Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5721203777
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5721203777.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra

Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcov: 1/ C. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX,
XXX XX U. X a 2/ Ing. U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX U. X, obidvoch právne
zastúpených Mgr. Romanom Šulhánekom, advokátom
so sídlom Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin, IČO: 42 434 467, proti žalovaným:
1/ Ing. U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. K. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenému JUDr. Ing.
ŠtefanomBuchom,advokátomsosídlomNám.M.R.Štefánika1,01001Žilina,IČO:37977091a2/Z.I.,

rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XXA, XXX XX K., právne zastúpenej spoločnosťou Advokátska
kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50
120 000, o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Martin č.
k. 11C/46/2021-478 zo dňa 27. júla 2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 11C/46/2021-540 zo
dňa 12.09.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie v celom rozsahu
potvrdzuje.

Žalovanému 1/ sa voči žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

Žalovanej 2/ sa voči žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (v poradí druhým rozsudkom) žalobu žalobcov 1/ a 2/ proti žalovaným 1/ a 2/
zamietol (výrok I. napadnutého rozsudku), žalovanému 1/ priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu

trov pôvodného a dovolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok II. napadnutého rozsudku), žalovanej
2/ priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok
na náhradu trov pôvodného a dovolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok III. napadnutého rozsudku)
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku
(výrok IV. napadnutého rozsudku).

1.1. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že v uvedenej veci

(prvýkrát) rozhodol rozsudkom č. k. 18C/29/2018-93 zo dňa 17. apríla 2019 tak, že žalobu zamietol a
žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %. Súčasne
poukázal na to, že Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcov(v poradí prvým) rozsudkom č. k. 5Co/3/2020-207 z 26. mája 2020 odvolaním napadnutý rozsudkom
súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovaným voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie.

NapodkladedovolaniažalobcovNajvyššísúdSlovenskejrepublikyuznesenímč.k.4Cdo326/2020-300
zo dňa 24.11.2021 rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/3/2020-207 z 26. mája 2020, ako aj
rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 18C/29/2018-93 zo dňa
17. apríla 2019 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

1.2. Naliehavý právny záujem na podanie žaloby v uvedenej veci, ktorý namietal právny zástupca
žalovaného 1/, súd prvej inštancie vzhliadol v ust. § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej
aj „CMP“) v spojení s uznesením sp. zn. 17D/647/2017
zo dňa 25.05.2018, z ktorého mal preukázané, že konanie o dedičstve bolo prerušené a žalobcovia 1/
a 2/ boli odkázaní, aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uvedeného uznesenia podali žalobu
na Okresný súd Martin o neplatnosť závetu poručiteľky zo dňa 14.10.2017.

1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v spore nemal preukázané skutočnosti, pre ktoré žalobcovia
žiadali určiť neplatnosť závetu, a preto žalobu zamietol. Konštatoval, že závet, ktorého neplatnosti sa
žalobcovia domáhali, je listina označená ako „Posledná vôľa - závet“ zo dňa 14. októbra 2017 (ktorý sa
nachádzanač.l.10spisuvprejednávanomsporeakokópiaaakooriginálnač.l.7vpripojenejdedičskej

veci). Ustálil, že uvedený závet bol vyhotovený v súlade s § 476b Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“),
t. j. že text závetu nebol napísaný „vlastnou rukou“ závetcu, ale iným spôsobom, a to (podľa zhodných
vyjadrení strán sporu) na počítači. Uviedol, že závet nie je písaný rukou inej osoby, ale v inej písomnej
formeakovlastnoručnýzávet,čonebolomedzistranamispornéavyplývaajzosamotnejlistiny.Súčasne
poukázal na to, že medzi stranami nebolo sporné, že poručiteľka bola schopná čítať aj písať. Dospel

k záveru, že listina označená ako „Posledná vôľa - závet“ zo dňa 14. októbra 2017 spĺňa náležitosti v
zmysle § 476b Občianskeho zákonníka, pričom uviedol, že podmienkou platnosti takéhoto závetu je, že
musí byť poručiteľom, ktorý je schopný čítať a písať, čo v konaní nebolo sporné, vlastnoručne podpísaný.
Skutočnosť, že poručiteľka tento závet vlastnoručne podpísala, mal preukázanú aj z predmetnej listiny,
pričomtútoskutočnosťpotvrdiliajsúčasneprítomnésvedkynepaniE.apaniMgr.G.svojímpodpisomna

uvedenej listine, ktoré svoje podpisy na predmetnej listine ako svedkyne v konajúcej veci nespochybnili.
Uviedol, že Mgr. Z. G. vypovedala o tom, že sama podpisovala predmetný závet ako svedok č. 1,
pričom nebol rozporovaný vlastnoručný podpis poručiteľky a svedkýň ani stranami sporu. Na základe
uvedeného dospel k záveru, že bola splnená podmienka, že závet bol závetcom, ktorý je schopný čítať
a písať, vlastnoručne podpísaný.

1.4. Námietku, že žalovaný 1/ mal vyhotoviť text predmetného závetu na počítači, vyhodnotil ako
bezdôvodnú, keď poukázal na to, že nie je rozhodné to, kto text závetu fakticky napísal, nakoľko ak
bol text napísaný mechanicky, nejedná sa o pisateľa závetu v zmysle § 476f Občianskeho zákonníka,
ale o osobu, ktorá iba plnila úlohu mechanického vyhotoviteľa textu a jeho neplatnosť nespôsobuje,

že závetom povolaným dedičom pôsobil ako pisateľ závetu (v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/153/2002). Konštatoval, že skutočnosť, že text závetu zodpovedá
skutočnej vôli poručiteľky, je zabezpečená vlastnoručným podpisom poručiteľky v závete a ďalej aj tým,
že pred dvoma súčasne prítomnými svedkami poručiteľka prejavila svoju vôľu, že listina obsahuje jej
poslednú vôľu, a títo svedkovia sa na závet potvrdzujúci uvedené skutočnosti podpísali. Dospel k záveru,

že ani výsledky vykonaného dokazovania, potom ako bolo prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako
aj odvolacieho súdu zrušené Najvyšším súdom Slovenskej republiky, nepreukázali opak. Súd prvej
inštancie upriamil pozornosť na to, že svedkovia podľa § 476b Občianskeho zákonníka, ktorí sa na tomto
závete podpísali pod vlastnoručný podpis poručiteľky, svojím podpisom potvrdili, že poručiteľka výslovne
prejavila pred nimi, dvoma súčasne prítomnými svedkami, že listina obsahuje poručiteľkinu poslednú

vôľu a v závete sa podpísali pod textom „My dolu uvedení a podpísaní svedkovia potvrdzujeme, že
p. L. P., nar. XX.XX.XXXX, G. č. XXXX/XX, U. - P., pred nami súčasne prítomnými závet vlastnoručne
podpísala, prečítala a vyjadrila sa, že závet vyjadruje jej skutočnú a vážnu poslednú vôľu“ a nasledujú
mená a priezviská, adresy svedkov a ich vlastnoručné podpisy. Súd prvej inštancie súčasne poukázal
na to, že skutočnosť, že závet, ktorý bol spísaný dňa 14.10.2017, vlastnoručne podpísaný poručiteľkou

a súčasne prítomnými dvoma svedkyňami, obsahuje skutočne poslednú vôľu poručiteľky, preukazuje
okrem samotnej listiny aj dokazovanie vykonané výsluchom žalovaných 1/ a 2/
na návrh žalobcov a výsluch svedkyne G. na návrh žalovaných 1/ a 2/.1.5. Výpoveď svedkyne pani E. z pojednávania zo dňa 23.03.2022 súd prvej inštancie vyhodnotil ako
nedôveryhodnú, s poukazom na to, že menovaná svedkyňa nevypovedala pravdu o tom, či ju oslovili
žalobcovia ohľadne okolností spisovania závetu dňa 14.10.2017, keď na otázku právneho zástupcu

žalobcu 1/ poprela, že po stretnutí 14.10.2017 ju kontaktovali žalobcovia 1/ a 2/, pričom vypovedala
„Nie, nie, nie, určite nie, nič takého“. Taktiež na otázku právneho zástupcu žalobcov 1/ a 2/, či sa
stretla so žalobcami 1/ a 2/ a riešili obsah stretnutia zo dňa 14.10.2017, menovaná svedkyňa opätovne
vypovedala, že nie, a to aj napriek tomu, že súdu poskytla dve listiny, ktoré súviseli so stretnutím zo
dňa 14.10.2017 a na otázku súdu prvej inštancie, odkiaľ tieto listiny má, vypovedala, že jej to dal asi

U. M., a tiež že otázky s odpoveďami, ktoré svedkyňa poskytla súdu a súviseli s prejednávanou vecou,
dal svedkyni doma. V danej súvislosti súd prvej inštancie súčasne upriamil pozornosť na to, že na
pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 29.06.2022, sám žalobca 2/ uviedol, že sa so svedkyňou stretli za
účelom objasnenia nezrovnalostí medzi rôznymi zneniami viacerých závetov a konceptu alografného
závetu.Zuvedenéhosúdprvejinštancievyvodil,žesvedkyňaohľadnekontaktusožalobcamivuvedenej
veci nehovorila pravdu, lebo v skutočnosti so žalobcami o veci komunikovala, o čom svedčili predložené

otázky s odpoveďami, ktoré dostala od žalobcov. Uvedené spolu so skutočnosťou, že na pojednávaní
dňa 23.03.2022 niektoré otázky žalobcu 2/ boli podľa názoru súdu kladené svedkyni spôsobom, že ju
navádzali k určitej odpovedi, bolo súdom prvej inštancie vyhodnotené, že svedkyňa mohla vypovedať
aj o tom, o čom nebola sama presvedčená, že sa v skutočnosti stalo, pričom spôsob kladenia otázok
svedkyni zo strany žalobcu 2/ a jeho právneho zástupcu bol aj predmetom námietok právneho zástupcu

žalovaného 1/, pričom rozhodnutia o týchto námietkach sú súčasťou zápisnice o pojednávaní zo dňa
23.03.2022. Uvedené skutočnosti potom súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že svedkyňa E. mohla byť
podvedome, hoc aj nechtiac, ovplyvnená práve tým, že jej boli predložené otázky žalobcov 1/ a 2/,
ktoré súdu poskytla s vyhotovenými odpoveďami, keď aj sám žalobca 2/ uviedol, že so svedkyňou sa
stretol preto, lebo bolo potrebné objasniť, prečo sa jednotlivé listiny závetov v tak krátkom časovom

slede líšia a že sa so svedkyňou pani E. dohodli, že sa stretnú v jej byte začiatkom februára 2018, pred
termínom prvého predbežného vyšetrenia ohľadne dedičského konania s tým, že žalobca 2/ pripraví
detailné otázky o priebehu spisovania alografného závetu zo dňa 14.10.2017. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie poukázal na to, že stretnutie v byte svedkyne potvrdilo, že čítal otázky napísané na počítači,
ktoré si pripravil a rukou si písal odpovede pani E. vo forme poznámok a následne si tieto rukou písané

odpovede prepísal na počítači dňa 15.05.2018. Uvedené skutočnosti, aj s ohľadom na skutočnosť, že
uvedená svedkyňa je v príbuzenskom vzťahu so žalobcami 1/ a 2/, ako aj s poukazom na to, že sama
poprela stretnutia takéhoto charakteru, viedli súd prvej inštancie k záveru, že jej výpoveď vyhodnotil ako
nedôveryhodnú.

1.6. Súd prvej inštancie súčasne ako nedôvodné vyhodnotil námietky žalobcov 1/ a 2/ týkajúce sa
nimi deklarovanej nedôveryhodnosti výpovede svedkyne G., ktorá vypovedala na pojednávaní dňa
29.06.2022, keď súd prvej inštancie, okrem iných dôkazov, aj z tejto svedeckej výpovede vychádzal,
pričom poukázal na to, že menovaná svedkyňa si vybavovala niektoré skutočnosti a spomienky
postupne, čo považoval za pochopiteľné s ohľadom na odstup času, ktorý uplynul od uvedeného

dňa, ako aj s ohľadom na vek svedkyne, čo aj sama priznala, keď z celkového správania svedkyne
súd prvej inštancie nadobudol presvedčenie, že svedkyňa sa snažila spomenúť na uvedené okolnosti
objektívne. Konštatoval, že uvedená svedkyňa potvrdila, že listina - závet, ktorý podpísala poručiteľka
a obe svedkyne, sa čítala hromadne pre všetkých, pričom opakovane vypovedala, že listinu, ktorú
priniesol žalovaný 1/ už prepísanú na počítači, žalovaný 1/ aj čítal v zhode s výpoveďami žalovaných

1/ a 2/, poručiteľka k nej nemala výhrady, podpísali ju vlastnoručne poručiteľka, svedkyňa pani G., ako
aj svedkyňa pani E.. Vo vzťahu k závetu zažurnalizovanému v dedičskej veci pod sp. zn. 17D/674/2017
na č. l. 7 predmetného spisu menovaná svedkyňa výslovne vypovedala, že k tejto listine nemal nikto
výhrady. Uzavrel, že aj keď menovaná svedkyňa vypovedala, že podpisovali rukou písaný závet, súd
prvej inštancie konštatoval, že rukou podpísaný závet poručiteľky svedkyňami Z. G. a pani X. E. v

konaní produkovaný nebol. Súd prvej inštancie za rozhodné považoval to, že svedkyňa G. vypovedala
o tom, že iba raz sa podpisovala ako svedkyňa na závete a svoj podpis ako svedkyne na závete
spísanom na počítači dňa 14.10.2017 potvrdila. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že svedkyne
podpísali iba počítačom napísanú listinu dňa 14.10.2017, o ktorej menovaná svedkyňa aj žalovaný 1/
a 2/ zhodne vypovedali, že bola nahlas prečítaná. Súd prvej inštancie súčasne poukázal na výpoveď

svedkyne G., z ktorej vyplynulo, že iné stretnutie ohľadne spisovania závetu nebolo a že iba jedenkrát
sa takéhoto stretnutia zúčastnila a že dňa 14.10.2017 sa ako svedkyňa podpísala na závet poručiteľky.
Tiež poukázal na tvrdenie svedkyne G., podľa ktorého práve svedkyňa E. mala súdu odovzdať závet,
ktorý pani E. a pani G. ako svedkyne podpísali dňa 14.10.2017, pričom pani E. ako závet podpísanýsvedkyňami odovzdala súdu práve alografný závet zo dňa 14.10.2017. Na základe uvedeného súd
prvej inštancie dospel k záveru, že svedkovia, ktorí sa na tomto závete podpísali pod vlastnoručný
podpisporučiteľky,svojímpodpisompotvrdili,žeporučiteľkavýslovneprejavilaprednimidvomasúčasne

prítomnými svedkami, že listina obsahuje poručiteľkinu poslednú vôľu, lebo svedkovia sa podpísali v
závete pod textom „My dole uvedení a podpísaní svedkovia potvrdzujeme, že p. L. P., nar. XX.XX.XXXX,
G. XXXX/XX, U. - P. pred nami súčasne prítomnými závet vlastnoručne podpísala, prečítala a vyjadrila
sa, že závet vyjadruje jej skutočnú a vážnu poslednú vôľu“ a nasledujú mená, priezviská, adresy svedkov
a ich vlastnoručné podpisy. Súd prvej inštancie zdôraznil, že skutočnosť, že predmetná posledná vôľa

- závet obsahuje vôľu poručiteľky, svojou výpoveďou potvrdila svedkyňa pani G. na pojednávaní dňa
29.06.2022, a tiež výpovede žalovaných 1/ a 2/ na pojednávaní dňa 23.03.2022, keď zo všetkých týchto
výpovedí vyplynulo, že žalovaný 1/ potom, čo priniesol alografný závet, tento nahlas prečítal, žalovaný
1/ a 2/ aj výslovne vypovedali o tom, že poručiteľka na otázku žalovaného 1/ výslovne potvrdila, že
prečítaná listina obsahuje jej poslednú vôľu a potvrdila to aj výpoveď svedkyne G. na pojednávaní dňa
29.06.2022, keď táto vypovedala, že nikto, ani poručiteľka, nemal námietky po prečítaní tejto poslednej

vôle, a preto ju všetci bez pripomienok podpísali. Na druhej strane súd prvej inštancie ustálil, že výpoveď
svedkyne pani E. nebola spôsobilá preukázať opak.

1.7. Vo vzťahu k námietke žalobcov, že nikde v obidvoch holografných závetoch, ani v dodatku z
09.10.2017, poručiteľka nespomínala svoju vôľu odkázať dve tretiny hnuteľných vecí žalovanému 1/ a

žalovanému 2/, súd prvej inštancie uviedol, že závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pričom
poukázal na časové súvislosti spísania listiny označenej ako závet - testament písaného vlastnou rukou
poručiteľkydňa25.09.2017ajehododatkuzodňa09.10.2017,keďnáslednedňa14.10.2017poručiteľka
prejavila vôľu spísať ďalší závet dňa 14.10.2017 a za týmto účelom zavolala svedkov, ktorí sú na tejto
poslednej vôli v závete podpísaní. Z týchto časových súvislostí súd prvej inštancie ustálil, že na strane

poručiteľky tu bola vôľa spísať novú poslednú vôľu, keď spísala platný závet podľa § 476b Občianskeho
zákonníka, a to s účinkami podľa § 480 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím poručiteľka prejavila vôľu
spísať nový nezávislý závet zo dňa 14.10.2017, ktorý je spôsobilý nahradiť závet zo dňa 25.09.2017 a
jeho dodatok zo dňa 09.10.2017.

1.8. Vo vzťahu k listine závet - testament zo dňa 01.10.2017 súd prvej inštancie odkázal
na stanovisko notárky JUDr. Viery Školníkovej v zápisnici na pojednávaní zo dňa 16.05.2018 vo veci
17D/674/2017, kde sa uvádza, že tento nebolo možné považovať za poslednú vôľu poručiteľky pre
nesplnenie podstatných náležitostí závetu, nakoľko právna teória i súdna prax vyvodzujú, že podpis
poručiteľa musí byť umiestnený na samom konci závetu, pretože sa ním završuje obsah závetu.

Vychádzalztoho,žedátumpodpísaniazávetumusíbyťpodnásledkomjehoneplatnostiuvedenýpriamo
v závete, ktorý sa má dovŕšiť podpisom závetcu, čo daná listina nespĺňa, lebo na listine označenej
poručiteľkouakozávet-testamentsadátumnachádzaažpodjejpodpisom,čímnebolisplnenéformálne
náležitosti závetu, pre ktoré táto listina ako závet je neplatná ako celok pri aplikácii § 476 ods. 2
Občianskeho zákonníka a ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

1.9. Vo vzťahu k závetu na č. l. 13 spisu súd prvej inštancie konštatoval, že tento nie je podpísaný
vlastnou rukou, ako to vyžaduje ust. § 476a Občianskeho zákonníka a neobsahuje náležitosti v zmysle
§ 477 Občianskeho zákonníka, nakoľko nie sú dostatočne určito ustanovení dedičia, a preto túto listinu
vyhodnotil ako neplatný právny úkon s poukazom na to, že dedičia v predmetnej listine sú uvedení

formou iniciálok Ing. U.N. alebo Ing. U.M.
1.10. Vo vzťahu k argumentácii žalobcov, že pre závet - testament spísaný 25.09.2017 s dodatkom
z 09.10.2017 je dôvodná aplikácia ust. § 41 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie k tejto
argumentácii týkajúcej sa čiastočnej neplatnosti tejto listiny uviedol, že pri vyhodnotení, že posledná
vôľa - závet zo dňa 14.10.2017 je platným právnym úkonom, tak podľa ust. § 480 ods. 1 Občianskeho

zákonníka závet sa zrušuje neskorším platným závetom, a preto popri ňom nemôže predchádzajúci
závet obstáť. Súd prvej inštancie opätovne zdôraznil, že vychádzajúc z obsahu závetu zo dňa
14.10.2017 tento závet bol vyhodnotený ako zriadenie nového závetu, ktorý bol úplne nezávislý od
predchádzajúceho závetu, a teda nešlo len o doplnenie obsahu predošlého závetu porovnaním závetu
z 25.09.2017 v znení jeho dodatku zo dňa 09.10.2017. Oproti textu závetu zo dňa 14.10.2017 je zrejmé,

že uvedené závety nemôžu popri sebe obstáť, nakoľko by sa navzájom vylučovali. Z uvedeného vyvodil
záver, že aj ak by bol závet - testament z 25.09.2017 v znení jeho dodatku zo dňa 09.10.2017 aspoň
čiastočne platný v časti, v ktorej poručiteľka uviedla, kto je dedičom jej majetku, a teda neuviedla lenpredávajúceho (v prípade domu na P. ulici), bolo rozhodné, že oba závety riešia ten istý odkazovaný
majetok, tak došlo k zrušeniu tohto závetu postupom podľa § 480 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

1.11. Vo vzťahu k argumentácii žalobcov 1/ a 2/ ohľadne viacerých rovnopisov závetu
zo dňa 14.10.2017 súd prvej inštancie dospel k záveru, že existencia viacerých originálov v spore
preukázaná nebola a pokiaľ boli doručované zúčastneným osobám na spisovaní tohto závetu listiny,
nikto zo zúčastnených netvrdil, že podpisoval viac verzií alografného závetu a v konajúcej veci sa ako
originál nachádza tento závet len v dedičskej veci ako na č. l. 7 a v prejednávanom spore sú doložené

len kópie na č. l. 10, 33 a v prílohovej obálke na č. l. 385.

1.12. K argumentácii žalobcov, že cenné veci mali byť odkázané žalobcovi 2/, súd prvej inštancie
poukázal na výpoveď žalovaného 1/ a žalovanej 2/ na pojednávaní zo dňa 23.03.2022, ktorí súdu
dostatočne vysvetlili, ako cenné veci vnímala poručiteľka, t. j. že chcela riešiť veci ako televízor,
chladnička, počítač a podobne, ktoré sa nachádzali v nehnuteľnosti na G., a tieto práve chcela, aby tam

zostali a pripadli žalobcom, a preto už neboli obsahom poslednej vôle zo dňa 14.10.2017.

1.13. Vo vzťahu k námietke žalobcu 2/ (že žalovaný 1/ mal vypovedať o tom, že v čase jeho príchodu k
poručiteľke v deň spísania závetu bola prítomná len svedkyňa pani E. a nie aj pani G., ale z výpovede
žalovanej2/vyplýva,žeboliprítomnéobesvedkyne)súdprvejinštancieuviedol,ževýpoveďžalovaného

1/ na pojednávaní dňa 23.03.2022 súd nevyhodnotil v zmysle vyjadrenia žalobcu 2/, pretože žalovaný
vypovedal „...toho 14-teho sme tam prišli a už tam bola pani E., rodená K. - to druhé meno si naozaj
nepamätám s tým, že sa jedná o poslednú vôľu poručiteľky.“ Z uvedenej výpovede žalovaného 1/ podľa
názoru súdu nemožno vyvodiť záver, že tam druhá svedkyňa pani G. nebola a podľa názoru súdu prvej
inštancie žalovaný vypovedal o tom, že tam bola pani E., rodená K. a vo vzťahu k druhej už tam prítomnej

svedkyni vypovedal spontánne, že druhé meno si naozaj nepamätá, keď prítomnosť oboch svedkýň
nakoniec potvrdilo aj ďalšie dokazovanie, a to výpoveď žalovanej 2/ a svedkyne G..

1.14. Pokiaľ ide o lekárske správy, ktoré doložil na návrh žalobcov 1/ a 2/ žalovaný 1/, ktorými
žalobcovia 1/ a 2/ preukazovali skutočnosti, ktorými chceli spochybniť dôveryhodnosť žalovaného 1/, tak

podľa názoru súdu žalovaný 1/ neklamal, keď tvrdil návštevy u poručiteľky pred spísaním závetu dňa
14.10.2017, a to v dňoch, keď navštevoval lekára v U.
1.15. Súd prvej inštancie súčasne dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcov v
súvislosti s dôveryhodnosťou svedkyne G., že jej dcéra mala byť podľa napádaného závetu podľa jeho
bodu 5 osobou, ktorej mal byť vyplatený podiel z predaja nehnuteľností, keď poručiteľka nepotrebovala

opatrovateľku, ako vyplynulo z výpovede žalovanej 2/, lebo zomrela v nemocnici a meno dcéry svedkyne
nie je v bode 5 závetu.

1.16. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie aj námietku žalobcov ohľadne postupu pri výsluchu
svedkov v zmysle § 199 ods. 1 CSP z dôvodu, že svedkyňa G. sa nezúčastnila žiadneho pojednávania, a

to ani pojednávania, kde bola vypočutá ako svedkyňa pani E., keď aj z výpovede svedkyne G. vyplynulo,
že so svedkyňou sa nekontaktovala, len v súvislosti s tým, či je predvolaná tiež ako svedok, z čoho
potom možno usúdiť, že sama nemala vedomosť o tom, že pani E. už bola vypočutá v predmetnom
spore. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na to, že svedkyňu G. navrhoval vypočuť žalovaný
1/ podaním zo dňa 28.01.2022, a taktiež žalovaná 2/ podaním zo dňa 01.02.2022.

1.17. Vo vzťahu k námietke žalobcu 2/ týkajúcej sa nedôveryhodnosti výpovede svedkyne G., aj s
ohľadom na skutočnosť, že si nemala pamätať na rušivú udalosť, a to pracovný ruch, o ktorom vypovedal
žalovaný 2/, súd dospel k záveru, že je pochopiteľné, ak si svedkyňa, ktorá bola zameraná na predmet
sporu čo do okolností, za akých došlo k podpisu závetu, nepripisovala význam rušivej udalosti, ako bol

pracovný ruch, o ktorom vypovedal žalovaný 1/ a uvedené podľa názoru súdu prvej inštancie nezakladá
bez ďalšieho záver o nedôveryhodnosti svedeckej výpovede pani G., keď práve naopak súd prvej
inštancie dospel k názoru, že z jej spontánneho a inteligentného vystupovania jej svedeckú výpoveď
vyhodnotil ako dôveryhodnú a logickú, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že si na okolnosti spomínala
postupne, čo je pochopiteľné s ohľadom na čas, ktorý uplynul a aj s ohľadom na vek svedkyne.

1.18. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a priznal žalovaným 1/ a 2/,
ktorí mali v spore plný úspech, voči žalobcom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, podali riadne a včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ z dôvodov
prezumovaných ust. § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), t.j.
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu

prezumovaného § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.
j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom navrhli, aby súd podľa
ust. § 389 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.1.Žalobcoviavodvolanínamietli,žesúdprvejinštancievychádzalznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci, keď poukazovali na to, že z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu žalovaného 1/, učineného
na pojednávaní zo dňa 23.03.2022, vyplynulo, že menovaný svojvoľne zmenil poslednú vôľu poručiteľky,
následkom čoho poručiteľka vykonala právny úkon, a to alografný závet zo dňa 14.10.2017 v omyle,

následkom čoho je uvedený alografný závet v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka neplatným
právnym úkonom. Odvolacia námietka žalobcov sa týkala najmä rozporu vyplývajúceho z výpovede
žalovaného 1/ ohľadom dedenia hnuteľných vecí po poručiteľke L. P., keď namiesto toho, aby do textu
alografného závetu zo dňa 14.10.2017 napísal, že žalobcovi 2/ odkazuje poručiteľka všetky hnuteľné
veci nachádzajúce sa v byte jej posledného bydliska na G. č. XX, čo zodpovedalo jej poslednej vôli, tak

do textu listiny napísal, že všetky hnuteľné veci sa rozdelia rovným dielom medzi žalovaných a žalobcu
2/. Z uvedeného majú žalobcovia za to, že uvedený alografný závet zo dňa 14.10.2017 neobsahuje
poslednú vôľu poručiteľky L. P..

2.2. Súčasne žalobcovia poukázali na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že listinu „konceptu“

alografného závetu, nachádzajúcu sa na č. l. 13 spisu, napísal samotný žalovaný 1/, ktorý síce uviedol,
že si nespomína, či skutočne túto listinu aj písal, avšak podľa žalobcov je nepravdepodobné, že by
niekto spoľahlivo nepoznal vlastné písmo, alebo že by si nepamätal, že písal rukou dve strany textu
formátu A4, a to aj napriek tomu, že si pamätá na množstvo detailov zo spisovania závetu. Majú za to, že
nakoľko sa nikto iný okrem žalovaného 1/ nepodieľal na príprave alografného závetu zo dňa 14.10.2017,

je vylúčené, aby koncept alografného závetu písal niekto iný. Opätovne zdôraznili, že žalovaný 1/
nikdy nevysvetlil, prečo poručiteľka v koncepte alografného závetu a v dodatku holografného závetu
zo dňa 09.10.2017 nikde nespomína delenie hnuteľných vecí na tretiny, ale iba v celku aby pripadli
žalobcovi 2/, hoci o obsahu závetu s ňou mal žalovaný 1/ viesť rozhovory a podľa názoru žalobcov je
nepravdepodobné, aby sa o tom pri jeho návštevách poručiteľky nerozprávali, a teda že by o takejto

zmene nevedel. Zdôraznili, že on sám do konceptu alografného závetu napísal, že všetky hnuteľné
veci odkazuje poručiteľka U. M.. Opätovne poukázali na to, že z obsahu textu konceptu alografného
závetu vyplýva, že všetky hnuteľné veci odkázala L. P. žalobcovi 2/. V tejto súvislosti poukázali aj na to,
že je nepravdepodobné, aby poručiteľka žalovanému 1/ dala na stretnutiach pokyny pred 09.10.2017,
t. j. že cenné veci (peniaze) sa majú deliť na tretiny, a potom by 09.10.2017 vlastnoručne napísala,

že všetky cenné veci, peniaze odkazuje výlučne len žalovanému 1/, a potom v alografnom závete zo
14.10.2017 by bolo uvedené, že hnuteľné veci sa majú deliť na tretiny, a to aj s ohľadom na skutočnosť,
že medzi 09.10.2017 a 14.10.2017 už nebol žiadny termín lekárskej kontroly žalovaného 2/ (poznámka
odvolacieho súdu: z obsahu predmetného odvolania vyplýva, že správne malo byť uvedené „žalovaného
1/“), kedy by sa mohli stretnúť s poručiteľkou, a kedy by mohla urobiť zmenu svojej poslednej vôle a

korekciu, ktorú by povedala žalovanému 1/, aby ju vykonal v alografnom závete. Žalobcovia majú za
to, že uvedené dokazovanie listinou potvrdzuje, že zmenu poslednej vôle urobil žalovaný 1/ svojvoľne
a nebola urobená na pokyn poručiteľky, lebo taký pokyn sa po 09.10. nemal ako uskutočniť, keďže
nedošlo k žiadnemu kontaktu, ani k odovzdaniu informácie. V tejto súvislosti poukázali na rozpor medzi
výpoveďou žalovaného 1/ a žalovanej 2/, ktorá uviedla, že na stretnutí 14.10.2017 poručiteľka hovorila

žalovanému 1/, aká je jej predstava o obsahu závetu, pričom z výpovede žalovaného 1/ vyplýva, že
obsah závetu mu poručiteľka nepovedala 14.10.2017, ale na stretnutiach predtým a všetko ohľadom
obsahu závetu sa riešilo pred 14.10.2017 a v ten deň sa dozvedel už iba osobné údaje a adresy svedkýň.
V tejto súvislosti poukázali žalobcovia aj na to, že žalovaná 2/ sa snažila žalovaného 1/ počas jeho
výsluchu opraviť v súvislosti s jeho výpoveďou ohľadne vôle poručiteľky odkázať hnuteľné veci svojim

dedičom. V tejto súvislosti poukázali aj na výpoveď svedkyne G., ktorá v súvislosti so stretnutím pri
spisovaní závetu dňa 14.10.2017 uviedla, že na tomto stretnutí „Každý mlčal, každý mlčal, pretože sme
si uvedomili, že naozaj odíde“, čo je v rozpore s výpoveďou žalovanej 2/, ktorá tvrdila, že poručiteľka
povedala žalovanému 1/, akú má predstavu o rozdelení jej majetku v rámci závetu, ktorý bol predmetomdedičstva, a že sa o tom rozprávali. Žalobcovia majú za to, že súd nedostatočne vyhodnotil dôkaznú
situáciu, a preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože podľa ich
názoru dokazovaním bolo spoľahlivo zistené, že vôľa poručiteľky (materiálna stránka právneho úkonu -

poukázali na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 120/2020 z 19. augusta 2020) bola
iná ako obsah textu alografného závetu - Posledná vôľa - závet zo 14.10.2017, ktorý vyhotovil žalovaný
1/ odlišne od prejavu vôle poručiteľky, a tým bol právny úkon urobený v podstatnom omyle, ktorý má za
následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa žalobcovia dovolali ešte v pôvodnom konaní.

2.3. Žalobcovia súčasne v odvolaní namietali otázku vyhodnotenia holografného závetu
zo dňa 25.09.2017 a jeho dodatku zo dňa 09.10.2017 na č. l. 385 spisu ako podkladu k jeho prepísaniu
do alografného závetu, v čom vzhliadali naplnenie odvolacích dôvodov prezumovaných § 365 ods. 1
písm. h) a písm. f) CSP. Poukázali na výpoveď svedkyne G., ktorá práve vo vzťahu k holografnému
závetu zo dňa 25.09.2017 a dodatku zo dňa 09.10.2017 počas prehliadania tohto holografného závetu
uviedla: „Toto je teda všetko napísané správne, áno. Hej. Čítal to on, teda ten prvopis. To sa pamätám.

A potom odišiel a prepísal. A prišiel. Áno.“, pričom následne potvrdila, že uvedený holografný závet na
č. l. 385 je rukopisom poručiteľky a následne počas prehliadania listín uviedla: „No, to je všetko pekne
súvisle napísané, tak ako to bolo. A tuto je ten dodatok ešte. Áno. Všetko. Je to tak.“ V tejto súvislosti
poukázali na rozpor, keď žalovaný 1/ vo vzťahu k predmetnému holografnému závetu z 25.09.2017 s
dodatkom zo dňa 09.10.2017 uviedol, že: „Keď som sa vrátil, alebo keď som išiel tú závet, túto listinu

som nemal k dispozícii.“, ale obidve svedkyne
Mgr. G., ako aj X. E. v absolútnej zhode vypovedali, že žalovaný 1/ dostal holografný závet zo dňa
25.09.2017 s dodatkom zo dňa 09.10.2017 ako podklad pre spísané alografného závetu. Z toho potom
žalobcovia usudzujú, že obidva závety mali byť v podstatných náležitostiach zhodné a holografný
závet mal ísť iba prepísať, takže tvrdenie žalovaného 1/, že nemal túto listinu k dispozícii, zakladá

dôvodné podozrenie z krivej výpovede. Žalobcovia majú za to, že z vykonaného dokazovania výsluchom
svedkov vyplynulo v absolútnej zhode, že podkladom na napísanie alografného závetu - posledná
vôľa z 14.10.2017, ktorého platnosť je napadnutá žalobou, bol rukou písaná listina holografný závet
z 25.09.2017 s dodatkom zo dňa 09.10.2017 vlastnoručne napísaný poručiteľkou L. P., rod. M. a
podkladom na napísanie závetu neboli konzultácie poručiteľky so žalovaným 1/, ale holografný závet

z 25.09.2017 s dodatkom zo dňa 09.10.2017, ktorý je prejavom vôle poručiteľky, ktorá mala byť
premietnutá aj
do alografného závetu zo 14.10.2017. Majú za to, že obidva závety mali byť preto zhodné v podstatných
obsahových náležitostiach, a keďže alografný závet - posledná vôľa z 14.10.2017 sa líši v bode č.
4, podľa ktorého by mali pripadnúť 2/3 hnuteľných vecí strane žalovaných, teda aj cenných vecí,

nepredstavuje alografný závet prejav vôle poručiteľky, čo je materiálna podstata právneho úkonu a
ide preto o neplatný právny úkon a neplatný závet. Zdôraznili, že pod pojmom cenné veci chápala
poručiteľka predovšetkým peniaze, ako vyplýva zo znenia dodatku závetu zo dňa 09.10.2017 a nie
starý televízor, chladnička, práčka alebo bežné vybavenie bytu, ako tvrdil žalovaný 1/. Majú za to, že
prejav vôle poručiteľky je možné spoľahlivo zistiť a bol iný ako text alografného závetu - posledná vôľa z

14.10.2017 v podstatnej veci, ako je dedičský podiel žalobcu 2/. Uviedli, že prejav vôle poručiteľky, ako
materiálna stránka právneho úkonu, tak nie je v zhode s formálnou stránkou právneho úkonu, ktorým
je podpis na listine alografného závetu - posledná vôľa z 14.10.2017, keď opätovne poukázali na Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 120/2020 zo dňa 19. augusta 2020. Žalobcovia
potom namietali, že súd nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu, keď nevzal do úvahy podstatný dôkaz,

že podkladom na napísanie alografného závetu - posledná vôľa zo 14.10.2017 bol holografný závet
z 25.09.2017 s dodatkom zo dňa 09.10.2017 a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a
preto je žaloba dôvodná a alografný závet - posledná vôľa zo 14.10.2017 je neplatný.

2.4. Žalobcovia súčasne poukázali na to, že nedošlo k čítaniu listiny alografného závetu nahlas všetkým
zúčastneným a súčasne absentoval výslovný prejav vôle poručiteľky, čo má za následok absolútnu
neplatnosť právneho úkonu. V danej súvislosti poukázali na výpoveď svedkyne G., ktorá spočiatku
uviedla, že tento alografný závet zo dňa 14.10.2017 sa po jeho vyhotovení už nahlas nečítal a o jeho
čítaní začala svedkyňa hovoriť až po otázkach právneho zástupcu žalovaného 1/. V tejto súvislosti

poukázali na výpoveď svedkyne E., ktorá uviedla, že tento alografný závet už následne čítaný nebol
a pokiaľ žalovaný 1/ uviedol, že sa mal poručiteľky spýtať po predložení alografného závetu, či to
takto chcela, svedkyňa E. odpovedala: „To neviem. Ak náhodou povedala, tak to len medzi nima,
ale ja som to nepočula. Nie. No tak, bola som tam.“ V tejto súvislosti žalobcovia súčasne poukázalina výpoveď svedkyne G., ktorá na otázku súdu, komu chcela poručiteľka nechať dom na G. ulici,
svedkyňa G. odpovedala: „Ten dom celý, kde ona bývala, pre pána C. M..“ Súčasne poukázali na to,
že z výpovede svedkyne G. vyplynulo, že ohľadom hnuteľných vecí pri čítaní originálu závetu, t. j.

toho papiera na nečisto, vôbec nebola reč ohľadom hnuteľných vecí, keď menovaná svedkyňa uviedla,
že tieto veci nedelila, a toto pred ňou nikdy ani nespomínala. Keď na doplňujúcu otázku súdu: „Pán
žalobca sa spýtal, či ste si to všimli, či to bolo v tom závete napísané, takéto veci?“, menovaná svedkyňa
odpovedala: „Nie. Konkrétne, to by muselo byť zlato, obrazy. Nič také tam nebolo. Nie, nie, nie. To sa
ani nespomínalo.“ Súčasne na otázku žalobcu 2/ sa svedkyňa G. vyjadrila, že ohľadom hnuteľných vecí

v zmysle bankových účtov, vkladov na bankových knižkách, tak potom komu majú tieto veci pripadnúť,
sa vôbec nedebatovalo. Žalobcovia súčasne v odvolaní namietali, že z výpovede svedkyne E., ako aj z
výpovede svedkyne G. vyplynulo, že po napísaní alografného závetu zo dňa 14.10.2017 sa poručiteľka
žiadnym spôsobom nevyjadrila a nepovedala, že listina závetu obsahuje jej poslednú vôľu. V tejto
súvislosti zdôraznili, že nestačí pasívny prejav poručiteľa, že nemá výhrady k listine závetu, ale zo
zákona je obligátny aktívny prejav poručiteľa smerom k dvom svedkom závetu súčasne, že konkrétna

listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Ak by nikto nemal námietky, z čoho súd prvej inštancie odvodzuje
záver, že to predstavovalo výslovný prejav poručiteľky, a že listina závetu obsahuje jej poslednú vôľu,
išlo by v skutočnosti iba o konkludentný prejav, z čoho žalobcovia vyvodzovali, že výslovný prejav
poručiteľky sa neuskutočnil, preto je alografný závet zo 14.10.2017 absolútne neplatný. V súvislosti so
skutočnosťou, či poručiteľka učinila výslovný prejav, že alografný závet zo 14.10.2017 zodpovedá jej

poslednej vôli, žalobcovia opätovne poukázali na rozpory vo výpovediach svedkyne E., svedkyne G.,
ako aj samotného žalovaného 1/. V nadväznosti na uvedené žalobcovia poukázali na to, že aj keby
platila hypotéza, že bol nahlas prečítaný text nejakej listiny (údajne alografného závetu zo 14.10.2017),
neznamená to, že bol prečítaný v takom znení listiny, ktorú podpísala poručiteľka a dve svedkyne, keď
majú za to, že v rámci dokazovania nebol produkovaný a poskytnutý súdu žiadny dôkaz zvukového

alebo audiovizuálneho záznamu z tohto údajného prečítania listiny, a preto podľa nich nie je možné
určiť znenie jeho obsahu a obsahovej zhody s listinou, ktorú podpísala poručiteľka a dve svedkyne.
Súčasne poukázali na to, že tvrdenie o údajnom prečítaní listiny nahlas neznamená, že bola prečítaná
listina totožná s tou, ktorú priamo podpísala poručiteľka a dve svedkyne, keď skutkové tvrdenie, že
bol hromadne nahlas prečítaný text listiny alografného závetu - posledná vôľa z 14.10.2017, spoľahlivo

vyvracia dôkaz - výsluch svedkyne G., ktorá uviedla, že obidve listiny závetov sú totožné a predmetom
závetu neboli hnuteľné veci. Z uvedeného vyvodili, že ak by sa nahlas čítala listina alografného závetu
- posledná vôľa zo 14.10.2017, tak by svedkyňa G. musela zistiť, že nie je obsahovo totožná s rukou
písanou listinou - holografný závet z 25.09.2017 s dodatkom zo dňa 09.10.2017 práve v bode týkajúcom
sa hnuteľných vecí, že obsahom alografného závetu - posledná vôľa zo 14.10.2017 sú aj hnuteľné veci v

bode č. 4. Na základe uvedeného žalobcovia majú za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam.

2.5. Žalobcovia súčasne vzhliadali neplatnosť alografného závetu zo dňa 14.10.2017 z dôvodu
vyhotovenia viacerých originálnych rovnopisov závetu, keď majú za to, že súd pri posúdení tejto otázky

vychádzalznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Vdanejsúvislostipoukázalinavýpoveďžalovaného
1/, ktorý uviedol, že celkovo vyhotovil 5 rovnopisov predmetného alografného závetu, ktoré boli aj zo
strany poručiteľky a prítomných svedkýň pani E. a pani G. podpísané. Súčasne poukázali na to, že
uvedené vyjadrenie žalovaného 1/ potvrdila vo svojej výpovedi aj žalovaná 2/. V nadväznosti na uvedené
zdôraznili, že Občiansky zákonník v § 480 ods. 2 jednoznačne spája zničenie listiny,

na ktorej je závet napísaný, so zrušením závetu alebo právneho úkonu, pričom zničením listiny prestane
existovať závet ako právny úkon. Majú za to, že ak bol závet vyhotovený
vo viacerých listinách, rovnopisoch s povahou originálu, zničením iba jednej listiny by nedošlo k zrušeniu
závetu ako takého, nakoľko by existovala ešte druhá platná listina a držiteľ druhej listiny by ju predložil
po úmrtí poručiteľa ako platný závet a domáhal by sa dedičstva, hoci poručiteľ by v súlade s § 480

ods. 2 zničil listinu, ale to by neviedlo k zrušeniu závetu. Na základe uvedeného dospeli k záveru, že
ust. § 480 ods. 2 by bolo nevykonateľné, ak by mohol byť závet vyhotovený vo viacerých listinách
ako rovnopisoch, a teda podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka by bol právny úkon neplatný. Z
uvedeného vyvodili, že v prípade, ak je závet vyhotovený vo viacerých listinách, je jednoznačne a bez
pochybností absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko odporuje zákonu, a to § 39 Občianskeho

zákonníkazdôvodu,žebynebolasplnenápodmienka§480ods.2,žezničeniejednejlistinyzávetumusí
zároveň viesť k zrušeniu existencie závetu ako právneho úkonu. Súčasne majú za to, že právny úkon
by nebol urobený vo forme (t. j. vyhotovenie závetu vo forme iba jednej listiny), akú vyžaduje zákon v
zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svoj záver žalobcovia odvodzovali aj od toho, že Občianskyzákonník vo viacerých paragrafoch týkajúcich sa závetu (§ 476 a nasl.) uvádza vždy iba jednotné číslo
„závet“, „listina“, „notárska zápisnica“ a nie množné číslo, čiže vyžaduje formu vyhotovenia závetu v
jednej originálnej listine a nie

vo viacerých originálnych listinách, pretože závet je jednostranný a prísne formálny právny úkon. Svoju
argumentáciu vyvodzovali aj z ust. § 97 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.
z., ako aj z ust. § 74 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok.

2.6. Žalobcovia súčasne namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasili s tým, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí
vychádzal z výpovede žalovanej 2/ a označil ju ako dôveryhodnú, keď z výpovede žalovanej 2/ vyplýva
množstvo nepravdivých tvrdení. Upriamili pozornosť na tú skutočnosť, že žalovaná 2/ sa vo svojej
výpovedi vyjadrila, že poručiteľka žalobcovi 2/ nedôverovala a schovávala si peniaze, lebo si myslela, že
jejchodiližalobcoviadobytusahrabaťvjejveciach,žepreňurobilslužbyibazapeniaze,čoonipovažujú
za subjektívne fabulácie v snahe znížiť ich dôveryhodnosť pred súdom, ktoré však sú ľahko vyvrátiteľné

faktami. V nadväznosti na uvedené poukázali na vyjadrenie poručiteľky v dodatku holografného závetu
zo dňa 09.10.2017, kde sa o žalobcovi 2/ vyjadrila tak: „Ak po mne niečo cenné zvýši (peniaze za dom
č. XX), tak pripadnú výlučne (len) synovcovi Ing. U. M.. Len U. sa o mňa stará.“ V nadväznosti na
uvedené poukázali na to, že poručiteľka žalobcovi 2/ zverila kľúče od bytu a peniaze, aby jej uhrádzal
všetky faktúry vyplatením poštových poukazov, kúpil novú práčku počas jej pobytu v nemocnici a vyplatil

ošetrovateľku, ktorá zostala v jej byte počas posledného týždňa jej života v nemocnici. Uviedli, že o
tomto by mohla svedčiť pani R. F., ktorá bola jej blízka priateľka a často ku nej chodila a navštevovala
ju v nemocnici. Uviedli, že poručiteľka počas jej pobytu v nemocnici poverila jej sesternicu pani Ing. W.
Y., rod. G., ktorá mala dispozičné právo k bankovému účtu v I., aby vybrala všetky peniaze z účtu v
hotovosti a aby ich odovzdala žalobcovi 2/, ktorého poverila, aby z nich vyplácal potrebné veci (napríklad

zdravotné pomôcky, ktoré jej potom priniesol do nemocnice) a zo zvyšku, aby po jej smrti vyplatil náklady
na pohreb a kar. Uviedli, že ako jediného poverila žalobcu 2/ návštevami v nemocnici, lebo nechcela,
aby ju aj jej kamarátky videli v takom stave a neželala si návštevy iných ľudí. Majú za to, že ak by
ho podozrievala, že jej chodí do bytu scudzovať peniaze, asi ťažko by mu zverila všetku hotovosť z
I.. Ohľadne vzťahu poručiteľky so žalobcom 2/ poukázali aj na výpoveď svedkyne G., ktorá vo svojej

výpovedi uviedla: „No a to nám hovorila. Veľmi mala dobrý vzťah ako k tomu vnukovi.“ Súčasne uviedla:
„Takže ona nemala s nimi konflikty nijaké.“ K tvrdeniu o predraženej cene domu s tým, že žalobcovia
tento dom nechceli predať z dôvodu, že ho dostanú aj tak, žalobcovia uviedli, že dom s pozemkom na
P. ulici sa predával v primeranej trhovej cene vychádzajúcej zo znaleckého posudku a ceny, za ktoré
sa predávali ostatné nehnuteľnosti v okolí a postupne sa cena mala znižovať, keď taká bola dohoda

a poručiteľka s tým súhlasila. Upriamili pozornosť na to, že ak by žalobca 2/ vychádzal z toho, že
dedičstvo po poručiteľke nadobudne aj tak, tak by od nej nekupoval podiely v pozemkovom spoločenstve
(urbári), ale počkal si na dedičské konanie. Uviedli, že išlo práve o to, aby poručiteľka mala dostatok
hotovosti na opatrovateľskú službu, preto sa žalobca 2/ dohodol s poručiteľkou. Žalobcovia súčasne
uviedli,žepokiaľžalovaníkontinuálnepočasceléhosúdnehokonanianamietaliovplyvňovaniesvedkyne

pani E. tým, že ju žalobcovia kontaktovali a komunikovali s ňou, tak z výsluchu samotnej žalovanej
2/ vyplynulo, že telefonicky komunikovala so svedkyňou pani Mgr. G., avšak túto skutočnosť žalovaná
2/ ako ovplyvňovanie svedkyne nenamietala. V tejto súvislosti poukázali na to, že na pojednávaní zo
dňa 17.04.2019 ani neuviedli zdroj informácie, že žalobcovia vyčkávali svedkyňu pani E. a snažili sa ju
ovplyvniť, a že majú na to svedkov, a že tými svedkami je práve svedkyňa Mgr. G., ktorú však oni ako

žalobcovia namietali ako zaujatú a preukázateľne v konflikte záujmov.

2.7. Žalobcovia popreli tvrdenie žalovanej 2/, že sa poručiteľke pokazila práčka, a že oni jej odmietli
pomôcť, pričom uvedené sa nezakladá na pravde, nakoľko bola kúpená nová práčka, ktorá sa nachádza
v byte poručiteľky, nepoužitá aj s dokladmi, a ktorej kúpu zabezpečil žalobca 2/, a predtým žalobca 2/

viackrát zabezpečil opravára, keď oprava práčky sa nedá zabezpečiť v ten istý deň, ako sa pokazí.
Súčasne poukázali na ďalšie tvrdenie žalovanej 2/, že si chcela niečo zobrať na pamiatku, keď z jej
strany sa jedná o vymyslené tvrdenie a žiadne obrazy a hnuteľné veci nie sú vyhodené na dvore a
všetky sú na pôvodnom mieste, pričom žiadny nechýba. Uviedli, že iba dve postele boli demontované
a sú v garáži spolu s oblečením poručiteľky dovtedy uskladnené a ostatné zariadenie je stále v byte

poručiteľky. Poukázali na to, že svedkyne po úmrtí poručiteľky neboli vo dvore žalobcov a ani nikto zo
žalovaných, tak nie je zrejmé, ako jej mohlo byť „povedané, že vyhodené na dvore“. Majú za to, že aj
tieto tvrdenia žalovanej sú iba ďalším pokusom žalovanej vymýšľať si nepravdivé tvrdenia na ich úkor,
a takýmto ohováraním, ktoré nesúvisí s predmetom sporu, sa pokúšať ovplyvňovať súd a znižovať ichvierohodnosť. V nadväznosti na uvedené poukázali na to, že tvrdenie žalovanej 2/ o tom, že mala pani
G. povedať, že oni vyčkávali pred obchodom pani E., vyvrátila sama svedkyňa E., ako aj svedkyňa Mgr.
G.. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že oni nedodržali jej vôľu a neprečítali pohrebnú reč, ktorú si poručiteľka

sama pripravila, tak oni uvedené spolu s ďalšími dokladmi na účely pohrebu odovzdali pani farárke
evanjelického AV vyznania, z ktorého táto použila, čo uznala za vhodné a všetci prítomní na pohrebe
to počuli. Taktiež popreli tvrdenie žalovanej 2/ ohľadne obsahovej identickosti holografného závetu u
poručiteľky s alografným závetom, keď uvedené holografné závety nie sú v takom znení, ako neskorší
alografný závet zo dňa 14.10.2017 a obzvlášť posledný dodatok z 09.10.2017, kde všetky hnuteľné veci

chcela odkázať U. M., takže uvedené tvrdenie podľa ich názoru nekorešponduje so skutkovým stavom.

2.8. Žalobcovia taktiež namietali tvrdenia žalovaných o tom, že by sa žalobcovia snažili ovplyvňovať
svedkyňu G., keď na jednej strane poukázali na rozpory vo výpovedi svedkyne pani G. týkajúce sa
jej tvrdení, že ona sa mala od pani E. dozvedieť, že pani E. vyčkávajú žalobcovia pred obchodom,
a súčasne uviedla, že sa s pani svedkyňou E. nevidela štyri alebo tri roky a volala jej až večer pred

pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 28.06.2022 za účelom zistenia, či sa s ňou nechce odviesť taxíkom
na súdne pojednávanie. Súčasne v súvislosti so svedkyňou G. poukázali
na jej výpoveď, kde táto uviedla, že sestra pána N. po pohrebe L. P. často kontaktovala jej dcéru,
avšak ona svojej dcére povedala, aby sa do toho nemiešali, pričom sestra pána N. sa priamo s ňou
nekontaktovala, lebo sa jej nemohla dovolať, nakoľko ona v tom čase nemala mobil a na pevnú linku

nevedeli jej číslo. Pokiaľ svedkyňa G. uviedla, že ju kontaktoval pán M., tak on jej nič nepovedal, ale
zložil, pričom jej nepovedal, za akým účelom chce s ňou rozprávať. Menovaná iba uviedla, že M. sa
jej spýtal, či by mohli k nej prísť, pričom to bolo hneď nejako po pohrebe a ona mu povedala, nie,
rezolútne nie. Z uvedeného žalobcovia majú za to, že ovplyvňovanie svedkyne G. nebolo preukázané
a tvrdenia žalovaných o tomto ovplyvňovaní sú iba ich subjektívnymi fabuláciami. Zdôraznili, že na

svedkyňu G. nebol vyvíjaný žiadny nátlak z ich strany, nikto sa jej nevyhrážal a nikto ju nenavádzal
na krivú výpoveď a podobne. Súčasne žalobcovia poukázali na to, že svedkyňa E. vo svojej výpovedi
vylúčila, že by ju oni ovplyvňovali, vyčkávali pred predajňou potravín, robili na ňu nátlak, alebo inak ju
ovplyvňovali, aby vypovedala v ich prospech. Majú za to, že ak by táto svedkyňa vnímala ich konanie
ako obťažovanie, ovplyvňovanie a ak aby poprela skutočnosti spisovania závetu, tak ako tvrdili žalovaní

a ich právny zástupca, tak by to svedkyňa pravdepodobne povedala súdu a ak by chcela pomáhať
im, tak by zrejme sa nesťažovala Mgr. G., že ju obťažujú a snažia sa ju ovplyvniť. V tejto súvislosti
poukázali na to, že menovaná svedkyňa počas svojho výsluchu, či niekedy ju žalobcovia vyčkávali pred
obchodom predajňou potravín za účelom kontaktovania, odpovedala: „Nie, opravdu nie. Aj keď sme sa
stretli niekedy, však kolo nich som chodila do obchodu, alebo tak, ale sme sa rozprávali, čo ja viem, o

takých bežných veciach, ako ale nič. K tomu sme sa nikdy nevrátili.“ Žalobcovia uviedli, že námietky
právneho zástupcu žalovaného 1/, že žalobca 2/ dával svedkyni pokyny kývnutím hlavy, sú iba ich
subjektívne interpretácie pohybu hlavy žalobcu 2/ na znak súhlasu s tým, čo mu už svedkyňa pani E.
povedala predtým na stretnutí vo februári 2018 v jej byte a ak by mal žalobca 2/ záujem na ovplyvňovaní
svedkyne pokynmi hlavou, tak by nesedel počas 90 % času výsluchu svedkyne za jej chrbtom, ale zaujal

by miesto, aby na neho videla. K listinám, ktoré svedkyňa predložila súdu, žalobcovia uviedli, že plne
korešpondujú
so skutočnosťou, ktorú uviedli súdu, že sa so svedkyňou stretli za účelom objasnenia nezrovnalostí
medzi rôznymi zneniami viacerých závetov a konceptu alografného závetu, pričom to bolo v čase,
keď žalobca 2/ bol predvolaný notárkou JUDr. Školníkovou na prvé predbežné vyšetrenie ohľadom

dedičského konania poručiteľky ohľadne jednotlivých závetov, zisťovania majetku pripadajúceho do
dedičstva (predovšetkým hnuteľných vecí v byte poručiteľky), atď. Uviedli, že oni za týmto účelom
považovali za potrebné objasniť, prečo sa jednotlivé listiny závetov v tak krátkom časovom slede líšia,
predovšetkým dodatok holografného závetu zo dňa 09.10.2017, kde všetky cenné veci (peniaze) chcela
zanechať žalobcovi 2/, čo bolo aj v zhode s konceptom alografného závetu, kde všetky hnuteľné veci

mali byť zanechané žalobcovi 2/. Na základe uvedeného má žalobca 2/ dôvodné podozrenie, že mohol
byťpoškodenýnasvojichprávach,mohloísťoomyl,chybuvpísaní,prípadnemohlodôjsťajkspáchaniu
trestného činu, pričom však vtedy o okolnostiach nebola žiadna informácia. Má za to, že potom bolo
logické,žejedinámožnosťbolaopýtaťsanatosvedkyne,pričomkoncomjanuára2018išlapouliciokolo
domu žalobcov svedkyňa pani E., kde jej žalobcovia spomenuli, že vo februári 2018 sa začne dedičské

konanie, kde bola ona uvedená ako svedkyňa, a že žalobca 2/ je predvolaný na prvé predbežné šetrenie
a ohľadom spisovania alografného závetu zo dňa 14.10.2017 sú určité nezrovnalosti a podozrenia.
Uviedli, že svedkyňa pani E. im v krátkosti povedala stručne o okolnostiach spisovania alografného
závetu, že na stretnutí 14.10.2017 sa čítala nahlas iba listina písaná rukou a že potom žalovaný 1/odišiel a vrátil sa s listinou písanou na počítači, ale tá sa už nahlas nečítala a poručiteľka a svedkyne
ju iba podpísali. Z uvedeného potom nadobudol žalobca 2/ dôvodné podozrenie, že poručiteľke mohol
byť podstrčený zmenený text alografného závetu v bode týkajúcom sa hnuteľných vecí, a to by mohlo

vysvetliť nezrovnalosti medzi jednotlivými listinami závetov a konceptu alografného závetu. Preto sa
aj s pani E. dohodli, že sa stretnú v jej byte začiatkom februára 2018, ešte pred termínom prvého
predbežného vyšetrenia ohľadom dedičského konania u pani JUDr. Školníkovej a že žalobca 2/ pripraví
detailné otázky o priebehu spisovania alografného závetu zo dňa 14.10.2017, keď toto stretnutie sa
následne uskutočnilo začiatkom februára 2018, a to v deň fašiangového sprievodu v U. - P. a bolo to

jediné stretnutie svedkyne E. s nimi. Uviedli, že žalobca 2/ čítal detailné otázky napísané na počítači,
ktoré si pripravil a rukou si písal odpovede svedkyne pani E. vo forme poznámok a následne doma si
tieto rukou písané odpovede prepísal na počítači dňa 15.05.2018 deň pred dedičským pojednávaním
16.05.2018, aby to mal ako podklady pri dedičskom pojednávaní, ak by sa tam riešili aj okolnosti
spisovania alografného závetu zo dňa 14.10.2017 a aby vedel odpovedať presne. Uviedol, že tam ešte
doplnil desiatu otázku a jednu kópiu na vedomie dal aj svedkyni E. ako určitú zápisnicu zo spoločného

stretnutia, keď uvedené otázky obsahujú aj štylistické nezrovnalosti, z ktorých vyplýva, že sa jednalo o
zápis spisovaný práve žalobcom 2/, a že ide o zápis odpovedí svedkyne E. na jeho otázky.

2.9. Vo vzťahu k bodu 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku žalobcovia namietli skutkový záver
súdu prvej inštancie o vyčkávaní svedkyne E. žalobcami pred obchodom, keď svedkyňa G. mala túto

informáciu povedať žalovanej 2/, avšak svedkyňa G. vypovedala, že uvedenú informáciu svedkyni 2/
nepovedala.

2.10. Vo vzťahu k bodu 43. (prvý v poradí) odôvodnenia napadnutého rozsudku žalobcovia poukázali
na to, že aj zo záveru súdu tam prezentovaného musí byť zrejmé, že prejav vôle poručiteľky bol iný,

ako je uvedené v alografnom závete zo 14.10.2017, keď súd tento rozpor nevyhodnotil ako zásadný
pre neplatnosť žalobou napadnutého závetu, ale za podstatné považoval iba formálnu stránku právneho
úkonu, a to podpis, keď neoddeliteľnou materiálnou stránkou právneho úkonu je aj prejav vôle.

2.11. Vo vzťahu k bodu 51. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie žalobcovia namietli, že medzi

listinami v spise sa v rámci lekárskych záznamov nenachádza dátum 08.07.2017, keď dôkaz listinou
má byť poskytnutý ošetrujúcim lekárom a nie žalovaným 1/ prostredníctvom jeho právneho zástupcu,
pričom takýto postup považujú žalobcovia za neštandardný.

2.12. Vo vzťahu k bodu 69. odôvodnenia rozsudku žalobcovia namietali záver súdu o tom, že súčasne

prítomné svedkyne pani E. a pani Mgr. G. podľa § 476b OZ potvrdili svojím podpisom skutočnosti
uvedené v predmetnej listine. Žalobcovia poukázali na závery súdnej teórie a praxe, ako aj judikatúry,
podľa ktorej svedkovia nemusia poznať obsah závetu, a preto podpis svedkov sám o sebe nemôže
potvrdzovať žiadne skutkové tvrdenia uvedené v texte závetu, pričom podpis svedkov je iba splnenie
zákonnejpovinnostivzmysle§476bOZ,žesvedkoviasamusianazávetpodpísať,atobezohľadunato,

čibolisplnenéajďalšiezákonnéustanoveniav§476bOZpreplatnosťzávetu.Vtejtosúvislostipoukázali
aj na záver rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/93/2009, z ktorého vyplýva,
že podpis svedkov na listine závetu neznamená potvrdenie skutkového tvrdenia uvedeného v texte
závetu,aleideibaosamostatnúanezávislúzákonnúpovinnosťsvedkovvzmysle§476bOZdruhejvety.

2.13. Vo vzťahu k bodom 70. a 71. odôvodnenia rozsudku žalobcovia namietali, že súd vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/93/2009 podpis svedkov na listine závetu neznamená potvrdenie skutkového tvrdenia uvedeného
v texte závetu, ale ide iba o samostatnú a nezávislú zákonnú povinnosť svedkov v zmysle § 476b
Občianskeho zákonníka druhej vety, keď opätovne poukázali na závery vyplývajúce z Nálezu Ústavného

súdu SR III. ÚS 120/2020 z 19. augusta 2020, podľa ktorého bol súd povinný v prípade pochybností
skúmať nielen formálnu stránku, ale aj materiálnu stránku právneho úkonu (prejav vôle) a súd považoval
za podstatnú iba formálnu stránku právneho úkonu, pričom text svedeckej doložky je nepravdivý a
nevychádza zo skutočného skutkového deja.

2.14. Vo vzťahu k bodu 72. odôvodnenia rozsudku žalobcovia namietali, že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď svedkyňu E. považoval za
nedôveryhodnú, pretože podľa jeho názoru nevypovedala pravdu, pričom netoleroval rozdielnosti v jej
výpovedi, avšak na druhej strane toleroval viacero nezrovnalostí vo výpovedi pani svedkyne G., pričompodľa ich názoru je podstatné pre dôveryhodnosť svedkyne E. to, že sa zhoduje s výpoveďou svedkyne
G., že holografný závet sa nahlas čítal ako podklad pre napísanie alografného závetu a žalovaný 1/ ho
dostal do ruky, aby ho išiel prepísať, a tiež, že poručiteľka na listinu alografného závetu z 14.10.2017

nepovedala nič. Samotnú skutočnosť, že súd výpoveď svedkyne G. vyhodnotil ako vierohodnú, a
to aj napriek niekoľkým nepravdivým tvrdeniam (prítomnosť šiestej osoby spravujúcej bankový účet
poručiteľky pri spisovaní závetu a fiktívne výroky tejto osoby, podpísanie svedkýň na listinu holografného
závetu) a postupné rozpamätávanie sa svedkyne G., keď túto svedkyňu súd napriek tomu považoval za
dôveryhodnú, považujú žalobcovia za rozpor so zásadou vyhodnotenia dôkazov súdom, keď takýmto

selektívnym spôsobom vylúčil iba výpoveď svedkyne E. a za nedôveryhodnú považuje iba svedkyňu
E., pretože nevypovedala pravdu, hoci aj svedkyňa G. v niektorých bodoch nevypovedala pravdu. Majú
za to, že ak vo výpovedi svedka sa vyskytnú aj nepravdivé tvrdenia, neznamená to, že aj jeho ďalšie
skutkové tvrdenia bez ďalšieho sú nepravdivé, keď takýto prístup súdu je účelový a zjednodušujúci.

2.15. Vo vzťahu k bodu 73. odôvodnenia napadnutého rozsudku žalobcovia poukázali

naviacerérozporyvovýpovedisvedkyneG.vovzťahuktomu,ktorýzávetsanahlasčítalakoľkozávetov
bolo podpísaných, pričom poukázali na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že svedkyňa G.
tvrdila, že podpísala rukou písaný holografný závet a aj prepísaný alografný závet, z čoho vyvodili,
že záver súdu, že svedkyňa G. dňa 14.10.2017 iba raz podpísala závet, sa nezakladá na pravde a
vychádza z nesprávnych skutkových tvrdení. Súčasne namietali, že tvrdenie súdu „rozhodné bolo aj, že

svedkyňa G. vypovedala o tom, že iba raz sa podpisovala ako svedkyňa na závete“, pričom po detailnej
analýzezvukovéhozáznamuvýsluchusvedkyneG.žalobcoviakonštatovali,žetakétotvrdeniesvedkyňa
G. nikdy nepovedala, a preto majú za to, že súd svojvoľne vytvoril nepravdivé skutkové tvrdenie v
ich neprospech, keď navyše to uvádza samotný súd v bode 54. odôvodnenia rozsudku, kde uvádza,
„nevyjadrila sa, koľkokrát podpisovali...“, keď v skutočnosti sa k počtu podpisov odmietla vyjadriť.

2.16. Vo vzťahu k bodu 75. odôvodnenia rozsudku žalobcovia namietali záver súdu prvej inštancie
spočívajúci v tom, že výpovede pani G. a žalovaných 1/ a 2/ si svojim obsahom neodporovali, keď
poukázali na to, že ich výpovede si odporujú vo viacerých bodoch, a to aj v podstatnej skutočnosti, že
žalovaný 1/ mal ísť prepísať holografný závet zo dňa 25.09.2017 aj s dodatkom zo dňa 09.10.2017 ako

podklad k napísaniu alografného závetu zo dňa 14.10.2017 a on takúto skutočnosť poprel. Žalobcovia
majú za to, že výpovede žalovaných o skutočnostiach, že poručiteľka prejavila aj výslovný súhlas
s obsahom alografného závetu, sú právne irelevantné, keďže k dosvedčeniu sú povolaní iba dvaja
svedkovia závetu a pokiaľ súd tvrdí, že „bez námietok túto svoju poslednú vôľu podpísala, o tom
vypovedala aj svedkyňa pani G.“, tak tým nie je splnené ustanovenie o výslovnom prejave, nakoľko ide

o konkludentný prejav a navyše potrebné svedectvo dvoch svedkov a súd sa odvoláva iba na svedkyňu
G., takže nie je naplnená zákonná požiadavka na svedectvo dvoch svedkov.

2.17. Vo vzťahu k bodu 76. odôvodnenia rozsudku namietali záver súdu prvej inštancie o tom, že závet
zo dňa 14.10.2017 bol spôsobilým nahradiť závet zo dňa 25.09.2017 a jeho dodatok zo dňa 09.10.2017,

keď majú za to, že uvedený záver súdu nie je ničím podložený, nakoľko aj svedkyňa G. vypovedala:
„Potom sa ten papier, ja to takto nazvem, zobral a prepísal sa do úradnej formy ako, a tým to končilo a
my sme sa rozišli“, pričom na otázku súdu: „Do úradnej formy, to čo myslíte?“ svedkyňa G. pokračovala:
„No prepísaný strojom. Tak neviem, či na počítači alebo na klasickom stroji.“ Z uvedeného žalobcovia
vyvodili, že poručiteľka nechcela spísať nezávislý nový závet, ale iba chcela, aby holografný závet zo

dňa 25.09.2017 aj s dodatkom zo dňa 09.10.2017 bol prepísaný na počítači s uvedením parciel a mala
sa zmeniť iba forma, ale podstatné náležitosti mali byť zachované, pričom poukázali na to, že keď podala
poručiteľka žalovanému 1/ holografný závet zo dňa 25.09.2017 aj s dodatkom zo dňa 09.10.2017, aby
to išiel prepísať na počítači, tak nie je možné interpretovať, že chcela spísať nový, nezávislý závet, ale
práve naopak, z výpovede svedkyne G. sa holografný závet zo dňa 25.09.2017 aj s dodatkom zo dňa

09.10.2017 aj čítal. Žalobcovia potom majú za to, že pokiaľ súd vychádzal z výpovede G., tak je zvláštne,
že túto časť jej výpovede ignoruje.

2.18. Vo vzťahu k bodu 80. odôvodnenia rozsudku žalobcovia poukázali na výpoveď žalovaného 1/, že
tento vypracoval 5 vyhotovení alografného závetu, pričom v spise sa v pripojenej veci nachádzajú dve

listiny alografného závetu z 14.10.2017 s číselným označením v pravom hornom rohu „7“ a „- 42 -",
pričom obidve listiny sú notársky overené, kópie z dvoch rôznych originálov (podľa porovnania podpisov
poručiteľky a dvoch svedkýň), z čoho možno vyvodiť, že existencia dvoch originálov alografných závetov
zo 14.10.2017 je notársky potvrdená, a to úradným záznamom o predložení originálu alografného závetužalovaným1/z31.01.2018aosvedčovacoudoložkouozhodnostikópiesoriginálomalografnéhozávetu,
ktorý priniesol dňa 09.02.2018 žalobca 2/, keď originály závetov musia byť v notárskej úschove a súd si
ich mohol vyžiadať. Na základe uvedeného majú žalobcovia za to, že súd dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že existencia viacerých originálov v spore preukázaná
nebola a na základe nesprávneho závetu sa ani nezaoberal námietkou absolútnej neplatnosti právneho
úkonu z dôvodu existencie viacerých originálov závetu s rovnakým dátumom.

2.19. Vo vzťahu k bodu 81. odôvodnenia rozsudku žalobcovia namietali tvrdenie žalovaných o tom, ako

poručiteľka vnímala cenné veci, keď ich tvrdenie považujú za účelové a zavádzajúce a nezakladajúce
sa na pravde, pričom poukázali na to, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ si aj v rôznych častiach výpovede
odporovali a účelovo menili ich význam. Vysvetlenie, ako vnímala cenné veci poručiteľka, napísala
vlastnoručne samotná poručiteľka, keď v dodatku holografného závetu z 09.10.2017 jednoznačne
uviedla, že ako cenné veci vníma predovšetkým peniaze uvedené ako príklad. Žalobcovia považujú
potom tvrdenia žalovaných (spočívajúce v tom, že ako cenné veci vnímala poručiteľka starú chladničku,

televízor a bežné zariadenie bytu,) za absurdné, keď poručiteľka vlastnila v byte ako hnuteľné veci aj
zlaté šperky, peňažnú hotovosť, vlastnila ako hnuteľné veci aj peňažné vklady v bankách. Zastávajú
názor, že ak by to bolo tak, že podľa žalovaného 1/ poručiteľka chcela, aby hnuteľné veci v jej byte na
G. pripadli žalobcovi 2/ a neboli predmetom závetu, ako tvrdí súd, tak de facto zriadením alografného
závetu zo 14.10.2017 by pripadlo žalovanému 1/ 2/3 aj z týchto hnuteľných vecí, lebo tento závet nerieši

všetky hnuteľné veci, teda aj veci, ktoré podľa vyjadrenia žalovaných mali zostať v byte na G., s ktorými
sa stotožnil súd a závet takúto možnosť fakticky zrušil a nebolo by ich možné dediť na základe žiadneho
dedičského titulu ani zo zákona, keďže sa stali predmetom alografného závetu. Majú za to, že prednosť
má interpretácia cenných vecí samotnej poručiteľky a nie žalovaných, keďže interpretácia poručiteľky je
vlastnoručne napísaná na písomnej listine podpísanej poručiteľkou.

2.20. Vo vzťahu k bodu 83. odôvodnenia rozsudku, a to záveru súdu prvej inštancie, že lekárske správy,
ktoré doložil na návrh žalobcov 1/ a 2/ žalovaný 1/, preukazujú skutočnosti, pre ktoré žalobcovia žiadali
vykonať tieto dôkazy v súvislosti s dôveryhodnosťou žalovaného 1/, t. j. že žalovaný 1/ neklamal, keď
tvrdil návštevy u poručiteľky pred spísaním závetu dňa 14.10.2017, a to v dňoch, keď navštevoval

lekára, žalobcovia uviedli, že oni nežiadali o vykonanie uvedeného dôkazu listinou v súvislosti s
dôveryhodnosťou žalovaného 1/, ale
na overenie, či medzi 09.10.2017 a 14.10.2017 mohlo dôjsť k stretnutiu za účelom konzultácie obsahu
alografného závetu a vykonaním dôkazu listinou. Podľa ich názoru bolo preukázané, že k takémuto
stretnutiu nemohlo dôjsť, nakoľko sa podľa žalovaného 1/ uskutočnili jeho stretnutia s poručiteľkou iba

v čase jeho lekárskych vyšetrení v U..

2.21. Vo vzťahu k bodu 84. odôvodnenia rozhodnutia žalobcovia opätovne namietali v súvislosti s
dôveryhodnosťou svedkyne G., že jej dcéra mala byť podľa napádaného závetu podľa bodu 5 osobou,
ktorej mal byť vyplatený podiel z predaja nehnuteľností, pričom poručiteľka nepotrebovala opatrovateľku,

ako vyplynulo z výpovede žalovanej 2/, lebo zomrela v nemocnici. V tejto súvislosti poukázali na
to, že svedkyňa G. vypovedala, že poslala dcéru na výpomoc do domácnosti poručiteľky a v zošite
poručiteľky je uvedená jej vlastnoručným podpisom medzi opatrovateľkami dcéra svedkyne G. U. L., rod.
G., z dôvodu čoho žalobcovia navrhujú na dokazovanie v rámci ustanovenia o novotách v odvolacom
konaní dôkaz listinou - zošit poručiteľky so zoznamom opatrovateliek, keďže súd prvej inštancie dal do

odôvodnenia rozsudku, že nebolo a má to vplyv na posúdenie nestrannosti G.. Majú za to, že uvedená
skutočnosť dokazuje pravdivosť ich tvrdení, že dcéra svedkyne G. robila opatrovateľku poručiteľke,
pričom samotná skutočnosť, že dcéra (blízka osoba) svedkyne G. bola uvedená medzi opatrovateľkami,
ktoré mali nárok na výplatu podielu z predaja nehnuteľností v zmysle želania poručiteľky, aj keď nie je
právne nárokovateľný, mohol ovplyvniť svedkyňu G., že mohla mať očakávanie takéhoto plnenia pre

jej blízku osobu, a teda dôvod mať pozitívny postoj k strane žalovaných a negatívny postoj k strane
žalobcov, a teda svedčiť v prospech žalovaných. Z uvedeného dôvodu potom majú žalobcovia za to, že
nie je možné považovať svedkyňu G. za celkom nestranného svedka, pretože je v konflikte záujmov,
o čom svedčí aj skutočnosť, že pokiaľ vypovedala spontánne na výzvu súdu, aby pravdivo a úplne
vypovedala o skutočnostiach spisovania alografného závetu dňa 14.10.2017 a nič nezamlčala, tak

nič nehovorila v zmysle, že by sa listina alografného závetu čítala hromadne nahlas, pričom opísala
celý skutkový dej spisovania závetu, a uvedené začala tvrdiť, až keď sa na to opýtal právny zástupca
žalovaného 1/.2.22. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie v bode 85. odôvodnenia rozsudku (týkajúceho sa
posúdenia dôveryhodnosti svedkyne G.) žalovaní namietali nedôveryhodnosť svedkyne G., ktorá si
viacero detailných informácií nepamätala a navyše uviedla viacero detailných skutkových tvrdení, z

ktorých niektoré sa preukázateľne nestali (napríklad prítomnosť šiestej osoby spravujúcej bankový
účet poručiteľky na spisovanie závetu a fiktívne výroky tejto osoby v súvislosti s hromadným čítaním
alografného závetu z 14.10.2017, ako aj tvrdenie o podpísaní listiny holografného závetu zo dňa
25.09.2017 aj s dodatkom zo dňa 09.10.2017, ktorú svedkyňa E. odovzdala súdu). Majú za to, že súd
prvej inštancie sa nechal ovplyvniť vystupovaním svedkyne G. a vyhodnocoval jej vonkajší prejav, aj keď

v obsahu jej výpovede sú aj nepravdivé tvrdenia a rozpory.

2.23. Žalobcovia súčasne namietali nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, čo podľa nich
zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, majúc za to, že súdu prvej inštancie nič
nebránilo vypočuť svedkyňu E., ako aj svedkyňu G.
na tom istom pojednávaní, a napriek tomu vykonal výsluch svedkyne E.

na pojednávaní dňa 23.03.2022 a výsluch svedkyne Z. G. až na pojednávaní zo dňa 29.06.2022.

2.24. Žalobcovia taktiež namietali, že im bola uznesením súdu zo dňa 09.12.2021 poskytnutá lehota
na vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej 2/ 7 dní a žalovaná 2/ doručila odpoveď po 28 dňoch. Na
základe uvedeného majú žalobcovia za to, že žalovaná 2/ bola týmto spôsobom neoprávnene procesne

zvýhodnená a bol porušený princíp rovného postavenia strán sporu v zmysle čl. 6 ods. 1 CSP. Taktiež
namietali výpoveď svedkyne Mgr. Z. G. aj z dôvodu jej konfliktu záujmov a zaujatosti, keď opätovne
poukázali na to, že jej dcéra U. L., rod. G. ako opatrovateľka poručiteľky by reálne mala plnenie z
alografného závetu posledná vôľa - závet zo dňa 14.10.2017, konkrétne z bodu 5, kde by ako jedna
z opatrovateliek poručiteľky L. P. na základe bodu č. 5 alografného závetu mohla mať plnenie po

splnení podmienky predaja domu, čo považujú oni za reálny predpoklad, keď „opatrovateľskej službe
a opatrovateľkám, ktoré sa o ňu postarajú v jej posledných dňoch, odkazuje spolu 8/16 rovným dielom
v prípade odkázanosti na ich služby až do výšky 10.000 Eur“. Súčasne poukázali na ust. § 476f
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého závetom povolaný a nezákonný dedič a osoby im blízke nemôžu
pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.

Na základe uvedeného majú žalobcovia za to, že svedkyňu Mgr. Z. G. nie je možné považovať ako
nestrannú a nezaujatú, nakoľko je v záujme jej blízkej osoby, aby svedčila skôr v prospech žalovaných,
pretože z úspechu žalovaných v súdnom spore by vyplýval vysoko pravdepodobný finančný prospech
pre jej dcéru zo strany žalovaných na základe znenia napadnutého alografného závetu. Súčasne
poukázali

na negatívny vzťah pani G. k žalobcovi 2/, ktorý sa prejavil v situácii, keď sa žalobca 2/ snažil telefonicky
kontaktovať s ňou.

2.25. Na základe uvedeného žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu v celom rozsahu poprela tvrdenia žalobcov obsiahnuté v
odvolaní. Zdôraznila, že listina označená ako „posledná vôľa - závet“ zo dňa 14.10.2017 obsahuje všetky
zákonné náležitosti v súlade s ust. §476b OZ, a preto je predmetný závet platným právnym úkonom a
listiny, označené ako „závet - testament“ z 25.09.2017 v znení jeho dodatku z 09.10.2017, na ktoré sa

žalobcovia odvolávajú, sa vzhľadom na existenciu nového platného záveru zo dňa 14.10.2017 podľa §
480 ods. 1 OZ, vznikom nového platného závetu zrušili. K výsluchu svedkyne p. E. žalovaná 2/ uviedla,
že výpoveď tohto svedka nemožno brať za objektívny dôkazný prostriedok, nakoľko, ako svedkyňa
p. E. uviedla, so žalobcami je v rodinnom stave cez starých rodičov. Žalovaná 2/ súčasne upriamila
pozornosť na tú skutočnosti, že priebeh podpisovania napadnutého závetu svedkyňa spolu so žalobcami

viackrát odkomunikovala, a preto nemožno nemať pochybnosti o nezaujatosti svedkyne p. E., pričom
osobné stretnutia, ako aj predloženie otázok tejto svedkyne vyplýva aj z výsluchu žalobcu 2/, ako aj z jej
výpovede. Žalovaná 2/ uviedla, že z výsluchu svedkyne p. E. jednoznačne nevyplýva, že poručiteľka so
znením napadnutého závetu „posledná vôľa - závet“ zo dňa 14.10.2017 nebola oboznámená, čo vyplýva
z jej vyjadrenia :„Keď tam prišla, boli tam obaja žalovaní, ktorých nepoznala, že sa čítala listina napísaná

rukou, obsah si nepamätala, že ju čítal p. N. a že si pamätala, že po dočítaní poručiteľka povedala „v
poriadku“ a potom p. N. odišiel, že dlho čakali a keď sa vrátil, text bol napísaný na počítači, že túto
listinu že nahlas nečítali, túto listinu podpísali - poručiteľka aj svedkyne a že si nevedela spomenúť,
či si túto listinu stihla poručiteľka aj prečítať“, pričom ďalej na pojednávaní dňa 23.02.2022 na otázkužalobcu 2/ uviedla: „Vypovedala, že poručiteľka nepovedala k závetu, že je to jej posledná vôľa, tiež, že
s istotou nemôže povedať, že si poručiteľka prečítala listinu, ktorú priniesol žalovaný v rade 1/. Súčasne
uviedla aj, že to bolo samozrejmé, že doniesli, prečítali a medzitým sa rozprávali...“. Z uvedeného sa

podľa žalovanej 2/ vo výpovedi menovanej svedkyne javia značné rozpory v tvrdeniach, či si poručiteľka
závet zo dňa 14.10.2017 prečítala. Pri výpovedi na pojednávaní dňa 23.03.2022 taktiež uviedla, že so
žalovanými nebola, a až po tom, ako žalovaní uviedli, že spolu boli, svedkyňa p. E. uviedla: „že má
88 rokov a si nespomína na to, že by sa stretli“. Uvedené dokazuje, že svedkyňa si vzhľadom na svoj
pokročilý vek nevie vybaviť udalosti, tak ako skutočne boli, lebo je jednoznačné že dňa 14.10.2017 pri

spisovaní listiny „posledná vôľa - závet“ sa spolu so žalovanými stretla. Žalovaná 2/ má za to, že vo
výpovedi svedkyne sú jasné nezrovnalosti so skutočným preukázaným stavom, a to napríklad pri tvrdení
svedkyne p. E. „Na otázku pr. zast. žalobcov, ako bola napísaná tá listina, ktorú čítal p. N., svedkyňa
vypovedala, že išiel domov, že to napíše, doniesol to a to odsúhlasili, tak, že to svedkyňa podpísala. Tiež,
že si nespomína, koho ešte videla túto listinu podpísať. Doplnila, že len ona.“, pričom je jednoznačne
preukázané že listina bola podpísaná oboma svedkami a poručiteľkou.

3.1. Žalovaná 2/ poukázala aj na skutočnosť, že svedkyňa p. E. sa pri svojej odpovedi na pojednávaní
dňa 23.02.2022 pozrela na p. M., ktorá kýval hlavou, keď bolo položená otázka, čo podľa právneho
zástupcu žalovanej 2/ bol signál svedkyni, že má súhlasne odpovedať a uvedenú skutočnosť dal
právny zástupca žalovanej 2/ aj zaprotokolovať. Žalovaná 2/ súčasne uviedla, že na pojednávaní

dňa 29.06.2022 bola vypočutá svedkyňa p. G. (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť aj v
ďalšej časti vyjadrenia uvedené „G.“), ktorá s istotou vypovedala o priebehu spisovania závetu dňa
14.10.2017 : „K č.l. 7 na otázku, či túto niekto čítal pred tým, ako ju išli podpísať vypovedala „áno, čítal“.
Nevedela, kto ju čítal, ale vypovedala, že sa čítala na sto percent. Následne vypovedala, že si myslí,
že to čítal ten pán, čo ju doniesol prepísanú. Nepamätala si, v koľkých vyhotoveniach bola predmetná

listina vyhotovená, Vypovedala, že sa čítala hromadne pre všetkých. Poručiteľka k tejto listine nemala
výhrady.“ Uvedenú skutočnosť svedkyňa viackrát vo výpovedi potvrdila, pričom uviedla aj „jednoznačne
vyhlasujem“. Žalovaná 2/ poukázala na skutočnosť, že svedkyne p. G. i vzhľadom na svoj pokročilý vek
vypovedala o okolnostiach spisovania závetu zo dňa 14.10.2017 jasne, v jej výpovedi sa nevyskytujú
rozpory a vzhľadom na jej vzťah k veci vystupovala nezaujato a objektívne. Žalovaná 2/ výslovne

poprela že uvedeným konaním žalovaných pri spisovaní závetu dňa 14.10.2022 uviedli poručiteľku L.
P. do omylu. Všetky tvrdenia žalobcov v odvolaní sú účelové a ničím nepodložené tvrdenia, ktoré sú
jednoznačne vyvrátené vykonanými dôkazmi, a to výsluchom svedkyne p. G.. Za rovnako rozhodujúcu
považuje žalovaná 2/ aj skutočnosť, že poručiteľka v čase spisovania závetu dňa 14.10.2017 bola
schopná čítať a písať, pričom listina „Posledná vôľa - závet“ zo dňa 14. októbra 2017, napísaná podľa §

476b OZ, spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon na jej platnosť podľa uvedeného zákonného ustanovenia
vyžaduje.Uviedla,žepodmienkouplatnostitakéhotozávetuje,žemusíbyťporučiteľom,ktorýjeschopný
čítať a písať vlastnoručne podpísaný a že tieto skutočnosti potvrdili vlastnoručným podpisom prítomné
svedkyne p. E. a p. Mgr. G. a svoje podpisy nespochybnili, pričom uvedené skutočnosti jednoznačne
preukazujú, že text závetu zodpovedá skutočnej vôli poručiteľa.

3.2. Žalovaná 2/ je presvedčená, že všetky tvrdenia uvedené v odvolaní žalobcov sú účelové a okresný
súd správne posúdil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym zisteniam,
a preto navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zo dňa 27.07.2022 ako rozhodnutie
vo výroku správne v celom rozsahu potvrdil. Zároveň navrhla, aby súd jej odvolací súd priznal trovy

právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu poprel tvrdenia žalobcov, ktoré uviedli v odvolaní proti rozsudku,
pretože sú v ňom uvedené polopravdy a klamstvá, pričom napadnutý rozsudok považuje po vecnej a
procesnej stránke za správny, a preto navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil.

4.1. Vo vzťahu k výpovedi svedkyne pani E. žalovaný 1/ uviedol, že jej výpoveď považuje za
neobjektívnu, nakoľko ona sama pred súdom uviedla, že je so žalobcami v príbuzenskom pomere, a
to cez starých rodičov, pričom zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.04.2019 (na strane 6) vyplýva, že
žalobcovia boli s pani E. asi dvakrát, keď žalobca 1/ na otázku súdu, čo bolo obsahom týchto návštev

uviedol: „Toto sme prejednávali“ a na otázku súdu, čo bolo obsahom druhej návštevy, žalobca 1/ uviedol:
„Nejaké doplnky tam boli. Ja si to už nepamätám“. Žalovaný 1/ súčasne uviedol, že na pojednávaní súdu
prvej inštancie zo dňa 23.03.2022 pani E. zákonnej sudkyni omylom predložila desať otázok, ktoré jej
mali položiť žalobcovia, pričom na otázku zákonnej sudkyne, kto jej ich dal, pani E. odpovedala: „To midal asi U. M..“ Na otázku, či tu prítomný, svedkyňa uviedla: „Áno“, pričom žalobca 2/ to priznal. Žalovaný
1/ súčasne poukázal na to, že priebeh podpisovania napadnutého závetu svedkyňa spolu so žalobcami
viackrát odkomentovala, a preto nemožno nemať pochybnosti o jej nezaujatosti, čo sa podľa jeho názoru

v konaní preukázalo. Žalovaný 1/ súčasne poukázal na to, že z výsluchu pani E. jednoznačne nevyplýva,
že poručiteľka so znením napadnutého závetu zo dňa 14.10.2017 nebola oboznámená, čo vyplýva z
jej vyjadrenia „keď tam prišla, boli tam obaja žalovaní, ktorých nepoznala, že sa čítala listina napísaná
rukou, obsah si nepamätala, že ju čítal pán N. a že si pamätala, že po dočítaní poručiteľka povedala „v
poriadku“, a potom pán N. odišiel, že dlho čakali, a keď sa vrátil, text bol napísaný na počítači, že túto

listinu nahlas nečítali, túto listinu podpísali - poručiteľka aj svedkyne a že si nevedela spomenúť, či si túto
listinu stihla poručiteľka aj prečítať.“ Žalovaný 1/ súčasne uviedol, že svedkyňa pani E. na pojednávaní
dňa 23.03.2022 na otázku žalobcu 2/ uviedla, že poručiteľka nepovedala k závetu, že je to jej posledná
vôľa,tiež,žesistotounemôžepovedať,žesiporučiteľkaprečítalalistinu,ktorúpriniesolIng.N.azároveň
uviedla aj to, že bolo samozrejmé, že doniesli, prečítali a medzitým sa rozprávali, pričom sa v jej výpovedi
javia značné rozpory v tvrdeniach, či si poručiteľka závet zo 14.10.2017 prečítala. Súčasne poukázal

na to, že na pojednávaní dňa 23.03.2022 svedkyňa pani E. tiež uviedla, že so žalovanými nebola, a že
potom, ako žalovaní uviedli, že spolu boli, svedkyňa E. uviedla, že má 88 rokov a že si nespomína na
to, že by sa stretli, čo potvrdzuje, že svedkyňa si vzhľadom na svoj pokročilý vek nevie vybaviť udalosti,
tak ako skutočne boli, lebo je jednoznačné, že dňa 14.10.2017 pri podpisovaní listinného závetu zo dňa
14.10.2017 sa spolu so žalovanými stretla. Poukázal na to, že vo výpovedi svedkyne pani E. sú jasné

nezrovnalosti so skutočným preukázaným stavom, a to napríklad pri jej tvrdení, keď na otázku právneho
zástupcu žalobcov, ako bola napísaná tá listina, ktorú čítal Ing. N., svedkyňa odpovedala, že išiel domov,
že to napíše, doniesol to, a to odsúhlasili tak, že to svedkyňa podpísala a ďalej uviedla, že si nespomína,
koho ešte videla tú listinu podpísať, pričom doplnila, že len ona, pričom je jednoznačne preukázané, že
listina bola podpísaná oboma svedkami a poručiteľkou.

4.2. K výpovedi svedkyne Mgr. G. žalovaný 1/ uviedol, že táto bola vypočutá
na pojednávaní dňa 29.06.2022, pričom s istotou vypovedala o priebehu spisovania závetu
zo 14.10.2017 a na otázku, či túto niekto čítal aj predtým, ako ju išli podpísať, povedala „áno, čítal“.
Pripustil, že je pravdou, že nevedela, kto ju čítal, ale povedala, že sa čítala na 100 % a ďalej vypovedala,

že si myslí, že to čítal ten pán, čo ju doniesol prepísanú. Poukázal na to, že Mgr. G. si nepamätala v
koľkýchvyhotoveniachbolzávetzo14.10.2017vyhotovenýavovýpovedipotvrdila,žesačítalhromadne
pre všetkých, a tiež uviedla, že poručiteľka k závetu zo 14.10.2017 nemala výhrady a svedkyňa Mgr. G.
uvedenú skutočnosť viackrát vo svojej výpovedi potvrdila, pričom to zdôraznila slovami „jednoznačne
vyhlasujem“. Žalovaný 1/ poukázal na skutočnosť, že svedkyňa Mgr. G. i vzhľadom na svoj pokročilý

vek vypovedala o okolnostiach spisovania závetu zo dňa 14.10.2017 jasne, logicky a zrozumiteľne, v
jej výpovedi sa nevyskytujú rozpory a vzhľadom na jej vek k veci možno konštatovať, že vystupuje
nestranne a objektívne. Žalovaný 1/ jednoznačne poprel, že by jeho konanie a konanie jeho sestry pri
spisovaní závetu zo dňa 14.10.2017 uviedlo poručiteľku L. P. do omylu.

4.3. Žalovaný 1/ je presvedčený, že tvrdenia žalobcov uvedené v odvolaní sú účelové a ničím
nepodložené, ktoré sú jednoznačne vyvrátené vykonanými dôkazmi, a to výsluchom svedkyne Mgr.
G., keď veľmi dôležitou je skutočnosť, že poručiteľka v čase spisovania závetu zo dňa 14.10.2017
bola spôsobilá a schopná čítať a písať. Žalovaný 1/ je presvedčený, že závet zo dňa 14.10.2017 je
vypracovaný v súlade s § 476b Občianskeho zákonníka, spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon na jeho

platnosť podľa uvedeného zákonného ustanovenia vyžaduje. Súčasne poukázal na to, že podmienkou
platnosti takéhoto závetu je, že musí byť poručiteľom, ktorý je schopný čítať a písať, vlastnoručne
podpísaný, pričom tieto skutočnosti boli v konaní preukázané, a tieto skutočnosti potvrdili vlastnoručným
podpisom prítomné svedkyne pani E. a Mgr. G. a svoje podpisy v konaní pred súdom nespochybnili.
Má za to, že uvedené skutočnosti jednoznačne preukazujú, že text závetu zodpovedá skutočnej vôli

poručiteľky.

4.4. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní na strane 5 okrem iného uvádzajú „medzi 09.10.2017 a 14.10.2017
už nebol žiadny termín lekárskej kontroly...“, žalovaný 1/ k tomu uviedol, že to však nesvedčí o tom, či
v tom čase s poručiteľkou komunikoval alebo nie, pričom uviedol, že on mohol telefonovať, prípadne sa

u nej zastaviť aj bez lekárskej kontroly a po tak dlhom čase už ani nevie, ako to presne bolo. Zdôraznil,
že je onkologický pacient a jeho ochorenie má vplyv aj na jeho pamäť.4.5. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal
mu právo na náhradu trov konania v odvolacom konaní v rozsahu 100 %.

5. Žalobcovia 1/ a 2/ v odvolacej replike poukázali na to, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ sa vo svojom
vyjadrení zamierali na spochybnenie svedkyne E. z hľadiska jej dôveryhodnosti a nestrannosti, keď
však vychádzajú z vykonaného dokazovania a ich odvolanie je postavené predovšetkým na výpovedi
žalovaného 1/, na zhodnej časti výpovede svedkyne G. so svedkyňou E., z časti výpovede svedkyne
G., kde uviedla, že poručiteľka neuviedla žiadny výslovný prejav, že alografný závet z 14.10.2017

je jej posledná vôľa, z výpovede žalovanej 2/, z listinného dôkazu - konceptu alografného závetu a
z vykonaného dokazovania listinou - dátumy lekárskych kontrol žalovaného 1/ v U. z relevantného
obdobia. Zdôraznili, že z výpovede svedkyne E. v odvolaní vychádzali iba okrajovo, nakoľko po
vykonanom dokazovaní na súdnych pojednávaniach sa zistili vyššie uvedené kľúčové zdroje dôkazov,
ktoré dokazujú opodstatnenosť žaloby a absolútnu neplatnosť alografného závetu z 14.10.2017. Majú
za to, že spochybňovanie svedkyne E. nie je v súčasnosti už pre posúdenie veci rozhodujúce, keď

paradoxne sa žalovaní odvolávajú na výpoveď svedkyne E., že si nevedela spomenúť, či si poručiteľka
stihlaprečítaťlistinualografnéhozávetu,takžesiodporujú.To,čisilistinuprečítalaporučiteľka,neuviedla
žiadna svedkyňa a podstatné je to, že sa dokazovaním podarilo preukázať, aká bola vôľa poručiteľky
(materiálna stránka právneho úkonu, aký má byť obsah textu alografného závetu z 14.10.2017).

5.1. Opätovne poukázali na to, že tvrdenia žalovaných, že pod cennými vecami poručiteľka rozumela
starú chladničku a starý televízor, sú absurdné, zavádzajúce a špekulatívne, pričom sama poručiteľka
jednoznačne uviedla v dodatku holografného závetu zo dňa 09.10., že pod cennými vecami rozumie
predovšetkým peniaze, čo je aj logické a zodpovedá bežnému výkladu pojmu cenné veci. Považujú za
zarážajúce, že aj súd sa stotožnil s takouto argumentáciou žalovaných, že pod pojmom cenné veci je

potrebnéchápaťstaréanepotrebnévecianiepeniaze,zlatéšperkyapodobne,pričomprednosťbymala
maťinterpretáciacennýchvecíodsamotnejporučiteľkyaniežalovaných,keďžeinterpretáciaporučiteľky
je vlastnoručne napísaná na listine holografného závetu podpísanej poručiteľkou. Žalobcovia uviedli, že
žalovaný 1/ sám vo svojej výpovedi uviedol, že poručiteľka mu povedala, aby hnuteľné veci v byte na G.
pripadli žalobcovi 2/, pričom otázka pred uvedenou odpoveďou bola sformulovaná jasne, zrozumiteľne

a jednoznačne, že čo povedala poručiteľka žalovanému 1/, aby bolo napísané v závete o hnuteľných
veciach a týkala sa obsahu alografného závetu zo 14.10.2017 v bode hnuteľné veci a nie, že čo sa v
závete nemá riešiť, alebo čo má zostať v byte poručiteľky. Žalovaný 1/ svoju výpoveď začal korigovať
až potom, ako jeho sestra (žalovaná 2/) nahlas vstúpila do jeho výpovede a upozornila ho, že hnuteľné
veci mali byť delené na tretiny, za čo ju súd napomenul. Z uvedeného žalobcovia vyvodili, že z výpovede

žalovaného 1/ vyplýva, že poručiteľka mala inú vôľu ako text, ktorý potom priniesli napísaný na počítači,
a teda prejav vôle poručiteľky nie je zhodný s formálnym úkonom podpisu listiny alografného závetu
z 14.10. a nebol žiadny dôvod, aby žalovaný 1/ zmenil jej poslednú vôľu, pričom tak urobil svojvoľne
bez upozornenia poručiteľke a nemal na to žiadny súhlas od poručiteľky. Majú za to, že žalovaný 1/ bol
povinný rešpektovať poslednú vôľu poručiteľky, a do alografného závetu z 14.10.2017 mal preto napísať,

že všetky hnuteľné veci v byte poručiteľky odkazuje Ing. U. M.. Pokiaľ žalovaní
vo svojom vyjadrení hodnotili výpoveď svedkyne G. ako nezaujatú a objektívnu, tak vyjadrili súhlas aj
s tým, že svedkyňa G. vo výpovedi z 22.06.2022 na pojednávaní uviedla, že dňa 14.10.2017 počas
prípravy alografného závetu sa v miestnosti nahlas čítal rukou napísaný holografný závet zo dňa
25.09.2017 aj s dodatkom zo dňa 09.10.2017 (č. l. 385), a ten bol určený poručiteľkou ako podklad pre

alografný závet a mal byť iba prepísaný do „úradnej formy“. V nadväznosti na uvedené poukázali na to,
že svedkyňa G. poznala holografný závet zo dňa 25.09.2017, ktorý sa nachádza v spise na č. l. 385 a
aj dodatok zo dňa 09.10.2017, čo je pre dokazovanie podľa názoru žalobcov 1/ a 2/ kľúčové, pretože
vypovedala zhodne s výpoveďou svedkyne E., a to jednoznačne dokazuje, že žalovaný 1/ priniesol
odlišný text závetu, pretože v holografnom závete s dodatkom zo dňa 09.10.2017 sa nikde nepíše, že by

sa mali hnuteľné veci rozdeliť rovným dielom na tretiny medzi dedičov v bode 1. a 3. alografného závetu,
ale v dodatku holografného závetu zo dňa 09.10. sa výslovne píše, že všetky cenné veci (peniaze)
odkazuje výlučne synovcovi
Ing. U. M. (žalobcovi 2/), pričom súd prvej inštancie tento kľúčový dôkaz v rozsudku úplne ignoroval.

5.2. Žalobcovia opakovane poukázali na to, že dokazovaním bolo zistené, že závet - testament zo dňa
25.09.2017vznenídodatkuzodňa09.10.2017malbyťibaprepísanýmechanickydoalografnéhozávetu
zo 14.10.2017 a bol vyjadrením prejavu vôle poručiteľky, ktorý je možné takýmto spôsobom spoľahlivo a
jednoznačne identifikovať a zmena v odsekoch o hnuteľných veciach bola urobená svojvoľne žalovaným1/, aby úmyselne uviedol poručiteľku do omylu, pretože, ak by prepísal listinu písanú rukou v intenciách
holografného závetu zo dňa 25.09.2017 aj s dodatkom zo dňa 09.10.2017, tak by žalovaní z hnuteľných
vecí nezdedili nič.

5.3. Vo vzťahu k námietke žalovaných, že svedkyňa G. vypovedala, že text alografného závetu zo
14.10.2017 sa mal nahlas čítať, žalobcovia uviedli, že nevedia, v akom znení by sa hypoteticky mal text
alografného závetu čítať, a tak iba samotné konštatovanie žalovaných a svedkyne G. o čítaní nahlas nič
nedokazuje a nevyvracia úmyselné uvedenie poručiteľky do omylu. Majú za to, že uvedené spochybňuje

aj fakt, že svedkyňa G. nevedela nič povedať, ako sa mali rozdeliť hnuteľné veci v alografnom závete, a
preto jej konštatovanie, že tam bolo všetko v poriadku, neobstojí. Opätovne poukázali na to, že súčasťou
výpovede svedkyne G. o čítaní alografného závetu nahlas bol aj vymyslený príbeh o prítomnosti osoby,
ktorá spracúvala účty poručiteľky a konkrétne fiktívne vety, ktoré mala fiktívna osoba povedať. Majú za
to, že ak si svedok na nejakú okolnosť nepamätá, alebo sa pomýli v detailoch, tak je to prirodzené,
ale ak uvedie fiktívny príbeh a fiktívne vety nejakej fiktívnej osoby, tak to nie je dôveryhodné. Na

základe uvedeného majú za to, že nevedia, čo by malo byť vlastne prečítané nahlas, a tento dôkaz je
nepoužiteľný, preto aj spochybňovanie svedkyne E. je z toho dôvodu bezpredmetné. Keďže z výpovede
svedkyne G. nevedia o dedení hnuteľných vecí nič, je možné konštatovať, že ani hypotetické čítanie
listiny alografného závetu „hromadne“ nedokazuje, že bola poručiteľka oboznámená so znením textu
závetu v odseku týkajúcom sa hnuteľných vecí, a preto je tento dôkaz nepoužiteľný. V tejto súvislosti

opätovne poukázali na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 120/2020 zo dňa 19.
augusta 2020.

5.4. Žalobcovia opätovne poukázali na ďalšiu skutočnosť, a to, že k rukopisu konceptu alografného
závetu, o ktorom žalovaný 1/ vypovedal, že ako keby to písal on, sa nikdy okrem súdneho pojednávania

nevyjadril a pred notárkou JUDr. Školníkovou povedal, že to nepísal on a jeho vyjadrenie je vyhýbavé.
Majú za to, že uvedený koncept potvrdzuje výpovede svedkyne G. a svedkyne E., že podkladom
pre vyhotovenie alografného závetu bol holografný závet zo dňa 25.09.2017 aj s dodatkom zo dňa
09.10.2017, a že hnuteľné veci má zdediť výlučne žalobca 2/, a preto si to aj žalovaný 1/ napísal, čo mu
povedalaporučiteľka.Majúzato,žejevylúčené,abytopísalniektoiný,pretoženiktoinýsanepodieľalna

spisovaníalografnéhozávetuokremžalovaného1/ajenepravdepodobné,abyniektonevedelrozpoznať
vlastný rukopis, ktorý písal pred piatimi rokmi. Vyjadrili názor, že by nebolo logické, aby v koncepte
uviedol vetu, že hnuteľné veci zanecháva poručiteľka žalobcovi 2/ v kontexte jeho výpovede, a aby
potom do textu alografného závetu napísal niečo iné, pričom nikdy neuviedol, že by poručiteľka zmenila
svoju vôľu o cenných alebo hnuteľných veciach po ich stretnutiach a konzultáciách, pričom zdôraznili,

že poručiteľka napísala dodatok holografného závetu až po poslednej údajnej návšteve žalovaného 1/
v byte poručiteľky za účelom konzultácie obsahu textu alografného závetu.

5.5. Pokiaľ žalovaný 1/ udáva stratu pamäte z dôvodu, že je onkologický pacient, tak z priebehu jeho
výpovede vyplýva, že si nepamätá iba selektívne a práve to, čo by bolo v jeho neprospech a na druhej

strane si pamätá množstvo detailov (napríklad, že 14.10.2017 sa v dome, v ktorom sa spisoval alografný
závet, prerábala strecha a bol tam hluk, čo si nepamätala ani svedkyňa G.) a z toho vyvodili, že pamäť
žalovaného 1/ je vynikajúca. V tejto súvislosti poukázali na to, že žalovaný 1/ bol onkologický pacient v
oblasti gastroenterológie, čo nemá vplyv na funkciu pamäte.

5.6. Pokiaľ žalovaný 1/ dodatočne tvrdil, že mohol telefonovať s poručiteľkou, alebo sa u nej zastaviť
aj bez lekárskej kontroly, ale na to si nepamätá, toto považujú žalobcovia za absurdné tvrdenie.
Považujú to za argumentačnú núdzu, pretože z dokazovania je zrejmé, že ak poručiteľka napísala
dodatok holografného závetu až 09.10.2017, čo bolo až po údajnej návšteve žalovaného 1/ v jej byte
za účelom inštrukcií o obsahu textu alografného závetu, tak to vyvracia jeho opis udalosti o výpovedi

a usvedčuje ho z klamstva. Uviedli, že žalovaný 1/ počas výsluchu opakovane povedal, že konzultácie
sa uskutočnili iba počas osobných návštev v byte poručiteľky, keď sa vracal z lekárskeho vyšetrenia v
U. Uvedené zavádzajúce tvrdenie o dodatočnom telefonovaní vyvracia aj zhodná výpoveď svedkyne
G. a svedkyne E., že 14.10.2017 sa nahlas čítala listina rukou písaného holografného závetu aj s
dodatkom a poručiteľka dala žalovanému 1/ túto listinu priamo do ruky, aby ju prepísal na počítači do

alografného závetu a aby bola teda v podstatných náležitostiach zhodná. Majú za to, že je nelogické,
aby telefonicky niečo menila po poslednej návšteve žalovaného 1/ v byte poručiteľky, aby sa hnuteľné
veci delili na tretiny, a potom v deň spisovania alografného závetu by sa vrátila k tomu, aby všetky cenné
veci (peniaze) mal zdediť výlučne synovec Ing. U. M., a takýto text by sa potom nahlas čítal a navyšeby to ani nijako nekomentovala, aby si to všimli svedkyne. Uvedené považujú žalobcovia za nelogické a
nezmyselnéamajúzato,žeajztohtopríkladujevidieťsnahuozavádzanieaargumentačnékľučkovanie
žalovaného 1/.

5.7. Opätovne poukázali na to, že svedkyňa G. na priamu otázku odpovedala, že poručiteľka neuviedla
žiadny výslovný prejav, že alografný závet zo 14.10.2017 je jej posledná vôľa, a preto nebola splnená
povinnánáležitosťjednoduchéhoalografnéhozávetu,apretojealografnýzávetzo14.10.2017absolútne
neplatný právny úkon. Uviedli, že práve svedkovia sú povolaní dosvedčiť, či poručiteľ uviedol takýto

výslovný prejav a svedkyňa G. a svedkyňa E. zhodne uviedli, že takýto výslovný prejav poručiteľka
neurobila, a preto je bezpredmetné, či sa taká formulácia nachádza v texte, ktorý však nepísala
poručiteľka, ale osobne žalovaný 1/, pričom opätovne poukázali na závery právnej teórie a súdnej praxe,
ktorá vyžaduje, že poručiteľ musí urobiť sám výslovný prejav smerom k dvom svedkom osobitne, aj keď
to už bolo uvedené v texte listiny závetu, pretože svedkovia nemusia poznať obsah závetu.

5.8. Opätovne upriamili pozornosť na (podľa ich názoru) nepravdivé tvrdenie žalovanej 2/ o tom, že
žalobcovia mali niektoré veci poručiteľky vyhodiť na dvor a súčasne že nechceli predať dom na P., a
taktiež že oni mali vyčkávať svedkyňu E. pred predajňou potravín.

5.9. Žalobcovia súčasne poukázali na to, že žalovaní vo svojej výpovedi nespomenuli, že sa čítal nahlas

holografný závet zo dňa 25.09.2017 aj s dodatkom zo dňa 09.10.2017, pričom žalovaný 1/ uviedol,
že mu poručiteľka nedala listinu písanú rukou a že ju možno mala u seba iba poručiteľka. Žalobcovia
opätovne zdôraznili, že žalovaní zamlčali, že sa nahlas čítala listina písaná rukou - holografný závet zo
dňa 25.09.2017 aj s dodatkom zo dňa 09.10.2017, o čom mali zhodne vypovedať svedkyne, pričom táto
skutočnosť má pritom podstatný význam pre rozhodnutie súdu.

6. Žalovaná 2/ v odvolacej duplike uviedla, že rozsiahle vyjadrenia žalobcov možno považovať za
snahu o odklonenie pozornosti od podstaty veci, čím sa môžu javiť okrem iného ako nehospodárne.
Poukázala na znenie § 476b Občianskeho zákonníka s tým, že výslovný prejav vôle poručiteľa o
tom, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, môže byť urobený ústne, písomne, prípadne aj iným

jednoznačným, nesporným a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom. Zdôraznila, že počas konania
bolo preukázané a nepochybné, že poručiteľka dňa 14.10.2017 pred dvoma prítomnými svedkyňami
vlastnoručne podpísala predloženú listinu napísanú na počítači a rovnako je nesporná skutočnosť, že
poručiteľka v čase spisovania závetu dňa 14.10.2017 bola schopná čítať a písať. Z uvedeného má
žalovaná 2/ za to, že je zjavné a nesporné, že poručiteľka sa pred podpísaním listiny bola schopná

oboznámiť s jej obsahom a vlastnoručným podpísaním predmetnej listiny pred dvoma prítomnými
svedkyňami výslovne prejavila, že listina obsahuje jej poslednú vôľu, pričom jej výslovný prejav bol
urobený písomne, jednoznačne a nesporne, a túto skutočnosť dosvedčujú obidve svedkyne. Poukázala
na to, že zákon pre platnosť alografného závetu podľa § 476b Občianskeho zákonníka nevyžaduje
prečítanie napísanej listiny pred poručiteľom a skutočnosť, že na počítači napísaná listina už nebola pred

poručiteľkou nahlas prečítaná, nespôsobuje neplatnosť podpísanej listiny - závetu zo dňa 14.10.2017.
Nesúhlasila s tvrdením žalobcov, že holografný závet - testament zo dňa 25.09.2017 v znení jeho
dodatku zo dňa 09.10.2017 bol poručiteľkou napísaný podklad, ktorý mal byť prepísaný do alografného
závetu dňa 14.10.2017, keď je zrejmé, že ide o dva samostatné právne úkony, a to holografný závet zo
dňa25.09.2017vznenídodatkuzodňa09.10.2017,ktorýprávnyúkonmávšetkyzákonnénáležitostipre

jeho platnosť a druhý alografný závet zo dňa 14.10.2017, ktorý ako neskorší platný závet nahradil všetky
pôvodné platné závety poručiteľky. Tvrdenie žalobcov, že sa jedná o prejav skutočnej vôle poručiteľky,
t. j. že sa jedná o podklad, ktorý mal byť prepísaný do alografného závetu, sú účelové, a takéto tvrdenie
nedosvedčila ani jedna z vypočúvaných svedkýň. To, že poručiteľka vyslovila slová „v poriadku“, sa tiež
nemôže výslovne vykladať ako prejav, že listina skutočne obsahuje poslednú vôľu poručiteľky. Žalovaná

2/mázato,žeporučiteľkasvojuposlednúvôľuvýslovnevyjadrila,atopísomnevlastnoručnýmpodpisom
alografného závetu dňa 14.10.2017 pred dvoma svedkami, pričom táto skutočnosť je jednoznačná
a nevyvrátiteľná a uvedené jasne preukazuje naplnenie formálnej aj materiálnej stránky napádaného
závetu zo dňa 14.10.2017, a tento nemožno napadnúť neplatnosťou. Má za to, že judikatúra predložená
žalobcami vo vyjadrení zo dňa 12.11.2022 nie je uplatniteľná pre rozhodovanie v prejednávanej veci.

Zákonná úprava právnych úkonov pre prípad smrti vrátane náležitostí nevyhnutných pre platnosť týchto
úkonov je upravená jasne, a to práve z dôvodu, že závet ako úkon pre prípad smrti sa uplatní až v čase,
keď poručiteľ už nežije, a preto už nebude možné prostredníctvom neho zistiť, či vôbec zamýšľal závet
zriadiť, prípadne čo jeho zriadením sledoval. Žalovaná 2/ vyjadrila presvedčenie, že napadnutý závet zodňa14.10.2017spĺňavšetkynáležitosti,ktorézákonvyžadujepreplatnosťakéhokoľvekprávnehoúkonu
a okrem toho aj náležitostí vzťahujúcich sa na prejav poručiteľovej vôle pre prípad jeho smrti. Na základe
uvedeného žalovaná 2/ navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako rozhodnutie vo

výrokusprávnevcelomrozsahupotvrdilazároveňnavrhla,abyjejsúdpriznaltrovyprávnehozastúpenia
v odvolacom konaní v rozsahu 100 %.

7. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
na základe podaného odvolania žalobcov 1/ a 2/ v rozsahu danom § 379 CSP a § 380 CSP a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku I. (t. j. vo veci samej), ako aj v závislých výrokoch II. a III. o
práve na náhradu trov konania a na nich nadväzujúci (akademický) výrok IV. v celom rozsahu potvrdil.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním napadnutý z dôvodu prezumovaného
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm.

h) CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Žalobcovia v odvolaní namietali porušenie svojich práv tým, že procesným postupom súdu prvej
inštancie došlo k zvýhodneniu strany žalovaných, v čom vzhliadli naplnenie dôvodov prezumovaných
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP. Uvedené „zvýhodnenie“ strany žalovaných nachádzali v tom, že im bola

uznesením súdu z 09.12.2021 poskytnutá lehota aby sa „písomne vyjadrili k vyjadreniu žalovaného 2/“
v trvaní 7 dní, ale žalovaná 2/ doručila odpoveď po 28 dňoch, pričom žalovaná 2/ vo vyjadrení uviedla,
že vyjadrenie žalobcov jej bolo doručené 04.01.2022 a dátum vyhotovenia jej vyjadrenia je 01.02.2022.
Z uvedeného žalobcovia vyvodzovali neoprávnené procesné zvýhodnenie žalovanej 2/ a porušenie
princípu rovného postavenia strán v spore, prezumovaného čl. 6 ods. 1 CSP. Súčasne namietali, že k

výsluchu svedkyne Mgr. Z. G. nedošlo na pojednávaní, na ktorom bola vypočutá svedkyňa pani E., t. j.
na pojednávaní dňa 23.03.2022, ale až na pojednávaní dňa 29.06.2022, keď takýmto postupom súdu
nebolo možné vypočuť svedkyne, ktoré si
vo výpovediach odporujú, spoločne (konfrontáciou svedkov na pojednávaní dňa 23.03.2022).

10.1. Pokiaľ ide o v poradí prvú odvolaciu námietku, t. j. že súd prvej inštancie poskytol žalobcom
lehotu na vyjadrenie 7 dní a následne benevolentne pristupoval k lehote na vyjadrenie vo vzťahu k
žalovanej 2/, odvolací súd poukazuje na to, že žalobcovia boli uznesením súdu prvej inštancie č. k.
11C/46/2021-318 zo dňa 09.12.2021 a výzvou zo dňa 13.12.2021 (na č. l. 322 spisu) vyzvaní, aby
sa v lehote 7 dní od doručenia uznesenia podľa § 167 ods. 3 CSP písomne vyjadrili k vyjadreniu

žalovanej 2/, ktoré im bolo doručené na pojednávaní dňa 17.04.2019 a uviedli ďalšie skutočnosti a
označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom potom, ako sa žalobcovia k uvedenej výzve
vyjadrili (t. j. podaním dňa 20.12.2021 a súčasne podali návrh na výsluch svedka a strany datovaný tým
istým dňom), bolo ich podanie doručované žalovaným 1/ a 2/ na vedomie, keď žalovaným už nebola
stanovená lehota na podanie vyjadrenia k predmetnému vyjadreniu žalobcov. Žalovaný 1/ a 2/ však k

uvedenému vyjadreniu žalobcov učinili svoje vyjadrenia a uvedené vyjadrenia žalovaných 1/ aj 2/ boli
žalobcom riadne doručené a mali možnosť sa s nimi riadne oboznámiť (a to v dostatočnom časovom
predstihu pred pojednávaním vo veci, ktoré sa konalo dňa 23.03.2022). Odvolací súd potom v uvedenom
procesnom postupe súdu prvej inštancie nevzhliadol dôvody, pre ktoré by bolo znemožnené strane, t.
j. žalobcom, aby uskutočňovali jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces. Pritom za nie bez významu považuje tú skutočnosť, že žalobcom bolo doručené
podanie žalovanej 2/, ku ktorému sa mali vyjadriť už na pojednávaní zo dňa 17.04.2019 (keď oneskorené
doručenie tohto podania - až na pojednávaní zo dňa 17.04.2019, bolo súvisiacim dôvodom zrušenia
predchádzajúcich rozsudkov súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu v prejednávanom spore zo
strany Najvyššieho súdu SR), a teda aj s poukazom na dovolanie podané z ich strany mali dostatok času

sa s jeho obsahom už pred doručením výzvy na vyjadrenie oboznámiť a pripraviť si procesný útok.

10.2. Pokiaľ žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s § 199 ods. 1 CSP,
keď mal dbať, aby výpoveď svedkyne G. nebola ovplyvnená jej prítomnosťou na pojednávaní s tým, žekaždého svedka súd vyslúchne samostatne v neprítomnosti svedkov, ktorých ešte nevyslúchol (uvedená
podmienka podľa názoru žalobcov nebola dodržaná z toho dôvodu, že existuje zvukový záznam a
zápisnica z pojednávania zo dňa 23.03.2022 a svedkyňa Mgr. Z. G. mohla v čase svojho výsluchu

poznať detaily výpovede svedkyne X. E. a detaily výpovedí žalobcov a žalovaných, t. j. že súd prvej
inštancie objektívne mohol vykonať výsluch svedkyne Mgr. G. a svedkyne E. už na pojednávaní dňa
23.03.2022), odvolací súd primárne poukazuje na to, že žalobcovia v konaní spolu s návrhom na
vypočutie svedkyne E., ako aj výsluch žalovaných, nepodali návrh na výsluch svedkyne Mgr. G., a návrh
na výsluch svedkyne G. vzniesli žalovaní 1/ a 2/, keď tento návrh „podmienili“ tým, že túto svedkyňu

navrhujú vypočuť iba v prípade, ak by súd vyhovel návrhu žalobcov na výsluch svedkyne E.. Odvolací
súd súčasne poukazuje na to, že svedkyňa G. nebola účastná na pojednávaní dňa 23.03.2022 a tvrdenie
žalobcov 1/ a 2/ o tom, že sa mohla zo zápisnice o pojednávaní, prípadne zo zvukového záznamu z
pojednávania dozvedieť o obsahu výsluchu svedkyne X. E., prípadne samotných žalovaných 1/ a 2/
(napriek určitej potencionalite) nebola v konaní nijako preukázaná (samotní žalobcovia vyjadrujú iba
určitú možnosť takéhoto záveru). Práve naopak, z výpovede svedkyne Mgr. G. vyplynulo, že táto nemala

vedomosť o výsluchu svedkyne X. E. dňa 23.03.2022, nakoľko jej večer pred pojednávaním, ktoré sa
konalo dňa 29.06.2022, telefonovala, či sa s ňou nechce zviezť na pojednávanie taxíkom. Uvedené
prinajmenšom nasvedčuje tomu, že svedkyňa Mgr. G. nemala vedomosť o tom, že svedkyňa X. E. bola
vypočutá na pojednávaní dňa 23.03.2022 a mala byť ovplyvnená výpoveďou svedkyne X. E.. Pokiaľ
žalobcoviaargumentujútým,ženapojednávanídňa23.03.2022mohlabyťvykonanákonfrontáciamedzi

svedkyňami Mgr. G. a X. E., tak takýto návrh ani neučinili. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd síce
pripúšťa, že súdu prvej inštancie „technicky“ nič nebránilo v tom, aby vykonal výsluch týchto svedkýň na
jednom pojednávaní, avšak samotný procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým vykonal ich výsluch
na dvoch po sebe nasledujúcich pojednávaniach, nezakladá dôvod prezumovaný § 365 ods. 1 písm. b)
CSP, keď (ako už bolo uvedené) v závislosti od záverov, ktoré vyplynuli z výpovede svedkyne E., mohla,

ale taktiež nemusela vzniknúť následne potreba vypočutia svedkyne G..

11. Následne odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu
spisového materiálu a vyhodnoteniu toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania odvolatelia, t.j.
žalobcovia, pričom dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil

skutočnostipotrebnépreprávneposúdenieveciapovykonanídokazovaniavpotrebnomrozsahudospel
k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd (v podstatných častiach)
stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej a odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za rozporné s požiadavkou

vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, pričom je z neho zreteľné, z akého skutkového stavu súd
prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych predpisov sa jeho rozhodnutie
opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované. Odvolací súd zdôrazňuje, že medzi
procesné práva strany sporu nepatrí právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi
a predstavami, preberal a riadil sa ňou pri výklade všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol

v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Taktiež medzi práva procesnej strany nepatrí právo dožadovať sa
stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

12. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd východiskovo
poznamenáva,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový
stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu
právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a
správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. V prejednávanom spore súd prvej inštancie

správne aplikoval právne normy týkajúce sa posúdenia platnosti alografného závetu poručiteľky L. P.,
rod. M., spísaného dňa 14.10.2017.

13. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd východiskovo poznamenáva,
že vada predpokladaná v § 365 ods. 1 písm. f) CSP je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí

skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ (skutkové zistenia). Nesprávnosť
skutkových zistení pri tomto odvolacom dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej
inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z
dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenianapadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyplynuli z
vykonaného dokazovania, resp. počas konania vyšli najavo a neopomenul žiadnu zásadnú skutočnosť,
ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia

nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a
aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti výsledkov
hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z §§ 191 a 192
CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo
v dostatočnom rozsahu (a to absolútne) vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie

predmetnejsporovejveciameritórnerozhodnutiesúdu.Zuvedenéhovychádzalajodvolacísúdvzmysle
ust. § 383 CSP, majúc za to, že odvolanie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované
ust. § 220 ods. 2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v odpovediach na zásadné otázky rozhodné pre
rozhodnutie vo veci v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd opätovne v tejto súvislosti zdôrazňuje to,
že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,

procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Na základe uvedeného
dospel k záveru, že žalobcami uplatnený odvolací dôvod prezumovaný § 365 ods. 1 písm. f) CSP nie
je daný.

14. Východiskovo odvolací súd poukazuje na to, že žalobcovia sa v spore domáhali vyslovenia

neplatnosti alografného závetu poručiteľky L. P., spísaného dňa 14.10.2017. Podstata alografného
závetu spočíva v tom, že poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale závet podpíše vlastnou rukou, pričom
pred dvoma svedkami prejaví, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, čo svedkovia potvrdia podpisom
závetu. Pri alografnom závete zákon netrvá na tom, aby jeho obsah poručiteľ napísal vlastnou rukou
a dokonca netrvá ani na tom, aby závet musel napísať poručiteľ. Zákon trvá na tom, že poručiteľ musí

závet vlastnoručne podpísať. Pri tejto forme závetu musí poručiteľ prejaviť, že listina obsahuje jeho
poslednú vôľu, pričom prejavenie, že ide o poslednú vôľu zákon neobmedzuje iba na slovné vyhlásenie
poručiteľa, preto prejav možno urobiť aj akýmkoľvek iným spôsobom. Prejav však musí byť urobený
výslovnevtomvýzname,ženemôžeexistovaťžiadnapochybnosťotom,žebytextzávetunezodpovedal
poslednej vôli poručiteľa. Oboznámenie sa s textom závetu nie je podmienkou prejavu poručiteľa. Prejav,

že závet obsahuje poslednú vôľu, musí poručiteľ urobiť pred dvoma svedkami, ktorí musia byť súčasne
prítomnípriurobenítohtozávetu,pričomnemusiabyťprítomnípripodpísanízávetuporučiteľom,pretože
neosvedčujú svojimi podpismi ani to, že poručiteľ závet podpísal, ani obsah závetu, ale osvedčujú iba to,
žeporučiteľprednimivýslovneprejavil,žezávetobsahujejehoposlednúvôľu.Obidvajasvedkoviamusia
byť pri urobení prejavu poručiteľa súčasne prítomní, nestačí preto, ak poručiteľ urobí prejav jednotlivo

pred každým svedkom osobitne. Z hľadiska právno-teoretických východísk odvolací súd súčasne
uvádza, že neskorší platný závet, t.j. závet, ktorý bol podpísaný neskôr, spôsobuje priamo zo zákona
zrušenie skoršieho závetu (závetu, ktorý bol podpísaný skôr) za podmienky, že skorší závet vzhľadom
na svoj obsah nemôže obstáť popri neskoršom závete (porovnaj § 480 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Odvolacísúdsúčasneneopomína,žeObčianskyzákonníkvovšeobecnostipripúšťauvádzaťvprávnych

úkonoch podmienky, či odkladacie alebo rozväzovacie, na ktorých splnenie možno viazať vznik, zmenu
alebo zánik práva alebo povinnosti. Uvádzanie podmienok zákon však výslovne neumožňuje v závete.
Ak by aj poručiteľ k závetu pripojil nejaké podmienky, nemali by právne následky (§ 478 Občianskeho
zákonníka). Uvedené znamená, že zákon nesankcionuje uvedenie podmienok v závete neplatnosťou
závetu, ale iba tým, že sa na podmienky jednoducho neprihliada, t.j. ako keby v závete ani uvedené

neboli. Podmienkami v zmysle zákona treba rozumieť iba také obmedzenia, príkazy a zákazy, ktoré
podľa vôle závetcu majú obmedziť dedičov vo voľnej dispozícii s jeho majetkom. V závete môže poručiteľ
adresovať závetným dedičom určité priania alebo prosby, nespôsobujú však neplatnosť závetu a nemajú
žiadne právne následky a nie sú vynútiteľné, a je na rozhodnutí závetného dediča, či splní požiadavku
poručiteľa alebo nie.

15. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcov prezumovaným § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j.,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam),
odvolací súd považuje za nevyhnutné primárne sa vyjadriť k otázke, ktorú stranu v spore zaťažovalo
unesenie dôkazného bremena preukázať existenciu dôvodov zakladajúcich neplatnosť alografného

závetu poručiteľky, spísaného dňa 14.10.2017. Dôkazné bremeno je potrebné chápať ako procesnú
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností,
ktoré konkrétne musí strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, to znamená právny
predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Z tohto právneho predpisu vyplýva, kto je nositeľomdôkazného bremena, t.j. ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať. Zmyslom
a účelom dôkazného bremena je teda umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch,
kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci buď pre nečinnosť

strany (práve v dôsledku nesplnenia dôkaznej povinnosti) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť
preukázaná, t.j. za stavu tzv. dôkaznej núdze. Z uvedeného dôvodu potom neunesenie dôkazného
bremena môže mať pre stranu nepriaznivé dôsledky spočívajúce v neúspechu tej-ktorej strany v spore.
Vychádzajúc z vyššie uvedených východísk, odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že práve
žalobcov v spore zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať nimi tvrdené skutočnosti zakladajúce dôvod

neplatnosti predmetného závetu.

15.1. Žalobcovia mali za to, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil dôkaznú situáciu, a preto
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože dokazovaním bolo podľa
ich názoru spoľahlivo zistené, že vôľa poručiteľky (materiálna stránka právneho úkonu - v tejto súvislosti
poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 120/2020 z 19. augusta 2020) bola iná ako

obsah textu alografného závetu - posledná vôľa - závet zo 14.10.2017, ktorý žalovaný 1/ (podľa ich
tvrdení) vyhotovil odlišne od prejavu vôle poručiteľky. Argumentovali, že predmetný právny úkon bol
urobený v podstatnom omyle, ktorý má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej sa
dovolali ešte v pôvodnom konaní. Odvolací súd sa východiskovo stotožňuje s názorom žalobcov o
tom, že rozhodnou pre platnosť závetu je skutočná vôľa poručiteľa, avšak tak, ako už bolo vyššie

uvedené, opätovne zdôrazňuje, že dôkaznou povinnosťou žalobcov v prejednávanom spore bolo
preukázať, že text alografného závetu zo dňa 14.10.2017 nezodpovedá skutočnej vôli poručiteľky.
Žalobcovia neboli osobne prítomní pri spisovaní alografného závetu zo dňa 14.10.2017 a neprodukovali
ani žiadne tvrdenia, že by mali vedomosť o tom, aká bola skutočná posledná vôľa poručiteľky. Svoju
argumentáciu zakladali východiskovo na pochybnostiach a na rozporoch, ktoré vyplynuli z vykonaného

dokazovania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri spisovaní tohto závetu boli prítomní iba
obidvaja žalovaní, poručiteľka a svedkyne p. G. a p. E.. Svoje skutkové tvrdenia vyvodzovali zo
vzájomnej konfrontácie jednotlivých dôkazov vykonaných v spore, a to výpoveďou svedkýň X. E.,
Mgr. G., výpovedí žalovaných 1/ a 2/, ako aj textom alografného závetu zo dňa 14.10.2017, textom
holografného závetu zo dňa 25.09.2017 v spojení s dodatkom zo dňa 09.10.2017, ako aj predložením

„náčrtu“ (žalobcami 1/ a 2/ tvrdenej predlohy na spísanie finálnej verzie alografného závetu zo dňa
14.10.2017). Odvolací súd pri posúdení odvolacej argumentácie žalobcov v zhode so súdom prvej
inštancie dospel k záveru, že v spore neboli preukázané skutočnosti, pre ktoré žalobcovia žiadali
určiť neplatnosť závetu. Žalobcovia sa v rámci svojich tvrdení snažili vytvoriť taký skutkový základ, z
ktorého by bolo možné vyvodiť nimi deklarované tvrdenia o tom, že alografný závet zo dňa 14.10.2017

nezodpovedá skutočnej vôli poručiteľky. Ich argumentácia bola založená na zvýraznení čiastkových
zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a boli v ich prospech, majúc za to, že tieto tvrdenia
vytvárajú ucelený obraz o situácii, ktorá predchádzala spísaniu napádaného alografného závetu a
argumentačne popierali tie skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaných dôkazov, ktoré nezodpovedali
ich tvrdeniam. Na základe takto selektovaných zistení, ktoré vyplynuli z dôkazov vykonaných v spore,

ignorujúc ďalšie skutočnosti vyplývajúce z tých istých dôkazov (pripúšťajúce úplne protichodné závery),
vyvodili skutkové závery, ktorými argumentovali dôvodnosť žaloby. Vzhľadom na objektívnu rozdielnosť
záverov vyplývajúcich z jednotlivých v spore vykonaných dôkazov, nemožno dospieť k jednoznačným
odpovediam o rozhodných otázkach v prejednávanom spore (t.j. či niečo, príp. čo malo byť predlohou
alografného závetu, či poručiteľka výslovne prejavila, že alografný závet je prejavom jej poslednej vôle,

či bol následne po prepísaní alografný závet prečítaný a ak aj bol, tak v akom znení, na základe
čoho by poručiteľka bola schopná posúdiť jeho zhodnosť s jej skutočnou vôľou). Za takéhoto stavu
predstavovala argumentácia žalobcov iba jednu z viacerých možných alternatív priebehu skutkového
deja. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, žalobcovia v konaní nepredložili žiadny priamy dôkaz
(prípadne taký ucelený konštrukt nepriamych dôkazov), ktorý by bol spôsobilý relevantným spôsobom

spochybniť (vyvrátiť) skutočnosti uvedené v samotnom alografnom závete zo dňa 14.10.2017, keď z
neho výslovne vyplýva, že poručiteľka pred dvoma prítomnými svedkyňami pani E. a pani Mgr. G.
vlastnoručne podpísala, prečítala a vyjadrila sa, že závet vyjadruje jej skutočnú a vážnu vôľu. Uvedenú
skutočnosť žalobcovia v rámci svojej argumentácie ignorovali, pričom jej bezdôvodnosť vyvodzovali
zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/93/2009. Najvyšší súd

Slovenskej republiky však v predmetnom rozhodnutí neposudzoval otázku relevantnosti vyjadrenia
svedkov uvedeného v závete, že poručiteľ pred oboma svedkami, súčasne prítomnými výslovne prejavil,
že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, ale sa zaoberal otázkou, či uvedenie takéhoto potvrdenia,
nachádzajúceho sa pod podpismi svedkov, spôsobuje neplatnosť závetu. Z uvedených záverovNajvyššieho súdu však nemožno vyvodiť, že by uvedené prehlásenie svedkov nemalo relevanciu. Podľa
názoru odvolacieho súdu potom predmetné prehlásenie, učinené priamo v alografnom závete, nemožno
ignorovať a bolo práve dôkaznou povinnosťou žalobcov v prejednávanom spore preukázať, že toto

vyjadrenie nezodpovedá skutočnostiam tak, ako sa reálne udiali. Žalobcovia v rámci svojej skutkovej a
z toho vyplývajúcej právnej argumentácie primárne vychádzali z výpovede svedkyne E., keď odvolací
súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie, prezentovanými v bode 72. odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie, vyhodnotil výpoveď tejto svedkyne ako nedôveryhodnú. Aj v prípade, ak by odvolací súd
akceptoval tvrdenia žalobcov, že sa s menovanou svedkyňou stretli iba za účelom zistenia okolností

spisovania alografného závetu zo dňa 14.10.2017, tak pri skutkovom zistení, že menovanej svedkyni
boli predložené otázky ohľadne spisovania predmetného závetu, na ktoré mala odpovedať, pri jej veku
(88 rokov, pričom žalovaných na pojednávaní zo dňa 23.03.2023 ani nespoznala) a časovému odstupu
od podpísania závetu do okamihu jej výpovede v konaní, bolo objektívne spôsobilé prinajmenšom
deformovať jej vnímanie prežitých okolností. Pritom nemožno opomínať skutočnosť, že uvedený stav
vyvolali práve žalobcovia, ktorí svojím „aktívnym“ konaním vytvorili stav, kedy súd vyhodnotil výpoveď

takejto svedkyne ako osoby nedôveryhodnej. Vo vzťahu k výpovedi svedkyne G. odvolací súd poukazuje
na prvotnú argumentáciu žalobcov, spočívajúcu v spochybňovaní dôveryhodnosti menovanej svedkyne
a poukazovaním na rozpory v jej výpovedi, ktoré odvolací súd považuje za výrazné, avšak na druhej
strane (v rámci určitej tolerancie) zodpovedajúce veku menovanej svedkyne a časovému odstupu medzi
udalosťami, ku ktorým vypovedala a samotným jej výsluchom. Žalobcovia na strane jednej boli „ochotní“

akceptovať pravdivosť tvrdení menovanej svedkyne (napr. vo vzťahu k tomu, čo sa malo čítať ako
predloha pre vypracovanie alografného závetu, keď menovaná svedkyňa uviedla, že touto predlohou
mal byť práve holografný závet zo dňa 25.09.2017 v spojení s dodatkom zo dňa 09.10.2017), na druhej
strane však spochybňujú jej výpoveď v časti, v ktorej menovaná svedkyňa uvádza, že aj po tom, ako sa
mal žalovaný 1/ vrátiť s prepísaným alografným závetom, sa tento alografný závet čítal (v takom prípade

by poručiteľka, ako aj prítomné svedkyne objektívne mohli zistiť, že alografný závet zo dňa 14.10.2017
nezodpovedá holografnej „predlohe“ tohto závetu). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zjavnú
rozdielnosť holografného závetu zo dňa 25.09.2017 a dodatku k tomuto holografnému závetu zo dňa
09.10.2017 so znením alografného závetu zo dňa 14.10.2017.

15.2. Pokiaľ žalobcovia súčasne namietali, že od 09.10.2017, kedy bol spísaný dodatok k holografnému
závetu zo dňa 25.09.2017, nedošlo k žiadnemu stretnutiu žalovaného 1/ s poručiteľkou, ktoré by
malo za následok tak podstatnú zmenu závetu ohľadne hnuteľných vecí, ktorá je uvedená v dodatku
holografného závetu zo dňa 09.10.2017, oproti bodu 4. alografného záveru zo dňa 14.10.2017, odvolací
súd poukazuje na to, že z dodatku zo dňa 09.10.2017 vyplýva prejav vôle poručiteľky zanechať žalobcovi

2/ zostatok peňazí za dom č. 17 v prípade, ak by z tejto kúpnej ceny získanej z predaja domu po vyplatení
ostatných v holografnom závete uvedených dedičov niečo zostalo. Z uvedeného však nemožno vyvodiť,
že by poručiteľka v tomto dodatku prejavila vôľu zanechať hnuteľné veci práve žalobcovi 2/. Súčasne
odvolací súd poukazuje na ďalší (žalobcami „prehliadaný“) rozpor, keď „predloha“ závetu č.l. 13 spisu
nezodpovedá zneniu závetu dňa 25.09.2017 v znení dodatku zo dňa 09.10.2017 a svojou textáciou

sa približuje viac samotnému alografnému závetu, z čoho (popri tom, že poručiteľka spísala v takom
krátkom čase od 25.09.2017 do 14.10.2017 aj ďalší závet zo dňa 01.10.2017) je možné vyvodiť (resp.
nemožno vylúčiť) domnienku, že poručiteľka prehodnocovala a do určitej miery menila konečné znenie
svojej poslednej vôle v krátkom čase.

16. Pokiaľ žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie sa nesprávne stotožnil s vysvetlením žalovaných
ohľadne otázky, ako poručiteľka vnímala cenné veci, keď poukazovali na to, že poručiteľka vnímala
cenné veci tak, ako to napísala vlastnoručne v dodatku holografného závetu zo dňa 09.10.2017, kde
uviedla, že ako cenné veci vníma predovšetkým peniaze uvedené ako príklad, odvolací súd sa s
uvedenou námietkou nemohol stotožniť. Z dodatku k závetu zo dňa 09.10.2017 vyplýva, že predpokladá

situáciu, kedy by zostali ešte nejaké peniaze za dom č. 17 (po jeho predaji; tak ako to vyplýva z
bodov 1, 2 závetu zo dňa 25.09.2017) s tým, že tieto peniaze by pripadli výlučne len žalobcovi 2/.
Holografný závet zo dňa 25.09.2017 v spojení s dodatkom závetu zo dňa 09.10.2017 sa však (ako
už bolo uvedené) nezaoberá vôľou poručiteľky vyporiadať jej hnuteľné veci závetom. Aj vo vzťahu
k predmetnému dodatku, kde sa uvádza „... po mne niečo cenné zvýši (peniaze za dom č. XX)...“

nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že poručiteľka si pri písaní tohto dodatku uvedomovala takúto žalobcami
deklarovanú skutočnosť, keď uvedený holografný závet sa nezaoberá odkázaním hnuteľných vecí.17. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na „predlohu“ (nepodpísaný náčrt) Poslednej vôle - závetu
(alografného závetu zo dňa 14.10.2017), v ktorom je uvedené, že všetky ostatné hnuteľné veci
odkazujem Ing. U. M. (keď uvedené nezodpovedá zneniu alografného závetu zo dňa 14.10.2017, kde

je v bode 4. uvedené, že všetky ostatné hnuteľné veci odkazuje rovným dielom dedičom uvedeným
v bode 1 a 3), odvolací súd si uvedomuje tento zjavný rozpor, avšak vzhľadom na to, že predmetný
koncept závetu je písaný vo forme poznámok, pričom z vykonaného dokazovania (pri absencii dôkazov
potvrdzujúcich túto skutočnosť) nevyplynulo, že by mal byť tento koncept konečným podkladom
pre spísanie alografného závetu zo dňa 14.10.2017, nemožno potom ani z tejto „predlohy“ dospieť

k presvedčivému záveru, že tento prejav vôle bol skutočným a najmä „konečným“ prejavom vôle
poručiteľky. Uvedený záver nemožno vyvodiť ani z tvrdenia žalobcov, že túto „predlohu“ vzhľadom na
podobnosť písma napísal žalovaný 1/.

18. Pokiaľ žalobcovia poukázali na časové súvislosti, a to spísanie holografného závetu
zo dňa 25.09.2017 a dodatku k tomuto holografnému závetu zo dňa 09.10.2017 a následnú podstatnú

zmenu prejavu vôle poručiteľky, ktorá je vyjadrená v alografnom závete zo dňa 14.10.2017 (aj s
ohľadom na to, že žalovaný 1/ vypovedal, že sa s poručiteľkou stretával v čase, keď chodieval na
lekárske vyšetrenia do U. a vtedy mu mala poručiteľka povedať obsah svojej poslednej vôle, pričom
medzi 09.10.2017 a 14.10.2017 na žiadnom vyšetrení v U. preukázateľne nebol), čo vzbudzuje určité
pochybnosti, avšak z uvedeného nemožno vyvodiť jednoznačný záver o tom, že skutočnosti, ktoré sa

udiali dňa 14.10.2017 nezodpovedajú stavu, ktorý je uvedený v alografnom závete z uvedeného dňa.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi
súdu prvej inštancie vyslovenými v bode 76. až 79. odôvodnenia rozsudku, pričom má za to, že závet zo
dňa 14.10.2017 zrušil závety, ktoré mu časovo predchádzali, keď žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné

bremeno ohľadne preukázania skutočnosti, že alografný závet zo dňa 14.10.2017 nezodpovedá
poslednej vôli poručiteľky. Z vykonaného dokazovania, vzhľadom na značnú rozdielnosť výpovedí
svedkýň pani E., pani Mgr. G., prípadne aj žalovaných, nemožno vyvodiť ucelený a jednoznačný záver,
že alografný závet zo dňa 14.10.2017 nebol prejavom poslednej vôle poručiteľky. Odvolací súd opätovne
poukazuje na to, že žalobcovia deklarujú nimi tvrdený skutkový stav na základe čiastkových výstupov,

ktoré síce možno vyvodiť z vykonaného dokazovania, avšak úplne ignorujú ďalšie (pre posúdenie veci
rovnako podstatné skutočnosti), ktoré taktiež z vykonaného dokazovania vyšli najavo.

20. Pokiaľ žalobcovia vzhliadali absolútnu neplatnosť závetu v tom, že malo byť vypracovaných
viacero rovnopisov alografného závetu zo dňa 14.10.2017 (čo okrem iného malo vyplynúť z výpovede

samotného žalovaného 1/), odvolací súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcov, že uvedená
skutočnosť má za následok absolútnu neplatnosť alografného závetu, keď aj v prípade, ak by bolo
v konaní preukázané vypracovanie viacerých rovnopisov závetu, tak by tieto rovnopisy predstavovali
jeden identický závet, ktorý by bol poručiteľ v zmysle § 480 Občianskeho zákonníka oprávnený zrušiť.
Rozhodne uvedený prípad nie je možné stotožňovať s nemožnosťou vyhotovovať osvedčené odpisy

notárskej zápisnice o závete, nakoľko v posudzovanom prípade sa jedná o rovnopisy podpisované
priamo poručiteľom. Samotná skutočnosť, že by poručiteľ (v prípade, ak by nemal k dispozícii všetky
rovnopisy závetu) nemohol zrušiť predmetný závet v zmysle § 480 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie je
relevantná, nakoľko v rovnakej situácii by sa poručiteľ ocitol aj v prípade, ak by spísal iba jeden „originál“
závetu, a tento by poskytol do dispozície tretej osoby. Odvolací súd vo vypracovaní viacerých rovnopisov

alografného závetu nevzhliadol rozpor s konkrétnym zákonným ustanovením, keď samotnú skutočnosť,
že predmetný závet je vypracovaný vo viacerých rovnopisoch, nemožno považovať za prípad, kedy
právny úkon nebol urobený vo forme, akú vyžaduje zákon v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súčasne sa nemožno stotožniť s názorom odvolateľov, že by neplatnosť bola spôsobená nemožnosťou
zrušiť existujúci závet jeho zničením, keď aj v uvedenom prípade by poručiteľke nič nebránilo predmetný

závet odvolať, prípadne kreovať závet nový. Na základe uvedeného, ak by aj odvolacia námietka
žalobcov týkajúca sa skutkového zistenia, že predmetný závet bol vyhotovený vo viacerých rovnopisoch,
bola preukázaná, uvedené by nemalo žiadny vplyv na konečný záver súdu, že uvedená skutočnosť z
hľadiska právneho posúdenia absolútnej neplatnosti závetu nie je právne dôvodná.

21. Vo vzťahu k námietke žalobcov o možnej zaujatosti svedkyne G. z dôvodu, že jej dcéra pôsobila ako
opatrovateľka, a teda sa na ňu mal vzťahovať samotný alografný závet v bode 5 (súčasne poukazovali
na ust. § 476f Občianskeho zákonníka, podľa ktorého závetom povolaný ani zákonný dedič a osoby
im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočnícialebo predčitatelia, z čoho odvodzovali zaujatosť svedkyne G.) odvolací súd primárne poukazuje na
to, že bod 5 alografného závetu zo dňa 14.10.2017 je potrebné vykladať v intenciách ust. § 478
Občianskeho zákonníka, keď tento závet obsahuje práve podmienky, s ktorými sa nespájajú žiadne

právne následky a z uvedeného dôvodu nemožno potom dospieť k záveru, že by dcéra svedkyne Mgr. G.
bola dedičkou povolanou v závete. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na to, že práve potencialita dedenia zo
strany dcéry svedkyne Mgr. G. mohla byť dôvodom, pre ktorý svedkyňa Mgr. G. vypovedala v prospech
žalovaných, odvolací súd poukazuje na to, že podmienkou uvedenou v bode 5 alografného závetu nie
sú závetní dedičia viazaní, a táto nemá následky, a teda odvolací súd nepovažoval uvedenú okolnosť

za skutočnosť, ktorá by mala relevantný vplyv na výpoveď samotnej Mgr. G.. V tejto súvislosti odvolací
súd celkom nerozumie námietke žalobcov o zaujatosti Mgr. G., keď títo v určitých častiach (napríklad
vo vzťahu k tomu, aký závet má byť prečítaný ako predloha alografného závetu zo dňa 14.10.2017)
svoje tvrdenia odvodzovali z jej výpovede. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že v spore neboli
zistené žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné vyhodnotiť výpoveď svedkyne Mgr. G. ako nevierohodnú
(naproti tomu konkrétne objektívne dôvody, pre ktoré bolo možné posúdiť výpoveď svedkyne E. ako

nevierohodnej, v konaní preukázané boli). Vek svedkyne Mgr. G. a časový odstup jej výsluchu od
spisovaniaalografnéhozávetubolipodľanázoruodvolaciehosúduzásadnýmiskutočnosťami,ktorémali
vplyv na existentné rozpory v jej výpovedi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na jej výpoveď na
strane4až6zápisniceopojednávanísúduprvejinštanciezodňa29.06.2022.Súčasneibazrozporovvo
výpovediachžalovaných1/a2/nebolomožnédospieťkzáveru,žebyalografnýzávetzodňa14.07.2017

nepredstavoval skutočnú vôľu poručiteľky.

22. Odvolací súd potom dospel k záveru o nedôvodnosti odvolacej argumentácie žalobcov v súvislosti
so skutkovými zisteniami a právnymi závermi okresného súdu. Z uvedených dôvodov, keďže súčasne
v spore nevzhliadol žiadne vady v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré bol oprávnený prihliadnuť z

úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

23. V nadväznosti na potvrdenie výroku I. o merite veci odvolací súd potvrdil aj výroky II. a III. rozsudku
súdu prvej inštancie o práve na náhradu trov pôvodného a dovolacieho konania (vrátane „nadbytočného“
výroku IV.), nakoľko tieto vykazujú vecnú správnosť a v odvolacom konaní nebola ich vecná nesprávnosť

osobitne vytknutá.

24. O nároku na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov
aktuálneho odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalobcom, ktorí v aktuálnom odvolacom konaní

úspech nemali. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)