Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. november 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/106/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322203721
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:4322203721.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľa (otec): A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXXX/X, E. a druhého manžela (matka): F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, E.,
o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým
deťom: G., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpení Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Levice, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 19. januára
2023, č.k. 10P/159/2022-90, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. m e n í tak, že otec je povinný

prispievať na výživu maloletej G. sumou 65 eur mesačne a maloletého H. sumou 65 eur mesačne, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode
manželstva.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním rozviedol manželstvo účastníkov konania
uzavreté dňa 27.01.1990 (výrok I.), maloleté deti G. a H. na čas po rozvode zveril do osobnej
starostlivosti matke (výrok II.), určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať

ich majetok (výrok III.), zároveň určil otcovi prispievať na výživu maloletých detí každému sumou 80 eur
mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti
výroku rozsudku o rozvode manželstva (výrok IV.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania (výrok V.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal
rozvodu manželstva, na čas po rozvode manželstva navrhol maloleté deti zveriť do svojej osobnej
starostlivosti, výšku výživného ponechal na úvahe súdu. Na pojednávaní konanom v danej veci dňa
19.01.2023 súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matke, výživné žiadal určiť vo výške,

v ktorej by ho mohol platiť zo svojho invalidného dôchodku. Manželka poukázala na to, že s deťmi,
ktoré zostali po rozchode v jeho starostlivosti, udržiava kontakt, kontroluje ich. Opatrovník uviedol, že
maloleté deti majú dobrý vzťah k obom rodičom, pokiaľ sa títo dohodli, že budú zverené matke, navrhuje
návrhu v tomto znení vyhovieť. Výživné navrhol určiť minimálne vo výške 80 eur pre každé dieťa. Právne
súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Zistil, že otec maloletých
detí je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 342,10 eur mesačne, zároveň je živnostníkom,
príjem zo živnosti nemá od júla 2022, nakoľko kamennú predajňu zrušil. Za rok 2021 dosiahol príjem

zo živnosti 6.780 eur, výdavky predstavovali 5.232,14 eur, základ dane 1.547,86 eur. Mesačne uhrádza
náklady na byt 180 eur a elektrinu 75 eur. Matka je zamestnaná od 12.10.2022 na dohodu o vykonaní
práce. Za obdobie od októbra do decembra 2022 dosiahla priemernú čistú mzdu 118,72 eur. Podľa
jej vyjadrenia však jej príjem činí sumu 300 eur, podľa počtu odpracovaných hodín by sa mohol vbudúcnostipohybovaťvovýške400-500eurmesačne.Bývavrodinnomdomeusvojejsestry.Cestovné
do práce u nej predstavuje 120 eur, uhrádza splátky VšZP 99 eur. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť
nemajú, nehnuteľný majetok nevlastnia. Obe deti navštevujú 7. ročník základnej školy, nemajú osobitné

záujmy. Maloletá G. navštevuje očnú ambulanciu, obe deti navštevujú alergologickú ambulanciu, pričom
sú liečené len v prípade zhoršenia zdravotného stavu. Súd poukázal na to, že povinnosťou oboch
rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí, v záujme ich náležitého telesného
a duševného vývoja, za ktorým účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to,
aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti. Súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu každému

z maloletých sumou 80 eur mesačne, ktorá suma je primeraná súčasným odôvodneným potrebám
maloletých detí, ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Súd nevychádzal
len z výšky invalidného dôchodku otca, ale prihliadol na skutočnosť, že otec je naďalej živnostníkom
a má povinnosť s poukazom na svoje vyživovacie povinnosti si zabezpečiť príjem v takej výške, aby
sa dokázal podieľať na všetkých odôvodnených potrebách detí. Ak otec, ako tvrdí, má určité zdravotné
problémy, nijakým spôsobom nepreukázal, že by v ich dôsledku nemohol vykonávať žiadnu zárobkovú

činnosť. Sám uviedol, že si živnosť rozšíril za účelom vykonávania manuálnej práce v zahraničí.
V období, keď sa deti nachádzali v jeho starostlivosti, vyčíslil približné výdavky pre ne vo výške cca 900
eur, bez stravy a hygienických potrieb. Taktiež matka je povinná vyvinúť úsilie smerujúce k zvýšeniu jej
mesačného príjmu. Súd poukázal na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Výživné
určené zo strany otca spolu s výživným, ktoré je im povinná poskytnúť matka a rodinnými prídavkami

vo výške 60 eur pre každé dieťa je spôsobilé pokryť súčasné odôvodnené potreby detí a zodpovedá
zásade zakotvenej v Zákone o rodine, podľa ktorej sa má dieťa právo podieľať na životnej úrovni svojich
rodičov. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výživného (výrok IV.) podal v zákonom

určenej lehote odvolanie otec maloletých detí. Dôvodil, že žiadal určiť výživné v minimálnej výške,
ktorú by bol schopný zo svojho invalidného dôchodku platiť. Poukázal na to, že už nemá príjem
z podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na jeho zdravotné problémy (silný diabetes) nie je schopný
vykonávať žiadnu fyzickú prácu. Nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami na účte, keďže
odporkyňa nikdy nepracovala a tak bol jediným živiteľom viacčlennej rodiny. Opatrovník navrhol bez

rešpektu na jeho súčasné finančné podmienky určiť výživné minimálne v sume 80 eur pre každé
dieťa. Matka zámerne zatajila skutočnosť, že maloleté deti spolu s ňou bývajú v E., I. D. J. K. a tak
jej nevznikajú žiadne výdavky na cestovanie, ktoré stanovila klamlivo v sume 120 eur. Matka sa
vzdala dedičstva domu, ale financie sú jej k dispozícii, nakoľko momentálne býva so svojou sestrou
na spomínanej adrese. Dedičstva sa vzdala z dôvodu, aby im exekútor kvôli jej dlhom nezhabal

dom. On je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 382 eur mesačne, po zvýšení v tomto
roku. Príjem zo živnostenského podnikania od júla 2022 nemá, nakoľko bol nútený kamennú predajňu
zrušiť, čo ho prinútilo pristúpiť k rozhodnutiu prerušiť prevádzkovanie živnosti minimálne do 02.03.2024.
Nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Po rozvode si musel zabezpečiť vlastné bývanie prostredníctvom
nájomnej zmluvy, s mesačnou úhradou spolu s energiami, vodným, stočným v sume 300 eur. Okrem

obmedzenia vykonávať fyzicky namáhavú prácu, vzhľadom na silný diabetes, je nútený podriadiť svoj
stav špeciálnemu stravovaniu a vynakladať zvýšené finančné náklady na lieky mesačne v sume 38
eur, aj to je len časť výdavkov na lieky. Doložil potvrdenie o pozastavení prevádzkovania živnosti a
nájomnú zmluvu. Uvedomuje si, že vzhľadom na vek detí sú ich materiálne potreby opodstatnené, ale
jeho súčasný stav financií je na takej úrovni, že nie je i pri najlepšej vôli schopný v súčasnosti platiť

súdomurčenévýživné.Navrholrozsudokzmeniť,pretožepodľajehonázorusúdprvejinštancierozhodol
nesprávne a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Z nájomnej zmluvy doloženej k odvolaniu vyplynulo,
že túto otec uzavrel ako nájomca s dohodnutým nájomným v sume 300 eur mesačne. Z potvrdenia
opozastaveníprevádzkovaniaživnostivyplynulo,žeod02.03.2023do02.03.2024máotecpozastavené
prevádzkovanie živnosti vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na doklade o živnostenskom

oprávnení.

3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že finančná stránka navrhovateľa je mnohokrát
lepšia ako jej a jej dvoch maloletých detí. Byt, v ktorom býva je stále jeho, len ako krycí manéver si
ho dal prepísať na svoju dcéru (majú šesť detí, prečo by prepísal byt práve na jednu dcéru). Stačí si

vytvoriťsvojvlastnýnázor,prepísaťbytpárdnípredpodanímnávrhunarozvod,hovorízavšetko.Takisto
spomenuté výdavky za nájomné 300 eur vlastnej dcére, toto všetko je priam neuveriteľná rozprávka. Z jej
doterajšieho príjmu môžu byť radi, že majú čo jesť a postarať sa o základné hygienické potreby. Pracuje
u svojich dospelých synov, ktorí majú vlastný bufet, ale existenčné podmienky sú každým dňom horšiea horšie, od toho sa odvíja aj jej plat. V novom nájomnom byte býva s deťmi a spolu so svojou sestrou.
Bývajú tam asi mesiac a skutočnosť, ktorú otec opísal, je klamstvo, že bývala mesiac a pol po rozvode
v L. J. s deťmi nie je žiadnou pravdou. Od rozvodu dostala jedenkrát výživné za mesiac marec v sume

160 eur. Rodinné prídavky poberá naďalej otec, ktorý neprispel ničím na deti. So znížením výživného
nesúhlasí. Otec by mal prestať tajiť skutočnosti a postaviť sa k situácii tak, ako to aj v skutočnosti je.
Nechce, aby sa staral o jej potreby, chce, aby sa zodpovedne staral o potreby detí a plnil si voči nim
vyživovaciu povinnosť ako ju určil súd.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že počas priebehu konania pri
pohovore, ako aj počas šetrenia v domácnosti otca tento uviedol, že matka svoju časť bytu, v ktorom žili
spoločne ako manželia, prepísala na ich spoločnú plnoletú dcéru, ktorá za matku vyrovnala dlhy. Otec
následne aj svoju časť bytu prepísal na spomínanú dcéru, s ktorou uzatvorili dňa 01.02.2023 nájomnú
zmluvu. Otec matke vyčíta, že sa svojvoľne pripravila o financie, že sa vzdala dedičstva, z ktorého mohla
platiť výživné, avšak prepisom svojej časti bytu sa dobrovoľne do podobnej situácie dostal otec tiež.

Počas priebehu konania otec neuvádzal výdavky spojené s bývaním, pričom v tom čase tiež býval v byte
svojej dcéry, preto majú obavy, či táto nájomná zmluva nebola spísaná účelovo. Otec je vzhľadom na
svoj zdravotný stav od roku 2009 poberateľom peňažného príspevku na zvýšené výdavky súvisiace
s diétou, aktuálne vo výške 21,76 eur mesačne, peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov spojených s hygienou vo výške 21,76 eur mesačne a peňažného príspevku na kompenzáciu

zvýšených výdavkov spojených s prevádzkou osobného motorového vozidla vo výške 39,15 eur. Je tiež
poberateľom prídavkov na deti vo výške 120 eur mesačne. Posledný komplexný posudok odkázanosti
otca dňa 26.10.2020, stanovil otcovi druhý stupeň odkázanosti a 70% mieru funkčnej poruchy súvisiacej
s neurologickým ochorením. Aj napriek tomu otec dňa 20.04.2022 rozšíril svoju živnosť za účelom
možnosti vycestovania do zahraničia kvôli práci, ako uviedol počas pojednávania 19.01.2023. Vzhľadom

k uvádzanému v odvolaní otca je potrebné, ak sa jeho zdravotný stav závažným spôsobom zhoršil,
aby požiadal o prehodnotenie výšky invalidného dôchodku, peňažných príspevkov na kompenzáciu
zvýšenýchvýdavkovaabynavýšilsvojpríjem.Sprihliadnutímnavek maloletýchdetí,ichbežnépotreby,
bola výška výživného 80 eur na každé dieťa nedostatočná, avšak z ich pohľadu adekvátna možnostiam
otca.

5. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že je síce pravda, že uviedol, že dňa
20.04.2022 rozšíril svoju živnosť za účelom možnosti vycestovania do zahraničia kvôli práci, avšak
jeho zdravotný stav mu neumožňuje vykonávať žiadnu fyzicky namáhavú prácu. V čase pojednávania
uviedol príjem z invalidného dôchodku 340 eur mesačne a peňažné príspevky 82,67 eur mesačne,

avšak prídavky na deti vo výške 120 eur nepoberá. Nedisponuje úsporami na účte vo výške 1.300 eur,
pretože tieto prostriedky boli predbežne použité na nákup osobných potrieb detí a výdavkov spojených
so stravou pre ne. V súčasnosti má na účte 40 eur. Jeho finančná situácia je veľmi zlá. Po odrátaní
všetkých životných nákladov mu zostáva pre osobnú spotrebu suma cca 4 eurá na deň a len vďaka
výpomoci svojich dospelých dcér dokáže ako tak prežívať. Navrhol výživné znížiť, pretože nemožnosťou

plnenia výživného vo výške 80 eur na každé dieťa sa vystavuje trestnoprávnemu postihu.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou osobou – navrhovateľom ako otcom maloletých detí (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods.
1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako
aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania (§ 65 CMP), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP ) a dospel k záveru, že odvolanie otca
je sčasti dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 10P/159/2022 je rozvod manželstva
účastníkov a úprava ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom
pochádzajúcim z manželstva G., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí na každé sumou 80 eur
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku
o rozvode manželstva a to po tom, ako manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol, maloleté deti zverilna čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke a rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok.

9. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2 obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 4 pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú

spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel k záveru, že súd zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov

dospel pri rozhodovaní o určení výživného k správnym skutkovým zisteniam, vec však v tejto časti
nesprávne právne posúdil, keď súd použil správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval.

13. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť. Rodičia prispievajú svojim deťom
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Schopnosti a možnosti povinného rodiča

nemožno zamieňať s výškou jeho dosahovaných príjmov. Táto nemusí vždy zodpovedať schopnostiam
a možnostiam povinného rodiča. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť nielen na jeho
skutočné príjmy, ale najmä na jeho reálne schopnosti, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne
možné aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti,
zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce.

14. V konaní bolo preukázané, že maloleté deti majú 14 rokov, navštevujú základnú školu. Náklady
spojené s ich výživou má matka bežné. Matka s deťmi býva v rodinnom dome u svojej sestry,
pracuje u svojho syna. Uviedla, že jej príjem by sa mohol pohybovať vo výške 400-500 eur
mesačne. Otec maloletých je invalidný dôchodca, bol mu stanovený druhý stupeň odkázanosti a 70%

miera funkčnej poruchy súvisiaca s neurologickým ochorením. Poberal v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie invalidný dôchodok vo výške 342,10 eur mesačne. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni
vyplynulo, že v súčasnosti mu je vyplácaný invalidný dôchodok vo výške 423 eur. Okrem toho otec je
živnostníkom. Dňa 20.04.2022 rozšíril svoju živnosť za účelom možnosti vycestovania do zahraničia
kvôli práci, následne však od 02.03.2023 do 02.03.2024 má pozastavené prevádzkovanie živnosti.

Okrem invalidného dôchodku otec ešte poberá peňažné príspevky spolu vo výške 82 eur. Takže jeho
príjem je cca 500 eur mesačne. Odvolací súd mal za to, že je potrebné pri určení výživného vychádzať
z tohto príjmu, nakoľko v súčasnej dobe otec preukázateľne iný príjem nemá. Vzhľadom na jeho
invaliditu a najmä stav odkázanosti (70%) nie je možné spravodlivo od otca požadovať, aby na úkor
svojho zdravotného stavu vykonával prácu. Uvedená okolnosť, teda strata, resp. zníženie schopnosti

amožností otcavzniklazobjektívnychdôvodov,bezzavinenia otca.Sumyurčenésúdomprvejinštancie
tak odvolací súd považoval za určené nesprávne. Odvolací súd za primerané výživné schopnostiach
a možnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám detí, keď dieťa sa podieľa na životnej úrovni rodičov,
považoval výživné v sume 65 eur mesačne na každé maloleté dieťa.

15. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku IV. podľa § 388 CSP zmenil tak, že výživné na čas po rozvode určil otcovi
v sume 65 eur na každé maloleté dieťa tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.16. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení
s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

17. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).