Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/133/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821200096
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:5821200096.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej
žalobcu A. B. C. D. s miestom podnikania A. A. XXX/X, XXX XX E., IČO: 47 795 638, zastúpený
JUDr. Alexandrom Parajosom, advokátom so sídlom Skladná 236/64, 040 01 Košice, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,

IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Vajnorská 55, 831 03
Bratislava, IČO: 42 174 856, o zaplatenie 14.627,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 5Cb/8/2021-300 zo dňa 19. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Námestovo, č.k. 5Cb/8/2021-300 zo dňa 19. júla 2023 zrušuje a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu zamietol. Druhou
výrokovou vetou žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Treťou výrokovou vetou štátu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v súdenej veci bolo preukázané, že žalobca po
poistnej udalosti zo dňa 12.12.2019 vykonal kalkuláciu opravy dňa 05.02.2020 za účelom stanovenia

majetkových hodnôt, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa vec - poškodené motorové vozidlo dostalo
do stavu pred nehodou a k tomu vystavil faktúru č. 04/06/FV/2020 zo dňa 05.06.2020 v sume 63 366,56
PLN (14 792,83 Eur). Tieto majetkové hodnoty na opravu nevynaložil z dôvodu, že žalovaný neposkytol
poistné plnenie. Motorové vozidlo zostalo poškodené v rozsahu poškodení vzniknutých z dopravnej
nehody zo dňa 12.12.2019, nebol vytvorený stav vozidla po odstránení jeho poškodení a nevynaložili sa
ani žiadne majetkové hodnoty na jeho uvedenie do predošlého stavu - stavu pred škodovou udalosťou.

Žalobca toto motorové vozidlo užíval so vzniknutými poškodeniami do času, kedy nenastala (v poradí)
tretia poistná udalosť dňa 22.07.2021 a kedy došlo k totálnemu poškodeniu motorového vozidla (pri
náraze do stromu a následnom požiari). Na základe uplatnenia škody/nároku na náhradu škody z
titulu havarijného poistenia žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti pod č. 9851919462, čo oznámil
žalobcovi listom zo dňa 21.12.2021 a vyplatil poistné plnenie podľa § 797 ods. 3 OZ v sume 14 201,22
Eur.

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd ďalej uviedol, že škoda, ktorá vznikla na
motorovom vozidle po škodovej udalosti zo dňa 12.12.2019 sa vo svojej podstate stala súčasťou
poškodení vzniknutých pri škodovej udalosti, ktorá nastala následne 22.07.2021, keďže až po nej
boli vynaložené majetkové hodnoty na odstránenie poškodenia motorového vozidla. Tie mali podobu
peňažného plnenia poskytnutého do výšky všeobecnej hodnoty vozidla 14 201,22 Eur, keďže následnou

škodovou udalosť bolo vozidlo zničené. Ak mal súd v konaní preukázané, že škoda, ktorú si žalobca
uplatnil podanou žalobu zo dňa 18.01.2021 vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa12.12.2019, v dôsledku následnej škodovej udalosti a vzniknutej majetkovej ujmy, na ktorú nadväzovalo
vyplatenie poistného plnenia, musel súd žalobu zamietnuť.

4. Opačný záver by podľa názoru okresného súdu viedol k bezdôvodného obohateniu žalobcu.
Totiž, žalobcovi škodovou udalosťou, ktorá bola zároveň udalosťou poistnou podľa § 797 ods. 1
OZ vznikla škoda vyjadriteľná peniazmi vo výške 14 627,83 eur (resp. 14 792,83 Eur), ale na jej
odstránenie (nápravu) žalobca nevynaložil žiadne majetkové hodnoty, aby došlo k jej náprave uvedením
do predošlého stavu. Nedošlo k zmenšeniu majetku žalobcu. Preto, ak motorové vozidlo bolo opäť

poškodené, vznikla ďalšia škoda a obe tieto škody sa napravili poskytnutím majetkového plnenia v
peniazoch do výšky všeobecnej hodnoty vozidla, ktorú malo v čase jeho zničenia vo výške 14 201,22
Eur, čím došlo k náhrade škody titulom vyplateného poistného plnenia.

5. Okresný súd v rozhodnutí uviedol, že ku kalkulácii opravy zo dňa 29.11.2016 zo škodovej udalosti,
ktorá predchádzala škodovú udalosť, ktorá je predmetom tohto konania, a ktorú predložil žalovaný na

pojednávaní dňa 12.07.2023 súd neprihliadal z dôvodu, že tento prostriedok procesného útoku nebol
uplatnený včas. Okresný súd poukázal na § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V súdenej veci
žalovaný už pri prvom úkone, ktorý mu patrí, (podaní odporu) mal vedomosť o tom, že škodovej udalosti
zo dňa 12.12.2019 predchádzala škodová udalosť z roku 2016, na základe ktorej si žalobca uplatnil
u žalovaného náhradu škody v dôsledku poškodenia motorového vozidla podľa kalkulácie opravy zo

dňa 29.11.2016. Táto obrana žalovaného pritom významne smerovala proti nároku na náhradu škody
hlavne v tom smere, že ide o totožné poškodenia, aké boli zdokumentované pri škodovej udalosti dňa
12.12.2019. Žalovaný ale toto tvrdenie neurobil, preto okresný súd na tento procesný útok neprihliadol.
Žalovaný v závere pojednávania ponúkol nové skutkové tvrdenia vo vzťahu k rozsahu poškodenia
motorovéhovozidla,hocitietotvrdeniamoholuskutočniťvodporeakoprocesnúobranu.Vodporeneznel

žiaden odkaz na predchádzajúce poškodenia a kalkuláciu opravy pri dopravnej nehode predchádzajúcej
dopravnú nehodu z 12.12.2019, majúcej vplyv na rozsah poškodení pri škodovej udalosti zo dňa
12.12.2019.

6. V súdenej veci mal okresný súd za preukázané, že technickou príčinou poškodenia motorového

vozidla Porsche Cayenne Diesel, ev. č. F. XXXXX dňa 12.12.2019 bolo to, že vodič v dôsledku vyhýbania
sa protiidúcemu neznámemu vozidlu pri jazde na stretávacích svetlometoch zišiel z ceny a narazil
na kopu kameňov tvoriacich nesúrodú a nestabilnú prekážku spôsobujúcu deklarované poškodenia,
ktorého oprava bola vyčíslená na 14 792,83 Eur ( mínus 165 Eur spoluúčasť = 14 627,83 Eur). Išlo o
náhodnú udalosť, s ktorou je spojená povinnosť žalovaného ako poistiteľa plniť.

7. Okresný súd v rozhodnutí poukázal na to že, žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie 14
201,22 eur, likvidujúc ďalšiu poistnú udalosť, ktorá nastala dňa 22.07.2021, pri ktorej došlo k totálnemu
poškodeniu motorového vozidla. Poistné plnenie konzumovalo poškodenie a náhradu škody z predošlej
poistnej udalosti, keďže žalobca na základe škodovej udalosti zo dňa 12.12.2019 nevynaložil žiadne

majetkové hodnoty na odstránenie poškodení z predošlej poistnej udalosti a na to, aby uviedol
poškodené motorové vozidlo do predošlého (pôvodného) stavu. Výška poistného plnenia zodpovedá
všeobecnej hodnote motorového vozidla, ktorú malo v čase jeho poškodenia (zničenia) dňa 22.07.2021.
Žalovaný pri likvidácií poistnej udalosti postupoval v súlade so zákonom. Ak žalobcovi bola nahradená
škoda poistným plnením vyplateným vo výške 14 201,22 Eur, plnenie konzumovalo obe poškodenia

vozidla.

8. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol okresný súd podľa zásady pomeru
úspechu v konaní tak, že žalovanému proti žalobcovi priznal nárok v rozsahu 100 %. Zároveň štátu
priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu (za zaplatenú odmenu tlmočníka

a ustanoveného znalca v časti nekrytej zálohami).

9. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V podanom
odvolaní žalobca napadol všetky tri výrokové vety prvoinštančného rozhodnutia s poukazom na
odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku.

10. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že je pravda, že vozidlo nebolo opravené v súlade
s predloženou kalkuláciou a faktúrou, ale bolo opravené svojpomocne, teda za nižšiu sumu, preto
žalobca relevantný listinný dôkaz o reálne prevedenej oprave svojho vozidla nemá. Žalobca bolnútený opraviť vozidlo svojpomocne, pretože nemal vlastné finančné prostriedky na jeho opravu
v autorizovanom značkovom servise. Vozidlo pre svoje podnikateľské aktivity nevyhnutne potreboval.
O tom, že vozidlo bolo v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 12.12.2019 reálne opravené, sa

zmieňoval svedok D. A. C. vo výpovedi na pojednávaní dňa 10.05.2022. Žalovaný o oprave vozidla
nepochyboval. V konaní riešil iba otázku technickej prijateľnosti vzniku zdokumentovaných poškodení
vozidla v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 12.12.2019. Zákon ani poistné podmienky havarijného
poistenia nepodmieňujú poskytnutie poistného plnenia z havarijného poistenia preukázaním reálne
prevedenej opravy poškodeného vozidla. Nie je namieste požadovať od havarijne poisteného, aby

tento vynakladal vlastné finančné prostriedky na opravu svojho poškodeného vozidla. Reálnej oprave
vozidla žalobcu po poistnej udalosti zo dňa 12.12.2019 nepriamo svedčí aj skutočnosť, že na
neopravenom vozidle by nemohla nastať škodová udalosť dňa 22.07.2021, a to v kontexte rozsahu
a technickej závažnosti poškodení vozidla žalobcu dňa 12.12.2019 (pomocný rám zadnej nápravy,
prevod riadenia, vzduchové potrubie chladiča, priečka prevodovky, olejová vaňa prevodovky, rameno
zavesenia kolesa, a iné). Vozidlo v zadokumentovanom poškodenom technickom stave nemohlo byť

a ani nebolo spôsobilé na prevádzku na cestnej komunikácii. Preto úvaha súdu prvej inštancie, že
vozidlo žalobcu bolo užívané v poškodenom stave až do vzniku v poradí tretej škodovej udalosti
(22.07.2021), neobstojí. Súd prvej inštancie postupoval z procesného hľadiska nesprávne, keď očakával
od žalobcu preukázanie nepoškodenosti vozidla v čase vzniku poistnej udalosti dňa 22.07.2021.
Žalovaný bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že by práve v dôsledku poškodení vozidla žalobcu,

vzniknutých pri poistnej udalosti dňa 12.12.2019, bola poistná udalosť dňa 22.07.2021 technicky
vyhodnotená ako škoda totálna. Preto skutková ako i právna úvaha súdu prvej inštancie o tzv. skutočnej
škode, či bezdôvodnom obohatení, je nesprávna. Súd prvej inštancie dôkladne technicky neanalyzoval
a neporovnával mechanizmus vzniku škodových udalostí dňa 12.12.2019 a 22.07.2021 v rozsahu
zdokumentovaných poškodení motorového vozidla. Dňa 12.12.2019 bol poškodený predovšetkým

podvozok vozidla žalobcu. Súd prvej inštancie pri poistnej udalosti dňa 22.07.2021 konštatoval iba, že
došlo k totálnej škode na vozidle žalobcu v dôsledku jeho zhorenia. I napriek tomu, že sa výška škody zo
škodovej udalosti dňa 12.12.2019 a výška škody zo škodovej udalosti dňa 22.07.2021 takmer zhodujú,
to samo o sebe nenasvedčuje identite poškodení. Všeobecná hodnota vozidla žalobcu bola ku dňu
12.12.2019 s poukazom najmä na vek vozidla a počet najazdených kilometrov iná – vyššia, ako ku dňu

22.07.2021. Predmetom plnenia z havarijného poistenia nie je poskytnutie plnenia „skutočnej škody“,
ale plnenia v rozsahu nákladov potrebných na opravu poškodení vozidla. V akom rozsahu, v akej výške,
a pod. má havarijne poistený nárok na poskytnutie poistného plnenia z havarijného poistenia, upravuje
vyhláška MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Zároveň je potrebné
zohľadniť aj zmluvne dojednané podmienky havarijného poistenia. I za predpokladu vyhodnotenia

škodovej udalosti zo dňa 22.07.2021 ako škody totálnej a poskytnutia poistného plnenia havarijne
poistenému žalobcovi vo výške všeobecnej hodnote vozidla, nie je vylúčené sa domáhať poistného
plnenia zo škodovej udalosti zo dňa 12.12.2019, ktorá sa doposiaľ javí ako škoda parciálna.

11. V podanom odvolaní žalobca namietal spôsob, akým súd prvej inštancie aplikoval inštitút sudcovskej

koncentrácie konania a to vo vzťahu k listinným dôkazom predloženým žalovaným až na poslednom
pojednávaní dňa 12.07.2023, konkrétne vo vzťahu k listinným dôkazom týkajúcim sa škodovej udalosti
zo dňa 22.07.2021. Žalovaný mal povinnosť listinné dôkazy predložiť súdu skôr. Žalovaný od začiatku
súdneho sporu až do posledného pojednávania zakladal svoju obranu na skutkovom tvrdení, že
je vylúčený vznik dopravnej nehody zo dňa 12.12.2019 spôsobom, ako to bolo žalobcom uvedené

v písomnom uplatnení škody. Pretože likvidačný dôvod odmietnutia poskytnutia poistného plnenia bol
vyvrátený súdom ustanoveným znalcom Ing. Obdulovičom, žalovaný na poslednom pojednávaní dňa
12.07.2023 začal tvrdiť, že nedošlo k reálnej oprave vozidla žalobcu v dôsledku škodovej udalosti dňa
12.12.2019. Z tohto dôvodu žalobcovi neprináleží poistné plnenie z havarijného poistenia. Skutkové
tvrdenie žalovaného je vo svojej podstate novým likvidačným dôvodom odmietnutia poskytnutia

poistného plnenia havarijne poistenému z havarijného poistenia, čo však § 797 ods. 4 Občianskeho
zákonníka nepripúšťa. Rovnako argumentácia žalovaného, že žalobca obdržal poistné plnenie zo
škodovej udalosti zo dňa 22.07.2021 a preto nemá nárok na poistné plnenie zo škodovej udalosti zo
dňa 12.12.2019, je novým likvidačným dôvodom odmietnutia poskytnutia poistného plnenia havarijne
poistenému z havarijného poistenia.

12. V podanom odvolaní žalobca poukázal na procesné pochybenie súdu prvej inštancie pri verejnom
vyhlásení rozsudku. Súd prvej inštancie na súdnom pojednávaní konanom dňa 12.07.2023 uznesením
odročil pojednávanie na termín 19.07.2023 o 13:55 hod. v pojednávacej miestnosti č. 3, za účelomvyhlásenia rozsudku. Bez toho, aby boli o tom strany sporu vopred vyrozumené, súd prvej inštancie
zaslal písomné vyhotovenie rozsudku do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu dňa
19.07.2023 už v čase o 13:47 hod., čo prezumuje právny záver, že k verejnému vyhláseniu rozsudku

nedošlo. Žalobca ako strana sporu a jeho právny zástupca objektívne nemali možnosť byť osobne
prítomní pri verejnom vyhlásení rozsudku.

13. Žalobca odvolaciemu súdu, vzhľadom na dôvody uvedené v podanom odvolaní navrhol, aby
rozsudok okresného súdu zmenil a to tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi proti

žalovanému a tiež štátu proti žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu,
alternatívne rozsudok okresného súdu zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že prvostupňové rozhodnutie považuje za
vecne správne, dôvodné, zákonné a presvedčivé, pričom súhlasí so závermi prvostupňového súdu,

ktoré uvádza v odôvodnení napadnutého rozsudku. Konajúci súd správne právne vec posúdil, na danú
vec aplikoval správnu právnu normu a na základe včas predložených dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam. Žalovaný mal za to, že žalobca vo svojom odvolaní uvádza novoty, ktoré nie sú
prípustné pretože nespadajú ani pod jedinú zákonnú výnimku uvedenú v § 366 Civilného sporového
poriadku. V priebehu celého konania žalobca tvrdil, že vozidlo nebolo opravené. Na poslednom

pojednávaní dňa 19.07.2023 právny zástupca žalobcu uviedol, že oprava motorového vozidla nebola
vykonaná z objektívnych dôvodov, keďže žalovaná žiadne finančné prostriedky na opravu neposkytla.
Tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní ohľadne vykonania opravy svojpomocne, považoval žalovaný
za novotu v odvolacom konaní, pretože túto skutočnosť žalobca v konaní na okresnom súde ani
netvrdil a ani nepreukazoval. Napriek tomu, že žalobca svoje tvrdenia o svojpomocnej oprave ničím

nepreukázalanedoložil,takétoskutkovétvrdenieakoprostriedokprocesnéhoútokuvodvolacomkonaní
je neprípustné. V konaní na prvoinštančnom súde žalobca až do momentu, kedy bol konfrontovaný
právnym zástupcom žalovaného predloženými dôkazmi o škode zo dňa 22.07.2021 a vyplatení
poistného plnenia za totálnu škodu dňa 21.12.2021, jednotne uvádzal, že vozidlo nebolo opravené.
Z uvedených dôvodov sa žalovaný plne stotožnil s argumentáciou okresného súdu v bode 24. rozsudku.

Žalobca mal predložiť dôkazy preukazujúce jeho skutkového tvrdenia počas prvoinštančného konania
a pretože tak neurobil, prvostupňový súd ani nemohol pri rozhodovaní veci prihliadať na nepreukázané
skutočnosti. Žalobca v spore neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, čo má prirodzene za
následok zamietnutie žaloby. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca do času škodovej
udalosti (v poradí tretej) dňa 22.07.2021 hodnoverne nepreukázal existenciu či výšku škody na vozidle,

a táto nebola v rámci havarijného poistenia žalovaným plnená, je evidentné, že pri poskytnutí poistného
plnenia zo škodovej udalosti dňa 22.07.2021 vychádzal žalovaný zo všeobecnej hodnoty vozidla, pri
ktorej neprihliadol na údajné poškodenie vozidla pri škodovej udalosti zo dňa 12.12.2019. Žalovaný plnil
žalobcovi celú škodu na vozidle v rozsahu, ako by škodová udalosť dňa 12.12.2019 nenastala, teda
vychádzal pri kalkulácii škody z nepoškodeného vozidla, a na tomto základe vypočítal výšku škody, ktorá

žalobcovi vznikla. Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť záver, že žalobca bol riadne a v celom
rozsahu odškodnený v rámci poskytnutého poistného plnenia zo škodovej udalosti dňa 22.07.2021.
Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté výroky rozsudku okresného
súdu potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

15. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného,
že žalobca počas celého konania tvrdil, že vozidlo nebolo opravené. Poukázal na výpoveď svedka
D. A. C. na pojednávaní dňa 10.05.2022, ktorý vozidlo žalobcu fakticky užíval, žalobca bol iba
vlastníkom a držiteľom vozidla. Svedok nespochybnil opravu vozidla v dôsledku škodovej udalosti
dňa 12.12.2019. Oprave vozidla nasvedčuje aj rozsah a technická závažnosť poškodení vo väzbe na

mechanizmus vzniku škodovej udalosti dňa 22.07.2021, ktorý mechanizmus vzniku poistnej udalosti
žalovaný nijako nespochybnil. Vozidlo žalobcu bolo v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 12.12.2019
technicky nespôsobilé na premávku, resp. na prevádzku na pozemnej cestnej komunikácii. Bolo úplne
nepojazdné. Oprava vozidla na vlastné náklady havarijne poistného nie je podmienkou poskytnutia
poistnéhoplneniazhavarijnéhopoistenia.Predsúdomprvejinštanciebolobezakýchkoľvekpochybností

preukázané, že dňa 12.12.2019 sa na vozidle žalobcu stala poistná udalosť, tiež bol preukázaný
rozsah poškodení vozidla žalobcu v dôsledku škodovej udalosti a to najmä prostredníctvom súdom
ustanoveného znalca. Žalovaný za tri poistné udalosti na motorovom vozidle, poskytol žalobcovi ako
svojmu klientovi titulom havarijného poistenia poistné plnenie iba za dve poistné udalosti. Poisťovateľ jepovinný k svojim klientom pristupovať s náležitou odbornou starostlivosťou, či už vo fáze uzatvárania
poistnej zmluvy, alebo vo fáze likvidácie škodovej, resp. poistnej udalosti.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 Civilného sporového poriadku ( ďalej
len „CSP“ ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362 ods. 1 CSP ) a oprávnenou osobou, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385
ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom
prvej inštancie ( § 379, § 380 ods. 1, § 383 CSP ), prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že

odvolanie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil
a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie.

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou voči žalovanej poisťovni domáhal
zaplatenia sumy 14.627,83 Eur s príslušenstvom titulom nezaplateného poistného plnenia z havarijného
poistenia motorového vozidla.

18. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“),
uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

19. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase

poškodenia.

20. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

21. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

22. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

23. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s

ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

24. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej

udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

25. Podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný
uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

26. Podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
Civilný sporový poriadok), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom, súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal

navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

27. Podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa
povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie,
schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

28. Žalobca v podanom odvolaní namietal procesné pochybenie súdu prvej inštancie pri verejnom
vyhlásení rozsudku. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie na pojednávaní
konanom dňa 12.07.2023 uznesením odročil pojednávanie na termín 19.07.2023 o 13:55 hod. zaúčelom vyhlásenia rozsudku. Zo zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku je zrejmé, že okresný súd
verejné vyhlásenie rozsudku realizoval v čase od 13:15 hod. do 13:25 hod. Z údajov elektronickej
doručenky odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zaslal písomné vyhotovenie rozsudku do

elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu dňa 19.07.2023 v čase o 13:24 hod. s doručením
správy o 13:47 hod. . Prvoinštančný súd realizoval úkony verejného vyhlásenia rozsudku a zaslania
vyhotoveného rozhodnutia vo veci preukázateľne skôr, ako bolo oznámené stranám sporu na
poslednom pojednávaní. Okresný súd stranám sporu omylom oznámil iný termín a čas verejného
vyhlásenia rozsudku, než v akom ho realizoval. Na uvedené treba hľadieť tak, akoby strany sporu

neboli bývali vôbec predvolané. V takom prípade ide o vadu konania, ktorou okresný súd nesprávnym
procesným postupom objektívne znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Ide o vadu konania, ktorá zakladá
podľa § 389 ods. 1 CSP zákonný dôvod na zrušenie prvoinštančného rozhodnutia.

29. V podanom odvolaní žalobca namietal aj skutočnosť, že zákon a ani poistné podmienky havarijného

poistenia nepodmieňujú poskytnutie poistného plnenia z havarijného poistenia preukázaním reálne
prevedenej opravy poškodeného vozidla. Žalobca v podanom odvolaní ďalej namietal, že súd prvej
inštanciedôkladnetechnickyneanalyzovalaneporovnávalmechanizmusvznikuškodovýchudalostídňa
12.12.2019 a dňa 22.07.2021 v rozsahu zdokumentovaných poškodení motorového vozidla. Uviedol, že
likvidačný dôvod odmietnutia poskytnutia poistného plnenia bol vyvrátený súdom ustanoveným znalcom

Ing. Obdulovičom.

30. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zhodnotenie úrovne rozhodovania súdov vo veciach
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, sp. zn. Cpj 10/83 a Pls 2/83,
schváleného plénom Najvyššieho súdu SSR 23. novembra 1983, R 3/1984, podľa ktorého pojem škoda

súdy vykladajú v praxi zhodne so stanoviskom uverejneným v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk
pod č. 55/1971 ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná
v peniazoch a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci
do pôvodného stavu. Zásadne ide o náhradu skutočnej škody. Pri určení výšky náhrady škody súdy
vychádzajú z ceny v čase poškodenia, a nie v čase rozhodovania.

31. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR
z 23.09.2008, sp.zn. 25Cdo 977/2007 podľa ktorého, ak sa škoda vyjadruje porovnaním majetkového
stavu poškodeného pred a po poškodení, potom aj rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať
výšku prostriedkov (vyjadrenú v peniazoch) nevyhnutnú na obnovenie pôvodného majetkového stavu.

Pri škode vzniknutej na použitej a čiastočne opotrebovanej veci potom treba prihliadnuť na všeobecnú
cenu veci v čase poškodenia a na rozsah poškodenia, pričom od sumy vyjadrujúcej náklady na opravu
veci treba odpočítať sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu vozidla jeho opravou oproti pôvodnému stavu.
Nie je podstatné, či poškodený poškodenú vec skutočne opravil, alebo nie, lebo výšku škody nemožno
podmieňovať tým, ako poškodený s vecou naloží, teda napríklad či ju niekomu daruje, predá alebo

vymení a za akú cenu (protihodnotu), lebo tieto okolnosti sú náhodné a nesúvisia s príčinou vzniku
škody. Ak bola oprava vykonaná, treba posúdiť, či cena bola určená správne, či bola vykonaná účelne
a smerovala len k odstráneniu následkov škodnej udalosti.

32. K uvedeným právnym názorom odvolací súd dopĺňa, že v prípade vzniku škody na motorovom

vozidle jeho prevádzkou prichádzajú do úvahy dva spôsoby určenia výšky peňažnej náhrady za škodu
spôsobenú na veci. Buď porovnanie obvyklej ceny, akú mala vec pred poškodením, s obvyklou cenou
po poškodení, alebo náhrada nákladov potrebných na to, aby poškodený uviedol vec do stavu pred
poškodením. V prípade škody vzniknutej na použitej a čiastočne opotrebovanej veci sa od sumy
vyjadrujúcej náklady na opravu veci odpočíta suma zodpovedajúca zhodnoteniu vozidla jeho opravou

oproti pôvodnému stavu, aby poškodenému nevzniklo bezdôvodné obohatenie zhodnotením veci, ak by
opotrebované súčasti boli nahradené novými súčasťami ( nie vždy k nemu musí dôjsť, záleží na spôsobe
a rozsahu vykonania opravy ).

33. Odvolací súd tiež poukazuje na záver znaleckého posudku č. 014/2023 vypracovaného znalcom

Ing. Obtulovičom z ktorého vyplýva, že ku škodovej udalosti došlo spôsobom tvrdeným žalobcom,
z technického hľadiska je vznik škody na vozidle žalobcu prijateľný nárazu do kopy kameňov, ktoré
sa v danom mieste nachádzali, rozsah poškodenia vozidla žalobcu od nárazu do kopy kameňov
a sekundárnych kontaktov s kameňmi je z tvarového, materiálového a energetického hľadiskakompatibilný.Podľanázoruodvolaciehosúdujeznaleckýmposudkompreukázanýspôsobvzniku škody
v majetkovej sfére žalobcu, čím je daný základ nároku uplatnený žalobcom voči žalovanému v tomto
konaní.

34. Odvolací súd sa po preskúmaní veci nestotožňuje s právnym posúdením sporu okresným súdom
v rozsahu, že poistné plnenie za poistnú udalosť, ktorá nastala dňa 22.07.2021, konzumovalo plnenie
na náhradu škody z predošlej poistnej udalosti, pretože žalobca na základe škodovej udalosti zo dňa
12.12.2019 nevynaložil žiadne majetkové hodnoty na odstránenie poškodení a neuviedol poškodené

motorové vozidlo do predošlého (pôvodného) stavu.

35. Žiadne zákonné ustanovenie nepodmieňuje právo na náhradu škody povinnosťou vykonať opravu
poškodenej veci. Skutočnosť, že žalobca nedal motorové vozidlo po poistnej udalosti vzniknutej dňa
12.12.2019 opraviť, sama o sebe nespôsobuje zlúčenie nárokov na vyplatenie poistného plnenia. Pri
škode vzniknutej na použitej a čiastočne opotrebovanej veci, v tomto prípade na motorovom vozidle, je

potrebné prihliadnuť na všeobecnú cenu vozidla v čase poškodenia a na rozsah poškodenia. V prípade
preukázanej opravy motorového vozidla je potrebné od sumy vyjadrujúcej náklady na opravu odpočítať
sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu vozidla jeho opravou oproti pôvodnému stavu. Uvedené je potrebné
aplikovať na každú jednu poistnú udalosť osobitne.

36. Okresný súd pri rozhodovaní vo veci pochybil, keď bez ustálenia rozsahu poškodenia motorového
vozidla žalobcu v dôsledku škodovej udalosti dňa 12.12.2019 a bez zistenia všeobecnej hodnoty
motorového vozidla v čase poistnej udalosti uzavrel, že poistné plnenie za poistnú udalosť, ktorá nastala
dňa 22.07.2021, konzumovalo poškodenie a náhradu škody z poistnej udalosti zo dňa 12.12.2019.
Vo všeobecnosti nedochádza k zlúčeniu poistných ( škodových ) udalostí, ale pri každej jednej je

nevyhnutné posúdiť majetkový stav pred a po poškodení veci, rozsah poškodenia, výšku finančných
prostriedkov nevyhnutnú na obnovenie pôvodného majetkového stavu s prihliadnutím na všeobecnú
cenu veci v čase poškodenia.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods.

1 písm. b), c) CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie,
pretože nesprávny procesný postup okresného súdu nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom
a doplnenie dokazovania odvolacím súdom nie je účelné.

38. Podľa § 389 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto
rozhodnutí.

39. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní zváži doplnenie dokazovania navrhnutého právnym zástupcom
žalovaného na pojednávaní dňa 12.07.2023 v rozsahu doplnenia znaleckého posudku Ing. Obtuloviča,

vykoná dokazovanie navrhnuté stranami sporu a s prihliadnutím na právny názor vyslovený odvolacím
súdom v tomto uznesení vec opätovne rozhodne.

40. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( §
396 ods. 3, § 262 ods. 1 CSP).

41. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).