Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/89/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922010608
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6922010608.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov Mgr.
Ivany Datlovej a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka, na neverejnom zasadnutí dňa 15. novembra 2023 v
trestnej veci obžalovaného A. B. C. za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa
07.09.2023, sp. zn. 15T/156/2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. v e c v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. C. za skutok, ktorý mal spáchať tak,

že v presne nezistený deň v mesiaci október 2019 na stavbe Inovácia a modernizácia úpravne vody
Klenovec ako stavbyvedúci v zmysle § 46a zákona č. 50/1976 Zb., o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku, v znení neskorších predpisov, dal pokyn na osadenie štítovej steny s hrúbkou 300 mm na
murovaný atikový prvok o hrúbke 230 mm bez realizácie stužujúceho venca s dobetónovaním atiky
v zmysle projektovej dokumentácie tak, aby nová štítová stena bola položená celou svojou plochou na

podpernej konštrukcii a po osadení štítovej steny v rozpore s ustanovením § 6 ods. 2, ods. 3 zákona
č. 138/1992 Zb., o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a v rozpore
s ustanovením bodu 2.5 prílohy č. 4 k vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon
niektorých pracovných činností nevykonal ochranné opatrenia za účelom zabezpečenia steny tak, aby

boli voľne stojace murované steny zabezpečené proti pádu, následkom čoho dňa 10.10.2019 v čase
okolo 10.00 hod na streche uvedeného objektu došlo k pádu voľne stojacej priečky vyhotovenej z
pórobetónových tvárnic Porfix a to vzhľadom na jej presah cez atiku v rozsahu 5-7 cm po celej dĺžke,
vzhľadom na vplyv vetra a nezabezpečenie steny, pričom pri páde došlo k zavaleniu poškodeného D.
E., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom F. XXX, ktorý v danom čase pri priečke odoberal uvoľnenú
krytinu a následkom pádu priečky poškodený utrpel zlomeninu panvičky vpravo s posunom úlomkov

vyžadujúcich operačnú liečbu, poúrazový rozostúp symphyzy vyžadujúcu operačnú liečbu, poranenie
sedacieho nervu vpravo s parézou pravej dolnej končatiny, zlomeninu krčku ľavej stehennej kosti s
posunom úlomkov vyžadujúcou operačnú liečbu, zlomeninu nosových kostí a spodiny ľavej očnice bez
posunu a bez poškodenia zraku, sériovú zlomeninu III. až IX. rebra vpravo, pomliaždenie pľúc a únik
vzduchu do pravej hrudnej dutiny - pneumothorax vpravo vyžadujúci odsávanie, zlomeninu rebier IV.
až VII. vľavo s posunom úlomkov, vykĺbenie sakroiliakálneho kĺbu, pomliaždenie brušnej steny ťažšieho

stupňa so zakrvácaním do pravej obličky a steny hrubého čreva, crush syndróm s akútnym obličkovým
zlyhaním, ktoré závažne sťažili obvyklý spôsob života poškodeného po dobu viac ako 42 dnía ktorým mal spáchať prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, spod obžaloby oslobodený podľa § 285

písm. c) Tr. poriadku, pretože nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku boli poškodení D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom F. XXX, G.
H. I., Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 a Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, s ich nárokom na

náhradu škody odkázaní na civilný proces.

Proti rozsudku okresného súdu podal okresný prokurátor odvolanie písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 8. 9. 2023, ktoré odôvodnil ďalším písomným podaním doručeným okresnému
súdu dňa 13. 10. 2023, a to proti oslobodzujúcemu výroku v neprospech obžalovaného.

Najprv poukázal na odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku, z ktorého vyplývalo, že hlavným
dôvodom pre záver okresného súdu o tom, že po vykonanom dokazovaní nebolo preukázané, že skutok
spáchal obžalovaný, bola jeho úvaha, podľa ktorej obžalovaný nebol z právneho hľadiska osobou, ktorej
prislúchala povinnosť zabezpečiť dočasné zabezpečenie steny proti pádu, pričom takýto právny záver
nepovažoval za správny.

V podmienkach platnej právnej úpravy platí, že stavebné práce predstavujú odborné činnosti, ktorými
sa zo stavebných výrobkov uskutočňuje stavba (§ 43g ods. 1 stavebného zákona). Z definičného
vymedzenia stavebných prác vyplýva, že ide o činnosti, ktoré je potrebné považovať za odborné, z čoho
potom možno vyvodiť, že na ich uskutočňovanie sa vzťahujú určité kvalitatívne postupy. To vyplýva

aj z ustanovenia § 43g ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého ak sa na stavebné práce vzťahujú
bezpečnostné alebo hygienické predpisy, technické normy, všeobecne zaužívané pracovné postupy a
návody výrobcu stavebných výrobkov na spôsob použitia, stavebné práce sa musia vykonať v súlade
s nimi.

Platná právna úprava súčasne vymedzuje, ktorá osoba môže stavbu a jej zmenu uskutočňovať. V
zásade ide o dodávateľské uskutočňovanie stavby (teda právnickou alebo fyzickou osobou oprávnenou
na vykonávanie stavebných prác) alebo o svojpomocné uskutočňovanie stavby (s obmedzením vo
vzťahu k druhu stavieb, ktoré je možné takýmto spôsobom uskutočňovať). V prípade dodávateľského
spôsobu uskutočňovania stavby sa okrem príslušného verejnoprávneho oprávnenia na vykonávanie

uvedených činností (vo vzťahu k možnosti vykonávať ich ako podnikanie) vyžaduje splnenie ďalšej
verejnoprávnej požiadavky v tom zmysle, aby vedenie uskutočňovania stavby bolo vykonávané
stavbyvedúcim.

Súčasne platí, že z hľadiska predpisov živnostenského práva je vykonávanie činnosti stavbyvedúceho

viazanou živnosťou v zmysle prílohy č. 2 k živnostenskému zákonu. Z hľadiska obsahového vymedzenia
uvedenej živnosti možno uviesť, že ide o činnosť, ktorou sa zabezpečuje uskutočňovanie stavby a
riadne vykonávanie stavebných a montážnych prác v súlade s projektom pre stavebné povolenie,
v súlade s podmienkami stavebných povolení a iných povolení, potrebných pre výstavbu tak, aby nebola
ohrozená bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, tak, aby neboli ohrozené iné verejné záujmy, v súlade

s podmienkami zmluvy o dielo na zhotovenie stavby.

V tomto smere platí, že verejnoprávny aspekt právneho postavenia stavbyvedúceho spočíva v
garantovaní ochrany kvality uskutočňovanej stavby. Uvedené vyplýva aj z obsahovej náplne voľnej
živnosti uskutočňovanie stavieb a ich zmien, podľa ktorej v rámci živnostenského oprávnenia je možné

vykonávať aj prípravné práce pre uskutočňovanie stavieb a dokončovacie stavebné práce pri realizácii
exteriérov a interiérov. Živnostenské oprávnenie zahŕňa výlučne dodávku stavieb, na ktoré bolo vydané
stavebnépovolenieaniejednotlivéremeselnéživnosti.Verejnoprávnuochranu(kvality)stavbygarantuje
odborne spôsobilá osoba - stavbyvedúci.

Pri hodnotení v obžalobe vymedzeného konania obžalovaného A. B. C. je potrebné v zhode so
skutkovým záverom súdu (str. 11 odvolaním napadnutého rozsudku) vychádzať z toho, že obžalovaný
mal na predmetnej stavbe právne postavenie stavbyvedúceho podľa § 46a stavebného zákona. Zo
skutkového hľadiska je potrebné ešte poukázať na tú okolnosť, že hoci to viacerí svedkovia, vrátaneobžalovaného, v priebehu dokazovania uvádzali, dokazovaním nebolo preukázané, že by v dobe
spáchania skutku na predmetnej stavbe funkciu stavbyvedúceho vykonávala aj iná osoba (hoci nie v
postavení hlavného stavbyvedúceho, ktorú nepochybne zastával samotný obžalovaný). V tomto smere

sa nestotožnil so skutkovým záverom súdu (str. 11 odvolaním napadnutého rozsudku), že aj v ďalšom
reťazení zmluvných vzťahov boli formálne uvedené ďalšie osoby v obdobnom postavení (J. K.). Možno
príkladom poukázať na výpoveď A. L. G., ktorá na hlavnom pojednávaní dňa 25.04.2023 uviedla,
že nemala vedomosť o tom, že by v dobe pádu steny okrem obžalovaného ako stavbyvedúci na
stavbe pôsobila aj iná osoba. Aj svedok M. K. na hlavnom pojednávaní dňa 25.04.2023 vypovedal, že

pred samotným pádom steny pre spoločnosť N. K. I. na predmetnej stavbe funkciu stavbyvedúceho
nevykonávala žiadna osoba. Až následne v decembri 2019 uvedená spoločnosť zabezpečila funkciu
stavbyvedúceho odlišnú od osoby obžalovaného. Ohľadom osoby stavbyvedúceho pána K. svedok
súčasne ozrejmil, že tento na stavbe nikdy funkciu stavbyvedúceho nevykonával, pretože išlo len o
formálne uvedenie osoby pre potreby kontraktačného procesu, keďže uvedenie osoby stavbyvedúceho
bolo podmienkou pre uzatvorenie zmluvy.

Bez ohľadu na vyššie uvedené však bolo z pohľadu obžaloby preukázané, že obžalovaný jednak
formálne aj jednak aj materiálne (fakticky) na predmetnej stavbe zastával postavenie stavbyvedúceho,
pričom dokazovanie bezpečne preukázalo, že obžalovaný dával pokyny na ďalší postup v stavebných
prácach, pričom jednotliví subdodávatelia inštrukcie obžalovaného plne a bez výhrad rešpektovali.

Dokazovanie bezpečne preukázalo, že zhotoviteľ spoločnosť N. K. I. postupy v stavebných prácach
konzultoval a prechádzal si s obžalovaným.

Z pohľadu dokazovania je potrebné poukázať na to, že kritického dňa došlo k pádu štítovej priečky,
v dôsledku čoho poškodený D. E. utrel zranenia ustálené vykonaným znaleckým dokazovaním.

Rozsiahlym znaleckým dokazovaním bolo súčasne ustálené, že jedným z príčin pádu steny bolo
presadenie konštrukcie steny aj s poukázaním na to, že ostatné na streche vybudované steny sa nezrútili
(str. 12 odvolaním napadnutého rozsudku). Taktiež bolo bezpečne preukázané, že na predmetnej
stavbe neboli vykonané žiadne opatrenia za účelom zabránenia pádu uvedenej steny (dočasné či trvalé
zabezpečenie steny proti pádu).

Pokiaľ súd prvého stupňa záver o tom, že nebolo preukázané, že by za uvedený následok zodpovedal
samotný obžalovaný argumentačne oprel o právny názor, podľa ktorého obžalovaný nebol osobu, ktorej
prislúchala povinnosť zabezpečiť dočasné zabezpečenie steny proti pádu, tento právny záver súdu
nepovažoval za správny.

Vo všeobecnosti platí, že porušením primárnej povinnosti vzniká subjektu, ktorý konal v
rozpore s právom, nová povinnosť, ktorá je obsahom sekundárneho novovzniknutého právneho
(zodpovednostného) vzťahu. Právnym následkom porušenia povinnosti pritom môže byť vznik
súbežných zodpovednostných právnych vzťahov s odlišnými predpokladmi ich vzniku, trvania, zániku,

akoajsamotnéhoobsahu,vrátaneodlišnýchsubjektovuvedenýchvzťahov.Ajvprejednávanejveciplatí,
ževsúvislostispádomstenyprichádzavteoretickejrovinedoúvahysúbehzodpovednostnýchprávnych
vzťahov. Do úvahy prichádza obchodnoprávny zodpovednostný právny vzťah titulom nekvalitného
vykonania diela, ako aj titulom zodpovednosti za prípadné spôsobenie škody.

Súbežne s uvedeným zodpovednostným právnym vzťahom prichádza do úvahy vznik
zodpovednostného pracovnoprávneho vzťahu medzi spoločnosťou N. K. I. ako zamestnávateľom a
poškodenýmD.E.akozamestnancomtitulomvznikupracovnéhoúrazu.Súbežneprípadnýmporušením
povinností zamestnávateľa do úvahy prichádza aj administratívna zodpovednosť zamestnávateľa
spoločnosti N. K. I. vo vzťahu k prípadnému porušeniu povinností na úseku bezpečnosti a ochrane

zdravia pri práci (ustálenie predpokladov pre vznik tejto zodpovednosti bol osvedčený právoplatným
rozhodnutím príslušného inšpektorátu práce, ktoré je žurnalizované vo vyšetrovacom spise). V tomto
smere môže byť sporné to, v akom rozsahu za uvedený následok zodpovedá samotný zhotoviteľ
predmetnej steny (spoločnosť D. I.), ktorý dielo vykonal ako zmluvný partner jeho objednávateľa
spoločnosti N. K. I.. Platí však, že prípadné hmotnoprávne vyvodenie niektorého z uvedených

zodpovednostných právnych vzťahov osvedčené príslušným procesným rozhodnutím je však do určitej
miery spojené aj s aktivitou samotných účastníkov uvedených zodpovednostných právnych vzťahov a
ako také nemá priamy dopad na prípadné súbežné vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti páchateľa
trestného činu.Je síce pravdou, že adresátom povinností v súvislosti so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri
murárskych prácach v zmysle ustanovenia § 12 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. a v zmysle pôsobnosti

zákona č. 124/2006 Z. z. stavbyvedúci nie je. Taktiež sa v zásade možno stotožniť so záverom súdu
(str. 13 odvolaním napadnutého rozsudku), že existenciu povinností vyplývajúcich z citovanej právnej
úpravy, ktorých adresátom by bol stavbyvedúci v zmysle ustanovenia § 6 ods. 2, ods. 3 zákona č.
138/1992 Zb., vyvodiť nemožno. Ak však verejnoprávny aspekt právneho postavenia stavbyvedúceho
spočíva v garantovaní ochrany kvality uskutočňovanej stavby, potom súčasne platí, že stavbyvedúci

je v súvislosti s jeho postavením povinný organizovať, riadiť a koordinovať stavebné práce, pričom
pokiaľ v rámci tejto činnosti zistil, že adresáti povinností v zmysle citovanej právnej úpravy (teda
v konkrétnom prípade murári O. a H., resp. spoločnosť D. I.) postupujú v rozpore bezpečnostnými
alebo hygienickými predpismi, technickými normami, všeobecne zaužívanými pracovnými postupmi a
návodmi výrobcu stavebných výrobkov na spôsob použitia, stavbyvedúcemu vzniká povinnosť do takto
neodbornej činnosti aktívne zasiahnuť a prijať konkrétne opatrenia na odstránenie závadného stavu.

Citovaná právna úprava vyhlášky č. 147/2013 Z. z. jej adresátom ukladá, aby sa murovalo tak, aby
nedošlo k strate stability muriva, pričom výslovne uvádza, že priečky musia byť vždy zakotvené. Z
vykonaného dokazovania vyplynul záver, že uvedené povinnosti dodržané neboli.

Zároveň bolo preukázané, že obžalovaný napriek jeho vedomosti o nedostatočnom podklade uvedenej

steny (rozdiel v hrúbke), ako aj napriek jeho vedomosti o tom, že projektová dokumentácia
predpokladala,žepredsamotnýmvybudovanímuvedenejstenydôjdekvyhotoveniustužujúcehovenca,
ktorým sa rozdiel v hrúbkach vyrovná, žiadne opatrenie, v dôsledku ktorého by bolo možné predísť pádu
steny nevykonal. Obžaloba v tomto smere zastáva právny názor, že aj pokiaľ adresátom uvedených
povinností priamo obžalovaný ako stavbyvedúci nebol, bol adresátom povinnosti na uvedenú situáciu

(na zistený postup v rozpore s všeobecne záväzným právnym predpisom či všeobecne zaužívanými
stavebnými postupmi) reagovať a prijať adekvátne opatrenia tak, aby nedošlo k trestnoprávne
relevantnému následku v súlade s jeho povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č.
138/1992 Zb.

Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že obžalovaný mal vedomosť o nestabilite
steny, ktorá sa zrútila, tento skutkový záver súdu nepovažoval za správny. Dokazovanie potvrdilo, že
obžalovaný v určitom štádiu rozostavania steny (svedok H. na hlavnom pojednávaní dňa 25.04.2023
vypovedal, že to bolo pri stavbe 6. radu) bol upozornený na to, že sa celá stena kýve a je
nestabilná, na čo obžalovaný nijakým spôsobom nereagoval. Z výsluchov svedkov O. a H., ktorí

predmetnú stenu fyzicky stavali, jednoznačne vyplýva, že obaja obžalovaného informovali o probléme
s prípadným presahom murovanej steny voči jej podkladu, pričom obžalovaný nariadil pokračovanie
v prácach ním určeným postupom. Ich vyjadreniam v celom rozsahu korešponduje aj vyjadrenie
obžalovaného v predchádzajúcom administratívnom konaní, kedy inšpektorom práce na otázku, či ho
niekto upovedomil o tom, že táto priečka je nestabilná po vymurovaní, obžalovaný uviedol, že nie, keď

ju murovali, chlapi spomínali, že je nestabilná a on to bral, že murivo nebolo ešte zviazané a vytvrdnuté
(č.l. 270). V tomto kontexte nebola podľa názoru obžaloby preukázaná žiadna konkrétna okolnosť,
ktorá by vierohodnosť výpovedí svedkov O. a H. spochybňovala, vypovedajú zhodne v celom priebehu
vyšetrovania a ich výpovede z prípravného konania sú zhodné s výpoveďami na hlavnom pojednávaní.

Pokiaľkonajúcisúddospelkzáveru,žeuobžalovanéhoniejedanáaninevedománedbanlivosť,nakoľko
postavenie obžalovaného ako stavbyvedúceho a jeho odborná kvalifikácia sami o sebe nemuseli
znamenať, že obžalovaný mal odhaliť nedostatky v projektovej dokumentácii resp. v pracovnom postupe
pri murovaní štítovej steny, tento obžaloba nepovažuje za správny. Z ustanovenia § 43g ods. 2
stavebného zákona vyplýva, že stavebné práce sa majú vykonávať v súlade so všeobecne zaužívanými

pracovnými postupmi. Aj pokiaľ by teda platilo, že spracovateľ projektovej dokumentácie pochybil v tom
smere, že vo vyhotovenej projektovej dokumentácii nepočítal so zabezpečením steny podperami, je
potrebné poukázať na závery vyplývajúce z výsluchu znalca A. C., J. (str. 7 odvolaním napadnutého
rozsudku), podľa ktorých v takýchto prípadoch je úplne bežné, že takéto otázky rieši zhotoviteľ v
spolupráci s projektantom. V tomto kontexte teda obžalovaný nemal postupovať slepo podľa projektovej

dokumentácie, avšak mal do úvahy vziať aj všeobecne zaužívané pracovné postupy a buď prijať vlastné
opatrenia resp. minimálne osloviť projektanta ohľadom prípadných navrhovaných opatrení. Obžalovaný
však v tomto smere zostal ľahostajný a nevykonal ani jedno z uvedených opatrení.Odvolaním napadnutý rozsudok prakticky zbavuje akejkoľvek trestnoprávnej zodpovednosti
stavbyvedúcich v súvislosti so zodpovednosťou za stavebné úrazy predovšetkým s poukázaním na
to, že v prípade zhotoviteľsky uskutočňovanej stavby pri subdodávateľskom zhotovovaní diela za

všetko zodpovedá zhotoviteľ, ktorý je na poslednom mieste v subdodávateľskom reťazci. Obžaloba
v tomto smere nepopiera, že aj tento subjekt môže byť povinným zo zodpovednostného právneho
vzťahu, vrátane trestnoprávneho vzťahu, avšak tento vznik zodpovednostného právneho vzťahu
nevylučuje možné vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti aj vo vzťahu k stavbyvedúcemu v
prípade, že preukázateľne poruší zákonom uloženú povinnosť, následkom čoho vznikne trestnoprávne

relevantný následok. Predovšetkým v podmienkach súčasnej reality uskutočňovania stavebných prác,
v rámci ktorých dochádza k faktickému zakrývaniu materiálnych pracovných vzťahov formálnym
obchodnoprávnym vzťahom vyplývajúcim zo zmluvy o dielo (obdobne tomu bolo aj na predmetnej
stavbe), pri posudzovaní trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného nemožno nevziať do úvahy jeho
reálne postavenie, ktoré možno bez pochýb prirovnať k postaveniu zamestnávateľa predovšetkým
vzhľadom na jeho každodenné určovanie rozsahu stavebných prác a stavebných postupov, ktoré aj

svedkovia O. a H. bez výhrad rešpektovali (k tomu porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn.: 3 Tdo 1244/2011 zo dňa 18.01.2012). Formálne postavenie murárov ako
zhotoviteľov v obchodnoprávnom vzťahu predsa nemôže vylúčiť zodpovednosť (vrátane zodpovednosti
trestnoprávnej) stavbyvedúceho, ktorému verejnoprávna úprava okrem iného ukladá garantovať kvalitu
uskutočňovanej stavby. Ťažko možno poprieť resp. ignorovať fakt, že hoci murár v postavení

obchodnoprávneho zhotoviteľa zodpovedá za zhotovenie diela podľa predpisov obchodného práva,
materiálne vykonáva práve to, čo mu určí objednávateľ resp. iná osoba ním poverená (v danom
prípade obžalovaný ako stavbyvedúci na základe predchádzajúceho poverenia M. K. ako konateľa
objednávateľa spoločnosti N. K. I.), čím tento vzťah jednoznačne nadobúda povahu výkonu závislej
práce a nemá so zmluvou o dielo nič spoločné (faktický pracovný pomer).

Taktiež je potrebné z trestnoprávneho hľadiska poukázať aj na odlišnú mieru schopnosti predvídať
trestnoprávne relevantný následok z pozície murára a z pozície stavbyvedúceho, a to predovšetkým
vzhľadom na rozsah odbornej spôsobilosti, ktorý sa pri vykonávaní uvedených činností vyžaduje.
Vo vzťahu k samotnému zavineniu v tomto smere platí, že z pohľadu starostlivosti možno od

stavbyvedúceho vzhľadom na priepastný rozdiel v požadovanej odbornosti očakávať inú mieru
opatrnosti či starostlivosti v porovnaní s murárom, ktorý dielo zhotovuje. U obžalovaného je jeho
nedbanlivosť daná predovšetkým tým, že o vzniknutom probléme so stabilitou vedel, napriek tomu
nevykonal žiadne opatrenia. Vedel o tom, že vykonané pracovné postupy nezodpovedajú všeobecne
zaužívaným stavebným postupom, vedel, že tieto sú dokonca vykonávané vo rozpore so všeobecne

záväznými právnymi predpismi, vedel o tom, že stavebné práce nie sú vykonávané v súlade s
projektovou dokumentáciou (otázka časovej nadväznosti jednotlivých prác) a napriek svojim odborným
znalostiam nepristúpil k žiadnemu opatreniu, ktoré by vzniku trestnoprávne relevantného následku
zabránilo. Aj keď v tomto smere môže byť z právneho hľadiska sporné, či obžalovaný bol ako
stavbyvedúci adresátom povinnosti zabezpečiť predmetnú stenu proti pádu, nie je sporné, že bol

adresátom povinnosti upozorniť na nesprávnosť zvoleného pracovného postupu či povinnosti nariadiť
vykonanie určitých opatrení za tým účelom, aby k ohrozeniu bezpečnosti života či zdravia nedošlo.
A práve v tom spočíva jeho zavinenie, pretože bez akéhokoľvek ospravedlniteľného dôvodu tejto
povinnosti nedostal. Zároveň platí, že medzi porušením uvedenej povinnosti a vznikom v obžalobe
uvedeného následku je daný príčinný vzťah, pretože ak by si obžalovaný túto povinnosť splnil, zranenia

poškodeného by nevznikli.

Aj komentárová literatúra v tomto smere uvádza, že stavbyvedúci je povinný dať pokyn na zastavenie
stavebných prác, ak by ich pokračovanie bolo v rozpore so zákonom. V tomto kontexte nesie
administratívnu a trestnoprávnu zodpovednosť (citované podľa Píry, M. Stavebný zákon. Veľký

komentár. Eurokódex, 2020, str. 108). Postavenie stavbyvedúceho je v platnej právnej úprave postavené
na tom, že stavbyvedúci je rozhodujúcou osobou na stavbe, pretože rozhoduje o konkrétnom postupe
výstavby. Platná právna úprava pritom vychádza z toho, že stavbyvedúci je jediným vedúcim, ktorý má
rozhodujúce postavenie na stavenisku (a to aj pri paralelných dodávateľských a subdodávateľských
vzťahoch, či ingerencii investora a stavebného dozoru). V tomto smere je potrebné jeho postavenie

z pohľadu verejného práva ponímať nielen ako súbor oprávnení, ale predovšetkým ako súbor povinností,
ktorými sa vzhľadom na právnou úpravou predpokladané odborné schopnosti stavbyvedúceho
(vyžadované vzdelanie, prax, skúška) garantuje predovšetkým kvalita stavebných prác vo vzťahu k
verejnému záujmu.Vzhľadom na predtým uvedené dôvody mal za to, že v danom prípade vykonané dokazovanie umožňuje
prijať záver o vine obžalovaného zo skutku uvedeného v obžalobe a preto navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd na základe odvolania okresného prokurátora preskúmal v zmysle ust. § 317 ods.
1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť oslobodzujúceho výroku napadnutého rozsudku, ako aj výroku
o náhrade škody, proti ktorým smerovalo podané odvolanie a zistil, že odvolanie okresného prokurátora

bolo podané dôvodne, avšak ku konečnému posúdeniu jeho dôvodnosti by bolo, vzhľadom na spôsob
rozhodnutia odvolacieho súdu, predčasné sa vyjadrovať.

Posplneníprieskumnejpovinnostivrozsahu§317ods.1Tr.por.odvolacísúdzistil,žeprvostupňovýsúd
sa dopustil chýb v napadnutých výrokoch rozsudku, pretože sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie.

Odvolací súd sa v tomto štádiu trestného stíhania nestotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa,
napriek tomu, že oslobodzujúci výrok podrobne odôvodnil. Možno síce súhlasiť, že okresný súd správne
ustálil, že skutok, ktorý bol obžalovanému kladený za vinu sa stal a tento je trestným činom, avšak
jeho záver o tom, že nebolo preukázané, že ho spáchal obžalovaný, je otázny, najmä vzhľadom na

potrebu komplexného posúdenia jeho konania ako stavbyvedúceho. Je totiž potrebné zvážiť možnosť,
či obžalovaný v konečnom dôsledku nesie trestnú zodpovednosť za skutok kladený mu za vinu a to
vrátane spôsobenia uvedeného následku, hoci jeho konanie, resp. nekonanie v danom čase za daného
stavu, môže byť eventuálne len jedným článkom reťaze príčin, ktoré spôsobili následok. V danom
prípade môže prichádzať do úvahy tzv. súbežná zodpovednosť viacerých subjektov, ktoré sa prípadne

mohli podieľať určitým, aj keď rozdielnym konaním na vzniku následku, pričom je otázne, u ktorých
z nich by mohlo ísť o trestnú zodpovednosť, resp. o iný druh právnej zodpovednosti. V tomto smere
možno uvažovať napríklad aj o N. K. I. ako zhotoviteľovi stavby, prípadne o M. K. ako konateľovi tejto
spoločnosti, s ktorým obžalovaný konzultoval ďalší postup stavebných prác a ktorý mohol eventuálne
taktiež prijať určité opatrenia na to, aby nedošlo k zraneniam poškodeného. Nemožno opomenúť ani to,

že prvotné nedostatky, ktoré sa mohli taktiež spolupodieľať na vzniku zranení poškodeného, obsahovala
už projektová dokumentácia, (viď znalecký posudok na stranách 7, 8 rozsudku).

Napokon N. K. I. ako právnická osoba už dostala pokutu na základe rozhodnutia Inšpektorátu práce
Banská Bystrica v spojení s rozhodnutím Národného inšpektorátu práce za porušenie povinnosti

súvisiacich s pracovným úrazom poškodeného. Otáznym ostáva aj to, či samotný murári O. a H., ktorí
priamo zhotovovali stenu, dodržali technologický postup. Dôležitou však bola okolnosť, že títo upozornili
obžalovaného, ako aj M. K., ktorý im bol priamo nadriadený na to, že „múrik je úzky a že sa počas jeho
stavania kýval“. Nie je rozhodujúce, že múr vydržal ďalšie dva dni po jeho zhotovení a pri kontrolnom
dni 8.10.2019 neboli voči jeho realizácii vznesené žiadne námietky zo strany zúčastnených subjektov.

Odvolací súd však zdôrazňuje, že v trestnom konaní platí tzv. obžalovacia zásada, v dôsledku ktorej
konajúci súd skúma prípadnú trestnú zodpovednosť len toho subjektu, na ktorý bola podaná obžaloba.

Obžalovaný, ktorý mal postavenie stavbyvedúceho, by mal mať okrem určitých praktických skúseností,

predovšetkým odbornú spôsobilosť v danom odbore, nakoľko absolvoval predpísané odborné skúšky.
Nemožno naviac prehliadnuť, že obžalovaný pred výstavbou múru nezrealizoval, resp. nedal príslušný
pokyn na postavenie stužujúceho venca, teda konal v rozpore s projektovou dokumentáciou, čo bolo
jeho pochybením a nie je rozhodujúce, že z jedného zo znaleckých posudkov vyplynulo, že táto
okolnosť nemala byť až taká dôležitá. Obžalovaný ďalej musel vnímať aj poveternostné podmienky

v mieste stavby, kde mal fúkať silný vietor a to najmä vo vzťahu k rozmerom stavaného múru
a tomu zodpovedajúcej plochy, o ktorú sa mohol oprieť. Naviac sám uviedol a to pri prejednaní pred
Inšpektorátom práce Banská Bystrica, že mu murári spomínali nestabilitu pri výstavbe múru, avšak on
mal za to, že sa tak stalo v dôsledku toho, že murivo ešte nebolo dostatočne zviazané a vytvrdnuté.

Je teda potrebné zvážiť, či obžalovaný mal ako stavbyvedúci urobiť určité primerané opatrenia a či mal
vzhľadom na súhrn zistených okolností stavebnému procesu venovať zvýšenú opatrnosť a obozretnosť.
Ide predovšetkým o povinnosť upozorniť na nesprávnosť zvoleného pracovného postupu zhotoviteľa
stavby, resp. inú oprávnenú osobu a počkať na ich rozhodnutie o ďalšom postupe, resp. vykonávanépráce na určitý čas prerušiť, aby tak zamedzil prípadnej možnosti vzniku pádu múru a tým aj vzniku
pracovného úrazu.

Odvolací súd mal za to, že odvolacie námietky odvolateľa sa javia v prevažnej časti ako akceptovateľné
a v konkrétnostiach preto poukazuje na ich obsah uvedený na stranách 2 až 7 tohto uznesenia.

Na tom nič nemení skutočnosť, že obžalovaný priamo nezodpovedá za škodu, nakoľko bol
zamestnancom P., L., ktorá ako právnická osoba a jeho zamestnávateľ by eventuálne mohla zodpovedať

za škodu prihliadajúc na ust. § 420 ods. 2 Obč. zák. Naviac na vzniku tohto následku sa mohli podieľať
rôznymi konaniami aj ďalšie osoby, čiže prípadne môžu za škodu súbežne zodpovedať viaceré subjekty.

Okresný súd čiastočne správne hodnotil dôkazy a taktiež sčasti správne vyhodnotil skutočnosti z nich
vyplývajúce a to v prospech, ale aj v neprospech obžalovaného, avšak je otázne, či ním uvedené
skutočnostiaokolnostianatonadväzujúceprávneposúdeniebolidostatočnénaliberáciuobžalovaného

z hľadiska jeho eventuálnej trestnej zodpovednosti.

Povinnosťou okresného súdu bude teda nariadiť a vykonať hlavné pojednávanie, vrátane doplnenia
dokazovania, ak by to považoval za potrebné, predovšetkým však bude musieť vykonané dôkazy
dôsledne vyhodnotiť rešpektujúc ust. § 2 ods. 12 Tr. por. s prihliadnutím na ust. § 168 ods. 1

Tr. por. tak, aby bolo možné na ich základe spoľahlivo ustáliť skutkový stav, berúc do úvahy všetky
podstatné okolnosti prípadu, za dodržania príslušných procesných ustanovení a až následne posúdiť
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny alebo neviny obžalovaného
a v konečnom dôsledku rozhodnúť vo veci samej zákonným spôsobom.

Okrem toho odvolací súd dáva opakovane do pozornosti súdu prvého stupňa, aby sa dôsledne zaoberal
vyššie uvedenými odvolacími námietkami, ktorými argumentoval vo svojom odvolaní odvolateľ.

Z týchto dôvodov krajský súd ako súd odvolací, na podklade odvolania okresného prokurátora, ktoré
považoval v tomto štádiu trestného stíhania za dôvodné, podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil

napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.