Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/29/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417204726
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1417204726.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: W. S., A.. XX.XX.XXXX, S. W. W.
X, W., zast. Y. O. X. SK, X..H..E.., G.: XX XXX XXX, X. X. Ď. XX, W., proti žalovanému: A. T. X., Y..X..,
G.: XX XXX XXX, T. I. XX, XXX XX W., zast. X.- Š., X..H..E.., G.: XX XXX XXX, Y. O. X. X. Š. XX, W.,
o zaplatenie 315.585,86 eura, na odvolanie žalovaného proti rozsudku býv. Okresného súdu Bratislava
IV zo dňa 23.11.2021, č. k. 9C/24/2017-1405 v spojení s opravným uznesením zo dňa 06.12.2021, č.
k. 9C/24/2017-1426, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalovanému sumu 315.585,86 eura a súčasne žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie s odkazom na ust. čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy SR, § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 111 ods. 1, 2 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, § 8 ods. 3 zák. č.

129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové
vozidlá a vykonané dokazovanie odôvodnil tým, že všeobecná hodnota pozemkov, t. j. trhová cena
vyvlastnených pozemkov žalobcu nebola vo vyvlastňovacom konaní určená správne. V konaní mal za
preukázané, že Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom S. XX, W. vydal
dňa 22.03.2016 rozhodnutie č. E.-W.-E.-XXXX/XXXX/GRJ, právoplatné dňa 15.04.2016, ktorým okrem
iného vyvlastnil pozemok v spoluvlastníctve žalobcu v prospech žalovaného, nachádzajúci sa v kat. úz.
F. W., okres W. G., obec: W. - m.č. F. W., a to parcelu registra ,,I.“ č. XXXX/XX, orná pôda o výmere

52.511 m2, zapísanú na LV č. XXXX v katastrálnom území F. W., okres W. G., E. W. - m. č. F. W., ako
spoluvlastníka W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, W., v spoluvlastníckom podiele XX/XXX z celku.
Dňa 22.10.2015 sa na Okresnom úrade Bratislava, odbore výstavby a bytovej politiky uskutočnilo ústne
pojednávanie o podanom návrhu na vyvlastnenie, ktorého sa zúčastnila A. T. X., Y..X.., G.: XX XXX
XXX, P. A. XX, W., na ktorom účastník konania W. S., uviedol, že predkladá písomné námietky zo dňa
22.10.2015, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a ktoré smerujú proti rozsahu vyvlastnenia a stanoveniu
všeobecnej hodnoty pozemku určenej znaleckým posudkom č. 29/2015 vyhotoveným spoločnosťou

Ú. - O., Y..X.. H. T. XX, W., vo výške 47,77 eura/m2. Túto hodnotu považoval žalobca z viacerých
dôvodov za neprimeranú. Žiadal správny orgán o primeranú náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti. V
zmysle zásady kontradiktórnosti bol v správnom konaní zo strany žalobcu predložený znalecký posudok
č. 7/2015, vypracovaný G.. G. Č., súdnym znalcom, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu pôvodnýchnehnuteľností vo výške 92,28 eura/m2. Okresný úrad Bratislava o vypracovanie znaleckého posudku
požiadal X. S. J. Q. W., X. C. X., Ú. X. N., X. X. H. XX, W., ktorá mala stanoviť všeobecnú hodnotu
vyvlastňovaného pozemku, ako aj posúdiť odlišnosť žalobcom predloženého posudku. Zo záveru

znaleckého posudku č. 30/2016 vypracovaného dňa 29.02.2016 vyplynulo, že jednotková všeobecná
hodnota pozemku 47,77 eura/m2, stanovená znaleckou organizáciou Ú.-O., Y..X.. v znaleckom posudku
č. 29/2015 sa javí vzhľadom k typu nehnuteľnosti, jej polohe, súčasnému a budúcemu využitiu a tiež k
okolitejzástavbeaprírodnýmprekážkamobmedzujúcimvyužitiepozemkovakopodhodnotená.Naopak,
jednotková všeobecná hodnota pozemku 92,28 eura/m2, stanovená znalcom G.. G.. Č. v znaleckom

posudku č. 7/2015 sa javí pri zohľadnení rovnakých činiteľov ako nadhodnotená. Jednotkovú všeobecnú
hodnotu pozemku, ktorá bola stanovená Ústavom súdneho znalectva v tomto posudku vo výške 65,37
eura/m2, po úprave anomálií v rozpätí koeficientov polohovej diferenciácie jednotlivých znaleckých
posudkov, považoval správny orgán za objektivizovanú najpravdepodobnejšiu cenu nehnuteľnosti ku
dňu ohodnotenia. Na základe uvedeného Okresný úrad Bratislava pristúpil k vyvlastneniu pozemkov za
cenu 65,37 eura/m2 stanovenú v znaleckom posudku č. 30/2016 vypracovaným dňa 29.02.2016 X. S. J.

Q. W., X. C. X., Ú. X. N., X. X. H. XX, W.. Zistený skutkový stav nebol medzi stranami sporný. Za spornú
prvoinštančný súd v konaní označil výšku náhrady za vyvlastnenie, ktorá bola žalobcovi vyplatená zo
strany žalovaného, a ktorú žalobca nepovažoval za primeranú náhradu. Žalobca si v konaní uplatnil
rozdiel medzi sumou obdržanou za jemu vyvlastnené pozemky vo vyvlastňovacom konaní, určenou
na základe znaleckého posudku č. 30/2016 vypracovaného X. S. J. Q. W., X. C. X. a sumou určenou

na základe znaleckého posudku č. 7/2015 vypracovaného G.. G. Č.. Na podporu žalovaného nároku
v konaní predložil súkromný znalecký posudok č. 147/2017 vypracovaný dňa 15.10.2017 G.. F. Q.
obsahujúci doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP, v dôsledku čoho mu prvoinštančný
súd pripísal rovnakú povahu ako keby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. V zmysle
tohto znaleckého posudku bola jednotková všeobecná hodnota vyvlastneného pozemku žalobcu -

spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. XXXX/XX, zapísanom na LV č. XXXX, kat. úz. F. W. -
parc. č. XXXX/XX (14.528,04 m2) ku dňu vyvlastnenia určená na sumu 1.174.856,61 eura. Z kúpnych
zmlúv, ktoré uzatvoril žalovaný v lokalite Bratislava II pre líniovú stavbu R7 a D4 prvoinštančný súd
zistil, že žalovaný vyplatil tretím osobám kúpne ceny vo výške 85,18 eura/m2, 155 eur/m2, resp. až 186
eur/m2. Zo žalobcom predloženej mapy s identifikáciou jednotlivých parciel vykúpených žalovaným v

rámci líniovej stavby D4/R7 súd zistil, že v rámci iných líniových stavieb v rámci Slovenska dochádza
k uzatváraniu kúpnych zmlúv (žalovaným alebo Slovenskou správou ciest s rovnakým účelom pre
líniovú stavbu), v ktorých boli stanovené výrazne vyššie trhové ceny ako v samotnej W., kde sa
prirodzene predpokladá práve najvyššia cena: A. - cena 96,75 eura/m2 na základe ZP č. 42/2015
vypracovanom G.. U. L., W. W. - cena 105,54 eura/m2 na základe ZP č. 81/2015 zo dňa 23.08.2015

vypracovanom G.. G. Č., F. - cena 103,57 eura/m2 na základe znaleckého posudku č. 3/2013 zo
dňa 26.02.2013 vypracovanom G.. Q. N., O. - Š. (nákup pozemku pod vodnou plochou pre R2) -
82,44 eura/m2 na základe znaleckého posudku č. 84/2015 vypracovanom G.. U. O., ktorý je aj jedným
z riešiteľov znaleckých posudkov X. W.. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že W. má podľa
vyhlášky č. 492/2004 Z.z. pri ohodnocovaní najvyššiu východiskovú hodnotu pozemku (vo výške 66,39

eura/m2) a všeobecne najvyššie ceny nehnuteľností, pritom najbližšou hodnotou sú krajské mestá (A.,
W. W., F., Č. O.) s východiskovou hodnotou viac ako 2x nižšou (vo výške 26,56 eura/m2) a už pri
jednoduchom porovnaní je z uvedeného zrejmé, že nemôže byť ani len pravdepodobné, že trhová cena
65,37 eura/m2 stanovená na základe ZP STU č. 30/2016 má predstavovať najobjektívnejší podklad
pre stanovenie náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti. Žalovaný predložil v konaní Odborné vyjadrenie

X. S. J. Q. W., X. C., Ú. X. N. č. 35/2019 zo dňa 09.05.2019, predmetom ktorého bolo posúdenie
správnosti metodického postupu v znaleckých posudkoch č. 7/2015 G.. G. Č., č. 3/2015 znaleckej
organizácie X. I. Y. N. Ú., Y..X.. Y. Č.. XXX/XXXX G.. F. Q.. K znaleckému posudku G.. F. Q. uviedla,
že znalec vypracoval posudok dňa 15.10.2017, pričom pri ohodnotení postupoval podľa neplatného
znenia vyhlášky č. 492/2004 Z.z., v znení platnom len do 31.08.2017. Koeficient povyšujúcich faktorov s

hodnotou1,80,ktorásasícenachádzavintervalehodnôtdanýchvyhláškou,považovalvdanomprípade
vzhľadom k typu pozemku a jedinému druhu možnej zástavby na ňom za nadhodnotený. Nehnuteľnosť
mala byť ocenená k dátumu právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, t. j. k 15.04.2016.
Znalec mal možnosť v čase vypracovania posudku získať zverejnené kúpne zmluvy na pozemky
v rovnakej lokalite s rovnakým účelom využitia a použiť porovnávaciu metódu. Podľa zverejnených

kúpnych zmlúv boli kúpne ceny u porovnateľných pozemkov v intervale od 57,32 eura/m2 - 67,08 eura/
m2 pozemku. V ďalšom prvoinštančný súd ozrejmil právnoteoretické aspekty primeranej náhrady za
trvalé obmedzenie vlastníckeho práva vo forme vyvlastnenia. Poukázal na to, že k primeranosti náhrady
za vyvlastnenie sa opakovane vyjadril aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý uviedol, že akýkoľvekzásah do práva na ochranu majetku „...musí zachovávať spravodlivú rovnováhu medzi požiadavkami
verejného záujmu a imperatívmi ochrany základných práv jednotlivca. Vyvlastnená osoba má obdržať
náhradu, ktorá je v rozumnom pomere k trhovej hodnote majetku.“, „...v prípade vyvlastňovania pre

potrebu výstavby ciest je v rozumnom pomere k hodnote majetku v zásade iba plná náhrada vo výške
trhovej ceny“ (Vistins a Perepjolkins proti Lotyšsku č. 71243/01 zo dňa 25.10.2012). Vyvlastňovaná
osoba má obdržať náhradu, ktorej výška je „...rozumná vzhľadom k hodnote majetku, ktorého bola
zbavená aj keď legitímny verejný záujem (...) by hovoril o náhrade nižšej, než je plná trhová hodnota
(ibidem)“ (Saint monastres proti Grécku zo dňa 09.12.1994). Označil aj ďalšie rozhodnutia Európskeho

súdu pre ľudské práva týkajúce sa primeranej náhrady za vyvlastnenie- napr. rozhodnutie č. 31423/96
- Papachelas proti Grécku a rozhodnutie č. 75252/01 - Evaldsson a ostatní proti Švédsku. Najvyšší súd
Slovenskej republiky k problematike primeranej náhrady za vyvlastnenie uviedol: „skutočnosť, že trhová
cena je určená znaleckým posudkom vyvlastňovateľa, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať
v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie
nehnuteľnosti. Primeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu všetkými rovnocennými

metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien
stavebných prác“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/16/2008). Otázka
primeranosti náhrady bola riešená aj Ústavným súdom Slovenskej republiky (uznesenie Ústavného
súdu SR č. PL.ÚS 18/02-22 zo dňa 13.05.2004, nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 37/1995). Pre
úplnosť dodal, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo výnimočných prípadoch pripúšťa

poskytnutie aj nižšej náhrady, ako je náhrada v plnej výške trhovej ceny vyvlastneného majetku, avšak
táto „má povahu výnimky z pravidla; case-law súdu ho akceptuje iba vo „výnimočných prípadoch“, „only
in exceptional circumstances“ (The Holy Monasteries v. Greece, § 71). Existencia verejného záujmu na
zásahu do práv vlastníka sama o sebe neopodstatňuje upustenie od kompenzácie v plnej výške („in full
market value“) a jej nahradenie zníženou kompenzáciou. Ak by každý politický, ekonomický, sociálny,

etc. záujem ospravedlňoval zníženie odškodného pod plnú trhovú hodnotu, narušila by sa zásada
spravodlivej rovnováhy na škodu vyvlastneného vlastníka. Preto štát v konaní pred súdom zaťažuje
dôkazné bremeno o tom, že zníženie kompenzácie pod plnú výšku trhovej hodnoty je opodstatnené.“ (J.
E. S.G. W. Q.. X. č. 74258/01 zo dňa 27.11.2007). V prejednávanom
prípade však súd takéto výnimočné okolnosti nielenže nezistil, ale tieto ani neboli zo strany žalovaného

tvrdené. V intenciách uvedeného zhodnotil, že primeranou náhradou za vyvlastnenie je náhrada, ktorá
sa poskytuje v celom rozsahu trhovej ceny veci, a teda v zásade vyváži ujmu, ktorá odňatím veci vznikla,
tzn. že majetkové pomery vyvlastňovaného majú byť po vyvlastnení v zásade rovnaké ako pred ním.
V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov sa za primeranú náhradu považuje zásadne cena, za
ktorú možno pozemok kúpiť alebo predať na danom mieste a v čase uskutočnenia právneho úkonu

alebo rozhodnutia o vyvlastnení. Cena za vyvlastnené nehnuteľnosti by tak mala odrážať trhovú cenu
rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, mieste a porovnateľnej kvalite, čo má svoj
odraz aj v zákonnej úprave (§ 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z.).
Žalovaný výšku primeranej náhrady odvodzoval od ceny určenej znaleckým posudkom STU č. 30/2016,
v zmysle ktorého jednotková všeobecná hodnota vyvlastnených pozemkov žalobcu bola vo výške

65,37 eura/m2. Naproti tomu žalobca poukazoval na znalecký posudok č. 7/2015 zo dňa 07.04.2015
vypracovaný G.. G. Č., v zmysle ktorého jednotková všeobecná hodnota pozemku parc. č. XXXX/XX
bola vo výške 92,28 eura/m2. Podľa tohto znaleckého posudku žalobca aj vyčíslil žalovanú sumu, a to
ako rozdiel medzi sumou vyplatenou žalobcovi ako primeraná náhrada za vyvlastnenie jeho pozemkov
vo vyvlastňovacom konaní na základe znaleckého posudku STU č. 30/2016 a sumou stanovenou v

znaleckom posudku č. 7/2015 vypracovanom G.. G. Č.. K uvedeným znaleckým posudkom (STU č.
30/2016 a č. 7/2015 vypracovaných G.. G. Č.) v súhrne uviedol, že tieto nemali povahu súkromných
znaleckých posudkov, resp. znaleckých posudkov súdom ustanoveného znalca, ale listinných dôkazov
predložených z vyvlastňovacieho konania vedeného pred Okresným úradom Bratislava, v ktorom došlo
k vyvlastneniu pozemkov žalobcu (rozhodnutím zo dňa 22.03.2016 č. E.-W.-E.-XXXX/XXXX/GRJ).

Keďže k uvedeným listinným dôkazom bolo v súdnom konaní z obidvoch strán vznesených množstvo
námietok, žalobca predložil do konania súkromný znalecký posudok č. 147/2017 G.. F. Q., zo dňa
15.10.2017, ktorý obsahujúc doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP mal rovnakú povahu akoby išlo o
znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. V zmysle tohto znaleckého posudku bola jednotková
všeobecná hodnota vyvlastneného pozemku parc. č. XXXX/XX o veľkosti 67/300 k celku o výmere

52.511 m2 určená sumou 1.174.856,61 eura, ktorej zodpovedala jednotková hodnota pozemku 100,18
eura/m2. Žalovaný predložil do konania Odborné stanovisko X. S. J. Q. W., X. C., Ú. X.T. N. č.
35/2019 zo dňa 09.05.2019, predmetom ktorého bolo posúdenie správnosti metodického postupu v
znaleckých posudkoch č. 7/2015 G.. G. Č., č. 3/2015 znaleckej organizácie X. I. Y. N. Ú., Y..X.. a č.147/2017 G.. F. Q.. Žalobca bol toho názoru, že sa jedná výlučne o súkromný názor podpísaných
fyzických osôb, a tak je naň potrebné aj prihliadať. Posudzovanie zákonnosti znaleckého posudku
nepatrí inému znalcovi v rámci znaleckej činnosti, ale patrí do pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti

SR, s čím sa prvoinštančný súd stotožnil. Pre úplnosť tiež dodal, že predmetné odborné stanovisko
vypracoval ten istý subjekt (dokonca tí istí znalci), ktorí podali znalecký posudok č. 30/2016, a preto sa
nejedná o objektívny názor na veci nezaujatého subjektu. Prvoinštančný súd preto vo svojom rozhodnutí
vychádzal zo znaleckého posudku G.. F. Q.. Uviedol, že námietky žalovaného sa týkali „znaleckých
posudkov“ z vyvlastňovacieho konania ako jeho reakcia na námietky žalobcu k „znaleckému posudku“

STU č. 30/2016. Tieto námietky strán však v konečnom dôsledku (v dôsledku predloženia súkromného
znaleckého posudku č. 147/2017 G.. F. Q.) nemali žiadny podstatný význam pre rozhodnutie súdu, preto
sa s nimi osobitne nezaoberal. K námietkam žalovaného voči znaleckému posudku G.. Q. uviedol, že
posudzovanie zákonnosti znaleckého posudku nepatrí inému znalcovi v rámci znaleckej činnosti. Znalec
postupoval v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase, ku ktorému sa ohodnocovali vyvlastňované
pozemky, t. j. ku dňu vyvlastnenia, tak ako sa uvádza v čl. I bod 6 na str. 2 znaleckého posudku.

Prvoinštančný súd bol toho názoru, že forma znaleckého posudku musí zohľadňovať aktuálny právny
stav, avšak, ak sa má stanoviť cena pozemku k roku 2016, je potrebné postupovať podľa právnych
predpisov platných a účinných v čase ohodnotenia, a to zvlášť v prípade, ak novelou vyhlášky MS SR
č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku došlo okrem iného aj k zmene kategorizácie
koeficientov,ktorésúpodstatnépristanovovaníodhadovanejceny.Vovzťahukúvahámozvolenejvýške

jednotlivých faktorov, znalec má možnosť rozšíriť faktory o iné faktory. Popis koeficientu všeobecnej
situácie (ks) pri kategórii 5 a 6 je v zásade rovnaký, navyše rozsah koeficientov sa prekrýva, tzn. pre
kategóriu 5 ,,1,20 - 1,60 a kategóriu 6 ,,1,50 - 1,80“. Uvažovať tak o metodicky nesprávnej hodnote
považoval za neprimerané. Znalecký posudok STU stanovil koeficient intenzity (kv) s hodnotou ,,0,90“
z kategórie ,,2“ rodinné domy s nižším štandardom, bytové domy s podštandardným vybavením...“,

pričom G.. Q. použil takú istú hodnotu ,,0,90“, pričom vyhláška pripúšťa rozmedzie ,,0,90 - 2,00“. Vo veci
použitia koeficientu povyšujúcich faktorov (kz) v hodnote ,,1,80“ z rozsahu ,,1,01 - 3,00“ je jeho využitie
v súlade so zákonom, ako aj aplikovaním zásady, že ,,povyšujúce faktory možno použiť iba v prípadoch,
ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch“. Na základe
uvedeného zhrnul, že odborné stanovisko len preberá argumentáciu z pôvodného znaleckého posudku

STU č. 30/2016 a neprináša žiadne nové zistenia, že by žalobcom predložené posudky boli v rozpore
s právnymi predpismi, alebo že by boli logicky, formálne a vecne nesprávne v takej miere, že by
znalecké posudky nebolo možné preskúmať. Odborné stanovisko uvádza síce niektoré odlišné názory
pri stanovovaní jednotlivých koeficientov, na strane druhej však viaceré z nich aplikuje obdobným
spôsobom. Koeficienty vychádzajú z odborného pohľadu znalca, majú byť dostatočne zdôvodnené a v

súlade s hodnotami určenými v právnych predpisoch. Odborné stanovisko neuvádza žiadne relevantné
argumenty, ktorými by použitie práve týchto koeficientov bolo dostatočne presvedčivo vyvrátené. Závery
súkromného znaleckého posudku č. 147/2017 G.. F. Q. boli pritom v súlade aj s ostatnými dôkazmi
predloženými žalobcom na podporu jeho argumentácie, že náhrada za vyvlastnenie stanovená vo
vyvlastňovacom konaní na základe znaleckého posudku STU č. 30/2016 nebola primeraná, nakoľko

nezodpovedala trhovej cene pozemkov. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu podielu pozemku sumou
1.174.856,61 eura. Jednotkovú hodnotu pozemku stanovil vo výške 100,18 eur/m2. V ďalšom súd prvej
inštancieuviedol,žezkúpnychzmlúv,ktoréuzatvorilžalovanývlokaliteW.G.prelíniovústavbu R7aD4
zistil, že žalovaný vyplatil tretím osobám kúpne ceny vo výške 155 eur/m2 (so znaleckou cenou 110,63
eura/m2), resp. až 186 eur/m2 (znalecká cena 155,35 eura/m2), dokonca s nižšou charakterizáciou v

zmysle územného plánu (izolačná a ochranná zeleň). Žalovaný pritom uvedený rozdiel v cene (oproti
cene ponúknutej žalobcovi na odkúpenie a cene, za ktorú boli pozemky žalobcu v konečnom dôsledku
vyvlastnené) nevedel dostatočne presvedčivo vysvetliť, keď jeho argument, že tieto kúpne zmluvy
uzatváralo predchádzajúce vedenie žalovaného a terajšie vedenie sa nevie k tomu vyjadriť, považoval
súdzairelevantný.Dodal,žeskutočnosť,žeuvedenépozemkysanachádzalivinomkatastrálnomúzemí

ako vyvlastnené pozemky žalobcu, nijako nediskvalifikuje možnosť použiť ich ako dôkaz o neprimerane
nízkej hodnote vyvlastnených pozemkov žalobcu. Napr. katastrálne územie A. a katastrálne územie F.
W. sa nachádzajú v tesnej blízkosti, mestská časť hlavného mesta W. H. (do ktorej patrí katastrálne
územie A.) a mestská časť hlavného mesta W. F. W. spolu bezprostredne susedia, obe katastrálne
územia spadajú do okresu W. G. a tvoria územný obvod hlavného mesta W.. Ak žalovaný poukazoval na

inú charakteristiku uvedených pozemkov, túto nijako nešpecifikoval a neuviedol nič, čo by odôvodňovalo
také výrazné rozdiely v cenách týchto pozemkov oproti vyvlastneným pozemkom žalobcu. Predmetné
pozemky boli vykupované za účelom výstavby rovnakej líniovej stavby, pričom navyše sa nachádzali
v ochrannom pásme energetických zariadení a ochrannej a izolačnej zelene (čo má nepochybnenegatívny vplyv na ich hodnotu). Aj zo žalobcom predloženej cenovej mapy vyplýva, že žalovaný odkúpil
od tretích osôb pre účely výstavby rovnakej líniovej stavby ako v prípade žalobcu pozemky: A. - cena
97,75 eura/m2 na základe ZP č. 42/2015 vypracovanom G.. U. L., W. W. - cena 105,54 eura/m2 na

základe ZP č. 81/2015 zo dňa 23.08.2015 vypracovanom G.. G. Č., F. - cena 103,57 eura/m2 na základe
znaleckého posudku č. 3/2013 zo dňa 26.02.2013 vypracovanom G.. Q. N., O. - Š. (nákup pozemku pod
vodnou plochou pre R2) - 82,44 eura/m2 na základe znaleckého posudku č. 84/2015 vypracovanom G..
U.A. O., ktorý je aj jedným z riešiteľov znaleckých posudkov X. W.. Za všeobecne známu v tejto súvislosti
označil skutočnosť, že pozemky v blízkosti hlavného mesta W. (resp. priamo v jeho územnom obvode)

majú vyššiu hodnotu ako pozemky v iných častiach Slovenskej republiky. Ani uvedený rozdiel však
žalovanýhodnovernenevysvetlil,pričomibajehovšeobecnépoukazovanienamožnúinúcharakteristiku
a osobitosti pozemkov bez ich bližšej špecifikácie a konkretizácie považoval súd (ako už uviedol vyššie)
za nepostačujúce. Poukázal pritom na to, že jednotková všeobecná hodnota vyvlastnených pozemkov
žalobcu stanovená vo vyvlastňovacom konaní na základe znaleckého posudku STU č. 7/2016 bola
dokonca nižšia ako jednotková východisková hodnota pozemku stanovená pre Bratislavu vyhláškou č.

492/2004 Z.z., príloha č. 3, časť E.3.1., z ktorej hodnoty sa vychádza a prostredníctvom objektivizačných
faktorov (jednotlivých objektivizačných koeficientov) sa stanoví konečná všeobecná hodnota pozemku
(trhová cena).

3. Všetky uvedené dôkazy vo vzájomnej súvislosti viedli súd prvej inštancie k záveru, že všeobecná

hodnota vyvlastnených pozemkov (trhová cena) nebola vo vyvlastňovacom konaní určená správne.
Žalobcom predložené znalecké posudky č. 7/2015, ako aj súkromný znalecký posudok č. 147/2017
vyhodnotil ako spĺňajúce zákonné atribúty a rozsah zadania s dostatočne odôvodnenými závermi,
podloženými nálezmi znalca, zohľadňujúce všetky skutočnosti, s ktorými sa mali znalci vysporiadať.
Uvedené znalecké závery boli podľa prvoinštančného súdu riadne podložené a podporené aj ostatnými

vykonanými dôkazmi. Pri rozhodovaní tak súd prvej inštancie vychádzal zo všeobecnej hodnoty
vyvlastnených pozemkov stanovenej v súkromnom znaleckom posudku č. 147/2017 G.. F. Q., podľa
ktorého jednotková hodnota pozemku parc. č. bola XXX,XX eura/m2 a žalovanú sumu určil ako rozdiel
medzi sumou vyplatenou žalobcovi vo vyvlastňovacom konaní (na základe znaleckého posudku STU
č. 30/2016) a sumou stanovenou v znaleckom posudku vypracovanom G.. G. Č. č. 7/2015, podľa

ktorého mala byť náhrada za vyvlastnenú nehnuteľnosť (t. j. parcelu reg. ,,I.“, parc. č. XXXX/XX o
výmere 52.511 m2), na ktorej mal žalobca podiel vo veľkosti 67/300 z celku, čomu zodpovedá výmera
11.727,4567 m2, určená vo výške 92,28 eura/m2 x 11.727,4567 m2 = 1.082.209,70 eura. Žalobcom
uplatnenú požiadavku na vyplatenie rozdielu medzi sumou za vyvlastnenie nehnuteľnosti uvedenej v
rozhodnutí o vyvlastnení (766.623,84 eura) a sumou predloženou žalobcom (1.082.209,70 eura), tzn. k

úhrade sumy 315.585,86 eura vyhodnotil preto ako plne dôvodnú. Viazaný žalobným návrhom vyhovel
žalobe v celom rozsahu. Na podporu správnosti záverov súkromného znaleckého posudku č. 147/2017
G.. F. Q. prvoinštančný súd v nadväznosti na námietky obsiahnuté v predmetných stanoviskách (k iným
znaleckým posudkom netýkajúcim sa prejednávanej veci) a pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností
uviedol, že znalec G.. F. Q. postupoval pri stanovení všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov

podľa právnych predpisov platných a účinných v čase, ku ktorému sa ohodnocovali vyvlastnené
pozemky žalobcu, t. j. ku dňu vyvlastnenia. V znaleckom posudku pri stanovení všeobecnej hodnoty
vyvlastnených pozemkov použil koeficient povyšujúcich faktorov (na ktorý bolo zo strany žalovaného
najviac poukazované ako na nadhodnotený) v hodnote 1,80 z intervalu 1,01 - 3,0. Znalec teda nevybočil
z medzí stanovených právnymi predpismi (vyhláškou č. 492/2004 Z.z.), pričom zvolenú hodnotu nie

je možné považovať ani za neprimerane vysokú, keďže sa nachádza v spodnej polovici určeného
intervalu. To isté možno pritom povedať aj o ostatných koeficientoch použitých znalcom pri stanovení
všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov. Výber konkrétnej hodnoty zvoleného koeficientu je pritom
na odbornom zvážení znalca a pokiaľ neprekročí určený interval stanovený pre konkrétny koeficient
právnymi predpismi, nie je možné považovať za pochybenie znalca, ktoré by malo mať negatívny

vplyv na správnosť záveru znaleckého posudku a diskvalifikovať ho z hľadiska jeho dôkaznej sily, ak
použije hodnotu koeficientu v inej výške ako je predstava žalovaného. Znalec G.. F. Q. pristupoval v
znaleckom posudku ku každému ohodnocovanému pozemku individuálne so zohľadnením všetkých
faktorov vstupujúcich do hodnoty pozemku. Ním vypracovaný znalecký posudok č. 147/2017 obsahoval
všetky formálne náležitosti vyžadované právnymi predpismi, jeho závery boli náležite odôvodnené a

podložené obsahom znaleckého posudku, v znaleckom posudku prihliadol ku všetkým skutočnostiam, s
ktorými sa mal vysporiadať, znalecký posudok je jasný, úplný a zrozumiteľný, jeho závery sú podložené
výsledkom konania a sú v súlade aj s ostatnými dôkazmi (na ktoré súd poukazoval vyššie v rámci
odôvodnenia tohto rozsudku). Prvoinštančný súd preto z neho vychádzal pri stanovení všeobecnejhodnoty vyvlastnených pozemkov žalobcu, keďže v ňom neidentifikoval žiadne okolnosti, ktoré by
vyvolávali pochybnosti o správnosti záveru znaleckého posudku. Dodal, že žalobcom uplatnený nárok
mal za preukázaný nielen znaleckými posudkami G.. Č. Y. G.. Q., ale podporne aj ďalšími znaleckými

posudkami G.. F., G.. L., ktoré stanovujú približne rovnakú trhovú cenu, ale i posudkami, ktoré neboli
žalobcom objednané, a ktoré potvrdili správnosť týchto cien, ako je napr. G.. F., G.. N.. Nemohol
tiež neprihliadnuť ani na znalecké posudky, ktorými boli ohodnotené pozemky susediace s pozemkom
žalobcu či v bezprostrednej blízkosti v hodnote 85,18 eura/m2, ako aj žalovaným vyplatené kúpne
ceny vo výške 102,21 eura/m2. Bol tiež toho názoru, že odkúpenie desiatok pozemkov za túto trhovú

cenu zároveň preukazuje vedomosť žalovaného o skutočnej trhovej hodnote pozemkov, ktoré sú v
obdobnej výške, ako sú ocenenia pozemkov v posudkoch, na ktoré žalobca poukazuje. Dôvodnosť
žaloby preukazujú aj ďalšie výkupné ceny pozemkov, za ktoré žalovaný odkupoval pozemky tiež v
okrese W. G. za 132 eur/m2 až 186 eur/m2. Žalobca nesporoval fakt, že tieto pozemky vzhľadom k
ich umiestneniu v katastrálnom území A. môžu mať vyššiu cenu, avšak nie o 300%. Súdu predložil
dôkazy, ktorými preukázal podhodnotenie cien pozemkov v W., a to v porovnaní s pozemkami, ktoré

boli odkúpené aj pre túto istú líniovú stavbu v mimobratislavských územiach ako je napr. kat. územie
C., či G. F. T.. Z uvedeného dôvodu prvoinštančný súd zároveň nevyhovel návrhu žalovaného na
nariadenie znaleckého dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva Ž. J. Q. Ž.. Naviac bol toho názoru,
že pre uvedený postup neboli splnené ani zákonné podmienky, keď podľa § 207 ods. 3 CSP návrh
na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných

prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom
rozpore. V danom prípade nebola splnená ani jedna z uvedených podmienok. Zákonodarca vymedzil
kvalifikovanú úroveň náročnosti práce pre znalecký ústav na osobitné vedecké posúdenie obzvlášť
závažného prípadu. Stanovenie hodnoty pozemku (dokonca bez stavby) nie je možné považovať za
obzvlášť závažný prípad vyžadujúci si osobitné vedecké posúdenie. V zozname znalcov vedeného

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky je v rámci odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností
zapísanýchmnožstvoznalcov(prekračujúcipočettisícšesťsto).Principiálnetedanejdeooblasť,ktoráby
si vyžadovala osobitné vedecké posúdenie. Súd síce pripustil, že v určitých výnimočných prípadoch sa
môže vyskytnúť potreba ustanoviť znalecký ústav aj k otázke odhadu hodnoty nehnuteľnosti, avšak bez
výnimky pôjde vždy o stavbu (napríklad významnú kultúrnu či historickú pamiatku), a nie o samostatné

pozemky (ako tomu bolo v posudzovanom prípade). Zároveň nebola splnená ani ďalšia podmienka, a
to, že by závery znalcov boli v zrejmom rozpore. V konaní bol predložený iba jeden znalecký posudok
(súkromný znalecký posudok č. 147/2017 G.. F. Q.), keď žalovaný žiadny znalecký posudok (majúci
povahu znaleckého posudku) v konaní nepredložil (hoci mu v tom nič nebránilo, rovnako ako žalobcovi,
ktorý na rozdiel od neho túto možnosť využil), preto nebolo možné konštatovať, že by závery znalcov

boli v zrejmom rozpore. Do spisu doložený znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Ž. J. Q. Ž. bol
vypracovaný pre iné konanie vedené na tunajšom súde, posudzované boli iné pozemky, s inou výmerou,
iné kat. územie, a preto je pre toto konanie nepoužiteľný. Prvoinštančný súd nevyhovel ani návrhu
žalovaného nariadiť znalecké dokazovanie iným znalcom, keď žalobca v konaní predložil súkromný
znalecký posudok č. 147/2017 znalca G.. Q.. Žalovaný obhajoval výšku žalobcovi poskytnutej náhrady

znaleckým posudkom STU č. 30/2016 a Odborným stanoviskom č. 35/2019, pričom išlo o rovnakých
spracovateľov všetkých úkonov z čoho možno považovať za zrejmé, že si nebudú vzájomne odporovať.
Žalovaným predložené odborné stanovisko č. 8/2019 nepovažoval súd za súkromný znalecký posudok
vypracovaný znalcom. Nebol preto dôvod na nariaďovanie znaleckého dokazovania súdom, keď súd
nariaďuje znalecké dokazovanie na návrh strany sporu, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností,

na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa §
206 CSP, k čomu v konaní nedošlo. Súd neprihliadal na znalecký posudok G.. W., ktorý bol žalovaným
predloženýoneskorene,poopakovanejsudcovskejkoncentráciipodľa§153CSP,tentobolvypracovaný
pre iné súdne konanie, posudzované boli iné pozemky, s inou výmerou, a preto ho vyhodnotil pre
predmetné konanie rovnako ako nepoužiteľný. Záverom prvoinštančný súd podporne poukázal na to,

že Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 25.07.2019, č. k. 10Co/62/2019-983 potvrdil rozsudok
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10.07.2018, č. k. 4C/12/2017-597, ktorým prvoinštančný súd v
celom rozsahu vyhovel žalobe toho istého žalobcu proti rovnakému žalovanému v takmer identickej veci
ako bola prejednávaná vec (líšiacej sa iba rozdielnymi parcelnými číslami pozemkov nachádzajúcich sa
v rovnakom katastrálnom území). Prvoinštančný súd pritom rozhodol rovnako bez potreby nariadenia

znaleckého dokazovania a ani odvolací súd v odvolacom konaní nevyhovel návrhu žalovaného na
nariadenie znaleckého dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva Ž. J. Q. Ž.. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi
ako plne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.4. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom označil napadnutý
prvoinštančný rozsudok za vecne nesprávny, nedostatočne zdôvodnený, zmätočný, nepreskúmateľný,

vydaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a založený na vzájomne si odporujúcich
neodborných a irelevantných úvahách. Za danosti odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1
písm. b), d), e), f) a h) CSP žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
spojení s opravným uznesením zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne, aby
ho zrušil a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Prvoinštančnému súdu vytkol, že bez

adekvátneho, odborného a objektívneho skúmania v kontexte vykonaných a navrhovaných dôkazov
konštatoval úplnú správnosť a vierohodnosť žalobcom predloženého súkromného znaleckého posudku
č. 147/2017 vypracovaného G.. Q., ktorého správnosť rozporoval viacerými dôvodnými a odbornými
námietkami a dôkazmi. Súčasne mal zohľadniť aj ostatné žalobcom podporne predložené dôkazy,
ktoré podľa žalovaného odborne a metodicky, ako aj čo do ich preskúmateľnosti, nie sú spôsobilé
byť predmetom porovnávania s pozemkom umiestneným v katastrálnom území F. W.. Neodbornosti

žalobcom predložených dôkazov podľa žalovaného dosvedčujú ním predložené dôkazy, a to najmä
odborné vyjadrenie Ústavu súdneho znalectva X. C. X. Q. W. prezentované prostredníctvom odborného
stanoviska STU č. 35/2019 zo dňa 09.05.2019 a znalkýň G.. X. L.E., F.. Y. G.. A. Y., F.., znalecký posudok
č. 103/2020 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Ž. J. Q. Ž., znalecký posudok č. 69/2020
vypracovaný G.. L. W. a v neposlednom rade aj námietky žalovaného vo vzťahu k cenovým údajom

doloženýmzostranyžalobcu,akoajvovzťahukfunkčnémuvyužitiupozemkovvyvlastnenýchžalobcovi.
Najmä prostredníctvom označených dôkazov poskytol súdu kvalifikovanú a odbornú argumentáciu,
ktorá preukazuje neodbornosť žalobcom predložených dôkazov a vyvrátil tak správnosť a relevantnosť
všetkých žalobcom predložených znaleckých posudkov, resp. ich minimálne kvalifikovane a dostatočne
odborne a logicky spochybnil. Aj napriek tomu prvoinštančný súd nemal zrejme v záujme detailne,

odborne a vo vzájomných súvislostiach skúmať správnosť, relevantnosť a vierohodnosť dôkazov
žalobcu a žalovaného, doplniť relevantné dokazovanie navrhnuté zo strany žalovaného a vzájomne
konfrontovať dokumentáciu a tvrdenia sporových strán. Takto vyhodnotenú dôkaznú situáciu nemožno
podľa žalovaného celkom zrejme označiť za stav, na základe ktorého je možné odborne rozhodnúť v
tejto právnej veci s tým, aby došlo k zachovaniu právnej istoty a práva na spravodlivý súdny proces.

Poukázal na to, že žalobca pri vyčísľovaní žalovaného nároku odkazoval na znalecký posudok č. 7/2015
G.. Č., pričom predloženým súkromným znaleckým posudkom G.. Q. jeho vyčíslenie a dôvodnosť
neosvedčuje. Súd pritom nemôže nahradiť konanie, vôľu a argumentáciu žalobcu vo vzťahu k vyčísleniu
a následnému osvedčovaniu nároku uplatňovaného žalobou. V tejto súvislosti citoval právne závery
vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.05.2017, sp. zn. 24Co/375/2016, z ktorých

osobitne zdôraznil právo na nezávislý a nestranný súd, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí
a zákaz ľubovôle ako súčasti práva na spravodlivý súdny proces. Bol totiž toho názoru, že súd prvej
inštancie svojim svojvoľným nahradením podkladu, formy a vyčíslenia žalobou uplatneného nároku
tento modifikoval v zmysle obsahu súkromného znaleckého posudku vypracovaného G.. Q., čím založil
odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, najmä pre nepreskúmateľnosť zákonných dôvodov

a možností takéhoto konania zo strany súdu a ich logického zdôvodnenia. Svojim postupom súd
prakticky nahradil procesnú aktivitu žalobcu, keď rozhodol, že je dôvodnejšie a vhodnejšie, aby si
žalobca uplatňoval svoj nárok prostredníctvom súkromného znaleckého posudku a nie prostredníctvom
(staršieho) znaleckého posudku vypracovaného vo vyvlastňovacom konaní. Predmetné pochybenie
súdu prvej inštancie zaťažilo kontext celého súdneho konania a je neprípustné, pričom súd ním porušil

celý rád procesných práv žalovaného (medzi inými najmä právo na nezávislý, nestranný súd, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle), v dôsledku čoho došlo aj k porušeniu práva
na spravodlivý súdny proces. V ďalšom za nesprávnu a neodbornú označil úvahu prvoinštančného
súdu, na základe ktorej vyhodnotil súkromný znalecký posudok vypracovaný G.. Q. za riadne a odborne
vypracovaný s tým, že žiadne zo skutkových tvrdení a dôkazov predložených žalovaným nevyvrátilo

správnosť jeho záverov. Bol toho názoru, že prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým tvrdeniam. Žalobcom predložený súkromný znalecký posudok je podľa
žalovaného možné spochybniť aj inými dôkaznými prostriedkami ako súkromným znaleckým posudkom
objednaným žalovaným, čo vyplýva z toho, že žiaden dôkaz nemá zákon predpísanú silu. Súkromný
znalecký posudok hoc obsahujúci doložku podľa § 209 ods. 2 CSP nemožno automaticky považovať

za bezchybný a vypracovaný v plnom rozsahu metodicky správne a spochybniť je ho možné aj napr.
relevantným výsluchom, príp. odborným stanoviskom znalkyne STU alebo odborným stanoviskom STU.
Kreovať pochybnosti o správnosti súkromného znaleckého posudku postačí aj „prostými“ skutkovými
tvrdeniami strany sporu, ktoré majú racionálnu povahu a odborný základ. Súd nemôže postupovaťarbitrárne a aj napriek vecným a objektívnym námietkam žalovaného priznať plnú odbornú správnosť
súkromnému znaleckému posudku žalobcu, a to bez výsluchu jeho spracovateľa, resp. bez vykonania
znaleckého dokazovania. Poukázal na povinnosť súdu preskúmať metodickú aj formálnu správnosť

súkromného znaleckého posudku a ak zistí nedostatok predpísaných náležitostí či metodických vád, a
rozporov, je povinný vyhodnotiť ho ako nedôveryhodný a vadný dôkaz a neprihliadať naň, alternatívne
pristúpiť k ďalšiemu kontrolnému znaleckému posudku za účelom odstránenia rozporov v záveroch
znalcov. Zhrnúc uvedené žalovaný je toho názoru, že preukázal neodbornosť súkromného znaleckého
posudku,resp.hokvalifikovanespochybnil,čosúdignoroval.Vtejtosúvislostitiežzdôraznil,žeobsahom

odborného stanoviska STU ako vysoko odborného dôkazu negujúceho správnosť znaleckého posudku
žalobcu je aj znalecká doložka v zmysle § 209 ods. 2 CSP. Preto je možné konštatovať, že odborné
stanovisko STU nemá menšiu dôkaznú silu než súkromný znalecký posudok žalobcu, vypracoval ho
znalecký ústav a neexistuje dôvod, pre ktorý by mal byť tento znalecký úkon vykonaný „len“ ako
dôkaz listinou, hoc to nie je v CSP výslovne uvedené. Uvedenú chýbajúcu právnu úpravu by bolo
možné preklenúť analógiou legis podľa čl. 4 ods. 1 CSP a predmetný dôkaz by mal byť vykonaný

rovnako, akoby bol vyžiadaný súdom. Znalecká doložka mu totiž dodala relevantnú vážnosť vo vzťahu
k súkromnému znaleckému posudku predloženému žalobcom. Osvojenie si argumentácie žalobcu, že
odborné stanovisko STU je výlučne súkromným názorom podpísaných fyzických osôb a tak je naň
potrebné aj prihliadať, je nedôvodnou degradáciou inštitútu tzv. „odborných stanovísk“, ktoré kreoval
zák. č. 382/2004 Z.z. Nekritické, arbitrárne a nepreskúmateľné je aj konštatovanie súdu, že sa nejedná

o objektívny názor nezaujatého subjektu. Dôvodom pre priznanie objektivity odbornému stanovisku STU
je okrem iného aj fakt, že veľká časť obsahu nepredstavuje len „súkromné odborné názory znaleckého
ústavu“, ale aj vecne a objektívne vysvetľuje vady súkromného znaleckého posudku žalobcu, ktoré majú
svoj pôvod napr. v nesprávnej aplikácii príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany
znalca G.. Q.. Za odborne nesprávny a v nesúlade s dôkazným stavom preto označil aj záver súdu o tom,

že v znaleckom posudku G.. Q. neidentifikoval žiadne okolnosti vzbudzujúce pochybnosti o správnosti
jehozáveru,keďoopakusvedčímnožstvozásadnýchmetodickýchaformálnychpochybení,sktorýmisa
súd vôbec nezaoberal. K výčitke súdu, že posudzovanie zákonnosti znaleckého posudku nepatrí inému
znalcovi v rámci znaleckej činnosti uviedol, že nebolo v jeho záujme predložiť akýsi formálny dokument,
ktorým by určitý nadriadený subjekt oprávnený kontrolovať znaleckú činnosť vymenoval exaktné

pochybenia znalca G.. Q.. Cieľom predloženého odborného stanoviska STU bolo odborne podporiť
skutkové tvrdenia žalovaného vo vzťahu k vadám znaleckých posudkov predložených žalobcom.
Niektoré závery odborného stanoviska pritom objektívne a nepochybne popierajú rozhodujúce úvahy
súdu prvej inštancie týkajúce sa súkromného znaleckého posudku žalobcu (napr. že znalec postupoval
v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase, ku ktorému sa ohodnocovali vyvlastňované pozemky).

Znalec tiež metodicky nesprávne určoval hodnotu pozemku k roku 2017, pričom nehnuteľnosť mala
byť ohodnotená k dátumu právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, t. j. k 15.04.2016, čo je rovnako
potrebné vyhodnotiť ako závažné porušenie znaleckej činnosti. Poukázal na to, že G.. Q. vypracoval
znalecký posudok dňa 15.10.2017, avšak počnúc dňom 01.09.2017 nadobudla účinnosť vyhláška MS
SR č. 213/2017 Z.z., ktorou došlo k zmene vyhl. č. 492/2004 Z.z. Touto novelou došlo aj k zmene/ úprave

koeficientov vystupujúcich do ocenenia pozemkov. Znalec G.. Q. však predmetnú novelu nereflektoval,
hoci tak urobiť mal a jeho postup je preto neodborný, čo potvrdzuje aj odborné stanovisko G.. P.
zo dňa 31.07.2020 predložené do obdobného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV,
ktorá v ňom s odkazom na usmernenie prednesené dňa 03.10.2019 na vzdelávaní organizovanom
Slovenskou komorou odhadcov hodnoty majetku a znalcov uviedla, že „v zák. č. 382/2004 Z.z. a

vo vykonávacích vyhláškach nie je žiadna zmienka o tom, že v prípade aplikácie týchto právnych
predpisov k minulým termínom sa má uplatňovať znenie týchto predpisov k minulým termínom. V
prípade ohodnotenia nehnuteľnosti je rozhodujúci termín, ku ktorému sa ohodnocuje a ak je tento
veľmi minulý, tak sa aplikuje ohodnocovací predpis v znení platnom k termínu, kedy sa ohodnotenie
spracováva a ohodnocuje sa k požadovanému minulému termínu“. Menovaná znalkyňa tak ohodnotenie

pozemku vykonala podľa vyhl. č. 492/2004 Z.z. v znení vyhl. č. 213/2017 Z.z. Z uvedeného dôvodu sa
nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie formulovanom v bode 40. rozsudku, v zmysle ktorého forma
znaleckého posudku musí zohľadňovať aktuálny právny stav, avšak ak sa má stanoviť cena pozemku v
roku 2016, je potrebné postupovať podľa právnych predpisov platných a účinných k roku 2016, obzvlášť
v prípade, ak novelou vyhl. MS SR č. 492/2004 Z.z. došlo okrem iného aj k zmene kategorizácie

koeficientov, ktoré sú podstatné pri stanovení odhadovanej ceny. Nakoľko sa jedná o posúdenie
otázok právneho základu, rozsudok v tejto časti vychádza podľa žalovaného z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V zmysle uvedeného neobstojí ani záver súdu, podľa ktorého odborné stanovisko
STU len preberá argumentáciu pôvodného znaleckého posudku STU č. 30/20165 a neprináša žiadnenové zistenia. Poukázal tiež na to, že znalkyňa STU v rámci jej výsluchu v inom obdobnom konaní
vedenom pod sp. zn. 9C/11/2017 (ktoré prejednávala rovnaká zákonná sudkyňa) jasne uviedla, že
odborné stanovisko STU bolo vypracované po znaleckom posudku STU č. 7/2016, v čase, kedy už

na portáli CRZ boli zverejnené uzatvorené kúpne zmluvy na porovnateľné pozemky a túto možnosť
znalci v roku 2016 nemali. Odborné stanovisko bolo vypracované preto, aby podporilo a potvrdilo závery
znaleckého posudku STU č. 7/2016 a znalecký posudok č. 118/2018 G.. Q. je v rozpore s platným
právnym predpisom pre ohodnotenie pozemkov. Predmetný záver znalkyne je podľa žalovaného plne
aplikovateľný aj v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie však nedostatočne preskúmal metodickú a

odbornú správnosť obsahu súkromného znaleckého posudku žalobcu a formalisticky sa obmedzil len na
štatistické porovnanie jeho záverov so žalobcom predloženými cenovými údajmi iných pozemkov, ktoré
ako žalovaný opakovane v priebehu konania uvádzal, nemôžu byť predmetom porovnávania. Dospel
tak aj k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne zhodnotenie obsahu súkromného znaleckého
posudku žalobcu zakladá aj nepreskúmateľná úvaha súdu v bode 40. rozsudku, v zmysle ktorej vo
vzťahu k úvahám o zvolenej výške jednotlivých faktorov, znalec má možnosť rozšíriť faktory o iné faktory.

Uvedený názor označil za zmätočný aj s poukazom na výpočet koeficienta polohovej diferenciácie podľa
vzťahu exaktne označených koeficientov a za v rozpore s výrokom znalkyne STU, podľa ktorej znalec
pri ohodnotení pozemkov tzv. 1. skupiny metódou polohovej diferenciácie nemá možnosť rozšíriť faktory
o iné faktory. Výšku jednotlivých koeficientov tak nemožno rozšíriť o žiadne ďalšie faktory a znalec je
povinný pracovať len v limitoch stanovených vyhláškou. Súdu prvej inštancie ďalej vytkol, že nezohľadnil

vo svojich úvahách podstatu a úlohu súboru objektivizačných faktorov (koeficientov) ako celku, t. j.
hodnota jedného objektivizačného faktora dopĺňa a zohľadňuje druhý, a teda cielené matematické
dosadzovanie a hypotetické násobenie je neprípustné a neodborné. Platí, že objektivizačné faktory
stanovuje znalec na základe vlastného odborného názoru a sú odrazom erudovanosti znalca. Nesúhlasil
preto s názorom súdu o tom, že znalecké posudky č. 7/205 a č. 147/2015 spĺňajú zákonné atribúty a

závery v nich sú podložené a podporené aj ostatnými dôkazmi a dostatočne odôvodnené. Žalovaný
súhlasil len s názorom súdu, že výber hodnoty zvoleného koeficientu je na odbornom zvážení znalca.
Kriticky je však potrebné pracovať s premisou, že pokiaľ znalec neprekročí určený interval stanovený pre
konkrétny koeficient právnymi predpismi, nie je možné považovať za pochybenie znalca, ktoré by mohlo
mať negatívny vplyv na správnosť záveru znaleckého posudku v inej výške ako je predstava žalovaného.

Aj tento názor označil za nie metodicky úplne správny a preskúmateľný, nakoľko prvoinštančný súd
vníma uvedenú problematiku príliš formalisticky a opomína akceptovať skutočnosť, že všeobecná
hodnota oceňovaných parciel sa kreuje a objektivizuje práve prostredníctvom vhodne a odborne
zvolenými hodnotami objektivizačných koeficientov. Je preto podľa žalovaného možné konštatovať, že
hoci znalec G.. Q. neprekročil určený interval stanovený pre konkrétny koeficient právnymi predpismi,

mohol sa dopustiť metodického pochybenia pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov nevhodne
zvolenými hodnotami objektivizačných koeficientov, čo celkom jasne konštatovalo aj odborné stanovisko
STU. Uvedený následok môže nastať vtedy, ak znalec nezohľadní fakt, že v hodnote určitého koeficientu
je už zahrnutá hodnota iného koeficientu, čím znalec vytvorí stav akejsi dvojitej bonifikácie pozemku.
Znalec preto musí dodržať dôslednú aplikáciu vyhl. č. 492/2004 Z.z., v zmysle ktorej povyšujúce

faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich
koeficientoch.

5. Vo vzťahu k výnimočnej možnosti priznania aj nižšej náhrady za vyvlastnený pozemok v zmysle
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktorú poukazoval súd prvej inštancie, ktorý však

uzavrel, že v prejednávanom prípade tieto výnimočne okolnosti súd nielenže nezistil, ale tieto ani neboli
zo strany žalovaného tvrdené, žalovaný uviedol, že tento záver je výsledkom nesprávnych skutkových
zistení, ku ktorým na základe vykonaného dokazovania dospel prvoinštančný súd. Opakovane v tejto
súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 20.02.2018 vo veci
vyšetrovania zločinu podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva v časti dokonaného a v časti

štádiu pokusu, na ktoré poukazoval aj v prvoinštančnom konaní. Predmetné uznesenie totiž podľa
neho preukazuje jeho dôvodné podozrenia, že žalobca systematickým, úmyselným a protiprávnym
konaním nadobudol pozemky dotknuté výstavbou projektu D4/R7. Práve takéto konanie žalobcu má
podľa žalovaného zakladať výnimočnú okolnosť pre poskytnutie nižšej náhrady za vyvlastnenie, pričom
s poukazom na povahu konania žalobcu je opodstatneným aj zníženie pod plnú výšku trhovej hodnoty.

Pasívnym prístupom súdu k predmetnému uzneseniu však nedošlo k riadnemu vykonaniu tohto dôkazu
potrebného na zistenie rozhodujúcich skutočností, keďže súd prvej inštancie sa mu v odôvodnení
rozsudku vôbec nevenoval. Nakoľko predmetné uznesenie je spôsobilé podporiť skutkové tvrdenia
žalovaného o nedobromyseľnosti žalobcu, žiadal o vykonanie tohto dôkazu odvolacím súdom. Vysloviltiež názor, že celý obsah vyšetrovacieho spisu môže byť tiež relevantný na účely tohto súdneho konania,
apretonavrhol,abyodvolacísúdsizaúčelomposúdeniaústavnejprimeranostináhradyzavyvlastnenie,
ktorá sa hodnotí aj v kontexte osoby žalobcu ako vyvlastneného subjektu, pripojil do konania predmetný

vyšetrovací spis, a aby v tomto smere podľa § 384 ods. 1 v spojení s § 366 ods. 1 písm. c) alternatívne
písm. d) CSP doplnil dokazovanie.

6. V ďalšom žalovaný vyslovil názor, že priznanie nároku žalobcovi na doplatenie vyššej náhrady za
vyvlastnenie by bolo aktuálne a dôvodné výlučne v tom prípade, ak vy sa preukázala nelogickosť a

nesprávnosť znaleckého posudku, na základe ktorého vyvlastňovací orgán priznal žalobcovi náhradu
za vyvlastnenie a súčasne, ak by sa potvrdila plná správnosť a odbornosť vypracovania žalobcom
predloženého súkromného znaleckého posudku. K záveru prvoinštančného súdu o neprimeranosti
náhrady za vyvlastnenie stanovenej znaleckým posudkom STU č. 30/2016 s odkazom na to, že žalovaný
odkúpil od tretích osôb pozemky vo vyšších jednotkových cenách uviedol, že aj pri hypotetickom
pripustení možnosti komparácie cenových údajov vychádzajúcich z katastrálneho územia A., sa súd

nesprávne a nedôvodne snažil aplikovať do porovnávania kúpnu cenu, za ktorú žalovaný vykúpil určité
pozemky vo výškach až 186 eur/ m2 a 155 eur/m2, ktoré už boli výsledkom uplatnenia zákonného
koeficientu 1,2. Základná zložka kúpnej ceny vo výške všeobecnej hodnoty pozemkov bola pritom
nižšia, avšak súd sa snažil navodiť stav vyššej finálnej ceny a podporiť tak správnosť nadhodnotených
záverov žalobcom predloženého súkromného znaleckého posudku. Naviac žalovaný bol toho názoru,

že žalobcom nárokovaná náhrada nezohľadňuje cenu tohto typu nehnuteľnosti, t. j. pozemku určeného
na výstavbu líniovej stavby, ale smeruje až k cenám pozemkov na úrovni takmer hodnoty pozemkov pod
IBV, čo je nedôvodné, neakceptovateľné a v rozpore s požiadavkou na zaplatenie spravodlivej náhrady
za vyvlastnenie porovnateľných nehnuteľností. Napadnutým rozsudkom tak bola priznaná neprimerane
vysoká náhrada za vyvlastnenie, ktorá celkom zrejme nie je ani v súlade s požiadavkou Európskeho

súdu pre ľudské práva, čím súd opäť dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

7. Za nesprávny označil aj záver súdu, že ocenenie vyvlastnenej nehnuteľnosti žalobcom predloženým
súkromným znaleckým posudkom je v súlade aj s ostatnými ním predloženými dôkazmi. Už v priebehu
konania poukazoval na to, že katastrálne územie A. má vyššiu bonitu než katastrálne územie F. W.,

a preto je logické, že s poukazom na charakter a kvalitu pozemkov, ako aj dopyt po nich, bude
všeobecná hodnota pozemkov v Nivách vyššia než v katastrálnom území F. W., pričom skutočnosť,
že ide o rovnaký územný obvod hlavného mesta W. je irelevantná. Rovnako žalovaný akcentoval
aj na skutočnosť, že pozemky, na ktoré poukazoval žalobca majú aj rozdielnu charakteristiku v
porovnaní s vyvlastneným pozemkom žalobcu, prvoinštančný súd však jeho analýzy a vysvetlenia

kriticky vôbec nevyhodnotil, resp. sa nimi nezaoberal. Z dôvodu hospodárnosti v tomto smere poukázal
na obsah svojho vyjadrenia najmä zo dňa 09.01.2020, ako aj na výsluch znalkyne STU G.. L. zo dňa
08.10.2020, ktoré predstavujú relevantný podklad pre posúdenie, či žalobcom predložené cenové údaje
objektívne môžu byť spôsobilé osvedčiť, že náhrada za vyvlastnenie vyplatená žalobcovi, bola skutočne
v neprimerane nízkej výške. Osobitne však zdôraznil nepreskúmateľnosť v tomto smere žalobcom

predložených dôkazov, keď pre ich posúdenie by bolo nevyhnutné detailne preskúmať a porovnať všetky
znalecké posudky, na základe ktorých bola určená všeobecná hodnota každej jednej parcely, čo by
bolo obzvlášť náročné, už len pri poukázaní na v tomto konaní posudzované rozpory v znaleckých
záveroch z rovnakého katastrálneho územia, pričom ani z legálneho výkladu ust. § 111 ods. 2 zák. č.
50/1976 Zb. nevyplýva možnosť tak širokého porovnávania. Ak by však odvolací súd považoval súbor

kúpnych zmlúv a cenových údajov k pozemkom prakticky z celého územia Slovenska predložených
žalobcom za relevantný, navrhol doplnenie dokazovania a predvolanie na pojednávanie všetkých
znalcov, ktorí vypracovali znalecké posudky a vykonať ich výsluch za účelom podania vysvetlenia
k týmto znaleckým posudkom. Jedine takéto výsluchy sú podľa žalovaného spôsobilé poskytnúť
odborný záver pre osvedčenie metodickej prípustnosti prípadného vzájomného porovnávania žalobcom

uvádzaných cien jednotlivých pozemkov. Od žalovaného nie je možné spravodlivo požadovať, aby
vysvetlil okolnosti stanovenia znaleckej ceny, nakoľko túto činnosť nemôže nijako ovplyvniť. Súd prvej
inštancie vec tiež nesprávne právne posúdil, keď nárok uznal za dôvodný vzhľadom na akceptované
poukazovanie na cenové údaje a kúpne zmluvy vzťahujúce sa mnohokrát na pozemky, ktoré boli
predmetom prevodu na účely výstavby určitej líniovej stavby v rôznych katastrálnych územiach, ktoré

nie sú predmetom tohto sporu. Zdôraznil, že predmetom daného sporu je posudzovanie primeranosti
náhrady za vyvlastnené pozemky žalobcu v katastrálnom území F. W.. Odborný základ abstrahuje a
nepreskúmateľná je aj zjednodušená argumentácia prvoinštančného súdu, že katastrálne územie F. W.
Y.A.spolubezprostrednesusedia,čonemôžeautomatickyzakladaťprípustnosťporovnávaniacenovýchúdajov z nich vyplývajúcich a podporiť dôvodnosť žalobného nároku. Uvedené právne posúdenie veci
žalovaný označil za zásadnú vadu rozsudku a súčasne narušenie zásady právnej istoty a možnosť
odborného preskúmania odôvodnenia rozsudku. Súdom aplikované širokospektrálne a všeobecné

poukazovanie na pozemky umiestnené prakticky na území celého X. označil za nesprávne, neodborné,
nedôvodné,nepreskúmateľnéaneudržateľnémajúczato,žeurčovanienáhradyzavyvlastnenietakouto
„analógiou“ celkom zrejme nie je v súlade s legálnou definíciou náhrady za vyvlastnenie v zmysle
§ 111 ods. 2 stavebného zákona a ani nezakladá a neposilňuje právnu istotu v určení spravodlivej
a primeranej náhrady za vyvlastnenie pozemku v určitej špecifickej lokalite. V zmysle uvedeného

ustanovenia je totiž potrebné porovnávať ceny rovnakých alebo porovnateľných nehnuteľností v tom
istom čase, mieste a v porovnateľnej kvalite. Pozemky, na ktorých ohodnotenie poukázal žalobca,
a ktoré vzal na zreteľ aj konajúci súd, boli umiestnené v kat. úz. A., v A., W. W., F., O.- Š.. Tieto
pozemky sú pritom tak vzdialené a charakteristikou odlišné od posudzovaného pozemku, že za žiadnych
okolností nemôžu byť predmetom porovnávania s pozemkom vyvlastneným žalobcovi, a to ani len
vo všeobecnosti. Podporne v tejto súvislosti poukázal aj na odborný výrok STU obsiahnutý na str.

7 a 8 odborného stanoviska č. 38/2019, ktorý „postup znalca označil za nesprávny, pretože ide o
pozemky v rôznych a cenovo neporovnateľných katastrálnych územiach W.. Použitie kúpnych zmlúv
výlučne z iného katastrálneho územia považuje v danom prípade za neprijateľný, deformujúci výslednú
hodnotu pozemkov stanovenú znalcom, ktorá vo výsledku nespĺňa definíciu všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti v zmysle platnej legislatívy. Porovnávané a ohodnocované pozemky nemajú rovnaké

polohové a fyzické faktory, preto nie je možné vykonať jednoduchý aritmetický priemer uskutočnených
obchodných transakcií.“ Dodal, že hoci bolo uvedené odborné stanovisko vypracované na účely
iného obdobného konania, citovaný výklad je v plnom rozsahu aplikovateľný aj na predmetnú otázku.
Nemožnosť porovnávania cien pozemkov z rôznych katastrálnych území vyplýva aj zo skutočnosti,
že určenie hodnoty pozemkov je dané prostredníctvom mnohých individuálnych faktorov, ktoré majú

v konečnom dôsledku dopad na objektívnu voľbu hodnoty toho- ktorého objektivizačného koeficientu
a výslednú cenu pozemku, čo zo žalobcom predložených dôkazov nemožno zistiť, resp. analyzovať.
Ani pri hypotetickom pripustení skutočnosti, že pozemky v katastrálnom území A. sú na tom istom
mieste a v porovnateľnej kvalite, nie je možné uznať žalobcovu argumentáciu bez detailného skúmania
správnosti a analýzy znaleckých posudkov, na základe ktorých boli ceny pozemkov určené. Žalobca

tak do konania predložil ničotné a nepreskúmateľné listiny, ktoré nemožno bez ďalšieho dokazovania
vyhodnotiť ako relevantné dôkazy, keďže z nich nemožno zistiť úvahy vedúce k stanoveniu príslušnej
kúpnej ceny. Ak nimi žalobca nedisponoval, mal požiadať súd o zabezpečenie tejto dokumentácie. V
rámci analyzovania ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR k tejto právnej problematike
žalovaný neidentifikoval súdne rozhodnutie, ktoré by pripúšťalo tak všeobecné a širokospektrálne

porovnávaniekúpnychcienpozemkov,akévyužilprvoinštančnýsúd,anižebybolaprimeranosťnáhrady
za vyvlastnenie vyčísľovaná cez prizmu porovnávania trhovej hodnoty pozemkov vzdialených niekoľko
desiatok až stovák kilometrov od vyvlastnených pozemkov tak, ako je tomu v danom spore. Náhrada
za vyvlastnenie v rozhodovacej praxi bola vyčísľovaná a analyzovaná prostredníctvom porovnávania
bezprostredne susediacich, resp. blízko umiestnených relevantných pozemkov, avšak z charakterovo

a bonitne porovnateľných katastrálnych území. Z uvedených záverov žalovaný vyvodil, že súd prvej
inštancie sa pri riešení tejto právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe NS SR (poukaz
napr. na rozsudok NS SR zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 5Sžk/3/2017, rozsudok NS SR zo dňa 05.05.2015,
sp. zn. 4Sžo/65/2015, rozsudok NS SR zo dňa 17.04.2008, sp. zn. 8Sžo/16/2008). Uviedol, že stavený
zákon predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady bude správny orgán postupovať podľa trhovej

ceny inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo porovnateľnej, teda nielen z polohy a umiestnenia pozemku,
o vyvlastnení ktorého sa koná a za účelom zachovania právnej istoty by sa uvedenou povinnosťou
podľa žalovaného mali riadiť aj všeobecné súdy v civilných konaniach o doplatenie vyššej náhrady za
vyvlastnenie a možnosť porovnávania by sa nemala vykladať bezbreho a extenzívne, ale logicky by
sa mala obmedziť len na „to isté miesto a porovnateľnú kvalitu“. V kontexte týchto právnych záverov o

potrebe prihliadať na susediace pozemky bolo snahou žalovaného preukázať neprimeranosť záverov
znaleckých posudkov žalobcu aj prostredníctvom znaleckého posudku G.. L. W., ktorý riadne doložil do
konaniaaktomutoznaleckémuposudkuznalecvypracovaldňa08.01.2021ajdoplnenieč.1.Predmetný
znalecký posudok stanovil jednotkovú všeobecnú hodnotu porovnateľných oceňovaných pozemkov
vo výške 66,88 eura/m2 (jedná sa o bezprostredne susediace pozemky, ktoré sú svojou polohou,

charakteristikou a využitím porovnateľné s pozemkami v danej veci). Tento znalecký posudok súdom
ustanoveného znalca predstavuje plne spôsobilý a použiteľný dôkaz aj pre rozhodnutie v danej veci.
Mnohé dôvody vymenované prvoinštančným súdom, pre ktoré na tento dôkaz neprihliadal, považuje
žalovaný za irelevantné. Skutočnosť, pre ktorú žalovaný predmetný znalecký posudok predložil posudcovskej koncentrácii konania, žalovaný súdu vysvetlil a súd na tento dôkaz podľa § 153 CSP
zásadného charakteru mohol prihliadnuť a nevyžadovalo by si to ani neúčelné nariadenie ďalšieho
pojednávania či vykonanie iných úkonov. Za závažné pochybenie súdu pri posudzovaní tohto dôkazu

žalovaný označil to, že súd mal za to, že oceňuje iné pozemky, čo je v rozpore so skutkovým
stavom, nakoľko oceňuje pozemky z rovnakého katastrálneho územia, kde je umiestnený aj pozemok
posudzovaný v danom spore, preto tento nie je iný, ako tvrdí súd, ale je svojou charakteristikou a polohou
úplne rovnaký. Súd prvej inštancie tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, alternatívne, ak
by vychádzal zo záveru, že tento dôkaz ani nevykonal, jeho úvahy sú nepreskúmateľné. Ak bol súd

v presvedčení, že znalecký posudok č. 69/2020 oceňuje „iné pozemky“, mohlo to v ňom automaticky
založiť rozhodnutie neprihliadať na tento dôkaz. Zhrnúc uvedené, žalovaný je toho názoru, že údajné
osvedčenie vyplatenia nízkej náhrady za vyvlastnenie najmä skrz cenové údaje z katastrálneho územia
A. (neporovnateľného s posudzovaným pozemkom) nemá relevantnú výpovednú hodnotu a je potrebné
prihliadať práve na závery znaleckých posudkov, ktoré ohodnocovali bezprostredne susediace pozemky
(vrátane znaleckého posudku č. 69/2020 G.. W.). Poukázal tiež na znalecký posudok ÚSI Žilina

predložený do súdneho konania, v ktorom si žalobca od žalovaného uplatňuje porovnateľný nárok
na doplatenie vyššej náhrady za vyvlastnenie pozemkov v katastrálnom území U., ktoré mu boli
vyvlastnenézaúčelomvýstavbyprojektuD4/R7.Tentoznaleckýposudokstanoviljednotkovúvšeobecnú
hodnotu oceňovaných pozemkov vo výške 62,14 eur/ m2, čo žalovaný považuje za relevantný a
zásadný fakt pre toto konanie. Prvoinštančný súd aj tento znalecký posudok de facto odignoroval

a vôbec sa s jeho doložením do súdneho spisu nevysporiadal, t. j. nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Tento dôkaz je pritom spôsobilý preukázať, že žalobcom
predkladané všeobecné hodnoty nehnuteľností nemožno považovať za správne a odborne vyčíslené, a
teda najmä z dôvodu absencie kritéria primeranosti nie je splnený zákonný predpoklad pre doplatenie
vyššej náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Za zásadný označil aj

fakt, že znalecký posudok vypracoval znalecký ústav, nakoľko od znaleckého ústavu sa očakáva, že
poskytne v posudzovanej otázke odpoveď zásadného odborného významu, a preto mu aj CSP poskytuje
privilegované postavenie v rámci znaleckého dokazovania. Predmetný znalecký posudok poskytol pre
veczásadnúodpoveď,apretoprvoištančnýsúdmalnanehoprihliadnuť,hocibolzobjektívnychdôvodov
(čas jeho vypracovania a doručenia žalovanému) doručený až po koncentrácii konania. Znalecký

posudok ÚSI Žilina pritom plne osvedčuje aktuálnosť návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania
nariadením znaleckého dokazovania znaleckým ústavom. Vyslovil tiež predpoklad, že ďalší odborný
názor iného znalca/znaleckej organizácie môže odstrániť existujúce rozpory znalcov, pričom nie je
vylúčenéanipotvrdenieskutkovýchtvrdenížalovanéhoazáverovnímdoloženýchznaleckýchposudkov.

8. Napadnutý rozsudok okrem toho, že vychádza z nesprávnych aj neodborných skutkových zistení,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nemá ani náležitosti rozhodnutia, ktoré by malo posilňovať
právnu istotu a právo strany sporu na odborné a spravodlivé prejednanie sporu. V predmetnom
obzvlášť závažnom prípade bolo podľa žalovaného za účelom posúdenia správnosti skutkových zistení
nevyhnutné nariadiť znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, keďže závery znalcov sú v zjavnom

rozpore (čo preukazuje odborné stanovisko STU, znalecký posudok USI Žilina, znalecký posudok G.. W.
a vyjadrenia znalkyne STU) a predmetná vec si vyžaduje vysoko odborné posúdenie. Žalovaný je toho
názoru, že odborné nejasnosti o správnosti aplikácie metodiky ohodnocovania pozemkov pretrvávajú
a nepodarilo sa ich preklenúť ani odôvodnením rozsudku, ktoré je neodborné a nepreskúmateľné a de
facto sa súd spolieha len na akési nepreskúmateľné vyššie kúpne ceny, za ktoré boli predané pozemky

v inom neporovnateľnom katastrálnom území. Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, že k odbornému
overovaniu si záverov súkromného znaleckého posudku je súd povinný pristúpiť už vtedy, ak môžu
byť pochybnosti o jeho správnosti a v danom prípade s určitosťou pochybnosti existujú a žalobcom
predložený znalecký posudok bol kvalifikovane spochybnený. Ak súd vyhodnotil, že neidentifikoval
žiadne okolnosti vyvolávajúce pochybnosti o správnosti jeho záveru, takéto zhodnotenie dôkazu je

v kontexte s vykonanými dôkazmi absolútne nesprávne a svedčí o jednostrannom, neodbornom
a arbitrárnom rozhodovaní súdu. Zotrval preto na návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania
znaleckým ústavom, ak sa súd s týmto procesným návrhom nestotožní, tak s návrhom na nariadenie
znaleckého dokazovania prostredníctvom príslušného znalca. Doplnil, že pre nariadenie znaleckého
dokazovania znaleckým ústavom v zmysle § 207 ods. 3 CSP stačí identifikácia práve jedného dôvodu (v

danom prípade rozporné znalecké závery), a aj v tejto časti je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
nepreskúmateľnýavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Odhliadnucoduvedenéhopodľa
žalovaného sa jedná aj o obzvlášť závažný prípad vyžadujúci si vysoko odborné posúdenie (nakoľko
s pozemkami určenými na výstavbu líniovej stavby sa bežne neobchoduje a ide o odborne náročnúznaleckú činnosť), ktoré je schopný poskytnúť najmä znalecký ústav. Nevyhnutnosť vysoko odborného
posúdenia osvedčuje aj vyjadrenie znalkyne STU počas jej výsluchu dňa 28.06.2018 v rámci obdobného
konania vedeného pod sp. zn. 40C/24/2017. Poukázal tiež na rozdielnosť v procesnom postupe súdu

prvej inštancie, keď v tomto konaní kontrolné znalecké dokazovanie nevykonal, aj napriek tomu, že
bolo nanajvýš potrebné a relevantné, zatiaľ čo v inom obdobnom konaní, ktoré prejednáva rovnaká
zákonná sudkyňa (sp. zn. 9C/4/2017) súd pripustil vykonanie znaleckého dokazovania znaleckým
ústavom. Výsledkom tohto procesného postupu je znalecký posudok č. 103/2020 vypracovaný Ústavom
súdneho inžinierstva Ž. J. Q. Ž., o ktorého existencii mal súd prvej inštancie nesporne včas vedomosť.

Opísaným postupom tak došlo aj k porušeniu zásady legitímnych očakávaní strany sporu a konzistencie
úvah súdu, keď súdy majú v obdobných veciach postupovať rovnako, obzvlášť za situácie, keď
porovnávané súdne konania prejednáva rovnaký zákonný sudca. Naviac v konaní sp. zn. 9C/4/2017
súd rozhodol o pripustení znaleckého dokazovania znaleckým ústavom prakticky v úvode konania,
pričom žalovaný do tohto konania nedoložil žiadne z dôkazov, ktoré by mali charakter akejsi zvýšenej
odbornosti a rovnaká zákonná sudkyňa tak identifikovala v konaní sp. zn. 9C/4/2017 zrejmé rozpory v

posudzovaných znaleckých posudkoch aj bez týchto dôkazov žalovaného, ktoré zrejmé rozpory ešte
väčšmi prehlbujú. V prípade ak by odvolací súd nepristúpil k vykonaniu tzv. „kontrolného“ znaleckého
dokazovania jednou z uvedených foriem, žalovaný odvolaciemu súdu navrhol vykonanie dokazovania
konfrontáciou znalcov G.. X. L., F.. a namiesto G.. Č., ktorý bol medzičasom vyčiarknutý zo zoznamu
znalcov, aby bol predvolaný a vypočutý znalec G.. F. Q.. Závery konfrontácie označených znalcov

podľa žalovaného sú spôsobilé preukázať, že v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie. Na podporu požiadavky na nariadenie znaleckého dokazovania vykonaním
revízneho znaleckého posudku poukázal aj na právne závery vyslovené v uznesení NS ČR zo dňa
17.06.2008, sp. zn. 22Cdo/1290/2007. Za základné a zásadné metodické rozpory medzi STU a
znalcami objednanými žalobcom v tejto súvislosti označil otázku, aké všetky okolnosti, resp. faktory

môžu byť obsiahnuté a zohľadnené vo východiskovej hodnote pozemku a následne aké hodnoty
objektivizačných koeficientov je možné s poukazom na uvedený stav využívať, čo nesporne má
za následok zásadný dopad na záverečné určenie všeobecnej hodnoty pozemkov a primeranosti
náhrady za vyvlastnenie. Pokiaľ prvoinštančný súd poukazoval na rozsudok odvolacieho súdu zo dňa
25.07.2019, č. k. 10Co/62/2019-983, ktorým bol potvrdený rozsudok vo veci č. k. 4C/12/2017-597 zo

dňa 10.07.2018, ktorým malo byť vyhovené žalobe toho istého žalobcu (pozn. odvolateľa nejednalo sa
o toho istého žalobcu) proti rovnakému žalovanému v takmer identickej veci uviedol, že v označenom
súdnom konaní bola situácia odlišná, nakoľko žalovaný do tohto konania nedoložil odborné stanovisko
STU obsahujúce doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP a ďalšie relevantné znalecké posudky a odvolací
súd nevykonanie znaleckého dokazovania inak právne odôvodnil. Preto naň nemožno analogicky

odkazovať. Doplnil, že proti uvedenému rozsudku bolo podané dovolanie, o ktorom nebolo doposiaľ
dovolacím súdom rozhodnuté.

9. Záverom žalovaný s odkazom na právne závery vyslovené v uznesení NS SR zo dňa 30.11.2009,
sp. zn. 2Cdo/238/2008, zo dňa 30.08.2012, sp. zn. 2Obo/90/2010, náleze ÚS SR sp. zn. III. ÚS

119/03, namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré neposkytuje odpovede a
stanoviská súdu k zásadným prostriedkom procesnej obrany žalovaného. Presvedčenie žalovaného
o tejto vade rozhodnutia utvrdzuje aj obsah rozsiahleho opravného uznesenia zo dňa 06.12.2021.
Nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť vyvodil aj zo skutočnosti, že napadnutý rozsudok de facto v prevažnej
časti kopíruje rozsudok, odôvodnenie a iný dôkazný stav existujúci v rámci konania sp. zn. 9C/11/2017,

vedenom medzi iným žalobcom a žalovaným tou istou zákonnou sudkyňou. Podporne poukázal na bod
60. odôvodnenia, ktorý bol doslova odpísaný ešte aj s dvoma chybami z iných rozsudkov OS BA IV
vydaných v obdobných právnych veciach. Aj z iných častí odôvodnenia pritom vyplýva, že boli odpísané
z iných obdobných rozsudkov, čo narúša právo žalovaného na individuálne preskúmanie právnej veci
a vznáša pochybnosť či sa súd nepodriadil iným rozsudkom v obdobných veciach, nakoľko dôkazná

situácia v prejednávanej veci bola diametrálne iná.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu doručenom súdu dňa 04.01.2022 žiadal napadnutý prvoinštančný
rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie protistrany označil ako účelové a nedôvodné bez
právnej a skutkovej relevancie, v rozpore s vykonaným dokazovaním, s tým, že sa s ním nemožno

ani len sčasti stotožniť. Z odvolacej argumentácie identifikoval námietku týkajúcu sa nesprávneho
právneho názoru, v zmysle ktorého súd v civilnom konaní musí uplatňovať pravidlá vzťahujúce sa
na vyvlastňovacie konanie, ďalej zdôraznenie správnosti znaleckého posudku vypracovaného Ú.X.
X. S. J. Q. W., X. C. X., tiež jeho odborného stanoviska č. 35/2019, ďalej zdôraznenie nemožnosti„porovnávania“ cien za výkupy pozemkov pod líniovú stavbu v iných katastrálnych územiach či v
iných oblastiach Slovenska, nevyhnutnosti vypracovania nového znaleckého posudku, či doplnenie
dokazovania výsluchmi znalcov a záverom námietku nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti odôvodnenia,

ktorú je nevyhnutné celkom odmietnuť. Žalovaný opakovane civilný proces spája so správnym konaním,
resp. následne so správnym súdnym konaním, ktoré sa na rozdiel od civilného konania riadia inými
(striktnejšími) postupmi. V správnom konaní či v správnom súdnom konaní sa v podstate prihliada
iba na znalecký posudok bez zohľadnenia ďalších dôkazov z dôvodu zákonného limitovania. Civilné
konanie na rozdiel od nich pripúšťa možnosť a právo účastníkov konania poukazovať a predkladať

ďalšiedôkazypreukazujúcedôvodnosťžaloby,stranymajúprávopoukazovaťnaširšievzťahyauvádzať
relevantnú argumentáciu. Súd následne dôkazy vyhodnotí podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a
všetky v ich vzájomnej súvislosti. Preto rozhodovanie civilného súdu o výške náhrady môže zohľadniť
aj inú metodiku ako správny orgán/ správny súd, inak by samotný zákonný odkaz spočívajúci v práve
vyvlastneného obrátiť sa na súd ohľadne vyššej náhrady, nemal žiadny zmysel a súd by bol postavený
na roveň správneho orgánu, čo je neakceptovateľné. Aj z odvolacej argumentácie vyčítal snahu

žalovaného účelovo zamerať pozornosť súdu výlučne na hodnoty pozemkov uvedených v znaleckých
posudkoch a odvrátiť tak pozornosť od všetkých významných dôkazov predložených žalobcom. Táto
snaha, resp. správanie žalovaného nakoniec viedlo aj k preukázaniu vyššej hodnoty vyvlastnených
pozemkov, než boli vyplatené žalobcovi, a to tak, že za bezprostredne susediace pozemky zaplatil cenu
102,20 eura/m2. Žalovaný sa tiež v konaní snažil navodiť dojem, že pokiaľ znalecký ústav ohodnocoval

nehnuteľnosti, tak jeho závery majú „vyššiu“ právnu silu, čo neobstojí. Odborné stanovisko č. 35/2019
vypracované za X. G.. L., F.. Y. G.. Y. žalobca vníma ako istú formu obhajoby správnosti znaleckých
posudkov vypracovaných STU a bolo by iracionálne očakávať, že samotní riešitelia posudkov STU
pôjdu v odbornom stanovisku proti sebe a obsahu nimi skôr vypracovaného znaleckého posudku.
K namietanému porovnávaniu cien za výkupy pozemkov v rôznych katastrálnych územiach žalobca

uviedol, že on tieto ceny „neporovnával“, ale poukazoval na ne, pričom viaceré boli vo výrazne vyšších
hodnotách ako finančné náhrady určené v hlavnom meste, kde je všeobecným faktom, že sú ceny
porovnateľných nehnuteľností jednoznačne najvyššie. Zdôraznil, že v rámci poukázania na výkupy v
iných častiach X. pri každom predkladal vždy charakteristiku minimálne rovnocenných a v mnohých
prípadoch najmä horších pozemkov v katastrálnych územiach s výrazne nižšou hodnotou ako v hlavnom

meste, kde boli vyvlastnené pozemky žalobcu. Dané nie je pritom len názorom žalobcu, ale je to
preukázané aj všeobecnými cenovými mapami, samotným trhom nehnuteľností a priamo aj právnymi
predpismi, keď zákonodarca stanovil pre lokalitu hlavného mesta najvyššiu východiskovú hodnotu
pre pozemky (66,39 eura/m2) v porovnaní s inými lokalitami (napr. v ostatných krajských mestách je
východisková cena 26,56 eura/m2). Napriek tomuto podstatnému východiskovému cenovému rozdielu

boli pozemky v iných častiach Slovenska vykupované (viaceré dokonca priamo žalovaným) za rovnakým
účelom (líniová stavba) za vyššie ceny, než pozemky v najdrahšej časti X. - W., a to napriek ich
preukázateľne horšej charakteristike či faktu, že neboli dotknuté vecnými bremenami, ochrannými
pásmami a pod. Uvedené podľa žalobcu preukazuje aj nedobromyseľnosť žalovaného, ktorý celú
dobu o vyšších výkupných cenách vedel a napriek tomu tieto zmluvy nepredložil znalcom pre potreby

spracovania odborného stanoviska STU, čím vzbudzuje podozrenie, že ich chcel zatajiť. Nie je podľa
neho si možné inak zrozumiteľne vysvetliť, prečo obdobné pozemky sú tak rozdielne ocenené. K
daným cenovým rozdielom sa mali vždy možnosť vyjadriť v rámci výpovedí aj G.. Y. Č. G.. L., ktorým
boli vopred zaslané otázky, ktoré však v tomto smere odpovede a vysvetlenia neposkytli (v konaní
sp. zn. 16C/22/20107 a sp. zn. 40C/24/2017). K všetkým žalovaným namietaným

skutočnostiam sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku podrobne vyjadril, logicky sa vysporiadal
s jednotlivými dôkazmi, dostatočne zdôvodnil a veľmi podrobne, jasne a s určitosťou uviedol i relevantné
úvahy, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia. Opakovane zdôraznil, že žalovaná sa snaží celý spor akoby
preniesť na spor medzi žalobcom a STU, pričom z jeho pohľadu jediným podkladom pre rozhodnutie
súdu je iba znalecký posudok. Takýto názor žalobca odmieta, nakoľko súd by sa dostal do postavenia

správneho orgánu. S poukazom na uvedené vyslovil názor, že nie je možné obmedziť rozhodovanie
súdu iba na predložený znalecký posudok, ale je nutné aj v danom súdnom spore, ba priam žiaduce,
upriamovať pozornosť aj na iné skutočnosti, ako sú napr. výkupné ceny pozemkov v iných častiach
Slovenska, s ktorými sa racionálne, logicky a priamo s odkazom na reálny skutkový stav preukazuje
nedôvodné podhodnotenie cien pozemkov v W. pre výstavbu líniovej stavby oproti výkupným cenám

v iných oblastiach, či na odlišné konanie žalovaného pri výkupoch pozemkov, a to i v rámci jednej
líniovej stavby. Pre odstránenie pochybností dodal, že nikdy v konaní netvrdil, že kúpne ceny pozemkov
majú byť rovnaké, pretože by sa tým poprel prístup oceňovania stanovený vyhl. č. 492/2004 Z.z.,
avšak tvrdí, že vzniknuté cenové rozdiely sú nezrozumiteľné, a to tak v rámci výkupov pozemkov podD4/R7 ako i s poukazom na iné oblasti X., čím sa jasne preukazuje podhodnotenie pozemkov v W..
Žalovaný sa v obsahu svojho odvolania takmer výlučne sústredí na znalecké posudky, ktoré z jeho
pohľadu majú zrejme tvoriť jediný možný dôkazný prostriedok. Tieto sú však len jedným z radu ďalších

dôkazov, posudzovanie ktorých zodpovedá sudcovskej úvahe, zásadám logiky a súladu s ostatnými
predloženými dôkazmi, ktoré súd hodnotí aj vo vzájomnej súvislosti. Uvedená rozdielnosť správneho
a súdneho konania pri vyvlastnení okrem iného vyplýva aj zo zák. č. 129/1996 Z.z., ktorý uvádza,
že pokiaľ má žalobca za to, že určená náhrada za vyvlastnenie nezodpovedá trhovej cene, môže sa
obrátiť s požiadavkou na vyššiu náhradu na príslušný súd. Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, že ani

v samotnom vyvlastňovacom konaní znalecký posudok nie je jediným a výlučným dôkazom o trhovej
cene (NS SR sp. zn. 8Sžo/221/2008, 26S/13/2014, 8Sžo/63/2014, 4Sžo/65/2015 a ďalšie). V ďalšom
uviedol, že žalovaný postavil svoju argumentáciu na cene určenej znaleckým posudkom STU, ktorá
navyše potvrdila ten fakt, že pôvodne žalobcovi ponúknuté ceny za prevod vlastníckeho práva boli
podhodnotené. Správnosť ceny určenej STU žalovaný obhajoval odvolávaním sa na výpovede tých
istých znalcov STU (označených v posudkoch ako riešitelia) a poukazom na odborné stanovisko STU,

ktoré opäť vypracovali tie isté osoby, ktoré boli riešiteľmi znaleckých posudkov STU. Skutočnosť, že
riešitelia STU si budú obhajovať nimi pôvodne určené ceny, sa pritom dala legitímne očakávať. Úkony
žalovaného označil za vysoko nehospodárne, keď tento mal dlhodobo jasnú vedomosť o tom, že on
sám vykupoval pozemky v kúpnych cenách omnoho vyšších, než sú ceny uvádzané v znaleckom
posudku STU, a to od cien 102,20 eura/m2 až po 186,45 eura/m2. Predmetné výkupné ceny, ktoré

sú vyššie ako žiada žalobca, nemôžu byť spochybnené ani dodatočnými návrhmi žalovaného na nové
znalecké dokazovanie. Na druhej strane žalobca v priebehu konania predložil niekoľko samostatných
významných dôkazov, ktoré vo vzájomnej súvislosti a komplexnosti vyvrátili primeranosť poskytnutej
náhrady a zároveň relevantným spôsobom spochybnili trhovú cenu určenú znaleckým posudkom STU
(personálne prepojenia znalcov, pochybenia v znaleckom posudku STU, úzka spolupráca STU so

žalovaným, výkupné ceny žalovaného v rozsahu od 102 eur/m2 do 186 eur/m2 v rámci W., toho
istého okresu W. G. za pozemky určené pod líniovú stavbu, ako aj vyššie výkupné ceny za horšie
pozemky určené na tú istú líniovú stavbu mimo hlavného mesta SR, súkromný znalecký posudok a
posudky ďalších znalcov, znalecké posudky znalcov, ktoré žalobca neobjednávala - G.. N., G.. F., či
iný znalec akceptovaný žalovaným, ktorý ocenil susedné pozemky vo výške 85,17 eura/m2, kúpne

zmluvy, na základe ktorých došlo k odkúpeniu pozemkov učených pod líniovú stavby za sumy vyššie).
Žalobca sa nestotožnil ani s úvahami žalovaného o modifikovaní jeho nároku v zmysle súkromného
znaleckého posudku, čím malo dôjsť k porušeniu práv protistrany. Znalecký posudok G.. Č., z ktorého
vychádzal žalobca pri vyčíslení nároku tvoril spolu so súkromným znaleckým posudkom G.. Q. a
mnohými ďalšími listinami sériu dôkazov, na základe ktorých dospel k svojmu rozhodnutiu. Rovnako

nedošlo zo strany súdu ani k porušeniu rovnosti zbraní. Počas celého súdneho konania trvajúceho
viac ako 4 roky mali obe sporové strany dostatok času na predkladanie dôkazov či vyjadrení. Dané je
preukázané samotným skutkovým stavom, z ktorého vyplýva, že tak ako žalobca aj žalovaný využívali
tento priestor a opakovane sa detailne vyjadrovali k podaniam druhej strany. Za silno zavádzajúce
označil tvrdenie žalovaného o tom, že došlo k porušeniu jeho procesných práv a práva na spravodlivý

súdny proces. Naviac v sporových konaniach, ktoré majú svoj pôvod vo vzťahoch štát- poškodený
je aplikácia štandardného typu dôkazného syloizmu nepostačujúca, ak zároveň narúša spravodlivú
rovnováhu medzi dotknutými stranami tým, že nezohľadňuje typicky v týchto sporoch sa vyskytujúcu
dôkaznú núdzu na strane poškodeného danú objektívnymi limitami vyplývajúcimi z jeho postavenia
v dôsledku čoho dochádza k porušeniu jedného z aspektov práva na spravodlivé súdne konanie,

ktorým je rovnosť strán. Všeobecný súd je v tomto prípade povinný proporcionálne vyvážiť vzájomné
asymetrické postavenie týchto subjektov, pretože inak sú na žalobcu (v pozícii slabšej strany) kladené
neúmerné nároky, čím sa v súdnom konaní fakticky znemožňuje presadeniu hmotnoprávnych nárokov.
Ak sa preto žalovaný odvoláva na rovnosť zbraní, tak v danom prípade ide o výrazný disproporčný
zásah avšak nie na strane žalovaného, ale práve na strane žalobcu, keďže žalovaný má v podstate

neobmedzenú ekonomickú silu vo vzťahu k uplatňovaniu procesnej obrany, a to aj vo vzťahu k
objednávaniu si akéhokoľvek počtu posudkov, odborných stanovísk, k predvolávaniu svedkov atď.,
vďaka úzkej spolupráci s STU mal žalovaný kedykoľvek a obratom od tohto ústavu vypracované
odborné stanoviská, a to dokonca aj za 1,5 dňa (príkladom je odborné stanovisko objednané 24.04.2019
a vypracované už 26.04.2019 v doobedňajších hodinách), žalovaný účelovo predložil STU v rámci

spracovania odborného stanoviska kúpne zmluvy s nízkymi cenami, aby navodil dojem o objektívnosti
trhovej ceny, čím sa však diskvalifikoval, keďže mal plnú vedomosť o všetkých výkupných cenách, no
umožnil tak STU konštatovať v odbornom stanovisku údajné vysoké ocenenie pozemkov v posudkoch
žalobcu, žalovaný tiež disponoval a disponuje dôkazmi, ktoré sú pre žalobcu takmer neprípustné (kúpnezmluvy, ktoré žalovaný uzatváral s tretími osobami za účelom získania vlastníckeho práva k pozemkom
pod líniovú stavbu D4/R7). Žalovaného v tejto súvislosti obvinil, že úmyselne kúpne zmluvy s drahšími
výkupnými cenami nezverejňoval na portáli centrálneho registra zmlúv, kde je vyhľadávanie podľa

zadaných identifikačných údajov ľahšie, ale zverejnil ich iba na svojom webovom portáli. Aj v konaní
predložil ako dôkaz kúpnu zmluvu z portálu žalovaného, z ktorej je zrejmé, že všetky identifikátory, na
základe ktorých by bolo možné dopracovať sa ku konkrétnej parcele sú vybielené. Minimálne v kontexte
uvedeného nie je podľa žalobcu možné odvolávať sa na porušenie rovnosti zbraní, pretože ak je niektorá
strana v tomto spore ukrátená, tak je to žalobca. Žalobca zotrval na tom, že súd postupoval správne

aj pri posudzovaní spôsobu určenia a priznaní výšky žalovanej istiny, keď žalobca v žalobe odkázal
na § 8 ods. 3 zák. č. 129/1996 Z.z., jasne vymedzil predmet konania tak po právnej ako aj skutkovej
stránke a žaloba spĺňala všetky požadované náležitosti. Konajúci súd v plnom rozsahu rešpektoval
vymedzenú formu požadovaného plnenia a žalobcom vymedzený predmet konania. Úvaha súdu nie
je ani svojvoľná, ako sa snaží navodiť žalovaný a odôvodnenie obsahuje jej precízne zdôvodnenie.
Pokiaľ žalovaný v odvolaní argumentoval tým, že súkromný znalecký posudok je možné spochybniť aj

inými dôkazmi, nielen súkromným znaleckým posudkom predloženým zo strany žalovaného, uviedol,
že súd iné ani netvrdil a s týmto názorom v konaní nikto nepolemizoval, naopak uviedol, že žalobcom
predložený súkromný znalecký posudok nebol žalovaným kvalifikovane spochybnený. Súd tiež detailne
skúmal súkromný znalecký posudok G.. Q., čo je zrejmé z obsahu odôvodnenia a nenašiel žiaden rozpor
či metodické vady. Záver, že žalovaný nevyvrátil dôvodnosť žaloby ani obsahy žalobcom predložených

znaleckých posudkov neznamená, že súd sa relevantne nezaoberal argumentmi žalovaného. Žalobca
sa nestotožnil ani s názorom žalovaného, že na odborné stanovisko STU, nakoľko obsahuje znaleckú
doložku podľa § 209 ods. 2 CSP, je potrebné prihliadať ako na znalecký posudok vypracovaný súdom
ustanoveným znalcom, nakoľko sa výlučne jedná o subjektívny názor, naviac posudzovanie zákonnosti
znaleckého posudku neprináleží inému znalcovi rámci znaleckej činnosti, ale patrí do výlučnej

pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR. Doplnil, že samotný zák. č. 384/2004 Z.z. osobitne rozlišuje
kategórie znaleckých úkonov (znalecký posudok a iné) a ak by mal zákonodarca záujem akceptovať
odborné stanovisko v rozsahu a na úrovni znaleckého posudku, tak by takýto úkon jednoznačne v
ust. § 209 CSP uviedol. Nie je preto možné akceptovať názor žalovaného, že odborný posudok je
vlastne to, čo znalecký posudok. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani doložka podľa § 209 CSP.

Takéto vyhlásenie sa podľa § 209 CSP na iný úkon ako znalecký posudok nemôže aplikovať. Naviac
zdôraznil, že vypracovaním odborného stanoviska došlo aj ku konfliktu záujmov, keďže rovnaká osoba
v podstate iným spôsobom obhajovala svoj predchádzajúci postup v rámci znaleckého posudku STU.
Nepravdivé je aj tvrdenie žalovaného, že súd sa odmietol riadne oboznámiť s obsahom odborného
stanoviska STU, s ktorým sa súd v odôvodnení riadne vysporiadal. K správnosti úvahy súdu v tomto

smere sa v plnom rozsahu odvolal na obsah svojho vyjadrenia zo dňa 30.05.2019. Nesúhlas žalobca
vyjadril aj s názorom žalovaného, že G.. Q. postupoval nesprávne, ak pri cenení nezohľadnil novelu
vyhlášky účinnú od 01.09.2017. Znalec postupoval v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase, ku
ktorému sa ohodnocovali vyvlastnené pozemky, t. j. ku dňu vyvlastnenia (15.04.2016). Ak by znalec
aplikoval koeficienty prijaté novelou (t. j. po 01.09.2017), došlo by k aplikácii retroaktivity, ktorá je v

danom prípade neprípustná. Žalobca súhlasí s tým, že forma znaleckého posudku musí zohľadňovať
aktuálny právny stav (t. j. stav platný ku dňu vypracovania znaleckého posudku), avšak ak sa má cena
pozemku stanoviť k roku 2016, musí sa postupovať podľa právnych predpisov platných a účinných v
čase ohodnotenia, a to zvlášť v prípade, ak novelou prišlo k zmene kategorizácie koeficientov, ktoré sú
podstatnými pri stanovení odhadovanej ceny. V opačnom prípade by vypracovaný znalecký posudok

nemal výpovednú hodnotu pre daný spor. Ak by sa aplikovala novela vyhlášky na ocenenie pozemkov
v roku 2016, na ktorú poukazoval žalovaný, nastala by situácia, že znalec by posudzoval pôvodný
skutkový stav nehnuteľnosti spätným preberaním opisu a charakteristiky pozemku z roku 2016, avšak
by aplikoval nové právne predpisy, ktoré v danom období neexistovali. Došlo by tak k situácii, kedy
by účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastala skôr ako jeho platnosť. Ak by znalec zohľadňoval

aktuálny stav a charakteristiku pozemku, tak by musel zohľadniť všetky nové právne skutočnosti, ako
napr. stavebné povolenie, novú charakteristiku širších vzťahov, okolitú výstavbu a všeobecný rast cien
nehnuteľností, čo by sa s najväčšou pravdepodobnosťou premietlo do vyššej ceny. Navyše akákoľvek
zmena právnych predpisov nemôže byť braná na ťarchu žalobcu (len v prípade, že by bola v jeho
prospech). Príkladmo poukázal na to, že ak by v roku 2020 boli hodnoty jednotlivých koeficientov,

prostredníctvom ktorých sa pozemok ohodnocuje, zvýšené oproti roku 2016 napr. o 100%, tak je zjavné,
že by to neodzrkadľovalo všeobecnú hodnotu pozemku v roku 2016, t. j. ku dňu vyvlastnenia. V takomto
prípade by už žalovaný zrejme nezastával názor, že sa má pri ohodnocovaní pozemku vychádzať z
neskoršej legislatívy. Neodbornosť označeného postupu G.. Q. sa žalovaný snažil podporiť stanoviskomG..P.vypracovanýmpreinésúdnekonanie.Žalobcažiadalnauvedenéstanoviskoneprihliadať,nakoľko
sa jedná o dôkaz, ktorý v prípade záujmu žalovaný mal a mohol predložiť v rámci konania na súde
prvej inštancie, keď ním disponoval už od 31.07.2020 a bez akejkoľvek spornosti nemôže ísť o novotu.

Z opatrnosti, ak by odvolací súd na uvedené stanovisko prihliadol, uviedol, že odvolanie sa G.. P. na
usmernenie, ktoré odznelo na vzdelávaní znalcov, a v zmysle ktorého ak je termín, ku ktorému sa
nehnuteľnosť ohodnocuje veľmi minulý, tak by sa mal aplikovať ohodnocovací predpis v platnom znení,
nemá oporu v žiadnom odkaze na právny predpis, resp. v ustanovení, z ktorého by vyplývalo. Ak by sa aj
akceptovalo zdôvodnenie G.. P.I., tak považoval za potrebné zdôrazniť formuláciu veľmi minulý termín,

príkladmo na čo poukázala na oceňovanie nehnuteľnosti z roku 1963. V danom prípade sa oceňoval
pozemok nie v čase „veľmi minulom“, nakoľko sa ohodnocoval ku dňu vyvlastnenia (2016), a preto
sa pre ocenenie nemohli použiť koeficienty platné k 15.10.2017, t. j. ku dňu vypracovania znaleckého
posudku. Žalobca tiež žiadal neprihliadnuť ani na ďalší dôkaz predložený do odvolacieho konania,
a to zápisnicu z výsluchu znalkyne STU z konania sp. zn. 9C/11/2017 z 08.10.2020 a za absolútne
neprijateľný označil takýto spôsob predkladania dôkazov žalovaným, ktoré mal k dispozícii vyše roka

a mohol ich kedykoľvek predložiť aj v rámci prebiehajúcich pojednávaní a v súlade so základnými
princípmi CSP. Je totiž zrejmé, že sa nejedná o žiadnu novotu, a preto je dôkaz diskvalifikovaný z
možnosti jeho využitia v odvolacom konaní. Ak by odvolací súd naň prihliadol, zdôraznil časť výpovede
znalkyne, ktorá uviedla, že „odborné stanovisko STU bolo vypracované preto, aby podporilo a potvrdilo
záveryznaleckéhoposudkuSTUč.7/2016“,čopotvrdzujeargumentáciužalobcu,žeodbornéstanovisko

bolo inou formou podpory a obhajoby znaleckých posudkov STU, a preto na jeho obsah nie je možné
prihliadnuť. Vo vzťahu k názoru žalovaného, podľa ktorého znalec nemá možnosť rozšíriť faktory o
iné faktory citoval odbornú literatúru (Majdúch, D., Nič, M.: Oceňovanie nehnuteľností, stanovenie
všeobecnej hodnoty majetku. W.: X. C. X., 2002, str. 27): „ znalec má možnosť rozšíriť faktory o iné
faktory. Vo vyhláške nie sú predpísané váhy jednotlivých faktorov, môžu sa preberať z literatúry, alebo

znalec stanoví a zdôvodní váhy jednotlivých faktorov samostatne“. Uvedené potvrdzuje odôvodnenú
voľnosť znalca pri stanovení hodnoty jednotlivých koeficientov v medziach daných právnymi predpismi
a tak výsledná hodnota koeficientu polohovej diferenciácie pri pozemku je veľmi rôznorodá (Bob, J.:
Vlastníctvo nehnuteľností a majetkové danej, Nehnuteľnosti a bývanie, G.: XXXXXXXX, 2011, str. 51).
Tak znalec G.. Č., Y. Y. G.. Q. postupovali v súlade s vyhláškou a všetky koeficienty boli aplikované

v rámci zákonných hodnôt. Žalovaný sa vyjadruje aj k využívaniu koeficientov znalcami, kde má za
to, že hoc G.. Q. neprekročil interval koeficientov, mohol sa dopustiť pochybenia, čo žalobca označil
za hypotetické a žalovanému neprináležiace. Tak ako uviedla znalkyňa STIU v rámci konania sp.
zn. 40C/24/2017, pri stanovení cien metódou polohovej diferenciácie dochádza k objektivizácii cien
práve cez tieto hladiny koeficientov a je na zvážení konkrétneho znalca, ako ktorý využije a pozitíva

vstupujúce do hodnoty nehnuteľnosti môžu byť rozdelené do viacerých koeficientov alebo môžu byť
zohľadnené i v jednom. V konaní sp. zn. 16C/22/2017 znalkyňa uviedla, že zaoberať sa hodnotami
koeficientov je kontraproduktívne a nutné je vnímať výslednú hodnotu pozemkov. Žalovaný však nemá
záujem upriamovať pozornosť na výsledné ceny, keďže žalobca jasne poukázal na fakt, že hodnoty
viacerých znalcov (aj žalobcom neobjednaných) boli približne v rovnakej hodnote. Ak žalovaný mieni

stále poukazovať na hodnoty koeficientov, tak žalobca pripomenul, že k ich nelogickému využívaniu
dochádzalo práve zo strany STU, vrátane nevyužitia povyšujúceho koeficienta. Pripomenul tiež, že v
rámci pozemkov v W. bola pre STU niekedy skutočnosť existencie územného rozhodnutia dôvodom
pre využitie povyšujúceho koeficienta vo výške 1,3, avšak pri susednom pozemku už konštatovali, že
dôvod jeho využitia neexistuje a pod. Opätovne tiež zdôraznil, že pri oceňovaní pozemkov v W. nie je vo

východiskovej cene zahrnutá žiadna „iná hodnota koeficientu“, nakoľko to nepripúšťa vyhláška. Každý
znalec vychádza v W. z rovnakej východiskovej hodnoty (66,39 eura/m2) a až následne v závislosti
od zisteného skutkového stavu zohľadňujúceho polohu pozemku, vzdialenosť od inžinierskych sietí,
možnosti prístupu k infraštruktúram, blízkosti osídlenia a pod. sa koeficientami znižuje alebo zvyšuje
hodnota pozemku. Neobstojí preto opakované vyjadrenie riešiteľov STU o tom, že povyšujúci koeficient

nemal byť použitý v hornej hranici, nakoľko zmena účelu využitia je zohľadnená vo východiskovej cene.
Poukázal tiež na to, že aj znalec G.. Č. Y. Y. G.. Q. použili povyšujúci koeficient v hodnote hlboko pod
hornou hranicou. Opomenúť nemožno, že dôvodnosť podanej žaloby sa nepreukazuje iba znaleckými
posudkami, ale celým radom ďalších žalobcom predložených dôkazov, ktoré vo vzájomnej súvislosti
preukazujú opodstatnenosť jeho nároku, aj napriek tomu, že žalovaný sa v odolaní snaží zamerať

pozornosť výlučne na znalecké posudky. Žalobca je naviac toho názoru, že aj keby nedisponoval
súkromným znaleckým posudkom, tak fakt, že samotný žalovaný odkúpil blízke pozemky za niekoľko
desiatok eur/m2 vyššiu cenu je takým relevantným dôkazom, ktorý sám o sebe preukazuje dôvodnosť
podanej žaloby. Konanie žalovaného v nadväznosti aj na ďalšie dôkazy preukázalo, že oceneniapozemkov uvedené v žalobcom predložených znaleckých posudkoch sú správne. V ďalšom uviedol,
že žalovaný mimoriadne hrubo zavádza aj v prípade, ak je požiadaný podľa zák. č. 211/2000 Z.z., aby
uviedol kúpne zmluvy s najvyššou cenou, za ktoré NDS kúpila pozemky pod líniovú stavbu D4/R7. V

odpovedi na otázku totiž uviedol, že najvyššia kúpna cena bola 85,18 eura/m2, čo sa nezakladá na
pravde, ako to vyplýva z predložených dôkazov. Je preto dôvodné predpokladať, že existujú ďalšie
kúpne zmluvy, ktorými žalovaný odkúpil pozemky v riadnych trhových cenách, o ktorých však nemá
verejnosť a ani žalobca vedomosť, pretože sú neprípustné, resp. nedohľadateľné. Aj to je relevantný
dôvod,ktorýprvoinštančnýsúdzohľadnilprisvojomrozhodovaníoprimeranejnáhrade,kedyžalobcamá

obmedzené možnosti pri predkladaní dôkazov formou kúpnych zmlúv uzatváraných priamo žalovaným,
ktorý ich zatajuje a následne zavádza. K poukazovaniu na údajnú nedobromyseľnosť žalobcu, tento
odkázal na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 16.08.2020 a dodal, že samotné začatie trestného stíhania
nie je možné považovať za preukázanie akejkoľvek skutočnosti v tomto konaní. Trestnú vec považuje
žalobca za nepodloženú a účelovo vedenú. Nestotožnil sa tiež s názorom žalovaného, podľa ktorého
nárok na doplatenie vyššej náhrady by bol dôvodný len v prípade, ak by sa preukázala nelogickosť

a nesprávnosť znaleckého posudku STU, a to ani v prípade, ak by sa náhrada riešila len na úrovni
správneho konania. Na podporu svojho nesúhlasu poukázal na právny záver vyslovený v rozhodnutí
NS SR sp. zn. 10Sžo/14/2015 z 30.03.2016, rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 18.07.2013,
sp. zn. 1S/82/2013, ktorý platí o to viac v prípade žaloby podanej na základe § 8 ods. 3 zák. č.
129/1996 Z.z. V spojitosti s predloženým znaleckým posudkom G.. W. žalobca uviedol, že v konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 8C/36/2017 (pre ktorý bol posudok vypracovaný), súd
žalobe žalobcu (p. A.) v plnom rozsahu vyhovel rozsudkom zo dňa 03.12.2021. Rovnako sa žalobca
nestotožňuje ani s názorom žalovaného, ktorý namietal, že súd zobral na zreteľ kúpne ceny v kat. úz.
A. zvýšené o 1,2, nakoľko kúpna cena, za ktorú vlastníci predali pozemok bola cena s využitím tohto
násobkuatakútoajedinetakútoajžalovanývyplatil.Jelenhypotetickouotázkou,čibyvlastnícipozemok

predali iba za hodnotu určenú v znaleckom posudku. Obdobne aj z odborného posudku STU vyplýva,
že pri zrealizovaných kúpnych zmluvách riešitelia STU za kúpnu cenu považovali cenu po navýšení
tohto násobku a nie hodnotu uvedenú v znaleckom posudku. Pokiaľ sa žalovaný snažil vyargumentovať
vyplatené kúpne ceny za pozemky v A. aj s poukazom na výsluch znalkyne STU z konania sp. zn.
9C/11/2017, opakovane žalobca zdôraznil, že nemal vedomosť o obsahu jej výpovede, a preto na tento

dôkaz nemožno prihliadnuť. Žalobca nie je účastníkom konania sp. zn. 9C/11/2017, a nemôže sa k
danému ani relevantne vyjadrovať. V otázke kúpnych cien za pozemky v katastrálnom území A. žalobca
v ďalšom odkázal na svoje skoršie písomné vyjadrenia zo dňa 03.09.2019 a 10.01.2020. Doplnil, že
ani po argumentácii žalovaného nie je zrejmé a zrozumiteľné, že pozemky určené pod líniovú stavbu
v obvode W. G. môžu vykazovať až 300% rozdiel v ocenení, najmä ak pozemky za 186 eur/m2 sú

dotknuté vysokým napätím, ochranným pásmom, izolačnou zeleňou, vecným bremenom, pričom žiadna
z týchto tiarch sa na pozemku žalobcu nenachádza. Ani poukazovanie na okolité pozemky, resp. polohu,
ktorou sú nezastavané plochy, priemyselnú polohu, poľnohospodársku, tento rozdiel nevysvetľuje,
keďže poloha pozemkov žalobcu je obdobná. Žalovanému musí byť zrejmé, že pre daný spor sú
relevantné finálne kúpne ceny, za ktoré žalovaný odkupoval pozemky určené pod líniovú stavbu, vo

svetle čoho možno ako účelovú vyhodnotiť jeho požiadavku na predvolanie znalcov, ktorí vypracovávali
posudky v rámci celého Slovenska. Žalobca má za to, že prvoinštančný súd jasne a logicky pristupoval
k posudzovaniu a vnímaniu neprimeraných a nezdôvodnených rozdielností a správne aplikoval zásadu
voľného hodnotenia dôkazov v zmysle čl. 46 Ústavy SR a § 191 CSP, hodnotil presvedčivosť dôkazu čo
do jeho úplnosti, či zodpovedá zásadám formálnej logiky a či je v súlade s ostatnými dôkazmi. Podporne

poukázal na rozhodnutia NS SR napr. sp. zn. 5Sžk/3/2017 či 2Sžk/2/2017, ktoré sa týkajú porovnávania
rozdielnej hodnoty pozemkov v rámci závodu U. Q. A., ktorý prechádza cez 7 katastrálnych území,
kde NS SR jednoznačne kritizoval správny orgán, že neporovnával dôvody odlišnosti ceny, ktoré boli
vo výške až 50%, pričom žalobca predložil uzatvorené zmluvy s rozdielom až 300% v rámci jednej
líniovej stavby D4/R7, dokonca v jednom obvode W. G., kde je jednotná východisková hodnota. Pokiaľ

žalovaný namietal nemožnosť poukazovania na kúpne ceny pozemkov v iných katastrálnych územiach,
žalobca poukazoval na to, že východisková hodnota pre všetky pozemky v W. je totožná bez rozdielu
katastrálnehoúzemia,pozemkysúdotknutéjednouatouistoulíniovoustavbou,napozemkysavzťahuje
jedno a to isté územné a stavebné rozhodnutie a charakteristika pozemkov je obdobná až rovnaká.
Žalovaný ani čiastočne nezdôvodnil, prečo by sa nemohlo poukazovať na iné katastre (s výnimkou, že

ide o inú „charakteristiku“). Naviac nie je zrejmé, v čom je pozemok dotknutý tou istou líniovou stavbou v
susedných katastroch tak významne atraktívnejší. Pripomenul tiež, že súd nepoukazoval len na kúpne
zmluvy z A., ale jednoznačne špecifikoval aj kúpne zmluvy uzatvorené žalovaným práve aj v oblasti
F. W.. Potvrdením toho, že žalovaný zneužíva odvolacie konanie na predkladanie dôkazov, ktoré bolpovinný predložiť v rámci prvoinštančného konania, je aj predloženie ďalšieho dôkazu, a to odborného
stanoviska STU č. 38/2019 doloženého do iného konania. Ani tento dôkaz nespĺňa podmienky na
to, aby naň odvolací súd ako na novú skutočnosť prihliadal (žalovaný ním disponuje od roku 2019).

Rovnako aj tento dôkaz bol vypracovanými tými istými osobami, ktoré spracovali aj znalecký posudok
č. 35/2016 doložený do konania sp. zn. 11C/9/2017 a nejednalo sa o objektívne hodnotenie, ale opäť o
obhajobu posudku STU. Ak by súd prihliadol k uvedenému dôkazu, tak žalobca predložil vyjadrenie p. A.
k nemu z 04.07.2019. Za nevyhnutné narozdiel od žalovaného označil práve poukazovanie na cenovú
mapu SR, nakoľko aj prostredníctvom nej sa dosvedčujú významné cenové rozdiely pri stanovení

cien pozemkov v rámci územia SR, preukazujú sa ňou rozdielne prístupy pri odkupe pozemkov v W.,
kde došlo preukázateľne k podhodnoteniu pozemkov a tým aj nesprávnemu určeniu trhovej ceny a
nevyplateniu spravodlivej náhrady v porovnaní s inými časťami SR. Žalobca predložil samotné kúpne
zmluvy, podrobné fotosnímky pozemkov, pričom podklady boli dostatočné na to, aby sa dala logicky
a dostatočne zohľadniť charakteristika pozemku, druh pozemku a jeho umiestnenie. Za potrebné v
tejto súvislosti nepovažoval skúmať všetky detaily, nakoľko nejde o rozdiely v niekoľkých centoch,

či eurách, ale ide o také proporčné rozdiely, že ich porovnania s najdrahšou časťou SR vzbudzujú
oprávnené a prirodzené závery o podhodnotení trhových cien v hlavnom meste. Aj predloženými
kúpnymi zmluvami v rámci územia SR žalobca poukázal na to, že oproti pozemkom v hlavnom meste,
ktoré spadajú do najatraktívnejšej časti Slovenska, boli ostatné pozemky stovky kilometrov od nej
vzdialené nepomerne vyššie ocenené, a to aj vzhľadom k ich východiskovým cenám. Vyplynulo z nich

tiež, že výsledná kúpna cena pozemkov v O. je o 210% vyššia ako východisková cena a v F. o 387%.
Všade inde narástli výkupné ceny, len nie v W., kde nielenže v niektorých prípadoch nenarástla daná
cena, ale dokonca došlo k jej zníženiu pod východiskovú cenu. Predloženými kúpnymi zmluvami sa
preukazuje nelogickosť a nesprávnosť ocenenia pozemkov v W. voči odkúpeným pozemkom v iných
oblastiach SR, kde by sa rozumne a prirodzene očakávalo, že by ceny mali byť nižšie. Jedná sa

o prirodzené vnímanie skutočností, ktoré sú významné pre ustálenie samotného skutkového stavu
veci, čo umožňuje jednoznačné skonštatovanie o všeobecnom podhodnotení výkupov v W.. Správnosť
postupu súdu bola podporená aj rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/62/2019, ktorý
v obdobnej veci týkajúcej sa pozemkov v F. W. akceptoval dôkaz spočívajúci práve v poukazovaní aj
na cenové mapy v rámci SR. Pokiaľ žalovaný zdôrazňoval potrebu zohľadniť individuálnosť faktorov

vstupujúcich do hodnotenia pozemkov, poukázal na odlišnosť jeho argumentácie, keď pre hodnotenie
pozemkov nepatriacich žalobcovi, je preňho dôležité brať zreteľ aj na stav pozemku, jeho charakter,
umiestnenie, funkčné využitie a pod., avšak tieto isté faktory odmieta brať do úvahy pri hodnotení
pozemkov vyvlastnených žalobcovi, o čom svedčí aj výpoveď znalkyne STU, ktorá uviedla, že STU
pozemky v F. W.X. jednoducho rozdelila iba na dve skupiny (pod X. Q. D. O., kde bola cena stanovená

na 65,37 eura/m2 a malo ísť o pozemky bez prístupu z verejnej komunikácie a druhou pri spoločnosti X.,
kde bola cena stanovená na 73,06 eura/m2). Nedošlo tak k žiadnemu zohľadneniu individuálneho stavu.
Žalovaný sa namietaním porovnávania výkupných cien pozemkov v rámci SR snaží zabrániť možnosti
súdu uvažovať v širších súvislostiach vo vzťahu k primeranej náhrade, logicky spájať informácie s
cieľom vtesnať súd do úzkych hraníc, v rámci ktorých by sa mal pri svojich úvahách sústrediť len na

malé zrniečko v rámci celého komplexného obrazu. Súd nemôže byť predsa obmedzený v rozsahu
posudzovania dôkazov, ako to chce navodiť žalovaný. Rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžk/3/2017, na ktorý
v odvolaní poukazoval žalovaný potvrdil, že poukazovanie na výkupy z iných katastrov je dôvodné.
Pozemky odkupované a vyvlastňované v A. pre vybudovanie strategického parku sa totiž nachádzali
nie v jednom, ale hneď v 6 odlišných katastrálnych územiach. Žalovaný sám pripúšťa isté porovnávanie,

keď konštatuje, že ceny pozemkov v kat. úz. A. sú lukratívnejšie a majú lepšiu bonitu než pozemky
v kat. úz. F. W. a také isté porovnávanie už odmieta pri poukaze na ceny v W. a mimo hlavného
mesta. Žalobca pritom nikdy netvrdil, že hodnoty pozemkov majú byť rovnaké a nikdy ani nepožadoval
doplatenie rovnakej výšky ceny ako boli žalovaným vyplatené za pozemky v A., avšak tvrdí, že tieto
ceny nemôžu vykazovať taký enormný rozdiel, a to najmä v prípadoch, ak sa pozemky nachádzajú v

jednom obvode W. G., sú dotknuté tým istým územným rozhodnutím, tou istou stavbou ako aj tým istým
stavebným rozhodnutím. Naviac pozemky v F. W. majú oproti pozemkom v A., na ktoré poukazoval
žalobca,ajtúvýhodu,ženiesúdotknutéizolačnouzeleňou,niesúvochrannompásmeaniesúdotknuté
ani vecným bremenom, pričom všetkými týmito negatívami sa pozemky v A. vyznačujú. V ďalšom
poukázal aj na vyjadrenie znalkyne G.. Y., ktorá v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. 1C/9/2017 uviedla,

že vplyv katastrálneho územia nie je rozhodujúci pri stanovení odhadu hodnoty alebo pri skutočne
zrealizovanej cene za nehnuteľnosť. Uvedené podľa žalobcu preukazuje možnosť poukazovania a
prihliadania na výkup pozemkov aj z iných katastrálnych území dotknutých totožnou líniovou stavbou
pretínajúcou viacero katastrov. Žalobca v konaní dostatočne preukázal, že žalovaný vyplatil za parcelyv W. - P.. Č.. F. W., A., Q. Č. G. F. T. vyššie trhové ceny, než boli jemu vyplatené. Zo strany žalovaného
pritom nikdy nedošlo k sporovaniu týchto výkupných cien, k žiadnemu vysvetleniu v čom boli tieto
pozemky výhodnejšie a atraktívnejšie, než ceny pozemkov vyvlastnených žalobcovi. Z rovnakých

dôvodov ako aj vo vzťahu k iným dôkazom nemožno podľa žalobcu prihliadnuť ani na znalecký posudok
ÚSI Žilina, ktorý bol žalovaným oneskorene predložený. K otázke nariadenia znaleckého dokazovania
žalobca poukázal na to, že konania sp. zn. 8C/36/2017, 8C/9/2018 a 23C/15/2017, na ktoré žalovaný
v tejto súvislosti podporne poukazoval, boli oproti ostatným obdobným konaniam špecifické, keď v
konaní sp. zn. 23C/15/2017 a 8C/9/2018 žalobca nepredložil súkromný znalecký posudok, a preto

súd akceptoval návrh žalovaného na dokazovanie a v konaní sp. zn. 8C/36/2017 bol síce zo strany
žalobcu súkromný znalecký posudok predložený, avšak znalec, ktorý ho vypracoval, ako jediný použil
porovnávaciu metódu na ocenenie pozemkov a súd preto rozhodol prizvať do konania znalca, ktorý
určí cenu pomocou polohovej diferenciácie. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku
žalobca uviedol, že podľa žalovaného sa súd spolieha na akési nepreskúmateľné vyššie kúpne ceny, za
ktoré boli predané pozemky v inom neporovnateľnom katastrálnom území. Takéto vyjadrenie žalobca

považuje za neprimerané a absolútne ničím nepodložené. Žalovaný ani čiastočne neobjasňuje o aké
nepreskúmateľné vyššie kúpne ceny sa opiera a ak mal na mysli kúpne ceny za kat. úz. A., či iné
na ktoré poukazoval žalobca v jeho podaniach, je nutné zdôrazniť, že žalovaný mal celé roky na to,
aby vzniesol relevantné námietky k týmto „vyšším kúpnym cenám“. Žalovaný je práve tou osobou,
ktorá pozemky za tieto vyššie kúpne ceny odkupovala, a ktorá ako jediná trh s týmito cenami tvorila a

zároveň disponuje podkladmi určujúcimi pre výšku kúpnej ceny. Je preto absurdné, ak práve žalovaný
poukazuje na „akési nepreskúmateľné vyššie ceny“. Už len z tohto alibistického postoja a faktu, že
prenáša povinnosť jeho obrany na súd a navyše považuje za vadu súdu, ak sám neanalyzoval dôvod
kúpnych cien, sú jeho vyjadrenia neprijateľné. K požiadavke nariadenia znaleckého dokazovania doplnil,
že žalovaný odpočiatku považoval za jediný správny znalecký posudok STU, a preto nepožadoval

vypracovanie žiadneho kontrolného znaleckého posudku. Po tom, ako žalobca vzniesol pochybnosti
ohľadom obsahu znaleckých posudkov STU, žalovaný na preukázanie správnosti ocenenia navrhol
výsluch riešiteľov tohto znaleckého posudku, a to aj v ostatných konaniach vedených na OS BA IV s tým,
že tieto výsluchy mali byť dostatočným argumentom pre to, aby mal súd za preukázané, že znalecký
posudok je správny a mal vyvrátiť žalobcove tvrdenia. Po uskutočnených výsluchoch a vydaní rozsudkov

v neprospech žalovaného, začal tento podávať návrhy na znalecké dokazovanie ústavom, čo je možné
vnímať ako výslovnú obštrukciu. Aj napriek nesúhlasu žalovaného o opieranie sa o obsah rozsudku
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/62/2019 z dôvodu, že v tomto konaní žalovaný nepredložil
odborné stanovisko, zdôraznil, že sa jednalo o skutkovo a právne totožné fakty, nakoľko parcely, ktoré
boli žalobcovi v tomto konaní vyvlastnené a tie, ktoré boli predmetom konania sp. zn. 4C/12/2017,

tvorili pôvodne jednu parcelu. Pokiaľ sa týka nepreskúmateľnosti s poukazom na rozsiahle opravné
uznesenie, tak uviedol, že vykonané opravy nemajú vplyv na rozhodnutie. Zhrnúc uvedené uzavrel, že
súd prvej inštancie starostlivo zvážil a zhodnotil jednotlivé dôkazy, a to aj v ich vzájomnej komplexnosti
tak, aby zodpovedali pravidlám formálnej logiky, zodpovedal všetky relevantné skutočnosti majúce vplyv
na rozhodnutie a jasne zadefinoval svoje úvahy tvoriace základ pre vynesenie rozsudku.

11. Žalovaný v odvolacej replike doručenej súdu dňa 25.01.2022 zotrval na názore, že jeho odvolacia
argumentácia je spôsobilá plne znegovať správnosť a relevantnosť tvrdení žalobcu. Uviedol, že
rešpektuje v civilnom konaní možnosť prihliadať aj na iné širšie vzťahy, avšak v spore je nevyhnutné,
aby žalobca založil svoj žalovaný nárok na plne odbornom a nespochybnenom ad hoc vypracovanom

znaleckom posudku, prostredníctvom ktorého podloží svoj názor o ním tvrdenej všeobecnej hodnote
pozemkov, čím vytvorí právny a skutkový základ pre unesenie dôkazného bremena a doplatenie
vyššej náhrady za vyvlastnenie (podporne poukázal na záver súdu o neunesení dôkazného bremena
žalobcom vo veci sp. zn. 8C/9/2018, v ktorej súd jeho žalobu rozsudkom zo dňa 03.12.2021 zamietol).
Nedôvodnou je aj požiadavka na porovnávanie cien po navýšení o predmetný koeficient 1,2 Pochybenie

spočívajúce v aplikácii/porovnávaní kúpnych cien už obsahujúcich navýšenie o zákonný koeficient 1,2
v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 669/2007 Z.z. žalovaný osvedčuje aj obsahom právoplatného rozhodnutia
Ministerstva spravodlivosti SR vydaného v auguste 2019, ktorým rozhodlo o vine určitého znalca za
spáchanie iného správneho deliktu v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku v inej právnej
veci, pre ktorý bol znalec vyčiarknutý zo zoznamu. Ministerstvo v predmetnom rozhodnutí uviedlo,

že náhrada za výkup pozemku podľa § 6 ods. 1 zák. č. 669/2007 Z.z. nepredstavuje všeobecnú
hodnotu v zmysle definície podľa § 2 písm. g) vyhl. č. 492/2004 Z.z. Po bonifikácii sa nejedná o
ceny v podmienkach voľnej súťaže, ale ide o ceny, ktoré sú zo zákona navýšené. K neaktuálnosti
právnej úpravy, z ktorej vychádzal znalec G.. Q. pri vypracovaní znaleckého posudku, poukázal nastr. 5 bod 1.7. znaleckého posudku ÚSI Žilina, v zmysle ktorého platí: „využité boli metodické postupy
obsiahnuté v prílohe č. 3 vyhl. č. 492/2004 Z.z. platné v čase podania znaleckého posudku, pretože
vyhláška neobsahuje prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jej použitie. Medzi rozhodným

dátumom (14.03.2016) a podaním posudku bola vydaná vyhl. č. 213/2017 Z.z., ktorou boli upravené
postupy stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov metódou polohovej diferenciácie. Upravené postupy
spresnili zatrieďovanie čiastkových koeficientov.“ Naviac uvedené postupy podľa ÚSI Žilina spresnili
zatrieďovanie čiastkových koeficientov, čo nemožno vykladať ako zmenu v neprospech žalobcu.
Nakoľko legislatíva, z ktorej znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal je evidentne

nesprávna, následkom musí byť spravodlivé odmietnutie prihliadania na predmetný znalecký posudok
ako celok. Vzhľadom na to, že žalobcom predložené znalecké posudky obsahovali aj ďalšie metodické
pochybenia (popísané v odbornom stanovisku STU č. 35/2019), nemožno za dostatočné považovať
to, že objektivizačné koeficienty boli aplikované v rámci zákonných lehôt. Zdôraznil tiež, že práve
znalci objednaní žalobcom nekonzistentne a podľa neznámych a nekonkrétne odôvodnených postupov
používajú koeficienty povyšujúcich faktorov v širokom rozsahu hodnôt (od 1,19 až po 3). Práve takéto

spektrum používaných hodnôt možno označiť za nekonzistentné a nepreskúmateľné. Cieľom môže
byť snaha žalobcu dopracovať sa k cene za vyvlastnenie nehnuteľnosti, ktorú žalobca subjektívne
hodnotí ako primeranú a vhodnú. V ďalšom pokiaľ sa týka použitia koeficienta povyšujúcich faktorov
a porovnávania cenových údajov pozemkov prakticky na celom území Slovenska žalovaný poukázal
na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 03.12.2021, č. k. 8C/9/2018-2032.

Žalobcom predložené nepreskúmateľné a dubiózne cenové údaje nie sú spôsobilé podľa žalobcu
exaktne ustáliť, či reálne došlo k žalobcom avizovanému podhodnoteniu posudzovaných pozemkov
alebo či cenové údaje predložené žalobcom boli „len“ neodborne vyčíslené, čo je alternatíva, na ktorú
je rovnako potrebné brať zreteľ, nakoľko nemôže byť ani vylúčené, že cenové údaje neboli vyčíslené
správne. Vyslovil tiež presvedčenie, že rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžk/3/2017 má byť vnímané v

prospech žalovaného, nakoľko kladie dôraz na porovnávanie nehnuteľností v priamom susedstve, ktoré
sa vyznačujú rovnakým charakterom a kvalitou ako vyvlastňované pozemky. Za zásadný aj naďalej
považuje znalecký záver ÚSI Ž., ktorý všeobecnú hodnotu pozemkov v kat. úz. U. určil vo výške
62,14 eura/m2, t. j. pod východiskovú hodnotu pozemkov pre W. a v spojení so závermi G.. W.
celkom zrejme negujú vyfabulovanú domnienku žalobcu, že preukázal akési úmyselné podhodnotenie

pozemkov určených na výstavbu líniovej stavby D4/R7. V kontexte uvedeného predložil odvolaciemu
súdu úvahu, čo má väčšiu váhu o preukázaní/nepreukázaní podhodnotenia spomínaných pozemkov
dotknutých projektom D4/R7- ničím nepodložené, širokospektrálne cenové údaje predložené žalobcom
zceléhoúzemiaSRalebožalovanýmpredloženéznalecképosudky,najmäznaleckýposudokÚSIŽilina,
prípadne súdom ustanoveného G.. W.. Podporne poukázal na rozdiel v laickom názore žalobcu o cene

pozemkov v U. a znaleckým záverom ÚSI Ž.. Aj s poukazom na uvedené zotrval aj na názore, že
práve kontrolné znalecké dokazovanie znaleckým ústavom je plne spôsobilé určiť, či žalobca má alebo
nemá nárok na doplatenie vyššej náhrady za vyvlastnenie pozemkov, o to viac, keď závery znalcov
sú v zjavnom rozpore, čo bolo aj dôvodnom pre nariadenie znaleckého dokazovania v konaniach, na
ktoré v odvolaní poukazoval. Opätovne sa ostro ohradil aj voči hypotézam žalobcu o úzkej spolupráci

žalovaného s STU, a to aj vo vzťahu k tvrdeniu, že mal kedykoľvek a obratom vypracované od STU
odborné stanoviská, čo bolo vysvetľované aj samotnou STU. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že súdny
spor má povahu sporu štát- žalovaný a aj vzhľadom na finančné prostriedky vyplatené žalobcovi titulom
rozhodnutí vydaných v rámci vyvlastňovacieho konania, tento disponoval značným peňažným kapitálom
na financovanie prostriedkov procesného útoku, čo aj aktívne využíva. Rovnosť zbraní je v uvedenom

kontexte plne zachovaná. Záverom vyslovil presvedčenie, že relevantné skutkové tvrdenia a dôkazy
na vyvrátenie žalobného nároku v konaní riadne a v primeranom čase súdu predložil, avšak súd ich
nesprávne vyhodnotil, resp. sa nimi vôbec nezaoberal. K námietke oneskoreného predloženia dôkazov
žalovaný uviedol, že nesporuje, že určité dôkazy mal k dispozícii už v čase vedenia prvoinštančného
konania, avšak k odvolaniu ich predložil z toho dôvodu, aby ad hoc podporil svoje skutkové tvrdenia

obsiahnuté v odvolaní odborným dôkazom.

12. Žalobca v odvolacej duplike doručenej súdu dňa 03.02.2022 vyslovil názor, že žalovaný v odvolacej
replike neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by vyvrátil či spochybnil skutkové tvrdenia a argumenty
predložené tak v rámci jeho vyjadrenia, ako aj v rámci konania pred prvoinštančným súdom. Za zákonné

označil znalecké posudky vypracované tak G.. Č., Y. Y. G.. Q. a k obdobným cenám dospeli aj iní
znalci (G.. N., G.. F., G.. F.), čo nakoniec bolo potvrdené aj samotnými znalkyňami STU, G.. Y. Y. G..
L.. Ocenenia pozemkov v nich uvedených, preukazuje samotná realita. Žalovaný opomína spomenúť,
že on sám ju nastavil opakujúcim sa uzatváraním kúpnych zmlúv, v rámci ktorých odkupoval pozemkyv omnoho vyšších cenách než ponúkol žalobcovi, či mnohým ďalším dotknutým vlastníkom. Pokiaľ
žalovaný poukazoval na rozhodnutie vo veci sp. zn. 8C/9/2018 poukázal na to, že ocenenia pozemkov
vo X.Q.. U. pre stavbu D4/R7 sú veľmi špecifické už aj z toho dôvodu, že sa pri ich hodnotení vychádza

z východiskovej ceny 9,96 eura/ m2, avšak pri W. sa musí vychádzať zo sumy 66,39 eura/m2. Ďalej
sa pri ocenení musí prihliadať na to, že pozemky boli dotknuté tou istou líniovou stavbou. Preto,
ako sa vyjadrila aj znalkyňa, aby nedochádzalo k veľkej nespravodlivosti pri cenách odkupovaných
pozemkov, kde totožná líniová stavba pretína dva katastre, pri ktorých je odlišná východisková cena
pozemkov, sa snažili ich výslednú hodnotu dorovnať v posudkoch prostredníctvom tzv. objektivizácie.

Táto sa realizuje prostredníctvom využívaniu rôznych hodnôt koeficientov a teda aj prostredníctvom
povyšujúceho koeficienta. Takýmto spôsobom oceňovania nastáva situácia, že pozemky v kat. úz. C.
(okres X.) a susediace pozemky v kat. úz. Q. dotknuté výstavbou D4/R7, majú rovnakú hodnotu vo výške
86 eur/m2. Bez ohľadu na dané, žalobca je z dôvodu konania žalovaného, ktorý predložil rozhodnutie
OS BA IV sp. zn. 8C/9/2018, ktoré s pozemkami v F. W. nemá súvis, nútený predložiť rozhodnutie OS BA
IV v konaní sp. zn. 25C/13/2017, v ktorom bolo žalobcovi (p. A.) v plnom rozsahu vyhovené. V danom

prípade išlo tiež o pozemky vo X.. U., tiež v rámci tejto líniovej stavby, kde iný zákonný sudca akceptoval
tak znalecký posudok G.. Q., Y. G. G.. P. a ich dôvodnosť veľmi podrobne vysvetlil a ozrejmil úvahy
vedúce k vyhoveniu žalobe, na ktoré žalobca odkázal a dodal, že voči rozsudku sp. zn. 8C/9/2018 podal
odvolanie. Vo vzťahu k novo predloženému dôkazu v podobe rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR
úvodom žalobca uviedol, že žalovaný sa v tomto smere už ani len nesnažil zdôvodniť, prečo daný dôkaz

nepredložil včas, hoci tak mohol a mal spraviť kedykoľvek počas konania na súde prvej inštancie a žiadal
na neho neprihliadnuť. K obsahu tohto rozhodnutia sa nevie žalobca relevantne vyjadriť, nakoľko nebol
účastníkom konania, nie je mu zrejmý obsah spisu, ani argumentácia dotknutého znalca a tiež nie je
zrejmé, či dané rozhodnutie MS SR nebolo zo strany znalca napadnuté správnou žalobou na príslušnom
súde. Zdôraznil však, že v ním predložených znaleckých posudkoch nebola použitá porovnávacia

metóda. Bez ohľadu na to, zotrval aj na potrebe poukazovania na kúpne ceny za vyvlastnené pozemky,
ktoré boli určené násobkom 1,2, pretože to bola suma, za ktorú predali žalovanému pozemok, t. j. z účtu
žalovaného bola odpísaná suma s daným násobkom a takáto jedine bola aj v kúpnej zmluve uvedená
ako kúpna cena za prevod vlastníckeho práva, iba s touto kúpnou cenou vlastníci pozemkov súhlasili.
Je výlučne hypotetickou otázkou, či by vlastníci pozemok predali iba za hodnotu určenú v znaleckom

posudku. Aj z pohľadu spravodlivosti je priam žiaduce podľa žalobcu prihliadať na cenu s využitím
násobku 1,2. Skutočnosti, že sa má prihliadať na kúpne ceny bonifikované násobkom 1,2, nasvedčuje aj
žalobcom citovaná dôvodová správa k zák. č. 540/2008 Z.z.. K námietke nekonzistentného používania
koeficientov v žabcom predložených znaleckých posudkoch uviedol, že to, že rôzni znalci používajú
rozdielne koeficienty, nie je rozpor, ale je to absolútne prirodzené a preukazujúce to, že každý zo znalcov

konal individuálne, rozhodoval samostatne na základe svojich odborných znalostí. To, čo žalovaný
označuje ako rozpornosť, je podľa žalobcu práve jasným dôkazom objektívnosti a dôveryhodnosti
každého jedného z predložených znaleckých posudkov. Za podstatné v tejto súvislosti označil to, že
všetciznalcijednotlivýmiúkonmidospelikpribližnerovnakejhodnotepozemku,čovkončenomdôsledku
potvrdila aj znalkyňa STU, a čo vytvára nespornú dôveryhodnosť posudkov. To, že žalobca opakovane

poukazoval na pochybnosti ohľadne využívania hladiny povyšujúceho koeficienta zo strany riešiteľov
STU je dôvodné vzhľadom k tmu, že STU je jeden subjekt, ktorý rôzne a vždy z iných dôvodov využije,
resp. aj nevyužije koeficient povyšujúceho faktora. Za šokujúce označil polemizovanie žalovaného o
tom, že nie je možné vylúčiť ani vadné vyčíslenie cien za pozemky, na ktoré poukazoval žalobca, a to aj s
poukazom na to, že tieto pozemky vykupoval práve žalovaný, vo vzťahu k čomu potom vyvstáva otázka

kontroly vyplácania kúpnych cien z prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Z pohľadu žalobcu sú vyjadrenia
žalovaného nenáležité, nevhodné a neprimerané už aj voči súdom (aj vo vzťahu k žalovaným nastolenej
rečníckej otázke). Žalovaný tiež úmyselne opomína, že žalobca nepredložil len „širokospektrálne“
cenové údaje, ktoré boli jedným z radu ďalších dôkazov preukazujúcich dôvodnosť žaloby, ale predložil
aj viaceré znalecké posudky, ktoré na svoju pomyselnú váhu už žalovaný neprikladá. Žalovaný na

svoju váhu nepriložil ani vyššie spomínané reálne kúpne ceny, ktoré vyplatil tretím osobám, a ktoré
majú z pohľadu preukázania trhových cien neporovnateľne vyššiu váhu, než ocenenia v ktoromkoľvek
znaleckom posudku. Aj s poukazom na uvedené nie je daný dôvod vyhovieť návrhom žalovaného na
ďalšie vypracovávanie posudkov. Žalobca sa dôrazne ohradil voči žalovaným naznačenému úmyslu sa
finančne obohacovať prostredníctvom nadhodnotených znaleckých posudkov, najmä ak je preukázané,

že žalovaný napriek vedomosti o podhodnotených cenách pozemkov v znaleckých posudkoch ÚEOS-
Komercia, a.s. aj naďalej pokračoval v spolupráci s danou organizáciou a naďalej zasielal ponukové listy
vlastníkom na odkúpenie pozemkov s týmito podhodnotenými cenami, čo označil za absolútne amorálny
prístup žalovaného.13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

14. Podľa § 111 ods. 1, ods. 2 zák. č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení
účinnom v čase vyvlastnenia (ďalej len „stavebný zákon“) vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa

náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej
ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje
cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej
kvalite.

15. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy

výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá (ďalej len „zák. č. 129/1996 Z.z.“) ak v konaní nedôjde
medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení
určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S
požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.
Požiadavku na vyššiu náhradu voči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo

dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. Stavebník diaľnice je povinný
určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi.

16. Nad rámec právnoteoretických súvislostí týkajúcich sa posudzovania primeranosti náhrady

za vyvlastnenie uvedených súdom prvej inštancie odvolací súd stručne dopĺňa, že vyvlastnenie
autoritatívne realizované vo verejnom záujme (v danom prípade za účelom výstavby D4/R7) má byť
realizované tak, aby v čo najväčšej miere bol eliminovaný dopad na vyvlastnenú osobu (žalobcu).
Jedným z nástrojov na to učených, je práve cena primeranej náhrady za vyvlastnenie, ktorá by
mala zodpovedať atribútom spravodlivosti, proporcionality a mala by zodpovedať tomuto zásahu

do súkromného vlastníckeho práva zo strany verejnej moci a vyvažovať vyvlastnenému spôsobenú
ujmu. Vyššie citované ustanovenie § 8 ods. 3 zák. č. 129/1996 Z.z. bolo do slovenského právneho
poriadku zákonodarcom zavedené ako urýchľovacie opatrenie s cieľom, aby vyvlastňovacie rozhodnutie
nadobudlo čím skôr právoplatnosť a spor o vyššiu náhradu za vyvlastnenie (rozdiel v cene požadovanej
oproti cene priznanej vyvlastňovacím rozhodnutím) bol prenesený na súd. V danom prípade sa tak

nejedná o konanie patriace do správneho súdnictva, kde by sa preskúmavala zákonnosť vydaného
rozhodnutia o vyvlastnení, ale žalobu musí podať vyvlastňovaním dotknutý subjekt proti navrhovateľovi
vyvlastnenia (v danom prípade A. T. X., Y..X..) vo veci určenia rozdielu v náhrade. Uvedenou
problematikou sa zaoberal vo svojej rozhodovacej činnosti aj NS SR v rozsudku zo dňa 09.10.2012,
sp. zn. 3Cžp/7/2012, v ktorom v tejto súvislosti uviedol: „Uvedené ustanovenie vyníma nárok na vyššiu

náhradu za vyvlastnenie z právomoci súdov konajúcich v správnom súdnictve o preskúmanie zákonnosti
vyvlastňovacích rozhodnutí. Tento nárok sa stáva predmetom sporového občianskeho súdneho konania
a patrí do právomoci všeobecných súdov podľa § 7 ods. 3 OSP (pozn. súdu v súčasnosti§ 4 CSP). To
znamená, že ide o vec, ktorá síce vyplýva zo stavebných predpisov, t. j. z prameňov verejného práva, ale
podľa § 8 ods. 3 zák. č. 129/1996 Z.z. ju prejednáva a rozhoduje súd v občianskom konaní. V prospech

prejednania a rozhodnutia tejto veci v sporovom konaní svedčia i racionálne dôvody. Vyvlastňovaný
má možnosť v sporovom konaní realizovať dôkazné bremeno vlastnými dôkaznými prostriedkami, ktoré
možno konfrontovať s dôkaznými prostriedkami odporcu, na ktorého prešlo vlastnícke právo v dôsledku
vyvlastnenia. Primeranosť náhrady za vyvlastnenie je predmetom dokazovania“.

17. V súvislosti s rozložením dôkazného bremena v civilnom sporovom konaní a zodpovednosti za
výsledok sporového konania je tiež potrebné zdôrazniť obsah tzv. prejednacej zásady, ktorá vstúpila do
popredia po zmene civilnoprocesného kódexu, a v zmysle ktorej stranu sporu zaťažujú dve vzájomne
prepojené povinnosti- povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (dokazovať je povinný každý, kto v
spore niečo tvrdí), neunesenie ktorých je spojené s neúspechom v spore. Strana sporu je tak v

záujme vlastného úspechu v konaní povinná substancovať všetky skutkové okolnosti podstatné a
rozhodujúce z hľadiska hypotézy hmotnoprávnej normy, z ktorých vyvodzuje svoju procesnú taktiku
(útok alebo obranu). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia kontruje povinnosť
protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Vzhľadom k tomu, že súd je v sporovom konaní limitovanýskutkovými tvrdeniami strán sporu (princíp formálnej pravdy), povinnosť tvrdenia nadobúda v intenciách
Civilného sporového poriadku kľúčový význam a predstavuje jeden z kardinálnych princípov civilného
procesu. Viaže sa na podstatné a rozhodujúce skutočnosti relevantné z hľadiska hmotného práva.

Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je jeho neúspech v spore a rovnako
platí, že následkom porušenia povinnosti žalovaného substancovane tvrdiť je, že súd bez toho, aby
vykonal dokazovanie, nezohľadní jeho procesnú obranu (dokazovaním v sporovom konaní sa má
preukázať to, čo strany v spore tvrdili a nie zisťovať, čo strany netvrdili). Nedodržanie dôkaznej
povinnosti a následné neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalovanej strany k procesnej

pasivite, sankcionovanej stratou sporu. Rozhodujúcim pre riadne splnenie týchto povinností nie je
len obsahové hľadisko (kvalita a relevantnosť tvrdenia a navrhovania dôkazov, pravdivosť a úplnosť,
t. j. substancované tvrdenie), ale aj časové hľadisko. Civilné sporové konanie totiž od strán sporu
vyžaduje adekvátnu mieru vigilancie a diligencie (bdelosť a dôslednosť). V zmysle normatívnej úpravy
nadväzujúcej na rímskoprávnu zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) je strana
sporu je povinná uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Porušenie v čl. 8

CSP všeobecne vyjadrenej povinnosti riadneho vedenia sporu, tzv. procesnej diligencie môže mať v
kontradiktórnom sporovom konaní za následok sudcovskú koncentráciu konania, využitie ktorej súdu
umožňuje neprihliadnuť na oneskorene uplatnené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany. Účelom tohto inštitútu procesného práva je zabrániť predlžovaniu súdneho sporu oneskorene
vykonanýmiprocesnýmiúkonmiatýmprispieťkzabezpečeniurýchlejaefektívnejochranyohrozenýchči

porušenýchsubjektívnychpráv.Možnoňoupredísťneželateľnýmsituáciám,akýmisúnapr.predkladanie
skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov stranou sporu až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať
zmarenie už nariadeného pojednávania či požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania vo veci.
Sudcovská koncentrácia tak zároveň predstavuje aj normatívne vyjadrenie princípu zakotveného v čl.
5 CSP. Na rozdiel od koncentrácie upravenej v ust. § 154 CSP je sudcovská koncentrácia v diskrečnej

právomocí súdu, a preto jej využitie, príp. nevyužitie nie je stranou sporu nárokovateľné. Včasnosť
predloženia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vyhodnocuje súd v okolnostiach
konkrétneho prípadu a zákonodarca ponecháva na úvahe súdu, či prípadné omeškanie procesného
úkonu sudca ospravedlní alebo využije procesnú sankciu a neprihliadne na oneskorený úkon strany
sporu. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne

hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí,
že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné (viď napr.
Števček, M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2016, str. 578)
a má za následok procesnú preklúziu práva uplatniť v spore skutkové tvrdenie alebo dôkazný návrh.

18. V posudzovanej veci je predmetom konania nárok žalobcu podľa § 8 ods. 3 zák. č. 129/1996
na doplatenie vyššej finančnej náhrady než ako mu bola priznaná správnym orgánom v rámci
vyvlastňovacieho konania podľa 111 stavebného zákona, a to rozhodnutím Okresného úradu Bratislava,
odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 22.03.2016, č. OU-BA-OVBP2-2016/7472GRJ za vyvlastnený
pozemok v katastrálnom území F.É. W., a to za parcelu reg. C č. 6284/57, orná pôda o výmere

52.511 m2, zapísanú na LV č. XXXX pre kat. úz. F. W., prináležiacu žalobcovi pred vyvlastnením v
spoluvlastníckom podiele 67/300 k celku. Žalovanú sumu žalobca vyčíslil ako rozdiel medzi všeobecnou
hodnotou vyvlastňovaného pozemku určenou znaleckým posudkom č. 7/2015 G.. Č. (92,28 eura/
m2) vypracovaným na objednávku žalobcu pre účely správneho konania a všeobecnou hodnotou
vyvlastňovaného pozemku určenou znaleckým posudkom č. 30/2016 vypracovaným z podnetu

správneho orgánu dňa 29.02.2016 X. S. J. Q. W., X. C. X., Ú. X. N. (65,37 eur/m2). Žalobca za účelom
preukázania dôvodnosti žalobnej požiadavky predložil najmä súkromný znalecký posudok č. 147/2017
zo dňa 15.10.2017 vypracovaný G.. Q. (pozn. obsahujúci doložku podľa § 209 ods. 2 CSP), ďalej viaceré
kúpne zmluvy vrátane zmlúv uzatvorených žalovaným v lokalite W. G. pre líniovú stavbu D4/R7, cenovú
mapu. Žalovaný svoju obranu medzi inými podporil znaleckým posudkom STU č. 30/2016 v spojení

s odborným vyjadrením STU č. 35/2019 zo dňa 09.05.2019 a v priebehu konania súdu navrhol, aby
nariadil znalecké dokazovanie Ú. X. G. Ž. J., resp. iným znalcom a predložil tiež znalecký posudok
G.. W., na ktorý súd prvej inštancie po uplatnení sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol. Súd
prvej inštancie za základ sporu určil spornosť výšky náhrady za vyvlastnenie, ktorá bola žalobcovi
vyplatená na základe rozhodnutia správneho orgánu. Po vykonanom dokazovaní sa priklonil k oceneniu

vykonanému G.. Q. v súkromnom znaleckom posudku č. 147/2017 vypracovanom z podnetu žalobcu,
majúc za to, že predložené dôkazy vo vzájomnej súvislosti preukázali, že všeobecná hodnota sporného
pozemku nebola vo vyvlastňovacom konaní určená správne a s týmto záverom ako vecne správnym,
riadne odôvodneným a majúcim základ vo vykonanom dokazovaní sa odvolací súd plne stotožňuje.Úvodompovažujezanevyhnutnévovzťahukodvolacejargumentáciiuviesť,želensamotnáskutočnosť,
že súd sa nestotožní so skutkovou či právnou argumentáciou strany sporu sama o sebe neznamená, že
sa s vecou, resp. predloženými dôkazmi neoboznámil. V nadväznosti na uvedené možno pripomenúť aj

v rozhodovacej praxi konštantne zdôrazňovaný obsah práva na spravodlivý súdny proces, do ktorého
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov, aby rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom a dožadovania sa ním navrhovaného hodnotenia
(IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 251/03 a iné). Rovnako právo na spravodlivý súdny

proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

19. Z obsahu odvolacej argumentácie je okrem už uvedeného zrejmé, že žalovaný v odvolaní zotrval na
argumentáciiaprocesnejobraneprezentovanejvprvoinštančnomkonaní,sktorousasúdprvejinštancie
dostatočne a presvedčivo vysporiadal, a na jeho odôvodnenie v tomto smere odvolací súd odkazuje

pričom v ďalšom, okrem nedostatkov v procesnom postupe konajúceho súdu, vytýkal aj nesprávnosť
skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel primárne vo väzbe na obsah znaleckých posudkov z
vyvlastňovacieho konania, na súkromný znalecký posudok G.. Q. č. 147/2017, ako i na ďalšie listinné
dôkazy (kúpne zmluvy za iné vyvlastnené pozemky), považujúc žalobcov nárok na doplatok náhrady za
vyvlastnené pozemky vo výške žalovanej istiny za nedôvodný.

20. Za účelom zdôraznenia správnosti úvah súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na výkladovo
bezospornú zásadu voľného hodnotenia dôkazov predložených v civilnom sporovom konaní, ktorá
je vyjadrením ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). Sudca vykonané dôkazy
vyhodnotí z hľadiska ich zákonnosti, pravdivosti a dôležitosti pre meritórne rozhodnutie na základe

vlastného vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu, a to individuálne, ako aj vo
vzájomnej súvislosti. Tieto svoje úvahy, ktorými sa pri hodnotení dôkazov riadil, však musí náležite
odôvodniť. Voľné hodnotenie dôkazov v žiadnom prípade neznamená ľubovôľu sudcu, keď hodnotiaca
úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového
stavu, nemôže byť v rozpore s prírodnými zákonmi, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe

atď. Určitú modifikáciu predstavuje hodnotenie odborných záverov znalcov, keď súdu vzhľadom na
absenciu odborných znalostí neprislúcha posudzovanie ich vecnej správnosti, čo však neznamená, že
súd bez ďalšieho nekriticky prevezme znalecké závery (obdobne viď stanovisko NS SR sp. zn. Pls
3/80 z 23.12.1980, nález ÚS ČR z 30.04.2007, III. ÚS 299/06, rozsudok NS ČR z 26.11.1998, sp. zn.
3Cdo/385/1996, uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/41/2010). Závery znalcov podliehajú komplexnému

hodnoteniu súdom z hľadiska formálnych náležitostí, dostatku vstupných podkladov, vierohodnosti
teoretických východísk, presvedčivosti a logickosti odôvodnenia znaleckých záverov a ich súladu s
vykonanými dôkazmi. Rovnako ak má súd k dispozícii dva, príp. viaceré znalecké posudky s rozdielnymi
protichodnými závermi o tej istej otázke, musí ich hodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov
vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza z druhého znaleckého posudku

(viď R 45/1984).

21. V prejednávanej veci sa prvoinštančný súd správne zaoberal najprv povahou predložených dôkazov,
ktorá má vplyv nielen na spôsob vykonania toho- ktorého dôkazu, ale aj na v danom prípade nastolenú
otázku možnosti nariadenia znaleckého dokazovania znaleckým ústavom. Správne vyhodnotil znalecké

posudky vypracované pre účely vyvlastňovacieho konania (znalecký posudok č. 7/2015 G.. Č. a
č. 30/2016 STU) ako listinné dôkazy predložené stranami sporu, ktoré nemali povahu súkromných
znaleckých posudkov predložených v danom konaní a ani znaleckých posudkov súdom ustanoveného
znalca. Povahu znaleckého posudku nemožno pripísať ani žalovaným predloženému odbornému
vyjadreniu STU opatrenému doložkou podľa § 209 ods. 2 CSP, čo v súvislosti s hodnotením jeho

povahy zdôrazňoval žalovaný. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že tak CSP v ust. § 206 a 207,
ako aj zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch, prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov dôsledne rozlišujú odborné vyjadrenie a znalecký posudok a znalecká doložka obsahujúca
súčasne vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého
posudku, sa vzťahuje a je obligatórnou obsahovou súčasťou len znaleckého posudku. Odhliadnuc

od uvedeného je potrebné poukázať aj na to, že spracovateľom žalovaným predloženého odborného
vyjadrenia č. 35/2019 je rovnaký subjekt, ako ten, z ktorého znaleckého posudku sa vychádzalo pri
ohodnocovaní vyvlastňovanej nehnuteľnosti v správnom konaní, a ktorý by ani v žalovaným načrtnutej
možnej kolízii znaleckých záverov zo správneho konania a civilného súdneho konania (pozn. súdu zuž uvedených dôvodov znalecký posudok vypracovaný na účely správneho konania nebolo možné
hodnotiť ako znalecký posudok), nemohol navonok budiť objektívne zdanie nezaujatosti. Na druhej
strane žalobcom predložený znalecký posudok č. 147/2017 vypracovaný G.. Q. spĺňa v intenciách CSP

atribúty súkromného znaleckého posudku a s poukazom na doložku podľa § 209 ods. 2 CSP sa pri
jeho vykonávaní postupuje, ako keby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Menovaný
znalecurčiljednotkovúvšeobecnúhodnotuvyvlastnenejparcelyč.XXXX/XXvspoluvlastníckompodiele
o veľkosti 67/300 k celku s výmerou 52.511 m2 na sumu 1.174.856,61 eura, t. j. vo výške 100,18 eura
za 1 m2. Pokiaľ žalovaný v odvolacej argumentácii namietal potrebu a význam predloženia súkromného

znaleckého posudku z jeho strany, odvolací súd uvádza, že práve predloženie súkromného znaleckého
posudku žalovaným by malo význam aj pre možnosť procesného postupu podľa § 207 ods. 3 CSP,
ktorého sa v konaní domáhal. Z rovnakého dôvodu sa ako nedôvodná javila aj požiadavka na vypočutie
osôb, ktoré vypracovali posudky vo vyvlastňovacom konaní, a ktorá nemohla priniesť výsledok v podobe
odbornej konfrontácie so znaleckými závermi súkromného znaleckého posudku G.. Q. a kvalifikované
spochybnenie jeho záverov.

22. V ďalšom sa prvoinštančný súd zameral na prípustné hodnotenie formálnych náležitostí tohto
súkromného znaleckého posudku, vierohodnosti teoretických východísk, logickosti zdôvodnenia
prijatých odborných záverov a v neposlednom rade ich súladu s ostatnými dôkazmi. Práve posúdenie
žalobcom predloženého znaleckého posudku z naznačených hľadísk bolo nevyhnutným predpokladom

pre záver súdu o tom, či možno tieto odborné závery vziať za základ rozhodnutia, a či žalovaný vo
svojej riadnej a včasnej obrane kvalifikovane spochybnil relevanciu tohto dôkazu. Dospel pritom k
záveru, že znalecký posudok G.. Q. č. 147/2017, o ktorého závery oprel svoje rozhodnutie, spĺňa
zákonné atribúty, znalecké závery sú v ňom riadne odôvodnené a doložené nálezmi znalca, spĺňajúce
rozsah zadania, znalecký posudok je jasný, úplný, zrozumiteľný a v súlade aj s ostatnými relevantnými

dôkazmi. Prvoinštančný súd po jeho preskúmaní neidentifikoval žiadne okolnosti vyvolávajúce vážne
pochybnosti o správnosti znaleckého záveru. Žalovaný tak v konaní pred súdom prvej inštancie ako
aj v odvolacom konaní namietal správnosť postupu znalca, ktorý pri znaleckom skúmaní a oceňovaní
spornej nehnuteľnosti vychádzal z vyhl. č. 492/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.08.2017 a nereflektoval
na novelu vyhl. č. 213/2017 účinnú od 01.09.2017, ktorou došlo okrem iného aj k zmene koeficientov

vstupujúcich do ocenenia pozemkov a ich kategorizácie. Odvolací súd sa však plne stotožňuje so
záverom prvoinštančného súdu, ktorý túto obranu nevyhodnotil ako dôvodnú majúc za to, že forma
znaleckého posudku síce musí zohľadňovať aktuálne platný právny stav, avšak vzhľadom k potrebe
ocenenia nehnuteľnosti k roku 2016 (k okamihu vyvlastnenia), musí byť cena stanovená
podľa právnych predpisov platných a účinných v rozhodnom čase, ku ktorému sa nehnuteľnosť oceňuje,

a to osobitne v prípade, ak novelou vyhl. č. 213/2017 Z.z. došlo aj k zmene kategorizácie koeficientov
vstupujúcich do výpočtového vzorca. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že posúdenie správnosti
postupu znalca spočívajúceho v aplikovaní tej- ktorej ohodnocovacej právnej úpravy predstavuje otázku
právneho posúdenia, ktorej zodpovedanie je v plnej kompetencii súdu. Žalovaný vo svojej účelovej
argumentácii nereflektuje, že pokiaľ by mal znalec nehnuteľnosť ohodnocovať za použitia koeficientov

platných po rozhodnom dátume (dátum rozhodnutia o vyvlastnení), výsledná cena by nezodpovedala
zákonnej dikcii ust. § 111 ods. 2 stavebného zákona, a teda nepredstavovala by trhovú cenu rovnakej
alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, ktorá je jedinou relevantnou pre posúdenie nároku
na vyššiu náhradu za vyvlastnenú nehnuteľnosť podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. Pokiaľ
žalovaný v tomto smere poukazoval na odborné stanovisko G.. P. zo dňa 31.07.2020, odvolací súd

uvádza, že predmetný dôkaz nebol žalovaným predložený v prvoinštančnom konaní, a to aj napriek
tomu, že o ňom v danom čase musel mať vedomosť, a pre jeho pripustenie v odvolacom konaní nebola
splnená niektorá z podmienok uvedených v § 366 CSP, preto sa ním odvolací súd nezaoberal. K právnej
argumentácii, ktorá odznela v predmetnom stanovisku G.. P. však možno uviesť, že odôvodňovanie
časovej pôsobnosti predmetnej novely vyhl. č. 492/2004 Z.z. v závislosti od neurčitého pojmu - termín

veľmi minulý sa javí ako vágne a bez opory v platnej právnej úprave. Opomenúť tiež nemožno fakt, že
okamih rozhodný pre ohodnocovanie vyvlastňovanej nehnuteľnosti vyplýva z ust. § 111 zák. č. 50/1976
Z.z., t. j. z právnej normy vyššej právnej sily a vyhl. č. 492/2004 Z.z. ako predpis nižšej právnej sily
rieši metódy a postupy ohodnotenia nehnuteľností. Logická je aj podporná argumentácia žalobcu v
tomto smere, keď uviedol, že, ak by v roku 2020 boli oproti roku 2016 zvýšené koeficienty pre výpočet

všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti o 100%, znalec by pri vypracovaní znaleckého posudku v roku 2020
nemohol pri ohodnotení nehnuteľnosti k roku 2016 postupovať podľa týchto zvýšených hodnôt.23. Prvoinštančný súd sa dôsledne zaoberal aj hodnotami znalcom určených koeficientov, ktorých
použitie je výsledkom subjektívneho odborného posúdenia znalca, na čom sa zhodli aj zainteresovaní
znalci, a v prípade znaleckého posudku č. 147/2017 Z.z. G.. Q. boli stanovené v povolenom rozpätí.

Rovnaký záver pripísal aj použitiu koeficienta povyšujúcich faktorov, na ktorého nadhodnotenie bolo
zo strany žalovaného najviac poukazované, a ktorý G.. Q. uplatnil v hodnote 1,8 z intervalu 1,01-
3,0. Nevybočil tak z medzí stanovených vyhl. č. 492/2004 Z.z. a zvolenú hodnotu prvoišntančný súd
nevyhodnotil ani ako neprimerane vysokú, nakoľko sa nachádza v spodnej polovici určeného intervalu.
Akceptovať možno aj názor prvoinštančného súdu, podľa ktorého výber konkrétnej hodnoty zvoleného

koeficientu je na odbornom zvážení znalca a pokiaľ neprekročí určený interval stanovený právnymi
predpismi pre konkrétny koeficient, nie je možné jeho výber sám o sebe považovať za pochybenie
znalca a diskvalifikáciu tohto znaleckého posudku z hľadiska jeho dôkaznej sily. Ostatné koeficienty
hodnotené znalcom G.. Q. a STU boli použité zhodne, resp. v prípade koeficienta dopravných vzťahov
bola odchýlka 0,05 (STU pracovala s hodnotou 0,85 a G.. Q. s hodnotou 0,9) a koeficienta všeobecnej
situácie STU dokonca pracovala s koeficientom vyšším o 0,15 (G.. Q. 1,15 a STU 1,30).

24. Správne potom prvoinštančný súd uzavrel, že žalovaný kvalifikovaným spôsobom nespochybnil
výsledok špecializovanej odbornej činnosti v zmysle zák. č. 382/2004 Z.z. vypracovaný G.. Q., a to ani
poukazom na výpoveď svedkyne G.. X. L. (v konaní sp. zn. 40C/24/2017) či odborné
stanovisko STU č. 35/2019. Pokiaľ sa žalovaný snažil konfrontovať vecnú správnosť znaleckých záverov

G.. Q., a rovnako aj G.. Č. a X. I. Y. N. Ú., Y..X.. odborným stanoviskom č. 35/2019 vypracovaným STU
(pozn.súdutýmistýmsubjektom,ktorývypracovalznaleckýposudokvsprávnomkonaní),prvoinštančný
súd správne poukázal na to, že posudzovanie správnosti týchto znaleckých posudkov tejto znaleckej
organizácii neprináleží a problematickou sa javí aj dôveryhodnosť týchto záverov, a to práve s poukazom
na to, že sa nejedná o nezainteresovaný subjekt, ale o znaleckú organizáciu, ktorá sama vypracovala

pre účely správneho konania ocenenie vyvlastňovanej nehnuteľnosti s markantne rozdielnou výslednou
hodnotou. Za danej situácie sa javí byť iluzórne očakávanie sebakritického a odlišného postoja k
vlastným odborným záverom, ktorý sa vo výsledku značne rozchádzal s ocenením nehnuteľností
žalobcom oslovenými znalcami. Relevantné závery znaleckého posudku G.. Q. nespochybnila ani
spomínaná výpoveď znalkyne G.. X. L., ktorá sa obmedzila len na z jej pohľadu neadekvátne určenie

hodnoty koeficienta povyšujúcich faktorov (1,80), oproti koeficientu použitému STU (1,10). Odhliadnuc
od povahy posudku STU (listinný dôkaz), jedná sa z jej strany len o jej vlastný názor ohľadom hodnoty
tohto koeficienta, nepovažujúc za pochybenie, pokiaľ znalec použil koeficient v inej hodnote v rámci
vyhl. č. 492/2004 Z.z. stanoveného rozmedzia. Spoločným pre posudky STU a G.. Q. pri stanovení
hodnoty koeficienta povyšujúcich faktorov bolo zohľadnenie právoplatného územného rozhodnutia

ako aj skutočnosti, že pozemky boli určené na vyššie využitie, než na aké pôvodne slúžili, čo sa
však v posudku STU nepretavilo do jeho odôvodnenia, keďže pri uvedenom koeficiente STU uviedla,
že sa nevyskytuje. Aj keď G.. L. to vo výpovedi uviedla ako formálnu chybu, táto spochybňuje
dôveryhodnosť a preskúmateľnosť posudku vypracovaného STU. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ
žalovaný mienil úspešne spochybňovať odborné závery G.. Q., bolo jeho povinnosťou nielen tvrdiť,

ale aj riadne a včas preukázať svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi spochybňujúcimi ich správnosť
(napr. relevantné spochybnenie použitých vstupných údajov pre znalecké skúmanie, použitej metódy
ohodnotenia nehnuteľnosti, príp. spochybnenie samotnej odbornosti žalobcom osloveného znalca). Len
samotné argumentačné spochybňovanie odborných záverov G.. Q. s poukazom na listinné dôkazy
predložené z vyvlastňovacieho konania bez podpory dôkaznými prostriedkami nemohlo žalovanému

zaručiť úspech v konaní. Rovnako dôvodom pre nariadenie nového znaleckého konania nemôže byť
len samotná subjektívna nespokojnosť žalovaného s ocenením sporného pozemku. Spochybňovanie
podpory znaleckých záverov žalobcom predloženými kúpnymi zmluvami a cenovou mapou nejavilo
známky konkrétnosti a určitosti, a preto tiež nebolo spôsobilé vo väčšej miere spochybniť správnosť
ocenenia nehnuteľnosti G.. Q. (obdobne viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sžd/4/2014 uverejnené v

ZvierkestanovískNSasúdovSRč.10/2015 podč.102).Odvolacísúdtiežpoukazuje,žežalovanýsavo
svojej argumentácii zameral prioritne na obhajobu záverov STU v posudku č. 34/2016. Opomenul však,
že samotní znalci STU posudzujúci znalecké posudky G.. Č. Y. Ú.- O., Y..X.. uviedli, že menovaní znalci
primerane zdôvodnili použitie metódy polohovej diferenciácie, ako aj nemožnosť použitia výnosovej
a porovnávacej metódy, správne vychádzali z jednotkovej východiskovej hodnoty pozemkov pre W.

(66,39 eura/m2) a zvolené koeficienty ustálili z intervalu hodnôt koeficientov uvedených vo vyhl. č.
492/2004 Z.z. Rovnako konštatovali, že tieto znalecké posudky predložené vo vyvlastňovacom konaní
spĺňali predpísané formálne a metodické náležitosti a rozdiel spočíval v rozdielnych pohľadoch znalcov
na ohodnocované nehnuteľnosti, keď do ich výpočtu vstúpila i veľká miera subjektivity znalcov. Tátosubjektivita pri volení predovšetkým sporného koeficienta povyšujúcich faktorov podľa odvolacieho súdu
u znalca G.. Q. nebola arbitrárna, bola riadne a logicky odôvodnená a podporená aj ďalšími žalobcom
zadováženými dôkazmi. Neodporovala ani samotnému záveru STU, podľa ktorého nie je vhodné

hodnotu povyšujúceho koeficienta voliť v hornej hranici intervalu, nakoľko pri stanovení východiskovej
hodnoty takéhoto pozemku znalec berie do úvahy budúci vyšší účel jeho využitia, než na aký slúži v
čase ohodnotenia. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, že súd nevykonal objektívnu a riadnu
analýzu odbornosti znaleckého posudku vypracovaného G.. Q., nakoľko ako už vyššie uviedol, súd nie
je oprávnený hodnotiť samotnú vecnú správnosť odborných záverov znalca a hodnotenie uvedeného

znaleckého posudku bolo prvoinštančným súdom vykonané v medziach procesnoprávnych požiadaviek.

25. Relevancii záveru o tom, že cena pozemkov určená vo vyvlastňovacom konaní prostredníctvom
ocenenia vykonaného STU je podhodnotená, podľa prvoinštančného súdu okrem znaleckých záverov
G.. Q. plne nasvedčovali aj ďalšie dôkazy, a to žalobcom predložené kúpne zmluvy uzatvárané
žalovaným v územnom obvode W. G. na rovnaký účel, t. j. za účelom výstavy líniovej stavby R7/D4, a v

ktorých bola jednotková cena za 1 m2 určená vo výške výrazne vyššej ako stanovil G.. Q. a žalovaný,
ktorý predmetné zmluvy uzatváral, nevedel dôveryhodným spôsobom vysvetliť tak výraznú diskrepanciu
(žalovaný pozemky v priamej blízkosti s posudzovaným pozemkom, ku ktorým existuje rovnaké územné
rozhodnutie, vykupoval za sumu 102,2 eura za 1 m2 oproti cene 65,37 eura za 1 m2, za ktorú bol
vyvlastnený pozemok žalobcu), čím vyvolal dôkazný stav, kedy súd prvej inštancie sa dôvodne postavil

na stranu znaleckého posudku G.. Q.. Zohľadnenie týchto rozdielov podľa odvolacieho súdu zodpovedá
aj ústavnému princípu rovnosti pri zachovaní ochrany vlastníckeho práva u vlastníkov druhovo rovnakej
veci.

26. Odvolací súd sa plne stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že len samotná skutočnosť, že

uvedené pozemky sa nachádzali v inom katastrálnom území ako pozemok, za ktorý si uplatňuje doplatok
náhrady žalobca, nediskvalifikuje kúpne zmluvy k týmto pozemkom z možnosti ich podporeného využitia
ako dôkazov o neprimerane nízkej hodnote pozemku posudzovanému v danej veci. Je potrebné si
uvedomiť, že žalobca predmetnými kúpnymi zmluvami nemal za cieľ exaktne preukázať výšku ceny
jemu vyvlastnených pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. W., ale tieto dôkazy mali

a sú spôsobilé podporiť jeho argumentáciu o podhodnotení ceny, za ktorú boli pozemky vyvlastnené.
Vzhľadom na zistený výrazný rozdiel medzi týmito cenami, ktorý ostal žalovaným logicky a vierohodne
neobjasnený,jeirelevantné,žesajednáajokúpnezmluvykpozemkomnachádzajúcimsavsusediacich
katastrálnych územiach. Ako účelovú vníma odvolací súd námietku nepreskúmateľnosti týchto cien
a ich neodborného určenia, a to aj s poukazom na to, že sa jedná o zmluvy uzatvárané samotným

žalovaným. Žalovanému správne prvoinštančný súd v tejto súvislosti vytkol, že samotný poukaz na
rozdielnu charakteristiku pozemkov bez bližšieho ozrejmenia nemožno považovať za dostatočný.
Takúto formy obrany aj odvolací súd hodnotí ako všeobecnú a neúčinnú. Ďalším dôkazom, ktorý
pri svojom rozhodovaní zohľadnil prvoinštančný súd, bola aj žalobcom predložená cenová mapa, z
ktorej vyčítal vyššiu jednotkovú kúpnu cenu pozemkov odkupovaných žalovaným na rovnaký účel

naprieč celým Slovenskom, a to pri všeobecne známej skutočnosti, že pozemky v blízkosti hlavného
mesta Bratislavy majú vyššiu hodnotu ako pozemky v iných častiach Slovenskej republiky (bližšie
viď aj odôvodnenie do konania predloženého rozsudku Krajského súdu v Bratislave v obdobnej veci
vedenej pod sp. zn. 10Co/62/2019). Aj tento rozdiel znejúci v neprospech žalovaného zostal v konaní
hodnoverne nevysvetlený. Správne súd prvej inštancie upriamil pozornosť strán v odôvodnení aj na

skutočnosť, že znalecký posudok STU, z ktorého záveru vychádzal správny orgán pri priznaní náhrady
za vyvlastnený pozemok, vychádzal z dokonca nižšej jednotkovej ceny ako je východisková hodnota
pozemku stanovená pre W. v prílohe vyhl. č. 492/2004 Z.z. Súd prvej inštancie sa prihliadnuc na tieto
žalobcom predložené dôkazy, osobitne na kúpne zmluvy vzťahujúce sa k susedným pozemkom v F. W.
vyvlastnenýmnarovnakýúčel,nijakoneodklonilodustálenejrozhodovacejpraxeNSSR,vzmyslektorej

sa primeranosť náhrady za vyvlastnený pozemok určuje podľa trhovej ceny, resp. podľa všeobecnej
hodnoty pozemku určenej znaleckým posudkom, za ktorú je nevyhnutné považovať cenu rovnakej
alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, na tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.
Kvalifikovane nespochybnený súkromný znalecký posudok G.. Q., predložené kúpne zmluvy vzťahujúce
sa najmä k pozemkom v katastrálnom území F. W., jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti potvrdzujú výkup

nehnuteľnosti žalovaným za účelom realizácie líniovej stavby D4/R7 za cenu takmer dvojnásobne vyššiu
oproti cene určenej v znaleckom posudku STU č. 30/2016, na základe ktorého určil Okresný úrad
Bratislava náhradu za vyvlastnené pozemky, a ktorým sa v priebehu celého konania žalovaný bránil.
Záver o dôvodnosti žalovaného nároku podľa prvoinštančného súdu pritom podporovali nielen znalecképosudky G.. Č. (hodnotený ako listinný dôkaz) a G.. Q. a predložené kúpne zmluvy, ale aj G.. F. Y. G.. L.,
ktoré stanovovali približne rovnakú trhovú hodnotu, ako aj posudky žalobcom neobjednané, a to G.. F.
Y. G.. N.. Hodnotiaci záver súdu prvej inštancie svedčiaci v prospech žalobnej požiadavky vychádza zo

starostlivého vyhodnotenia všetkých dôkazov predložených v súlade s ust. § 153 ods. 1 CSP jednotlivo
i vo vzájomnej súvislosti. Žalovaný v odvolaní selektívne stavia na pomyslené váhy výlučne podporné
dôkazy dosvedčujúce značnú diskrepanciu pri vykupovaní pozemkov žalovaným pod líniovú stavbu D4/
R7 naprieč celým Slovenskom (žalobcom predložené kúpne zmluvy) a znalecké posudky (G.. W. Y. Ú.
Ž.), na ktoré nebolo možné z dôvodu sudcovskej koncentrácie prihliadať.

27. V kontexte uvedeného tak nemožno prisvedčiť zásadnej odvolacej námietke, v zmysle ktorej mal
prvoinštančný súd konštatovať správnosť a vierohodnosť znaleckého posudku vypracovaného G.. Q.
bez náležitého, adekvátneho a odborného skúmania tohto dôkazu v kontexte ostatných dôkazov. Z
odôvodnenia hodnotiacich úvah prvoinštančného súdu je nepochybné, že všetky predložené dôkazy
hodnotil v prísnom súlade a rešpekte s ust. § 191 CSP, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky aj

vo vzájomnej súvislosti. Jeho úvahy zodpovedajú pravidlám voľného hodnotenia dôkazov, formálnej
logiky a sú aj riadne a presvedčivo odôvodnené. Opätovne odvolací súd zdôrazňuje, že len samotná
skutočnosť, že konajúci súd si neosvojil hodnotenie vykonaných dôkazov prezentované žalovaným,
neznamená, že sa s nimi riadne neoboznámil, a tiež nesprávnosť týchto úvah.

28. Žalovaný v rámci odvolacej argumentácie namietal aj nesprávne skutkové zistenie súdu prvej
inštancie, keď uviedol, že v konaní nezistil a žalovaný netvrdil existenciu výnimočných okolností pre
upustenie od plnej kompenzácie za žalobcovi vyvlastnené pozemky a nesprávne právne posúdenie,
keď súd prvej inštancie takéto okolnosti aj napriek jeho argumentácii nezhliadol. K tomuto odvolací súd
uvádza, že žalovaný od začiatku konania poukazoval aj na trestnoprávnu rovinu prípadu, konkrétne

uznesenie o začatí trestného stíhania a nedobromyseľnosť žalobcu, keď systematicky vykupoval
pozemky od tretích osôb určené na líniovú stavbu D4/R7, ktoré o tomto nemali vedomosť, a to za
cenu niekoľkonásobne nižšiu ako mala byť ich hodnota. Odvolací súd sa však stotožňuje aj s týmto
záverom súdu prvej inštancie, že tieto okolnosti nemožno kvalifikovať ako dôvody pre aplikáciu celkom
výnimočnéhozníženianáhradyzavyvlastneniepozemkovvovlastníctvežalobcu.Irelevantnouprezáver

o zákonnej, spravodlivej a proporcionálnej náhrade za vyvlastnenie je motivácia žalobcu k nadobudnutiu
vyvlastňovaných pozemkov či skutočnosť, že iné osoby mu predali pozemky za nižšiu kúpnu cenu.
Naviac je pri zachovaní prezumpcie neviny potrebné zdôrazniť, že uznesenie o začatí trestného stíhania
deklaruje len existenciu vyšetrovania skutočností nasvedčujúcich možnému páchaniu trestnej činnosti a
nijako nepreukazuje trestnú činnosť konkrétnej osoby v tejto súvislosti, t. j. žalobcu. Žalovaným tvrdené

nekalé úmysly pri nadobúdaní vlastníckeho práva za danej dôkaznej situácie nemožno hodnotiť inak ako
nepodložené dohady, ktoré nemôžu mať vplyv na priznanie primeranej kompenzácie za verejný zásah
do vlastníckeho práva.

29. Absolútne sa nemožno stotožniť s právne nenáležitou až vágnou argumentáciou žalovaného o

modifikovaní žalovaného nároku súdom prvej inštancie ako nároku vyplývajúceho zo súkromného
znaleckého posudku G.. Q. č. 147/2017, a nie zo znaleckých posudkov G.. G. Č. č. 7/2015, ktorému
tým súčasne vytkol, že mal nahradiť procesnú aktivitu žalobcu a porušiť tak aj rovnosť sporových
strán, keď rozhodol, že je dôvodnejšie, aby si žalobca uplatňoval nárok prostredníctvom súkromného
znaleckého posudku a nie znaleckého posudku vypracovaného G.. Č. vo vyvlastňovacom konaní.

Žalobca žalobu skutkovo vymedzil nesúhlasom s peňažnou náhradou priznanou mu za vyvlastnené
pozemky vo vyvlastňovacom konaní pred Okresným úradom Bratislava považujúc ju za neprimeranú,
pričom na preukázanie tejto neprimeranosti sa odvolával na všeobecnú hodnotu pozemkov určenú
znalcom G.. G. Č. v znaleckom posudku č. 7/2015 a požadované doplatenie peňažnej náhrady vyčíslil
ako rozdiel medzi sumou priznanou mu vo vyvlastňovacom konaní (1.082.209,70 eura - 766.623,84

eura). Úlohou súdu bolo v konaní posúdiť, či žalobca má nárok na náhradu za vyvlastnený pozemok
vo výške vyššej ako mu bola priznaná a vyplatená na základe vyvlastňovacieho konania. Je plne v
kompetencii žalobcu akú vyššiu sumu si uplatní, musí však preukázať jej dôvodnosť. Konajúci súd
rozhodoval o nároku riadne vymedzenom v žalobe a na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že vo vyvlastňovacom konaní nebol žalobca „odškodnený“ za nútené vyvlastnenie vlastníckeho

práva v sume zodpovedajúcej dikcii ust. § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. a sumu, ktorú si žalobca
uplatnil ako rozdiel medzi jeho vyčíslením a sumou priznanou vo vyvlastňovacom konaní, uznal ako
plne dôvodnú, keď vykonanými dôkazmi mal za preukázané, že hodnota vyvlastnených pozemkov bola
ešte vyššia než tá, z ktorej ako rozhodnej vychádzal pri vyčíslení žalovaného nároku žalobca. Žalobcapo predložení súkromného znaleckého posudku G.. Q. nevyužil procesnú možnosť rozšírenia žaloby o
sumu rozdielu medzi ocenením pozemku G.. Q. a výškou náhrady priznanou mu vo vyvlastňovacom
konaní. Vychádzal tak aj naďalej z vyčíslenia náhrady podľa ocenenia pozemkov vykonaným G.. Č., čo

bolo v jeho výlučnej dispozícii. Uvedené plne rešpektoval aj prvoinštančný súd, ktorý viazaný žalobným
návrhom mohol žalobcovi priznať len ním uplatnený finančný rozdiel a samotná skutočnosť, že v konaní
boli zabezpečené iné dôkazy než len tie, ktorými žalobca disponoval v čase podania žaloby, a ktoré
podporujú jeho nárok, nezakladá záver o modifikácii žalovaného nároku. Konajúci súd rozhodoval
o identickom nároku žalobcu vymedzenom rovnakým skutkovým základom, a irelevantné je v tejto

súvislosti, či jeho dôvodnosť žalobca preukáže dôkazmi zabezpečenými pri podaní žaloby alebo až v
priebehu konania.

30. Odvolací súd je tiež toho názoru, že postup prvoinštančného súdu nebol v rozpore so zásadou
rovnosti strán, ktorým poskytol rovnaký priestor na preukázanie svojich tvrdení a vyjadrenie sa k
predloženým dôkazom. Záver súdu prvej inštancie o nevyhnutnosti a správnosti dorovnania náhrady

za vyvlastnenie do výšky zodpovedajúcej spravodlivému a rozumnému usporiadaniu vzťahov medzi
sporovými stranami a odôvodnenie tohto záveru zodpovedá obsahu vykonaných dôkazov v ich
vzájomnej súvislosti a žalovaný nedôvodne namieta ich jednostranné vyhodnotenie v neprospech
žalovaného. Nenáležitá a nedôvodná je aj námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, keď
z jeho odôvodnenia je dostatočne zrejmé, z akých skutkových a právnych záverov súd prvej inštancie

vychádzal vo svojom rozhodnutí a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov. V
odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými otázkami, na ktoré poskytol
jasnú a zrozumiteľnú odpoveď. Na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho presvedčivosť
nemajú vplyv ani zrejmé nesprávnosti, ktorých odstránenie bolo predmetom vydaného opravného
uznesenia a tieto neboli prekážkou riadneho odvolacieho prieskumu.

31. Ako správny možno osvedčiť aj postup súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel požiadavke žalovaného
na nariadenie znaleckého dokazovania Ú. X. G. Ž. J. Q. Ž., pre ktorý skutočne neboli splnené
zákonné podmienky podľa § 207 ods. 3 CSP (ani jedna z nich). Ohodnotenie pozemku nemožno ani
s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu považovať za obzvlášť závažný prípad vyžadujúci

si osobitné vedecké posúdenie. Z argumentácie žalovaného je zrejmé, že žalovaným prezentovaná
závažnosť má spočívať v nejednotnom prístupe pri určení všeobecnej hodnoty pozemkov vyvlastnených
za účelom líniovej stavby D4/R7, čo nezakladá osobitnú závažnosť vyžadujúcu si osobitné vedecké
posúdenie. Nemožno hovoriť ani zrejmom rozpore znalcov, keď v predmetnom konaní bol predložený
len jeden znalecký posudok, a to G.. Q.. Nedôvodnosť takéhoto postupu vyplýva aj zo záveru

prvoinštančného súdu o kvalifikovanom nespochybnení znaleckých záverov G.. Q.. Na uvedené nemá
vplyv ani predloženie znaleckého posudku Ú. X. G. Ž. J. Q. Ž., ktorý bol vypracovaný pre účely
iného súdneho konania a vo vzťahu k iným vyvlastňovaným nehnuteľnostiam a na vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia nemá vplyv ani žalovaným tvrdený iný procesný postup súdu tej istej zákonnej
sudkyne v obdobnej prejednávanej veci (predmetom odvolacieho prieskumu je správnosť procesného

postupu a meritórneho rozhodnutia v danej veci so zreteľom na jej konkrétne okolnosti). Ust. § 153
CSP umožňovalo neprihliadať ani na znalecký posudok G.. W. rovnako vypracovaný pre iné súdne
konanie.Namargotýchtoskutočnostímožnododať,žesporovéstranyzaťažujevkonanínielenbremeno
tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno, ktoré má slúžiť na podporu procesného útoku alebo obrany. Strany
zodpovedajú nielen za jeho využitie, ale aj za včasnosť jeho využitia, ktorá vstúpila do popredia zmenou

civilného procesného kódexu. Odvolací súd je toho názoru, že postup žalovaného pri predkladaní
dôkazov, tak v prvoinštančnom konaní a následne aj v odvolacom konaní nezodpovedal starostlivému a
hospodárnemu prístupu a konajúci súd nijako nepochybil, pokiaľ tento prístup žalovaného sankcionoval
sudcovskou koncentráciou konania, pre ktorú boli splnené podmienky, a ktorá prináleží do diskrečnej
právomoci súdu. Odôvodnenie žalovaného ponúknuté v odvolaní, keď uviedol, že nesporuje skoršiu

dispozíciu s viacerými predloženými dôkazmi, avšak tieto sa rozhodol pripojiť ad hoc na podporu svojej
skutkovej argumentácie, nemôže obstáť v kontexte rímskoprávnej zásady „vigilantibus iura scripta sunt“
majúcej vyjadrenie práve aj v ust. § 153 CSP.

32. Vo vzťahu k skutočnostiam a dôkazom, ktoré žalovaný uvádzal a predkladal v odvolacej replike,

t. j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania, odvolací súd uvádza, že na tieto nemohol v zmysle
ust. § 365 ods. 3 CSP prihliadnuť (obdobne viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. IV. ÚS 90/2019). Nestotožnil sa ani s argumentáciou žalovaného o možnosti pripustenia novo
predložených dôkazov v intenciách § 366 písm. c) a d) CSP upravujúceho novoty v odvolacom konaní.Žalovaný vo svojej argumentácii nereflektuje na procesné právne následky spojené s plynutím času
normatívne vyjadrené v ust. § 365 ods. 3 CSP a teda skutočnosť, že prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany, ktoré odvolateľ v konaní pred súdom prvej inštancie nepoužil, možno za splnenia

stanovených podmienok (§ 366 CSP) uplatniť len v rámci plynutia lehoty na podanie odvolania, t. j. ako
neprípustné možno vyhodnotiť uplatňovanie nových prostriedkov procesného útoku v rámci odvolacej
repliky. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní v systéme neúplnej apelácie je nastavené reštriktívne,
ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie. Pod nemožnosťou ich

predloženia v zmysle § 366 písm. d) CSP ako jednou z podmienok výnimočného pripustenia novôt treba
rozumieť situáciu, kedy strana sporu objektívne bez svojej viny nemohla označiť prostriedky procesného
úroku alebo obrany, pretože o nich nevedela a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nevyužitie
svojho práva. Rovnaký záver ako uvedený v ods. 31. odôvodnenia platí aj vo vzťahu k doplneniu
dokazovania žalovaným navrhovanému v odvolacom konaní. Žalovanému bolo od začiatku konania
zrejmé, že jedinou spornou otázkou pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby je výška náhrady za

vyvlastnený pozemok, určená viacerými znalcami v značnej diskrepancii, a aj napriek tomu predkladal
návrhy na doplnenie dokazovania oneskorene, čo zohľadnil aj odvolací súd, ktorý za daného stavu
nezhliadol potrebu doplnenia dokazovania. Pod procesný režim zákazu novôt v odvolacom konaní
spadá aj návrh žalovaného na vykonanie dokazovania uznesením o začatí trestného stíhania zo dňa
20.12.2018 a celým vyšetrovacím spisom v danej veci. Žalovaný mal vedomosť o trestnom stíhaní ešte

pred prednesením tohto procesného návrhu a opomenúť nemožno ani skutočnosť, že vychádzajúc zo
žalovaným predloženého uznesenia o začatí trestného stíhania a jeho argumentácie, vo veci doposiaľ
nebolo vznesené obvinenie. Rovnako platí, že dokazovanie nemá viesť k pátraniu a vyhľadávaniu
skutočností svedčiacich v prospech strany, ale dôkazné prostriedky majú slúžiť na potvrdenie alebo
vyvrátenie tvrdených skutočností. Navrhnuté doplnenie dokazovania sa javí tiež ako nehospodárne

a nepotrebné, vzhľadom na už vyslovený záver súdu o tom, že žalovaným načrtnuté trestnoprávne
skutočnosti nie sú dôvodom pre zníženie náhrady za vyvlastnenie.

33. Odvolací súd neprihliadol ani na oznámenie žalovaného o rozhodnutí MS SR o vine nemenovaného
znalca zo spáchania iného správneho deliktu, keď jednak uvedené sa netýka žiadneho zo znaleckých

posudkov predložených v danej veci a tiež z dôvodu, že predmetom konania o inom správnom delikte
nie je posudzovanie vecnej správnosti znaleckého úkonu, ale jeho logickosť a ministerstvu neprináleží
hodnotenie dôkazov predložených v civilnom konaní.

34. Záverečný poukaz súdu smeruje k skutočnosti opakovane vyjadrovanej v rozhodnutiach Ústavného

súdu SR, v zmysle ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou
sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi pripomína,
že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García

Ruiz c. Španielsku z 21.1.1999) a nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Higgins c. Francúzsko
z 19.2.1998).

35.Vzhľadomnavyššieuvedené,keďsúdprvejinštancievykonaldokazovanievrozsahupotrebnompre
rozhodnutie vo veci, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na zistený skutkový
stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia a vec správne právne posúdil, odvolací súd napadnutý
prvoinštančný rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolacia argumentácia
žalovaného nebola podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilá privodiť požadovanú zmenu rozhodnutia

ani jeho zrušenie. Zhodné závery k odvolacej argumentácii žalovaného zaujal Krajský súd v Bratislave aj
v obdobných veciach vo svojej jednotnej rozhodovacej činnosti (viď napr. rozsudok zo dňa 23.08.2023,
č. k. 4Co/108/2022-1944, zo dňa 28.04.2022, č. k. 3Co/42/2020-1586, zo dňa 26.05.2022, sp. zn.
10Co/32/2021, zo dňa 27.04.2022, sp. zn. 6Co/123/2020, zo dňa 25.07.2019, č. k. 10Co/62/2019-983).

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu
vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne
úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).