Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/70/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822202276
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3822202276.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. D. XXX/XX, E., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Michaela Šteiningerová (predtým Gebrlínová),
advokátka, so sídlom Záhradnícka 24, Prievidza, IČO: 54 279 003 proti žalovanému: F. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, C., občan SR, o vypratanie nehnuteľnosti,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 1. marca 2023,
č.k. 18C/23/2022-86 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť vypratať
nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území C., okres E., zapísané v katastri nehnuteľností
Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, H. C., k.ú. C. na LV č. XXX ako rodinný dom, súpisné
č. XXX, postavený na pozemku parcela C-KN č. XXXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 239 m2, pozemky, parcela C-KN č. XXXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere

239 m2, pozemky, parcela C-KN č. XXXX, druh pozemku - záhrada o výmere 283 m2, a to
v lehote do 14 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania tak,
že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 14.06.2022 domáha
voči žalovanému vypratania nehnuteľností v katastrálnom území C., okres E., zapísané v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, H. C., k.ú. C. na LV č. XXX ako rodinný

dom, súpisné č. XXX, postavený na pozemku parcela C-KN č. XXXX, druh pozemku - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere
239 m2, pozemky, parcela C-KN č. XXXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 239 m2, pozemky, parcela C-KN č. XXXX, druh pozemku - záhrada o výmere 283 m2 v lehote
do 14-tich dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že Uznesením
Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.05.2019, právoplatným dňa 21.01.2021 a vykonateľným dňa
10.02.2021, č.k. 10D/26/2019-24, Dnot 73/2019 v spojení

s Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.09.2020, č.k. 4CoD/6/2020-93
v dedičskom konaní po poručiteľovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX súd schválil dohodu
dedičov, v zmysle ktorej žalobca v celosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva aj nehnuteľnostizapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, H. C., k.ú. C. na LV č.
XXX bližšie špecifikované v texte vyššie. Žalobca tieto nehnuteľnosti nadobudol v celosti v podiele 1/1
s povinnosťou vyplatiť žalovaného podľa jeho dedičského podielu v lehote troch dní od prevzatia kúpnej

ceny. Žalovaný napriek vyššie uvedeným skutočnostiam ku dňu podania žaloby neoprávnene a bez
právneho titulu obýva tieto nehnuteľnosti a odmieta z nich odísť
a to aj napriek dvom výzvam na vypratanie zo dňa 26.07.2021 a 03.06.2022. Taktiež konanie žalovaného
voči žalobcovi a jeho manželke sa prieči zásadám dobrých mravov, pretože žalovaný ich osočuje,
nadáva im a posiela urážlivé sms - správy. Dokonca s cieľom, aby sa žalobca nedostal do nehnuteľností

zalomilkľúčvovstupnejbráničkea,,nainštalovalsi“spôsobotvárania,akýmsaonmôžedostaťdodvora.
Dňa 10.09.2021 žalobca žalovanému zrušil trvalý pobyt k nehnuteľnostiam a dňa 12.04.2022 na neho
podal trestné oznámenie. Žalobca sa ako výlučný vlastník sám, bez akéhokoľvek pričinenia či pomoci
žalovanéhopodieľanaúhradáchdanenanehnuteľnostiachataktiežuhrádzapoistenienanehnuteľnosti.
Situácia je neúnosná, žalovaný nezákonne okupuje nehnuteľnosti, ktoré v celosti nadobudol žalobca,
odmieta z nich odísť, čím sa stávajú prakticky nepredajné. Okrem toho žalovaný obýva nehnuteľnosti

bez toho, aby tieto udržiaval, v izbách sa po zemi nachádzajú fľaše, prázdne plechovky z piva, odpadky
a rozbitý nábytok, okno na WC je rozbité. Žalovaný pod vplyvom alkoholu bol často agresívny a rozbíja a
ničí veci navôkol, takého konania bol žalobca viackrát svedkom. V roku 2017 bol žalovanému pre jazdu
pod vplyvom alkoholu odobratý vodičský preukaz. Žalobca sa tak domáha, aby súd uložil žalovanému
povinnosť vysťahovať sa z rodinného domu a pozemkov k nemu patriacich, ktoré v súčasnosti žalovaný

neoprávnene užíva. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním z 07.08.2022, doručeným súdu
elektronicky bez zaručeného podpisu dňa 08.07.2022 a doplneným poštou dňa 13.07.2022. Poprel
vyjadrenia žalobcu v žalobe v plnom znení. V žalobe sú podľa neho uvedené nepravdy, lží a klamstvá.
Zásadná je podľa neho otázka, akým spôsobom sa žalobca dostal k nehnuteľnosti, z ktorej ho chce
vysťahovať. Žalovaný uviedol, že v nehnuteľnosti žije 44 rokov, má ju v držbe, s rodičmi nemal podpísanú

nájomnú zmluvu, avšak bola dohodnutá ústnou formou. Mal tam 44 rokov trvalý pobyt. Nájomná
zmluva nebola vypovedaná a je presvedčený, že nájomné práva boli spolu s dedičstvom prevedené na
nového vlastníka, za ktorého sa považuje žalobca. Dňa 25.01.2021 prevzal Uznesenie Krajského súdu
v Trenčíne, č.k. 4CoD/6/2020-93 z 30.09.2020 vo veci odvolania dediča proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza zo dňa 21.05.2019, č.k. 10D/26/2019-54 v spojení s opravným uznesením

z 19.09.2019, odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil v jeho neprospech. Nie je
spokojný s rozhodnutím krajského súdu. Dovolanie nepodal. Je tu množstvo neriešených vecí za mnoho
rokov medzi ním, bratom (žalobcom) a rodinou. Krajský súd úplne odignoroval jeho odvolacie dôvody
a skutočný stav veci. Umožnil získať druhému dedičovi neoprávnený majetkový prospech. Celý proces
včítane dedičského sedenia u notárky je 30 rokov pripravovaný a zosnovaný podvod. Ide o lukratívny

domapozemkyvkúpeľnommesteC..Vzhľadomnajehosituáciuvrodine,vynútenédlhyvočidaňovému
úradu
a zdravotnej poisťovni sa celý proces s dedičstvom javí ako poškodzovanie veriteľa a jeho majetkových
práv. O rodičov sa 30 rokov staral. Žalobca nič neprispel, nestaral sa. Niektoré
z činov žalobcu a jeho manželky podľa neho napĺňajú skutkovú podstatu trestnej činnosti. Trestné

oznámenia ešte nepodal, ale plánuje ich podať. Žalobca ohrozoval tak žalovaného aj otca a kohokoľvek
prítomného viacerými spôsobmi. Inštaloval nebezpečné ostré kovové predmety (zubaté ostrie) na ceste
pri dome, vytvoril tak nebezpečné prostredie a riziko
v miestach, kde sa otec pohyboval. V záhrade osadil kovové struny s ostrými koncami, kovové tyče,
zradné zubaté ostrie. Po napadnutí snehu to bola nachystaná vražedná zbraň. Žalobca ohrozoval počas

života otca a dodnes opakovane ohrozuje okoloidúce vozidlá, chodcov a bicyklistov pred domom. K
vyjadreniu žalobcu, že niečo v dome poškodzoval, toto je lož. Je to zo strany žalobcu zavádzanie.
V dome je dodnes všetko v pôvodnom stave, ktorý zodpovedá primeranému morálnemu opotrebeniu
aj tomu časom. Nikde sa nenachádzajú žiadne znaky násilného poškodzovania alebo nevhodného
zaobchádzania, ide o staršie veci

a dom. Žalobca jeho zásluhy popiera. Žalobca nie je schopný dôjsť k uznaniu morálnej satisfakcie,
k priznaniu práva doživotného bývania, predkupného práva, práva na spravodlivé a rovnocenné
nakladanie s majetkom a práva na majetkové vyrovnanie a kompenzácie nákladov spojených s jeho
mnohoročnou starostlivosťou o rodičov a dedený majetok. Ani právo na súkromie, právo na spánok,
na spravodlivú odmenu, na bezpečný domov a ďalšie. Žiada žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, on

je v nehnuteľnosti stále držiteľom nájomných práv, ktoré podliehajú zvýšenej ochrane. Žalobca sa k
tvrdeniam žalovaného vyjadril
v Replike z 08.09.2022, doručenej 12.09.2022. Uviedol, že vyjadrenie žalovanéhoa skutočnosti v ňom uvádzané sú svojim obsahom takmer identické s odvolaním, ktoré žalovaný podal
voči uzneseniu v dedičskom konaní. Uvedené vyjadrenie podľa žalobcu nesúvisí s podstatou podanej
žaloby. Naviac o ním tvrdených skutočnostiach už bolo raz právoplatne rozhodnuté v dedičskom konaní,

ktoré bolo riadne a právoplatne skončené. Žalovaný sa vôbec nevyjadril k podstate súdneho konania
a teda, že užíva v súčasnosti nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu -
neoprávnene. Žalobca zásadne popiera, že by robil akékoľvek obštrukcie a prieťahy ohľadom dovolania
žalovaného. Taktiež sa nikomu nevyhrážal, ani pani, ktorá mala údajne odvolanie pripravovať. O rodičov
sa žalobca riadne a zodpovedne staral. Sprevádzal ich k lekárom, pri rôznych činnostiach, aj pri údržbe

domu. Takéto neopodstatnené napádanie a osočovanie žalobcu a jeho manželky presahuje hranice
zásad dobrých mravov. Žalovaný je ten, kto uvádza nepravdy a lži, nikdy sa žalovanému nevyhrážal
ani nijakým spôsobom neohrozoval jeho osobu, ide o klamstvá, ktoré produkuje žalovaný. K nájomnej
zmluve žalobca tvrdí, že takáto zmluva medzi ním a rodičmi nikdy nebola a žalovaný sa v tejto situácii
snaží vynájsť a nejakým spôsobom odôvodniť to, prečo bez právneho dôvodu obýva nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcu. Nikto sa nesnaží zo žalovaného spraviť bezdomovca a nemá snahu zbaviť ho

strechy nad hlavou. Žalobca a ani žalovaný nemá dostatok finančných prostriedkov na spravovanie
a obhospodarovanie rodinného domu a preto je potrebné a nevyhnutné ho predať. Následne žalobca
v zmysle Uznesenia Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.05.2019, č.k. 10D/26/2019, Dnot 73/2019
vyplatí žalovaného, na podklade čoho si žalovaný môže zabezpečiť riadne a dôstojné bývanie a každý
si bude môcť ísť v živote svojou vlastnou cestou. Žalobca navrhoval žalobe vyhovieť a priznať náhradu

trov konania v rozsahu 100 %.
3. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, jeho neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil
ním splnomocnený právny zástupca. Pokiaľ žalovaný na začiatku súdneho pojednávania žiadal
pojednávanie odročiť prvotne pre svoj nepriaznivý zdravotný stav
a následne z dôvodu vyhľadania služieb advokáta, súd jeho žiadosti nevyhovel z dôvodu, že žalovaný

dôležitý dôvod na odročenie pojednávania nepreukázal a k vyhľadaniu právnej pomoci mal ku dňu
pojednávania dostatočný časový priestor, keďže žaloba mu bola doručená dňa 28.06.2022. Súd vykonal
dokazovanie, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Z výpisu z LV č. XXX na č.l. 7 vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností
v katastrálnom území C., okres E., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Prievidza,

katastrálny odbor, H. C., k.ú. C. na LV č. XXX ako rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na pozemku
parcelaC-KNč.XXXX,druhpozemku-zastavanáplochaanádvorieovýmere239m2,pozemky,parcela
C-KN č. XXXX, druh pozemku
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 239 m2, pozemky, parcela C-KN č. XXXX, druh pozemku -
záhrada o výmere 283 m2. Nadobúdacím titulom bolo Uznesenie 10D/26/2019.

Z výzvy z 26.07.2021 na č.l. 9 bolo preukázané, že žalobca vyzval pred podaním žaloby žalovaného na
opustenie nehnuteľností do 31.08.2021. Z výzvy z 03.06.2022 na č.l. 9 opak vyplýva, že žalobca vyzval
žalovaného na dobrovoľné vypratanie nehnuteľností žalobcu
v lehote 7 dní od doručenia výzvy, s upozornením žalovaného, že žalobca bude inak nútený brániť
svoje práva súdnou cestou, podaním žaloby na súd. Z Uznesenia Okresného súdu Prievidza zo

dňa 21.05.2019, právoplatným dňa 21.01.2021 a vykonateľným dňa 10.02.2021, č.k. 10D/26/2019-24,
Dnot 73/2019 je preukázané schválenie dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva tak, že nehnuteľnosti,
vypratania ktorých sa žalobca v tomto spore domáha, nadobudol v celosti žalobca s povinnosťou vyplatiť
ustupujúceho dediča - žalovaného podľa veľkosti dedičského podielu v lehote do troch dní od prevzatia
kúpnej ceny. Krajský súd

v Trenčíne svojim Uznesením zo dňa 30.09.2020, č.k. 4CoD/6/2020-93 uznesenie okresného súdu v
dedičskej veci potvrdil. Odvolací súd preskúmaní veci zistil, že v predmetnej dedičskej veci uzatvorili
dedičia, ktorým svedčí dedičské právo o vyporiadaní dedičstva dohodu, ktorá sa týkala všetkého
majetku, uvedeného v súpise majetku a dlhov poručiteľa. Uznesenie súdu druhej inštancie nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.01.2021. Zo žalobcom predložených fotografií k žalobe na č.l. 22 až 25 žalobca

preukazuje svoje tvrdenia o zalomení kľúča vo vstupnej bráne do nehnuteľnosti, tvrdenia, v akom stave
sa nehnuteľnosti nachádzajú za ich neoprávneného užívania a obývania žalovaným a ostatné svoje
tvrdenia (pivové fľaše, neporiadok, rozbité okno a pod.). Zo žalovaným predložených fotografií na č.l.
56 až 62 žalovaný preukazuje svoje tvrdenia k ohrozovaniu životného priestoru žalovaného a nebohého
otca ako aj verejnosť (v priestoroch pred rodinným domom). Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol,

že zotrváva na podanej žalobe v celom jej písomnom rozsahu. Nárok na vypratanie žalovaného z
nehnuteľností žalobcu žalobca odôvodňuje od právoplatného dedičského rozhodnutia, ktoré potvrdil aj
krajský súd. V zmysle predmetného rozhodnutia žalobca nadobudol nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
tohto súdneho konania v celosti,s povinnosťou vyplatiť žalovaného teda jeho brata v lehote troch dní od prevzatia kúpnej ceny. Tak,
ako to vyplynulo aj z príloh, ktoré boli predložené k žalobe voči rozhodnutiu notára sa žalovaný odvolal,
avšak krajský súd potvrdil toto rozhodnutie. V súčasnosti teda existuje právny stav, kedy je právoplatné

dedičské rozhodnutie a žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, z ktorých žiada, aby sa žalovaný
vypratal. Žalovaný v súčasnosti užíva predmetné nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právneho titulu a
neoprávnene. Navyše celá vec a podaná žaloba má aj iný rozmer, popísaný v žalobe a to je práve
konanie žalovaného voči žalobcovi a jeho manželke. Žalobca namiesto toho, aby uskutočňoval výkon
svojhovlastníckehoprávaatedamoholpredaťpredmetnýrodinnýdom,pretožeanižalobcaanižalovaný

nemajú finančné prostriedky na to, aby tento rodinný dom obhospodarovali, tento rodinný dom je v
dezolátnom stave. Žalobca sa ako jediný podieľa na platení daní
z nehnuteľností a takisto aj na platení poistenia k nehnuteľnosti. Nikto zo žalovaného nechce spraviť
bezdomovca a už vôbec nie jeho brat - žalobca. Podstata je to, že ani žalobca ani žalovaný nemajú
dostatok finančných prostriedkov na to, aby zabezpečovali chod rodinného domu. Žalobca chce rodinný
dom predať a v zmysle uznesenia o dedičstve v lehote troch dní riadne podiel žalovanému vyplatiť.

Žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti bez právneho titulu. Pokiaľ ide o údajne uzatvorenú ústnu
nájomnú zmluvu medzi žalovaným a jeho matkou toto tvrdenie žalobca považuje za maximálne účelové
zo strany žalovaného a navyše priamo na pojednávaní sa žalovaný k predmetnej nájomnej zmluve
vyjadril tak, že mu mala matka povedať že, áno, môže tam bývať, z obsahu takéhoto vyjadrenia však
nevyplýva, že by išlo

o nájomnú zmluvu. Z dokazovania vyplynulo to, že žalovaný má dlhy, dokonca došlo
k odpojeniu plynu a vody na predmetnom rodinnom dome. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zotrváva
na svojich písomných vyjadreniach. Potvrdil, že kľúč v bráničke bol síce zalomený, nebol v tom úmysel,
kľúč sa zalomil a preto si následne spravil ,,opatrenia“, aby sa dostal z ulice do dvora. Nechcel tým
ale žalobcovi obmedzovať prístup do nehnuteľnosti. Potvrdil, že predmetné nehnuteľnosti užíva, býva v

nich. Výzvy na ich vypratanie mu boli doručené. Výška jeho aktuálnych dlhov je cca 20.000 eur, pracuje
na skrátený pracovný úväzok so zárobkom cca 800 eur. Žalobca mu doteraz nič nevyplatil, keď od neho
on žiadal nejakú sumu, ako ušlú mzdu za to, že sa stal o otca. Zotrval na tvrdení, že s rodičmi mal
ústnu nájomnú zmluvu, však tam žil a staral sa o všetko. K podmienkam nájmu uviedol, že chodil na
nákupy a matka mu povedala, že tam môže bývať zdarma. Potvrdil posielanie vulgárnych sms žalobcovi.

Spochybňuje, prečo nie je napísaný ako spoluvlastník domu a dedičským rozhodnutím mu bolo odobraté
právo aj vrátane toho predkupného. Na úhradách energií
a poistenia nehnuteľnosti sa aktuálne finančne nepodieľa. Ak sa vyjadril, že bude žiadať obnovu
dedičského konania, doposiaľ tak neurobil. Voči dedičskému rozhodnutiu krajského súdu dovolanie
nepodal. Keby mu to bol niekto v dedičskom konaní vysvetlil, nebude žalobcovi dávať svoj podiel,

považuje to za podvod.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca sa
ako vlastník nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., okres E., zapísané v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, H. C., k.ú. C. na LV č. XXX ako rodinný

dom, súpisné č. XXX, postavený na pozemku parcela C-KN č. XXXX, druh pozemku - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 239 m2, pozemky, parcela C-KN č. XXXX, druh pozemku - zastavaná plocha
a nádvorie
o výmere 239 m2, pozemky, parcela C-KN č. XXXX, druh pozemku - záhrada o výmere 283 m2 domáha
ich vypratania žalovaným. Pokiaľ žalovaný v procesnej obrane vyslovil nesúhlas

s rozhodnutím o dedičstve ako právnym titulom nadobudnutia vlastníctva žalobcu
k vypratávaným nehnuteľnostiam a označil rozhodnutie o dedičstve za podvodné, kedy je podľa neho
potrebné toto rozhodnutie vykladať tak, že žalobca je len správcom rodičovského majetku a nie jeho
výlučnýmvlastníkom,súduviedol,žesajednáootázky,oktorýchužbolosúdomprávoplatnerozhodnuté
v dedičskom konaní, toto rozhodnutie je pre záväzné (vo veciach týkajúcich sa vlastníckeho práva ako

vecného práva k nehnuteľnosti voči všetkým /erga omnes/ nielen voči účastníkom konania) a zásadne
nezmeniteľné (§ 226, § 228 zákon
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej ako ,,CSP“). Žalovaný je tak povinný príslušné
právoplatné rozhodnutia rešpektovať. Žiadny mimoriadny opravný prostriedok voči príslušným
rozhodnutiam doposiaľ nebol podaný. Ak žalovaný uviedol, že s právnymi predchodcami žalobcu

mal uzavretú ústnu nájomnú zmluvu a má za to, že naďalej trvá nájomný vzťah, ktorý ho oprávňuje
nehnuteľnosti užívať, žalovaný na preukázanie tohto tvrdenia nenavrhol iný dôkaz, než vlastnú výpoveď.
Vzhľadom na popretie jeho tvrdení žalobcom, súd považoval toto tvrdenie o nájomnom vzťahu za spornéa žalovaným v spore nepreukázané. Toto tvrdenie žalovaného vyvracia aj skutočnosť, že neplatí, ani
netvrdil, že by platil, akékoľvek nájomné. Odplatnosť je pritom podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy
(§ 663 Občianskeho zákonníka) a bez dojednania nájomného nemôže dôjsť k platnému uzavretiu

nájomnej zmluvy. Ďalej žalovaný namietal, že on v nehnuteľnosti žije 44 rokov,
z toho 30 rokov opatroval rodičov, po ktorých žalobca, jeho brat, nehnuteľnosť zdedil.
Z hľadiska bytových náhrad je toto tvrdenie bezpredmetné, tieto sa poskytujú len v prípade nájomného
vzťahu, ktorý však nebol preukázaný. Z hľadiska ochrany ústavného práva na nedotknuteľnosť
obydlia, nedotknuteľnosť obydlia nie je absolútna a jedným zo zákonom prípustných obmedzení tejto

nedotknuteľnosti je práve inštitút vypratania nehnuteľnosti. Vlastnícke právo tu zákonom upraveným a
predpokladaným spôsobom dostáva prednosť pred nedotknuteľnosťou obydlia. Žalovaný súdu nijako
nepreukázal, že má právny titul na užívanie nehnuteľností, vypratania ktorých sa žalobca domáha,
pričom takéto užívanie predstavuje zásah do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý je neoprávnený, t.j.
momentom nadobudnutia predmetným nehnuteľností do výlučného vlastníckeho práva žalobcu titulom
zdedenia žalovaný stratil právny titul k užívaniu vypratávanej nehnuteľnosti a ani prostredníctvom

čl. 20 Ústavy SR nemožno zabrániť požiadavke žalobcu na vypratanie. V súlade s § 126 Občianskeho
zákonníka sa preto žalobca dôvodne domáha ochrany svojho vlastníckeho práva a vypratania
nehnuteľností, na základe čoho súd žalobe vyhovel. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri
dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Súd
žalovaným 1/ a 2/ určil na splnenie povinnosti vypratať nehnuteľnosť v súlade s § 232 ods. 3 CSP

primeranú dlhšiu lehotu 14 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade so žalobným návrhom žalobcu z
dôvodu, že žalovaný v nehnuteľnosti býva a bude si musieť otázku bývania riešiť, k tomu lehota 14
dní podľa názoru súdu je postačujúca. Keďže žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu
priznal nárok na náhradu trov konania žalovanými 1/ a 2/ v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že popiera
tvrdenia žalobcu v celom rozsahu a z uvedených dôvodov považuje rozhodnutie za nesprávne, lebo
vychádza z podvodných, klamlivých a zavádzajúcich tvrdení žalobcu. Jeho práva, argumenty a dôkazy

neboli vôbec vypočuté a zohľadnené. A to ani desaťročia pred dedičským konaním, v dedičskom konaní
ani v tomto konaní. Domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku, riadneho posúdenia veci a zamietnutia
žaloby. Naďalej trvá na svojich tvrdeniach, ktoré predložil v tomto konaní o vypratanie ako i v dedičskom
konaní, ktoré má vady a on ho neakceptuje. Tvrdenia A. B. sú od začiatku v príkrom rozpore so
skutočnosťou tak, aby ho zbavili majetku v ich prospech a aby sa bezdôvodne obohatili na jeho úkor.

Ide aj o krádež identity, nakoľko popiera, že sa staral o otca, matku, dokonca aj
o jeho rodinu, o majetok a nedostal za to žiadnu kompenzáciu, majetok. Uzatvoril riadnu nájomnú zmluvu
o nájme podľa Občianskeho zákonníka na dobu neurčitú s otcom. Dôkazom o tom je, že pôsobil v
nehnuteľnosti ako nájomník občan, mal tam trvalý pobyt, riadne tam býval, staral sa o nehnuteľnosť,
zároveň bol opatrovateľ a asistent otcovi a matke, a zároveň mal na adrese sídlo živnosti. Nájom plnil

voči rodičom finančným a nefinančným plnením
a započítavaním. Smrťou otca nájomný vzťah s vlastníkom nehnuteľnosti nezanikol. Má za to, že naďalej
trvá nájomný vzťah v nehnuteľnosti. Nájomná zmluva nebola nikdy riadne vypovedaná. Z toho dôvodu
nemôže brat oprávnene žiadať o vypratanie bytu. Žiadať síce môže, no porušuje tým jeho práva z titulu
nájmu nehnuteľnosti. To, že žalobca platí dane

z nehnuteľností je nepodstatné. Je to malinká čiastka oproti miliónovému dedičstvu, ktorého sa zmocnil
na jeho úkor. Je to malinká čiastka oproti tomu, o čo všetko ho desaťročia mnohými spôsobmi
poškodzuje. Naďalej a nepretržite býva v nehnuteľnosti. Do nehnuteľnosti investoval, stará sa o
nehnuteľnosť, opravil kuchyňu, budovu temperuje, stráži, musel dokonca zavolať políciu na žalobcu,
keď v nepríčetnosti rozmlátil kovanie na železnej bráne. Množstvom úkonov, ktoré bývajú inak platené,

kompenzuje nájomné doteraz. To nie je zadarmo. V dedičskom konaní sa nikto nezaoberal záväzkom
voči nájomníkovi, teda voči nemu. Toto jeho právo bolo opomenuté aj teraz v rozhodnutí súdu.
Žalobca síce sľúbil, že dôjde k vysporiadaniu jeho pohľadávok voči otcovi, matke, bratovi, že budú
kompenzované jeho náklady a investície, ktoré ľpejú na nehnuteľnosti, no v skutočnosti z neho vyrobil
bezdomovca. Nájom naďalej trvá a nie je tu žiaden právny základ na to, aby súd rozhodol o tom, aby

vypratal nehnuteľnosť. Je dedič a zároveň nájomník. Zaplatil si vopred dokonca doživotné bývanie v
nehnuteľnosti. Tým, že plnil voči otcovi a matke, aj A. B. a toto nebolo nikdy kompenzované z ich strany.
Stalo sa to súčasťou dedičstva, ktoré malo byť zmenšené o tieto jeho vklady, no nebolo. Žalobca sabezdôvodne obohatil. Malo by tam byť predkupné právo a nie je. To síce namietal, no nebol vypočutý.
Nájomná zmluva je zákonná prekážka pred vyprataním bytu a zrušením trvalého pobytu. To, že mal
v nehnuteľnosti nájomnú zmluvu, dokazuje, že tam mal úplne od začiatku trvalý pobyt,

a mnoho rokov sídlo živnosti registrované na živnostenskom úrade v E.. Jeho príjem je pod hranicou
životného minima mnoho rokov práve z titulu starostlivosti o matku a otca, po ktorých mal dediť, ako i
z dôvodu mnohoročného zneužívania, týrania, ohovárania
a porušovaním jeho práv v masívnom rozsahu práve žalobcom a jeho manželkou. Nakoľko žalobca a
spol. ho desaťročia poškodzuje, získaval výhody aj matériu od neho bez platenia, podvodom sa dostal

k celému dedičstvu a napokon z neho vyrobil bezdomovca. Priamo na pojednávaní boli zvlášť hrubým
spôsobom porušené jeho ľudské práva. Mal rozbitú hlavu, nevnímal dostatočne a bol v zlom zdravotnom
stave. Nešiel k lekárovi, no bol zodpovedný
a išiel sa osobne ospravedlniť pani sudkyni. Prakticky pojednávali len s akousi kôpkou, ktorá
vykazovala znaky života. Telo malo robotu vôbec sa udržať a nemalo kapacitu venovať svoju pozornosť
pojednávaniu. Jeho obranná kapacita bola výrazne znížená. Sudkyňa mu povedala aj, že si môže

sadnúť. Poprosí súd, aby preveril, že a ako došlo k porušeniu jeho základných práv. To, že nedoniesol
potvrdenie nie je podstatné, lebo doniesol seba. Pani sudkyňa videla
a počula. Potreboval ošetrenie a oddych. Nikoho to nezaujímalo. Nezvykne sa sťažovať,
a neuchyľuje sa k teatrálnym a dramatickým vystúpeniam, aby si vôbec niekto všimol, že odpadáva. To,
že je schopný sa ovládať sa vracia proti nemu tým, že pani sudkyňa jeho ospravedlnenie neakceptovala.

To však neznamená, že bol na pojednávaní duchom prítomný. Nebol. Dáva do pozornosti aj druhú
stranu, žalobcu. Toho zastupovala len advokátka
a žalobca bol vraj v nemocnici na operácii. Takže ani žalobca nebol prítomný. Pani sudkyňa
a advokátka si všetko sami odrapkali, húdli si svoje a on akokeby neexistoval. Pekne sa vo všetkom
zhodli bez prítomnosti žalobcu a v prítomnosti žalovaného, ktorý odpadával. Nedošlo ku žiadnej osobnej

konfrontácii žalobcu a on požadoval, aby svedčil. Nesvedčil, lebo sa nedostavil. Prosí odvolací súd, aby
umožnil priame vypočutie A. B. ako svedka. Príčiny, okolnosti a načasovanie zneschopnenia žalobcu aj
žalovaného naraz môžu byť zavinené a veľmi presne a účelovo zorganizované. Ide o lukratívny majetok
v C., ktorý môže motivovať skrytých záujemcov aj trestnej činnosti. Áno, má podozrenia tohoto druhu na
základe viacerých udalostí, ktoré neboli v réžii jeho ani jeho brata.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozhodnutie súdu považuje za
správne a zákonné, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Má za to, že súd
zákonneasprávneposúdildanúvecpoprávnejstránkeazhodnotenímvykonanéhodokazovaniadospel
k správnemu záveru o vyhoveniu žalobe v celom rozsahu. Odvolanie žalovaného a skutočnosti v ňom

uvádzané sú svojim obsahom takmer identické
s odvolaním, ktoré žalovaný podával voči Uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 24.05.2019 - išlo
o dedičské konanie k č.k. 10D/26/2019-54, Dnot 73/2019. Uvedené vyjadrenie predložené žalovaným
v tomto súdnom konaní považuje za vyjadrenie, ktoré nesúvisí s podstatou podanej žaloby. Žalovaný
neustále a opakovane poukazuje na nepravdivé skutočností (ním vymyslené a vyfabulované), pričom

zdôrazňuje, že o týchto tvrdeniach žalovaného už bolo raz právoplatne rozhodnuté v dedičskom konaní
(Uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.05.2019, právoplatné dňa 21.01.2021 a vykonateľné
dňa 10.02.2021, č.k. 10D/26/2019-54, Dnot 73/2019). Predmetné dedičské konanie bolo riadne
a právoplatne skončené. Taktiež v predmetnej veci na podklade odvolania žalovaného rozhodoval
Krajský súd Trenčín, ktorý po preštudovaní skutkového stavu rozhodol v jeho prospech- rozhodnutie je

súčasťou podanej žaloby. Žalovaný sa opakuje a uvádza dookola tie isté skutočnosti, avšak vôbec sa
nevyjadrilkpodstatetohtosúdnehokonania,ateda,žeužívavsúčasnostinehnuteľnostivjehovýlučnom
osobnom vlastníctve bez právneho dôvodu
- neoprávnene. K údajnej nájomnej zmluve tvrdí, že takáto zmluva nebola medzi ním a ich rodičmi nikdy
uzatvorená. Žalovaný sa snaží v tejto situácii takpovediac „vynájsť“ a nejakým spôsobom odôvodniť

to, prečo bez právneho dôvodu obýva nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. K uvedenému ďalej uvádza, že
ide o čistý výmysle žalovaného - ani počas dedičského konania a následne v odvolaní o dedičskom
konaní žalovaný nikdy nespomínal žiadnu nájomnú zmluvu - ide o výlučne účelové tvrdenie zo strany
žalovaného. V roku 1975 sa celá rodina presťahovali do rodinného domu v C., on sa v roku 1984 oženil
a brat tam jednoducho ostal s rodičmi bývať bez toho, aby s otcom uzatvoril akúkoľvek zmluvu. Otec

bol jediným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú zdedil po svojich rodičoch. Otec sa mu nie raz sťažoval, že
brat - žalovaný vôbec neprispieva na domácnosť a všetku ťarchu znáša len on, lebo matka zo svojho
dôchodku finančne podporovala brata - žalovaného. Otec aj ako dôchodca pracoval (robil vrátnika), aby
vyžili, lebo brat neprispieval do rodinného rozpočtu. Ak sa niečo usporilo, tak matka tieto úspory dávalabratovi. Preto sa otec niekedy v roku 2010 rozhodol, že do spoločnej domácnosti už nebude dávať svoj
dôchodok. Otec potom zabezpečoval úhradu energií (plyn, elektrina, voda, TV, daň z nehnuteľností)
a mama mala zabezpečiť stravu. Rodičia ako dôchodcovia využívali možnosť odoberania obedov zo

Zariadenia pre seniorov, domov dôchodcov v C.. Zo začiatku otec chodil priamo do jedálne zariadenia
a nosil obedy pre seba a mamu. Vzhľadom na zhoršený zdravotný stav matky (pila už iba nutridrinky),
donesený obed zjedol žalovaný bez toho, aby za neho platil. Neskôr sa obedy odoberali formou donášky
do domácnosti (cez pracovné dni). Počas sobôt, nedieľ alebo sviatkov po obedy otcovi chodil brat a keď
on nemohol, tak po ne chodil aj on.

K tvrdeniu žalovaného vo veci rodičov uvádza, že o rodičov sa riadne a zodpovedne staral.
V prípade akékoľvek problému či potreby im vždy podal pomocnú ruku. Žalovaný tvrdí, že od začiatku ho
chcel zbaviť majetku v jeho prospech, a tým sa obohatiť na jeho úkor. Ďalej tvrdí, že chce vymazať jeho
skutky a jeho zásluhy. Dokonca, že sa dopúšťa krádeže jeho identity tým, že popiera jeho starostlivosť o
matku, otca, dokonca jeho rodinu a majetok, a to bez príslušnej kompenzácie. Tieto tvrdenia žalovaného
sa nezakladajú na pravde. Žalovaný stále tvrdí a všetkým podsúva, že to bol práve on, ktorý sa o rodičov

nestaral a ignoroval ich potreby. K týmto jeho tvrdeniam uvádza, že o rodičov sa riadne a zodpovedne
staral.
V prípade akékoľvek problému, či potreby im vždy podal pomocnú ruku. Nikdy sa im neotočil chrbtom.
Sprevádzal ich pri návšteve lekárov, či pri iných rôznych činnostiach (napr. nákup sporáka, obstaranie
pomníka) alebo pri činnostiach súvisiacich s údržbou domu.

O matku, ktorá sa v auguste 2012 stala ležiacou a skonala v I. XXXX, sa s manželkou príkladne starali.
Manželka sa starala nielen o jej osobnú hygienu, ale aj o iné potreby z toho vyplývajúce. Otec bol až
do úrazu (01.01.2019), vzhľadom k svojmu veku, v dobrej kondícii. Odmietal akúkoľvek pomoc (napr.
nakupovanie, pranie, žehlenie, prezliekanie posteľnej bielizne). Tieto práce vykonával sám s tvrdením,
že sa musí hýbať a pokiaľ vládze, tak tieto práce si bude vykonávať sám a aspoň mu rýchlejšie ubehne

čas. Často chodil na dlhé prechádzky a každý večer do kostola. Otec mal problémy so sluchom (používal
načúvací strojček) a mal občasné závraty. Ak potreboval ísť k odbornému lekárovi alebo na pohotovosť,
vždy ho sprevádzal práve on. Otcovi obstarali mobilný telefón, ktorý ho naučili obsluhovať. S otcom
bol v každodennom styku ak nie osobne, tak telefonicky. Otec bol súčasťou jeho rodiny, pravidelne sa
navštevovali, chodili na prechádzky. Brat sa o otca vôbec nestaral. Potreboval len strechu nad hlavou

a otec ho vôbec nezaujímal. Po matkinej smrti si otec každý nákup potravín zamykal z toho dôvodu, že
práve brat mu toto jedlo zjedol a otec ostal hladný. Tým, že brat bol a je bez pravidelného príjmu, tak
vôbectomunerozumie,akémoholmaťvýdavkyspojenésostarostlivosťouootca,matkuanehnuteľnosť.
Keď bol brat opitý (a to bol pomerne často), robil doma výtržnosti. Myslí, že v auguste 2010 musela byť
do rodinného domu privolaná polícia, pretože brat fyzicky napadol otca. Aj po smrti matky sa stalo, že

otec z dôvodu o svoju bezpečnosť u nich aj niekoľkokrát prespal. Žalovaný tvrdí, že do nehnuteľnosti
investoval. Dokonca, že si zaplatil vopred doživotné bývanie
v nehnuteľnosti. Toto jeho tvrdenie zásadne popiera. Nezakladá sa na pravde. Ako už vyššie uviedol,
brat bol a je bez pravidelného príjmu. O roku 1994 podnikal (napr. predaj cestovín, vajec, postavičiek
z kukuričného šúpolia), čo zarobil, tak minul len a len na seba. Do spoločnej domácnosti a ani do

nehnuteľnosti neinvestoval. To, že jeho príjem bol a je pod hranicou životného minima, bol len jeho
problém. Podnikanie mu nešlo, peniaze potrebné na podnikanie získaval od matky. Keď matka skonala,
tak prehovoril svojho kamaráta, aby si zobral pôžičku s tým, že on ju bude splácať. Nakoniec kamarátovi
hrozil exekútor, pretože brat svoj sľub nesplnil. Tvrdenia žalovaného sú všetko len jeho výmysly, ktoré
si len on sám vyfabuloval. To, čo on tvrdí sa nikdy nestalo. Žiadne výhody od brata nevyužíval. Tvrdí, že

chcúznehourobiťbezdomovca.Kuvedenémuuvádza,žeanionaanižalovanýnemajúdostatokfinancií
na spravovanie a obhospodarovanie predmetného rodinného domu, a preto je potrebné a nevyhnutné
tento predať. V zmysle Uznesenia Okresného súdu Prievidza zo dňa 21.05.2019 k č.k. 10D/26/2019,
Dnot 73/2019 žalovaného riadne vyplatí, na podklade čoho si žalovaný môže zabezpečiť riadne a
dôstojné bývanie a každý z nich si už bude môcť ísť

v živote svojou vlastnou cestou. Žalovaný tvrdí, že na súdnom pojednávaní konaného dňa 01.03.2023
boli porušené jeho ľudské práva. Mal rozbitú hlavu, bol v zlom zdravotnom stave, ale nešiel k lekárovi.
Tvrdí, že jeho ako žalobcu zastupovala len advokátka, nebol prítomný. Súdneho pojednávania sa
nezúčastnil z dôvodu, že bol neplánovane dňa 15.02.2023 hospitalizovaný v nemocnici a v ten deň
operovaný na akútny zápal slepého čreva

s následným prienikom hnisu do brušnej dutiny. Hrozil mu zápal pobrušnice. Z toho vyplýva, že nešlo
o plánovanú operáciu. Tým, že je diabetik a má vysoký krvný tlak, tak sa jeho zdravotný stav zlepšoval
veľmi pomaly. Na nariadenom pojednávaní žalovaný riadne vypovedal, mal možnosť sa ku všetkému
riadne vyjadriť a súd postupoval veľmi správnea zákonne. Žalovaný tvrdí, že príčiny, okolnosti a načasovanie zneschopnenia jeho, ako aj žalovaného
naraz, môžu byť zavinené a veľmi presne a účelovo zorganizované. Vraj má nejaké podozrenia. Na tieto
jeho tvrdenia uvádza, že už z tohto jeho tvrdenia vidieť, že žalovaný si veľa vecí vymýšľa a fabuluje

rôzne skutočnosti. Na podklade uvedeného a na podklade všetkého, čo počas súdneho konania vyšlo
najavo, navrhoval, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny a priznal mu
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že na odvolaní trvá, na argumentácii

a dôkazoch trvá, na dôvodoch odvolania trvá bez zmeny. Vo veci sa dostatočne vyjadril na to, aby súd
pochopil, čo je vo veci, uznal jeho práva v jeho prospech a zamietol rozhodnutie okresného súdu. Sú tu
vážne pochybnosti jednak o postupe súdu a zároveň
o pravdivosti tvrdení žalobcu. Je to tvrdenie proti tvrdeniu a on má byť poškodený, lebo žalobca odvádza
už od kedy sa oženil, čo je cca tridsať rokov. Vytvorili konštrukciu klamstiev, vzťahov, manipulácii a
akcií, do ktorej si poukladali ľudí, aby robili to, čo oni chcú s jediným cieľom, aby sa neoprávnene

zvýhodnil pri manipulácii s dedičstvom. Tú konštrukciu budovali ozaj vytrvalo, monštruózne, bezohľadne
a kruto s cieľom bezdôvodne sa obohatiť. Zakiaľ sa on staral o rodičov, žalobca sa staral o to, aby mal
zopár potvrdení, ktoré majú kompenzovať jeho viac ako tridsať rokov dennodenného života s rodičmi,
ktorí poručili majetok v dobrej viere žalobcovi aj žalovanému. A tu, majetok je napísaný podvodom na
žalobcu. Je nedôstojné dediča a zároveň žalobcu predkladať vyjadrenia, ktoré sú v príkrom rozpore

nielen s uplynulou skutočnosťou a zároveň v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovi zjavne chýba
súdnosť, zmysel pre realitu, diskrétnosť v intímnych oblastiach života rodičov aj jeho, porušuje základné
právo na súkromie rodičov aj jeho celé desaťročia, klame, podvádza, vyhýba sa osobnej konfrontácii
a vypočutiu zoči-voči na súde, za seba necháva klamať osoby, ktoré poveril zastupovaním. Správa sa
hrubo aj v nehnuteľnosti, ktorú má vypratať, popiera desaťročia jeho života v spoločnej domácnosti s

rodičmi, dehonestuje ho, dehumanizuje ho, ohovára ho. Jeho skutky ako celok aj jednotlivo sú trvalo
v rozpore
s dobrými mravmi. Popiera vyjadrenia žalobcu v jeho vyjadrení v plnom rozsahu. Už sa k nim vyjadril
komplet v odvolaní. Treba preskúmať platnosť všetkých právnych úkonov od začiatku. Nie sú platné.
Stále je jeden z dedičov a on žalobcovi dedičstvo nedaroval. Vo veci podvodu spáchaného žalobcom na

ňom ako žalovanom nemá tento súd ani kompetencie rozhodovať. Na to sú orgány v trestnom konaní
a iné súdne konania. Vzhľadom na výrazný odklon vyjadrení žalobcu od preukázateľnej skutočnosti
navrhoval, aby súd zvážil, aby sa žalobca podrobil vyšetreniu súdneho znalca, ktorý by osvedčil, či je
schopný pravdivo interpretovať skutočnosť. Jeho existencia v priestore musela mať právny základ, inak
by tam predsa nemohol bývať, mať trvalý pobyt ani mať sídlo živnosti. Nájomná zmluva mala vecné,

materiálne, fyzické a finančné prejavy obojstranne a to denne. To žalobca poprel. O rodičov sa žalobca
nestaral ani riadne, ani zodpovedne. Brat bol agresívny na otca po operácii, lebo požadoval od otca,
aby predal dom. Žalobca chcel, aby sa výnos z predaja rozdelil na 3 časti. Otca chcel dať do domova
dôchodcov. Tým predajom sa žalobca chcel vyhnúť plateniu povinnosti opatrovania a financovania
pobytu otca v domove dôchodcov. Bolo to tri týždne pred otcovou smrťou v nemocnici, keď otec ležal

po operácii bedrového kĺbu. Žalobca sa choval agresívne. Zdravotný personál musel prísť na izbu a
upozorňovali ho, aby sa správal primerane, že tu sú chorí ľudia. To znamená, že nemal s otcom žiaden
súcit, pozeral len na bezstarostnosť a ako sa dostať k peniazom. Tvrdenie na str. 4 o zamykaní potravín
svedčí
o tom, že v starobe si ľudia schovávajú svoje veci, doklady, peniaze, čo nasvedčuje o starobe skoro

každého človeka. A nie tak ako žalobca tvrdil, aby ho očiernil v očiach verejnosti. Poprosí, aby si odvolací
súd vyžiadal zvukovú nahrávku a sám posúdil, čo sa na súde
v skutočnosti dialo. Žalobca sa oháňa dobrými mravmi, a pritom to on porušuje dobré mravy viac ako
tridsať rokov. On, matka a otec to všetko museli strpieť. Na podklade uvedeného
a na základe všetkého, čo počas súdneho konania vyšlo najavo, navrhoval, aby odvolací súd zamietol

rozsudok okresného súdu ako vecne nesprávny a priznal náhradu súdnych trov žalovanému.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v plnom rozsahu sa odvoláva na
svoje predchádzajúce vyjadrenie k odvolaniu žalovaného a na skutočnosti
v ňom uvádzané. Opakovane uvádza, že rozhodnutie súdu považuje za správne a zákonné,

vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Dodáva, že nikto pri dedičskom konaní na
žalovanom nevykonal žiaden podvod - žalovaný bez nátlaku a celkom dobrovoľne po svojom zvážení
podpísal zápisnicu o dedičskom konaní a všetky písomnosti, týkajúce sa dedičského konania. On nemal
a ani nemá v úmysle zo žalovaného robiť bezdomovca, je to však práve žalovaný, ktorý mu svojimineustálymi protizákonnými obštrukciami znemožňuje nehnuteľnosť vypratať a predať. On samozrejme
v zmysle dedičského rozhodnutia žalovaného z jeho podielu vyplatí, na tento má riadny právny nárok.
Ešte raz zdôrazňuje, že sa o rodičov riadne staral, aj keď tam s nimi nebýval. Nikdy od otca nepožadoval,

aby predal dom. Práveže otec dôveroval len jemu a jeho manželke a zdôveroval sa im. Je zaujímavé,
že sa žalovaný nevyjadruje ku skutočnostiam, ako napríklad to, že bolo nutné privolať políciu, pretože
žalovaný fyzicky napadol otca a aj po smrti matky sa stalo, že otec z dôvodu o svoju bezpečnosť u nich
aj niekoľkokrát prespal. Je naozaj znechutený, z vyjadrenia žalovaného a to čo tento pripisuje jemu a
jeho manželke je vlastne jeho obrazom. Má za to, že súd zákonne

a správne posúdil danú vec po právnej stránke a zhodnotením vykonaného dokazovania dospel k
správnemu záveru o vyhoveniu žalobe v celom rozsahu. Na podklade uvedeného
a na podklade všetkého, čo počas súdneho konania vyšlo najavo, navrhoval, aby odvolací súd potvrdil
rozsudok okresného súdu ako vecne správny a priznal mu trovy konania.

9. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP,

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

10. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané

alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny
právny predpis, správne ho vyložil
a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i
právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého

rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

11. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že
z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobca

sa ako vlastník nehnuteľností, nachádzajúcich sa
v katastrálnom území C., okres E., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Prievidza,
katastrálny odbor, H. C., k.ú. C. na LV č. XXX ako rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na pozemku
parcelaC-KNč.XXXX,druhpozemku-zastavanáplochaanádvorieovýmere239m2,pozemky,parcela
C-KN č. XXXX, druh pozemku

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 239 m2, pozemky, parcela C-KN č. XXXX, druh pozemku -
záhrada o výmere 283 m2 domáha ich vypratania žalovaným. Žalovaný tak pred súdom prvej inštancie
ako i v podanom odvolaní nesúhlasil s rozhodnutím o dedičstve ako právnym titulom nadobudnutia
vlastníctva žalobcu k vypratávaným nehnuteľnostiam
a označil rozhodnutie o dedičstve za podvodné, kedy je podľa neho potrebné toto rozhodnutie vykladať

tak, že žalobca je len správcom rodičovského majetku a nie jeho výlučným vlastníkom, odvolací súd
však k tejto námietke žalovaného, tak ako správne konštatoval i súd prvej inštancie, uvádza, že sa
jedná o otázky, o ktorých už bolo súdom právoplatne rozhodnuté v dedičskom konaní, pričom toto
rozhodnutie je záväzné a žalovaný je tak povinný príslušné právoplatné rozhodnutia rešpektovať, pričom
žiadny mimoriadny opravný prostriedok voči príslušným rozhodnutiam doposiaľ nebol podaný. Preto

odvolací súd túto námietku žalovaného nepovažoval za opodstatnenú. Žalovaný ďalej pred súdom
prvej inštancie ako i v podanom odvolaní namietal, že s právnymi predchodcami žalobcu mal uzavretú
ústnu nájomnú zmluvu a má za to, že naďalej trvá nájomný vzťah, ktorý ho oprávňuje nehnuteľnosti
užívať, odvolací súd ani túto námietku nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko žalovaný pred súdom
prvej inštancie na preukázanie tohto tvrdenia nenavrhol iný dôkaz, než vlastnú výpoveď a vzhľadom

na popretie jeho tvrdení žalobcom, súd prvej inštancie správne považoval toto tvrdenie o nájomnom
vzťahu za sporné a žalovaným v spore nepreukázané. Toto tvrdenie žalovaného vyvracia aj skutočnosť,
že neplatí, a pred súdom prvej inštancie ani netvrdil, že by platil, akékoľvek nájomné, pričom odplatnosť
je pritom podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy a bez dojednania nájomného nemôže dôjsť
k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy. Rovnako ani to, že mal v nehnuteľnosti trvalý pobyt, nezakladá

nájomný vzťah, nakoľko trvalý pobyt má len evidenčný charakter a nezakladá vlastnícke ani iné právo
k nehnuteľnosti ani k jej vlastníkovi. Odvolací súd teda ani túto námietku žalovaného nepovažoval za
opodstatnenú. Žalovaný teda pred súdom prvej inštancie nijako nepreukázal, že má právny titul na
užívanie nehnuteľností, vypratania ktorých sa žalobca domáha, pričom takéto užívanie predstavujezásah do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý je neoprávnený, t.j. momentom nadobudnutia predmetným
nehnuteľností do výlučného vlastníckeho práva žalobcu titulom zdedenia žalovaný stratil právny titul
k užívaniu vypratávanej nehnuteľnosti a ani prostredníctvom čl. 20 Ústavy SR nemožno zabrániť

požiadavke žalobcu na vypratanie. Preto sa žalobca dôvodne domáha ochrany svojho vlastníckeho
práva a vypratania nehnuteľností, na základe čoho súd prvej inštancie správne žalobe vyhovel.

12. Čo sa týka námietky žalovaného uvádzanej v odvolaní, že priamo na pojednávaní boli zvlášť
hrubým spôsobom porušené jeho ľudské práva, mal rozbitú hlavu, nevnímal dostatočne a bol v zlom

zdravotnom stave, nešiel k lekárovi, no bol zodpovedný a išiel sa osobne ospravedlniť pani sudkyni,
prakticky pojednávali len s akousi kôpkou, ktorá vykazovala znaky života, telo malo robotu vôbec sa
udržať a nemalo kapacitu venovať svoju pozornosť pojednávaniu, odvolací súd ani túto nepovažoval
za opodstatnenú, nakoľko súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jasne a zrozumiteľne uviedol
prečo neakceptoval žiadosť o odročenie pojednávania, a to že „pokiaľ žalovaný na začiatku súdneho
pojednávania žiadal pojednávanie odročiť prvotne pre svoj nepriaznivý zdravotný stav a následne z

dôvodu vyhľadania služieb advokáta, súd jeho žiadosti nevyhovel z dôvodu, že žalovaný dôležitý dôvod
na odročenie pojednávania nepreukázal a k vyhľadaniu právnej pomoci mal ku dňu pojednávania
dostatočný časový priestor, keďže žaloba mu bola doručená dňa 28.06.2022.“ Rovnako na pojednávaní
dňa 01.03.2023 súd prvej inštancie kládol otázky žalovanému ohľadom jeho zdravotného stavu, pričom
naposlednúotázku:„čiženiejetoanivtomakosacítitealechcetepožiadaťoadvokáta?“žalovanýjasne

odpovedal, že: „áno.“ Teda odročenie pojednávania chcel nie z toho dôvodu ako sa cíti, ale z dôvodu, že
si chcel zvoliť advokáta, pričom ako už bolo uvedené vyššie súd prvej inštancie jeho žiadosti nevyhovel
z dôvodu, že žalovaný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania nepreukázal a k vyhľadaniu právnej
pomoci mal ku dňu pojednávania dostatočný časový priestor, keďže žaloba mu bola doručená dňa
28.06.2022.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd
nepovažoval námietky žalovaného za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).