť aj (teda nielen oni) predmet kúpy. Z listín – Inventárov
kuchyne a reštaurácie nevyplýva, a to ani v kontexte výpovedí svedkov a konateľky žalobcu, že by
obsahovali kompletný predmet kúpy, ktorý by mal byť vymedzený v kúpnej zmluve, ktorú by uzatvorili

strany sporu“. Už z takto koncipovaného odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že
sám okresný súd dospel k záveru, že veci uvedené v listine – Inventár kuchyne a reštaurácie boli zo
strany žalovaného odovzdané žalobcovi. Keďže podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou
zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo
do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť

kúpnu cenu, pričom žalovaný preukázateľne žalobcovi minimálne v rozsahu tovaru vyznačeného na
Inventári kuchyne a reštaurácie tento odovzdal, súd prvej inštancie potom nesprávne dospel k záveru,
že medzi stranami konania nedošlo k uzatvoreniu žiadnej kúpnej zmluvy. Odvolací súd konštatuje, že
predmetné odôvodnenie napadnutého rozsudku je rozporuplné, navzájom si odporujúce, čo vyplýva aj
zo samotného odôvodnenia odvolania žalovaného, ktorý výslovne neuviedol, že považuje napadnuté

rozhodnutie za arbitrárne, avšak z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný sám poukazuje na bod 14.
odôvodnenia rozsudku, kde súd priznáva, že žalovaný určité hnuteľné veci žalobcovi odovzdal.

69. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného preskúmaním podaného odvolania dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok vzhľadom na jeho protirečivé konštatovania možno považovať

za nepreskúmateľný, keďže okresný súd na jednej strane tvrdí, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
nedošlo a na druhej strane konštatuje, že určité hnuteľné veci boli zo strany žalovaného žalobcovi
odovzdané, následkom čoho muselo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy minimálne v rozsahu žalovaným
odovzdaných vecí žalobcovi, čo korešponduje aj so samotnými skutkovými tvrdeniami žalobcu v žalobe,
ako aj v priebehu konania.

70. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že dôvody uvádzané súdom prvej inštancie nie sú
vzhľadomnauvedenérozporyvodôvodnenírozsudkudostatočnepresvedčivé,keďžedôvodyuvádzané
okresnýmsúdom,nazákladektorýchdospelkzáveru,žekúpnazmluvanevznikla,sivzájomneodporujú.

71. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne
relevantnýmidôvodmižaloby,akoajšpecifickýminámietkamistranysporu.Porušenímuvedenéhopráva
strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, strane sporu odníma možnosť náležite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych

opravných prostriedkov. Za znemožnenie strany uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere,
že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces treba považovať aj taký nedostatok rozhodnutia
súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení
rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná a zmätočná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé,

neodôvodnené a nepreskúmateľné.

72. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
z hľadiska vyššie nastavených požiadaviek práva na spravodlivý proces nemôže z dôvodu existujúcich
nejasností a rozporov v kontexte celého súdneho konania obstáť.

73. Žalovaný v podanom odvolaní tiež namieta skutočnosť, že súd prvej inštancie vôbec neprihliadol
na synalagmatickosť vzájomných plnení a poukázal na § 457 Občianskeho zákonníka.74. Odvolací súd s touto odvolacou námietkou žalovaného súhlasí. Odvolací súd poukazuje na to, že
v dôsledku vzájomnej viazanosti a podmienenosti práv a povinností účastníkov z neplatnej zmluvy (§
457 OZ) je aj procesné uplatnenie a uspokojenie práva jednej zmluvnej strany (na vrátenie kúpnej ceny)

viazané na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej strany (na vrátenie vecí) a že povinnosť
jednej z nich plniť je viazaná na rovnakú povinnosť druhej strany. Žiadna zo strán teda nemôže
samostatne uplatniť svoje právo na plnenie poskytnuté podľa neplatnej zmluvy, zrušenej zmluvy, lebo §
457 Občianskeho zákonníka upravuje nielen spôsob, ale aj rozsah vzájomného plnenia. So zreteľom na
uvedené sa žalobca v prejednávanej veci môže domáhať na súde vrátenia svojho plnenia len vtedy, ak

by v žalobe vyjadril podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany, alebo len ak by nebol povinný
vrátiťplneniežalovanému.Zospisuvšakvyplýva,žeotentoprípadvdanejvecinejde.Vzhľadomnatosa
žalobca nemohol domáhať samostatného plnenia, ale mal vyššie uvedenú vzájomnosť a podmienenosť
práv a povinností strán konania primerane vyjadriť v petite žaloby. Keďže žalobca v petite žaloby
túto vzájomnú viazanosť reštitučných povinností strán konania nevyjadril a súd je viazaný žalobným
návrhom, nemôže byť žaloba z tohto dôvodu úspešná. Uvedený právny názor vyplýva z rozhodnutia

NS SR sp.zn. 3Cdo/115/2008 zo dňa 26.2.2009, ktorý tiež konštatoval, že za daného skutkového stavu
(vyššie uvedeného) nebolo možné vyhovieť žalobe, ktorá nezodpovedala § 457 Občianskeho zákonníka
a ani prekročiť žalobný návrh a rozhodnúť o vzájomnej povinnosti oboch účastníkov vrátiť si poskytnuté
plnenia (ZST 22/2018).

75.Ustanovenie§457OZtedavychádzazovzájomnejviazanostiprávapovinnostíúčastníkovneplatnej
zmluvy, zrušenej zmluvy. Právo jednej zmluvnej strany na vydanie poskytnutého plnenia je podmienené
povinnosťou druhej zmluvnej strany vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. K vzájomnej
podmienenosti nárokov dochádza priamo zo zákona a túto vzájomnú viazanosť plnení treba rešpektovať
aj pri formulácii žalobného petitu. Pokiaľ žalobný petit nevyjadruje vzájomnú (synalagmatickú) viazanosť

reštitučnej povinnosti účastníkov neplatnej, zrušenej zmluvy podľa § 457 OZ, t.j. povinnosť v tomto
prípade žalobcu plniť oproti splneniu povinnosti žalovaného voči nemu, takejto žalobe nemožno
vyhovieť. Súd v tomto smere nemá poučovaciu povinnosť, pretože by išlo o poučenie hmotnoprávne.

76. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne,

pokiaľ v petite žaloby nie je vyjadrený synalagmatický záväzok a rozhodol vo veci napadnutým
rozsudkom. Zároveň postupoval nesprávne, pokiaľ skúmal v merite veci otázku platnosti, resp.
uzatvorenia uvedenej kúpnej zmluvy, keďže vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav žaloba nespĺňa
formálne náležitosti pre úspešné uplatnenie žaloby na súde.

77. Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za to, že v konaní existuje vada konania, ktorá sa prejavila
v nesprávnom procesnom postupe súdu pri rozhodovaní súdu prvej inštancie z dôvodu, že aj na základe
zhodných skutkových tvrdení strán vychádzal súd z vykonaného dokazovania v rozpore s ustanovením
§ 186 ods. 2 CSP a napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti, ktorým postupom súd prvej
inštancie znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V dôsledku nesprávneho procesného postupu, ako aj
nesprávneho posúdenia náležitostí podanej žaloby okresný súd nesprávne vyhodnotil nárok žalobcu
vo veci samej, keďže nebral do úvahy synalagmatickú viazanosť strán konania. Odvolací súd uvádza,
že ide o taký nedostatok, ktorý vzhľadom na jeho povahu a intenzitu nemožno odstrániť v konaní pred
odvolacím súdom, keďže odvolacie konanie nemôže nahrádzať dokazovanie vykonané pred súdom

prvej inštancie.

78. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1
písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

79. Podľa § 389 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto
rozhodnutí.

80. Okresný súd v bude ďalej v konaní postupovať v intenciách právneho názoru vysloveného v tomto

uznesení, pričom bude vychádzať aj z jednotlivých úkonov strán konania po vrátení veci na ďalšie
konanie.81. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa ustanovenia § 396 ods. 3 CSP súd prvej
inštancie v novom rozhodnutí vo veci.

82. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).