Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Tos/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6221010171
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6221010171.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov
JUDr. Michaely Bucekovej, PhD. a JUDr. Adriány Považanovej, v trestnej veci odsúdeného A. B.,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. novembra 2023 prejednal sťažnosť odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Lučenec pracovisko Veľký Krtíš sp. zn. 3T/60/2021 zo dňa 28.09.2023, a
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sp. zn. 3T/60/2021 zo dňa 28.09.2023 samosudca Okresného súdu Lučenec
pracovisko Veľký Krtíš podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona rozhodol, že odsúdený A. B. sa v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/60/2021
zo dňa 10.09.2021 neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov preto vykoná. Súčasne

podľa § 50 ods. 8 Trestného zákona zaradil odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil odsúdený sťažnosť priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí dňa
28.09.2023, ktorú odôvodnil samostatným podaním doručeným okresnému súdu dňa 08.11.2023.
V sťažnosti predovšetkým uvádzal, že napadnuté uznesenie považuje za nezákonné, pretože okresný

súd rozhodol o jeho neosvedčení sa na základe rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 4T/66/2020
zo dňa 31.08.2023, z ktorého malo vyplývať, že počas plynutia skúšobnej doby sa mal dopúšťať trestnej
činnosti. Mal za to, že zo skutkovej podstaty opisu skutku v rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn.
4T/66/2020zodňa31.08.2023nevyplývažiadnydôkazatermín,žebymalzanedbaťpovinnúvýživuvoči
maloletému synovi. Naviac aj vo výroku rozsudku sa spomína, že dňa 18.05.2021 prispel sumou 70 eur,
dňa 11.07.2022 sumou 100 eur a dňa 28.10.2022 sumou 100 eur. Na základe uvedených skutočností

trval na tom, že nie je možné vyvodiť, že počas skúšobnej doby páchal trestnú činnosť nezaplatením
výživného k rukám matky maloletého dieťaťa. Domnieval sa, že okresný súd mal bližšie skúmať kedy
nezaplatiť výživné v skúšobnej dobe a nie len zjednodušene odkázať na rozsudok Okresného súdu
Martin.

V ďalšej časti sťažnostných dôvodov sa vyjadril k spáchanému priestupku v skúšobnej dobe, pričom

tento považoval len za ojedinelú záležitosť. V tomto smere poukázal na ustálenú súdnu prax, v zmysle
ktorej nie každé porušenie zásad vedenia riadneho života je okolnosťou vylučujúcou záver o vedení
riadneho života odsúdeným. Záverom dodal, že podľa jeho názoru mu mal Okresný súd Martin uložiť
súhrnný trest. Zároveň zdôraznil, že nemožno ukladať súbežne dva podobné tresty, a to trest odňatia
slobody a trest domáceho väzenia. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby krajský súd
napadnuté uznesenie preskúmal a zrušil, prípadne aby sám vo veci rozhodol.Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného A. B.
nebola podaná dôvodne, pretože boli splnené všetky zákonné podmienky na rozhodnutie podľa § 50
ods. 4 Trestného zákona.

Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený bol trestným rozkazom Okresného
súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/60/2021 zo dňa 10.09.2021 uznaný za vinného z prečinu neoprávneného
nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 12 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere
18 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2021, ktorá právna skutočnosť bola
určujúcou pre začatie plynutia skúšobnej doby a táto plynula od 25.11.2021 do 24.05.2023.

Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona, veta prvá, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a
splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné,
ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby,
že sa trest odňatia slobody vykoná.

Rozhodujúc vo veci krajský súd považoval procesné zákonné podmienky za dodržané a skutkové
zistenia okresného súdu za správne, dôkazne podložené, pričom správne bolo aj ich hodnotenie
z hľadiska vedenia riadneho života odsúdeným v skúšobnej dobe. Okresný súd preto dospel k správnym
právnym záverom, s ktorými sa krajský súd stotožnil.

Dňa 28.09.2023 vykonal okresný súd vo veci verejné zasadnutie a po vykonanom dokazovaní dospel k
záveru, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a rozhodol, že trest
odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov vykoná.

Jeho záveru krajský súd s poukazom na dokazovaním ozrejmené skutočnosti prisvedčil. Okresný súd
si vykonaným dokazovaním vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie podľa § 50 ods. 4
Trestného zákona, keď mal náležite preukázané, že odsúdený bol jedenkrát právoplatne odsúdený za
trestný čin spáchaný počas plynutia skúšobnej doby. V tejto súvislosti bol odsúdený A. B. rozsudkom
Okresného súdu Martin sp. zn. 4T/66/2022 zo dňa 31.08.2023 uznaný za vinného z prečinu zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2019,
pričom predmetného skutku sa dopustil v období od 20.06.2019 do 31.08.2023, teda nepochybne počas
plynutia skúšobnej doby z trestného rozkazu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/60/2021 zo dňa
10.09.2021. Navyše okresný súd mal spoľahlivo preukázané, že dňa 23.04.2022 sa odsúdený dopustil
aj dvoch priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu.

V tejto súvislosti krajský súd akcentuje, že pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy v zmysle
§ 207 ods. 1 Trestného zákona nedochádza k predeleniu skutku, pokiaľ ten, kto bol povinný výživné
platiť v rozhodujúcom období nepravidelne hradil časť výživného. Totiž objektívna stránka skutkovej
podstaty tohto trestného činu spočíva v konaní, ktoré sa považuje za jeden celok, a to až do

vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa odvolací súd neodoberie na záverečnú poradu
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo/32/2017 zo dňa 27.07.2017). Preto
námietka odsúdeného, ktorou spochybňoval spáchanie vyššie uvedeného trestného činu počas plynutia
skúšobnej doby z trestného rozkazu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/60/2021 zo dňa 10.09.2021,
s poukazom na čiastkové úhrady výživného, neobstojí.

Okresný súd potom dospel k správnemu skutkovému i právnemu záveru, že odsúdený sa počas plynutia
skúšobnej doby dopustil opakovane ďalšej úmyselnej protiprávnej činnosti, v dôsledku ktorej skutočnosti
je možné konštatovať, že v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedol riadny život a boli
preto splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie nepodmienečného výkonu trestu odňatia

slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/60/2021 zo
dňa 10.09.2021.K uvádzaným súvislostiam považoval krajský súd za potrebné doplniť, že odsúdený, vedomý si
plynutia skúšobnej doby, a teda aj povinnosti viesť riadny život a preukázať tak, že sa napravil a že
nepodmienečný výkon uloženého trestu u neho nie je potrebný, na túto povinnosť rezignoval a nebol

ochotný korigovať svoje správanie spoločensky konformným spôsobom, keď sa aj počas skúšobnej
doby opakovane dopustil ďalšej úmyselnej protiprávnej činnosti na území Slovenskej republiky. Aj podľa
sťažnostného súdu, konanie odsúdeného svedčí o jeho laxnom postoji k dodržiavaniu spoločenských
noriem a ani dobrodenie súdu vo forme uloženia podmienečného trestu nebolo pre odsúdeného
dostatočne motivujúcim faktorom pre zmenu jeho správania.

Správne postupoval okresný súd aj v tom smere, keď pre výkon uloženého trestu zaradil odsúdeného
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných 10
rokoch pred spáchaním trestného činu nebol odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona).

K sťažnostným námietkam odsúdeného krajský súd len pre úplnosť akcentuje, že je to práve odsúdený,
ktorý vlastným pričinením a zavinením vytvoril zákonné podmienky pre nariadenie výkonu trestu odňatia
slobody podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona a v žiadnom prípade nie je možné prenášať zodpovednosť
zaspoločenskynekonformnésprávaniesaodsúdenéhoaporušovanieprávnychnoriemnakonajúcisúd.
V prípade, ak by odsúdený v skúšobnej dobe nespáchal ďalšiu úmyselnú protiprávnu činnosť a viedol by

riadny život v súlade s požiadavkami spoločnosti, mohol sám vlastným konformným správaním odvrátiť
výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov a tento by nemusel vykonať.

V naznačených súvislostiach krajský súd ďalej uvádza, že je síce pravdou, že v zmysle § 34 ods. 7
Trestného zákona nemožno popri sebe uložiť trest odňatia slobody a trest domáceho väzenia, avšak

tieto tresty neboli odsúdenému uložené popri sebe, ale samostatne, v rámci dvoch od seba nezávislých
trestných konaní.

Bolo preto nevyhnutné stotožniť sa s právnym záverom okresného súdu, že pôvodne uloženým
trestom na slobode nebol u odsúdeného dosiahnutý sledovaný účel, a to, aby odsúdeného primäl

k náprave, preto na ďalšiu prevýchovu a nápravu odsúdeného je potrebné ďalej pôsobiť výkonom
nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa§193ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku,nadriadenýorgánzamietnesťažnosť,akniejedôvodná.

Vzhľadom na uvedené preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že sťažnosť
odsúdeného A. B. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne pomerom hlasov 3:0
(§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.