Rozsudok pre uznanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 7. január 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323201037
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8323201037.4

Rozsudok pre uznanie

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu A. B., nar. X. XX. XXXX,
bytom C. D. E. XXX, zastúpeného JUDr. Martinou Čelkovou, advokátkou, advokátska kancelária so
sídlom Štefánikova 22, Humenné proti žalovanej A. F. F., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom G. XX, D.
bytom E. XX, E., zastúpenej Mgr. Radovanom Muzikom, advokátom, Štúrova 30, Humenné o vydanie
hnuteľných vecí takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná vydať žalobcovi koberec z obývačky v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.

III. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 30. 3. 2023 žalobu, ktorou žiadal, aby žalovaná bola zaviazaná vydať mu hnuteľné
veci a to obývaciu stenu značky SONAS, bicykel, kávovar, koberec v obývačke, zlaté šperky – 3 prstene
a retiazku, rýchlovarnú kanvicu, obraz s námetom prírody, vešiakovú stenu chodbovú a sušičku na huby.

Žalobu odôvodnil tým, že počas trvania partnerského vzťahu so žalovanou tejto na základe jej žiadosti

zakúpil hnuteľné veci na zariadenie domácnosti na adrese E. XX, E..

Potom, čo žalovaná bez akéhokoľvek zdôvodnenia ukončila partnerský vzťah, vyzval ju na vrátenie vecí,
k čomu však nedošlo.

2. Na pojednávaní dňa 19. 9. 2023 žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla,

že nárok žalobcu na vydanie hnuteľných vecí uznáva, pretože sa o to snažila už pred začiatkom
pojednávania. Poukázala na to, že predložila súdu mailovú komunikáciu, aj písomnú komunikáciu
s právnou zástupkyňou žalobcu svedčiacu o tom, že žalovaná má záujem žalobcovi hnuteľné veci vydať.
Dokonca oslovila notárske úrady za účelom uloženia vecí do notárskej úschovy, avšak pretože ide
o hnuteľné veci, nebolo to možné. Vyjadrila sa tak, že nárok žalobcu nepopiera, uznáva ho, hnuteľné
veci chce vydať, avšak nebola jej poskytnutá súčinnosť zo strany žalobcu.

3. Pojednávanie bolo odročené za účelom vyriešenia sporu mimosúdnym spôsobom, keďže žalovaná
na pojednávaní uviedla, že žalobcovi chce hnuteľné veci vydať, avšak potrebuje jeho súčinnosť.

4.Podanímdoručenýmsúdudňa19.11.2023žalobcazobralpodanúžalobuspäťsčastiažiadalkonanie
zastaviť vo vzťahu k hnuteľným veciam, ktoré sú predmetom sporu, mimo koberca v obývačke, ktorý

žalovaná nevydala.5. Písomným návrhom na vydanie rozsudku pre uznanie nároku doručeným súdu dňa 30. 12. 2023
žalobca uviedol, že došlo k dobrovoľnému vydaniu časti vecí, ktoré boli predmetom sporu a preto
ohľadne týchto vecí zobral žalobu späť. Žalovaná však nevydala koberec umiestnený v obývačke a preto

žalobca navrhol, aby súd ohľadom tejto hnuteľnej veci rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku.

6. Na pojednávaní dňa 8. 1. 2024 žalovaná uviedla, že mení svoje vyjadrenie ohľadne vydania koberca
tak, že tento nadobudla zo svojich finančných prostriedkov a preto ho žalobcovi nevydá.

Právna zástupkyňa žalobcu, prítomná na pojednávaní, zotrvala na návrhu žalobcu rozhodnúť vo veci
rozsudkom pre uznanie.

7. Podľa § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

Podľa ust. § 283 CSP ak na strane žalovaného vystupuje viacero subjektov, je na vydanie rozsudku
pre uznanie nároku potrebné, aby nárok žalobcu uznali všetci žalovaní; to neplatí, ak ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76.

Podľa ust. § 284 CSP ak bol nárok uznaný písomným prejavom žalovaného, nemusí súd nariaďovať

pojednávanie.

Podľa § 285 CSP odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

8. Žalobca podal žalobu, ktorou žiadal, aby žalovaná bola zaviazaná vydať mu hnuteľné veci označené
v žalobe.

Na pojednávaní za účasti strán sporu a ich právnych zástupcov žalovaná nárok žalobcu uznala v celom
rozsahu vo vzťahu k všetkým hnuteľným veciam, ktoré boli predmetom sporu, vyjadrila sa tak, že

hnuteľné veci chce vydať, snažila sa o to aj prostredníctvom komunikácie s právnou zástupkyňou
žalobcu, dokonca chcela veci zložiť do notárskej úschovy, ale pre neposkytnutie súčinnosti žalobcu
k tomu nedošlo.

Teda priamo na pojednávaní súdu žalovaná vykonala procesný úkon v zmysle ust. § 282 CSP a nárok

uplatnený žalobcom uznala v celom rozsahu. Na tomto pojednávaní nebol prednesený návrh na
rozhodnutie veci rozsudkom pre uznanie zo strany žalobcu, lebo strany sporu sa dohodli na odovzdaní
a prevzatí hnuteľných vecí, dôsledkom čoho by bolo späťvzatie žaloby v celom rozsahu.

Až po odovzdaní hnuteľných vecí, mimo koberca, bol súdu doručený písomný návrh žalobcu na

rozhodnutie rozsudkom pre uznanie z dôvodu, že žalovaná nevydala jednu hnuteľnú vec a to koberec
v obývačke a teda žalobca v tejto časti nemohol zobrať žalobu späť.

Súd neprihliadol na vyjadrenie žalovanej na pojednávaní dňa 8. 1. 2024, v zmysle ktorého uviedla,
že koberec v obývačke nevydá, lebo ho zakúpila z vlastných finančných prostriedkov. Podľa názoru

súdu na toto zmenené stanovisko nebolo možné už prihliadnuť, lebo k uznaniu nároku žalobcu došlo
pred súdom a to priamo na pojednávaní dňa 19. 9. 2023. Predchádzalo tomu aj písomné vyjadrenie
žalovanej k žalobe, v ktorom uviedla, že reagovala na výzvy žalobcu pred podaním žaloby, aby jej
poskytol potrebnú súčinnosť k odovzdaniu vecí, avšak túto svoju povinnosť nemohla splniť, lebo žalobca
jej súčinnosť neposkytol.

V uznesení z 10. 5. 2023, ktorým súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe, bola žalovaná poučená
o tom, že v lehote 15 dní musí uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré
sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu
neuznáva.

Na základe tohto uznesenia žalovaná predložila dôkazy o tom, že hnuteľné veci žalobcovi chcela vydať
ešte pred podaním žaloby a neoznačila žiadne dôkazy na preukázanie tvrdenia, že nárok neuznáva.
Z predloženého písomného vyjadrenia na základe tohto uznesenia vyplýva, že žalovaná mala záujemvydať žalobcovi všetky hnuteľné veci. Teda ani na základe výzvy súdu, aby sa vyjadrila k žalobe,
ani na pojednávaní dňa 19. 9. 2023 žalovaná nárok žalobcu nepoprela, naopak vyjadrila sa tak, že
hnuteľné veci chce vydať, čo je jednoznačne súhlasný prejav žalovanej s podanou žalobou. Rozsudok

pre uznanie patrí medzi osobitné procesné postupy súdu prvej inštancie, založenom na dispozičnom
prejave sporovej strany, ktorá nárok uplatnený žalobcom uzná. Uznanie nároku je plne v kompetencii
sporovejstranyatobezlimitácienaurčitýmomentkonania.Uznávacíprejavsporovejstranypredstavuje
zásadný zásah do ďalšieho priebehu sporu, keďže v prípade splnenia podmienok podľa ust. § 282
CSP súd v dôsledku odpadnutia základného predpokladu vedenia súdneho konania, ktorým je spor

o právo, rozhodne o predmete konania na základe uznania nároku rozsudkom pre uznanie. Skutkový
základ takéhoto rozsudku predpokladá nielen hmotnoprávny úkon sporovej strany k smerom súdu,
ktorým uznáva nárok, ale v zmysle princípu kontradiktórnosti konania protistrana musí navrhnúť vydanie
rozsudku pre uznanie nároku.

Ak žalobca navrhne rozhodnúť vo veci rozsudkom pre uznanie, na základe prejavu žalovaného rozsudok

sa neopiera o zistený skutkový stav, ale o uznávací prejav žalovaného, ktorý ani nemusí korešpondovať
s vykonaným dokazovaním. Súd ani neskúma, na základe akých skutočností žalovaný nárok žalobcu
uznal a teda či uznanie nároku zodpovedá doposiaľ známym skutkovým zisteniam súdu. Skutkové
zistenia sa obmedzujú len na to, či sú splnené všetky predpoklady pre vydanie rozsudku pre uznanie.
Je potrebné zdôrazniť, že rozsudkom vydaným v tomto osobitnom procesnom postupe súd nevyslovuje

autoritatívny názor na otázku, ktorá je predmetom konania, ale výrok obsiahnutý v rozsudku pre uznanie
deklaruje výlučne skutočnosť, že v priebehu konania k takémuto hmotnoprávnemu prejavu strany sporu
došlo a protistrana následne navrhla súdu postup podľa ust. § 282 CSP. Súd teda neskúma súlad
uznávacieho prejavu žalovaného s hmotnoprávnou úpravou, prípadne s korešpondovaním s doterajším
vývojomsporovéhokonania.Možnokonštatovať,žeideoprejavprincípuformálnejpravdyvjejzákladnej

podobe a skutkový základ predmetného rozsudku sa neopiera o zistený skutkový stav tak ako v prípade
rozsudku vydaného po štandardnom priebehu konania. Vzhľadom na hmotnoprávny úkon sporovej
strany v kumulácii s návrhom protistrany v zmysle ust. § 282 CSP, tieto súhrne vylučujú posúdenie
otázky, ktorá je predmetom konania konajúcim súdom a ten sa môže obmedziť len na pozitívny záver
o naplnení predpokladov pre vydanie rozsudku pre uznanie bez možnosti posudzovať odôvodnenosť

a opodstatnenosť žaloby. Na základe horeuvedených skutočností je možné konštatovať, že v prípade
naplnenia predpokladov ust. § 282 CSP, súd nemá inú možnosť než rozhodnúť rozsudkom pre uznanie.

V danom prípade súd konštatuje, že boli splnené podmienky ust. § 282 CSP, lebo žalovaná pred
súdom nárok žalobcu uznala v celom rozsahu a žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. Súd

nemohol zobrať do úvahy neskoršie stanovisko žalovanej v tom, že koberec nevydá, lebo ho zakúpila
z vlastných finančných prostriedkov, keďže k uznávaciemu prejavu z jej strany došlo už na pojednávaní
dňa 19. 9. 2023 a teda časť procesnej podmienky potrebnej na aplikáciu ust. § 282 zo strany žalovanej
tak bola splnená. Následne žalobca splnil aj svoju procesnú podmienku pre aplikáciu tohto ustanovenia,
keď písomne navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre uznanie. Súdu tak nezostávalo iné, než o nároku

žalobcu na vydanie koberca v obývačke rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. Súd má za to, že v tejto časti
je rozsudok vykonateľný aj vzhľadom na označenie predmetu hnuteľnej veci, ktorá má byť vydaná, lebo
je zrejmé, že ide o koberec, ktorý má žalovaná v obývačke (lebo žalobca v žalobe uviedol, že zariadil jej
domácnosť) a teda je dostatočne individuálne určený predmet petitu rozsudku na vydanie hnuteľnej veci.

9. Žalobca zobral podanú žalobu čiastočne späť a to ohľadne vydania všetkých hnuteľných vecí, ktoré
boli predmetom konania, lebo žalovaná ich vydala. K späťvzatiu žaloby došlo pred otvorením prvého
pojednávania vo veci.

10. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému,
koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Keďže žalobca zobral podanú žalobu späť v časti o vydanie hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom

sporu, mimo koberca v obývačke, súd konanie v tejto časti zastavil, lebo k späťvzatiu žaloby došlo ešte
pred otvorením prvého pojednávania vo veci. Navyše aj prípadný nesúhlas žalovanej so späťvzatím
žaloby v tejto časti by bol neúčelný a súd by naňho neprihliadol, keďže žalovaná hnuteľné veci žalobcovi
vydala a predmet sporu tak odpadol.

12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná

náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady
trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatňovaní
základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu. Pri rozhodovaní o
náhrade trov konania sa vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok. Táto zásada sa však neuplatní
vtedy, ak sú splnené podmienky pre postup podľa § 257 CSP. Toto ustanovenie predstavuje odchýlku

od zásady zodpovednosti za výsledok, aj od zásady zodpovednosti za zavinenie.

14. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená
to,žesúdnemusízaviazaťneúspešnústranusporunanáhradutrovkonaniaapoužitietohtoustanovenia
preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z toho

dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu
a musí mať vždy výnimočný charakter (R34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov
konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné
osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Zákon to však bližšie nešpecifikuje a výklad týchto podmienok
ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým

druhom konania, alebo k určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný
charakteromtohtokonania,alebocharakteromprocesnejsituácie.Ustanoveniemáslúžiťnaodstránenie
neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania
a jeho výsledok.

15. Pri aplikácii ust. § 257 CSP súd prihliada aj na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže
dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, alebo nepriznaní čiastočnom a to
práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. K dôvodom hodným
osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej situácii. Do
úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť aj na postoj

účastníkov v konaní (uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo2/2008 z 25. 2. 2009).

16. Súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania
žalobcovi jednak procesnú situáciu, druh sporu aj postoj strán v konaní. Keďže žalobcovi by podľa
výsledku konania prináležalo právo na náhradu trov konania vo vzťahu k hnuteľnej veci – kobercu podľa

ust. § 255 CSP a vo vzťahu k ostatným hnuteľným veciam podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, lebo žalovaná
procesne zavinila zastavenie konania, keďže hnuteľné veci vydala až po začatí konania, súd skúmal,
či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP a na pojednávaní dňa 8. 1. 2024
vyzval strany sporu, aby sa k tomu vyjadrili.

Žalobca uviedol, že náhradu trov konania si uplatňuje z dôvodu, že žaloba bola podaná dôvodne, lebo
žalovaná hnuteľné veci vydala až v priebehu sporu.Žalovaná sa vyjadrila tak, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, lebo žalovaná reagovala na
požiadavku žalobcu komunikáciou s jeho právnou zástupkyňou, hnuteľné veci chcela hneď vydať, avšak
nebola jej poskytnutá potrebná súčinnosť.

Súd mal za preukázané, že žalobca vyzval žalovanú na vrátenie vecí písomnou výzvou právnej
zástupkyne z 10. 3. 2023, ktorú žalovaná prevzala 21. 3. 2023. Už 22. 3. 2023 reagovala žalovaná
sms a nasledujúci deň aj telefonicky, že hnuteľné veci chce vydať, avšak žalobca jej neposkytol k tomu
súčinnosť. Na 27. 3. 2023 bolo dohodnuté stretnutie za účelom prevzatia vecí zo strany žalobcu, avšak

žalobca neprišiel. Naopak žalobca podal dňa 30. 3. 2023 na súd žalobu o vydanie hnuteľných vecí, hoci
jeho právna zástupkyňa a teda aj sám žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaná chce hnuteľné veci
vydať.

Žalovaná pokračovala v snahe vydať žalobcovi hnuteľné veci aj po podaní žaloby na súd, keď dňa 11.
4. 2023 zaslala právnej zástupkyni žalobcu emailovú správu a v ten istý deň aj list poštou. Následne

zaslala aj ďalší list dňa 28. 3. 2023. Teda vzhľadom na postoj strán sporu, ako aj na druh sporu, mal
súd za preukázané, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania
žalobcovi,hocibynanemalnárok.Jepotrebnékonštatovať,žežalobcažiadalvydaťhnuteľnéveci,ktoré
mu žalovaná nemohla odovzdať bez jeho súčinnosti. Aj napriek tomu, že sa pokúšala odovzdať ich do
notárskej úschovy, jej bolo oznámené, že Notársky poriadok to neumožňuje. Keďže sa veci nachádzali

v jej byte, nemohla ich uložiť na ulicu alebo do iného verejného priestoru, kde by ich žalobca prevzal.
Dbala pritom na to, aby sa predmetné veci nepoškodili, resp. neznehodnotili. Až po pojednávaní, na
ktorom žalovaná nárok žalobcu uznala v celom rozsahu, poskytol žalobca súčinnosť tak, že hnuteľné
veci, ktoré boli predmetom sporu, od žalovanej prevzal a teda došlo k ich vydaniu.

Vzhľadom na postoj žalobcu, ktorý odmietol poskytnúť súčinnosť pred podaním žaloby na súd, ale aj
tesne po jej podaní, kedy mu žalovaná veci chcela vydať, súd mu náhradu trov konania ako úspešnej
strane sporu nepriznal s poukazom na ust. § 257 CSP.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,

že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.
Voči ostatným bodom výroku tohto uznesenia je odvolanie prípustné a možno ho podať v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.