Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/197/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113221511
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:3113221511.1

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvsporežalobcuC.V.,narodenéhoXX.L.E.XXXX,U.G.Č..XXX,zast.
JUDr. Jiřím Choutkom, Trenčín, Štúrovo nám. 121, proti žalovaným 1/ P. V., narodenému XX. L. XXXX,
U. G. Č.. XXX, 2/ Z. X., narodenej XX. U. XXXX, U. G. Č.. XXX, obaja zast. Vojčík & Partners, s.r.o.,
Košice, Rázusova č. 13, IČO: 36 866 563 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s príslušenstvom,
vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12C/132/2013, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 24. februára 2021 sp. zn. 5Co/67/2020, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 24. februára 2021 sp. zn. 5Co/67/2020 a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo okresný súd) rozsudkom z 20. mája 2020
č. k. 12C/132/2013-446 v spojení s opravným uznesením z 24. augusta 2020, č. k. 12C/132/2013-446

prvým výrokom (I.) určil, že žalobca C. V. U.., rodený V., nar. XX. L. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom
U. G. Č.. XXX je výlučným vlastníkom v 1/1-ine nehnuteľností, a to pozemok CKN parcela č. 1253/8
- orná pôda o výmere 3 m2 a CKN parcela č. 1255/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2
vytvorené geometrickým plánom Ing. Daniela Panáka č. 36335924-113-13 zo dňa 17. júla 2013, overený
Správou katastra Z. dňa 29. júla 2013 pod č. 625/13, ktorý je súčasťou tohto rozsudku; druhým výrokom
(II.) zaviazal žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu

100% k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Jiří Choutkovi v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti
uznesenia súdneho úradníka tunajšieho súdu, ktorým bude po právoplatnosti rozsudku určená výška
náhrady trov konania. 1.1 Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva v podiele 1/1-ina ku KNC parcele č. 1253/8 - orná pôda o
výmere 3 m2 a KNC parcela č. 1255/3 o výmere 16 m2, k.ú. U. G., na tom skutkovom základe, že svoje
nehnuteľnosti okrem KNC parcely 1253/4 nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27. júla 2007

od predávajúcich C. V. F.. a R. V., rodičov strán sporu, pričom parcelu 1253/4 nadobudol na základe
kúpnej zmluvy od P. V. a Z. V., teda žalovaných, po jej odčlenení geometrickým plánom, rešpektujúc
dlhodobé užívanie prístupovej cesty vlastníkmi KNC parcely 1253/2, ktorá bola vybudovaná v roku
1974 pri výstavbe rodinného domu a KNC parcela 1253/4 v roku 1975. Žalovaní 1/, 2/ nadobudli svoje
nehnuteľnosti do svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy z roku 2003 s tým, že ich kúpili v takom
stave ako ležia a stoja. Spor kvôli hranici pozemkov vznikol v roku 2012 z dôvodu, že boli vyhotovené

dva rozdielne vytyčovacie náčrty. Žalobca teda tvrdil, že na jeho strane došlo k vydržaniu vlastníckeho
práva k žalovaným parcelám.
1.2 Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 507a, teda prechodnými ustanoveniami k
úpravám účinným od 01. apríla 1983, kedy Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. (ďalej aj ako ,,OZ“) do
dňa 01. apríla 1983 nemal ustanovenia o vydržaní vlastníckeho práva. Ďalej použil ust. § 135a ods. 1
až 5 OZ účinného od 01. apríla 1983 do 31. decembra 1991. Ďalej ust. § 134 ods. 1, 4 OZ účinného od

01. januára 1992 doteraz a § 868 zák.č. 509/91, § 872 ods. 1, 4 OZ účinného od 01. januára 1992, §
872 ods. 4, § 134 ods. 1, § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 OZ.1.3. Súd skúmal, kde sa nachádzala pôvodná hranica medzi pozemkami žalobcu a žalovaných 1/, 2/. V
zmysle naznačenej právnej úpravy skúmal okresný súd splnenie zákonom požadovaných predpokladov,
t. z. či sa jednalo o spôsobilý predmet vydržania, či bola držba oprávnená, či bola nepretržitá po

celej zákonom stanovenej doby 10 rokov. Dôvodil, že v prejednávanej veci išlo o spôsobilý predmet
vydržania, pretože žalované pozemky neboli vo vlastníctve štátu od spomínaného roku 1974 doteraz.
K tvrdeniu žalovaných 1/, 2/, že neexistoval spôsobilý predmet vydržania, nakoľko predmet vydržania,
a to parcela 1253/8 a parcela 1255/3 vznikli až v roku 2013 približne 2 mesiace predtým ako žalobca
podal žalobu, súd uvádza, že keď sa chcel žalobca žalobou o určenie vlastníckeho práva o určenie

svojho vlastníckeho práva k určitej ploche pozemku, ktorá je len časťou určitej parcely a táto parcela je
evidovaná na liste vlastníctva na správe katastra vo vlastníctve inej osoby, nič iné mu nezostávalo, len
si dať geodetom zamerať túto plochu, ku ktorej vlastníkom sa cítil byť s tým, aby ju geodet odčlenil od
pôvodnej parcely a priradil jej číslo, pretože petit určovacej žaloby musí byť konkrétny a vykonateľný aj
z pohľadu Katastrálneho zákona.
1.4.Kdruhejatretejpodmienkevydržaniaokresnýsúdzistilvýsluchomstránsporu,svedkoviobhliadkou

na mieste samom, že právni predchodcovia žalobcu, jeho rodičia a zároveň rodičia žalovaného 1/
nadobudli vlastníctvo k parcele 1253/2 od svojich rodičov na stavbu rodinného domu. C. V. F.. otec
žalobcu a žalovaného 1/ v roku 1968 postavil oplotenie pozostávajúce z kovových stĺpikov a drôtenej
sieteoddeľujúcejparcely1253/2a1253/3odparciel1255/1a1254zaúčastijehomatky.Následnevroku
1974 C. V. F.. kúpil od rodičov parcely 1253/2 a 1253/3, na ktorých postavil rodinný dom, kolaudovaný v

roku 1978. Pôvodný plot pozostávajúci z kovových stĺpikov a drôtenej siete bol v roku 1982 nahradený
súčasnou betónovou podmúrovkou a oplotením, ktoré žalovaní 1/, 2/ odstránili. Pred vybudovaním
nového oplotenia v roku 1982 došlo k zameraniu pozemkov komisiou MNV. V zápisnici je uvedená
len šírka pozemku. Po celú dobu užívania parciel č. 1253/2 a 1253/3 neboli právni predchodcovia
žalobcu nikým rušení, nikto, ani ich právni predchodcovia žalovaných 1/, 2/ nemali žiadne námietky

alebo výhrady a tieto skutočnosti boli potvrdené jednotlivými svedeckými výpoveďami na obhliadke na
mieste samom dňa 1.októbra 2015. Teda právni predchodcovia žalobcu od roku 1974 min. od roku 1982
(vybudovania nového oplotenia na mieste pôvodného) boli v dobrej viere, že parcela č. 1253/2 a 1253/4
im patrí vo výmere ohraničenej plotmi a takto vymedzenú ohraničenú parcelu dobromyseľne ako svoju
užívali a v tomto užívaní neboli nikým rušení. Sporná plocha tvorená parcelami 1253/8 a 1255/3 bola od

roku 1968 oplotená a tvorila súčasť parcely 1253/2 a neskoršie od roku 1974 bolo súčasťou pozemku
priliehajúcemu k domu súp. č. XXX. Tieto skutočnosti potvrdili svedkovia a zároveň neboli ani medzi
stranami sporné. V danej veci bola preukázanou právnych predchodcov žalobcu oprávnená držba, teda
faktické ovládanie veci alebo vykonanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej
viere, že držiteľovi veci patria v čase vzniku držby ako aj počas 10-ročnej i viac vydržacej lehoty. Túto

dobrú vieru súd hodnotil objektívne nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia
samotného presvedčenia. Objektívnosť vyplýva zo skutočnosti, že po zameraní bolo zistené, že plot je
vo vzdialenosti takmer 0,5 m od domu tak, ako je uvedené v stavebnom povolení pre rodičov žalobcu zo
dňa 23. mája 1974, ako aj z toho, že komisia pre výstavbu a obchod pri zameraní zo dňa 9. augusta 1982
nekonštatovala osadenie, resp. umiestnenie plota do susednej parcely, ako aj skutočnosť, že oprávnený

držiteľ nebol počas celej držby až do roku 2012 nikým rušený, ani susedmi, ani žalovanými 1/, 2/, ktorí
si pri kúpe svojich pozemkov tieto nedali zamerať a rešpektovali hranice viditeľné v prírode. Súd nemal
pochybnosti o dobromyseľnosti žalobcu a jeho právnych predchodcov, ani o poctivosti právneho dôvodu
nadobudnutia vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam v časti pozemku na strane susediacej
s pozemkami žalovaných 1/, 2/ v predmete sporu.

1.5. Podľa súdu prvej inštancie predmetom tohto konania nie je šírka pozemkov KNC parcely 1253/4 a
1253/2, ale v skutočnosti určenie, kadiaľ prechádza ich hranica so susednými KNC parcelami 1253/5 a
1255/1 spolu s vymedzením plochy, ktorá by mala vlastnícky patriť žalobcovi. Z tohto dôvodu v tomto
súdnom spore nie je právne významné, či šírka pozemkov mala byť 20 m a či ich právny predchodca
žalobcu posunul hranicu svojich pozemkov do pozemku suseda z opačnej strany a či stavebná komisia v

roku 1982 merala alebo nemerala skutočnú šírku pozemkov, resp. mala vedomosť o bežnej šírke nových
stavebných pozemkov 20 m. Na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v tomto prípade nemajú
žiadny vplyv ani rôzne vytyčovacie náčrty geodetov z roku 2012, ani merania z roku 1973, ani z iných
rokov, pretože samotné merania a zakreslenia na papier, pokiaľ nedošlo k novému vytýčeniu hranice v
prírode, nemal žiaden vplyv na stojaci plot žalobcu a jeho právneho predchodcu a ich presvedčenie o

dobromyseľnosti. V tomto konaní žiadna zo strán netvrdila a nepreukázala, že by počas vydržacej doby,
resp. od rokov 1974 až 2012 bolo geodetom v prírode zistené posunutie spornej hranice. Vzhľadom
na uvedené súd žalobe vyhovel v celom rozsahu pre splnenie zákonných podmienok nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 OZ.1.6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku
z. č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalovaných
l/ a 2/ rozsudkom z 24. februára 2021 č. k. 5Co/67/2020-453 rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil stotožniac sa a poukazujúc v celom rozsahu na
vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie. Zároveň zaviazal žalovaných 1/ a 2/
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% k rukám jeho právneho zástupcu, do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2.1. Odvolací súd k odvolacím námietkam dodal, že v prejednávanej
veci sa jedná fakticky o spor o hranicu, kde podstatnou časťou sporu o hranicu je v zásade vyriešenie
vlastníctva určitej plochy, ktorá je medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností sporná, ak v žalobe bolo
tvrdené,žebolaposunutáhranica,namiestebolozisťovanie,čikposunutejtohranicedošlo,aknedošlo,
ide o dôvod na zamietnutie žaloby. Ak hranica bola posunutá, bolo potrebné zisťovať, či nemohlo dôjsť
k vydržaniu vlastníckeho práva sporného pásu zeme určeného znaleckým posudkom (zodpovedajúcim

predpisom o vyhotovení geometrického plánu) vedeného ako vlastníctvo žalovaného. Poukázal na tzv.
ospravedlniteľný skutkový omyl ako rozhodujúci pri posudzovaní dobromyseľnosti pri samotnej držbe
a uviedol, že jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takomto prípade
pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku, keď ospravedlniteľný skutkový omyl v prípade
vydržania pozemku je taký, kedy pomer plochy kúpeného a skutočne vydržaného pozemku nesvedčí

v prospech fakticity. Vždy pôjde o posúdenie každého konkrétneho prípadu a ťažko vyjadriť túto tézu
akýmkoľvek číselným zlomkom.
2.2. Pokiaľ ide o oprávnenú držbu, oprávnený držiteľ je charakterizovaný tak, že ide o držiteľa, ktorý je
so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere o tom, že mu vec alebo právo patrí. V pochybnostiach
sa má zato, že držba je oprávnená. Dobrá viera oprávneného držiteľa sa však musí posudzovať nie z

hľadiska subjektívneho presvedčenia držiteľa, ale so zreteľom ku všetkým objektívnym okolnostiam, z
ktorýchmožnodôvodnepresvedčeniedržiteľausudzovať.Akvzniknepochybnosť,čidržbajeoprávnená
alebo neoprávnená, platí vyvrátiteľná právna domnienka, že držba je oprávnená. Po celú vydržaciu
dobu musí byť u vydržateľa splnená požiadavka nakladania s vecou ako so svojou so zreteľom ku
všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí. Ak držiteľ prestane byť v dobrej viere, stáva sa

držba neoprávnenou a pri novom vzniku oprávnenej držby sa beh pôvodne vydržacej doby neobnovuje
a počína plynúť znova od začiatku.
2.3. Odvolací súd s ohľadom na vykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie, o ktorom
nemá pochybnosti, uviedol, že právni predchodcovia žalobcu, jeho rodičia, ktorí sú zároveň rodičmi
žalovaného, nadobudli vlastníctvo k parcele 1253/2 od svojich rodičov na stavbu rodinného domu. C. V.

F.., otec žalobcu a žalovaného 1/, v roku 1968 postavili oplotenie pozostávajúce z kovových stĺpikov a
drôtenej siete, ktorý oddeľoval parcelu 1253/2, 1253/3 od parciel 1255/1 a 1254, za účasti jeho matky.
Následne v roku 1974 C. V. F.. kúpil od rodičov parcelu 1253/2 a 1253/3, na ktorých postavil rodinný dom
skolaudovaný v roku 1978. Pôvodný plot pozostávajúci z kovových stĺpikov bol v roku 1982 nahradený
súčasnou betónovou podmúrovkou s oplotením.

2.4. Odvolací súd poukázal na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie vykonal riadne výsluch svedkov
pri obhliadke na mieste samom tým spôsobom, ako to obhliadka na mieste samom umožňuje. Účelom
takejto obhliadky je práve na tvári miesta zistiť skutočné faktické a užívacie stavy. Je prirodzené, že
pokiaľ došlo k vybudovaniu oplotenia v dávnych dobách, že svedkovia si presne nevedeli spomenúť a
nemohli spomenúť, kedy konkrétne bol plot postavený. Konštatoval, že pokiaľ by svedkovia vedeli uviesť

presný dátum vzniku oplotenia, toto by nasvedčovalo tomu, že ich výpoveď bola vopred ovplyvnená
niektorou zo strán sporu. V zásade všetci svedkovia vypočutí na mieste samom potvrdili dlhodobý a
nerušený užívací stav sporných nehnuteľností tak, ako to tvrdil vo svojej žalobe žalobca. Uviedol, že nie
je rozhodné, či k výstavbe plotu došlo v roku 1968 alebo 1982, pretože po celý čas boli nehnuteľnosti
užívané v takých hraniciach ako tvrdil žalobca, z čoho teda vyplýva, že aj pokiaľ by sa vydržacia doba

začala počítať od roku 1982, i v takomto prípade by boli splnené všetky podmienky pre vydržanie
vlastníckeho práva k spornej parcele.
2.5. Zároveň mal za nesporné tvrdenie svedkov vypočutých v konaní, predovšetkým C. V. F.., ktorý plot
vybudoval, že podmúrovka k plotu sa robila v roku 1982 po obhliadke komisiou, ktorej zápisnicu súdu
predložil zo dňa 9. augusta 1982 s tým, že o dobromyseľnosti svedčí i tá skutočnosť, že plot je postavený

0,5m od domu. Uviedol, že ani jeden zo svedkov netvrdil, že by došlo k sporom medzi vlastníkmi
susedných pozemkov. Zároveň žiaden zo svedkov nespochybnil tvrdenie žalobcu v tom smere, že jeho
držba časti spornej nehnuteľnosti bola dobromyseľná a zároveň, že trvala po zákonom stanovenú dobu.2.6. K námietke žalovaných vo vzťahu k šírke pozemkov, odvolací súd poukázal na tú skutočnosť, že súd
je pri každom spore viazaný petitom návrhu. Pokiaľ sa žalobca v prejednávanej veci domáhal určenia
vlastníckeho práva k vymedzenej ploche, nebolo úlohou súdu skúmať šírku samotných pozemkov

tak, ako uviedol vo svojom odvolaní, pretože táto skutočnosť nebola predmetom sporu. Pokiaľ v
prejednávanej veci namietal žalovaný v odvolaní vytyčovacie náčrty, v zásade zhoda panuje len v tom
smere, že pokiaľ boli nové hranice v prírode označené železnými kolíkmi, preukázateľne tak mohlo
byť v roku 2012 s tým, že rovnako faktom je, že v prejednávanej veci boli rôzne vytyčovacie náčrty, z
ktorých boli niektoré chybné. Aj keby sme vychádzali z predpokladu, že plot bol postavený v roku 1996

tak, ako tvrdili žalovaní vo svojom odvolaní, aj v takomto prípade by bola splnená zákonom stanovená
vydržacia lehota v prospech žalobcu po započítaní si vydržacej lehoty jeho právnych predchodcov.
Faktom je, že žalobca vstúpil do oprávnenej držby uzavretím kúpnej zmluvy na spornú nehnuteľnosť v
roku 2007 a pokiaľ sa započíta vydržacia doba jeho právneho predchodcu, pretože nehnuteľnosti sa v
čase kúpy nezameriavali a kúpil ich v hraniciach ako boli dlhodobo užívané a medzi účastníkmi v zásade
nespochybňované, možno teda povedať, že splnil zákonom stanovenú 10-ročnú lehotu na vydržanie

spornej nehnuteľnosti.
2.7. Pokiaľ žalovaní v odvolaní poukazujú na rôzne znenie zápisnice z roku 1982, jedná sa o nový dôkaz,
na ktorý odvolací súd v rámci uzavretia dokazovania pred súdom prvej inštancie už prihliadať nemôže a
nebude. Nikto v prejednávanej veci netvrdil a ani nespochybňoval, že by pôvodná vlastníčka R. V. mala
nejaké výhrady vo vzťahu k rozdeleniu sporných nehnuteľností takým spôsobom, ako tvrdil v konaní

žalobca.
2.8.Pokiaľžalovanínamietalipokynysudkynevovzťahukznaleckémuposudku,ktorémajúbyťvágnymi
pojmami, ani táto námietka neobstojí, pretože znalecký posudok znalkyni Bendovej nebol v konečnom
dôsledku braný do úvahy pri výsledku tohto sporu.
2.9. Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky vo vzťahu k chybnému uvedeniu právneho zástupcu do

záhlavia rozhodnutia, v tomto smere bol tento nedostatok odstránený formou opravného uznesenia,
ktoré je súčasťou rozsudku súdu prvej inštancie.
2.10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ (ďalej aj ako „dovolatelia“) dovolanie, ktorého
prípustnosť odôvodnili poukazom na § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.
3.1 Vo vzťahu k námietke vyplývajúcej z § 420 písm. f/ CSP dovolatelia uviedli, že vyjadrenia svedkýň
R. V., R. M., U. L., V. V. a U.E. V. počas obhliadky na mieste samom dňa 01. októbra 2015, tieto by
konajúci súd pri rozhodovaní v predmetnej veci nemal brať do úvahy, keďže svedkyne neboli vypočuté

samostatne a v neprítomnosti svedkov, ktorí ešte neboli vypočutí, nachádzali sa počas obhliadky na
mieste samom dňa 01. októbra 2015 spolu so žalobcom a jeho právnym zástupcom, žalovanými a ich
právnym zástupcom, ako aj svedkom C. V. F.., vypovedali všetky v prítomnosti vyššie uvedených a aj
ostatných svedkýň naraz, t. j. ich výpoveď bola očividne ovplyvnená ich prítomnosťou na predmetnej
obhliadke, čo je zrejmé aj zo zápisnice z obhliadky na mieste samom zo dňa 01. októbra 2015, kde je pri

svedkyniach U. L., V. V. a U. V. výslovne uvedené: „Svedkyňa sa vyjadrila zhodne ako svedkyňa R. M..“
3.2. Dovolatelia ďalej namietali, že v námietke zaujatosti z 26. mája 2016 predchádzajúci právny
zástupca žalovaných poukazoval na to, že mu opakovane neboli doručované dokumenty zo strany
konajúceho súdu, resp. opakovane nebol upovedomený o úkonoch zo strany konajúceho súdu.
3.3. Ďalšou námietkou dovolatelia poukazovali, že v zmysle Uznesenia Okresného súdu Trenčín,

sp. zn. 12C/132/2013, zo dňa 02. augusta 2016, mala znalkyňa - Ing. Ivana Bendová ,,zakresliť do
geometrického plánu č. 36335924/113-13 Ing. Y. P. zo dňa 17. júla 2013, ktorý predložil žalobca
so žalobou (na č. l. 7 súdneho spisu) umiestnenie stredu sporného plota podľa pokynov sudkyne
na obhliadke na mieste samom (...)“ Pokyny sudkyne, na základe ktorých mala daná znalkyňa
pri vyhotovovaní znaleckého posudku postupovať, neboli obsahom Uznesenia Okresného súdu

Trenčín, sp. zn. 12C/132/2013, zo dňa 02. augusta 2016, ani žiadnej obsahovej časti znaleckého
posudku. ,,Pokyny sudkyne" sú vágnym pojmom, z ktorého nemožno odvodiť, aký vplyv mali, resp.
mohli mať na postup znalkyne pri vyhotovovaní znaleckého posudku a jeho závery. Zo strany súdu
nemali byť tejto znalkyni dávané akékoľvek pokyny vo vzťahu k zameraniu a zakresleniu umiestnenia
stredu sporného plota, keďže ide o odbornú záležitosť technického charakteru, a pokiaľ aj k akýmkoľvek

pokynom zo strany súdu došlo, mali byť tieto riadne v rámci znaleckého posudku zadefinované.
3.4. Dovolatelia dali do pozornosti, že v úvodnej časti písomného vyhotovenia rozsudku okresného súdu
je uvedený ako právny zástupca žalovaných JUDr. Ján Kasenčák, so sídlom: Juraja Fándlyho 2163/7,
Žilina, IČO: 42 104 386, a nie advokátska kancelária Vojčík & Partners, s.r.o., pričom JUDr. JánoviKasenčákovi bol zo strany okresného súdu doručený rozsudok okresného súdu napriek tomu, že ako
právny zástupca žalovaných v tomto konaní už niekoľko rokov nevystupuje a skončenie jeho právneho
zastupovania žalovaných v tomto konaní bolo okresnému súdu aj riadne oznámené.

3.5. Vo vzťahu k vyššie uvedeným námietkam v bodoch 3.2. a 3.4., ktoré sa týkajú procesného
pochybenia okresného súdu sa krajský súd v rámci odôvodnenia rozsudku nevyjadril podľa dovolateľov
vôbec a vo vzťahu k námietkam v bodoch 3.1. a 3.3. sa krajský súd obmedzil na strohé konštatovanie.
3.6. V odvolaní sa dovolatelia vyjadrovali k skutočnosti, novo zistenej zo strany žalovaných. V Štátnom
archíve v Trenčíne, Ul. Kožušnícka 1, sú archivované všetky zápisnice, spísané komisiou pre výstavbu

a obchod pri MNV v U. G., avšak v roku 1982 Zápisnica č. 5 (datovaná 20. apríla 1982, nie 09. augusta
1982), uložená vo zviazanom zväzku roku 1982, má úplne iné znenie, ktoré vôbec nekorešponduje
s obsahom, štruktúrou, dátumom, programom a predmetom Zápisnice č. 5, predloženej iba v kópii v
súdnom konaní, pričom v archíve sa takáto Zápisnicu č. 5, ako bola predložená v konaní pred súdom
prvého stupňa, vo zväzku 1982 a ani v inom zväzku nenachádza. Dovolatelia poukazujúc na § 366
písm. d/ a § 149 CSP uviedli (rovnako ako v odvolaní), že išlo o novozistenú skutočnosť, ktorá mohla

podstatným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu v spore a ktorú bez svojej viny nemohli predložiť
v konaní pred súdom prvej inštancie, čím sa krajský súd vôbec nezaoberal. Iba uviedol bez žiadnej
vysveľujúcej racionálnej úvahy: „(...) jedná sa o nový dôkaz, na ktorý odvolací súd v rámci uzavretia
dokazovania pred súdom prvej inštancie už prihliadať nemôže a nebude. (...)“
3.7. Podľa dovolateľov odvolací súd sa odvolacími dôvodmi a ich argumentáciou riadne nezaoberal,

neskúmal ju. Rozsudok odvolacieho súdu (aj okresného sudu) je zmätočný a nepreskúmateľný.
Vzhľadom na uvedené bolo nielen konaním odvolacieho súdu, ale aj konaním súdu prvého stupňa v tejto
veci žalovaným znemožnené, aby uskutočňovali im patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.
3.8. Vo vzťahu k § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolatelia uviedli, že dobromyseľnosť držiteľa musí byť v

súlade s § 130 ods. 1 OZ v znení neskorších predpisov posudzovaná so zreteľom na všetky okolnosti, a
toajnaverejnosťevidencienehnuteľností,načookresnýsúd,anikrajskýsúdneprihliadali,resp.rozhodli
v nesúlade s týmto právnym názorom. Táto otázka nebola v rámci rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
vyriešená.
3.9. Dovolatelia sa nestotožnili so závermi krajského a okresného súdu, že v tomto súdnom spore nie

je právne významné, že šírka pozemkov C KN parc. č. 1253/4 a 1253/2 mala byť iba 20 m, keďže
práve táto skutočnosť má rozhodujúci vplyv na posúdenie, či plocha, ktorej vlastníkom bol rozsudkom
okresného súdu určený žalobca, bola zo strany žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov, držaná
oprávnene alebo nie, a tým pádom aj na to, či bola splnená vydržacia lehota v trvaní 10 rokov zo strany
žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov. Navyše, uvedené môže mať vplyv aj na ďalší súdny spor,

ktorýhrozí,atoourčenievlastníckehoprávavdôsledkuvydržaniamedzižalobcomasusedomzopačnej
strany. S posúdením dobromyseľnosti právnych predchodcov žalobcu, ako ju vykonal v rozsudku krajský
a okresný súd, dovolatelia nesúhlasia. Právni predchodcovia žalobcu si museli byť vedomí priebehu
vlastníckych hraníc medzi príslušnými pozemkami už od roku 1973, resp. 1974, keď bola uzatvorená
darovacia zmluva RI XXX/XX zo dňa 14. februára 1974, ktorej technickým podkladom bol geometrický

plán č. 762-108-73. To, že sa vlastník nezaujíma o parametre ním vlastnenej nehnuteľnosti, nemôže
svedčiť o obvyklej miere opatrnosti z jeho strany.
3.10. Dovolatelia v rámci dovolania opätovne poukázali na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.
zn.: 6Co/169/2015, zo dňa 18. apríla 2016, týkajúci sa obdobného prípadu, či už po skutkovej alebo
právnej stránke veci, v rámci ktorého upozorňovali okrem iného (ďalej len „o. i.“) na záver, že „Aj keby

sa preukázalo, že právni predchodcovia žalobkyne súhlasili s výstavbou plota tak, ako je postavený,
žalovaní by nemohli nadobudnúť spornú plochu vydržaním. Tak ako bolo niekoľko krát konštatované,
pozemok bol žalovaným daný do osobného užívania rozhodnutím Mestského národného výboru v
Medzilaborciach, a to o presne určenej výmere 671 m2. Žalovaní preto nemohli užívať pozemok o väčšej
výmere a byť dobromyseľní v tom, že im patrí. Žalovaní jednoznačne museli vedieť, keď stavali plot, že

ho stavajú na pozemku, ktorý im nepatrí, a teda nemohli byť dobromyseľní ani pri vstupe do držby, ani
počasplynutiacelejvydržacejlehoty.Niejepravdou,žežalovanísaažzoznaleckéhoposudkudozvedeli
o správnom priebehu hranice, lebo z rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania im muselo
byť presne známe, aká plocha im bola pridelená a zo stavebného povolenia im muselo byť jednoznačne
zrejmé, že hraničnú čiaru medzi pozemkami nemôže tvoriť múr domu, ale hranica musí prebiehať 50cm

od tohto múra.“ Uvedený záver pre toto konanie znamená, že aj keby bol sporný plot postavený (či už
v roku 1968 alebo v roku 1982) a so súhlasom právnych predchodcov žalobcu a žalovaných, vzhľadom
na to, že všetky príslušné parcely vznikli na základe geometrického plánu č. 762 - 108-73, žalobca, resp.jeho právni predchodcovia nemohli následne užívať pozemky o väčšej výmere a byť dobromyseľní v
tom, že im patria.
3.11. Navrhli, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie.

4. Žalobca sa k dovolaniu žalovaných 1/ a 2/ nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§

35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a vzhľadom
na uplatnený dovolací dôvod (§ 420 písm. f/ CSP) zároveň aj dôvodné. Ak totiž dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dovolacieho dôvodu

uvedeného v § 420 CSP, potom existencia tohto dôvodu, t. j. existencia niektorej z vád uvedených v
tomto ustanovení (spôsobujúcich tzv. „zmätočnosť“ rozhodnutia) znamená nielen splnenie podmienky
prípustnosti dovolania, ale zároveň zakladá bez ďalšieho aj jeho dôvodnosť.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon

pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým,
že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

8.Žalovanívrámciuplatnenéhodovolaciehodôvodupodľa§420písm.f)CSPnamietaliporušeniepráva
na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením (nepreskúmateľnosťou) rozhodnutia odvolacieho
súdu a nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu (aj okresného súdu).

9. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

9.1. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f/ CSP je a/ zásah súdu do
práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby
svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite),
v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

11. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej
súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Účelom odôvodnenia
rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.12. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého
súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie

podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994,sériaA,č.303-A,s.12,HiroBalanic.Španielskoz9.decembra1994,sériaA,č.303-B;Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Podľa konštantnej judikatúry
Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.

13. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a
presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V súlade s § 393 ods. 2 CSP musí
súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku. Súd sa

musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v
odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky rozhodujúce skutkové okolnosti
(t.j. skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním), ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré
prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací
súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzí po skutkovej stránke predmet konania a následne podá

zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako
interpretoval aplikované ustanovenia a prečo pod ne podriadil, príp. nepodriadil zistený skutkový stav.
V rozhodnutí súdu musí byť jasne a zrozumiteľne vysvetlený myšlienkový postup súdu vo všetkých, pre
posúdenie veci významných otázkach. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj
dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho

súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 393 CSP, je nepreskúmateľné.

14. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie na odvolacom súde je postihnuté
vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti (nedostatočnom odôvodnení) rozhodnutia
odvolacieho súdu. Tento nedostatok spočíva predovšetkým v tom, že odvolací súd svoje rozhodnutie

riadne a presvedčivo neodôvodnil, keď rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre
odôvodňovanierozhodnutívzmysle§393ods.2CSP.Zrozsudkuodvolaciehosúduniejepredovšetkým
jasná odpoveď súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu na otázku „pokynov sudkyne“ k znaleckému
dokazovaniu, na základe ktorých mala znalkyňa Ing. Ivana Bendová pri vyhotovovaní znaleckého
posudku postupovať, ktoré neboli obsahom uznesenia Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 12C/132/2013,

zo dňa 02. augusta 2016, ani žiadnej obsahovej časti znaleckého posudku, pričom uvedené dovolatelia
namietali už v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní.
14.1. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd uznesením z 01. októbra 2015 č. k. 12C/132/2013-118
rozhodol v druhom výroku, že „Úlohou znalca b u d e v znaleckom posudku v geometrickom pláne
vytýčiť vlastnícku hranicu medzi pozemkami navrhovateľov C KN parc. č. 1253 a 1253/4 zapísaných na

LV č. XXXX k. ú. U. G. a pozemkami odporcov 1/, 2/ C KN parc. č. 1255/1 a 1253/5, zapísaných na
LV č. XXXX k. ú. U. G., a to v strede pôvodného betónového múrika stojaceho na „hranici“ pozemkov
účastníkov a minimálne 50 cm od garáže a priebežne ku „koncu“ parciel C KN č. 155/1 a 1253/2 dozadu
k C KN parc. Č. 1254 a 1253/3 a priebežne ku „koncu“ (bod A na č. l. 114 a 115 spisu) C KN parc. Č.
1253/5 a 1253/4 dopredu a ak zasahuje v prírode takto zistená hranica pozemkov navrhovateľov C KN

č. 1253/4 a 1253/2 k.ú. U. G. do pozemkov odporcov 1/, 2/, a to C KN parc. č. 1253/5 a 1255/1 k. ú. U.
G., oddeliť túto časť geometrickým plánom.“ Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd uznesením
z 02. augusta 2016 č. k. 12C/132/2013-172 prvým výrokom rozhodol tak, že „Z m e ň u j e sa uznesenie
Okresného súdu Trenčín zo dňa 1. októbra 2015, č. k. 12C/132/2013-118 v časti úlohy pre znalkyňu Ing.
Ivanu Bendovú, bytom Z., X. XX tak, že jej ú l o h o u bude po obhliadke na mieste samom za účasti

súdu a strán sporu zakresliť do geometrického plánu č. 36335924-113-13 Ing. Daniela Panáka zo dňa
17. júla 2013, ktorý predložil žalobca so žalobou (na č. l. 7 súdneho spisu) umiestnenie stredu sporného
plota podľa pokynov sudkyne na obhliadke na mieste samom a zároveň sa vyjadriť, či sa nachádza na
červenej čiare (t. j. novej hranice C KN parc. č. 1253/8 a 1255/3 k. ú. U. G.) zakreslenej na uvedenom
geometrickom pláne.“ Zo zápisnice o obhliadke na mieste samom zo dňa 18. októbra 2017 (č. l. 184

spisu) vyplýva, že „Sudkyňa znalkyni na mieste samom zadala úlohu, zhodnú podľa uznesenia. Zakresliť
do mapy, ktorá je súčasťou žaloby farebne „hranicu“, t. j. stred podmurovky, ktorá ešte stojí pôvodná a
za jej koncom “do stratena“ v častiach, kde hranica nie je sporná“ Zo znaleckého posudku č. 15/2017
(č. l. 188 a nasl. spisu) vyplýva, že úlohou znalca bolo „po obhliadke na mieste samom za účasti súdua strán sporu zakresliť do geometrického plánu č. 36335924-113-13 Ing. Daniela Panáka zo dňa 17.
júla 2013, ktorý predložil žalobca so žalobou (na č. l. 7 súdneho spisu) umiestnenie stredu sporného
plota podľa pokynov sudkyne na obhliadke na mieste samom a zároveň sa vyjadriť, či sa nachádza na

červenej čiare (t. j. novej hranice C KN parc. č. 1253/8 a 1255/3 k. ú. U. G.) zakreslenej na uvedenom
geometrickom pláne.“
14.2. K uvedenej dovolacej námietke, ktorá bola zároveň aj odvolacou námietkou, dovolací súd
poznamenáva, že z rozhodnutie odvolacieho súdu v bode 20. síce vyplýva, že „Pokiaľ ďalej žalovaní
namietajú pokyny sudkyne vo vzťahu k znaleckému posudku, ktoré sú vágnymi pojmami, ani táto

námietka neobstojí, pretože znalecký posudok znalkyni Bendovej nebol v konečnom dôsledku braný
do úvahy pri výsledku tohto sporu.“, avšak uvedené konštatovanie nekorešponduje s rozsudkom
okresného súdu, s ktorým vytvára rozhodnutie odvolacieho súdu organickú (kompletizujúcu) jednotu,
keďže prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. IV. ÚS
372/08, IV. ÚS 350/09). Pretože z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že okresný súd v
rámci zistenia skutkového stavu uvádza závery znalkyne Ing. Ivany Bendovej zo znaleckého posudku č.

15/2017 (viď bod 35. odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu) a uvádza aj obsah vyjadrenia znalkyne
zo dňa 20. júna 2018 k námietkam žalovaných 1/ a 2/.
14.3. Pokiaľ preto odvolací súd v odôvodnení len konštatoval, že súd prvej inštancie znalecký posudok
znalkyne Ing. Bendovej nebral do úvahy pri výsledku tohto sporu bez toho, aby sa presvedčivo
vysporiadal aj s výhradami žalovaných k „pokynom sudkyne“ ako vágnemu pojmu, z ktorého nemožno

odvodiť, aký vplyv mali, resp. mohli mať na postup znalkyne pri vyhotovovaní znaleckého posudku a
jeho závery, uvedené konštatovanie nie je ozrejmené takým spôsobom, aby strana sporu nemusela
hľadať odpoveď na pre vec rozhodujúce skutočnosti v rovine dohadov o tom, čo bolo vlastne úlohou
znalca podľa „pokynov sudkyne“, keďže ako vyplýva zo spisu a vyššie uvedeného v bode 14. a nasl.
tohto rozhodnutia, úloha znalca definovaná v uznesení okresného súdu zo dňa 02. augusta 2016 č. k.

12C/132/2013-172, v zápisnici o vykonaní obhliadky zo dňa 18. októbra 2017 a v znaleckom posudku
č. 15/2017 sa opierala o „pokyny sudkyne“ bez ich bližšieho a určitého vymedzenia. Odvolací súd sa
v odôvodnení svojho rozhodnutia tak dostatočným spôsobom nezaoberal odvolacou argumentáciou
dovolateľa, ktorá si vyžadovala špecifickú odpoveď a ktorá mohla mať eventuálne zásadný význam pre
rozhodnutie vo veci.

14.4. Pokiaľ dovolatelia namietali, že zo strany súdu nemali byť znalkyni dávané akékoľvek pokyny
vo vzťahu k zameraniu a zakresleniu umiestnenia stredu sporného plota, keďže podľa ich názoru ide
o odbornú záležitosť technického charakteru, dovolací súd k uvedenej námietke poznamenáva, že
v prípade, ak sú na spravodlivé posúdenie veci potrebné odborné znalosti súd nariadi znaleckého
dokazovanie znalcom, čo sa aj v predmetnom spore stalo. Znalec vypracuje písomne znalecký posudok,

pričom odpovedá na položené otázky a nie je oprávnený vyjadrovať sa k právnym otázkam sporu.
V danom prípade s ohľadom na predmet sporu (určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam -
pozemkom) súd medzi iným zisťoval výmeru pozemkových parciel (viď bod 1.4. tohto rozhodnutia, resp.
rozhodnutieokresnéhosúdu).Výmeranehnuteľnostivyjadrujeveľkosť,resp.mieru,kuktorejsavzťahuje
právny úkon. Vyššia presnosť výmery spoľahlivejšie definuje konkrétnu nehnuteľnosť. Presnosť určenia

výmerysaodvíjaodmomentu,kedybolpozemokvterénevymedzený(meraný),parcelabolazakreslená
do mapy a výmera zaznamenaná do evidencie. Výmera parcely má právny aj technický rozmer. Právny
rozmer výmery parcely spočíva v tom, že vyjadruje veľkosť, resp. mieru, ku ktorému sa právny úkon (ako
právna skutočnosť, pozn. dovolacieho súdu) vzťahuje. Výmera nehnuteľnosti je povinný údaj pri vzniku,
zmene alebo zániku práva a povinností k nehnuteľnostiam. Je vyjadrením plošného obsahu priemetu

pozemku do zobrazovacej roviny v plošných metrických mierach. (pozri KYSEĽ, P., HUDECOVÁ, Ľ.:
VÝMERANEHNUTEĽNOSTIAURČITOSŤPRÁVNYCHÚKONOV,IN:Kartografickélisty/Cartographic
letters, 2022, 30 (2), str. 63-77,). Inými slovami pretavenie reálnej situácie v zmyslami vnímanom
priestore do číselného výsledku (v plošných jednotkách) získaného prostredníctvom matematického
výpočtu hodnôt zistených geometrických rozmerov parcely (v jednotkách dĺžky), t. z. v posudzovanom

prípade zistenie šírky a dĺžky (prípadne iných nevyhnutných rozmerov) susediacich parciel strán sporu
a na to nadväzujúci plošný obsah (t. j. pôvodný stav), z toho logické odvodenie šírky a dĺžky (prípadne
iných nevyhnutných rozmerov) spornej časti parcely a na to nadväzujúci plošný obsah, určenie šírky a
dĺžky (prípadne iných nevyhnutných rozmerov) susediacich parciel strán sporu ne/zahŕňajúcich spornú
časť parcely a na to nadväzujúci plošný obsah (t. j. nový stav), predstavuje technickú stránku výmery,

ktorej zistenie je úlohou znalca, avšak právna stránka, a teda priradenie miery významu výmery k
právnej skutočnosti, v danom prípade vydržaniu ako spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva, nie
je úlohou znalca. Vyššie uvedené by mal súd rešpektovať, pokiaľ tomu tak nebolo, išlo o nesprávny
procesný postup súdu. Pričom dovolací súd poznamenáva, že vzhľadom na absenciu vymedzeniaobsahu „pokynov sudkyne“ v súdnom spise, záver o právnom alebo technickom rozmere „pokynov
sudkyne“ nie je možné zaujať bez pochybností a je len v rovine dohadov.

15. Dovolatelia taktiež namietali nesprávny procesný postup okresného súdu vo vzťahu k výsluchu
svedkýň na obhliadke dňa 01. októbra 2015, ktoré vypovedali všetky naraz v prítomnosti ostatných
svedkýň, t. j. ich výpoveď bola očividne ovplyvnená ich prítomnosťou na predmetnej obhliadke, pričom
s predmetnou námietkou sa odvolací, ani okresný súd podľa ich názoru nevysporiadali, pričom výsluch
týchto svedkov bol kľúčový pre rozhodnutie veci.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd dňa 01. októbra 2015 uskutočnil obhliadku, o ktorej priebehu
je v spise založená zápisnica (pozri na č. l. 111 originál písaný rukou a prepis). Zo zápisnice vyplýva, že
obhliadky sa zúčastnili o. i. svedkovia C. V. F.., R. V., R. M., U. L., V. V., ktorých okresný súd v zmysle §
126 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej len „OSP“) poučil, a vypočul.

17. Právna úprava § 126 OSP v čase vykonania obhliadky (01. októbra 2015) upravovala rámcovo
postup súdu pri výsluchu svedka. Pričom úlohou súdu bolo v rámci výsluchu svedkov predovšetkým
postarať sa o to, aby osoby, ktoré budú v priebehu konania vypočuté ako svedkovia, neboli prítomné v
pojednávacej sieni pri prednesoch účastníkov, ani pri vykonávaní dôkazov. (pozri Števček, Ficová a kol.
Občiansky súdny poriadok. Komentár, Praha 2009, s. 333). Uvedená zásada vedenia súdneho konania

sa transformovala do výslovného textu právnej úpravy v § 199 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd dbá, aby
výpoveď svedka nebola ovplyvnená jeho prítomnosťou na pojednávaní. Každého svedka súd vyslúchne
samostatne, v neprítomnosti svedkov, ktorých ešte nevyslúchol.

18. K námietke dovolateľov týkajúcej sa „spoločného“ výsluchu svedkov na obhliadke, totožnej s

dovolacou námietkou, okresný súd v bode 63. odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že „Spôsob
výsluchu svedkov na obhliadke bol vykonaný tak, ako bolo uvedené v zápisnici, pretože nešlo o výsluchy
svedkov v uzavretej pojednávacej miestnosti, ale vo voľnej prírode bez oddeľujúcich stien. V zápisnici
je pri výsluchu svedkov použitý odkaz na výpoveď predchádzajúceho svedka z dôvodu hospodárnosti.“
Odvolací súd v rámci svojho rozhodnutia na predmetnú námietku reagoval v bode 18. odôvodnenia, keď

uviedol, že „Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie vykonal riadne výsluch
svedkov pri obhliadke na mieste samom tým spôsobom ako to obhliadka na mieste samom umožňuje.“
18.1. K uvedenému dovolací súd poznamenáva, že na dovolateľmi vyššie uvedenú argumentáciu v
konaní súdy nižšej inštancie síce reagovali, keď sa zaoberali spôsobom vedenia výsluchu svedkov, ale
nedali na ňu konštruktívnu a presvedčivú odpoveď, v ktorej by sa s ňou vysporiadali jasným, právne

korektným a zrozumiteľným spôsobom, z hľadiska jej relevancie jednak k spôsobu výsluchu svedkov,
ale aj spôsobu zápisu o výsluchu svedkov v zápisnici, keď k výsluchu U. L., V. V. a U. V. je výslovne
uvedené: „Svedkyňa sa vyjadrila zhodne ako svedkyňa R. M..“, prípadne aj k príslušným ustanoveniam
upravujúcich výsluch svedka, na čo poukazovali dovolatelia (aj odvolatelia). V rozhodnutí odvolacieho
súdu, tak zjavne absentuje jasné a nespochybniteľné posúdenie žalovanými vznesenej námietky.

18.2. Okrem absencie jasného vyhodnotenia vznesenej námietky spôsobu výsluchu svedkov na
obhliadke, z odôvodnenia odvolacieho ani okresného súdu navyše nie je zrejmý ani spôsob vykonania
výsluchusvedkov,keďsíceokresnýsúduvádza,žespôsobvýsluchusvedkovnaobhliadkebolvykonaný
tak,akobolouvedenévzápisnici,pretoženešloovýsluchysvedkovvuzavretejpojednávacejmiestnosti,
ale vo voľnej prírode bez oddeľujúcich stien, resp. ako uviedol odvolací súd riadne výsluch svedkov

pri obhliadke na mieste samom tým spôsobom ako to obhliadka na mieste samom umožňuje, ale ani
jeden zo súdov nižšej inštancie neuviedol, či vykonal výsluch svedkov samostatne bez ich vzájomnej
prítomnosti, alebo spoločne v ich vzájomnej prítomnosti. Zároveň dovolací súd dodáva, že zrejmá
odpoveď na dovolateľmi namietanú argumentáciu nevyplýva ani zo zápisnice o obhliadke, keď táto
síce obsahuje písomný záznam výsluchu svedkov, vrátane využitej skrátenej „verzie“ záznamu výsluchu

U. L., V. V. a U. V., pri ktorých je výslovne uvedené: „Svedkyňa sa vyjadrila zhodne ako svedkyňa R.
M..“, avšak z obsahu zápisnice nie je možné určiť, či došlo k výsluchu spoločne v akejsi organickej
podobe spoločnej debaty, čo by predstavovalo nesprávny procesný postup súdu v rozpore s § 199 CSP,
resp. právnou úpravou § 126 OSP platnou v čase konania výsluchu svedkov (viď vyššie bod 17.) alebo
došlo k výsluchu svedkov jednotlivo bez ich vzájomnej prítomnosti v súlade zo zákonom (§ 126 OSP)

a okresným súdom zvolený zápis v zápisnici odôvodnený hospodárnosťou predstavuje len obsahovú
totožnosť výpovedí U. L., V. V. a U. V. so svedkyňou R. M..
18.3. Dovolací súd môže len konštatovať, že odvolací súd týmto argumentom dovolateľov nevenoval
dostatočnú pozornosť a nedal na nich jasnú a zrozumiteľnú odpoveď, preto k predmetnej argumentáciinemôže bez pochybností uviesť, či ne/došlo k nesprávnemu procesnému postupu namietanému
dovolateľmi. Možno však uzavrieť, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným
spôsobom nezaoberal odvolacou argumentáciou dovolateľov, ktorá si vyžadovala špecifickú odpoveď a

ktorá mohla mať eventuálne zásadný význam pre rozhodnutie vo veci, keďže ako vyplýva z odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu (bod 18.) a odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu (bod 63.) svoje
rozhodnutia o určení vlastníckeho práva k sporným pozemkom na základe vydržania súdy nižšej
inštancie založili o. i. na výpovediach svedkov na obhliadke 01. októbra 2015. Podľa názoru dovolacieho
súdu tak zo strany dovolateľov išlo o zásadné argumenty, ktoré by dali náležitú a jednoznačnú odpoveď

na to, či bol výsluch svedkov uskutočnený zákonným spôsobom.

19. K dovolacej námietke dovolateľov v zmysle, ktorej žalovaní namietali, že v námietke zaujatosti
z 26. mája 2016 (č. l. 152 spisu) predchádzajúci právny zástupca žalovaných poukazoval na to, že
mu opakovane neboli doručované dokumenty zo strany konajúceho súdu, resp. opakovane nebol
upovedomený o úkonoch zo strany konajúceho súdu, dovolací súd uvádza, že v zmysle § 15a ods. 5

a 14 ods. 3 OSP sa na námietku zaujatosti, ktorá sa týka okolností spočívajúcich v postupe sudcu v
konaní, na takúto námietku neprihliada. Preto ak sa predmetnou námietkou okresný súd nezaoberal a
k tejto sa nevyjadril v rámci svojho rozhodnutia nedošlo z jeho strany k pochybeniu.
19.1. Dovolatelia však svoju námietku vo vzťahu k neupovedomovaniu ich právneho zástupcu
zopakovali v dovolaní, keď v bode 49. svojho odôvodnenia uviedli, že pôvodný právny zástupca „nebol

upovedomený o úkonoch zo strany konajúceho súdu - Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, ktorým
bolo rozhodnuté o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.10.2015, predvolanie
na obhliadku na mieste samom na deň, 19.03.2016, predvolanie na obhliadku na mieste samom na
deň 27.06.2016, či upovedomenie o zmene termínu obhliadky na mieste samom na deň 06.07.2016“.
Dovolací súd, ale musí konštatovať, že na uvedenú námietku v rozhodnutí odvolacieho súdu odpoveď

absentuje, pričom zdôrazňuje, že eventuálne nedoručenie písomností právnemu zástupcovi strany
môže založiť porušenie práva na spravodlivý proces, pretože ak má účastník konania zástupcu s
plnomocenstvom pre celé konanie, je súd povinný doručovať písomnosti tomuto zástupcovi, a preto ak
má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, je doručovanie iba účastníkovi neúčinné
(pozri IV.ÚS/53/2023).

20. K námietke dovolateľov ohľadom novo zistenej skutočnosti v súvislosti so Zápisnicou č. 5, s ktorou
sa odvolací súd zaoberal podľa dovolateľov nedostatočne, dovolací súd poznamenáva, že k predmetnej
námietke sa z pohľadu aplikácie tzv. novôt v odvolacom konaní podľa § 366 CSP vyjadril odvolací súd
v bode 20. odôvodnenia svojho rozhodnutia, keď bez ďalšieho uviedol, že „Pokiaľ žalovaní v odvolaní

poukazujú na rôznenie znenie Zápisnice z roku 1982, jedná sa o nový dôkaz, na ktorý odvolací súd v
rámci uzavretia dokazovania pred súdom prvej inštancie už prihliadať nemôže a nebude. (...)“
20.1. Ustanovenie § 366 CSP vychádza zo zásady koncentrácie konania podľa § 153 a § 154 CSP.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto
prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so

zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom
konaní. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne
vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky
procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.

20.2. Opravný prostriedok s právom tzv. novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy.
Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú
procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo

ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Z odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu, ale nie je zrejmé, o ktorý z uvedených prípadov v súdenej veci ne/ide.
Opodstatnená je preto námietka dovolateľov, že odvolací súd sa k predmetnej námietke dovolateľov
nevyjadril dostatočne, čím došlo k procesnej vade v zmysle § 420 písm. f/ CSP.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené je dovolanie žalovaných nielen prípustné podľa § 420 písm. f/ CSP,
ale tiež dôvodné, lebo je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 431 ods. 1 CSP.22. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade
uvedenej v § 420 CSP, dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho, aby sa dovolací
súd zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie súdu. Na

základe uvedeného dovolací súd nepristúpil k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie žalovaných
týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP). Postupoval v súlade s
rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, ktorá sa ustálila na názore, že v prípade dôvodne namietanej
vady zmätočnosti (nepreskúmateľnosť rozhodnutia) ide o procesnú nesprávnosť, pri ktorej je predčasné
podrobiť napadnuté rozhodnutie meritórnemu dovolaciemu prieskumu (1Cdo/166/2017, 2Cdo/88/2017,

3Cdo/146/2018, 4Cdo/191/2018, 5Cdo/29/2016, 8Cdo/70/2017).

23. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací
súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí
(§ 450 CSP). Najvyšší súd v zmysle týchto ustanovení zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

24. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšiekonanie,rozhodnetentosúdotrováchpôvodnéhokonaniaaotrováchdovolaciehokonania(§453
ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

25. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 CSP).

26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.