Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. november 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 40C/57/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422203711
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1422203711.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v spore žalobcov: 1/ A. Z., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, XXX XX I., 2/ U.. B. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/
XX, XXX XX I., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Mestským súdom Bratislava IV, so
sídlom Saratovská 1/A, 844 54 Bratislava, o určenie právnej skutočnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou (v znení poslednej špecifikácie doručenej súdu dňa 11.09.2023) domáhali, aby
súd určil, že nastala účinnosť späťvzatia v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 22C/39/2018

doručením e-mailu dňa 20.06.2018, ktorý doplnili žalobcovia osobným doručením, ktorým žalobu
zobrali v plnom rozsahu späť ešte cca polhodinu pred pojednávaním dňa 21.06.2023. Na odôvodnenie
uviedli, že podali na Okresný súd Bratislava IV dňa 11.07.2018 určovaciu žalobu, ktorou žiadali, aby súd
rozhodol, či tu ich právo na vstup intervenientov do konania vedenom na OS BA IV č.k. 8C 44/2017 ako
legitímnych účastníkov je alebo nie je. Súd v konaní vytýčil pojednávanie, termín stanovil na 21.06.2021
v čase o 8:30 hod., pričom žalobca 2/ dňa 20.06.2021 e-mailom doručil na súd späťvzatie návrhu, dňa
21.06.2021 v čase o 8:22 hod. na súd doručil späťvzatie aj písomne.

2. Výzvou zo dňa 11.11.2022 súd vyzval žalobcov na späťvzatie žaloby ako zjavne nedôvodnej v súlade
s § 138 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. Žalobcovia v podaní doručenom súdu dňa 22.11.2022 ako rekciu na uvedenú výzvu uviedli, že
rozhodnutie plní v tomto prípade preventívny charakter, pretože pomocou žaloby možno eliminovať
stav ohrozenia práva či neistoty žalobcov v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno

dospieť inak, pričom určovacia žaloba je v tomto konkrétnom prípade značne účinnejšia než iné právne
prostriedky. Ďalej uviedli, že daná určovacia žaloba vystihuje obsah a povahu príslušného právneho
vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, tvoriace určitý právny rámec, ktorý je zárukou
ochrany práv žalobcov 1/ a 2/, rovnako ako odvrátenia budúcich súdnych podaní a sporov, pričom tieto
funkcie sú v súlade s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Uviedli, že trvajú na svojom práve
na súdnu ochranu a rozhodnutia o tom, ktorým dňom, hodinou, či minútou nadobudol účinnosť právny
úkon späťvzatia, doručený na tunajší súd elektronickou poštou dňa 20.06.2021, osobne dňa 21.06.2021

v čase 08:22 hod., pretože rozhodnutím sa predíde majetkovej ujme.

4. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že späťvzatie žaloby je úkon
učený súdu a teda je podaním v zmysle § 123 ods. 1 C.s.p. voči súdu účinný okamihom doručenia avoči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli. Uviedol, že ide o jednostranný
procesný úkon žalobcu adresovaný súdu, ktorý musí byť urobený v predpísanej forme. Uviedol tiež,
že nakoľko späťvzatie žaloby je podaním vo veci samej, žalobca musí podanie podľa § 123 ods. 2

C.s.p. v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu dodatočne doručiť v listinnej
podobe alebo elektronicky s autorizáciou, pričom obsahovo musí ísť o totožné podanie, a to najneskôr
do desiatich dní, inak súd na späťvzatie žaloby neprihliada (§ 125 ods. 2 C.s.p.). Uviedol tiež, že ak
je súdu doplnenie tohto úkonu riadne doručené v lehote, nastávajú jeho účinky okamihom, kedy súdu
došlo podanie v elektronickej podobe, a to aj bez ohľadu na úradné hodiny. Poukázal na to, že podaním

doručeným súdu e-mailom dňa 20.06.2021, doplneným písomne dňa 21.06.2021, žalobcovia 1/ a 2/
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 22C/39/2018 zobrali žalobu späť bez
udania dôvodu, účinky predmetného podania tak nastali dňa 20.06.2021 a Okresný súd Bratislava IV
následne zákonným postupom podľa § 145 ods. 1 C.s.p. konanie uznesením č. k. 22C/39/2018 - 192
zo dňa 21.06.2021 zastavil.

5. Žalobcovia v reakcii na uvedené poukázali na to, že s časťou vyjadrenia žalovaného vo vecí
účinkov späťvzatia dňa 20.06.2021 vyjadrujú plný súhlas, avšak poukazujú na právny nesúlad medzi
skutočnosťou, že účinky späťvzatia nastali dňa 20.06.2021, no napriek tomu súd v uznesení sp. zn.
22C/39/2018-192 dňa 21.06.2021 v bode III. výrokovej časti priznal žalovanému 2/ nárok na náhradu
trov konania. Poukázali na to, že súd v odôvodnení uviedol, že právo na náhradu trov žalovanému 2/

vznikol dňa 21.06.2021 (tj. po účinkoch späťvzatia, čoho následok/dôsledok je zastavenie konania zo
dňa 20.062021), kedy sa na pojednávanie spolu jeho právnou zástupkyňou avokátkou p. Hreňovou
dostavil. Uviedli, že voči predmetnému uzneseniu podali odvolanie, v ktorom predložili dôkazy o tom,
že účinok späťvzatia nastal dňa 20.06.2021 a s tým súvisiaci nesúlad s ďalším konaním súdu - tj. ako
mohol po účinkoch späťvzatia s dôsledkom zastavenia konania pojednávanie dňa 21.06.2021 otvoriť

a vpustiť do pojednávacej miestnosti žalovaného 1/ (zrejme správne žalovaného 2/ - pozn. súdu) a
jeho advokátku s následným priznaním práva na súdne trovy za účasť na pojednávaní dňa 21.06.2021.
Poukázali tiež na to, že odvolací súd v sp. zn. 8Co/94/2021-217 dňa 31.03.2022 odvolaním napadnuté
rozhodnutie potvrdil bez toho, aby sa právne vysporiadal so skutočnosťou, že ak účinnosť späťvzatia
nastala dňom 20.06.2021 s následkom zastavenia konania nebolo možné priznať právo náhrady trov za

účasť na pojednávaní dňa 21.06.2021, pretože toho dňa už bolo de facto konanie zastavené účinnosťou
späťvzatia doručenom súdu dňa 20.06.2021. Ďalej uviedli, že následne okresný súd vydal uznesenie
22C/39/2018-228, ktorým dňa 21.10.2022 vyššia súdna úradníčka rozhodla o povinnosti žalobcov
zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania v sume 147,17 eura do 3 dní od doručenia. Poukázali na
to, že dňa 27.10.2022 podali voči vyššie označenému rozhodnutiu sťažnosť, pričom súd o sťažností

nerozhodol dodnes. Uviedli, že žalobou žiadajú, aby súd priznal ich právo na účinnosť späťvzatia, ktorá
nastala doručením späťvzatia dňom 20.06.2021 s právnym následkom zastavenia konania. Poukázali
na to, že skutočnosť, že súd po účinnosti späťvzatia s následkom zastavenia konania dňom 20.06.2021
nasledujúci deň 21.06.2021 otvoril pojednávanie, do pojednávacej miestnosti vpustil žalovaného 2/
a jeho advokátku ignorujúc tak právny stav, že konanie bolo doručením späťvzatia zastavené, je

priamym ohrozením ich práv, pričom uplatnenie ich práva na účinnosť späťvzatia s právnym dôsledkom
zastaveniakonaniadňom20.06.2021jeohrozenérozhodnutímsúduopriznanínáhradytrovžalovaného
2/ za účasť jeho advokátky na pojednávaní dňa 21.06.2021, ktoré súd nemal oprávnenie otvoriť po
zastavení konania doručením späťvzatia dňa 20.06.2021. Uviedli, že štandardným spôsobom súdy
zrušia pojednávanie s odôvodnením späťvzatia a je právne absurdné až bizarné, aby súd pojednávanie

otvoril po účinnosti späťvzatia s dôsledkom zastavenia konania. Poukázali na elektronicky vedený spis,
t.j. žalovaný 2/ a jeho právna zástupkyňa majú kedykoľvek prístup do predmetného spisu, takže museli
byť informovaní o späťvzatí a jeho následku zastavenia konania. Uviedli, že súd pojednávanie otvoril
dňa 21.06.2021 len s jediným bodom zastavenie konania, čo je úkon súdu absurdne neštandardný a
vymykajúci sa súdnej praxi a žalobcovia takýto procesný úkon preto ani nemohli predvídať. Poukázali

na bežnú súdnu prax, že súd po doručení späťvzatia zruší pojednávanie, ak mu technické prostriedky
a časová núdza neumožnia predom pojednávania zrušiť, najneskôr pred časom začatia pojednávania
a pred pojednávacou miestnosťou (na chodbe) súd o uvedenej skutočnosti t.j. o zastavení konania z
dôvodu späťvzatia upovedomí protistranu. Uviedli, že je absolútne neštandardné a v rozpore so súdnou
praxou,ktorúdodržiavajúsúdy,abysúdpojednávanieotvorilpotom,čonastalúčinnokspäťvzatia,ktorým

je zastavenie konania, pretože nemožno pojednávať v konaní, ktoré bola zastavené. Uviedli, že úlohou
určovacej žaloby je odstránenie pochybností o existencií, príp. neexistencií určitého právneho vzťahu
alebo práva žalobcov, čím sa vlastne odstráni nejasnosť a vznikne tak súdom potvrdená (ne)existencia
právneho vzťahu alebo práva. Poukázali na to, že určovacia žaloba je opodstatnená tam, kde bez tohtourčenia, teda čí tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, bolo právo žalobcov ohrozené alebo by sa ich
právne postavenie stalo neistým. To znamená, že sa domáhajú autoritatívneho výroku v rozsudku súdu,
že určitý právny vzťah k osobám žalobcov existuje, alebo neexistuje. Mali za to, že naliehavý právny

záujem je na požadovanom určení daný skutočnosťou, že bez určenia je ohrozené právo žalobcov,
alebo ich právny vzťah, čím je zároveň ohrozené z neistoty aj ich právne postavenie, pričom určovacia
žaloba je významným procesným nástrojom preventívnej ochrany práv tým, že umožňuje vniesť istotu
do neistých právnych vzťahov.

6. Žalovaný v následnom vyjadrení poukázal na to, že po späťvzatí žaloby súd konanie zastaví,
o čom rozhoduje vždy uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie, pričom konanie sa končí
až právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania. Uviedol, že účinky späťvzatia žaloby nemožno
zamieňať s právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým súd z dôvodu späťvzatia žaloby konanie zastavil.
Uviedol tiež, že účinné späťvzatie žaloby ako jednostranný procesný úkon žalobcu má za splnenia
zákonných podmienok za následok zastavenie konania, avšak konanie nie je zastavené okamihom

účinnosti späťvzatia žaloby, ale až následne po tom, čo súd o zastavení konania rozhodne a toto
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Teda až právoplatným rozhodnutím vydaným súdom a nie
jednostranným procesným úkonom žalobcu dochádza k zastaveniu konania. Poukázal na to, že žalobca
disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných
podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia. Zastavenie

konania alebo jeho časti tak predstavuje za splnenia zákonných podmienok až bezprostredný následok
späťvzatia žaloby. Uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalobcov, že konanie bolo de facto zastavené dňa
20.06.2012 s účinnosťou späťvzatia žaloby, nakoľko konanie bolo zastavené až 14.07.2021, t.j. dňom
právoplatnosti rozhodnutia č. k. 22C/39/2018 - 192 zo dňa 21.06.2021, ktorým súd vo výroku I. konanie
zastavil.Zuvedenéhodôvodutakúčinkyzastaveniakonanianevznikliaanivzniknúťnemohliúčinnosťou

doručenia späťvzatia žaloby. Poukázal tiež na to, že nie sú pravdivé ani tvrdenia žalobcov, že odvolací
súd sa riadne nevysporiadal s ich námietkami uvedenými v podanom odvolaní voči uzneseniu č. k.
22C/39/2018-192zodňa21.06.2021,keďodvolacísúdvuzneseníč.k.8Co/94/2021zodňa31.03.2022
pomerneobšírnekonštatoval,žesúdprvejinštanciepostupovalsprávne,keďvčaseabsenciespäťvzatia
žaloby vytýčil pojednávanie, na ktoré strany sporu riadne predvolal a rovnako vzhľadom na doručenie

späťvzatia pred otvorením pojednávania správne žalovaných nevyzval na vyjadrenie sa k nemu.
Správny tiež považoval odvolací súd postup prvostupňového súdu, keď pojednávanie nezrušil, nakoľko
žalobcovia súdu doručili späťvzatie žaloby iba e-mailom bez zaručeného elektronického podpisu a
toto procesne vadné podanie doplnili doručením jeho rovnopisu až niekoľko minút pred začatím
pojednávania, pričom na predmetné pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavili. Odvolací súd

taktiež konštatoval, že z obsahu spisu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by umožňovali čo i len
uvažovať o tom, že by zastúpenie žalovaného 2/ v danom spore do doručenia riadneho späťvzatia,
teda až do konania pojednávania bolo neúčelné, a tak by za neúčelné bolo možné považovať aj takto
vzniknuté trovy právneho zastúpenia. Uviedol, že s predmetným právnym názorom odvolacieho súdu sa
v plnom rozsahu stotožňuje a dodáva, že žalobcovia mali dosť času zobrať žalobu späť v dostatočnom

predstihu tak, aby sa pojednávanie mohlo nie len odročiť, ale aby mohol súd informovať aj druhú
stranu o odročení predmetného pojednávania a o podaní žalobcov. Poukázal na to, že žalobcovia až
deň pred prvým pojednávaním v poobedných hodinách e-mailovým podaním zobrali žalobu späť bez
udania dôvodu, pričom toto podanie doplnili písomne súdu do podateľne súdu 8 minút pred začatím
pojednávania, čo možno nepochybne považovať za procesnú obštrukciu zo strany žalobcov.

7. Žalobcovia v reakcii na predmetné vyjadrenie uviedli, že podaním určovacej žaloby žiadajú súd, aby
rozhodol či tu právo žalobcov na účinnosť späťvzatia nastala jeho doručením, t.j. dňa 20.06.2021 a
vôbec ich nezaujíma a ani nechcú, aby súd rozhodol kedy nastala právoplatnosť uznesenia, ktorým
súd konanie zastavil. Uviedli, že obsah vyjadrenia žalovaného zo dňa 30.05.2023 a dňa 30.06.2023 a z

neho vyplývajúci právny názor o tom, že účinnosť nastala doručením e-mailu dňa 20.06.2021 je súladný
s ich právnym názorom, pričom oni očakávajú, že súd rozhodne o čase účinnosti a vôbec sa nebude
zaoberať časom právoplatnosti, pričom trvajú na rozhodnutí, že účinnosť nastala dňa 20.06.2021. Na
záver zdôraznili, že žiadajú súd, aby rozhodnutie obsahovalo len 2 výroky : 1. vymedzenie dňa a hodiny
účinnosti späťvzatia, 2. priznanie žalobcom voči žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

8. V poslednom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.09.2023 žalobcovia uviedli, že využívajú právo
poslednej reči a opakovane žiadajú súd, aby nepresiahol predmet určovacej žaloby a rozhodol o tom, že
nastala účinnosť späťvzatia v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 22C/39/2018 doručeníme-mailu dňa 20.06.2018, ktorý doplnili žalobcovia osobným doručením, ktorým žalobu zobrali v plnom
rozsahu späť ešte cca polhodinu pred pojednávaním dňa 21.06.2023.

9. Keďže obidve sporové strany súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, súd v
súlade s ustanovením § 177 ods. 2 písm. b) C.s.p. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania s
tým, že v zákonnej lehote oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na deň 21.11.2023 (§ 219 ods. 3 prvá veta C.s.p).

10. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. Žalobcovia sa v posudzovanej veci domáhali, aby súd určil, že nastala účinnosť späťvzatia v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 22C/39/2018 doručením e-mailu dňa 20.06.2018,
ktorý doplnili žalobcovia osobným doručením, ktorým žalobu zobrali v plnom rozsahu späť ešte cca

polhodinu pred pojednávaním dňa 21.06.2023. To, aby sa súd v konaní zaoberal tým, kedy nastala
účinnosť späťvzatia žaloby v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 22C/39/2018, vyplýva
z celkom jednoznačného, niekoľkokrát zopakovaného a zdôrazneného vymedzenia petitu žaloby
samotnými žalobcami (predovšetkým v posledných dvoch podaniach žalobcov vo veci). Vzhľadom
na takto vymedzený petit žaloby možno konštatovať, že žalobcovia sa žalobou v posudzovanej veci

domáhali určenia právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) C.s.p.. Predmetné zákonné ustanovenie
pritom ustanovuje zákonnú podmienku prípustnosti takejto žaloby, a to, že možnosť domáhať sa určenia
právnej skutočnosti žalobou na súde musí vyplývať z osobitného predpisu. Keďže zo žiadneho právneho
predpisu platného a účinného v Slovenskej republike nevyplýva, že by sa žalobcovia mohli domáhať
určenia nimi vymedzenej právnej skutočnosti (ani ničoho podobného), súdu neostávalo iné ako ich

žalobu z tohto dôvodu bez ďalšieho v celom rozsahu zamietnuť.

12. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že pokiaľ by aj posúdil žalobu žalobcov ako žalobu
podľa § 137 písm. c) C.s.p. (čo je však vzhľadom na žalobcami celkom jednoznačné vymedzenie petitu
žaloby, ako aj vzhľadom na obsah žalovaného nároku, vylúčené), musel by byť daný naliehavý právny

záujem na požadovanom určení (keďže naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitného predpisu). V
prípade žalobcov by však takýto naliehavý právny záujem na požadovanom určení nebol daný, keďže
ich právne postavenie by sa požadovaným určením nijako nezmenilo a nedosiahli by konečný výsledok,
o ktorý im v skutočnosti ide. Naopak, muselo by nasledovať ďalšie súdne konanie (konania), Pritom
platí, že právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm.

c) C.s.p. musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto

určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu
sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu,
je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (porov. napr. rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06.12.2012). Určovací návrh nie je spravidla

opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti
daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky
k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným
ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať
stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť

inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje
obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu
určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov (porov. napr. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 111/2008 zo dňa 30. júna 2009).13. Z odôvodnenia žalovaného nároku žalobcami pritom vyplýva, že títo sú nespokojní s tým, že súd v
uznesení č.k. 22C/39/2018-192 zo dňa 21.06.2021, ktorým zastavil konanie z dôvodu späťvzatia žaloby

žalobcami, priznal žalovanému 2/ (v danom konaní) nárok na náhradu trov konania voči žalobcom.
Rovnakú argumentáciu, akú použili v posudzovanej veci, pritom použili aj v odvolaní proti predmetnému
uzneseniu, pričom odvolací súd sa s ňou v uznesení č.k. 8Co/94/2021-217 zo dňa 31.03.2022
vysporiadal a napadnuté uznesenie potvrdil. Obdobnú argumentáciu žalobcovia použili aj v sťažnosti
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 22C/39/2018-228 zo dňa 21.10.2022, ktorým súd

rozhodol o výške predmetných trov konania, pričom aj v tomto prípade sa s ňou súd vysporiadal, a
to v uznesení č.k. 22C/39/2018-245 zo dňa 20.04.2023, ktorým sťažnosť žalobcov zamietol (uvedené
vyplýva priamo z predmetných rozhodnutí). Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobcovia sa podanou
žalobou v posudzovanej veci de facto snažia zvrátiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté, a
to po vyčerpaní opravných prostriedkov, ktoré žalobcovia neúspešne uplatnili v predmetnom konaní.
Uvedený postup je však neprípustný a vo svojich dôsledkoch by znamenal neprípustné obchádzanie

(nahrádzanie) opravných prostriedkov, a tým revidovanie právoplatných rozhodnutí súdov spôsobom,
ktorý právny poriadok nepredpokladá a vo svojich dôsledkoch ani nepripúšťa. Aj z uvedeného je teda
zrejmé, že žalobcovia nemohli mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

14. Napokon, v posudzovanej veci nebola daná ani pasívna vecná legitimácia žalovaného. Vecná

legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana súdneho konania (žalobca) je
subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana
na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne
legitimovaný /porov. napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS
517/2011-9, príp. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 Cdo 21/2010/). Žalobcovia

sa však v posudzovanej veci domáhali určenia takého nároku, ktorý vyplýva z procesného práva a týka
z ich procesnoprávneho vzťahu so žalovaným 2/ (v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV
pod sp. zn. 22C/39/2018), v ktorom navyše žalovaný (v posudzovanej veci) ani nijako nevystupoval.

15. Zo všetkých uvedených dôvodov bola preto žaloba žalobcov neopodstatnená a súd ju v celom

rozsahu zamietol.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1
C.s.p. tak, že žalovanému ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).