Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2023

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/63/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622010267
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2023:5622010267.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

22. novembra 2023 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
B. S. Z. Š. S. Y. R. F. Ý., nar. XX. X. XXXX v Z. H., trvale bytom O. XXX/XX, Ž., živnostník,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v presne nezistené dni od polovice októbra 2020 do dňa 26. 10. 2020 v k. ú. J. okres Liptovský Mikuláš, v
lokalite Hrdovo - Podbanské, bez súhlasu orgánu ochrany prírody, v rozpore s podmienkami uvedenými
v § 47 ods. 3, ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,
na parcele číslo KN-C 10242/18, druh pozemku trvalý trávny porast, zapísaný na liste vlastníctva č.
XXXX, parcele KN-E 10245/2, druh pozemku trvalý trávny porast, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX
a parcele KN-E 10247/1, druh pozemku trvalý trávny porast, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré

sanachádzajúv2.stupniochranyprírodyakrajinyvochrannompásmeTANAP-uavchránenomvtáčom
území SKCHVÚ030 Tatry, dal vyrúbať celkom 52 kusov dreviny Smrek obyčajný (Picea abies) a to na
parcele KN-C 10242/18 v počte 40 kusov, s redukovaným obvodom kmeňa vo výške 130 cm, a to s
obvodmi kmeňov 208 cm, 214 cm, 136 cm, 136 cm, 124 cm, 175 cm, 159 cm, 130 cm, 143 cm, 73 cm,
81 cm, 267 cm, 80 cm, 73 cm, 82 cm, 121 cm, 102 cm, 136 cm, 117 cm, 165 cm, 140 cm, 106 cm, 159
cm, 125 cm, 202 cm, 151 cm, 162 cm, 80 cm, 80 cm, 120 cm, 107 cm, 134 cm, 89 cm, 104 cm, 273 cm,
132 cm, 154 cm, 151 cm, 157 cm, 152 cm, čo predstavuje celkom 80,056 m3 drevnej hmoty, ktorých bol
vlastníkom, na parcele KN-E 10245/2 v počte 11 kusov, s redukovaným obvodom kmeňa vo výške 130

cm, a to s obvodmi kmeňov 140 cm, 157 cm, 120 cm, 166 cm, 167 cm, 176 cm, 266 cm, 158 cm, 294
cm, 243 cm, 99 cm, čo predstavuje 40,116 m3 drevnej hmoty vlastníkov J. P. a K. P. a na parcele KN-E
10247/1 1 kus, s redukovaným obvodom kmeňa vo výške 130 cm, a to s obvodom kmeňa 284 cm, čo
predstavuje 8,608 m3 drevnej hmoty vlastníka Obec Pribylina, pričom 12 kusov dreviny Smrek obyčajný
(Picea abies) v celkovej drevnej hmote 48,724 m3 v majetkovej hodnote 2.572,63 eura si prisvojil, čím
Slovenskej republike, v zastúpení Okresným úradom Liptovský Mikuláš, so sídlom Ulica Vrbická 1993,
okres Liptovský Mikuláš, spôsobil environmentálnu ujmu vo výške spoločenskej hodnoty týchto drevín

v sume 105.441,- Eur a odcudzením drevnej hmoty J. P., trvale bytom J.Á. XXXX/XX, K. a K. P., trvale
bytom G. G. XXX, Z. H., škodu vo výške 2.118,13 eura a odcudzením drevnej hmoty Obci Pribylina, IČO:
00 315 711, so sídlom Obecná ulica 384/6, Pribylina, škodu vo výške 454,50 eura,

t e d a

v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny v značnom rozsahu
vyrúbal stromy,prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona,

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 306 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1,
§ 42 ods. 1 Trestného zákona a § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na s ú
h r n n ý peňažný trest vo výmere 1.800,- (tisícosemsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený mu súd u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d

á aj súhrnný trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 2 (dva) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd r u š í výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Žilina sp. zn. 0T/18/2023 zo dňa 27. 1. 2023, doručený obvinenému dňa 27. 1. 2023, právoplatný dňa
27. 1. 2023, ktorým bol obžalovanému podľa § 289 ods. 1, § 56 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3 a §

36 písm. l/ Trestného zákona uložený peňažný trest vo výmere 600,- Eur s náhradným trestom odňatia
slobody v trvaní 4 mesiace a trest zákazu činnosti riadiť akékoľvek motorové vozidlá na dobu 2 roky, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
Obci Pribylina, IČO: 00 315 711, so sídlom Obecná ulica 384/6, Pribylina, spôsobenú škodu vo výške
454,50 eura a poškodeným J. P., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, K.S. a K. P., nar. XX. X.
XXXX, trvale bytom G. G. XXX, Z. H., spôsobenú škodu vo výške 2.118,13 eura.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 6. 7. 2022 na B. S. obžalobu pre
prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona
a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je
uvedený v predmetnej obžalobe. Po dokazovaní vykonanom v priebehu súdneho konania bol súdom
zistený nasledovný skutkový stav.

Keďže hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, súd na návrh prokurátora
postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku, prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, keďže
na tento postup boli splnené všetky podmienky. Obžalovaný B. S. vypovedal v prípravnom konaní,
dňa 18. 1. 2022, že nadobudol pozemok v Pribyline, plánoval na ňom výstavbu rekreačnej chaty, bol

vedený ako trvalý trávny porast, na ktorom boli vyrastené náletové stromy, smreky rôzneho veku. Kvôli
plánovanej výstavbe sa obrátil na Okresný úrad, odbor životného prostredia v Liptovskom Mikuláši so
žiadosťou o povolenie výrubu časti stromov na tomto pozemku KN-C 10242/18, k. ú. J.. Po dlhšej dobe
mu bolo úradom vyhovené a bolo vydané rozhodnutie č. OÚ-LM-OSZP-2020/001875-004-Vv zo dňa
24. 9. 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. 9. 2020. V rozhodnutí bol povolený výrub 35 ks stromov

smreka obyčajného, boli v ňom uvedené obvody kmeňov stromov a priamo na parcele boli tieto stromyaj úradníkom označené červenou bodkou na koreni stromu a vo výške stromu asi 1 meter. Stromy
vyznačoval A.. Y., zamestnanec Okresného úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie Liptovský
Mikuláš, na základe toho, že v stredovej časti parcely mu ukázal, kde asi chce postaviť chatu, v podstate

spolustrompostromeoznačovali.Povydaníprávoplatnéhorozhodnutiazačalvyhľadávaťfirmu,ktoráby
mu tento výrub zrealizovala. Dohodol sa s firmou pána S. z Dobšinej, s ktorým sa po obhliadke na mieste
samom dohodli, že tento výrub vykonajú. Na mieste výrubu na parcele mu ukázal, ktoré stromy potrebuje
spíliť a ktoré sú označené. Povedal mu, že potrebuje vyrúbať len stromy, ktoré sú označené červenou
farbou, spolu ich bolo 35. Na parcele boli aj stromy menšieho priemeru ako 20 cm, jednalo sa prevažne

o vyschnuté stromy, pri ktorých mu úradník Y. povedal, že označovať ich nemusia a tieto sa môžu
automaticky zrezať spolu s označenými stromami. Pri tejto príležitosti S. odovzdal kópiu rozhodnutia
úradu na výrub. Niekedy začiatkom októbra 2020 výrub aj uskutočnili, boli asi 4 pilčíci. V čase začatia
výrubu sa tam osobne zastavil, aby sa pozrel, či robia tak, ako sa dohodli, mali tam píly, traktor, pílili asi
2 alebo 3 dni, ktorý presne deň prišli, si už nepamätal. Po ukončení výrubu sa bol opätovne na mieste
pozrieť a výrub bol vykonaný tak, ako sa dohodli. Časť drevnej hmoty odviezli a nejakú časť nechali na

parcele. Potom tam dlhšie obdobie nebol, hľadal nejakú firmu, ktorá by mu parcelu dočistila a zrovnala
terén po vyrúbaných stromoch. Našiel pána P. z Pribyliny, ktorého dovtedy nepoznal. Dohodli sa niekedy
koncom októbra 2020 na obhliadke, ukázal mu, aké práce chce realizovať. Keď sa stretli na parcele
všimol si, že výrub vyzerá ináč, ako keď odišli pracovníci od S.. Následne sa s P. dohodol, aké práce chce
na parcele vykonať. Drevnú hmotu, ktorá zostala na parcele, mu ponúkol pre jeho potreby, pretože o

toto drevo nemal záujem. S tým P. súhlasil a povedal, že on sa o to drevo postará. V období, keď skončili
pilčíci S. a následného stretnutia s P. na parcele nebol, takže nevedel, akým spôsobom a kto tam dorobil
spílenie stromov navyše, ktoré on nemal záujem píliť. Následne, za nejaký čas, ho kontaktoval P., že na
parcele začali s prácami, na ktorých sa dohodli, resp. pokračoval v tých prácach, tiež mu telefonoval, že
na parcelu prišla kontrola ohľadom výrubu. Keďže sa políciou začalo vyšetrovanie nepovoleného výrubu

na iných parcelách, P. s prácami prestal. Asi po 3 - 4 mesiacoch dal geodeticky premerať svoju parcelu,
aby si bol istý, že stromy, ktoré boli označené, sa nachádzali na jeho parcele, tieto sa aj nachádzali na
jeho parcele, má geometrický plán, ktorý dal zapísať na Katastrálny úrad Liptovský Mikuláš. Na parcele
po vymeraní vykonal dočistenie a vypratanie haluzín. Vzhľadom na to, že Obec Pribylina nechcela vydať
stavebné povolenie na výstavbu chaty, aj keď v minulosti dali vyjadrenie, že s tým súhlasia, aj z toho

dôvodu, aj z finančného dôvodu sa rozhodol parcelu predať a túto predal v decembri 2021. Ďalej uviedol,
že pri jeho parcele sa jednalo o pomerne veľkú parcelu o výmere 2 700 m2. Podľa mapy sa v jej strednej
časti nachádza prípojka elektrickej energie, čo bol pre neho bod, okolo ktorého dal vyznačiť uvedené
stromy, pretože v stredovej časti chcel umiestniť stavbu chaty. Ďalej vypovedal, že vyznačoval stromy
len na svojej parcele, či niekto iný značil alebo neznačil stromy na iných parcelách, nevedel, ale keď bol

po zistení tohto stavu pozrieť na svoju parcelu, bolo tam označených veľa kadejakých pňov, dokonca
aj starých, už zarastených machom. Počas návštev na parcele bol svedkom toho, že minimálne v troch
prípadoch boli povyvracané stromy, ktoré následne niekto spílil a odviezol drevnú hmotu, išlo o pomerne
hrubé stromy. Hranicu pozemkov jeho parcely nebol dôvod vytyčovať, lebo sa držali elektrickej prípojky,
ktorá je v stredovej časti. S S. mali dohodu pri pílení stromov takú, že na obhliadke, ktorú vykonali ešte

pred výrubom, sa ústne dohodli, že po jeho skončení mu vyčísli čiastku na úhradu. Požiadal ho, či by mu
nevedel pomôcť s drevnou hmotou, spracovať ju, pretože drevo vyzeralo napadnuté škodcami a suché.
Pred výrubom ešte nebolo jasné, či bude drevná hmota na niečo použiteľná. Po výrube časť drevnej
hmoty odviezli, S. mu poslal o tom výmer a výkaz, ponúkol mu variantu, že hodnota drevnej hmoty
predstavuje cca 2.000 - 2.400,- Eur a ak súhlasí, použili by to namiesto úhrady za vykonané práce, s

čím on súhlasil. Predstavovalo to objem asi 34 m3. Na parcele po výrube zostalo pár suchých stromov,
tieto dal P., povedal, že to použije na kúrenie ako palivové drevo. Jeho samého hnevá, že to niekto spílil,
pretože chcel, aby tie stromy zostali pri potôčiku a nikomu neprekážali, tvorili pekné prostredie. Dodal,
že nemá vedomosť o tom, kto vyrúbal stromy mimo povolenia na jeho a susedných parcelách, nedáva
mu zmysel, že by rúbal stromy na susednom pozemku, nemal na tom nijaký záujem. Alternatívne miesto

výstavby na parcele nemal, iba v stredovej časti. A.. Y. vytýčenie v teréne, ako podmienku vydania
rozhodnutia, alebo ako podmienku prijatia žiadosti o vydanie súhlasu na výrub, nemal.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedkov A.. Y. Y., J.., K. P., J. P., G. J., H. H., Z. J., E. P., H.
S., prečítaním znaleckého posudku a na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.

Svedok a zástupca poškodeného A.. Y. Y., J.., zamestnanec Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor
starostlivosti o životné prostredie, v prípravnom konaní vypovedal, že na základe žiadosti B. S. zo dňa
22. 1. 2020 bolo vydané rozhodnutie na výrub drevín č. OÚ-LM-OSZP-2020/001875-004 zo dňa 23. 9.2020 na parcelu KN-E č. 10248 v k. ú. J., jedná sa o trvalý trávny porast. B. S. žiadal o výrub 40 ks
drevín smreka, z dôvodu vyčistenia pozemku. V tejto veci sa začalo správne konanie, svedok nariadil
miestnuobhliadku,ktorásauskutočniladňa23.9.2020zaúčastižiadateľaB.S..Stretlisanaodstavnom

parkoviskupredSkanzenomPribylinaazaviedolhonaparcelu.Spolusnímvyznačilstromy,ktorépotom
odsúhlasili na výrub. Stromy značil pomiestne, nie holorubom a väčšinou len stromy poškodené a v zlom
zdravotnom stave. Jednalo sa o smrek obyčajný, latinsky Picea abies. K identifikácii parcely uviedol, že
žiadateľ ju identifikoval ako svoju, nemal ju nijako vyznačenú, predtým, ako to išiel pozrieť, pozrel na
fotosnímke a vedel, že parcela ide popri hlavnej ceste a jej hranicu tvorí poľnolesná cesta, takže mal

za to, že je to jeho parcela. Do oznámenia o začatí konania a nariadení miestneho šetrenia píšu, aby
si žiadateľ parcely jasne a nezameniteľne parcelu identifikoval. Čo sa týka hranice od pozemku P., táto
nebola nijako značená, ukázal mu ju B. S. a z toho pri značení vychádzal. Bol presvedčený o tom, že
stromy vyznačuje na S. parcele, v tej chvíli o tom nemal pochybnosť. Rovnakým spôsobom pristupoval
aj k hranici pozemku Obce Pribylina. Pri miestnej obhliadke S. upozornil, že sa vyžaduje súhlas na
všetko, teda aj stromy s obvodom menším, ako 40 cm, vo výške 130 cm, pretože uvedená parcela sa

nachádzala v 2. stupni ochrany. Stromy vyznačoval v zmysle vyhlášky č. 24/2003, platnej v danom čase,
a to bodovo na kmeni vo výške 130 cm a na koreňovom nábehu. Dňa 28. 10. 2020 ho kontaktoval A.. P.
zo ŠOP SR, Správa TANAP a oznámil mu, že na tejto parcele došlo k rozsiahlemu výrubu počtu stromov.
Poukázal pritom na závery odborného vyjadrenia ŠOP SR, Správa TANAP č. TANAP/1263-002/2020
zo dňa 8. 12. 2020. Vzhľadom na odborné vyjadrenie sa pripojil do trestného konania s nárokom na

náhradu škody a túto uplatnil vo výške 105.441,- Eur. Ďalej vypovedal, že žiadateľovi o výrub bolo
zaslané Oznámenie o začatí konania č. OÚ-LM-OSZP-2020/001875-002 zo dňa 1. 4. 2020, kde bolo
uvedené, že vyznačenie hraníc parciel v teréne s uvedením toho, sa jedná o nevyhnutnú podmienku
vydania rozhodnutia. Úrad zároveň požaduje, aby v čase miestnej obhliadky a ústneho pojednávania
boli hranice predmetnej parcely jasne a nezameniteľne v teréne vytýčené. Ďalej uviedol, že S. dôveroval,

že vyznačuje stromy len na parcele obvineného. Poukázal na to, že výrub drevín sa riadi zákonom č.
543/2002 Z. z. a ustanoveniami Správneho poriadku. Tým, že dôveroval S., že je na jeho pozemku,
okresný úrad vydal rozhodnutie len na jeho parcelu. Keď sú pochybnosti o identifikácii parcely, úrad
nevyznačí žiadne dreviny a vyzve žiadateľa o vytýčenie parcely. V tomto prípade v tej chvíli nemal
pochybnosť na základe toho, čo tvrdil S. a aj toho, že si predtým pozrel ortofotosnímky. Skutočnosť, že

na fotografii z miesta výrubu bolo viditeľné, že výrub bol vykonaný holorubom aj na vedľajšej parcele a
že bol vykonaný v rovnakom čase a rovnakým spôsobom bolo poznať aj preto, lebo tam bol vyznačený
strom vedľa vodného toku, ktorý určite neznačil počas miestnej obhliadky, boli spílené stromy v tej istej
lokalite.

Na hlavnom pojednávaní dňa 13. 9. 2023 svedok vypovedal zhodne a dodal, že na úrad nastúpil dňa
1. 8. 2020. Vo veci obžalovaného išlo o jeho prvé rozhodnutie, ktoré vypracoval. Celkovo vyznačil 35
ks stromov. Fotodokumentáciu vyhotovenú počas miestnej obhliadky poskytol vyšetrovateľovi do spisu.
Väčšinou sa vyznačujú stromy v zhoršenom zdravotnom stave, bolo tomu tak aj v tomto prípade. Pojem
„pomiestne“ znamená, že sú vyznačované len niektoré stromy zo skupiny, ktorá je určená na výrub.

„Holorub“ znamená výrub všetkých stromov. Obžalovaný ani v žiadosti o povolenie výrubu nespomínal
zámer využitia pozemku po jeho vyčistení, nehovoril mu o tom ani pri obhliadke, nežiadal o výrub
kvôli výstavbe. Identifikáciu parcely, na ktorú žiadal výrub, obžalovaný uskutočnil tak, že ku žiadosti
pripojil list vlastníctva a výsek z geometrického plánu. Ortofotosnímku si vyhotovil, respektíve na nej
skontroloval parcelu pred obhliadkou on sám. Po realizácii výrubu na parcele už nebol. To, že došlo

k výrubu nad rámec povoleného, sa dozvedel od Štátnej ochrany prírody, správa TANAP-u a následne
od vyšetrovateľa. Od podania žiadosti obžalovaným dňa 22. 1. 2020 do právoplatnosti rozhodnutia o
povolení výrubu dňa 28. 9. 2020 úrad zaslal žiadateľovi oznámenie o začatí konania dňa 1. 4. 2020,
v ktorom mu aj bolo oznámené, že vzhľadom na opatrenia súvisiace s Covidom, nebolo možné určiť
miestnu obhliadku. Následne sa určila miestna obhliadka, ktorá sa uskutočnila 23. 9. 2020, rozhodnutie

bolo vydané 24. 9. 2020 a nadobudlo právoplatnosť. Nemal vedomosť o tom, že by obžalovaný podával
inú, ďalšiu žiadosť o širší rozsah výrubu. Ak by mal pochybnosti o identifikácii parcely, postupoval by
tak, ako v iných takýchto prípadoch, teda účastník konania by bol poučený a vyzvaný na vytýčenie
parcely. K dispozícii mal fotodokumentáciu, ktorú poskytol vyšetrovateľovi. Nie sú na nej odfotené všetky
vyznačené stromy za účelom výrubu, inou fotodokumentáciou nedisponuje. Nemal vedomosť o tom, že

by pri miestnej obhliadke 23. 9. 2020 vyznačil aj stromy na parcelách Obce Pribylina alebo bratov P.. Ak
to spravil, musel byť uvedený do omylu žiadateľom.Svedok a poškodený K. P., v prípravnom konaní dňa 11. 3. 2022 vypovedal, že spolu s bratom J. P.
sú vlastníci pozemku parcely KN-E č. 10245/2 o výmere 1.153 m2, vedenej ako trvalý trávny porast
na LV č. XXXX, k. ú. J., v spoluvlastníkom podiele 1/2. Po tom, ako bol vyšetrovateľom vyrozumený o

začatí trestného stíhania v tejto veci, bol na mieste spolu s geodetom a dal si vymerať hranicu tohto
pozemku, pričom zistil, že na jeho pozemku došlo k výrubu stromov Smreka obyčajného v počte 26
kusov, po ktorých zostali pne stromov. S. nepozná, pred výrubom neboli v kontakte, prvýkrát sa o výrube
dozvedel až od vyšetrovateľa a až potom išli s geodetom na miesto, kde zistili skutkový stav, jednak,
aby zrátali počet stromov a tiež zistili množstvo drevnej hmoty. Na S. dostal kontakt, telefonoval mu,

čo sa udialo, pýtal si od neho vysvetlenie, S. mu presne nevedel povedať, čo sa stalo s drevom, ktoré
bolo spílené na jeho pozemku. Najprv nevedel, potom mu povedal, že sa dohodol s pilčíkmi, že nevie,
čo sa s drevom udialo, diskusia s ním bola slušná, ale zavádzajúca, neistá. Nepovedal mu priamo, že
by to on vyrúbal. Od pilčíka, ktorý mu povedal, že s S. mali dohodu na vypílení, má informáciu o tom,
že S. bol zadávateľom prác na vypílenie stromov na jeho parcele. Hovoril s E. P., pýtal sa ho, kto robil
výrub na jeho pozemku a on mu povedal, že to bol on. Pri otázke, na základe čoho robil výrub, mu

povedal, že na základe dohody s vlastníkom. Na to mu oznámil, že stromy boli vypílené aj na jeho a
bratovom pozemku. Na otázku, na základe čoho to vypílil, mu povedal, že mu boli ukázané stromy, ktoré
má vypíliť. S P. rozprával telefonicky, nebol s ním osobne, pýtal sa ho, kde je drevo, povedal mu, že
nevie, že bol zorganizovaný odvoz, dohadoval to s vlastníkom S.. Povedal, že mu to S. len tak ukázal,
kde má vypíliť. S P. telefonoval niekedy v auguste 2021, presne uviesť nevedel. Nevedel ani, kedy boli

vykonané pilčícke práce, s bratom chodievajú na pozemok zriedkavo, raz za pol roka, boli tam na jar
a následne sa o výrube dozvedeli od vyšetrovateľa, čiže cez výrub tam nebol. P. nespomínal presný
dátum, len na otázku, kto mu vyrúbal stromy, povedal, že áno, on stromy vyrúbal. Povedal mu, že pílil,
nepýtal sa ho na to, či pílili stromy stojace, alebo drevo už spílené. S. sa pýtal, za akým účelom bol
vykonaný výrub, ten mu povedal, že je tam zámer postaviť 2 - 3 rekreačné chaty. Nespomínal si, že by

sa ho pýtal na odpredaj pozemku, vyrozumel, že cez ich pozemok sa bude potrebovať dostať na svoj
pozemok. Podľa znaleckého posudku bolo vyrúbaných na jeho parcele 26 stromov v množstve drevnej
hmoty 54,961 m3, v hodnote 2.867,03 eura, ktorú si uplatnil ako náhradu škody v trestnom konaní.

Na hlavnom pojednávaní dňa 13. 9. 2023 svedok a poškodený vypovedal zhodne a dodal, že

komunikácia s S. aj s P. bola neurčitá, nekonkrétna, nič nevedeli a nechceli povedať. P. mu povedal,
že niektoré stromy boli označené a rúbal až po cestu tak, ako mu to ukázal S.. Pred výrubom les videl
naposledy v decembri 2020 alebo v januári 2021 a potom až v auguste 2021. S ich pozemkom plánovali
mať les ďalších 100 rokov tak, ako les dostali s bratom do daru od rodičov. Informáciu odkiaľ pokiaľ
bude píliť, teda, že mu to určil S., má priamo od pána P., tiež mu povedal, že má z toho problémy a

spravil len tak, ako mu bolo povedané S.. Povedal, že ho to mrzí. Medzi svedkom a poškodeným a P.
išlo len o jeden telefonát. Pokiaľ vie, prístup na parcelu, ktorú vtedy vlastnil obžalovaný, je po zvážnici
popri ceste vedúcej z Pribyliny na Podbanské. Na ich parcelu je možné prísť priamo z hlavnej cesty. Bolo
však evidentné, že na pozemok obžalovaného v tom čase chodili cez ich pozemok, pretože bol rozrytý
mechanizmami. V závere opätovne zdôraznil, že pán P. mu povedal, že s S. boli na mieste samom a

ten mu ukázal odkiaľ pokiaľ má píliť.

Svedok a poškodený J. P., v prípravnom konaní dňa 25. 5. 2022 vypovedal, že spolu s bratom K. P.
sú vlastníci pozemku KN-E č. 10245/2 o výmere 1.153 m2, vedený ako trvalý trávny porast na LV č.
XXXX, k. ú. J., v spoluvlastníckom podiele 1/2. Podľa znaleckého posudku v trestnej veci došlo k výrubu

stromov na ich parcele 26 ks, v množstve drevnej hmoty 54,961 m3, v celkovej hodnote 2.867,03 eura.
Pripojil sa do konania s nárokom na náhradu škody v uvedenej výške. Obvineného B. S. nepoznal, nikdy
ho nevidel, nevedel sa vyjadriť kedy a ako došlo k spíleniu stromov, všetky informácie mal od svojho
brata a od polície. Pozemok s bratom zdedili po starej mame a boli na ňom raz alebo dva razy za rok.
Parcelu pozná veľmi dobre, žili v Liptovskom Mikuláši a stará mama mala pozemok asi po jej rodičoch.

Na hlavnom pojednávaní dňa 13. 9. 2023 svedok a poškodený vypovedal zhodne a dodal, že bližšie
informácie o tejto veci mal od svojho brata, jemu prenechal, aby v tejto veci komunikoval ďalej, avšak s
kým telefonoval a o čom konkrétne, už potom bližšie informácie nemal.

Za poškodenú Obec Pribylina bol v prípravnom konaní vypočutý starosta A.. H. F., ktorý sa vyjadril
k výške majetkovej škody, ktorú uplatnil v sume 454,50 eura a poukázal na to, že Obec Pribylina je
vlastníkom pozemku KN-E č. 10247/1, k. ú. J. s tým, že k samotnému výrubu stromov na tejto parcele
sa vyjadriť nevedel a o tom, že na ich parcele bol spílený strom - smrek, sa dozvedeli od vyšetrovateľa.Taktiež poukázal na to, že B. S. dňa 18. 12. 2019 podal na obecný úrad žiadosť o súhlas na výrub drevín,
kde žiadal na pozemku 10248 výrub 40 ks smrekov z dôvodu vyčistenia pozemku, na čo mu odpovedali
listom zo dňa 16. 1. 2020 vrátením žiadosti, pretože nedoložil svoje vlastnícke právo k pozemku a od

1. 1. 2020 rozhoduje o súhlase na výrub stromov v extraviláne obce Okresný úrad Liptovský Mikuláš.
Neskôr obdŕžali rozhodnutie Okresného úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 23. 9. 2020 a taktiež ich 29. 6.
2021 e-mailovo kontaktovali zo ŠOP TANAP-u ohľadom poskytnutia informácií k výrubu stromov.

Na hlavnom pojednávaní dňa 13. 9. 2023 svedok a poškodený G. J., súčasný starosta obce, vypovedal,

že z dokumentov, ktoré má na obecnom úrade, mu je známe, že obžalovaný požiadal o výrub stromov,
súhlas udelil odbor životného prostredia. V dôsledku toho, že došlo k nepovolenému výrubu, obci vznikla
škoda v rozsahu 12-tich stromov a bola tiež vyčíslená suma, ktorá by podľa podkladov mala byť 2.572,63
eura. Dôvodom výrubu mala byť výstavba na uvedenom mieste, avšak je mu známe, že v tomto mieste
výstavba nie je povolená. Podľa listinných podkladov bolo povolených na výrub 32 ks stromov, obec k
tomuto súhlas nedávala, keďže sa nachádzali v extraviláne. Nemal vedomosť, odkiaľ sa obec dozvedela

o neoprávnenom výrube. Zotrval na uplatnenej náhrade škody predošlým starostom vo výške 1.454,50
eura. V záverečnej reči jej výšku upravil na 454,50 eura.

K výpovedi svedka a poškodeného G. J., obžalovaný dodal, že v tom čase komunikoval s pôvodným
starostom obce, A.. F.. Hlavným dôvodom pre výrub stromov bolo najmä to, že mnoho z týchto stromov

bolo poškodených a drevokazných. S výstavbou sa uvažovalo len do ďalšej budúcnosti a táto nebola
primárnym dôvodom výrubu.

Svedok H. S., v prípravnom konaní dňa 11. 3. 2021 vypovedal, že je živnostníkom v oblasti poskytovania
služieb v lesníctve a poľovníctve. Začiatkom októbra 2020 ho telefonicky oslovil B. S., ktorého dovtedy

nepoznal, a chcel, aby mu išli vyrúbať nejaké stromy v Pribyline, okres Liptovský Mikuláš. Dohodli sa na
osobnom stretnutí na mieste a na obhliadke. Stretli sa na mieste v lese pri ceste, smerom na Vysoké
Tatry, po ľavej strane, kde prišiel spolu s bratom J. a H. H. a Z. J.. B. S. im ukázal parcelu a stromy,
ktoré chcel vyrúbať, išlo o stromy označené sprejom, nevedel, či boli dve bodky na kmeni a jedna vo
výške zhruba 130 cm, tieto boli označené pomiestne, koľko ich bolo vyznačených nevedel, nepočítal

ich. S. im predložil súhlas na výrub drevín, v súhlase bol uvedený počet stromov smrek obyčajný, počet
si nepamätal. Dohodli sa, že to spravia asi o týždeň, prišli na miesto, a to H. H., ktorý obsluhoval traktor
a Z. J., pilčík, ktorý mal dve motorové píly. Svedok na mieste, keď sa pílilo, nebol, chlapi tam boli asi
dva dni, drevo odviezli ich autom tak, ako sa dohodli a v množstve, ktoré predložil na odvoznom lístku
pri výsluchu, množstvo si nepamätal, je uvedené v odvoznom liste, či na mieste ťažby bol prítomný aj

S., sa vyjadriť nevedel. S S. sa dohodli tak, že za prácu si môžu zobrať drevo, lebo cena prác a cena
vyťaženého dreva bola približne rovnaká. Na mieste ešte niečo zostalo ako palivové drevo, nepamätal
si, či haluzinu uhadzovali oni. Stromy, označené na pílenie, boli na tej parcele, ale bližšie kde a aké
stromy sa nachádzali, nevedel uviesť. Parcela bola z jednej strany ohraničená hlavnou cestou, či to
bolo nejaké vyznačené, si už nepamätal, myslí si, že boli vyznačené štvorce na stromoch, ale nebol si

istý. K zámeru s parcelou povedal S., že na nej bude stáť nejaká drevenica, kde presne, si nepamätal,
ani kto ju mal stavať. K rozdielu vo vyťaženej hmote 78 m3, ktorú uviedol a skutočnej hmote, ktorá
predstavuje povolenú hmotu na výrub, a to 30,03 m3, čo predstavuje 35 ks stromov podľa súhlasu na
výrub, uviedol, že 35 stromov, toľko ich tam možno aj bolo, ale nevie prečo 30 m3, pílili len tie stromy,
ktoré boli vyznačené, nerátali ich, mohlo ich byť 35 a ich hmota bola celkom 78 m3, z toho oni odviezli

56,88 m3 tak, ako je uvedené v odvoznom liste, ktorý spísal. Podľa tohto listu malo 56,88 m3 hodnotu
po prepočte 2.637,20 eura. Vyrúbali celkom 78 m3, za čo bola cena 2 500 - 3 000,- Eur. Keďže sa
to približne rovnalo, tak sa v podstate tým vyrovnali. Na parcele mu ešte zostalo 21,12 m3 palivového
dreva, oni zobrali len to najhrubšie. K fotografii parcely po výrube drevín uviedol, že na fotografii vidieť
holorub, avšak keď končili práce oni, holorub tam nebol, na tejto parcele nejaké stromy zostali. Ďalej

uviedol, že celý výrub, vykonaný jeho partiou, trval asi dva dni, do štádia holorubu, podľa jeho odhadu,
nevie, ako dlho by to trvalo, nevedel sa k tomu vyjadriť. Po ukončení výrubu, hneď na nasledujúci deň,
ako skončili v Pribyline, išli pracovať na inej zákazke, nevšimol si, že by značky na stromoch, určených
na výrub, boli odlišné alebo všetky vizuálne rovnaké.

Nahlavnompojednávanídňa22.11.2023svedokuviedol,žesinepamätá,ktosanakohonakontaktoval,
vedel, že to bolo cez spoločného známeho, ktorý odporučil jeho služby. Na základe toho sa stretli s
pánom S. na mieste výrubu. Nepamätal si, či mal hranicu pozemku vyznačenú, povolenie na výrub
stromov im určite ukázal. Stromy boli vyznačené štandardne sprejom, jeho farbu si nepamätal. Išlo osmreky. S odstupom času si ich počet, ani to, v akom časovom odstupe s prácami začali, už nepamätal.
Pri ich výrube nebol, len jeho pracovníci H. H. a Z. J.. S S.S. sa na platbe za vykonanú prácu dohodli tak,
že si vyťažené drevo mohol odviesť. Ktorá firma to odvážala, si už nespomenul, ani, či na mieste ostali

nejaké stromy. Pán S. im nespomínal, aký má zámer s touto parcelou. K rozdielom medzi vyťaženou
drevnou hmotou a hmotou na výrub sa s odstupom času vyjadriť nevedel. Nevedel uviesť ani to, kto
prišiel s ponukou, aby si za vykonanú prácu vzali spílené drevo. Na určenie hodnoty práce vo vzťahu
k hodnote vyťaženého dreva sú cenníky a normy, ale nevedel, ako to urobili a určili v tomto prípade. K
obsahuúradnéhozáznamu,kdepríslušníkPZzaznamenalzisteniapovykonanítelefonickéhorozhovoru

s ním, svedok uviedol, že si na okolnosti tohto telefonického rozhovoru s policajtom nespomína, teda
ani na to, čo sa ho pýtal. Bežne ho takto policajti neoslovujú v súvislosti s jeho prácou, ani nikdy nebol
vypovedať na polícii, ani na súde, len v tejto jednej veci. Nespomínal si, či mu obžalovaný kázal vyrúbať
stromy aj mimo označených. Pamätá si však, že sa mu nechcelo do tohto výrubu, keď tam bol prvý krát,
lebo na výrub tam bolo toho málo a tiež to bolo ďaleko.

Z dôvodov viacerých rozporov vo výpovedi svedka, ktoré podal v prípravnom konaní a na hlavnom
pojednávaní boli tieto v súlade s ustanovením § 264 ods. 1 Trestného poriadku na návrh prokurátora
odstraňované a svedok k jednotlivým rozporom uviedol, že vzhľadom na to, že od výrubu prešli 3 roky
a tiež dosť času od jeho predchádzajúcej výpovede, najmä detaily si už nepamätal, takže nechcel
zavádzať pri svojej výpovedi. Či v tejto lokalite predtým robili výrub, ani potom, uviesť nevedel. Túto

činnosť robí od roku 2011 a pôsobí po celom Slovensku. Na celú záležitosť si spomínal len matne,
pretožemedzitýmrobilimnožstvoďalšíchvýrubov,aprisvojejpredošlejvýpovedisitoasilepšiepamätal.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní k výpovedi svedka H. S. uviedol, že pri dohadovaní sa o odmene
mu svedok povedal, že je ťažké vypočítať, koľko budú všetky práce stáť a výšku ceny za vykonané práce

mu následne oznámi až po jeho ukončení. Potom od neho dostal výpočet, respektíve sumu za tieto
práce a navrhol mu, či by bolo možné započítať aj hodnotu vyťaženého dreva, pretože ho obžalovaný
nevedel zužitkovať a od svedka vedel, že sa zaoberá aj spracovaním dreva. Na základe uvedeného sa
dohodli na takejto forme odmeny.

Svedok Z. J., v prípravnom konaní dňa 11. 3. 2022 vypovedal, že niekedy v októbri 2020 bol spolu s H.
S. a H. H.Č. a J. S. na obhliadke zákazky na výrub stromov v Pribyline. H. S. podniká v oblasti ťažby
a spracovania dreva a on, spolu s H. H., v tom čase pre neho pracoval. Stretli sa s S.Ý. priamo na
mieste, v časti Hrdovo, Podbanské, v okrese Liptovský Mikuláš. S. im ukázal miesto, kde sa nachádzali
pri hlavnej ceste, smerom na Vysoké Tatry, označené stromy, koľko ich bolo, si nepamätal, boli označené

asi červenou farbou, bodkami, jedna na strome a jedna na pni tak, ako sa to aj zvykne značiť, ukázal
im aj povolenie na výrub, ktoré im dal pre prípad nejakej kontroly, povolenie mali založené v traktore.
Asi po týždni alebo dvoch to išli spraviť, on bol pilčík, H. H. obsluhoval traktor, pílili len to, čo bolo
vybodkované, postupne od prístupovej cesty na parcelu, ktorá viedla od hlavnej cesty. Pílili len smreky
obyčajné, nevedel koľko presne, ale len tie, ktoré boli vyznačené červenou bodkou. Stromy vyťahovali

na odvozné miesto ku hlavnej ceste, robili výrezy na odvoz, pílili sa na dĺžku približne 12 metrov. Drevo
sa potom odviezlo ich strojom. H. S. zapísal tieto miery na sklade keď tam neskôr prišiel, boli tam asi tri
dni. Stromy boli vyznačené pomiestne, keď skončili práce, nejaké stromy tam zostali, holina tam nebola.
K predloženej fotografii parcely po výrube uviedol, že keď skončili práce, takto to nebolo, niečo tam ešte
stálo, koľko stromov, nevedel uviesť. K spôsobu určenia hranice parcely v teréne sa vyjadriť nevedel,

malivybodkovanéstromy.Ktospílilostatnéstromy,nevedeluviesť,pretožeonipílilito,čobolooznačené,
nerátal spílené stromy, ale určite ich nespílili 87 kusov, nedovolili by si píliť stromy, ktoré neboli označené,
pretože je to ich práca. S. na mieste výrubu bol raz, na začiatku, už rúbali, bol sa tam pozrieť a odišiel,
svedok sa s ním nerozprával, prvýkrát sa s ním stretol keď to boli pozrieť, vtedy vravel, že tam ide stavať
nejakú chatu. Kto, kedy a koľko stromov značil uviesť nevedel, pílili len stromy, ktoré boli vyznačené.

Podľa jeho názoru by vykonanie holorubu na parcele trvalo oveľa dlhšie, ako tam boli oni, stromy boli
zarastené, trvalo by to možno aj dva týždne. V čase, keď pílili, okolo nich prechádzal jeden z chatárov,
nepoznal ho, S. od nich žiadal spíliť vyznačené stromy.

Na hlavnom pojednávaní dňa 13. 9. 2023 svedok uviedol, že prístup na pozemok, na ktorom pílili stromy,

bol z hlavnej cesty. Podľa neho, to nebola náročná a ťažká ťažba, pretože to nebolo v strmine alebo v
lanovkovom teréne. Nemá vedomosť, že by na prístup na parcelu využívali susedné pozemky. Povolenie
im na výrub pán S. určite predložil pred začiatkom rúbania, či to bolo pri tej obhliadke, alebo vtedy,
keď prišli na výrub, si nespomínal, ale bez povolenia by nerúbali. Drevo stiahnuté k ceste boli stromy vcelých kusoch, zbavené haluzín. Ďalej uviedol, že označenie stromov bodkami im ukázal pán S.. Videli
bodky, podľa toho išli, neukazoval im počty stromov a svedok ich tiež nepočítal. Po skončení ťažby
spočítal vyrúbané kubíky, nevedel, či boli kubíky v povolení na výrub uvedené. Po parcele sa prešli, S.

im ukázal označené stromy, ktoré mali ísť dole. Nevedel sa k tomu bližšie vyjadriť, pretože bol len pilčík
a pracoval pre S.. Pílili len to, čo bolo vybodkované, teda spílili len tie stromy, na ktorých boli červené
bodky.Poťažbenekontrolovalaneporovnávalpočetvypílenýchstromovspočtomuvedenýmvpovolení,
len kubíky. Nevedel uviesť, čo sa stalo so spílenou drevnou hmotou, ani kto zabezpečoval jej odvoz.

Svedok H. H., v prípravnom konaní dňa 11. 3. 2022 vypovedal, že v októbri 2020 bol spolu s Z. J. a H. S.
pozrieť na zákazku v Hrdove, Podbanské, kde S., ktorého dovtedy nepoznal, im ukázal parcelu, na ktorej
chcel vypíliť vyznačené stromy, ukázal im aj povolenie na výrub a stromy, ktoré boli vyznačené. Taktiež
im ukázal pozemok, na ktorom boli vybodkované stromy, nepýtal sa, prečo to chcel píliť. Stromov bolo
asi 38, presne si to už nepamätal, pre prípad kontroly mal povolenie v traktore. Či tam mal vyznačenú
hranicu nevedel, ukazoval im potok, o ktorom povedal, že je to hranica, potom tam bol nejaký kolík pri

prípojke elektriny, či to bolo určenie hranice pozemku, nevedel, skôr označenie vedenia elektriny zemou.
Dohodli sa, že to spravia a asi za 5 dní tam prišil spolu s Z. J., on obsluhoval traktor, J. bol pilčík. Keď tam
prišli, zavolali S., aby im priniesol súhlas na výrub, aby mohli začať s pílením. S. prišiel asi za hodinu,
súhlas im priniesol, svedok si ho pozrel, bol tam uvedený počet stromov, tento si už nepamätal a bola tam
aj vyznačená parcela, povolenie si dal do traktora a začali s pílením. Celkovo tam boli dva dni, za túto

dobuspílilivyznačenéstromy,zmanipulovalinadĺžku12metrovauložilinaodbernémiesto.Keďvpiatok
skončili práce, prišlo nákladné auto s hydraulickou rukou a zmanipulované drevo zo skládky zobral na
jedenkrát. H. S. bol pri nakladaní tohto dreva, zapisoval presne vyťaženú a odvezenú hmotu. Keď zrúbali
stromy, tak aj uhádzali haluzinu na kopy, S. tam už potom nebol, len na začiatku, potom ho už nevidel.
Svedok ďalej uviedol, že stromy, ktoré neboli značené, nepílili, boli značené pomiestne, nebol to celý

holorub. K predloženým fotografiám po vykonaní výrubu na pozemku uviedol, že na týchto je holorub,
keď skončili, na strede parcely boli stromy, koľko ich bolo už nevedel, ale určite tam stromy zostali,
spílené a vyznačené stromy nerátali. Nevedel sa vyjadriť kto spílil ostatné stromy oproti 35 povoleným
stromom, k objemu drevnej hmoty 35 stromov, povolených na výrub, v objeme 30 m3 s tým, že nimi
spílené stromy mali drevnú hmotu 78 m3, tento rozdiel nevedel vysvetliť, ten, kto to bodkoval, to asi zle

nameral. Strom s obvodom pňa 310 cm na parcele KN-E 10247/1 uviedol, že oni takýto strom určite
nepílili, pretože sa píli s veľkou pílou s dlhou lištou a takúto nemali, ani si nepamätal, že by taký strom
ťahal, s takým stromom sa tam nestretol. Ak by na mieste zistil, že jednotlivé značky sú rozdielne,
telefonoval by S. čo to znamená, nič také si však nevšimol. Tretie osoby, ktoré tam chodili, boli chatári,
hubári. S. sa ich pýtal, či by mu nevedeli poradiť niekoho, kto by vedel vyrovnať pozemok. Pokiaľ klient

predloží povolenie na výrub stromov, skontroluje v ňom číslo porastu, číslo plochy, farbu označenia
stromov a kto vydal súhlasné stanovisko a postupoval tak aj v tomto prípade.

Na hlavnom pojednávaní dňa 13. 9. 2023 svedok uviedol, že na hranice pozemku si už nespomína,
ale to ich v podstate nezaujímalo, pretože mali vypíliť len tie stromy, ktoré boli označené bodkami.

Vypílené kusy nepočítali. Prístup na pozemok pre traktor, s ktorým jazdil, bol od štátnej cesty. Povolenie
v zmysle, koľko kusov stromov na ťažbu v ňom bolo uvedených, nečítal. Riadili sa podľa bodiek a v
povolení kontroloval len, či je výrub platný a akou farbou sú stromy vyznačené. Vykonanú prácu si
účtuje podľa kubíkov, ktoré vyťaží. O množstve, teda počte kusov sa nebavili, a ani svedok to nerátal. V
jednej časti výrubu bol holorub a v jednej časti sa pílili len niektoré označené stromy. Po vyťažení bola

drevná hmota uložená pri ceste, ďalej s ňou nakladal už pán S.. Od potoka smerom ku stredu pozemku
vznikla vyrúbanejšia časť, pár stromov tam ešte ostalo, a teda nevedel, či to správne označil ako holorub.
Na niektorých miestach bolo viac bodiek, na iných menej. Po nahliadnutí do fotografie zabezpečenej
príslušníkom PZ v prípravnom konaní na č. l. 208 svedok nevedel uviesť, či ide o rovnakú fotografiu,
ktorú mu predkladal vyšetrovateľ pri výsluchu. Keď ukončili svoju prácu, určite stromy neboli takto úplne

vypílené. Po nich ostali aj stromky stáť, aj haluze na zemi. Nerobili uhadzovanie haluziny, len hrubú
haluzinu. Nečistili pozemok na iný účel, nevedel, čo sa tam malo potom robiť.

Svedok E. P., v prípravnom konaní dňa 9. 3. 2022 vypovedal, že ho v auguste 2020 kontaktoval B. S.,
ktorého dovtedy nepoznal, a žiadal, aby mu vyčistil konáre, ktoré boli napílené a splaníroval pozemok,

pretože tam plánoval stavať chatu. Niekedy v septembri mu to išiel ukázať, povedal mu, že keď bude
mať čas tak to urobí, vtedy mal so strojom nejakú robotu. Asi začiatkom novembra prácu začal, keď sa to
uhadzovalo prišli policajti a všetko sa stoplo. Miesto mu ukázal S. niekedy v septembri, povedal mu, že
má ísť na Hrdovo, kde sa stretli. Keďže býva v Pribyline, Hrdovo je blízko, pozná to veľmi dobre, vedel,kam má ísť, S. ho priviedol na parcelu, ukázal mu, že má povolenie na výrub, ktoré mu poslal, ak by mu
niekto prišiel na kontrolu. Parcela vyzerala rovnako v čase, keď ho tam priviedol, neriešil, koľko stromov
mal rúbať, ale keďže mal povolenie, zdalo sa mu to v poriadku, kto by si dovolil rúbať bez povolenia, sú

tam kontroly, je to pri ceste, na očiach. K predloženým fotografiám parcely KN-E č. 10245/2 a č.10248
po vykonaní výrubu uviedol, že to takto vyzeralo keď tam prišli s S., keď mu to prišiel ukázať. V tom
čase tam boli len oni dvaja. Ohľadom spílenia stromov mu S. nehovoril nič, chcel od neho len to, aby
mu tú haluzinu uhádzal a splaníroval, avšak to nedoriešili, lebo najskôr mal uhádzať haluzinu, ktorú
nahádzal na kopy po stranách, lebo to bolo spílené a potlačené haluze do strán, keď to strojom ťahali.

Pri potoku haluzinu neuhadzoval, nestihlo sa tam už robiť, najskôr robili pravú stranu popri ceste, potom
prišli policajti. S. mu ukázal, že má uhádzať haluzinu z pravej a ľavej strany zo stredu parcely, uhádzal len
pravú stranu popri hlavnej ceste, ľavú stranu, kde bol potok, tam sa nedostali, ale tiež to mali uhádzať.

Na hlavnom pojednávaní dňa 13. 9. 2023 svedok vypovedal zhodne a dodal, že nestihol vykonať celú
prácu, lebo to prerušili ochranári a polícia. Mal za úlohu pozemok len vyčistiť. Osobne tam už nič

nerúbal. Koľko bolo pňov na pozemku, neriešil. Vedel, že policajti hovorili o nejakých 80-tich vyrúbaných
a povolenie mal na okolo 40.

K otázke výšky škody (rozsahu činu) súd vykonal dokazovanie prečítaním znaleckého posudku,
vypracovaného A.. G. J., znalcom z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie dendrológia, záhradníctvo,

odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, a odboru ochrana životného prostredia, odvetvie ochrana
prírody a krajiny. Znalec v predloženom znaleckom posudku č. 32/2021 zo dňa 24. 11. 2021 v znení jeho
doplneniač.13/2022zodňa26.4.2022vypracovaltabuľkuodhadumnožstvavyťaženejdrevnejhmotya
majetkovej hodnoty vyrúbaných drevín od poradového čísla 1 až po 87, určil výšku nákladov na uvedenie
životného prostredia do predošlého stavu, v rámci záverov odpovedal na otázky zadané vyšetrovateľom,

a teda, že na základe oznámenia Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné
prostredie č. OU-LM-OSZP-2020/001657-002-Vv zo dňa 13. 1. 2021, vo veci určenia drevín, na ktoré
príslušný orgán štátnej správy vydal súhlas na výrub, bol objem drevnej hmoty 35 kusov vyrúbaných
stromov druhu Smrek obyčajný, na výrub ktorých bol vydaný súhlas, stanovený na 30,03 m3. Ďalej
znalec uviedol, že stotožniť jednotlivé stromy povolené na výrub z rozhodnutia Okresného úradu

Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie č. LM-OSZP-2020/001875-004-W zo dňa
23. 9. 2020 s fotografiami pňov z obhliadky miesta činu vyhotovenými dňa 3. 12. 2021 nie je reálne
možné, pretože na fotografiách nie sú čitateľné rozmery pňov na meracom pásme, a zároveň vo
fotodokumentácii z obhliadky chýbajú fotografie pňov 1 až 24 . Predmetné stotožnenie však vykonal
samotný Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom oznámení

č. OU-LM-OSZP-2020/001657-002-Vv zo dňa 13. 1. 2021, ktoré je súčasťou vyšetrovacieho spisu
a z tohto stotožnenia bolo vychádzané aj pri písaní tohto znaleckého posudku. Stromy, na ktoré
bolo vydané povolenie na výrub, sú v tabuľke č. 1 vyznačené zelenou farbou. Ďalej znalec uviedol,
že stotožniť jednotlivé stromy, ktoré boli vyrúbané nad rámec rozhodnutia o povolení na výrub z
rozhodnutia Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie č. LM-

OSZP-2020/001875-004-Wzodňa23.9.2020sfotografiamipňovzobhliadkymiestačinuvyhotovenými
dňa 3. 12. 2021 nie je reálne možné, pretože na fotografiách nie sú čitateľné rozmery pňov na meracom
pásme, a zároveň vo fotodokumentácii z obhliadky chýbajú fotografie pňov 1 až 24 . Toto stotožnenie
vykonal samotný Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom
oznámení č. OU-LM-OSZP-2020/001657-002-Vv zo dňa 13. 1. 2021, ktoré je súčasťou vyšetrovacieho

spisu a z tohto stotožnenia bolo vychádzané aj pri písaní tohto znaleckého posudku. Ďalej poukázal
vo svojich záveroch v znaleckom posudku na to, že z ťažobného evidenčného listu H. S. zo dňa 9. 10.
2020 vyplýva, že celkový objem vyťaženej drevnej hmoty bol 78 m3. Objem drevnej hmoty 35 kusov
vyrúbaných stromov druhu Smrek obyčajný, na výrub ktorých bol vydaný súhlas, bol stanovený na
30,03 m3. Ďalej upozornil na dôležitý rozdiel, a to, že objem drevnej hmoty počítaný v predloženom

znaleckom posudku je tzv. „hrubina“, teda objem celého kmeňa od zeme až po vrchol do priemeru 7 cm.
Vyťažená drevná hmota z ťažobného evidenčného listu je „guľatina“, teda najhrubšie a najkvalitnejšie
časti kmeňa dlhé spravidla 10-12 metrov. Z toho vyplýva, že deklarovaných 78 m3 vyťaženej drevnej
hmoty je vlastne len najkvalitnejšia časť vyrúbanej drevnej hmoty, čiže z celkovej drevnej hmoty (hrubiny)
poodpočítaníodvezenej,čiuskladnenejguľatinystálezostávamnožstvometrovkubickýchtenšej,menej

kvalitnej drevnej hmoty, ktorá má tiež svoju hodnotu a využíva sa spravidla ako palivové drevo. Na
základe oznámenia Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-
LM-OSZP-2020/001657-002-Vv zo dňa 13. 1. 2021, vo veci určenia drevín, na ktoré príslušný orgán
štátnej správy vydal súhlas na výrub, bol objem drevnej hmoty 52 kusov vyrúbaných stromov druhuSmrekobyčajný,navýrubktorýchnebolvydanýsúhlas,stanovenýna128,78m3.Nazákladedodatočnej
požiadavky zo dňa 20. 10. 2021 je vypočítaná aj majetková škoda vzniknutá výrubom 78 kusov
vyrúbaných drevín, pôvodne rastúcich na parcelách KN-C č. 10242/18, KN-E č. 10245/2 a č. 10247/1 v

katastrálnom území J., a stanovená na sumu 8.274,81 eura. Údaje o majetkovej hodnote jednotlivých
drevín sú uvedené v tabuľke číslo 1 a údaje prepočítané na jednotlivé parcely sú uvedené v tabuľke číslo
2. V doplnení tohto znaleckého posudku sa znalec vyjadril k výške spoločenskej hodnoty jednotlivých
drevín, ktorá bola v doplnení znaleckého posudku nanovo vypočítaná a výsledná hodnota je totožná s
hodnotou, ku ktorej dospela Štátna ochrana prírody, Správa Tatranského národného parku vo svojom

stanovisku č. TANAP/1263-002/2020 zo dňa 8. 12. 2020. Výška spoločenskej hodnoty stromov, ktoré
boli vyrúbané nad rámec rozhodnutia o povolení na výrub Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor
starostlivosti o životné prostredie č. LM-OSZP-2020/0018745-004 zo dňa 23. 9. 2020 predstavuje spolu
sumu 105.441,- Eur. Súhrnná spoločenská hodnota 87 kusov vyrúbaných stromov, pôvodne rastúcich na
parcelách KN-C č. 10242/18, KN-E č. 10245/2 a č. 10247/1 v katastrálnom území J. je spolu stanovená
na sumu 147.727,- Eur. Rozsah spôsobenej ekologickej ujmy v súvislosti s nepovoleným výrubom drevín

na jednotlivých parcelách je uvedený v tabuľke č. 2. Podľa tabuľky s názvom Sumarizácia ekologickej
ujmy po jednotlivých parcelách vyplýva, že počet vyrúbaných nepovolených stromov na parcele KN-C
číslo 10242/18 je 40 kusov, na parcele KN-E číslo 10245/2 11 kusov a na parcele KN-E číslo 10247/1 1
kus, spolu 52 kusov, pričom spoločenská hodnota vyrúbaných nepovolených stromov predstavuje podľa
znalca sumu 105.441,- Eur.

Súd ďalej vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov. Zo spisu Okresného úradu, odboru
starostlivosti o životné prostredie Liptovský Mikuláš č. OU-LM-OSZP-2020/001875 vyplýva, že
Okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie Liptovský Mikuláš rozhodnutím č. OU-LM-
OSZP-2020/001875-004-Vv zo dňa 24. 9. 2020 vydal súhlas pre B. S., na výrub 35 kusov drevín druhu

smrek obyčajný (Picea abies), v zlom zdravotnom stave a polámané abiotickým činiteľom (vetrom) na
parcele č. KN-E č. 10248, v katastrálnom území J., v zmysle § 13 až 20 zákona č. 180/1995 Z. z. o
niektorýchopatreniachnausporiadanievlastníctvakpozemkom,druhpozemkutrvalýtrávnyporast(KN-
C 10242/14), druh pozemku trvalo trávny porast, pozemok umiestnený mimo zastavaného územia obce,
ktorého je žiadateľ jediný vlastník, a to: 35 kusov smrek obyčajný (Picea abies) označený červenou

farbou bodovo na kmeni a koreňovom nábehu s obvodom kmeňov vo výške 130 cm: 60, 40, 85, 190,
195, 3x40, 40, 3x20, 20, 30, 50, 55, 88, 3x40, 80, 60, 30, 85, 2x100, 4x30, 35, 80, 80, 230 a 250
cm. Zároveň správny orgán žiadateľovi uložil podľa § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny, uskutočniť náhradnú výsadbu v počte 70 kusov pôvodných drevín druhu borovica
lesná (Pinus sylvestris), smrek obyčajný (Picea abies), jedľa biela (Abies alba), smrekovec opadavý

(Larix decidua), ktorú uskutoční na svoje náklady v termíne do 30. 12. 2021 na parcele KN-E č. 10248
a v priebehu 3 rokov od náhradnej výsadby zabezpečí starostlivosť o vysadené dreviny. V prípade
vyhynutia vysadeného rastlinného materiálu zrealizuje dosadbu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 28. 9. 2020. Súčasťou spisového materiálu je zápisnica zo dňa 23. 1. 2020, z
ústneho pojednávania spojeného s miestnou obhliadkou vo veci žiadosti B. S.S., o súhlas na výrub

40 kusov smrekov, z ktorej vyplýva, že dôvodom pre výrub je vyčistenie pozemku pred stavebným
povolením. Na predmetnej parcele boli dreviny posúdené a ohodnotené. Jednalo sa o nálet ihličnatých
stromov na parcele žiadateľa, ktorý chcel realizovať stavbu na jeho pozemku. Dreviny boli v slabom
zdravotnom stave a polámané. Tieto boli označené červenou farbou na kmeni a koreňovom nábehu.
Výrub bolo možné uskutočniť v termíne od 1. 10. do 31. 3. Náhradná výsadba 1.2 ihličnaté. Štátna

ochrana prírody sa nezúčastnila konania.

Z odborného stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky zo dňa 8. 12. 2020 č.
TANAP/1263-002/2020 o vyčíslení spoločenskej hodnoty 87 kusov vyrúbaných drevín, na pozemkoch
mimo lesa v Žilinskom kraji, okres Liptovský Mikuláš, k. ú. J., mimo zastavané územie obce Pribylina,

na parcelách KN-E č. 10245/2 a KN-E č. 10248, t. j. parcela č. KN-C č. 10242/14 (druh pozemku
trvalý trávny porast), a na parcele KN-E č. 10247/1, t. j. KN-C č. 10242/1 (druh pozemku trvalý trávny
porast), lokalita Hrdovo vyplýva, že predmetné územie sa nachádza v 2. stupni územnej ochrany, t.
j. v ochrannom pásme TANAP-u, nezasahuje do území európskeho významu a ani do maloplošných
chránenýchúzemí,notátolokalitaspadádochránenéhovtáčiehoúzemiaSKCHVÚ030Tatry.Predbežná

spoločenská hodnota posudzovaných drevín predstavovala sumu 147.727,- Eur, pričom táto vyjadruje
najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť,
ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií. Spoločenská hodnota drevín určená v zmysle § 36
ods. 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou savykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „vyhláška“) sa podľa § 37 ods. 3
vyhlášky neupravuje prirážkovým indexom podľa prílohy č. 35 vyhlášky, tzn. zdravotný stav drevín, ich
poškodenie, pôvod, lokalizácia a pod. sa neberú do úvahy. Rovnako z odborného stanoviska vyplýva,

že v rozhodnutí bol udelený súhlas na výrub 35 kusov drevín, o ktoré bude potrebné znížiť výslednú
spoločenskú hodnotu, pričom túto výšku pravdepodobne určí až ďalšia miestna obhliadka PZ s orgánom
ochrany prírody, ktorý predmetné rozhodnutie vydal a v teréne zidentifikuje konkrétne stromy, ktoré boli
rozhodnutím povolené vyrúbať.

Z listu vlastníctva č. XXXX, evidovaného pre okres Liptovský Mikuláš, obec Pribylina, katastrálne územie
J., mal súd preukázané, že na parcele KN-E číslo 10248 o výmere 2.731 m2, sa nachádza pozemok
(trvalý trávny porast), umiestnený mimo zastavaného územia, ktorého vlastníkom ku dňu 20. 11. 2020
bol B. S. v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku nehnuteľnosti, vklad povolený 13. 1. 2020, V-5799/2019.

Z listu vlastníctva č. XXXX, evidovaného pre okres Liptovský Mikuláš, obec Pribylina, katastrálne územie

J., mal súd preukázané, že na parcele číslo KN-E č. 10245/2 o výmere 1.153 m2, sa nachádza
pozemok (trvalý trávny porast), umiestnený mimo zastavaného územia, ktorého vlastníkom sú P. J.
v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku nehnuteľnosti a P. K. v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku
nehnuteľnosti, V- 2191/2010.

Z prepravných listov zo dňa 9. 10. 2020 vyplýva, že bola zabezpečená preprava dreviny smrek, s bližším
popisom jednotlivej dreviny ako je dĺžka, priemer, kvalitatívna trieda a objem v m3, pričom celkový objem
predstavoval 56,88 m3, ako obhospodarovateľ alebo nákupca dreva bol uvedený Martin Oravec, IČO:
46 153 730.

Z predloženej fotodokumentácie po označení výrubu A.. Y. Y., Okresný úrad životného prostredia
Liptovský Mikuláš mal súd preukázané, že stromy povolené na výrub boli označené červenou farbou
bodovo na kmeni a koreňovom nábehu. Obžalovaný k tejto fotodokumentácii uviedol, že z uvedeného
jasne vidieť, že sú tam aj stromy poškodené a suché, o ktorých mu bolo povedané, že sa môžu aj
bez povolenia vyčistiť. Taktiež k predloženej fotodokumentácii parcely KN-E č. 10245/2 a č. 10248

po vykonaní výrubu obžalovaný uviedol, že uvedená fotodokumentácia bola vyhotovená v značnom
časovom odstupe, odkedy dal realizovať výrub a pri rôznych pňoch je evidentné, že boli vyrúbané v
dávnej minulosti, než bol samotný a nelegálny výrub. Záverom poukázal na to, že parcelu mal vyznačenú
kolíkmi, čo dokazuje aj fotografia č. 126.

Z listu vlastníctva č. XXXX, evidovaného pre okres Liptovský Mikuláš, obec Pribylina, katastrálne územie
J., mal súd preukázané, že na parcele KN-C číslo 10242/18 o výmere 2.762 m2, sa nachádza pozemok
(trvalýtrávnyporast),umiestnenýmimozastavanéhoúzemia,ktoréhovlastníkombolkudňu14.12.2021
H. P. v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku nehnuteľnosti, vklad povolený 2. 12. 2021, V- 5388/2021.

Z listu vlastníctva č. XXXX, evidovaného pre okres Liptovský Mikuláš, obec Pribylina, katastrálne územie
J., mal súd preukázané, že na parcele KN-E číslo 10247/1 o výmere 2.679 m2, sa nachádza pozemok
(trvalý trávny porast), umiestnený mimo zastavaného územia, ktorého vlastníkom bola ku dňu 14. 12.
2021 Obec Pribylina v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku nehnuteľnosti.

Zúradnéhozáznamukvyťaženiuosôbzodňa23.9.2021vyplýva,ženazákladeplánuvyšetrovaniapod
ČVS:ORP-495/2-VYS-LM-2020 boli pracovníkom II. operatívneho oddelenia, odboru kriminálnej polície
Okresného riaditeľstva PZ Liptovský Mikuláš vyťažené osoby k trestnému činu porušovania ochrany
stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť v
tom čase nezistený páchateľ. H. S. uviedol, že pán S. ho telefonicky oslovil za účelom vykonania ťažby

dreva na jeho pozemku na Podbanskom, okres Liptovský Mikuláš, aká lokalita, to nevedel uviesť. S S.
sa stretol na mieste, kde mal byť vykonaný výrub, kde mu S. ukázal povolenie, prešli si spolu parcelu
a na mieste boli označené stromy farbou, a to pri koreni a na kmeni. Hranicu pozemku tvoril aj potok,
pri ktorom boli stromy a tieto chcel S.Ý. tiež vypíliť, ale nakoľko neboli označené, povedal, že tieto jeho
chlapi píliť nebudú, na čo S.Š. odpovedal, že si to aj tak zariadi, aby mu to vypílili. Dohodli sa, že za prácu

si zoberie drevo, čo aj urobil a odviezol z pozemku cca 50 m3 a cca 18 m3 ostalo na parcele. Čo sa s
ním potom stalo uviesť nevedel. Vyťažením Z. J., ktorý pracuje pre H. S. bolo zistené, že bol na mieste
výrubu na Podbanskom. Na miesto prišli spolu s S., a bol prítomný aj majiteľ pozemku S., ktorý opätovne
ukázal povolenie, začali píliť a manipulovať s drevom, ktoré traktorom ťahali ku ceste. Ďalej uviedol,že stromy, ktoré pílili boli označené asi zelenou farbou na kmeni aj pri koreni, pílili len tie označené.
Nepamätal si, čo hovoril majiteľ pozemku, že majú vyrúbať všetky stromy na pozemku. Podľa J. vyrúbali
okolo 30 stromov, niektoré odviezli na dvoch autách a niečo ostalo na pozemku, koľko a čo sa s nimi

stalo uviesť nevedel. Majiteľ pozemku bol pri výrube iba prvý deň a už sa viackrát nestretli, nakoľko výrub
ukončili na druhý deň. Napokon bol telefonicky vyťažený H. H., ktorý pracuje ako pilčík pre S., a ktorý
vykonával výrub stromov na pozemku v lokalite Podbanské, okres Liptovský Mikuláš. Výrub vykonával
spolu s kolegom Z. J., pričom prvý deň bol na mieste aj majiteľ pozemku, ktorého meno si nepamätá a
tento mu ukázal povolenie na výrub, hranice pozemku a označené stromy. Začali píliť stromy, ktorých

bolo približne 30 - 40 a tieto ťahali traktorom a pripravovali následný odvoz. Nevedel uviesť, či majiteľ
pozemku chcel vypíliť viac stromov, ale keď odchádzali z pozemku, tak na pozemku ešte stromy, ktoré
neboli označené, stáli na koreni. Kto tieto stromy vypílil uviesť nevedel, on by si to určite nedovolil. Viac
krát sa na miesto nevrátil, teda nevedel uviesť, v akom stave sa pozemok nachádza.

Prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, sa

dopustí ten, kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva
vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker, alebo ich vyrúbe, potrestá sa odňatím slobody
až na tri roky. Kvalifikovanej skutkovej podstaty v odseku 2 písm. a/ sa páchateľ dopustí ak spácha
čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu, a potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť
rokov. Ustanovením sú chránené stromy a krovy na úseku lesného hospodárstva pred nedovolenými

a škodlivými zásahmi, najmä pred ekologickými ujmami spôsobenými nelegálnym výrubom stromov
predovšetkým v chránených krajinných oblastiach, v ktorých platí zvýšený stupeň ochrany (národné
parky). Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý v rozpore s predpismi
na úseku lesného hospodárstva vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker, prípadne ich
vyrúbe. Subjektom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt). Z hľadiska subjektívnej

stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie. Podľa § 124 ods. 1, ods. 3 veta prvá
Trestného zákona, škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na
majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným
činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Pri trestných činoch proti životnému
prostrediu sa škodou rozumie súhrn ekologickej ujmy a majetkovej škody, pričom majetková škoda v

sebe zahrnuje aj náklady na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu. Podľa § 125 ods.
1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa
rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.

Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že

sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Objektom trestného
činu je vlastníctvo veci, ďalej držba veci, ale aj faktická dispozícia vecou, pričom rozhodujúci je faktický
stav. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať všetky znaky objektívnej stránky
vrátane prisvojenia. Páchateľ si prisvojí vec tým, že sa jej zmocní, ak odníme vec z dispozície vlastník.
Zmocniť sa veci môže páchateľ sám (vlastnou rukou) alebo za pomoci nástroja.

Podľa § 47 ods. 3, ods. 11 zákona č. 543/2022 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, na výrub dreviny sa
vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny
sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny
a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto

oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho
vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny. Výrub dreviny podľa odseku 3 možno
vykonať len po vyznačení výrubu dreviny a po právoplatnosti súhlasu orgánu ochrany prírody, ktorým je
vykonávateľ výrubu povinný sa na požiadanie preukázať.

Podľa § 22 ods. 12 vyhlášky č. 170/2021 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky,
ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov,
stromy určené na výrub sa vyznačujú jednotlivo nezmazateľným farebným znakom kruhového tvaru
s priemerom 5 cm na kmeni vo výške 130 cm nad zemou a na koreňovom nábehu. Výrub viac ako
50 stromov možno vyznačiť aj iným nezameniteľne vhodným spôsobom, najmä vymedzením okrajov

rúbanej plochy tak, že sa vyznačia okrajové stromy, ktoré sa nesmú vyrúbať, alebo vyznačením stromov,
ktoré sa nesmú vyrúbať.Vykonaným dokazovaním, zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho
obžalovaný B. S., ktorý svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania

ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, po subjektívnej, ako aj objektívnej stránke, preto ho uznal
vinným z ich spáchania.

Hoci obžalovaný spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, od začiatku trestného konania popieral,

z vykonaného dokazovania, mal súd jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že obžalovaný B. S. sa
dopustil skutku tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku. Súd vychádzal z výpovedí jednotlivých
svedkov, ktorí boli na hlavnom pojednávaní vypočutí, najmä z výpovedí svedka a poškodeného K. P.,
svedkov E. P., Z. J. a H. H., ako aj zo zabezpečených listinných dôkazov, najmä znaleckého posudku a z
príslušnej fotodokumentácie. Obžalovaný sa počas celého konania bránil najmä tým, že zariaďoval tento
výrub výlučne na svojom pozemku a len v povolenom rozsahu, tak, ako mu to určil príslušný okresný

úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie, nie nad jeho rámec a teda za nepovolený výrub nenesie
zodpovednosť.

Z výpovede svedka a zástupcu poškodeného A.. Y. Y., J.. vyplynulo, že na základe žiadosti B. S. zo
dňa 22. 1. 2020 o výrub 40 kusov drevín smreka obyčajného, z dôvodu vyčistenia pozemku parcely

KN-E č. 10248 v katastrálnom území J., okres Liptovský Mikuláš, nariadil miestnu obhliadku, ktorá sa
uskutočnila dňa 23. 9. 2020 za účasti obžalovaného. S. ho zaviedol na parcelu, na ktorej svedok a
zástupca poškodeného spolu s obžalovaným vyznačil stromy, ktoré potom odsúhlasili na výrub. Tieto
značil pomiestne, nie holorubom a väčšinou len stromy poškodené a v zlom zdravotnom stave. Podľa
slov svedka, obžalovaný parcelu identifikoval ako svoju, avšak nemal ju nijako vyznačenú. Rovnako,

ani hranice od pozemku P. neboli nijako značené. Pred vykonaním miestnej obhliadky, A.. Y., J.. pozrel
predmetnú parcelu na fotosnímke, vedel, že táto ide popri hlavnej ceste a jej hranicu tvorí poľnolesná
cesta, takže mal za to, že je to parcela obžalovaného. Záverom uviedol, že nemal vedomosť o tom, že
by pri miestnej obhliadke dňa 23. 9. 2020 vyznačil aj stromy na parcelách Obce Pribylina alebo bratov
P., a ak to spravil, musel byť uvedený do omylu obžalovaným.

Z výpovede svedka a poškodeného K. P. vyplynulo, že spolu s bratom J. P. sú vlastníci pozemku parcely
KN-E č. 10245/2 o výmere 1.153 m2, vedený ako trvalý trávny porast na liste vlastníctva č. 2216, v
katastrálnom území J., okres Liptovský Mikuláš, v spoluvlastníckom podiele 1 k celku nehnuteľnosti.
Prístup na ich parcelu je priamo z hlavnej cesty, pričom prístup k parcele KN-E č. 10248/2 o výmere

2.731 m2, vedený ako trvalý trávny porast na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území J., okres
Liptovský Mikuláš, ktorého vlastníkom v tom čase bol obžalovaný, je po zvážnici popri ceste vedúcej z
Pribylina na Podbanské. Zároveň z jeho výpovede vyplýva, že so svedkom E. P. komunikoval telefonicky
len raz, pričom podľa jeho slov, výrub na predmetnej parcele vykonal na základe dohody s vlastníkom, a
stromy, ktoré mal vypíliť mu boli ukázané, niektoré boli aj označené. Záverom svedok P. dodal, že rúbal

až po cestu tak, tak ako mu kázal obžalovaný. Výpoveď svedka a poškodeného K. P. súd vyhodnotil
ako jasnú, logickú, presvedčivú a dôveryhodnú a jeho výpoveď je dôležité vyhodnocovať aj v kontexte
ďalších vykonaných dôkazov.

Z výpovede svedka H. S., živnostníka podnikajúceho v oblasti služieb v lesníctve a poľovníctve

vyplynulo, že po telefonickom oslovení zo strany obžalovaného za účelom využitia jeho služieb, sa
dohodli na osobnom stretnutí na mieste a na obhliadke. Stretli sa na mieste v lese pri ceste, smerom
na Vysoké Tatry, po ľavej strane, kde prišiel spolu s bratom, H. H. a Z.G. J.. Taktiež z jeho výpovede
vyplynulo, že S. im ukázal parcelu aj stromy, ktoré chcel vyrúbať, išlo o stromy označené sprejom
pomiestne, ich počet nevedel, aj napriek tomu, že S. im predložil súhlas na výrub. S S. sa tiež dohodli,

že za vykonanú prácu si mohol zobrať drevo, pričom na mieste ešte niečo zostalo ako palivové drevo. K
parcele, na ktorej sa uskutočnil výrub, uviedol, že táto bola z jednej strany ohraničená hlavnou cestou. K
počtu vyrúbaných stromov uviedol, že pílili len tie stromy, ktoré boli vyznačené, nerátali ich, mohlo ich byť
35 a ich hmota bola celkom 78 m3, z toho oni odviezli 56,88 m3 tak, ako je uvedené v odvoznom lístku.

Z výpovede svedka Z. J. vyplynulo, že spolu s H. H. rúbali priamo na mieste, ktoré im a H. S., pre ktorého
v tom čase pracovali, ukázal S., konkrétne išlo o časť Hrdovo - Podbanské, v okrese Liptovský Mikuláš.
Zároveň uviedol, že označené stromy na výrub sa nachádzali pri hlavnej ceste, smerom na Vysoké Tatry.
Pílili len smreky obyčajné, označené červenou bodkou, postupne od prístupovej cesty na parcelu, ktoráviedla od hlavnej cesty. Zároveň z jeho výpovede vyplynulo, že vyťažené drevo vyťahovali na odvozné
miesto ku hlavnej ceste, robili výrezy na odvoz, pílili na dĺžku približne 12 metrov, takto spracované drevo
odviezli ich strojom.

Z výpovede svedka H. H. vyplynulo, že síce na hranice pozemku si nevedel spomenúť, to ich v podstate
nezaujímalo, pretože mali vypíliť len tie stromy, ktoré boli označené bodkami. Z jeho vyjadrení rovnako
vyplynulo, že prístup na pozemok pre traktor, ktorý on obsluhoval, bol od štátnej cesty. Po vyťažení
bola drevná hmota uložená pri ceste a ďalej s ňou nakladal už S.. Čo sa týka miesta výrubu, svedok

uviedol, že na niektorých miestach bolo viac bodiek, na iných menej, pričom od potoka smerom ku stredu
pozemku vznikla vyrúbanejšia časť, ale pár stromov tam ostalo.

Z výpovede svedka E. P. vyplynulo, že S. ho oslovil, aby mu vyčistil konáre, ktoré boli napílené
a splaníroval pozemok, pretože tam plánoval stavať chatu. Miesto mu ukázal priamo S. niekedy v
septembri, avšak s prácami začal až začiatkom novembra. K parcele uviedol, že táto vyzerala rovnako

aj v čase, keď ho tam obžalovaný priviedol, pričom neriešil, koľko stromov má vyrúbať, keďže mal
povolenie, zdalo sa mu to v poriadku. Napokon uviedol, že ľavú stranu pri potoku nespracovali, nestihlo
sa tam už robiť, keďže prišli policajti a najskôr robili pravú stanu popri hlavnej ceste, potom prišli policajti.
Z uvedeného nesporne vyplýva, že obžalovaný síce disponoval súhlasným rozhodnutím č. OU-LM-
OSZP-2020/001875-004-Vv zo dňa 24. 9. 2020, na výrub 35 kusov drevín druhu Smrek obyčajný (Picea

abies), v zlom zdravotnom stave a polámané abiotickým činiteľom (vetrom) na parcele č. KN-E č. 10248,
v katastrálnom území J., v zmysle § 13 až 20 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, druh pozemku trvalý trávny porast (KN-C 10242/14), druh
pozemku trvalo trávny porast, pozemok umiestnený mimo zastavaného územia obce, avšak nad rámec
tohto rozhodnutia dal vyrúbať celkom 52 kusov dreviny Smrek obyčajný, na parcele KN-C č. 10242/18 v

počte 40 kusov, ktorých bol vlastníkom, na parcele KN-E 10245/2 v počte 11 kusov vlastníkov J. P. a K.
P. a na parcele KN-E 10247/1 1 kus vlastníka Obec Pribylina, pričom 12 kusov dreviny Smrek obyčajný
v celkovej drevnej hmote 48,724 m3 v majetkovej hodnote 2.572,63 eura si prisvojil. Z výpovedí svedkov
jednoznačne vyplynulo, že prístup na pozemok, na ktorom rúbali svedok Z. J. a H. H., bol z hlavnej cesty,
z čoho jednoznačne vyplýva, že pílili aj na parcele poškodených a svedkov J. a K. P. a Obce Pribylina.

Skutočnosti, že stromy neboli spílené len na parcele obžalovaného nasvedčuje aj výpoveď svedka H.
a vyjadrenie svedka S. (do úradného záznamu príslušníka PZ), ktorí ako hranicu pozemku uvádzali aj
potok, pri ktorom boli stromy (a tieto žiadal obžalovaný taktiež píliť) z čoho je opäť zrejmé, že sa z
iniciatívy obžalovaného pílili stromy aj na parcele poškodených, pretože potok netvoril hranicu pozemku
obžalovaného. O úmysle obžalovaného vyrúbať všetky, nielen úradom vyznačené stromy, napovedá aj

obsah úradného záznamu, ktorý vyhotovil príslušník PZ, na podklade telefonátu so svedkom H. S., hoci
obsah tohto záznamu na hlavnom pojednávaní vzhľadom na odstup času svedok priamo nepotvrdil,
respektíve nepamätal si už na uvedený telefonát s policajtom, je zrejmé, že bezprostredne po skutku
pred policajtom uviedol, že obžalovaný sa pred ním vyjadril, že si to aj tak zariadi, aby mu to vypílili.

Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že obžalovaný B. S. tým, že v presne nezistené dni od
polovice októbra 2020 do dňa 26. 10. 2020 v katastrálnom území J., okres Liptovský Mikuláš, v lokalite
Hrdovo - Podbanské, na parcele číslo KN-C 10242/18, druh pozemku trvalý trávny porast, zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXX, parcele KN-E 10245/2, druh pozemku trvalý trávny porast, zapísaný na
liste vlastníctva č. XXXX a parcele KN-E 10247/1, druh pozemku trvalý trávny porast, zapísaný na liste

vlastníctva č. XXXX, ktoré sa nachádzajú v 2. stupni ochrany prírody a krajiny v ochrannom pásme
TANAP-u a v chránenom vtáčom území SKCHVÚ030 Tatry, dal vyrúbať celkom 52 kusov dreviny Smrek
obyčajný (Picea abies) a to na parcele KN-C 10242/18 v počte 40 kusov, s redukovaným obvodom
kmeňa vo výške 130 cm, a to s obvodmi kmeňov 208 cm, 214 cm, 136 cm, 136 cm, 124 cm, 175 cm,
159 cm, 130 cm, 143 cm, 73 cm, 81 cm, 267 cm, 80 cm, 73 cm, 82 cm, 121 cm, 102 cm, 136 cm,

117 cm, 165 cm, 140 cm, 106 cm, 159 cm, 125 cm, 202 cm, 151 cm, 162 cm, 80 cm, 80 cm, 120 cm,
107 cm, 134 cm, 89 cm, 104 cm, 273 cm, 132 cm, 154 cm, 151 cm, 157 cm, 152 cm, čo predstavuje
celkom 80,056 m3 drevnej hmoty, ktorých bol vlastníkom, na parcele KN-E 10245/2 v počte 11 kusov, s
redukovaným obvodom kmeňa vo výške 130 cm, a to s obvodmi kmeňov 140 cm, 157 cm, 120 cm, 166
cm, 167 cm, 176 cm, 266 cm, 158 cm, 294 cm, 243 cm, 99 cm, čo predstavuje 40,116 m3 drevnej hmoty

vlastníkov J. P. a K. P. a na parcele KN-E 10247/1 1 kus, s redukovaným obvodom kmeňa vo výške 130
cm, a to s obvodom kmeňa 284 cm, čo predstavuje 8,608 m3 drevnej hmoty vlastníka Obec Pribylina,
pričom 12 kusov dreviny Smrek obyčajný (Picea abies) v celkovej drevnej hmote 48,724 m3 v majetkovej
hodnote 2.572,63 eura si prisvojil, čím Slovenskej republike, v zastúpení Okresným úradom LiptovskýMikuláš,sosídlomUlicaVrbická1993,okresLiptovskýMikuláš,spôsobilenvironmentálnuujmuvovýške
spoločenskej hodnoty týchto drevín v sume 105.441,- Eur a odcudzením drevnej hmoty J. P. a K. P.
škodu vo výške 2.118,13 eura a odcudzením drevnej hmoty Obci Pribylina škodu vo výške 454,50 eura.

Rozsah škody mal súd bez pochybností preukázaný najmä znaleckým dokazovaním, jednak majetkovú
hodnotu vyrúbaných nepovolených drevín na parcele KN-E č. 10245/2 vo výške 2.118,13 eura a na
parcele KN-E č. 10247/1 vo výške 454,50 eura, čím bol naplnený zákonný znak rozsahu trestného
činu - väčší rozsah a urobil tak bez predchádzajúceho písomného súhlasu orgánu ochrany prírody, čím
sa svojím konaním dostal do rozporu so všeobecne záväzným právnym predpisom na úseku ochrany

prírody a krajiny, konkrétne s ustanovením § 47 ods. 3, ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny, teda svojím konaním vo väčšom rozsahu vyrúbal stromy. Obžalovaný je zároveň plne
trestne zodpovedným subjektom a keďže uvedeným konaním obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej
podstaty prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona, ako aj všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona súd ho uznal vinným z ich spáchania.

K osobe obžalovaného zo správy o povesti Mesta Žilina vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti riešený
Mestskou políciou Žilina za priestupky proti verejnému poriadku a proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky,ktorébolivyriešenéuloženímblokovýchpokút.Podľacentrálnejevidenciepriestupkovainých
správnych deliktov bol obžalovaný postihnutý za jeden priestupok proti verejnému poriadku zo dňa 17.

2. 2021 uložením blokovej pokuty vo výške 20,- Eur. Z lustrácie v evidencii GP SR a v databáze súdov
vyplýva, že aktuálne sa proti obžalovanému iné trestné konanie nevedie. Z odpisu registra trestov mal
súd preukázané dva záznamy pre odsúdenia v Českej republike z rokov 2007 a 2010. Tretí záznam
svedčí o odsúdení trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. 0T/18/2023 zo dňa 27. 1. 2023,
právoplatným dňa 27. 1. 2023, ktorým bol uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za skutok spáchaný dňa 26. 1. 2023, za ktorý mu bol uložený
peňažný trest vo výmere 600,- Eur, s ustanovením náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 4
mesiace, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, a na trest zákazu
činnosti riadiť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 2 roky. Uložený peňažný trest bol zaplatený dňa
23. 3. 2023, trest zákazu činnosti plynie do dňa 26. 1. 2025.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň

vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj skutočnosť,
že trest je právnym následkom trestného činu a musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.

Vzhľadom na to, že obžalovaný spáchal uvedenú trestnú činnosť skôr, ako bolo súdom prvého stupňa
vyhlásenéinéodsudzujúcerozhodnutiezainýjehotrestnýčin(doručenietrestnéhorozkazuobvinenému
predstavuje právnu skutočnosť identickú, akou je vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku) v danom prípade
skôr, než bol obžalovanému dňa 27. 1. 2023 doručený trestný rozkaz Okresného súdu Žilina sp. zn.
0T/18/2023 zo dňa 27. 1. 2023, právoplatným dňa 27. 1. 2023, preto bolo potrebné obžalovanému

ukladať súhrnný trest v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona podľa zásad na uloženie úhrnného trestu
(§ 41 ods. 2 Trestného zákona). Obžalovaný sa svojim konaním dopustil prečinu porušovania ochrany
stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, za ktorý zákon umožňuje uložiť
trest odňatia slobody až na päť rokov a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,
za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Pri ukladaní trestu súd obligatórne

prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a
priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného možno zohľadniť jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle
§ 37 písm. h/ Trestného zákona, a to, že sa dopustil viacerých trestných činov. V predmetnom konaní
poľahčujúca okolnosť nebola zistená žiadna, aj napriek tomu, že bola konštatovaná v rámci trestného
konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 0T/18/2023 v zmysle § 36 písm. l/ Trestného,

avšak pokiaľ sa ukladá súhrnný trest, je nevyhnutné, aby priznanie sa k spáchaniu trestného činu a
úprimné oľutovanie trestného činu smerovalo ku všetkým činom, za ktoré sa súhrnný trest ukladá.Vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti spáchaného skutku, ako aj povahu spáchaných trestných
činov a ich následok, možnosť nápravy páchateľa do budúcna, dospel súd k záveru, že nie je nutné
ukladať trest odňatia slobody, ale svoj účel splní aj trest alternatívny, konkrétne súhrnný peňažný trest,

primerane navýšený, pričom súd sledoval aj zásadu, že súhrnný trest nesmie byť miernejší, ako trest
uložený skorším rozhodnutím, a to vo výmere 1.800,- Eur za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť. Pre
prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu bol obžalovanému uložený aj náhradný trest
odňatia slobody vo výmere 1 rok. Takto uložený trest súd považoval za dostatočný a primeraný s
poukazom jednak na individuálnu prevenciu, tak generálnu prevenciu, ako aj nápravu obžalovaného.

K výroku o uložení súhrnného trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá súd uvádza, že uvedený
výrok o treste prevzal z trestného rozkazu Okresného súdu Žilina sp. zn. 0T/18/2023 zo dňa 27. 1.
2023 v nezmenenej výmere v rámci ukladania súhrnného trestu, pretože doposiaľ nebol v celej výmere
vykonaný, zároveň súd nevzhliadol nebol dôvod pre zmenu výmery tohto druhu trestu.

K uplatnenému nároku na náhradu škody svedkom a zástupcom poškodeného Ing. Vargom,

zamestnancom Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, vo výške
105.441,- Eur, ktorá bola stanovená ako výška spoločenskej hodnoty stromov vyrúbaných nad rámec
rozhodnutia o povolení na výrub Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné
prostredie č. LM-OSZP-2020/0018745-004 to dňa 23. 9. 2020, súd uvádza, že táto suma nie je škodou,
ale ide o spoločenskú hodnotu vyrúbaných stromov, ktorá určuje rozsah trestného činu ako zákonného

znaku prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona. Zákonným
znakom uvedeného prečinu je spáchanie činu vo väčšom rozsahu, nie spôsobenie škody, pričom nejde
o pojmy totožné, pretože rozsah činu zahŕňa nielen majetkovú škodu a ekologickú ujmu, ale aj iné
ujmy, ako kultúrnu a biologickú hodnotu. Vychádzajúc z ustanovení § 95 ods. 1, ods. 3 písm. a/ zákona
č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených

živočíchov, drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu sa uplatňuje najmä
pri posudzovaní závažnosti konania spočívajúceho v nepovolenom nakladaní s nimi a pri vyčíslení takto
vzniknutej ujmy, určenia výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Spoločenská hodnota vyjadruje
najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť,
ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií. K priznaniu výšky spoločenskej hodnoty súdom bráni

zákonná prekážka, ktorá spočíva v tom, že súd nielen v trestnom konaní, ale ani v civilnom, či inom
konaní nie je oprávnený o takejto náhrade rozhodnúť. Spôsob náhrady a orgán, ktorý je oprávnený
o náhrade rozhodnúť je upravený v osobitnom predpise, a to priamo v zákone č. 543/2002 Z. z. o
ochrane prírody a krajiny. Z ustanovenia § 48 ods. 1 uvedeného zákona vyplýva, že ak nemožno
uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty

dreviny, pričom tento orgán uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez
súhlasu. V zmysle ustanovenia § 64 ods. 1 uvedeného zákona však orgánom ochrany prírody nie je
súd, ale je ním Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská inšpekcia životného
prostredia, okresný úrad v sídle kraja, okresný úrad a obec.

Keďže poškodená Obec Pribylina a poškodení J. P. a K. P., si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu
škody a výška tohto nároku bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná vykonaným dokazovaním,
najmäznaleckýmposudkom,súduložilobžalovanémupovinnosťnahradiťškoduObciPribylinavovýške
454,50 eura a poškodeným J. P. a K. P. v celkovej výške 2.118,13 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,

jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhradeškody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký

výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.