Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Tos/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323010408
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8323010408.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov Mgr.
Iva Maruščáka a JUDr. Moniky Halkociovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30.11.2023 v trestnej
veci proti odsúdenému A. B. pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr.
zákona, v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn. 9Nt/1/2023 zo dňa 20.09.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku návrh odsúdeného A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v C., D., trvalé bytom E. XX, F. G., H. I., D., t. č. vo výkone trestu ÚVV a ÚVTOS
Dubnica nad Váhom, na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Humenné sp. zn.
13T/46/2021 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods.

3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona zamietol, pretože nezistil podmienky
obnovy konania podľa § 394 Tr. poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí odsúdený sťažnosť. Vo
vlastnom písomnom podaní ju odôvodnil v podstate tým, že ho zvolený obhajca JUDr. Ladislav Csákó
ešte pred vynesením rozsudku sp. zn. 13T/46/2021 zo dňa 05.01.2022 pri návšteve vo väzbe ubezpečil

a tvrdil, že okresný prokurátor súhlasil s podmienečným odložením trestu. Rovnako aj jeho manželku
ubezpečilobhajcaiprokurátor,žezaskutokmubudeudelenýpodmienečneodloženýtrestaposúdedňa
05.01.2022 pôjde domov, no nakoniec na pojednávaní na Okresnom súde Humenné dňa 05.01.2022
bol rozsudkom sp. zn. 13T/46/2021 odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky
a 8 mesiacov. Tvrdil, že obhajca a prokurátor okresnej prokuratúry klamali, uviedli ho do omylu ešte
pred vynesením rozsudku dňa 05.01.2022, rovnako klamali jeho manželke, že dostane trest, ktorý bude

podmienečne odložený. Poukazoval aj nato, že Ústava SR, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv
v čl. 6 garantujú zastupovanie pred súdom každému, advokátom – právnym zástupcom, ktorí majú určité
povinnosti, ako majú obhajovať klienta, predkladať návrhy a dôkazy a zmierňovať, resp. dokázať nevinu
svojho klienta. Tvrdil, že obhajca JUDr. Ladislav Csákó ho klamal od začiatku, zavádzal a uviedol do
omylu jeho, aj jeho manželku, tvrdil, že trest bude podmienečne odložený a pôjde domov. Boli tak, podľa
jehonázoru,porušenéjehoústavnéprávaazákladnéprávogarantovanéDohovoromEÚoochranepráv

každého západným spôsobom, porušené právo na obhajobu zo strany obhajcu, ktorého mu ustanovil
súd. Ďalej uvádza, že úmysel, resp. spáchanie trestného činu prevádzačstva úmyselne, nebolo OČTK
nikdy dokázané, že potvrdzujú to, podľa jeho názoru, výpovede svedkov v prípravnom konaní. Prechod
územím SR nikdy nebol, pretože zatknutie políciou nastalo ihneď po tom, ako cudzinci nastúpili do
auta, čiže kvalifikácia skutku je nesprávna, neúmyselné zavinenie a skutok spáchaný v štádiu pokusu
podľa § 14 Tr. zákona, t. j. mal byť súdený maximálne podľa § 355 ods. 1 Tr. zákona v sadzbe 1 až 5

rokov, pretože nevedel, že svojím konaním porušuje zákon platný v SR. Z vyššie uvedených dôvodov
a s prihliadnutím na dobu už strávenú vo výkone trestu žiada, aby krajský súd zrušil, resp. prijal jehosťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn. 9Nt/1/2023 a vydal nové rozhodnutie, prijal
jeho návrh na obnovu konania a vyhlásil nový rozsudok, ktorým rozhodne, že čas strávený vo väzení
je dostatočný trest za skutok, ktorý spáchal.

Písomne prostredníctvom svojej obhajkyne uviedol, že podľa jeho názoru je napadnuté uznesenie
predčasné, pretože súd prvého stupňa nevykonal všetky dôkazy, na základe ktorých by mohol dospieť k
záveru, že neboli zistené dôvody obnovy konania. Odkazujúc na odôvodnenie napadnutého uznesenia
a ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zákona mal za to, že disponuje od spoluväzňov odsúdených za obdobný

trestný čin informáciou, že tresty, ktoré im boli uložené, boli v porovnaní s uloženým trestom odňatia
slobody omnoho miernejšie. Takto odkazoval na rozsudok Okresného súdu Senica zo dňa 28.11.2022
sp. zn. 2T/94/2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2023 a ním bol obžalovaný uznaný za
vinného zo spáchania zločinu prevádzačstva podľa ustanovenia § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm.
d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona a z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa ust. § 289 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

3 (tri) roky spolu s trestnom prepadnutia veci, trestom vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo
výmere 5 (päť) rokov a trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej
premávke vo výmere 2 (dva) roky. Na základe skutkového stavu, kedy odsúdený v tejto trestnej veci
spáchal v jednočinnom súbehu dva trestné činy, pričom jeden z týchto trestných činov bol totožný
s trestným činom ods. A. B., dostal trest odňatia slobody miernejší, a to konkrétne o 12 mesiacov.

Spomenul aj rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 01.12.2022 sp. zn. 2T/53/2022, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.12.2022, a ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného
zo spáchania zločinu prevádzačstva podľa ustanovenia § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 3 (tri) roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 (päť) rokov. Aj v tomto prípade bol

za ten istý trestný čin uložený v porovnaní s odsúdeným A. B. miernejší trest. Rozsudkom Krajského
súdu Banská Bystrica zo dňa 02.05.2023 sp. zn. 5To/35/2023 bol na základe odvolania obžalovaného
zrušený rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 25.01.2023 sp. zn. 2T/99/2022, v ktorom
bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania zločinu podľa ustanovenia § 355 ods. 2 písm. a/,
ods. 3 písm. c/, písm. d/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a

8 mesiacov. Odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste odňatia slobody a
uložil obžalovaného trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Odkazoval aj na ďalšie rozhodnutia,
ktorými bol tiež ukladaný trest miernejší ako trest, ktorý mu bol uložený, na rozsudok Okresného súdu
Pezinok zo dňa 20.01.2023 sp. zn. 46T/1/2023 a na rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo
dňa 22.12.2022 sp. zn. 11T/156/2022, pričom v obdobnej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Žiar

nad Hronom sp. zn. 4T/19/2023, bol rovnako podaný návrh na povolenie obnovy konania z dôvodov
rovnakých, ako sú u odsúdeného, pričom tomuto návrhu bolo vyhovené a obnova konania v predmetnej
trestnej veci bola povolená. Podľa názoru odsúdeného, v rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno
obísť ani možnosti jeho nápravy z hľadiska určenia prognózy jeho budúceho vývoja správania, na
základe objasnenia jeho osobných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom vrátane

vplyvu sociálnej mikroštruktúry, pričom v zmysle zásady primeranosti trestu má byť trest úmerný škode,
ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, teda nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy, z čoho
vyplýva i zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania a judikatúra ESĽP uplatňuje princíp proporcionality
vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a
garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti medzi zásahom do práva

a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu zdôrazňuje aj pri zásahoch
do práv chránených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd majúcich podobu
trestných sankcií. V nadväznosti na toto tvrdenie odsúdený poukazoval aj na Nález Ústavného súdu
PL. ÚS 1/04/ zo dňa 24.02.2005, podľa ktorého, každý zákon by mal spĺňať požiadavky, ktoré sú vo
všeobecnosti kladené na akúkoľvek zákonnú úpravu v právnom štáte a ktoré možno odvodiť z čl. 1

ods. 1 ústavy. S uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti,
platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné
princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov ako aj zásada
primeranosti, resp. proporcionality. V súvislosti s požiadavkou primeranosti trestu zohráva významnú
úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie požiadavky primeranosti

trestu v konkrétnych prípadoch, a teda individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti
trestu v konkrétnom prípade. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať
na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, avšak bráni mechanickému postupu súdu pri
rozhodovaní o treste. S poukazom na ustanovenie § 34 Tr. zákona, podľa ktorého, účel trestu spočívav tom, že samotný trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou, odsúdený navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnuté uznesenie a sám vo veci
rozhodol tak, že vyhovuje návrhu na povolenie obnovy konania alebo aby uložil súdu prvého stupňa,
aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal Krajský súd v Prešove, ako nadriadený súd, v zmysle § 192

ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť,
ako aj konanie, predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia, a dospel k záveru, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.

Z obsahu spisu vyplýva, že odsúdený sťažovateľ bol v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné
pod sp. zn. 13T/46/2021 rozsudkom zo dňa 05.01.2022 uznaný vinným zo zločinu prevádzačstva podľa

§ 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že

- po predchádzajúcej dohode s osobou „V.“, ktorá ho požiadala, aby za finančnú odmenu 500 USD
odviezol presne nestotožnený počet osôb zo Sniny do Nemecka dňa 16.6.2021 v ranných hodinách

prišiel z miesta prechodného bydliska v Českej republike s ďalšou osobou E. I., občan Ukrajiny, do
rekreačnej oblasti Sninské rybníky v Snine, kde na pokyn ďalšej neznámej osoby v čase okolo 20.00
hod. presadol do tam pripraveného osobného motorového vozidla VW Touran, EČV: XXXXXXX a už
sám odišiel do obce Pčoliné, okres Snina kde na základe ďalšej telefonickej komunikácie a usmernenia
s osobou ukrajinskej národnosti v čase okolo 20.20 hod. zastavil na určenom mieste na štátnej ceste

na konci obce Pčoliné za asistencie neznámej osoby ukrajinskej národnosti do vozidla naložili osem
osôb mužského pohlavia, a to: J. H. I., nar. XX.XX.XXXX, K. L. K., nar. XX.XX.XXXX, M. K. K., nar.
XX.XX.XXXX, K. J. K., nar. XX.XX.XXXX, (všetci štyria občania Sýrie bez cestovných dokladov) a E.
N. N., nar. XX.XX.XXXX, G. N. hamad, nar. XX.XXX.XXXX, O. I. K., nar. XX.XX.XXXX a O. I. N.,
nar. XX.XX.XXXX (všetci štyria občania Iraku bez cestovných dokladov), ktorí sa predtým ako občania

krajiny, ktorá nie je členským štátom európskej únie nelegálnym spôsobom dostali na územie Slovenskej
republiky, s týmito osobami sa vydal na cestu s cieľom ich previesť cez územie Slovenskej republiky,
Českej republiky na presne neidentifikované miesto v Spolkovej republike Nemecko, pričom toto vozidlo
bolo krátko nato zastavené a kontrolované príslušníkmi zásahovej skupiny MZJ PZ RHCP Sobrance.

Za to mu bol uložený podľa § 355 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, pri existencii a
prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, písm. l) Tr. zákona a za použitia § 39 ods. 2 písm.
d/, ods. 4 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov, pričom pre výkon
uloženého trestu bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Z predloženého spisu zároveň vyplynulo, že vyhláseniu tohto rozsudku predchádzalo na verejnom
zasadnutí konanie o dohode o vine a treste a tento rozsudok sa stal rozsudkom, ktorým bola schválená
dohoda o vine a treste medzi sťažovateľom a prokurátorom, pričom je zrejmé z obsahu zápisnice
o verejnom zasadnutí, že sťažovateľ ako obvinený uznal vinu a prijal navrhnutý, vyššie uvedený
trest. Rozsudok tak vo výroku o vine, ako aj vo výroku o treste, nadobudol právoplatnosť a stal sa

vykonateľným dňom vyhlásenia, teda dňa 05.01.2022.

Z obsahu spisu pritom vyplýva, že samotnú žiadosť o povolenie obnovy konania sťažovateľ s odkazom
na § 34 Tr. zákona a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 1/04 zo dňa 24.02.2005
v podstate založil na poukazovaní na údajnú neprimeranosť jemu uloženého trestu v porovnaní s

trestami ukladanými ďalšími súdmi v iných trestných veciach s tým, aby uložený trest bol zrušený a
bol mu uložený miernejší trest s podmienečným odkladom spolu s trestom vyhostenia aj s ohľadom na
jeho tvrdenie, že keď sa uzatvárala dohoda o vine a treste, obhajca mu povedal, že musí dohodu prijať,
aby mal nižší trest a on ako prvotrestaný nevedel, čo je dohoda o vine a treste, pričom keď mal ísť na
Slovensko, dostal SMS, obsahom ktorej bolo, že sa mu vyhrážali, že keď nesplní túto dohodu, bude mať

problémy, čo ako dodal, uviedol aj prokurátorovi pri uzatváraní dohody o vine a treste.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jasne vyplýva, o aké skutočnosti okresný súd oprel svoje
rozhodnutie, ktorým zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania. Plynie z neho, že nezistilexistenciu žiadnych skutočností alebo dôkazov, súdu skôr neznámych, ktoré by mohli samy osebe
alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o treste, ktorý
by bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom odsúdeného, alebo že by uložený

druh trestu bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, keď za takú skutočnosť nepovažoval rozhodnutie
iného všeobecného súdu prvého stupňa o uloženom treste v obdobných trestných veciach a predložené
rozhodnutia nepovažoval pre svoje rozhodovanie za právne záväzné. Doplnil svoju úvahu o stanovisko,
že súdu neprináleží posudzovať rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov v obdobných trestných
veciach, nakoľko pri úvahách o povahe a výmere uloženého trestu súdy aplikujú prísnu sudcovskú

individualizáciu s ohľadom nielen na osobu páchateľa trestného činu, ale aj spôsob spáchania trestného
činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností a súd musí rozhodovať v súlade s princípom právnej istoty a ustálenej rozhodovacej praxe
ako odvolacieho súdu, tak Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Okresný súd zdôraznil, že odsúdený
uzavrel dohodu o vine treste, v rámci ktorej uznal svoju vinu a s návrhom prokurátora k druhu, výmere
trestuaochrannéhoopatreniabezvýhradsúhlasilanavrhovanýtrestaochrannéopatrenieprijalaktorou

sa vzdal práva na verejný proces a súd rozhodoval o prejednávanom skutku, jeho právnej kvalifikácii
a primeranosti trestu v rozsahu uvedenom v návrhu dohody o vine a treste. Poukazoval aj na to, že v
dohode o vine treste bolo zjavne individuálne prihliadnuté najmä na spôsob spáchania trestného činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich i priťažujúcich okolností,
pričom odsúdenému bol mimoriadne znížený trest až na krajnú hranicu, aký umožňuje zákon v rámci

uzavretia dohody o vine a treste podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona, teda o jednu tretinu pod
dolnú hranicu stanovenú zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pričom odsúdený spáchal zločin, za
ktorýtrestnýzákonumožňujeuložiťtrestodňatiaslobodysdolnouhranicou7rokovahornouhranicou10
rokov a súd rozhodoval o prejednávanom skutku, jeho právnej kvalifikácii a primeranosti trestu v rozsahu
uvedenom v návrhu dohody o vine a treste a zistil, že predložená dohoda je v súlade s príslušnými

ustanoveniami Tr. poriadku (§ 233 a § 333 ods. 3 Tr. poriadku) a nie je nespravodlivá ani neprimeraná
(§ 334 ods. 2 Tr. poriadku), a tak okresný súd predmetnú dohodu schválil.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by

bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky
obnovy konania podľa § 394.

Je pravdou, že povinnosť rešpektovať ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, resp.
povinnosť dôkladne a presvedčivo odôvodniť prípadný odklon od nej, dopadá na všetky všeobecné súdy
Slovenskej republiky, krajský súd nevynímajúc. Krajský súd v Prešove zdôrazňuje, že v prípadoch, ktoré
sa skončili právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, je rozsah prieskumnej
povinnosti daný § 394 ods. 1 Tr. poriadku. Súd v tomto konaní skúma iba to, či vyšli najavo skutočnosti

alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a
dôkazmiužskôrznámymiodôvodniťinérozhodnutieovinealebovzhľadomnaktorébypôvodneuložený
trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu
by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo
upustenieoduloženiasúhrnnéhotrestubybolovzrejmomnepomerekzávažnostičinualebokpomerom

páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

V rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania nie je teda možné preskúmavať správnosť
pôvodného rozhodnutia, jeho zákonnosť a odôvodnenosť, nie je možné posudzovať zákonnosť postupu
v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vysporiadal so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie a obhajobou obvineného, či správne vyhodnotil vykonané dôkazy,
či rešpektoval zásady bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní, či bolo zachované právo na obhajobu
a pod., či sa dopustil nejakých ďalších procesných pochybení, ale skúma len, či vyšli najavo skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr známe a či by tieto dôkazy alebo skutočnosti samy osebe alebov spojení so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré boli známe už predtým, mohli odôvodniť iné rozhodnutie
o vine, alebo v rámci ktorých by bol uložený trest v zrejmom nepomere s účelom trestu.

Podľa názoru nadriadeného súdu, odsúdený neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktorými by preukázal,
že sú splnené podmienky pre obnovu konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. poriadku. Konanie
o dohode o vine a treste prebehlo s nespochybniteľným súhlasom sťažovateľa, ktorý ako obvinený mal
zabezpečenú možnosť, ktorú aj využil, keď sa vyjadroval v procese schvaľovania dohody verejne pred
súdom.

Je potrebné súhlasiť s úvahou okresného súdu, že nie je viazaný žiadnym z rozhodnutí, ktoré odsúdený
predkladal ako rozhodnutia, ktorými boli v iných trestných konaniach obvineným ukladané iné tresty.
Takto predkladané rozsudky ako dôkazy, nie sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie súdu v predmetnej
trestnej veci sťažovateľa. Jeho tvrdenie, že keď sa uzatvárala dohoda o vine a treste, že obhajca mu
povedal, že musí dohodu prijať, aby mal nižší trest a on, ako prvotrestaný, že nevedel, čo je dohoda o

vine a treste a že keď mal ísť na Slovensko, dostal SMS, obsahom ktorej bolo, že sa mu vyhrážali, že keď
nesplní túto dohodu, bude mať problémy, čo ako dodal, uviedol aj prokurátorovi pri uzatváraní dohody o
vine a treste, tiež takými dôkazmi a skutočnosťami nie sú. Odsúdený mal zabezpečenú právnu pomoc
zo strany advokáta, relevantného obhajcu a jeho právo na obhajobu bolo zabezpečené do tej miery,
že mal príležitosť zrozumiteľne vyjadriť svoju vôľu, čo aj urobil spôsobom súladným so zákonom. Súdu

pritom bolo známe, že ide o prvotrestanú osobu. Rovnako prokurátor oznámil na verejnom zasadnutí
pred vyhlásením rozsudku aj skutočnosť uvádzanú sťažovateľom ohľadne údajnej SMS a aj svoje
stanovisko, keď oznámil, že takáto SMS-ka sa v mobilnom telefóne nenachádzala, pretože mobilný
telefón odsúdeného bol predmetom znaleckého skúmania znalcom a z neho extrahovaná komunikácia
sa týkala teda sčasti aj tohto skutku, ale nebola takého charakteru, z ktorého by bolo možné prijať záver,

že odsúdený bol pod tlakom nejakej hrozby, ujmy, či už jemu samotnému alebo jeho rodiny.

Pokiaľ ide o sťažnostnú námietku spočívajúcu v údajnom konaní jeho obhajcu a prokurátora okresnej
prokuratúry,ktorýmmalbyťklamaný,uvádzanýdoomylueštepredvynesenímrozsudkudňa05.01.2022
a že mala byť nimi klamaná aj jeho manželka, že dostane trest, ktorý bude podmienečne odložený,

nejde o skutočnosti ani dôkazy odôvodňujúce povolenie obnovy konania v tomto prípade. V tomto smere
Trestný poriadok pozná len ustanovenie § 394 ods. 5, podľa ktorého, obnova konania, ktoré sa skončilo
niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným
rozsudkom zistí, že policajt alebo prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením
povinnosti spáchal trestný čin. K tomu je ale namieste dodať, že Krajskému súdu v Prešove nebolo

známe, že by taký právoplatný rozsudok existoval, keď ho ani sťažovateľ nepredložil.

Sťažnostné námietky trpia nedostatkom spôsobilosti byť dôvodmi pre povolenie obnovy konania. Súd
rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania nie je v takom dôkaznom stave oprávnený hodnotiť
rozsah a úroveň hodnotenia vykonaného v pôvodnom konaní konajúcimi súdmi. Preskúmajúc obsah

predloženého spisu teda aj krajský súd dospel k záveru, že podmienky pre povolenie obnovy konania
zistené neboli.

Nadriadený súd preto uzatvára, že odsúdeným A. B. v prejednávanej veci uvádzané skutočnosti
a dôkazy nespĺňajú podmienky na povolenie obnovy právoplatne skončeného trestného konania,

a keďže žiadne podmienky pre povolenie obnovy konania nezistil, sťažnosť odsúdeného v zmysle § 193
ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.