Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/55/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217010046
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7217010046.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého a sudcov

JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.
novembra 2023, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa
§ 277 ods.1, ods. 4 Tr. zák. o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice
II zo dňa 20.10.2022 sp. zn. 7T/3/2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ , ods. 2 Tr. por.z r u š u j enapadnutý rozsudok vo výroku o peňažnom
treste a výroku o uložení náhradného trestu

Obžalovanému:
A. B. , nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C.,
D. X

ukladá

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 10.000.- ( desaťtisíc) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. por. súd ukladá obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol
úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 20. októbra 2022 sp. zn. 7T/3/2017 obžalovaného A. B. uznal
vinným pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1,

ods. 4 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- v Košiciach na Daňovom úrade Košice IV ako konateľ spoločnosti EDITEC, s.r.o. so sídlom na ul.
Bukovecká č. 2 v Košiciach, IČO: XX XXX XXX v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty
zo dňa 25.3.2008 za zdaňovacie obdobie február 2008, uplatnil nárok na nadmerný odpočet vo výške
2.250.148,- Sk (74.691.23,- eur), pričom tento vznikol z uplatneného nároku na odpočet dane z faktúry
č. 070208, zo dňa 7.2.2008, č. 120208 zo dňa 12.2.2008, č. 160208 zo dňa 16.2.2008, č. 190208 zo dňa

19.2.2008 a č. 230208 zo dňa 23.2.2008, ktorých predmetom bola dodávka triedeného kovového šrotu
vystavené v mene spoločnosti E., s.r.o., so sídlom na ul. Pražská č. 4 v Košiciach, IČO: 36 681 750,
ako predávajúceho a súčasne deklaroval dodanie tovaru s oslobodením od dane z pridanej hodnoty pri
vývoze do iného členského štátu podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. pre odberateľa Unalet, s.r.o., sosídlom na ul. Za Zámečkem č. XXX/X, F. - G., H. A., IČO: 28 229 266, a to napriek tomu, že k dodaniu
tovaruvskutočnostinedošlo,čímsitaktovzdaňovacomobdobímesiacafebruárroku2008neoprávnene
uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 74.691,23 Eur (2.250.148,- Sk),

- v Košiciach na Daňovom úrade Košice IV ako konateľ spoločnosti EDITEC, s.r.o. so sídlom na ul.
Bukovecká č. 2 v Košiciach, IČO: 36 737 542 v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty
zo dňa 25.4.2008 za zdaňovacie obdobie marec 2008, uplatnil nárok na nadmerný odpočet vo výške
2.491.630,- Sk (82.706,96 Eur), pričom deklaroval dodanie tovaru s oslobodením od dane z pridanej

hodnoty pri vývoze do iného členského štátu podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. pre odberateľa Unalet,
s.r.o., so sídlom na I. J. J. H. XXX/X, F. - G., H. A., IČO: 28 229 266, v celkovej sume 13.145.800,- Sk
(426.360,62 Eur) a to napriek tomu, že k dodaniu tovaru v skutočnosti nedošlo, čím si takto neoprávnene
uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 82.706,96 Eur (2.491.630,- Sk),

čím takto celkovo v zdaňovacích obdobiach mesiacov február a marec roku 2008 neoprávnene uplatnil

nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 157.398,19 Eur (2.250.148,- Sk).

Súd mu za to uložil podľa § 277 ods. 4 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1 Tr.
zák. trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov.

Podľa§49ods.1písm.a)Tr.zák.,§51ods.1Tr.zák. muvýkontrestupodmienečneodložilnaskúšobnú
dobu 5 (päť) rokov s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. mu súd uložil povinnosť spočívajúcu najmä v príkaze podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku,

alebo inému výchovnému programu.

Zároveňpodľa§56ods.1,ods.2Tr.zák.uložilobžalovanémuajpeňažnýtrestvovýmere5.000(päťtisíc)
Eur a podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol zo strany obžalovaného
úmyselne zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného Daňový úrad Košice, Železničná 1, Košice s nárokom na
náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný

prostriedok, okresný prokurátor do zápisnice zahlásil odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania
okresný prokurátor uviedol, že trest pri zohľadnení všetkých kritérií dôležitých pre ukladanie trestov,
uložený obžalovanému A. B., je neprimerane mierny, najmä s poukázaním na následok trestnej činnosti
- neoprávnene vo veľkom rozsahu si uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške
157.398,19 Eur (2.250.148,- Sk), ktorý mu bol vyplatený.

Prvostupňový súd okrem iného odôvodnil rozsudok aj konštatovaním, že obžalovaný má právo na
prejednanie veci v primeranej dobe a poukázal na skutočnosť, že obžalovaný po spáchaní skutku v
predmetnej trestnej veci, t. j. po dobu viac ako 14 rokov nebol odsúdený za žiadny trestný čin, pričom
podľa registra trestov doposiaľ vôbec nebol odsúdený za žiadny trestný čin. Z uvedeného dôvodu

súd neúmernú dĺžku konania zohľadnil pri výmere trestu, a tak poskytol obžalovanému spravodlivé
zadosťučinenie.
Čo sa týka samotnej dĺžky prípravného konania (od začatia trestného stíhania dňa 06.08.2010
do podania obžaloby 16.01.2017) táto dĺžka bola spôsobená časovou a obsahovou náročnosťou
vyšetrovanej trestnej činnosti. Ku dĺžke konania na súde, t. j. od podania obžaloby dňa 16.01.2017

do vydania rozsudku dňa 20.10.2022, sa prokuratúra nie je oprávnená vyjadrovať. Avšak toto časové
obdobie nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou na zmiernenie trestu obžalovaného.
V predmetnej trestnej veci postupovali orgány činné v trestnom konaní správne a v súlade so zákonom.
Všetky procesné úkony boli z ich strany vykonané včas, a to nielen za dodržania zásady náležitého
zistenia skutkového stavu.

Má za to, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru nestanovuje žiadnu výslovnú sankciu, ktorou by stíhal porušenie práva
na spravodlivý proces, ktoré je v tomto článku zakotvené, a pod ktorým je uvedený celý rad čiastkových
práv a slobôd, ktorého súčasťou je i právo na rozhodnutie v primeranej lehote.Primeranosť dĺžky konania je judikatúrou ESĽP, posudzovaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu
s prihliadnutím ku kritériám zakotveným v judikatúre ESĽP, akými sú zložitosť prípadu, chovanie
procesných strán a chovanie štátnych orgánov. ESĽP v žiadnom zo svojich rozhodnutí nekonkretizoval

„všeobecne záväznú“ dobu, ktorú by bolo možné za primeranú lehotu považovať. Porušovanie pravidla
plynúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru je sankcionované vyvodením zodpovednosti štátu voči obvinenému,
kedy bolo v rozhodnutiach ESĽP spravidla priznané spravodlivé zadosťučinenie vo forme peňažnej
náhrady a konštatované porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Ďalej má za to, že obžalovanému A. B. by mal byť za zločin neodvedenie dane a poistného podľa

§ 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, uložený nepodmienečný trest od 7 rokov. Skutočnosť, že u
obžalovaného A. B. sa jedná o ojedinelé vybočenie z právnych noriem, na ktorú je nutné prihliadnuť,
sa nestotožňuje a tiež nie je spôsobilá byť dôvodom na mimoriadne zníženie trestu. Má za to, že
prejednávaný prípad nie je výnimočný a nejedná sa o prípad hodný osobitného zreteľa, aby súd
mimoriadne znížil trest odňatia slobody. Taktiež ako poľahčujúcu okolnosť nemožno brať do úvahy
skutočnosť, že obžalovaný sa riadne dostavoval na všetky úkony pred prvostupňovým súdom. Ani

skutočnosť, že obžalovaný po spáchaní skutku viedol riadny život, nebol súdne trestaný, sama o sebe
nie je spôsobilá na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. V tomto prípade túto skutočnosť možno
považovať iba ako poľahčujúcu okolnosť pri ukladaní výmery trestu podľa § 36 Trestného zákona. V
tomto prípade nie sú prítomné žiadne okolnosti prípadu ani pomery obžalovaného, z ktorých by bolo
možné vyvodiť záver, že použitie trestnej sadzby by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne.

Má za to, že uložený trest obžalovanému, po tom, čo súd aplikoval v prospech páchateľa zmierňujúce
ustanovenia Trestného zákona a s prihliadnutím na výšku získaného nadmerného odpočtu, ako aj
osobné, majetkové pomery obvineného, je neprimerane nízky a ako taký nesplní zákonom stanovený
účel. Súd pri ukladaní trestu pre obžalovaného by mal prihliadnuť aj na intenzitu, účasť, vedomé konanie,
akou bol v konkrétnom prípade naplnený zákonný znak trestného činu.

Podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, a ak prevažuje pomer priťažujúcich
okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd v súlade s ustanovením § 321 ods.
1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok sp. zn. 7T 3/2017 zo dňa 20.10.2022 a podľa

§ 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci sám v zmysle uvedeného odvolania.

Na podklade odvolania okresného prokurátora krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil že odvolanie prokurátora je čiastočne

dôvodné.

Pokiaľ ide o ukladaný trest, tento bol ukladaný podľa správneho zákonného ustanovenia Trestného
zákona. Okresný súd správne vyhodnotil existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a
absenciu priťažujúcich okolností v zmysle § 37 Tr. zák. a následne v súlade so zákonom skonštatoval aj

prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné upravovať trestnú sadzbu
v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák..

Odvolací súd vychádzajúc z dôvodov odvolania prokurátora preskúmal úvahy okresného súdu vo vzťahu
ku dôvodnosti ukladania podmienečného trestu odňatia slobody za súbežného uloženia peňažného

trestu cez aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák. a dospel k názoru, že s argumentáciou okresného súdu,
ktorou súd odôvodňoval ukladanie napádaného trestu, sa možno stotožniť takmer v celom rozsahu,
i keď odvolacie výhrady prokurátora neboli celkom neopodstatnené. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
celková dĺžka konania, skutočnosť, že u obžalovaného išlo prakticky o ojedinelé vybočenie z inak riadne
vedeného života, ku ktorému došlo pred takmer 14 rokmi a po ňom už nebol nikdy stíhaný, ani treste

odsúdený spochybňujú opodstatnenosť ukladania nepodmienečného trestu. Na druhej strane odvolací
súd súhlasí s odvolateľom v tom, že nadmerný odpočet bol vyplatený obžalovanému a teda štátu vznikla
škoda, preto súd videl potrebu určitého sprísnenia trestu oproti názoru okresného súdu.

Do istej miery možno súhlasiť s názorom prokurátora, že vo veci išlo po skutkovej stránke o náročnú

vec, ktorej objasnenie a náležité vyšetrenie si objektívne vyžadovalo nejaký ten čas, avšak 6,5 roka
trvajúce prípravné konanie a 7 rokov trvajúce súdne konanie je viac, než by malo trvať trestné stíhanie
obžalovaného za nadmerný odpočet DPH za dva mesiace, pre tovar, ktorý mal byť vyvezený len pre
dva subjekty do Českej republiky, vo vzťahu ku ktorej odpadá prekážka jazykovej bariéry pri vybavovanídožiadaní. S predmetnou dĺžkou konania sa súd stretáva v prípadoch s väčším počtom obžalovaných,
ktorí uplatnili neoprávnene nadmerný odpočet DPH za dlhšie zdaňovacie obdobie, cez veľké množstvo
faktúr viacerých daňových subjektov, medzi ktorými boli predstierané komplikované dodávateľsko-

odberateľské vzťahy a aj v takýchto konaniach takáto dĺžka konania je vnímaná ako neprimeraná,
porušujúca čl. 6 Dohovoru a odôvodňujúca mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák..
Preskúmaním napadnutého rozsudku z pohľadu odvolacej argumentácie dospel odvolací súd k záveru,
že aplikácia § 39 ods. 1 Tr. zák. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru u obžalovaného bola dôvodná.

V demokratickom právnom štáte sú všetky orgány verejnej moci povinné rešpektovať základné práva
a slobody a úlohou súdov je poskytovať im ochranu. Pri ochrane základných práv a slobôd je
potrebné trvať na uplatnení zásady priamosti a bezprostrednosti. V prípade, že všeobecný súd zistí
už sám porušenie základného práva, či slobody, je povinný uskutočniť všetky opatrenia k tomu,
aby k ďalšiemu porušovaniu nedochádzalo a už existujúce porušenie odčiniť prostriedkami, ktorými
disponuje v rámci svojej právomoci. V trestnom konaní sú tak súdy povinné rešpektovať požiadavku

spravodlivej rovnováhy medzi obmedzením práva na osobnú slobodu na jednej strane a verejným
záujmom na stíhaní a potrestaní príslušného subjektu na strane druhej (ÚS ČR IV.ÚS 380/09).

Ústava Slovenskej republiky v článku 48 ods. 2 zaručuje, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení

Protokolu č. 11, ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 1998 v článku 6 ods. 1 zakotvuje, že každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednávaná nezávislým
a nestranným súdom. Primeraná lehota, v ktorej má byť vec prejednaná nie je výslovne stanovená, je
však riešená judikatúrou Európskeho súdu a vyplýva z nej, že v trestnom konaní lehota začína plynúť
od vznesenia obvinenia. Pri posudzovaní lehoty je potrebné prihliadať na zložitosť prípadu, chovanie

osôb, ktoré mohli prispieť k prieťahom a tiež k spôsobu, akým štátne orgány záležitosť prejednali. Vo
výnimočných prípadoch Európsky súd uznal za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi orgánmi
lehotu v trvaní 6 rokov. Svojimi dôsledkami v kontexte 10 rokov od spáchania obžalobného skutku môže
nadobudnúť charakter odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae).

Ochrana práva na primeranú dĺžku konania, ktorú garantuje článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a článok 6 ods. 1, 2 Dohovoru, resp. kompenzácia jeho porušenia môže byť dosiahnutá
prostriedkami, ktoré sú vlastné trestnému právu, ak sú jeho normy vykladané ústavne konformným
spôsobom. Takto naznačený postup trestných senátov všeobecných súdov je aj istou formou prevencie
pred nastúpením zodpovednosti súdu (štátu) a jeho povinnosti ku kompenzácii vo finančnom vyjadrení.

Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je tak bezpochyby významným zásahom do
princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces, pričom neprimeraná dĺžka konania je závažným
a nežiadúcim javom, ktorý nielen odporuje zmyslu práva obvineného na spravodlivý proces, ale je i v
rozpore so základnými zásadami trestného práva a odporuje účelu trestného konania.

Článok 6 ods. 1 Dohovoru nestanovuje žiadnu výchovnú sankciu, ktorou by stíhal porušenie práva na
spravodlivý proces, ktoré je v tomto článku zakotvené a pod ktorým je uvedený celý rad čiastkových práv
a slobôd, ktorého súčasťou je i právo na rozhodnutie v primeranej lehote.

Ako to už vyššie krajský súd uviedol, primeranosť dĺžky konania je judikatúrou ESĽP posudzovaná
s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím ku kritériám zakotveným v judikatúre, akými
sú zložitosť prípadu, správanie sťažovateľa a správanie sa štátnych orgánov, poprípade čo je pre
sťažovateľa v stávke. ESĽP v žiadnom zo svojich rozhodnutí nekonkretizoval všeobecne záväznú dobu,
ktorú by bolo možné za primeranú lehotu považovať s tým, že každú trestnú vec je potrebné hodnotiť

individuálne s poukazom na všetky konkrétne okolnosti daného prípadu.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že skutky v predmetnej trestnej veci boli spáchané
v mesiaci marec a apríl 2008. Obvinenie bolo vznesené obžalovanému dňa 06.08.2010 a teda celková
doba trestného konania trvala viac ako 14 rokov, čo je v rozpore s ustálenou judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva týkajúcej sa aplikácie čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Po podaní obžaloby okresný súd plynule nariaďoval vo veci termíny hlavného pojednávania, z ktorých
sa viaceré nekonali, eventuálne boli odročené z rôznych procesných dôvodov, avšak nie pre dôvod nastraneobžalovaného.Popreskúmanípriebehuhlavnéhopojednávaniatakkrajskýsúdnezistilvyslovene
obštrukčnéchovaniezostranyobžalovaného,resp.úmyselnémareniepriebehuhlavnéhopojednávania.

Pri posudzovaní dĺžky konania je tak z predloženého spisového materiálu zrejmé, že od spáchania
skutkov uplynulo cca 15 rokov a samotné trestné stíhanie je proti obžalovaným vedené takmer 13 rokov,
počas ktorých obžalovaný nepáchal žiadnu trestnú činnosť, čo vo svojom súhrne nesvedčí o potrebe
ukladania nepodmienečného trestu a to ani z hľadiska ochrany spoločnosti, generálnej a už vôbec nie
individuálnej prevencie.

Spôsobenie škody štátnemu rozpočtu bolo tou skutočnosťou, pre ktorú mal súd za to, že uložený
trest je mierny a aj keď nie je nevyhnutné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, predsa len
sa žiada zasiahnuť do práv obžalovaného mierne citeľnejšie, aby sa vystihla závažnosť spôsobeného
následku a odlíšilo trestanie v danej veci od prípadov, keď k vyplateniu nadmerného odpočtu nedošlo.
Z tohto pohľadu sa súd rozhodol sprísniť uložený peňažný trest a preto výrok o peňažnom treste a výrok

o uložení náhradného trestu podľa § 321 ods. 1 písm. e/ , ods. 2 Tr. por. zrušil.

Keďže po skutkovej stránke okresný súd dôsledne a vyčerpávajúco zistil všetky skutočnosti v zmysle §
34 ods. 4 Tr. zák. v dostatočnom rozsahu, o ktorých nevznikli žiadne pochybnosti, mohol odvolací súd
sám rozhodnúť bez toho, aby po zrušení musel vrátiť vec na nové rozhodnutie.

Vychádzajúc z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní má krajský súd za to, že peňažný
trest vo výmere 10.000,- € s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov bude spoločne
s uloženým podmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 3 rokov, skúšobnou dobou 5 rokov
a primeraným obmedzením predstavovať trest primeraný, tak z hľadiska individuálnej ako aj generálne

prevencie a domnieva sa, že navýšenie trestu o 5.000 €, je nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie účelu
trestu.

Na základe uvedeného odvolací súd sa stotožnil s odvolacou argumentáciou prokurátora v tej časti,
v ktorej namietal síce uloženie neprimerane mierneho trestu, avšak nestotožnil sa s jeho názorom

o potrebe ukladania nepodmienečného trestu v navrhovanej výmere.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,
pričom tento rozsudok bol prijatý hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.