Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. november 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622010490
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5622010490.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov JUDr.

Vladimíra Kuráka a JUDr. Štefana Tomáša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. novembra 2023,
o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/101/2022
zo dňa 12.4.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
3T/101/2022 zo dňa 12.4.2023.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por., s poukazom na § 285 písm. f) Tr. por.

obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C. D., trvale bytom
E. F. XXX, G., H. C. D.,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, č.k. 1 Pv 252/22/5505-5

zo dňa 29.11.2022, doručenej Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 1.12.2022, pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že:
hoci bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 8C/46/2007 zo dňa
26.9.2007 zaviazaný platiť mesačné výživné na svoju dcéru I. B. (nar. XX.X.XXXX) po 1.500,- Sk, čo je
49,79 Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk jej matky J. B. (nar. XX.X.XXXX), trvale bytom C. J. XXX/
X, H. C. D., od mesiaca august 2021 doposiaľ si túto povinnosť neplní, o prácu sa vážnejšie nezaujíma,
nehľadá si trvalý zdroj príjmu, a to už dlhodobo, hoci vie, že má vyživovaciu povinnosť a za uvedené

obdobie dlhuje na výživnom svojej dcére 796,64 Eur, pričom tohto skutku sa dopustil napriek tomu, že
bol trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/33/2021 zo dňa 13.5.2021, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 15.7.2021, uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. (s použitím § 138 písm. b/ Tr. zák.) a uložený mu
bol trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
2 roky,

v znení úpravy skutku – výšky dlhu na výživnom na čiastku 895,80 Eur za obdobie od augusta 2021 do
12.4.2023 tak, ako je uvedené v rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš číslo sp. zn. 3T/101/2023
zo dňa 12.4.2023, ktorú čiastku dňa 2.6.2023 uhradil,

pretože trestnosť činu zanikla (§ 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.). o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

hoci mu jeho vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení
neskorších predpisov a jej výška mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
č.k. 8C/46/2007-74 zo dňa 26.9.2007, právoplatným a vykonateľným dňa 14.11.2007, ktorým súd
obžalovaného zaviazal prispievať výživným na mal. I. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ako matka
sumou po 1.500,- Sk, t.j. 49,79 Eur mesačne vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám

matky J. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ul. K. L. XXX/X, C. J., okres Liptovský Mikuláš, počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku, túto svoju povinnosť vo G. ani inde neplnil, v období od augusta 2021
do 12.4.2023, okrem dňa 22.2.2023, kedy na výživnom zaplatil sumu 50,- Eur a dňa 21.3.2023, kedy
na výživnom zaplatil sumu 50,- Eur, neplatí výživné na svoju dcéru I. B., ktorá dňa 22.1.2021 nadobudla
plnoletosť, pretože sa o prácu vážnejšie nezaujíma, dlhodobo si nehľadá trvalý zdroj príjmu a všetok

nehnuteľný majetok, ktorého bol výlučným alebo podielovým spoluvlastníkom, darovacou zmluvou zo
dňa 24.11.2022, vo vzťahu, ku ktorej bol rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny
odbor, číslo vkladu V 6107/2022 zo dňa 14.12.2022 povolený vklad vlastníckeho práva, daroval bratovi
M. B., čím za uvedené obdobie dlhuje na výživnom svojej plnoletej dcére I. B. najmenej 895,80 Eur,
pričom tohto skutku sa dopustil aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský

Mikuláš, sp.zn. 2T/33/2021 zo dňa 13.5.2021, uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 1 rok a 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti okresný súd napadnutým rozsudkom obžalovanému podľa § 207

ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a na jeho výkon
obžalovaného za splnenia zákonných podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to ihneď po vyhlásení rozsudku priamo do

zápisnice o hlavnom pojednávaní. Podané odvolanie obžalovaný odôvodnil písomným podaním zo dňa
5.6.2023, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 7.6.2023, v ktorom poukázal na to, že
ku dňu rozhodnutia súdu dlhoval na výživnom na svoju dcéru I. B., nar. 22.1.20023 sumu 895,80 Eur.
V ďalšom dodal, že si je vedomý tejto nezodpovednosti a dlžnú sumu aj s výživným za máj a jún 2023
v sume 1.000,- Eur uhradil poštovou poukážkou na adresu matky mal. I. B., J. B. – C. J. XXX, C. L.

dňa 2.6.2023, čím dlh vyrovnal. Súčasne s odôvodneným odvolaním v prílohe súdu predložil fotokópiu
poštovej poukážky o úhrade sumy 1.000,- Eur dňa 2.6.2023 k rukám J. B..

Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného písomne nevyjadril.

Pred termínom konania vereného zasadnutia o odvolaní obžalovaného, bolo krajskému súdu dňa
21.11.2023 I. B. oznámené, že prostredníctvom svojej matky J. B. od svojho otca obžalovaného A.
B. prevzala sumu 1.000,- Eur, ktorú jej obžalovaný poslal poštovou poukážkou ako úhradu dlžného
výživného.

Vzhľadom na úhradu dlžného výživného, intervenujúca prokurátorka na verejnom zasadnutí konanom
o odvolaní obžalovaného, navrhla obžalovaného postupom podľa § 285 písm. f) Tr. por. spod obžaloby
oslobodiť.
Krajský súd na podklade podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu
na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Prihliadal pritom i
na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, avšak sú takej povahy, že by mohli byť dôvodom na
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané
v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a je dôvodné.Odvolací súd po preskúmaní predloženej veci zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu
rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.,
najmä zásadu zákonného trestného procesu podľa § 2 ods. 7 Tr. por., zásadu práva na obhajobu podľa

§ 2 ods. 9 Tr. por., zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj zásadu
rovnostistrán(kontradiktórnosti)podľa§2ods.14Tr.por.Odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvéhostupňa
dospel k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku po správnom procesnom postupe, a v súlade so všetkými
procesnými ustanoveniami, ktoré trestný proces upravujú.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného
stavu ustálil vo výroku svojho rozsudku priebeh skutkového deja, ktorý zodpovedá vykonaným
dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne, pričom z nich možno vyvodiť
bezpečný záver, že obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Pre okresný súd bola vo fáze hodnotenia dôkazov
rozhodujúca skutočnosť, či obžalovaný si plní alebo zavinene neplní vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu

z ustanovení Zákona o rodine, a tiež naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 8C/46/2007 zo dňa 26.9.2007, právoplatným a vykonateľným dňa 14.11.2007. Týmto rozsudkom
bola na maloleté dieťa I. B. obžalovanému určená výška výživného sumou 1.500,- Sk, t.j. 49,79
Eur mesačne, vždy do každého 15–teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky J. B., počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku. Podľa obžaloby A. B. za obdobie od augusta 2021 do dňa podania obžaloby

dlhoval na výživnom sumu 796,64 Eur a jeho konanie bolo obžalobou kvalifikované ako prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. Následne správne a zákonu
zodpovedajúcim spôsobom prvostupňový súd upravil výšku dlhu na výživnom tak, že od augusta 2021
do dňa vyhlásenia rozsudku súdom prvého stupňa 12.4.2023 obžalovaný dlhoval na výživnom sumu
895,80 Eur. Úpravu dlhu na výživnom považoval krajský súd za správnu a zodpovedajúcu priebehu

vykonaného dokazovania, a to s poukazom na ustanovenie § 122 ods. 13 Tr. zák. V odôvodnení
napadnutého rozsudku okresný súd stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, o ktoré
dôkazy oprel skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, keď
konštatoval zavinené neplnenie vyživovacej povinnosti obžalovaným vo vyššie uvedenom období. Tiež
prvostupňový súd uviedol, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa

spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny
a obžalovaného uznal vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c)
Tr. zák. Okresný súd zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil aj výrok o treste a možno konštatovať, že
odôvodnenie rozsudku učinil v súlade s ustanovením § 168 Tr. por.

V rámci odvolacieho konania bolo preukázané, že obžalovaný dlh na výživnom uhradil poštovou
poukážkou dňa 2.6.2023. Obžalovaný výživné uhradil v sume ustálenej v napadnutom rozsudku za
obdobie od augusta 2021 do 12.4.2023 vo výške 895,80 Eur (aj navyše v sume 104,20 Eur).
Úhrada výživného obžalovaným v takejto výške bola potvrdená aj plnoletou dcérou obžalovaného I. B.,
k rukám ktorej je obžalovaný povinný výživné platiť.

Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
Tr. zák. zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne
splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný zaplatil zameškané výživné vo výške podľa
rozsudku súdu prvého stupňa a dospel tiež k záveru, že tento trestný čin nemal trvalo nepriaznivé
následky na už plnoletú I. B. (dcéru obžalovaného).

Na základe uvedených skutočností krajský súd následne ustálil, že obžalovaný splnil všetky podmienky

účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák., a preto postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr.
por. napadnutý rozsudok zrušil a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. z dôvodu podľa § 285 písm. f) Tr.
por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil, keďže trestnosť činu v zmysle § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
zanikla.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.