Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. december 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Obdo/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708206783
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:8708206783.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej
a JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcu Z., nar. X. W. XXXX, Z., Z. XXXX/XX, zastúpeného
advokátom JUDr. Jánom Garajom, MBA, Tatranská Štrba, Partizánska 17/5, proti žalovanému Okresné
stavebné bytové družstvo Poprad, Poprad, Moyzesova 3368/25, IČO: 36 168 815, zastúpenému
Advokátska kancelária Hudzík & Partners s.r.o., Poprad, Moheľova 830/15, IČO: 47 251 654, o určenie
neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.
16Cb/126/2008,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. júla 2022 sp. zn. 5Cob/52/2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej tiež „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 16Cb/126/2008-404 zo dňa
8.11.2021 v prvom výroku určil, že uznesenie zhromaždenia delegátov Okresného stavebného bytového
družstva Poprad (ďalej aj „OSBD Poprad“) zo dňa 29.5.2008 je neplatné. Druhým výrokom priznal
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov OSBD Poprad konaného
dňa 29.5.2008 (ďalej aj „ZD“, alebo „NZD“) na základe toho, že je členom žalovaného a v súlade s ust.
§ 242 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“)
a so stanovami družstva, podal námietku a v zákonnom termíne aj žalobu. Žalobu odôvodnil tým, že 1)
ZD organizovali a zvolali neoprávnené osoby v mene predstavenstva OSBD Poprad
a pozvánku podpísali neoprávnené osoby a nečlenovia predstavenstva družstva, 2) zápis členov
predstavenstva OSBD Poprad v Obchodnom registri (ďalej aj „OR“) v čase zvolania ZD a jeho konania

dňa 29.5.2008 bol nepravdivý v rozpore so skutočnosťou, keďže zápis v OR si tieto osoby zabezpečili
uznesením z náhradnej členskej schôdze OSBD Poprad konanej dňa 19.5.2004,
kde aj prvý vznik funkcie člena predstavenstva si nechali zapísať do OR od tohto dňa.
3. Podľa žalobcu členská schôdza OSBD Poprad nebola žiadnym orgánom družstva, neexistovala a
nebola zapísaná v platných stanovách družstva. Žalobca uviedol, že dňa 29.5.2008 boli na nelegitímnom
ZD schválené nové stanovy OSBD Poprad, ktoré obsahujú ustanovenia rozporné so zákonom, pričom
v čase zvolania tohto ZD a aj doposiaľ je zápis v OR nepravdivý

a rozporný so skutočnosťou. Vyjadril sa, že predstavenstvo pod vedením pána D.
a podpredsedu pána S. nie je oprávnené prijímať uznesenia a rozhodnutia, udeľovať plnú moc, prokúru,
podpisovať, uzatvárať akékoľvek zmluvy a nie je oprávnené zvolať schôdzu ZD OSBD Poprad. Podľa
žalobcu podávali oprávnené osoby návrhy na zmenu zapísaných údajov o družstve na OR v Prešove,pričom od 19.6.2003 doposiaľ sú neplatné všetky uznesenia ZD, ktoré zvolalo predstavenstvo pod
vedením pána D. a podpredsedu pána S.. Poukázal aj na rozhodnutia Okresného súdu Poprad, kde
bolo rozhodnuté o neplatnosti uznesení ZD, ktoré boli konané

v rokoch 2005-2006. Uznesením z 29.9.2009 bolo konanie v tejto veci prerušené do právoplatného
skončenia konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „najvyšší
súd“) sp. zn. 3Obdo/10/2009 o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 4Cob/28/2008, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Poprad
pod sp.zn. 16Cb/1/2006. Uznesením z 2.11.2010 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia

konania vedeného na NS SR pod sp. zn. 3Obdo/23/2010 o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu
Prešov pod sp. zn. 5Cob/1/2009, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn.
18Cb/48/2006. Uznesením z 25.7.2013 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia konaní
vedených na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.: 1/Exre/327/2009, 1/Nsre/59/2006, 1/Nsre/65/2006,
1/Nsre/66/2006, 4/Re/460/2007, 3/Re/916/2008, 3/Exre/123/2011, 4/Re/944/2011, 1/Re/868/2012, 1/
Re/758/2013.

4. Súd prvej inštancie prvotne skúmal, či námietka neplatnosti uznesenia členskej schôdze
(v danom prípade zhromaždenia delegátov) bola žalobcom oznámená predstavenstvu družstva
do jedného mesiaca od konania schôdze, ktoré oznámenie je hmotnoprávnym predpokladom podania
žaloby na súd, tiež v lehote jedného mesiaca od oznámenia námietky predstavenstvu.
Súd prvej inštancie konštatoval, že námietka proti platnosti uznesenia ZD konaného 29.5.2008 bola

žalobcom adresovaná predstavenstvu OSBD Poprad s dátumom 25.6.2008, t.j. v zákonnej lehote.
5. K žalovaným namietanému nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu
(žalobca v čase podania žaloby už nemal byť členom družstva) súd poukázal na to, že táto otázka bola
riešená už v konaní sp. zn. 18Cb/48/2006 ako predbežná otázka, pričom súd v danej veci dospel k
záveru, že žalobca je členom družstva. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené

aj rozhodnutím odvolacieho súdu - Krajského súdu v Prešove č. k. 5Cob/1/2009-480
zo dňa 12.11.2009. Odvolací súd v uvedenom rozhodnutí pripustil možnosť podania dovolania z dôvodu,
že má ísť o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu v súvislosti s otázkou,
či prevodom vlastníctva družstevného bytu na člena družstva po účinnosti zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov zaniká jeho členstvo v družstve v zmysle stanov družstva. V

rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/23/2010 z 26.5.2011 najvyšší súd v danej veci vyslovil,
že členstvo žalobcu v družstve po prevode bytu do osobného vlastníctva nezaniklo ani zo zákona ani
podľa stanov družstva.
6. K argumentu žalovaného, že žalobca mal byť vylúčený rozhodnutím z členstva v družstve v súvislosti
so spáchaním trestného činu voči pani D., kedy bol právoplatne odsúdený

a malo sa tak stať v roku 2011, súd prvej inštancie konštatoval, že do súdneho spisu mal žalovaný
predložiť uvedené rozhodnutie ako aj rozhodnutie súvisiace s odvolaním žalobcu, avšak tieto dôkazy
súdu doručené neboli. Ako podstatnú vyhodnotil súd prvej inštancie argumentáciu žalovaného
vychádzajúcu z toho, že aktívna vecná legitimácia žalobcu má trvať aj v čase vyhlásenia rozsudku. Súd
prvej inštancie uviedol, že túto námietku žalovaného v rámci odvolacej námietky riešil aj Krajský súd v

Prešove vo veci sp. zn. 4Cob/86/2020 (na Okresnom súde Poprad vedená
pod sp. zn. 18Cb/19/2008), kde bola vytýkaná absencia vecnej aktívnej legitimácie
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, pričom Krajský súd v Prešove konštatoval, že takéto ponímanie ochrany
práv a právom chráneným záujmov je rozporné s článkom 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „CSP“) ako aj s § 1 OSP. Súd prvej inštancie preto uzavrel,

že otázka aktívnej legitimácie bola vyriešená v prospech žalobcu, a teda námietka žalovaného bola v
tejto časti neopodstatnená.
7. K ďalšiemu argumentu žalovaného, ktorým sa tento nestotožnil s tvrdením žalobcu,
že zhromaždenie delegátov, ktoré sa malo konať 29.5.2008 bolo zvolané predstavenstvom, ktoré nevie
preukázať, že mu funkcia vznikla na základe platného uznesenia zhromaždenia delegátov

v zmysle stanov družstva, poukázal súd prvej inštancie na zhromaždenia delegátov konané
dňa 25.5.2006 a 30.11.2006, na ktorých boli prijaté uznesenia zhromaždenia delegátov, konaného
24.11.2005. Súd prvej inštancie dal do pozornosti skutočnosť, že uznesenia prijaté na zhromaždení
delegátov dňa 24.11.2005 boli rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 16Cb/1/2006-272
zo dňa 21.1.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 4Cob/28/2008-358 určené za

neplatné. Taktiež rozsudkom Okresného súdu Poprad, č. k. 16Cb/224/2006-95 z 3.10.2008
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 2Cob/82/2008 zo dňa 9.4.2009 bolo tiež
za neplatné určené uznesenie zhromaždenia delegátov žalovaného konaného dňa 25.5.2006.Ďalej uviedol, že na zhromaždení delegátov zo dňa 30.11.2006, síce došlo opakovane k schváleniu
uzneseniazodňa25.5.2006,ktoréhodôvodyneplatnostivšaknaďalejpretrvávali,aopakovanýmprijatím
totožného uznesenia nedošlo zo strany žalovaného ku konvalidovaniu tohto úkonu, keďže pri opačnom

výklade by to znamenalo, že subjekt zvolávajúci zhromaždenie delegátov by mohol skôr vyslovené
neplatné uznesenie predkladať na schválenie niekoľkokrát, pričom dotknuté osoby by sa opakovane
museli domáhať neplatnosti uznesenia s rovnakým obsahom.
Uvedený názor bol vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Cob/86/2020-433.
8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že s ohľadom na to, že sa konali dve zhromaždenia delegátov OSBD

Poprad, pričom ZD konané na Mestskom úrade v Poprade dňa 27.4.2005 bolo vyhlásené za neplatné, sa
súd prvej inštancie zaoberal ďalším náhradným ZD OSBD Poprad konaným v rovnaký deň - 27.4.2005
o 20:00 hod. v priestoroch spoločnosti GAS & OIL s.r.o. v Poprade. Konštatoval, že aj toto NZD bolo
napadnuté žalobou o neplatnosť ZD, ktorú podal
pán B. (žalobca) na Okresnom súde Poprad vo veci sp. zn. 16Cb/192/2005, následne však žalobu zobral
späť, a teda neexistuje meritórne rozhodnutie týkajúce sa ZD OSBD Poprad

v priestoroch GAS & OIL s.r.o. zo dňa 27.4.2005 o 20:00 hod, resp. NZD o 20:30 hod.
9. Súd prvej inštancie uviedol, že OSBD vzniklo zápisom do OR dňa 20.12.1996, kedy pôvodné OSBD
Poprad bolo zrušené bez likvidácie rozdelením na dva subjekty (OSBD Poprad
a Bytové družstvo Kežmarok) s tým, že oba prevzali práva a povinnosti zrušeného družstva podľa
delimitačného protokolu. Na NZD dňa 29.11.2001 boli schválené stanovy družstva, kedy podľa článku

87 bod 2 písm. e) členská schôdza samosprávy volí delegátov a ich náhradníkov na ZD podľa zásad
určenýchpredstavenstvom.Pretosasúdprvejinštanciezaoberalotázkouajsohľadomnakonania,ktoré
predchádzali tomuto konaniu (sp. zn. 16Cb/108/2005, 16Cb/1/2006, 18Cb/48/2006, 16Cb/224/2006,
16Cb/148/2007, 18Cb/19/2008), či po prijatí stanov
dňa 29.11.2001 boli prijaté zásady predstavenstvom, na základe ktorých sa malo postupovať

pri voľbe delegátov a ich náhradníkov.
10. Poukázal na to, že Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 2Cbs/6/03 a sp. zn. 2Cbs/8/03
zo dňa 24.3.2004 konštatoval, že od prijatia stanov platných od 29.11.2001 predstavenstvo družstva
nevypracovalo zásady, podľa ktorých by sa volili delegáti a ich náhradníci na ZD. Taktiež súd prvej
inštancie uviedol, že po tomto období (po r. 2003) nebolo preukázané, že by boli vypracované

a schválené platné zásady predstavenstvom družstva, podľa ktorých by sa volili delegáti
a ich náhradníci na ZD. Predstavenstvo pod vedením pána D. prijalo zásady pre voľbu delegátov
uznesením č. 59/4/2004 na zasadnutí 22.4.2004, avšak tieto zásady, na základe ktorých sa konali v
období od 22.4.2004 do 8.9.2004 schôdze členských samospráv a voľby delegátov
a ich náhradníkov, boli rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Cbs/6/03

a sp. zn. 2Cbs/8/03 určené za neplatné (uznesenia ZD žalovaného konaného 19.6.2003
a dňa 25.9.2003). Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že práve na ZD dňa 25.9.2003 boli bodmi
programu aj voľba predstavenstva OSBD Poprad a kontrolnej komisie, kedy na základe tohto uznesenia
bolo zapísané do OR predstavenstvo pod vedením pána D., ktoré tieto zásady prijalo, a preto mal súd
prvej inštancie za to, že tieto zásady neboli platne schválené. Súd sa v konaní sp. zn. 16Cb/108/2005

oboznámil aj so zásadami pre voľby delegátov ZD a náhradníkov, ktoré malo prijať predstavenstvo pod
vedením Mgr. S., datovaných dňa 21.6.2005, kde v čl. 8
je uvedené, že tieto zásady a pravidlá schválilo OSBD Poprad dňa 17.5.2004, kedy dňa 21.6.2005
opätovne boli schválené tieto zásady a v čl. 6 bolo konštatované, že až do právoplatných volieb nových
delegátov a náhradníkov, ktoré sa mali uskutočniť v druhej polovici roku 2005, už podľa týchto zásad

platí náhradníkom a ich delegátom ich mandát tak, ako ho evidovalo družstvo
k 31.12.2002, podľa oficiálneho menného zoznamu malo v tom čase OSBD Poprad 244 delegátov a
300 náhradníkov.
11. Súd prvej inštancie mal za to, že v čase konania ZD dňa 29.5.2008 neexistovali predstavenstvom
platne prijaté zásady, na základe ktorých sa malo pri voľbe delegátov

a ich náhradníkov postupovať, keď aj všetky ďalšie ZD, alebo NZD OSBD Poprad, boli súdmi určené
za neplatné, a na NZD dňa 27.4.2005 o 20:30 hod., ktorého konanie žalobca spochybňoval, sa v bode
programu zmena stanov nenachádza. Súd prvej inštancie uviedol, že právny zástupca žalovaného
poukazoval práve na NZD z 27.4.2005, kedy prijaté uznesenie nemalo byť určené
za neplatné, pričom v pozvánke na ZD OSBD 27.4.2005, datovanej 19.4.2005 sa uvádza,

že sa zvoláva ZD na 27.4.2005 o 20:00 hod., a pokiaľ nebude ZD uznášaniaschopné, predstavenstvo
zvoláva NZD na 27.4.2005 o 20:30 hod. Tu súd prvej inštancie konštatoval, že zvolanie riadnej členskej
schôdze (prípadne ZD) a aj náhradnej schôdze ZD jednou pozvánkou tak, ako to urobil žalovaný, v
tomto prípade nie je možné (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1ObdoV 24/2004). Uviedol, že podľaprezenčnej listiny z NZD malo byť prítomných 19 delegátov z celkovo pozvaných 138. V rovnaký deň
sa aj na MsÚ v Poprade konalo ZD, kde bolo prítomných
54 delegátov, a teda nebolo jasné, koľko delegátov a náhradníkov členských samospráv reálne bolo

zvolených a kedy. Podľa súdu prvej inštancie, ak predstavenstvo pod vedením pána D. zvolalo ZD a
NZD dňa 27.4.2005, je otázne, či tak mohlo urobiť, keď na tomto NZD odvolávali členov predstavenstva
Mgr. S. a spol., a zvolili predstavenstvo pod vedením pána D. a spol.
12. Ďalej uviedol, že žalobca namietal, že ZD dňa 29.5.2008 zorganizovali a zvolali neoprávnené osoby
v mene predstavenstva OSBD a poukázal tak na rozpor s čl. 76 ods. 2 Stanov. Podľa súdu prvej inštancie

sa dokazovaním preukázalo, že predstavenstvo OSBD Poprad
pod vedením pána D. a spol. nevie vierohodne preukázať, že funkcia členov predstavenstva im vznikla
od 19.5.2004 na základe platného uznesenia ZD, alebo NZD tak, ako to vyžadujú Stanovy v čl. 76 ods.
3. Podľa súdu preto na uvedené nadväzuje tvrdenie žalobcu, že ZD zvolané na deň 29.5.2008 nebolo
zvolané riadne ako určujú stanovy v čl. 69. Zároveň z dokazovania vyplynulo, že uznesenie prijaté na ZD
29.5.2008 je neplatné, keďže sa ho zúčastnili delegáti, ktorých nezvolila členská schôdza samosprávy

podľa zásad určených predstavenstvom.
Súd prvej inštancie mal za to, že od prijatia stanov platných v čase konania uvedeného ZD
(podľa názoru súdu Stanovy z 29.11.2001) predstavenstvo družstva nevypracovalo zásady, podľa
ktorých by sa volili delegáti a ich náhradníci na ZD, preto akákoľvek voľba delegátov
a ich náhradníkov na ZD bez nich je v rozpore s čl. 87 ods. 2 písm. e) Stanov. Súd prvej inštancie

konštatoval, že po prijatí stanov na ZD dňa 29.11.2001 mali po tomto dátume byť prijaté nové zásady na
voľbu delegátov a ich náhradníkov na ZD, avšak toto nebolo v konaní preukázané, preto každá voľba
delegátov a ich náhradníkov na ZD žalovaného bola vykonaná v rozpore s čl. 87
ods. 2 písm. e) Stanov žalovaného, a aj z tohto dôvodu by boli prijaté uznesenia neplatné.
13. Podľa súdu prvej inštancie na schôdzach ZD OSBD Poprad konaných 19.6.2003

a 25.9.2003 došlo k tomu, že pán D. a Ing. A. boli zvolení uznesením ZD
za členov predstavenstva ako jeho predseda a podpredseda so vznikom funkcie od 19.6.2003,
resp. od 25.9.2003. Krajský súd v Prešove však určil uznesenia ZD zo dňa 19.6.2003 a 25.9.2003
za neplatné (rozsudok sp. zn. 2Cbs/6/03 a 2Cbs/8/03 z 24.3.2004, právoplatný dňa 27.4.2004).
Právoplatnosťou rozsudku tak zanikli ich funkcie. Právny stav v družstve sa mal vrátiť do stavu

pred deň 19.6.2003, pred dňom 19.6.2003 boli v OR zapísaní členovia predstavenstva OSBD
Poprad, a to predsedníčka predstavenstva Anna Dudinská (vznik funkcie od 19.6.2002), podpredseda
predstavenstva Mgr. S. (vznik funkcie od 22.7.2002). D., A. a ďalší členovia predstavenstva boli na
náhradnej členskej schôdzi OSBD Poprad zvolení opätovne za členov predstavenstva družstva, avšak
aj tu súd uznesenie z náhradnej členskej schôdze družstva z 19.5.2004 určil za neplatné, keďže členská

schôdza OSBD Poprad v zmysle stanov družstva vôbec neexistovala a právne neexistujúci orgán
nemohol prijať žiadne platné uznesenia
vo vzťahu k OSBD Poprad a ani zvoliť nových členov predstavenstva. Členská schôdza,
resp. náhradná členská schôdza nie je orgánom OSBD Poprad, pretože v stanovách žalovaného
náhradnú členskú schôdzu resp. členskú schôdzu ako najvyšší orgán družstva žalovaný upravil

a pomenoval ho ako zhromaždenie delegátov. V stanovách žalovaného je len upravená členská schôdza
samosprávy, avšak tento orgán nemá kompetencie ZD. Za tejto situácie predstavenstvo pod vedením
pána D. nemohlo rozhodnúť a ani zvolať ZD na deň 27.4.2005 so začiatkom o 20:00 hod. v priestoroch
spoločnosti GAS & OIL s.r.o. resp. NZD o 20:30 hod. a obdobne nemohli platne a účinne zvolať ZD,
ktoré sa konalo 26.5.2005, keď práve na základe ZD z tohto dňa malo dôjsť k zápisu predstavenstva pod

vedením pána D. a spol. do OR dňa 24.8.2005 so vznikom funkcie od 27.4.2005, alebo 28.4.2005. Na
základe týchto zistení dospel súd prvej inštancie k záveru, že ZD, ktoré sa malo konať 29.5.2008 bolo
zvolané predstavenstvom, ktoré nevie preukázať, že mu funkcia vznikla na základe platného uznesenia
ZD OSBD Poprad.
14. Na záver ešte uviedol, že žalobca mal za to, že predstavenstvo, ktoré je v súčasnej dobe zapísané

v OR, nie je oprávnené za žalovaného konať a zápis v OR je nepravdivý, v rozpore
so skutočným právnym stavom. Túto otázku však bude riešiť obchodný register Okresného súdu Prešov
v rámci podaného návrhu o zosúladenie zapísaných údajov v obchodom registri so stavom skutočným,
keď najvyšší súd uznesením sp. zn. 1Obdo/36/2019 zo dňa 22.4.2020 zrušil uznesenie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 3Cob/12/2018 z 3.5.2018.

15. O odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej tiež „odvolací súd“) rozsudkom č.
k. 5Cob/52/2021-499 zo dňa 21.7.2022, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu
zamietol. Druhým výrokom rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% .16. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhodnotil ako nedôvodnú námietku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu vznesenú žalovaným, pričom rovnako ako súd prvej inštancie poukázal na to, že
táto otázka už bola vyriešená (v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad

pod sp. zn. 18Cb/48/2006).
17. Odvolací súd námietku žalovaného, že súd prvej inštancie v tomto konaní nemohol predbežne
posúdiť otázku platnosti, resp. neplatnosti uznesení prijatých na náhradnom zhromaždení delegátov
konanom 27.4.2005, vyhodnotil ako dôvodnú. Mal za to, že za všeobecne ustálený právny názor možno
považovať, že o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia delegátov môže právoplatne rozhodnúť len súd.

Osobitne odvolací súd zdôraznil, že v posudzovanom prípade je potrebné vychádzať z posledných
uznesení ZD, ktoré žalobou napadnuté neboli
(tými sú rozhodnutia zhromaždenia delegátov zo dňa 27.4.2005 o 20:00 hod./20:30 hod.
v zasadačke GAS & OIL s.r.o. v Poprade), a teda vychádzať z tohto, že sú platné až do prípadného
rozhodnutia o ich neplatnosti súdom. Ak došlo k zápisu orgánov družstva na základe rozhodnutia
družstva, o zmene údajov zapísaných v OR je možné rozhodnúť len na základe ďalšieho platného

rozhodnutia družstva. Ak registrový súd nemá k dispozícii rozhodnutie súdu, týkajúce
sa neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia delegátov zo dňa 27.4.2005 o 20:00 hod./20:30 hod.
v zasadačke GAS & OIL s.r.o. v Poprade, a nemá iné platné rozhodnutie družstva, týkajúce
sa zmien orgánov družstva, nemôže registrový súd vymazať osoby týchto štatutárnych orgánov
a zapísať pôvodných štatutárov, či pôvodné orgány. V danom prípade nebolo predložené relevantné

rozhodnutie družstva, resp. právoplatné rozhodnutie súdu týkajúce sa zhromaždenia delegátov OSBD
Poprad, ktoré by vyhlásilo za neplatné uznesenie členskej schôdze z 27.4.2005, konanej
v priestoroch GAS & OIL s.r.o. Poprad. Podľa odvolacieho súdu o uvedenej skutočnosti svedčí
aj fakt, že toto NZD bolo napadnuté žalobou na Okresnom súde v Poprade v konaní vedenom
pod sp. zn. 16Cb/192/2005, v ktorej žalobca ako člen družstva žiadal o určenie neplatnosti uznesenia

NZD z dôvodu, že takéto sa nikdy nekonalo a listiny o priebehu tejto schôdze boli
iba fiktívne a nezachytávali reálny stav. Túto žalobu však žalobca písomným podaním
zo dňa 6.6.2006 zobral späť, a ako dôvod späťvzatia uviedol, že podľa jeho subjektívneho posúdenia
spornej veci sa dňa 27.4.2005 o 20:00 hod. v priestoroch GAS & OIL s.r.o.
v Poprade nikdy reálne nezvolalo zasadnutie ZD OSBD Poprad, a preto z jeho strany už nemá záujem

žiadať o určenie tejto neplatnosti. Predmetné konanie bolo uznesením súdu právoplatným ku dňu
29.06.2006 zastavené, a inou žalobou už napadnuté nebolo.
18. Záverom odvolací súd uviedol, že nakoľko si súd prvej inštancie neoveril, v akom štádiu
je konanie o zosúladenie údajov, vedené na základe návrhu pani Dudinskej zo dňa 1.7.2016,
a nezohľadnil ani neexistenciu akéhokoľvek právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorým by súd určil

neplatnosť uznesenia členskej schôdze z 27.4.2005, konanej v priestoroch GAS & OIL s.r.o. Poprad,
odvolací súd posúdil ako nesprávny záver súdu prvej inštancie, že uznesenie zhromaždenia delegátov,
ktoré sa konalo dňa 27.4.2005 o 20:00 hod./20:30 hod. v zasadačke GAS & OIL s.r.o.
v Poprade, je v rozpore s právnymi predpismi, Obchodným zákonníkom, ako aj stanovami družstva.
Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, rozsudok súdu prvej inštancie

zmenil tak, že žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa
ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a ust. § 262 ods. 1 CSP.
19. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) včas dovolanie, prípustnosť
ktorého vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a zároveň aj z ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP.
Dovolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal dovolateľovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

20. V dovolaní uviedol, že odvolací súd porušil jeho právo na spravodlivý proces, poukázal
na bod 19. a 20. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, majúc za to, že právne závery odvolacieho
súdu v nich obsiahnuté nekorešpondujú s dôkazmi zo spisu, tieto sú arbitrárne a svojvoľné.

21. Žalobca poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo/36/2019 zo dňa 22.4.2020 bod
45 jeho odôvodnenia, kde vyslovil, že „Dovolací súd upriamuje pozornosť na to,
že právoplatný rozsudok o žalobe o určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze družstva
(alebo uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti) je aj pre registrový súd záväzný, avšak

z hmotnoprávneho hľadiska je potrebné rozlišovať medzi neplatnosťou uznesenia členskej schôdze
družstva a neexistenciou takéhoto uznesenia - o takýto prípad ide vtedy, ak určité skutočnosti vôbec
nemožno považovať za členskú schôdzu. Túto otázku posudzuje registrový súd v konaní o zosúladenie
údajov v OR.“. S ohľadom na vyššie uvedené mal dovolateľ za to, že vyriešenie otázky neexistencieuznesenia náhradnej členskej schôdze delegátov zo dňa 27.4.2005 musí posudzovať registrový súd.
Tvrdil, že pokiaľ najvyšší súd poukázal na to, že otázku skúmania neexistencie uznesení z náhradného
zhromaždenia delegátov zo dňa 27.4.2005 môže posudzovať len registrový súd v konaní o zosúladenie

údajov v obchodnom registri a vyriešenie tejto otázky v konaní pred registrovým súdom - Okresným
súdom Prešov sp. zn. 1Exre/109/2016 registrový súd nikdy neriešil, nemohol ju za neho vyriešiť Okresný
súd Poprad.

22. Dovolateľ ďalej namietal, že ZD OSBD Poprad zo dňa 27.4.2005 o 20:00 hod, resp. NZD OSBD

Poprad zo dňa 27.4.2005 o 20:30 hod v spoločnosti GAS & OIL s.r.o. v Poprade -
i keď bolo fiktívne, tak samotný fakt, že išlo o náhradné zhromaždenie delegátov, vylučuje podľa
dovolateľa i hypotetickú úvahu o platnosti uznesenia takéhoto náhradného zhromaždenia delegátov, pre
prekážku vyplývajúcu z ust. § 239 ods. 8 ObZ. Tu podporne poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu
sp, zn. 1ObdoV/24/2004 z ktorého vyplýva že „Z ustanovenia § 239
ods. 8 Obchodného zákonníka vyplýva, že ak členská schôdza nie je schopná uznášať sa, zvolá

predstavenstvo náhradnú členskú schôdzu tak, aby sa konala do troch týždňov odo dňa,
keď sa mala konať členská schôdza pôvodne zvolaná. Náhradná členská schôdza musí
mať nezmenený program rokovania a je schopná uznášať sa bez ohľadu na ustanovenie § 238
ods. 3. Obdobne sa postupuje pri čiastkových členských schôdzach a pri schôdzach delegátov.“
Poukazoval na to, že z pozvánky na ZD OSBD Poprad zo dňa 19.4.2005, kde už na pozvánke

je podpísaný pán D. ako predseda predstavenstva OSBD Poprad a Ing. S. ako podpredseda, vyplýva,
že táto jedna pozvánka je vystavená na zhromaždenie delegátov OSBD Poprad
na deň 27.4.2005 o 20:00 hod a zároveň je to pozvánka aj na náhradné ZD OSBD Poprad
na deň 27.4.2005 o 20:30, pričom odvolací súd túto skutočnosť vo svojom odôvodnení opomenul a
obišiel tým aj uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1ObdoV/24/2004.

23. Dovolateľ za nepravdivé a svojvoľné označil tvrdenie odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie
nezohľadnil neexistenciu akéhokoľvek právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorým
by súd určil neplatnosť uznesenia členskej schôdze zo dňa 27.4.2005, o 20:00 hod./20:30 hod. konanej v
priestoroch GAS & OIL s.r.o. v Poprade. Odvolací súd posúdil ako nesprávny záver súdu prvej inštancie,
že uznesenie zhromaždenia delegátov, ktoré sa konalo dňa 27.4.2005

o 20:00 hod/20:30 hod v zasadačke GAS & OIL s.r.o. v Poprade, je v rozpore s právnymi predpismi,
tu poukazujúc na rozsudok sp. zn. 18Cb/19/2008. Ďalej namietal, že v rozpore s právnym záverom
odvolacieho súdu je reálna existencia akéhokoľvek právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorým mal
Okresný súd Poprad určiť neplatnosť uznesenia náhradného zhromaždenia delegátov z 27.4.2005,
konaného v priestoroch GAS & OIL s.r.o. v Poprade v rozhodnutí 18Cb/48/2006-385. Žalobca uviedol,

že výrok uvedeného rozhodnutia
bol: „Uznesenie zo zhromaždenia delegátov Okresného stavebného bytového družstva Poprad
konaného dňa 26.5.2005 v zasadačke SPP Poprad, ul. Kežmarská cesta a 27.4.2005, ktoré bolo v
zasadačke GAS & OIL s.r.o., Karpatská 15, Poprad (za neplatné uznesenie).“ (citované z obsahu
dovolania - pozn. dovolacieho súdu). Vzhľadom na uvedené mal dovolateľ za to, že súdy právoplatne

určili, že uznesenie zhromaždenia delegátov zo dňa 27.4.2005, ktoré bolo v zasadačke GAS & OIL s.r.o.,
Karpatská 15, Poprad, je neplatné.
24. Záverom dovolateľ navrhol dovolaciemu súdu odloženie právoplatnosti a vykonateľnosti odvolacieho
rozhodnutia z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keďže rozsudkom odvolacieho súdu došlo k
zásadným procesným pochybeniam, z ktorých podľa dovolateľa vyplýva,

že toto rozhodnutie odvolacieho súdu bude zrušené, resp. zmenené, ako aj za dôvodu, že uvedený
rozsudok zásadným spôsobom zasahuje do práva žalobcu na spravodlivý proces.
25. K dovolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, uviedol, že odvolací súd sa vysporiadal so
všetkými otázkami ako aj námietkami, ktoré boli v konaní uplatnené.
K dovolaciemu dôvodu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP uviedol, že žalobca neformuloval žiadnu

právnu otázku, ktorú dovolací súd riešil, resp. neriešil správne, a ani z obsahu dovolania
nie je možné vyvodiť akú právnu otázku by mal dovolací súd riešiť. Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť ako nedôvodné, a priznať žalovanému nárok
na náhradu trov dovolacieho konania.
26. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“)

ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podal včas žalobca, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP veta pred bodkočiarkou), viazaný dovolacími dôvodmi
(§ 440 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je v časti prípustné, avšak nie je dôvodnéa je potrebné ho zamietnuť (§ 448 CSP).
27. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho
súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim

sa jeho dôvodnosti. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti
dovolania je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania,
musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania, vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP, a tiež
podmienkydovolaciehokonania,t.j.aby(okreminého)dovolanieboloodôvodnenédovolacímidôvodmi,
aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust.

§ 431 až § 435 CSP.
K námietke porušenia práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP

28. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval primárne z ust. § 420 písm. f) CSP, nakoľko
mu ako žalobcovi mal súd nesprávnym procesným postupom znemožniť, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

29. K tvrdenej vade zmätočnosti predpokladanej ustanovením § 420 písm. f) CSP malo dôjsť
v dôsledku toho, že závery odvolacieho súdu podľa dovolateľa nekorešpondujú s dôkazmi vyplývajúcimi
zo spisu, súd nevyhodnotil tvrdenia a argumenty žalobcu v spore a neprihliadol
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, čím je rozhodnutie odvolacieho súdu arbitrárne a svojvoľné.
Z obsahu dovolania možno ďalej vyvodiť, že dovolateľ v zásade namietal aj to,

že odvolací súd mu znemožnil, aby v konaní uskutočňoval jemu patriace procesné práva, ktoré môže
vykonávať len registrový súd, a nie súd prvej inštancie resp. odvolací súd v tejto veci, v dôsledku čoho
došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
30. Aby bola daná prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, musí súd svojím
nesprávnym procesným postupom znemožniť strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré

jej priznáva zákon. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný
postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu,
a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou SR.
Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť

sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae,
teda odmietnutia spravodlivosti. Pre prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP musí
intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu

dosahovať mieru porušenia práva na spravodlivý proces.

31. Dovolací súd k tejto časti dovolacích námietok týkajúcich sa dôvodov v zmysle § 420
písm. f) CSP sumarizuje, že inštitút dovolania je súčasťou subsystému opravných prostriedkov, ktorými
možno za stanovených podmienok prelomiť právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov, pričom z

hľadiska jeho prípustnosti, ako aj priebehu konania je primárne zameraný
na odstránenie vád zmätočnosti a nesprávneho právneho posúdenia veci, a nie
na odstránenie skutkových deficitov civilného sporového konania. Vady vyskytujúce
sa v priebehu zisťovania skutkového stavu veci môžu zakladať porušenie práva na súdnu ochranu
len celkom výnimočne, najmä v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany

nadobudla určitú intenzitu, pričom tieto vady sa prelínajú s právom na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia (vrátane aspektu predvídateľnosti a presvedčivosti) a prejavujú sa primárne ako deficit
primeraného odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu. Ide o prípady tzv. opomenutých dôkazov
(nevykonanie dôkazného prostriedku bez vecného zdôvodnenia v odôvodnení konečného rozhodnutia)
a extrémneho nesúladu medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi na jednej strane a vykonanými

dôkazmi na strane druhej. Uvedené v tu preskúmavanej veci nenastalo.
32. Dovolací súd preskúmaním veci z hľadiska formulovaných dovolacích dôvodov nezistil arbitrárnosť
v zmysle svojvôle súdov resp. odvolacieho súdu v konaní, či pri formulovaní dôvodov rozhodnutia
odvolacieho súdu napadnutého dovolaním. Dovolací súd dodáva, že v sporovom konaní súd pri
rozhodovaní vychádza zo skutkového stavu veci, zisteného podľa výsledkov dokazovania a jeho

hodnotenia. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré
konštatoval, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancia, pre ktoré
došlo k zmene rozhodnutia a zamietnutiu žaloby. Z procesného hľadiska preskúmavané rozhodnutie
odvolacieho súdu obsahovalo právnu argumentáciu produkovanú oboma sporovými stranami, odvolacísúd sa námietkami a argumentami oboch sporových strán zaoberal a nie je mu možné vytýkať to, že
sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu.

33. Dovolací súd má za to, že pokiaľ dovolateľ označil procesný postup odvolacieho súdu
a napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, a to preto, že vecne nevyhovelo jeho žalobnému nároku,
ide tak len o prejav nespokojnosti žalobcu s výsledkom sporu, a nie o prípustné a dôvodné výhrady
voči procesnému postupu súdov v konaní. Preto napadnuté rozhodnutie nemožno z hľadiska námietok
dovolateľa považovať za arbitrárne a z tohto dôvodu za vykazujúce vady zmätočnosti

v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP.
34. Ak žalobca prípustnosť dovolania podľa tohto dovolacieho dôvodu (§ 420 písm. f) CSP) čiastočne
vyvodzoval aj z právnych záverov, na ktorých súdy založili svoje rozhodnutie, dovolací súd v tejto
súvislosti pripomína, že prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP, nezakladá (a účinky
umožňujúce meritórny dovolací prieskum nevyvoláva) to, že by napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch

(porovnaj judikát R 54/2012, ale aj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 62/2010,
2Cdo 97/2010, 3Cdo 53/2011, 4Cdo 68/2011, 5Cdo 44/2011, 6Cdo 41/2011).
Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej procesnej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných
oprávnení sa strane sporu neznemožňuje právnym posúdením. Pokiaľ teda aj zvyšná časť námietok
dovolateľa týkajúcich sa procesného postupu súdov v konaní smerovala v podstate k nesprávne

zistenému skutkovému stavu a z neho vyplývajúcemu nesprávnemu právnemu posúdeniu veci,
tak dovolací súd uvádza, že v tejto časti dovolania nešlo o prípustné dovolacie dôvody.

35.Dovolacísúduzatvára,ženazákladevyššieuvedenýchdôvodovbolivovzťahuktejtočastidovolania
splnené podmienky pre jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP ako podaného proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP).

36. Dovolateľ prípustnosť dovolania kumulatívne vyvodzuje aj z ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP, podľa

ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

37. Pre dovolanie prípustné podľa § 421 CSP platí, že ho možno odôvodniť iba tým,

že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá
za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Pokiaľ dovolateľ nevymedzí ním tvrdený dovolací dôvod uvedeným spôsobom,
je to dôvodom pre odmietnutie dovolania podľa ustanovenia § 447 písm. f) CSP, podľa ktorého dovolací

súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, alebo ak dovolacie
dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435.

38. Posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo
či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádza do úvahy až vtedy,

ak je dovolanie procesne prípustné (R 54/2012).

39. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy,

ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.
40. Dovolací súd pri interpretácii ust. § 421 ods. 1 CSP zdôrazňuje, že prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia je limitovaná tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo

od vyriešenia určitej, dovolateľom formulovanej právnej otázky. Hoci dovolateľ výslovne nesformuloval
žiadnu právnu otázku, z obsahu jeho dovolania vyplýva, že nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu o
neexistencii právoplatného súdneho rozhodnutia vo vzťahu k určeniu neplatnosti uznesenia členskej
schôdze zo dňa 27.4.2005.41. Dovolateľ predovšetkým vyvodzuje svoje námietky nesprávneho právneho posúdenia veci z
predpokladu, že podľa neho posudzovať otázku (ne)existencie uznesenia náhradnej členskej schôdze

delegátov zo dňa 27.4.2005 môže len registrový súd v konaní o zosúladenie údajov v OR, pričom
registrový súd túto otázku neriešil a súd prvej inštancie ju v tejto veci podľa dovolateľa riešiť nemohol,
nakoľko na to nie je vecne príslušný. Dovolateľ výslovne tvrdí, že najvyšší súd v rozhodnutí sp.
zn. 1Obdo/36/2019 vyslovil právny názor, podľa ktorého vyriešenie otázky neexistencie uznesenia
náhradnej členskej schôdze delegátov zo dňa 27.4.2005 môže posudzovať len registrový súd.

42. Dovolateľov záver je však nesprávny a nemá oporu v citovanom rozhodnutí.
Rozhodnutie najvyššieho súd sp. zn. 1Obdo/36/2019 je kasačným rozhodnutím, ktorého podstatou je
konštatovanie,žeodvolacísúdsanezoberalnámietkamiodvolateľky(pozn.dovolaciehosúdu:manželky
dovolateľa v tomto spore), čím došlo k porušeniu ust. § 387 ods. 3 CSP a k zrušeniu rozhodnutia pre
porušenie práva na spravodlivý proces. K uvedenému dovolací súd poukazuje

na následné rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 1Obdo/67/2021, kde sa tento zaoberal obdobnou
námietkou podanou manželkou dovolateľa, pričom v bode 36. uvedeného rozhodnutia
sa konštatuje, že „...právoplatný rozsudok o žalobe o určení neplatnosti uznesenia členskej schôdze
družstva (obdobne uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti) je pre registrový súd záväzný. Z
hmotno-právneho hľadiska je však potrebné rozlišovať medzi neplatnosťou uznesenia členskej schôdze

družstva a neexistenciou takéhoto uznesenia, o prípad ktorý
ide vo všeobecnosti vtedy, ak určitú skutočnosť vôbec nemožno považovať za členskú schôdzu, čo
posudzuje registrový súd aj v konaní, v rámci ktorého posudzuje, či stav zapísaný
v OR je v súlade so skutočným právnym stavom (a predovšetkým to posudzuje v konaní o zápise údajov
do OR). Výsledkom konania o zosúladenie údajov v OR môže byť iba zápis s deklaratórnym účinkom,

pričom napríklad výmaz prokuristu z OR, o ktorý tiež navrhovateľka žiadala, má konštitutívny účinok.
Bližšiu charakteristiku konaní, upravených v § 278
ods. 3 CMP a rozdiely medzi nimi, uviedol dovolací súd v odseku 39 odôvodnenia
(a to v súvislosti s námietkou navrhovateľky, že jej návrh na zosúladenie údajov v OR
so skutočným právnym stavom mal registrový súd posúdiť podľa § 299 a nasl. CMP).

Dovolací súd opätovne poukazuje na to, že v konaní o zápise údajov do OR
(ktoré nemá charakter súdneho konania a uplatňuje sa v ňom tzv. registračný princíp) registrový súd
len po formálnej stránke skúma, či sú splnené zákonom ustanovené formálne predpoklady pre zápis
navrhovaných údajov do OR (okrem určitých výnimiek ako je napríklad prvozápis spoločnosti alebo
družstva do OR, zápis zmeny obchodného mena a pod.,

kedy sa vykonáva tzv. materiálna kontrola), teda registrový súd skúma, či návrh na zápis podala
oprávnená osoba, či bol podaný vo forme ustanovenej osobitným predpisom, či je úplný a zrozumiteľný,
či údaje uvedené v návrhu sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh, či je návrh doložený
listinami, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré sa majú zapísať do OR, či bol zaplatený súdny poplatok a
pod. V konaní o zosúladenie údajov v OR so skutočným právnym stavom (na rozdiel od konania o

zápise údajov do OR) súd zisťuje skutočný stav veci, t. j. či skutočný právny stav zodpovedá právnemu
stavu zapísanému v OR a uplatňuje sa v ňom vyšetrovací princíp, v rámci ktorého súd môže vykonať aj
také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. V rámci tohto konania môže registrový súd prerušiť konanie len
vtedy, ak prebieha konanie o žalobe o neplatnosť uznesenia členskej schôdze družstva alebo valného
zhromaždenia obchodnej spoločnosti. Inak konanie o zosúladenie údajov v OR nemožno prerušiť ani

z dôvodu, že prebieha iné súdne konanie alebo viaceré konania, ktorého alebo ktorých predmetom
sú skutkové alebo právne otázky, ktoré by mohli mať význam ako predbežná otázka aj v konaní o
zosúladenie údajov v OR (§ 296 ods. 2 CMP). Konanie o zrušenie zápisu údajov do OR (ako nový
právny inštitút upravený v CMP, ktorý predtým v OSP upravený nebol) predstavuje prostriedok nápravy
vo vzťahu k zápisu údajov do OR, pretože jeho cieľom

je zrušenie zápisu údajov v OR v prípade, ak na ich zápis neboli splnené predpoklady
(skutkové a právne) vyžadované zákonom. V takomto konaní je možné zrušiť zápis s deklaratórnym
účinkom, ale aj účinkom konštitutívnym. Takéto konanie však môže začať
len na návrh podaný podľa § 299 a nasl. CMP, pričom navrhovateľka takýto návrh nepodala (dovolací
súd preto nepovažoval za dôvodnú jej námietku uplatnenú v predchádzajúcom dovolaní, že súdy oboch

inštancií pochybili, keď jej návrh neposúdili podľa § 299 CMP
a tým porušili jej právo na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f/ CSP).“ V bode 38. ďalej dovolací
súd uviedol, že „Dovolací súd súhlasí s názorom odvolacieho súdu, že úlohou registrového súdu v
predmetnom konaní, ktoré sa viedlo na základe návrhu navrhovateľky(na začatie konania o zosúladenie údajov v OR so skutočným právnym stavom), bolo zistiť,
či skutočný právny stav je v súlade s právnym stavom zapísaným v OR, a nie posudzovať neplatnosť
uznesenia (riadnej alebo náhradnej) členskej schôdze družstva, o skutočnosti ktorej môže byť

rozhodované iba v sporovom konaní na základe žaloby o určenie neplatnosti uznesenia členskej
schôdze družstva, resp. zhromaždenia delegátov (viď aj uznesenie NS SR sp. zn. 1VObdo/1/2021 zo
dňa 24.06.2021). Pokiaľ registrový súd zistil, že ohľadom údajov týkajúcich sa členov predstavenstva,
členovkontrolnejkomisieaprokuristuuzapísanejosoby(OSBDPoprad)jeprávnystav,ktorýjezapísaný
v OR, v súlade so skutočným právnym stavom, nemohol postupovať v zmysle návrhu navrhovateľky a

vymazať ňou uvedených členov predstavenstva, členov kontrolnej komisie a prokuristu spätne niekoľko
rokov
(ku dňu 19.05.2004 členov predstavenstva a členov kontrolnej komisie a ku dňu 23.09.2005 prokuristu)
a zapísať členov predstavenstva a členov kontrolnej komisie s dňom vzniku
ich funkcie, uvedeným pri jednotlivých osobách. Odvolací súd konštatoval, že sa stotožnil
so záverom registrového súdu, že navrhovateľka v podanom návrhu a jeho prílohách na zápis

jednotlivých osôb do funkcií členov predstavenstva a členov kontrolnej komisie s rôznymi dátumami
vzniku funkcie nepreukázala konkrétnu právnu skutočnosť ku tej-ktorej osobe, odôvodňujúcu vykonanie
ňou požadovaného zápisu v OR. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodu, že registrový súd nemal k dispozícii
žiadne právoplatné rozhodnutie súdu týkajúce
sa vyslovenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov zo dňa 27.04.2005

a ani iné rozhodnutie zapísanej osoby týkajúce sa navrhovaných zmien v orgánoch družstva,
preukazujúcich tvrdenia navrhovateľky v podanom návrhu, odvolací súd sa stotožnil
so záverom registrového súdu, že nie je možné spätne dozadu niekoľko rokov vymazať dovtedajších
členov predstavenstva, členov kontrolnej komisie a prokuristu a zapísať členov predstavenstva a členov
kontrolnej komisie tak, ako to požadovala navrhovateľka.

Tieto dôvody boli - aj podľa názoru dovolacieho súdu - relevantné (kľúčové) pre rozhodnutie odvolacieho
súdu,ktorýpotvrdiluzneseniesúduprvejinštancie,ktorýmtentozamietolnávrhnavrhovateľkynazačatie
konania o zosúladenie údajov v OR podľa § 289 CMP, pričom odvolací súd námietky navrhovateľky
považoval za nedôvodné z tých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Námietky
dovolateľky voči zvolaniu riadneho a následne náhradného zhromaždenia delegátov dňa 27.04.2005 tou

istou pozvánkou možno subsumovať pod formálny dôvod zvolania zhromaždenia delegátov, čo možno
napadnúť
len žalobou o určenie neplatnosti uznesenia, podanou v sporovom konaní podľa § 131
Obch. zák., a nie v konaní o zosúladenie údajov v OR podľa § 289 CMP.“

43. Z uvedeného teda vyplýva, že najvyšší súd konzistentne vo svojich rozhodnutiach uzatvára, že
registrovýsúdvkonaníozosúladenieúdajovlenzisťuje,čisúsplnenépredpokladyprevyhoveniezápisu
- zisťuje skutočný stav veci, pričom neposudzuje či uznesenie
(riadneho či náhradného) zhromaždenia delegátov bolo ne/platné, keďže o neplatnosti členskej
schôdze družstva (obdobne v tomto spore o zhromaždení delegátov) môže byť rozhodované iba v

sporovom konaní na základe žaloby o určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze družstva, resp.
zhromaždenia delegátov. Uvedené možno analogicky dovodiť aj z právnych záverov vyplývajúcich
z vyššie citovaného rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1VObdo/1/2021 zo dňa 24.6.2021 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 57/2021), podľa ktorého „v konaniach vo veciach obchodného

registra nie je registrový súd oprávnený prejudiciálne posudzovať otázku neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia, o ktorej môže rozhodnúť
len súd v civilnom sporovom konaní na základe žaloby podľa ustanovenia § 131 Obchodného
zákonníka.“

44. Ohľadom námietky dovolateľa k nemožnosti zvolania riadneho a následne náhradného
zhromaždenia delegátov dňa 27.4.2005 na 20:00 hod. a 20:30 hod. v priestoroch spoločnosti GAS &
OIL s.r.o. v Poprade, tou istou pozvánkou, v jeden deň, ktorú skutočnosť mal odvolací súd opomenúť,
čím nezohľadnil rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1ObdoV/24/2004, dovolací súd konštatuje, že
uvedenúnámietkumožnovyhodnotiťakonámietkutýkajúcusaformálnehonedostatkuspôsobuzvolania

zhromaždenia delegátov, čo možno však napadnúť len žalobou o určenie neplatnosti uznesenia, ktoré
by vyhlásilo uvedené uznesenie členskej schôdze za neplatné. Dovolací súd pripomína, že náhradné
zhromaždenie delegátov z 27.4.2005, konané
v GAS & OIL s.r.o. v Poprade síce bolo napadnuté žalobou na Okresnom súde Popradsp. zn: 16Cb/192/2005, následne však bola žalobcom (v tejto veci dovolateľ) žaloba vzatá späť a konanie
bolo rozhodnutím súdu prvej inštancie zastavené. Teda neexistuje meritórne rozhodnutie súdu týkajúce
sa neplatnosti uznesení zhromaždenia delegátov, resp. náhradného zhromaždenia delegátov OSBD

Poprad zo dňa 27.4.2005 o 20:00/20:30 hod. v priestoroch spoločnosti
GAS & OIL s.r.o. v Poprade.

45. K námietke dovolateľa vo vzťahu k ne/existencii právoplatného súdneho rozhrnutia, ktorým by súd
určil neplatnosť uznesení členskej schôdze (zhromaždenia delegátov)

zo dňa 27.4.2005 v GAS & OIL s.r.o. v Poprade, pri argumentácii dovolateľa, že takýmito rozhodnutiami
sú rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 18Cb/19/2005 a rozsudok Okresného súdu Poprad sp.
zn. 18Cb/48/2006, dovolací súd uvádza, že tieto tvrdenia z obsahu uvedených rozhodnutí nevyplývajú.
Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 18Cb/48/2006-385
zo dňa 20.11.2008 bolo určené, že uznesenie zo zhromaždenia delegátov OSBD Poprad
zo dňa 26.5.2005 je neplatné; rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 18Cb/19/2005-331

zo dňa 16.10.2020 bolo určené, že uznesenie zhromaždenia delegátov OSBD Poprad
zo dňa 29.11.2007 je neplatné. Teda ani v jednom zo žalobcom uvedených rozhodnutí súdy
vo výrokoch svojich rozhodnutí nevyslovili neplatnosť uznesenia ZD resp. NZD OSBD
zo dňa 27.4.2005 v GAS & OIL s.r.o. v Poprade o 20:00/20:30. Napokon, dovolací súd
tu ešte uvádza zo spisu vyplývajúce zistenie, že dňa 27.4.2005 sa konalo náhradné ZD vo veľkej

zasadačke MÚ v Poprade, Popradské nábrežie 2802/3, Poprad, ktoré bolo napadnuté žalobou
na Okresnom súde v Poprad, pričom žalobkyňou bola členka družstva pani Kmecová, ktorá žiadala
vysloviť neplatnosť tu prijatého uznesenia. Konanie bolo vedené Okresným súdom Poprad
pod sp. zn. 16Cb/108/2005 a vo veci bolo rozhodnuté dňa 17.5.2006 tak, že súd určil uznesenie z NZD
vo veľkej zasadačke MÚ v Poprade zo dňa 27.4.2005 za neplatné. Možno teda uzavrieť,

že v danom spore nebolo predložené žiadne rozhodnutie súdu alebo družstva týkajúce
sa riadneho alebo náhradného zhromaždenia delegátov OSBD Poprad, ktorým by bolo
za neplatné určené uznesenie (riadneho alebo náhradného) zhromaždenia delegátov
zo dňa 27.4.2005 konané v GAS & OIL s.r.o. v Poprade o 20:00/20:30 hod.
46. Podľa ust. § 447 písm. c) a písm. f) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, alebo nie je odôvodnené prípustnými dovolacími
dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.

47. Podľa ust. § 448 CSP, dovolací súd zamietne dovolanie, ak dovolanie nie je dôvodné.

48. Dovolací súd vzhľadom na prípustnosť dovolania v časti dôvodov v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. b)
CSP týkajúcich sa položenej právnej otázky, uskutočnil vo veci meritórny prieskum. Z právnych záverov
dovolacieho súdu vyššie formulovaných k zodpovedaniu právnej otázky podstatnej pre rozhodnutie
sporu, vyplýva, že odvolací súd napadnutým rozsudkom rozhodol vecne správne, ak nevyhovenie
žalobe založil na závere, že o neplatnosti rozhodnutia ZD OSBD Poprad uznesenie (riadneho alebo

náhradného) zhromaždenia delegátov
zo dňa 27.4.2005 konané v GAS & OIL s.r.o. v Poprade o 20:00/20:30 hod. môže právoplatne rozhodnúť
len súd v konaní o určenie neplatnosti uznesenia, a nie je možné takúto otázku posudzovať registrovým
súdom v rámci konaní o zosúladenie zapísaných údajov v obchodom registri so stavom skutočným.
Odvolací súd tiež správne konštatoval, že v posudzovanej veci treba vychádzať z posledných uznesení

ZD, ktoré však takou žalobou napadnuté neboli.

49. Dovolanie žalobcu bolo preto v tejto časti posúdené ako nedôvodné.
Z tohto záveru, v spojení s predtým konštatovanou neprípustnosťou dovolania z hľadiska dôvodov
v zmysle § 420 písm. f) CSP [§ 447 písm. c) CSP], dovolací súd vo výsledku rozhodol meritórne o

zamietnutí dovolania podľa § 448 CSP.
50.Knávrhudovolateľanaodkladprávoplatnostinapadnutéhorozsudkuodvolaciehosúdu(§444ods.1,
2 CSP) dovolací súd uvádza, že pokiaľ nie je zistená existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre
vyhovenie návrhu, tak dovolací súd v súlade so svojou ustálenou rozhodovacou praxou o tom nevydáva
osobitné rozhodnutie.

51. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP), preto
mu vznikol nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol
najvyšší súd podľa ust. § 453 ods. 1 CSP vo väzbe na § 255 ods. 1 CSP a § 262ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
dovolacieho súdu samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

52. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.