Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/62/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222201519
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:7222201519.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci manželov H. Y., rod.
H., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, F. - B., adresa na doručovanie S. X, F.,
zastúpenej splnomocnenkyňou E.. U. F., narodenou XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX a J. Y., rod.
Y., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, F. - B., právne zastúpeného JUDr. Ivetou
Kohanovou, advokátkou so sídlom Murgašova 3, Košice, v konaní na návrh manželky o rozvod
manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 14Pc/8/2022 - 93 zo dňa
03.02.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva H. Y., rod. H., nar. XX.XX.XXXX
a J. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v rímskokatolíckom kostole F., ktoré je
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F., S. úrad D., vo zväzku X,. ročník XXXX, na strane

XXX, pod poradovým číslom X a aby o trovách konania rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Košice II (ďalej ako súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„Manželstvo účastníkov konania H. Y., rod. H., nar. XX.XX.XXXX a J. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX,
uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, miesto uzavretia manželstva F., zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu F., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania bolo nepochybne

preukázané, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a vážne rozvrátené, neplní svoje spoločenské
funkcie a je len formálnym zväzkom. Aj keď manžel s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí zo
zhodného vyjadrenia oboch manželov je zrejme, že manželia už od marca 2022 nežijú v spoločnej
domácnosti, o obnovenie spolužitia sa doposiaľ v priebehu takmer roka ani len nepokúsili a manželkaobnovenie spolužitia s manželom do budúcna jednoznačne a opakovane vo svojich vyjadreniach
vylúčila. Aj keď manželstvo účastníkov trvá už viac ako 30 rokov, toto obdobie navrhovateľka zhodnotila
ako dlhodobo neharmonické spojené s emotívnymi aj verbálnymi atakmi manžela na jej osobu,

ponižovaním autoritatívnym prístupom, ktorý nepripúšťal iný názor a nezáujem manžela o jej osobu ako
ženu, nedostatkom vzájomnej komunikácie a aj spoločne trávených chvíľ. Od odchodu navrhovateľky
zo spoločnej domácnosti je vzájomná komunikácia účastníkov konania problematická, navrhovateľka
odmieta s manželom komunikovať telefonicky, či formou sms správ. Manžel sa o iný spôsob nadviazania
kontaktu s navrhovateľkou za celý rok ani len nepokúsil. Navrhovateľka zdôraznila, že celý život mala

pochybnosti či jej manželstvo je bežné, keďže jej manžel rozkazoval a ona musela počúvať. Kategoricky
odmieta zotrvať v tomto zväzku. Súd prvej inštancie mal za to, že manžel vo svojich vyjadreniach
preukázal snahu o záchranu vzťahu len vo veľmi obmedzenom rozsahu, a to najmä vo forme telefonátu a
smsprianí,pričomsámsvojesnahyzhodnotilakoneúspešné.Ajnaprieknesúhlasumanželasrozvodom
manželstva manželka ďalšie spolužitie manželov do budúcna jednoznačne vylučuje, svoje rozhodnutie
označuje za premyslené a ustálene bez pripustenia jeho zmeny. Taktiež manžel predpokladá, že

manželia budú aj naďalej žiť oddelene počas vopred neurčitej doby, manželka dokonca v spoločnej
domácnosti s iným partnerom. Z týchto vyjadrení mal súd prvej inštancie za preukázané porušenie
povinnosti manželov podľa § 18 a 19 Zákona o rodine. Za príčinu rozvratu vzťahu medzi manželmi
považoval predovšetkým vzájomné citové odcudzenie sa a stratu dôvery medzi manželmi, nezhody
ohľadom vedenia domácnosti, výchovy detí, hospodárenia aj ich vzájomného spolužitia, ktoré vyústili

tiež do mimomanželského pomeru na strane manželky, ktorý toho času naďalej trvá. Preto súd prvej
inštancie manželke vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

4. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

5. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie manžel. Namietal nesprávny procesný
postup súdu prvej inštancie, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonanie navrhnutých dôkazov

potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia a to, že zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Podľa manžela súd prvej inštancie manželstvo účastníkov
konania rozviedol unáhlene, predčasne bez náležite zisteného skutkového stavu vecí za pár minút, a
to na prvom pojednávaní. Cíti sa byť napadnutým rozsudkom dotknutý na svojich právach a právom

chránených záujmoch v konaní pred súdom. Súd prvej inštancie si osvojil tvrdenia manželky, jemu
ako manželovi nedal priestor vyjadriť sa, pričom manželkou uvádzaných skutočností odôvodnil svoje
rozhodnutie. Zdôraznil, že navrhovateľka od počiatku klame, keďže vo svojom návrhu neuviedla tak
závažný dôvod na podanie návrhu na rozvod, ktorým je vznik mimomanželského vzťahu počas trvania
manželstva. Má za to, že dôvody rozpadu manželstva prezentované navrhovateľkou v návrhu a neskôr

iné na pojednávaní a dôvody uvádzané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú v rubom rozpore so
skutočnou pravdou. Má za to, že ak by manželka bola nespokojná v manželstve z dôvodov aké uviedol
súd prvej inštancie, manželka by už dávno za 30 rokov manželstva urobila aspoň nejaký krok, aspoň
by sa odsťahovala do druhého bytu, ktorý manželia majú od decembra 2017 doposiaľ. Ak by súd prvej
inštancievecriadneprejednalaoboznámilsasoskutkovýmstavom,odstránilbytakrozporyvtvrdeniach

navrhovateľky a dospel by k záveru, že dôvody na rozvod manželstva nie sú dané a dôvody uvádzané
navrhovateľkou v návrhu sú účelové a tendenčné v snahe naplniť podmienky dané zákonom na rozvod
manželstva. Súd je povinný ex offo skúmať priamy dôvod vedúci k rozpadu manželstva, ako aj veci s
tými súvisiace. Odporca nesúhlasí s dôvodom, prečo súd prvej inštancie toto manželstvo rozviedol. V
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie neuviedol, prečo neskúmal dôvody rozpadu manželstva,

nezaoberal sa rozporov v tvrdení navrhovateľky uvádzaný v jej návrhu a neskôr v jej výpovedi pred
súdom, ktoré odporca žiadal odstrániť. Odporca trvá na tom, že jeho manželstvo s navrhovateľkou
bolo ku dňu podania návrhu na rozvod funkčné po všetkých stránkach tak ako to vyžaduje zákon.
Zdôraznil, že navrhovateľku nikdy neudrel ani ju nikdy fyzicky nenapadol. Do podania návrhu na rozvod
žili usporiadane a žili spolu aj intímne (do októbra XXXX - pohreb otca navrhovateľky). Ďalej sa vyjadril

k spoločnému hospodáreniu a oddeleným účtom. Poukázal na ich spoločné investície (kúpa štyroch
bytov, spoločné dovolenky - v V., M., O., O., L. Y. či L.). Zdôraznil, že mu na jeho manželke záleží a
žiada o spravodlivé prejednanie jeho vecí pred súdom. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.6. K odvolaniu manžela sa vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za
vecne správny. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal a správne dospel k záveru, že manželstvo

účastníkov konania je trvalo a vážne rozvrátené a neplní svoje funkcie v zmysle ustanovení Zákona o
rodine a je len formálnym zväzkom. Zdôraznila, že psychické ubíjanie zo strany manžela znášala dlhšiu
dobu len kvôli deťom, ktorým nechcela pred ukončením štúdia spôsobiť starosti. Skutočnosť, že má
mimomanželskú známosť nie je príčina rozvratu manželstva s odporcom tak, ako to deklaruje manžel.
Poukázala na niektoré vyjadrenia manžela, z ktorých je zrejme, že jeho postoj k navrhovateľke nie je

citový, emocionálny vzťah, ale je založený len na majetkových hodnotách, ktoré manžel uprednostňuje
pred všetkým ostatným. Záverom zdôraznila, že nemá záujem zotrvať v manželstve s manželom a
nemožno ju nútiť, a to ani súdnym rozhodnutím, aby sa vrátila do spoločnej domácnosti s manželom
a v manželstve zotrvala. Je definitívne rozhodnutá a odsťahovaná zo spoločnej domácnosti s tým, že
sa rozhodla začať nový život. K vyjadreniu predložila aj listinné dôkazy, ktoré preukazujú, že manžel
sa dopúšťa protiprávnej činnosti, ktorá ohrozuje dobré meno navrhovateľky a jej príbuzných. Týmto

konaním jej manžel spôsobuje psychickú ujmu na zdraví a snaží sa vyvolať konflikt medzi blízkymi
rodinnými príslušníkmi navrhovateľky. Navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.
1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel

k záveru, že odvolanie odporcu nie je možné priznať úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie

riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i

argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania.

10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o podmienkach rozvodu manželstva. Odvolací súd sa

stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Vo vzťahu k odvolacím námietkam manžela odvolací súd dodáva. Manžel nesúhlasí s návrhom na
rozvod manželstva a tvrdí, že do podania návrhu na rozvod žili s manželkou usporiadane, ich manželstvo
plnilo všetky funkcie, žili spolu intímne. Pokiaľ by manželka bola v manželstve dlhodobo nespokojná z

dôvodov ako uvádzala, už dávno by urobila nejaký krok k ukončeniu manželstva, resp. by sa minimálne
odsťahovala do druhého bytu. Má za to, že nie sú dané podstatné dôvody na rozvod jeho manželstva,
záležalo mu a stále záleží na jeho manželke. Žiada o spravodlivé prejednanie veci.

12. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky pre rozvod

manželstva. Pri skúmaní zákonných podmienok rozvodu manželstva prijal záver, že tieto podmienky
sú splnené s poukazom na to, že manželia majú problémy vo svojom manželstve dlhšiu dobu,
pričom vznikali vo viacerých oblastiach ich každodenného spolužitia a vedenia spoločnej domácnosti.
Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že celé manželstvo mala pochybnosti o tom, či je jej manželstvobežné, nakoľko jej manžel stále rozkazoval, ako manželka ho musela rešpektovať, on manželkin
odlišný postoj neakceptoval, s manželom nemali spoločné záujmy. Jej city k odporcovi ochladli,
označila ich ako žiadne, poukázala na to, že už má XX rokov a chce si zvyšok života užiť, nie ho

dožiť v domácom prostredí, kde sa manžel s ňou nerozprával, kde sama chodila na návštevy, sama
chodila na nákupy, sama sa stravovala. Navrhovateľka ďalšie spolužitie s navrhovateľom v spoločnej
domácnostijednoznačneodmieta,manželstvopovažujezatrvalorozvrátené.Svojerozhodnutierozviesť
sa považuje za premyslené a ustálené, z jej strany sa nejedná o úlet, bez ohľadu na jej partnerský vzťah
s iným mužom, by sa do spoločnej domácnosti k manželovi nevrátila.

13. Podľa § 18 zákona číslo 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej len „ZoR“), sú manželia si v
manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si žiaľ kaz starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

14. Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov: žiť

spolu, byť s verní a vzájomne si pomáhať. Žiť spolu znamená teda pre manželov ich obojstrannú vôľu
tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze
dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a
účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom
je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť, alebo nie. Je

prirodzené, že vymenované funkcie rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Jej
dlhodobá neexistencia vytvára predpoklady pre odcudzenie manželov čo sa môže logicky premietnuť do
rozvratu manželstva. Zrušenie alebo opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže potvrdiť
existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je predpokladom rozvodu.

15. Podľa Zákona o rodine sú manželia povinní vzájomne si pomáhať. Zakotvenie povinnosti manželov
vzájomne si pomáhať nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, resp. na vyživovaciu povinnosť.
Môže mať aj osobný charakter a je prirodzeným následkom rodinnoprávneho pomeru. Vzájomnú pomoc
medzi manželmi nemožno vynucovať súdnou mocou, s výnimkou finančnej pomoci v rámci aplikácie
ustanovení o výživnom.

16.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

17. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení vyššie citovaných, manželia v manželstve sú povinní

spravovaťsahlavnýmizásadami,ktorésúuvedenévtýchtoustanoveniach,jednotlivéprávaapovinnosti
manželov zahŕňajú v sebe aj vernosť, snahu pomôcť si navzájom ako aj vytváranie zdravého rodinného
prostredia. V danej veci v dôsledku odlúčenia manželia si neplnia svoje zákonné povinnosti. V dôsledku
zániku spoločnej domácnosti nevedú žiaden spoločný rodinný a manželský život.

18. V zmysle § 23 ods. 3 Zákona o rodine je súd povinný pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi
manželmi povinný prihliadnuť na porušenie povinnosti ustanovených v § 18 a v § 19 Zákona o rodine.

19. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Manželstvo je
dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické

a trvalé životné spoločenstvo. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú
a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve
nerealizuje.

20.V prejednávanejvecijemožnéprijaťzáverzvykonanéhodokazovania,žemanželiaspolunežijú ako

manželia a nejde o určitú nevyhnutnú dobu, prípadne závažné dôvody. Povinnosť žiť spolu neznamená
totiž, aby manželia nemohli žiť určitú nevyhnutnú dobu oddelene, ak sú preto závažné dôvody. Zmyslom
tejto povinnosti je ale tvoriť trvalé životné spoločenstvo. Navrhovateľka odmieta akékoľvek obnovenie
manželského spolužitia aj napriek tomu, že manžel má záujem o obnovenie spolužitia. Aj napriek týmto
tvrdeným snahám manžela, navrhovateľka sa odmieta vrátiť do spoločnej domácnosti a odmieta žiť s

manželom, pričom od podania návrhu sa nič nezmenilo na jej postoji. Po XX-tich rokoch má už dosť
správania manžela, ktorý jej neustále rozkazoval, na jej názor neprihliadal a tak sa musela neustále
podriaďovať. Tiež nemá záujem zvyšok života prežiť v manželstve s mužom, ktorý sa o ňu nezaujíma,
nevenuje jej čas, ani pozornosť, nerozpráva sa s ňou a všade kam ide, ide sama bez manžela, s ktorýmnavyše nemá ani spoločné záujmy. Uvedené tvrdenia manžel nepoprel. Z vykonaného dokazovania
tiež vyplynulo, že navrhovateľka má mimomanželskú známosť, s ktorou plánuje spoločnú budúcnosť.
Zároveň zdôraznila, že aj keby nemala partnera, na jej postoji rozviesť sa by sa nič nezmenilo, keďže je

pevne rozhodnutá nevrátiť sa do spoločnej domácnosti k manželovi, ktorý jej neustále niečo prikazoval,
ponižoval ju, neprejavoval jej žiadne city, nesnažil sa o citové zblíženie ani o harmonické spolužitie.
Výchovná funkcia manželstva už bola ukončená, keďže deti narodené z manželstva sú plnoleté. V
priebehu odvolacieho konania rovnako nedošlo k zmene v postoji navrhovateľky.

21. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že manželia neplnia svoje povinnosti stanovené Zákonom o
rodine. Nežijú spoločne, netvoria trvalé životné spoločenstvo. Na vytvorenie a pretrvávanie spoločného
zväzku sa vyžaduje dobrovoľnosť. Manželia spolu nežijú ako rodina, spoločne nemajú vôľu tvoriť
jeden celok, tráviť spoločne čas, vzájomne si nepomáhajú, nedôverujú. Všetky vyššie uvedené zistenia
preukazujú, že rozvrat je dostatočne trvalý, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Obzvlášť za situácie, keď je správanie manžela voči navrhovateľke direktívne, nezohľadňujúce postoje

a priania navrhovateľky a ponižujúce, čo však nemalo byť len ojedinelým prípadom, ale má sa jednať
o dlhodobý problém. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale i
majetkového spoločenstva, znamená to spoločné zdieľanie radosti i problémov, spoločné trávenie
voľného času, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami. Manželia dlhodobo spolu vzájomne ani
nekomunikujú.

22. Nie je možné prostredníctvom rodinného práva, vytvoriť zabezpečenie a kvalitu ako aj trvalosť
spolužitia manželov. To musia manželia vzájomne a spoločne. V prejednávanej veci je zrejmé, že
vzťah manželov sa rozpadol a hlavným dôvodom rozpadu sú dlhodobo pretrvávajúce nezhody
medzi manželmi, absencia vzájomnej zhody ohľadom vedenia domácnosti, výchovy deti, hospodárenia,

porozumenia, citového zblíženia, intímneho spolužitia a direktívne správanie sa manžela voči manželke,
nezohľadňujúce postoje a priania manželky, ktoré boli dôvodom definitívneho odchodu manželky zo
spoločnej domácnosti a podania návrhu na rozvod manželstva. V dôsledku vyššie uvedeného správania
sa manžela, navrhovateľka stratila citovú náklonnosť k manželovi.

23. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody aj odvolací súd, aj napriek nesúhlasu manžela s
rozvodom manželstva, ako aj na jeho tvrdenia o snahe zachrániť manželstvo dospel k záveru, že
manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Navyše,
manžel za obdobie takmer dvoch rokov (návrh bol podaný XX.XX.XXXX) sa aktívne nesnažil o záchranu
vzťahu a urovnanie manželských problémov, len pasívne čakal, či sa postoj manželky sám od seba

nezmení a táto sa iniciatívne nevráti do spoločnej domácnosti (rôzne odkazy odporcu adresované
navrhovateľkeporôznychznámychohľadnetoho,žedomamádverevždyotvorenénemožnopovažovať
za reálnu snahu o záchranu manželstva a obnovenie manželského spolužitia). Ide o kvalifikovaný
rozvrat vzťahov medzi manželmi a manželia si neplnia svoje povinnosti uvedené v § 18 a 19 Zákona o
rodine. Odvolací súd mal za to, že v tejto veci nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia,

čo znamená, že bolo preukázané definitívne ukončenie spoločného žitia manželov bez nádeje na
zmierenie. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, tieto boli správne súdom prvej inštancie zistené.

24. Pokiaľ manžel v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa mu nedovolil brániť voči tvrdeniam
navrhovateľky a navrhovateľkou tvrdené skutočnosti si neoveril, odvolací súd poukazuje na skutočnosť,

že súd prvej inštancie odporcu poučil o jeho procesných právach a povinnostiach ako účastníka konania,
doručil mu návrh na rozvod a rovnako sa odporcovi umožnil k nemu aj vyjadriť (č. l. 33 - 35). Manžel svoje
zákonné právo využil a k návrhu na rozvod sa písomne vyjadril podaním zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 39).
V predmetnej veci súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania na XX.XX.XXXX (č. l. 48), pričom toto
pojednávanieboloodročenézdôvodupráceneschopnostiodporcu(č.l.53-54).Následnebolovytýčené

pojednávanie na XX.XX.XXXX (č. l. 63), ktoré bolo odročené na XX.XX.XXXX z dôvodu školenia sudcov
(č. l. 66), no právny zástupca odporcu požiadal o odročenie termínu pojednávania vzhľadom na krátkosť
časuspojenúsprípravoupojednávania,keďžeplnámocnazastupovanieodporcuvpredmetnomkonaní
mu bola udelená len dňa XX.XX.XXXX (č. l. 67). Pojednávania vytýčenom na XX.XX.XXXX sa zúčastnil
odporca osobne, ktorý pred súdom prvej inštancie vypovedal, tiež mu bol daný priestor na kladenie

otázok na navrhovateľku, ktorý nevyužil, no využil ho jeho právny zástupca (č. l. 73 - 92). S ohľadom
na uvedené skutočnosti, odvolací súd posúdil tieto odvolacie námietky manžela ako nedôvodné.25. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že súd nesprávne stanovil príčiny rozvratu manželstva odvolací
súd udáva, že súd prvej inštancie dostatočne a jasne vymedzil príčiny rozvratu manželstva a tie mu
vyplynuli z vykonaného dokazovania. Tvrdenia odvolateľa vo vzťahu k iným príčinám rozvratu je možné

považovať za subjektívne a z jeho pohľadu rozhodné. Súd prvej inštancie vychádzal z vykonaného
dokazovania a z tvrdení oboch účastníkov konania.

26. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok z vyššie uvedených dôvodov ako vecne správny
postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a tiež v závislom výroku

o trovách konania.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací
súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému
z účastníkov v zmysle § 55 CMP.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).