Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. november 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/95/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222203741
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2222203741.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci navrhovateľa - manžela: A. B.,
nar. XX. XXXXX XXXX, trvale pobytom C. D. - E. F. XX, zastúpeného splnomocnenkyňou: EG LEGAL,
s.r.o., IČO: 51 852 080, advokátska kancelária so sídlom Konventná 9, Bratislava, proti manželke:
E. B., G. H., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale pobytom F. F. XX, zastúpenej splnomocnenkyňou:
Advokátska kancelária Siman Hrubčín, s.r.o., IČO: 50 454 242, so sídlom Wolkrova 2, Bratislava,
o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 28. marca
2023 č.k. 5Pc/18/2022-43, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo účastníkov konania uzavreté 4.
októbra 1997 na Matričnom úrade Zlaté Klasy, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 10, ročník 1997,
na strane 68 pod por. č. 43 rozviedol a výrokom II. účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Svoje
rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1 až ods. 3 zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový

poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). Súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne rozvrátené. Zachovanie
takéhoto formálneho vzťahu nemôže plniť spoločenský účel manželstva v zmysle ustanovenia § 18
a 19 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo spočiatku
harmonické. Manželia sa vedeli dohodnúť ohľadom výchovy detí, spoločných záľub a dovoleniek.
Spúšťačom rozporov medzi manželmi boli pravdepodobne zdravotné problémy v rodine, v dôsledku
ktorých navrhovateľ v roku 2020 nadviazal mimomanželský vzťah. V snahe zachrániť manželstvo

navrhovateľ vzťah s inou ženou prerušil a pokúsil sa viesť rodinný život tak ako predtým. Manželka
bola v roku 2021 preliečená z rakoviny prsníkov. Manželka nepoprela, že nedôverovala navrhovateľovi
ohľadom ukončenia jeho pomeru. Nepriamo ho sledovala telefonátmi počas jeho cesty z práce až
domov, aby sa nedostal do kontaktu so ženou, s ktorou mal v minulosti mimomanželský pomer a ktorá
pracovala na tom istom pracovisku ako navrhovateľ. Manželka kontrolovala taktiež mobilný telefón
navrhovateľa. Pre navrhovateľa sa stala táto situácia neznesiteľnou a nenachádzal riešenie, nakoľko
manželka nevedela zmeniť svoj postoj a odosobniť sa od zistenej nevery manžela. Z manželstva už

maloleté deti nepochádzajú. Plnoletému synovi sa javilo, že by bol navrhovateľ schopný zmeniť svoj
postoj, pokiaľ by sa na neho netlačilo. Podľa súdu prvej inštancie manželka navrhovateľa doposiaľ
nevedela spracovať neveru manžela. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že narušenie dôvery
medzi manželmi je vážnym zásahom do vzťahu dvoch ľudí. Podvedený manžel nikdy nevie, či osoba,s ktorou sa druhý manžel stretne, nie je niečo viac. Dôveru nie je možné vynútiť. Tá musí medzi
partnermi existovať prirodzene, pokiaľ je vzájomná náklonnosť a pocit, že jeden druhému chýbajú.
Navrhovateľ od júna 2022 žije oddelene od manželky. Obnovil mimomanželský vzťah s tou istou osobou,

s ktorou mal pomer pred rokom a pol. Svoj názor na rozvod do pojednávania ani po vypočutí svedkov
nezmenil. Manželka žiaľ zaujala postoj, ktorý navrhovateľa ešte viac utvrdil v presvedčení, že napriek
jej sľubom nedokáže danú situáciu zvládnuť. Návrat k nej by viedol k ďalším nezhodám. Manželia
nie sú si oporou. Je pravdou, že vzhľadom na zdravotný stav manželky, bola potrebná prítomnosť
navrhovateľa, avšak následne ďalšie zotrvanie by viedlo k ešte závažnejším nezhodám, ktorým sa chcel

navrhovateľ ubrániť. Manželka namiesto toho, aby navrhovateľovi prenechala rozhodnutie o ďalšom
spolužití, prejavila sa arogantne, keď vyhodila vo dvore do blata jeho veci a následne chcela riešiť
ich vzťah. Je zrejmé, že po nevere navrhovateľom opovrhuje. Takýto vzťah nie je na prospech ani
jedného z manželov. Každý z manželov psychicky trpí, pričom riešenie na zmenu je už s odstupom času
nepravdepodobné. Navrhovateľ sa trvale odsťahoval od rodiny. Stretáva sa s deťmi, avšak stretnutie s
navrhovateľkouodmieta,pričomhonevedelipresvedčiťaniplnoletísynovia.Príčinurozvratumanželstva

súd prvej inštancie videl v nezhodách medzi manželmi vyplývajúcich z nedostatočnej komunikácie
medzi manželmi o problémoch, ktoré v manželstve nastali, čo viedlo k citovému odcudzeniu zo strany
navrhovateľa. O trovách konania rozhodol súdu prvej inštancie podľa § 52 Civilného mimosporového
poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním manželka z dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“). Mala za to, že manželstvo účastníkov konania nie je tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
aby nebolo možné obnoviť manželské spolužitie. Súd prvej inštancie v dôsledku nesprávnych
skutkových zistení nepostupoval v súlade s ustanovením § 22 a § 23 Zákona o rodine a neviedol

manželov k odstráneniu príčin rozvratu a neusiloval sa o ich zmierenie v zmysle ustanovenia § 96
ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Zdôraznila, že manželstvo trvá 25 rokov, pričom harmonický
vzťah medzi účastníkmi konania celkom 30 rokov. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že k prvej
závažnejšej nezhode medzi manželmi došlo až v roku 2020, kedy bol navrhovateľ neverný. Manželka
poukázala na to, že navrhovateľ vo svojom vyjadrení v rámci pojednávania dňa 21. februára 2023

uviedol, že uvedená nevera nemala príčinu na strane manželky a dôvodom neboli ani problémy v
manželstve, išlo len o skrat z jeho strany. Podľa navrhovateľky sa jednalo o krátky mimomanželský
pomer, nie o plnohodnotný vzťah trvajúci určité obdobie. Preto je nesprávne vyhodnotenie skutkového
stavu súdom prvej inštancie spôsobom, že navrhovateľ žil v plnohodnotnom vzťahu, ktorý ukončil a vrátil
sa k manželke, aby pokračoval v manželskom spolužití a vyvinul tak snahu smerujúcu k odstráneniu

príčin rozvratu manželstva a k obnove manželského spolužitia. V súvislosti s dôvodmi súčasnej krízy
v manželstve, ktoré navrhovateľ vidí v tom, že mu manželka neverí a vyčíta mu neveru, manželka
upriamila pozornosť na svoje vyjadrenia prezentované počas konania, z ktorých vyplýva, že manželovi
odpustila, vysporiadala sa so skutočnosťami, ktoré viedli k rozvratu manželstva, vrátane manželovej
nevery a je pripravená urobiť všetko pre obnovu manželského spolužitia a odstránenie príčin rozvratu.

Vzhľadom na uvedené preto nesúhlasila ani s konštatáciou súdu prvej inštancie týkajúcou sa toho, že
doposiaľ nevedela spracovať navrhovateľovu neveru, že manželom opovrhuje a že by jeho návrat k nej
ako manželke viedol k ďalším nezhodám. Podľa navrhovateľky je zrejmé, že v danej veci nejde o trvalý
rozvrat vzťahov medzi manželmi, ale o vzťahovú krízu, ktorá sa medzi manželmi vyskytla prvýkrát. Z
vyjadrenia ich syna I. na pojednávaní konanom dňa 21. februára 2023 vyplýva, že I. spolu s bratom

pociťujú voči navrhovateľovi ako otcovi vrúcne city a rodičovské väzby, pričom odchod navrhovateľa
považujú za dočasný a veria v obnovu ich rodinného spolužitia. S navrhovateľom udržiavajú naďalej
vrúcny vzťah a z komunikácie s ním sú presvedčení, že ani navrhovateľ si nie je istý definitívnym
odchodom zo spoločnej domácnosti a ukončením manželstva. Záverom odvolania manželka navrhla,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

3. K odvolaniu manželky sa vyjadril navrhovateľ, manžel s tým, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej
inštancie a navrhuje ho potvrdiť. Dôvody odvolania označil za neakceptovateľné, právne nepodložené a
založené na nesprávnom právnom posúdení. Uviedol, že manželstvo dlhodobo neplní svoj účel, vzťahy

medzi účastníkmi sú vážne narušené a nie je možné žiadať o ich nápravu. Poukázal na to, že žije v
spoločnej domácnosti s inou ženou, s ktorou sa intímne stýka. S manželkou už dlhodobo nekomunikuje a
nemá ani záujem o nápravu manželského spolužitia. V konaní bol jasne preukázaný rozvrat manželstva,
nezhody medzi manželmi, ako aj existencia vzťahu s novou partnerkou. Z vykonaného dokazovaniapodľa navrhovateľa vyplýva, že nešlo o prvú krízu v manželstve. Zároveň nie je pravdou, že by
manželstvo bolo len harmonické. Jeho vzťah s manželkou je veľmi vážne narušený, pričom nie je možná
jeho náprava.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) po zistení, že odvolanie
bolo podané včas oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 7
ods. 1 a § 94 Civilného mimosporového poriadku) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok,

ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, keďže tu išlo o
návrhové konanie (§ 65 Civilného mimosporového poriadku á contrario) súc pritom viazaný skutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku) postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku á contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5
dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).

5. Predmetom konania na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5Pc/18/2022 je návrh navrhovateľa ako
manžela, ktorým sa domáhal rozvodu manželstva s manželkou, ktorá návrh nepodala, poukazujúc

jednak na trvalé odcudzenie manželov a vážne narušenie vzťahov medzi nimi, pre ktoré manželstvo
účastníkov konania neplní účel tak, ako to predpokladá Zákon o rodine, a jednak na nadviazanie
mimomanželského pomeru s inou ženou.

6. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na uplatnené odvolacie námietky manželky je

preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým manželstvo účastníkov
konania rozviedol.

7. Konanie vo veciach rozvodu manželstva je konaním návrhovým, upraveným v Civilnom
mimosporovom poriadku.

8. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej

inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

10. Odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne
vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom. Pretože odvolací súd v celom rozsahu
preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, pričom odvolací

súd nezistil žiaden dôvod nesúhlasiť s argumentáciou prijatou do odôvodnenia napadnutého rozsudku,
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku a dopĺňa len nižšie uvedené.

11. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú

povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

13. Podľa § 23 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (1). Súd zisťujepríčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na
neprihliada (2 veta prvá).

14. Vo vyššie citovanom ustanovení § 23 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine je uvedená
všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia
a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva
a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Predmetné
ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko

manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi
manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej
manželstvom.

15. Všeobecne platí, že rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita
rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako

nezmeniteľný a nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí
manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom
pretoniesúrozporyprechodnéhocharakterusmožnouperspektívouobnoveniavzťahov.Atribúttrvalosti
však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t.j. že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so
zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie

manželov. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná
nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého životného
spoločenstva.

16. Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu

manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t.j. napríklad
jednoznačná nemožnosť obnovenia citových väzieb, dlhodobé oddelené spolužitie manželov so
samostatnými domácnosťami, dlhé trvanie mimomanželských známostí s plánmi ďalšieho vzájomného
spolužitia a pod. Možnosť obnovenia manželského spolužitia jednoznačne závisí od vôle manželov a
ide o subjektívnu kategóriu.

17. Odvolací súd vzhľadom na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie aj v súlade s vyššie
uvedenými teoretickými východiskami dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a
trvale rozvrátené. Stav, ktorý je toho času medzi manželmi, je potrebné považovať za stav bezpochyby
nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, a to aj napriek

nesúhlasu manželky, ktorá návrh nepodala.

18. Účastníci konania ako manželia nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2022, kedy sa navrhovateľ
odsťahoval zo spoločnej domácnosti, potom čo opätovne nadviazal mimomanželský pomer s kolegyňou
zo zamestnania. S touto ženou sa navrhovateľ stýkal už v roku 2020, pričom po dvoch mesiacoch ich

pomer v danom roku i ukončil. Od júna 2022 žije navrhovateľ s touto ženou v spoločnej domácnosti.
Je tak zrejmé, že manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú, netvoria trvalé životné spoločenstvo,
každý z manželov vedie vlastný život. Manželka odvolateľka, ako jednu z odvolacích námietok
uvádza, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že ide len o dočasnú manželskú krízu, ktorú sa im
s navrhovateľom, manželom napokon podarí vyriešiť. V tomto jej nemôže dať odvolací súd za pravdu

z dôvodu, že navrhovateľ odmieta akékoľvek pokusy o urovnanie vzťahu manželov, odmieta kontakt
s manželkou, nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia a vzťah medzi manželmi hodnotí ako
trvalo rozvrátený, pričom nemá záujem realizovať kroky vedúce k jeho náprave. Nemennosť postoja
navrhovateľadosvedčujeajskutočnosť,ženavrhovateľužvyšeroka(1roka5mesiacov)žijevspoločnej
domácnostisinouženou.Zobsahuspisujenepochybnepreukázané,žemanželstvoúčastníkovkonania

v súčasnej dobe už nenapĺňa žiadnu zo svojich funkcií.

19. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na § 1 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, podľa ktorého
manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia
uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (1). Účelom manželstva je

vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (2).

20. Sozreteľomnaobsahvyššiecitovanéhoustanoveniajezrejmé,žeuzavretiemanželstvajeprejavom
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sajednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania.
Tieto aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho
manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý

bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom
zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.

21. V danej veci niet pochýb o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené,
a neexistuje tu žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek spôsobom mohlo dôjsť k reparácií

narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického manželského spolužitia,
keďže to jeden z manželov, navrhovateľ výslovne odmieta. Preto bolo namieste považovať v danom
prípade za naplnené dôvody pre rozvod manželstva a na tomto závere nemôže nič zmeniť ani tá
skutočnosť, že manželka má ešte k navrhovateľovi citové väzby a deklaruje záujem o obnovenie
manželského spolužitia. Bez právneho významu je v danom prípade poukaz odvolateľky na dĺžku trvania
manželstva a jeho harmonický charakter. Spoločná minulosť manželov, akokoľvek by bola bývala dlhá

a harmonická, nepostačuje na zachovanie manželstva do budúcna, pokiaľ z dokazovania vyplýva trvalý
rozvrat vzťahov a navrhovateľ ako jeden z manželov ďalšie zotrvanie v manželskom zväzku odmieta.
Odvolací súd zároveň konštatuje, že deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania sú už plnoleté,
preto nemožno prihliadať na potrebu zachovania manželstva ani z hľadiska záujmu maloletých detí.
Zotrvanie v manželskom zväzku vyžaduje záujem zo strany oboch manželov a nie je možné ani jedného

z nich nútiť zotrvať v manželstve, ktoré neplní svoje funkcie. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že
manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, poslaním ktorého je spolužitie vo vzájomnej zhode
a porozumení s cieľom vytvoriť zdravé a harmonické spoločenstvo pre všetkých, ktorých sa dotýka.
Manželstvo je vnímané ako prejav skutočne blízkych osobných vzťahov, pričom u manželov už takýto
stav podľa odvolacieho súdu nejestvuje. Po vyhodnotení rozvratu manželstva ani odvolací súd nenašiel

tak mimoriadne okolnosti, ktoré by umožnili prijať záver pre zachovanie manželstva a vyhovieť odvolaniu
manželky.

22. Odvolateľka v odvolaní taktiež namietala, že sa súd prvej inštancie neusiloval o zmierenie manželov
v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. S poukazom na obsah spisového

materiálu uvedená odvolacia námietka manželky neobstojí. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa
21. februára 2023 je evidentné, že súd prvej inštancie vyvinul snahu predísť rozvodu manželstva
účastníkov skúmal či existuje reálna možnosť na ich zmierenie a obnovenie manželského spolužitia.
Až potom čo navrhovateľ jasne vyjadril svoj odmietavý postoj k takémuto riešeniu veci, pristúpil súd
prvej inštancie k zisťovaniu príčin, ktoré mohli viesť k rozpadu manželstva a za týmto účelom vykonal

dokazovanie v potrebnom rozsahu. Postupu súdu prvej inštancie tak nie je možné vytknúť žiadne
pochybenie.

23. Odcudzenie navrhovateľa manželke, obnovenie predchádzajúceho mimomanželského vzťahu
navrhovateľa s inou ženou, opustenie spoločnej domácnosti a zdieľanie spoločnej domácnosti s novou

partnerkou, odmietavý postoj navrhovateľa voči manželke, ako aj jeho jednoznačné a pevné rozhodnutie
neobnoviť viac s manželkou spolužitie, sú znakmi toho, že rozvrat manželstva je hlboký a trvalý, bez
možnosti jeho obnovy.

24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej i v časti

trov konania podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil.

25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového
poriadku.vspojenís§396ods.1a2Civilnéhosporovéhoporiadku,pretožežiadenzúčastníkovnepodal
návrh na ich priznanie v zmysle § 57 Civilného mimosporového poriadku.

26. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného

sporového poriadku).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).