Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722010306
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6722010306.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a členov
senátu JUDr. Michaely Bucekovej, PhD. a JUDr. Adriány Považanovej, v trestnej veci obžalovaného
A. B., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen,
sp.zn.: 1T/22/2022 zo dňa 22.05.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.11.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduZvolen,sp.zn.:1T/22/2022zodňa22.05.2023bolobžalovanýA.B.uznaný
vinným pre úmyselný prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že dňa 28.07.2021 v čase okolo 23.35 hod. v katastrálnom území B. C.
inému úmyselne ublížil na zdraví tým spôsobom, že dňa 28.07.2021 v čase okolo 20.00 hod. sa stretol
pred rodinným D. E.. F. XXX, A. F. G., v C. s G. H., ktorého pozval ku sebe na adresu C., G. XXX, aby

prišiel na Fernet, po príchode a popíjaní alkoholu, počas rozhovoru došlo k slovnej výmene názorov v
kuchyni, kde v čase okolo 23.35 hod. vzal poškodený G. H. pohár položený na stole, buchol s ním o
vrch stola, pričom sa voda v pohári rozliala a povedal, aby sa obžalovaný nestaral do jeho vzťahu, na
čo obžalovaný A. B. nečakane udrel pravou rukou zovretou v päsť do ľavej tvárovej časti poškodeného
G. H., ktorý následkom toho spadol z lavice na zem, kde súčasne kričal na poškodeného: „Nebudeš
mi tu robiť bordel!“ a pokračoval v napádaní tak, že ho viac ako desaťkrát udrel rukami zovretými v

päsť do oblasti tváre, pričom si poškodený chránil hlavu rukami a prosil obžalovaného aby prestal, po
čom obžalovaný odišiel z kuchyne do vedľajšej miestnosti svojho domu a poškodený rýchlo odišiel z
domu neobutý preč, privolal si rýchlu zdravotnú pomoc, ktorá ho ošetrila a previezla do NsP Zvolen na
pozorovanie, čím týmto konaním boli poškodenému G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., G. XXX,
spôsobené zranenia podľa znalca MUDr. Martina Abelovského - hydraulická zlomenina spodiny ľavej
očnice bez posunu úlomkov, zlomenina nosovej kosti s posunom úlomkov, malá kožená tržná ranka

v čelovej oblasti hlavy vpravo, pomliaždenie hornej pery a viacpočetné pomliaždenia oboch horných
končatín ľahkého stupňa, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 21 dní.

Za toto konanie bol obžalovanému uložený podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods.
2 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa §
49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol výkon trestu podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1

Trestného zákona bola určená skúšobná doba na 14 mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona bol
obžalovaný zaviazaný nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu podľa svojich schopností. Podľa §
287ods.1TrestnéhoporiadkubolaobžalovanémuuloženápovinnosťnahradiťpoškodenýmVšeobecnej
zdravotnejpoisťovni,a.s.spôsobenúškoduvovýške523,49eurapoškodenémuG.H.spôsobenúškodu
vo výške 1 813 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu, v ktorom sa zameral prevažne na nedôveryhodnosť poškodeného.Zdôraznil, že dôveryhodnosť poškodeného H. je výrazne narušená, keďže tento na základe vlastného
uváženia uznal svoju vinu v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen, sp.,zn.: 3T 29/2022, a to zo
spáchania trestného činu, ktorého popis vylučuje priebeh skutku kladeného za vinu obžalovanému.

Dôveryhodnosť výpovede poškodeného vylučuje aj jeho tvrdenie, že sa po skutku už s obžalovaným
nestretol a nerozprával, čo je vyvrátené vyhotovenou fotografiou, pričom poškodený mal opakovane
vystávať pred bráničkou obžalovaného. Takéto správanie nie je možné podradiť pod správanie osoby,
ktorá mala mať strach z obžalovaného. Namietal, že prvostupňový súd ponechal bez povšimnutí aj
permanentný motív poškodeného riešiť vec cez súd. Zdôraznil ako nelogické tvrdenie poškodeného,

že k útoku zo strany obžalovaného malo dôjsť po tom ako sa poškodený vo svojom prejave ukľudnil.
Ďalšia okolnosť vytvárajúca pochybnosti o vierohodnosti poškodeného je jeho samotné tvrdenie, že útok
mal trvať 10-15 min., čo je z pohľadu skutkovej vety nereálne, pretože malo dôjsť iba k viac ako 10
úderom. Rovnako tvrdenie poškodeného ako mu mal obžalovaný vykrikovať, že mu zašpinil stenu od
krvi bolo vyvrátené policajtami, ktorí podľa ich výpovedí nenašli v kuchyni žiadne stopy zápasu. Poukázal
na výpovede svedkov, z ktorých ani jeden neuvádzal, že by po príchode na miesto poškodený krvácal.

Rovnako poukázal aj na záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby, v ktorom sa uvádzalo, že výtok
z uší a nosa poškodeného nebol zistený. Mal za to, že stopy krvi sa na schody mohli dostať jedine
priamym kontaktom zraneného miesta na tvári poškodeného so schodmi, čím dochádza k preukázaniu
tvrdenia obžalovaného, že poškodený si zranenia spôsobil sám. Poukazuje aj na neexistenciu zranení
útočného charakteru u obžalovaného. V ďalšej časti namietal mechanizmus vzniku zranení popísaný

znalcom, ktorý je explicitne vyvracaný výpoveďou samotného poškodeného. Namietal aj závery znalca
ohľadne zdravotného stavu obžalovaného a jeho schopnosti resp. neschopnosti spôsobiť poškodenému
zranenia. Záverom navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť,
alternatívne po zrušení vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátorka okresnej prokuratúry ani poškodení nevyjadrili.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 28.09.2023.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa konalo za účasti obžalovaného, obhajcu a prokurátorky krajskej

prokuratúry.

Obhajca na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného
spod obžaloby oslobodiť, alternatívne po zrušení vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie
a rozhodnutie.

Prokurátorka na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje
za vecne právny vo všetkých jeho výrokoch, preto navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako
nedôvodné.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol, aby ho odvolací súd spod obžaloby
oslobodil. Uviedol, že ho poškodený napadol v jeho vlastnom dome. Poukázal aj to, že vzhľadom na
jeho nepriaznivý zdravotný stav nie je reálne, aby poškodenému spôsobil zranenia.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania a absenciu

dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, a preto podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom
zásadou, že na chyby ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A.

B. nie je dôvodné.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal

všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného
poriadku, najmä však zásady zákonného procesu § 2 ods. 7 Trestného poriadku, práva na obhajobu § 2
ods. 9 Trestného poriadku, voľného hodnotenia dôkazov § 2 ods. 12 Trestného poriadku i rovnosti strán
(kontradiktórnosti) § 2 ods. 14 Trestného poriadku.Krajskýsúdpreskúmanímvecizistil,žerozhodnutieokresnéhosúduvčastiprávnehoposúdeniakonania
obžalovaného zodpovedá stavu veci a zákonu. V rámci právneho posúdenia okresný súd nepochybil,

keď konanie obžalovaného, ktoré bolo v konaní nepochybne preukázané posúdil ako prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, keďže pre aplikáciu tejto skutkovej podstaty boli naplnené
všetky zákonom požadované predpoklady.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku riadiac sa ustanovením § 168 Trestného poriadku

podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel,
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé
akosasúdvyrovnalsprodukovanýmidôkazmiaakýmiúvahamisaspravoval,keďposudzovaldokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch
stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.

Z predloženého spisového materiálu súd zistil, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa
25.05.2022 obžalobu na A. B., č.k.: 1Pv 10/22/6611-23 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom.

Obžalovaný A. B. urobil vyhlásenie, že sa cíti nevinným zo žalovaného skutku v zmysle § 257

ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, preto súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B.,
poškodeného G. H., svedkov I. C., J. K., D. L., B. M., D. M., I. C., znalcov B. N. O. a B. B. P.. Bol
oboznámený aj zvukový záznam a prečítané listinné dôkazy.

Konanie obžalovaného je preukázané predovšetkým výpoveďou poškodeného H., ako aj znaleckým

posudkom k jeho zraneniam. Ďalšími dôkazmi podporujúcimi záver o vine obžalovaného je výpoveď
svedkov I. C., D. L., B. M., aj závery znaleckého posudku k poraneniu horných končatín obžalovaného
B. ako aj k jeho schopnosti spôsobiť uvedené zranenia poškodenému vzhľadom na jeho zdravotný stav.

S námietkami ohľadne zranení poškodeného, jeho krvácania, pádu, odlišného popisu skutku v Trestnom

rozkaze Okresného súdu Žiar Nad Hronom, sp.zn.: 3T/29/22 ako aj ohľadne skutočností týkajúcich
sa absencie útočných zranení u obžalovaného a jeho spôsobilosti spôsobiť poškodenému zranenia
uvedené v skutkovej vete sa vysporiadal už okresný súd. Jeho argumenty sú dostatočne presvedčivé
a len z dôvodu, že nezodpovedajú predstavám obhajoby nemožno prijať záver, že prvostupňový súd
sa „ani čiastočne nevenuje obhajobným námietkam a tieto v celosti opomína“ ako uviedol obhajca

v podanom odvolaní.

Skutok v trestnom rozkaze Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn.: 3T/29/2022 bol posudzovaný
samostatne v inom konaní, ktorým bol G. H. odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania. Na druhej
strane konanie obžalovaného v tejto veci je rovnako posudzované samostatne a jeho predmetom je

ublíženie na zdraví práve poškodenému G. H.. Ide o posudzovanie dvoch odlišných konaní, dvoch
odlišných osôb. Z uvedeného dôvodu popis skutku v citovanom trestnom rozkaze nevylučuje priebeh
skutku kladeného za vinu obžalovanému v tejto veci. Prvostupňový súd nebol viazaný týmto trestným
rozkazom, keďže išlo o otázku viny, predmetný trestný rozkaz však pripustil ako dôkaz v trestnom konaní
a hodnotil ho v súlade so zásadami hodnotenia dôkazov. Odlišný popis skutku s odlišným postavením

strán v citovanom trestnom rozkaze Okresného súdu Žiar nad Hronom nezbavuje viny obžalovaného
v tejto trestnej veci pre prečin ublíženia na zdraví. Je zrejmé, že poškodený H. bol Trestným rozkazom
Okresného súdu Žiar nad Hronom odsúdený za iné konanie ako je obžalovaný A. B. v tejto veci, preto
ako už bolo uvedené nemožno ani požadovať totožný opis priebehu skutku. To čo bolo v danom prípade
relevantné boli zranenia spôsobené poškodenému zo strany obžalovaného, mechanizmus ich vzniku,

ich rozsah ako aj spôsobené následky, ktoré boli potvrdené predovšetkým znaleckým posudkom ako aj
výpoveďami poškodeného a svedkov.

Pokaľ ide o ďalšiu námietku obhajoby týkajúcu sa nedôveryhodnosti poškodeného aj z dôvodu, že
poškodený na hlavnom pojednávaní dňa 10. 11. 2022 uviedol, že po skutku sa s obžalovaným už

nestretol a nerozprával, pričom obhajoba poukazuje na existenciu fotografie, ktorá preukazuje opak.
K tomuto sa žiada uviesť, že poškodený stretnutie s obžalovaným nepoprel a na hlavnom pojednávaní
dňa 10. 11. 2022 poškodený vypovedal, že sa s obžalovaným o „uvedenom“ incidente nerozprával a nie,že sa s ním vôbec nestretol tak ako to tvrdí obhajoba, čo je uvedené na strane 6 zápisnice o hlavnom
pojednávaní zo dňa 10. 11. 2021, na ktorú práve obhajoba poukazuje.

Rovnako subjektívny pocit poškodeného Zliechovského o trvaní útoku 10 až 15 minút nespochybňuje
jeho vierohodnosť, naviac doba trvania útoku ani nie je súčasťou skutku, v ktorom sa uvádza len počet
úderov, ktorých malo byť viac ako desať.

Poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal konzistentne a zhodne ako v prípravnom konaní

a jeho výpoveď je potvrdená ďalšími vykonanými dôkazmi, najmä znaleckým posudkom ako aj
výpoveďamisvedkov.Odvolacísúdsavotázkedôveryhodnostipoškodeného plnestotožňujesnázorom
prvostupňového súdu a uzatvára, že nie je daný žiadny dôvod na pochybnosti v tomto smere.

Ku skutočnosti, že poškodený chcel vec „vehementne“ riešiť prostredníctvom súdu je potrebné dodať,
že je to právom poškodeného ako osoby, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví. Rovnako

nemožno poškodenému vytýkať žiadosť o ďalšie ošetrenie, vzhľadom na zranenia, ktoré utrpel. Naviac
aj konanie poškodeného v trestnej veci 3T 29/2022, za ktorú bol právoplatne odsúdený prebehlo na
podania oznámenia oznamovateľom A. B..

Napriek snahe obžalovaného upriamiť pozornosť na stopy krvi na schodoch, na ktoré sa podľa jeho

názoru mohli dostať jedine pádom, tak tu sa žiada zdôrazniť, že znalec sa v znaleckom posudku č.
16/2022 vyjadril, ktoré zranenia poškodeného boli spôsobené pádom a ktoré úderom. Poškodený
utrpel zranenie opakovanými údermi päsťou do ľavej strany tváre tak ako to uviedol, a práve tieto
vážnejšie zranenia (nie oderok na čele poškodeného), vyžadujúce si dobu liečenia v trvaní 21 dní,
napĺňajú objektívnu stránku žalovaného trestného činu. Jednoduchý pád poškodeného nevysvetľuje

všetky utrpené zranenia. Na objasnenie týchto skutočností boli potrebné odborné znalosti, z ktorého
dôvodu bola do konania pribratá znalecká organizácia, odbor súdne zdravotníctvo, odvetvie chirurgia,
ktorá domnienky obžalovaného o mechanizme vzniku zranení vyvrátila.

Rovnako sa znalec vyjadril k možnosti obžalovaného spôsobiť poškodenému zranenia, pričom zistil

ľahké obmedzenie elevácie v ľavom ramennom kĺbe a ľahkú poruchu jemnej motoriky prstov ľavej ruky,
pričom svalová sila v ľavej hornej končatine je u obžalovaného len ľahko znížená. U obžalovaného
ide o chronický stav, ktorý sa časom veľmi nemení, pričom poškodenie nie je takého stupňa, že by
mu znemožňovalo zasadiť údery päsťou potrebnej intenzity na vznik predmetných zranení. Znalec
pritom vychádzal z predloženej zdravotnej dokumentácie ako aj z vlastného vyšetrenia obžalovaného.

Rozsah pohybov v kĺboch pravej hornej končatiny, vrátane malých kĺbov ruky bola bez obmedzení.
Obžalovaný mal primeranú svalovú silu v pravej hornej končatine a ruku plne zovrie v päsť. Ľahké
funkčné obmedzenie v ľavej hornej končatine tiež nevylučuje schopnosť zasadiť stredne silný úder
päsťou. Znalec dospel k záverom o schopnosti obžalovaného spôsobiť poškodenému zranenia nielen
na základe predloženej zdravotnej dokumentácie ale aj vlastného vyšetrenia obžalovaného, preto o jeho

záveroch nemá ani odvolací súd pochybnosti.

Zvyšné námietky odvolací súd vyhodnotil ako účelové, ktorých cieľom bolo zbavenie viny obžalovaného,
ktoré však nemali zásadný význam pre rozhodnutie. K tomuto odvolací súd pripomína, že odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam na rozhodnutie o odvolaní.

Odvolací súd aj vo vzťahu k výroku o treste dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, a preto
si osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil.

Krajský súd uložený druh a výmeru trestu súdom prvého stupňa považuje za správny a zákonný,
zodpovedajúci nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľa, ale
aj účelu trestu vymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a ostatným rozhodným
kritériám podľa ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona. Prvostupňový súd dôsledne hodnotil všetky
okolnosti významné pre rozhodnutie o treste, nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste

a prihliadol na zásady ukladania trestov a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal
najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 Trestného zákona. Súd prvého stupňa nepochybil ani pri
posudzovaní priťažujúcich a poľahčujucich okolností, ktoré u obžalované žiadne nezistil.Zákonu zodpovedajú aj výroky o náhrade škody pre poškodených, ktorí si nárok na náhradu škody
uplatnili riadne a včas čo do dôvodu a výšky. Tieto výroky ani neboli napadnuté odvolaním zo strany
poškodených.

Neuniklo pozornosti krajského súdu, že prokurátorka navrhla na hlavnom pojednávaní prečítať zápisnicu
ovýsluchusvedkaM.zprípravnéhokonania,ktorýsiužpreodstupčasunavšetkyokolnostinespomínal.
V takomto prípade je potrebné rozhodnúť o čítaní zápisnice uznesením s uvedením ustanovenia, podľa
ktorého sa predmetná zápisnica číta, na koho návrh.

Uvedené pochybenie je len formálneho charakteru, ktoré nemá žiadny vplyv na správnosť napadnutého
rozhodnutia.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu, prípadne zrušenie rozsudku
prvostupňového súdu, odvolanie obžalovaného A. B. ako nedôvodné postupom podľa § 319 Trestného

poriadku, zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.