Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419202362
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1419202362.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a

členov senátu: JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobkyne: V. Š., D..
XX.XX.XXXX, H. N.: X.. N. Č.. XXXX/XX, XXX XX N., právne zastúpená: JUDr. PhDr. Eva Kerekešová,
advokátka, so sídlom: ul. Tobrucká č. 7, 811 02 Bratislava, advokát určený pre doručovanie: Advokátska
kanceláriaJUDr.DanielUrban,s.r.o.,sosídlomul.Uhrovač.18,83101Bratislava,IČO:47254173,proti
žalovanému:O.Š.,D..XX.XX.XXXX,H.N.:X..N.Č..XXXX/XX,XXXXXN.,korešpondenčnáadresa:X..
S. Č.. X, XXX XX N., právne zastúpený: JUDr. Ivana Zmeková, advokátka, so sídlom: ul. Zámocká č. 18,
811 01 Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08.03.2022, č. k. 7C/31/2019-565, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08.03.2022, č. k. 7C/31/2019-565, p
o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Bývalý Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 08.03.2022, č. k. 7C/31/2019-565 rozhodol,
že vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že z vecí patriacich do zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd do výlučného vlastníctva žalovaného z vecí patriacich

do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu prikazuje nehnuteľnosť zapísanú Okresným úradom
Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava IV, obec: BA - m.č. U., G..Ú.. U., na U. Č.. XXXX ako: byt
č. XX, ktorý sa nachádza na X. A. bytového domu na N. ulici, číslo vchodu N. XX, súpisné číslo stavby
XXXX, ktorý sa nachádza na pozemkoch registra ". G., číslo parcely XXX- zastavaná plocha a nádvoria
o výmere 155 m2 a parcela číslo XXX- zastavaná plocha a nádvoria o výmere 157 m2, zapísaných na
LV číslo XXXX k.ú. U., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
príslušenstve o veľkosti 4300/179456, ktoré sa nachádzajú v okrese Bratislava IV, obec Bratislava - U.,

v katastrálnom území U., zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, spoluvlastnícky podiel na pozemkoch -
parcela registra "., parcelné číslo XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 155m2 a parcelné číslo
XXX- zastavaná plocha a nádvoria o výmere 157 m2 o veľkosti 4300/179456, v hodnote 90.000,- eur.
Vo výroku II. rozsudku uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni finančné vyrovnanie v sume
25.864,72 eur z hodnoty majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to do 15
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku III. rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo
strán sporu súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. V rámci odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa
30.07.2019, sa žalobkyňa domáhala vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že
žiadala z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného:prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne :
- nehnuteľnosť: byt č. XX, ktorý sa nachádza na X.poschodí bytového domu na N. ulici, číslo vchodu N.
XX, súpisné číslo stavby XXXX a ktorý sa nachádza na pozemkoch registra Y. G., číslo parcely XXX,

XXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4300/179456 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, ktoré sa nachádzajú v okrese Bratislava IV, obec Bratislava - U., v katastrálnom území U., na
liste vlastníctva Č.. XXXX,
- žalobkyňa sa stáva výlučným dlžníkom z úverového vzťahu: Úverová zmluva č. XXX/XXXXXX/XX-
XXX/XXX zo dňa 08.04.2011, uzavretá so Všeobecnou úverovou bankou a.s. so sídlom Mlynské Nivy

1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155,
prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného :
- Pohľadávku vo výške 49.548,56 eur voči spoločnosti SUN a.s. so sídlom Viedenská cesta č. 7, 851
01 Bratislava, IČO: 35761733 s tým, že
- žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 23.047,03,-eur v lehote 60 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žiadala priznať náhradu trov konania 100%.

3. Alternatívne žalobkyňa navrhla, aby súd vysporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že
prikáže z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného: - do podielového
spoluvlastníctva o výške spoluvlastníckych podielov 1/2 pre žalobkyňu a 1/2 pre žalovaného :

-nehnuteľnosť byt č. XX, ktorý sa nachádza na X.poschodí bytového domu na N. ulici, číslo vchodu N.
XX, súpisné číslo stavby XXXX a ktorý sa nachádza na pozemkoch registra Y. G., číslo parcely XXX,
XXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4300/179456 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, ktoré sa nachádzajú v okrese Bratislava IV, obec Bratislava - U., v katastrálnom území U., na
liste vlastníctva č. XXXX,

- žalobkyňa a žalovaný sa stanú spoludlžníkmi z úverového vzťahu, každý v pomere 1/2 : Úverová
zmluva č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 08.04.2011, uzavretá so všeobecnou úverovou bankou
a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155,
-prikáže do podielového spoluvlastníctva o výške spoluvlastníckych podielov 1/2 pre žalobkyňu a 1/2
pre žalovaného

-nehnuteľnosť: rodinný dom neevidovaný na liste vlastníctva, ktorý je postavený na pozemku v
katastrálnom území N., parcelu registra ".", parcelné číslo XXXX/XXX, o výmere 490m2, druh pozemku
orná pôda, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor,
-pohľadávku vo výške 49 548,56,-eur voči spoločnosti SUN a.s. so sídlom Viedenská cesta č. 7, 851
01 Bratislava, IČO: 35761733 s tým, že:

žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 23.047,03,-eur v lehote 60 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žiadala priznať náhradu trov konania 100%.

4. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa 03.07.1993, toto bolo

rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P/196/2017-34 zo dňa 26.06.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 02.08.2018, rozvedené. Počas existencie manželstva strán sporu a trvania ich
BSM nadobudli strany sporu aktíva a pasíva, ktoré sú predmetom vysporiadania, a medzi ktoré patria
predovšetkým:
a) 1-izbový byt na ul. N.,

b) nesplatená časť úveru vo výške 18.821,81 ,-eur ako spoločný záväzok voči Všeobecnej úverovej
banke, a.s
c) vysporiadanie ohľadom sumy 52.778,33 eur (1.590.000 Sk) ako kúpnej ceny za byt na ulici C. S. N.,
ktorú žalovaný minul mimo rámec BSM,
d) vysporiadanie ohľadom sumy 14.945,36 eur ako sumy, ktorú žalovaný minul mimo rámec BSM

(stavebné práce a materiál použité na stavbu rodinného domu),
e) vysporiadanie ohľadom sumy 49.548,56 eur (1.492.700 Sk) ako sumy, ktorú žalovaný minul mimo
rámec BSM (pôžička zo dňa 07.08.1999).

5. Žalobkyňa uviedla, že byt č. XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu na N.Š. ulici,

číslo vchodu N. XX, súpisné číslo stavby XXXX, ktorý sa nachádza na pozemkoch registra Y. G., číslo
parcely XXX, XXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4300/179456 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, ktoré sa nachádzajú v okrese Bratislava IV, obec Bratislava - U., v katastrálnom
území U., na liste vlastníctva č. XXXX, má hodnotu približne 90.000,-eur. Žalobkyňa navrhla, abybyt bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva. Navrhovaný spôsob vysporiadania BSM ohľadom bytu
zohľadňuje skutočnosť, že so žalobkyňou býva jej syn F., D.. XX.XX.XXXX a napriek tomu, že byt
patrí do BSM strán sporu, tento byt dal žalovaný do prenájmu cudzej osobe, a žalobkyňa sama musí

bývať v nájme. Uviedla, že z hľadiska širšieho vysporiadania BSM (judikát R 46/1966) strán sporu je
potrebné vysporiadať aj spoločný záväzok strán sporu voči Všeobecnej úverovej banke, a.s., so sídlom
Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155, ktorý vznikol na základe Úverovej zmluvy č. XXX/
XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 08.04.2011. Na základe Úveru poskytla Banka stranám sporu sumu vo
výške 40.000-, eur a poskytnuté prostriedky z Úveru boli použité stranami sporu na kúpu Bytu. Podľa

potvrdenia Banky o zostatku úveru zo dňa 10.04.2019 je nesplatená časť úveru vo výške 17.554,06
eur. Podľa amortizačnej tabuľky Banky zo dňa 09.04.2019 je suma, ktorú je potrebné splatiť Banke
spolu suma vo výške 18.821,81 eur ako sumár jednotlivých splátok do konca splatnosti Úveru. Rozdiel
medzi týmito sumami predstavuje sumu 1.267,75 eur. Úver je zabezpečený záložným právom k Bytu
(patriacidoBSM),atonazákladeZmluvyozriadenízáložnéhopráva,ťarchazapísanápodS.-XXXX/XX,
vklad povolený dňa 29.04.2011. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby dlh z Úveru voči Banke

prevzala žalobkyňa, vzhľadom na to, že Úver bol poskytnutý na kúpu bytu, ktorý žalobkyňa navrhuje
prikázať do jej výlučného vlastníctva, a ktorý je súčasne aj zabezpečený záložným právom v prospech
Banky. Pokiaľ ide o výšku dlhu z Úveru, v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako aj v
zmysle citovaných judikátov, vysporiadať je potrebné nielen samotnú splatnú časť dlhov vrátane úrokov
odo dňa zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov do dňa rozhodnutia, ale aj ich príslušenstvo,

teda úroky, ktoré k dlhom prirastú až v budúcnosti. Z predloženej amortizačnej tabuľky Banky vyplýva, že
výška dlhu vrátane jeho príslušenstva ku dňu konečnej splatnosti Úveru v budúcnosti je suma vo výške
18.821,81 eur, na ktorej sa má podieľať aj žalovaný, a ktorú je potrebné v takej výške zarátať do masy
BSM. Žalovaná ďalej uviedla, že na základe Dohody o prevode členských práv a povinností člena SBD
zo dňa 09.05.1994 nadobudli strany sporu ako manželia členské práva k družstevnému bytu č. XXX

na X. podlaží bytového domu na C. X. Č.. XX v Bratislave a súčasne stranám sporu vznikol spoločný
nájom družstevného Bytu C.. V zmysle § 703 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva
manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi (ods. 1). Ak
vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného
bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto

členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Na základe Dohody o prevode
členských práv a povinností zo dňa 09.02.2006 žalovaný previedol členské práva a povinnosti na tretiu
osobu, a to za cenu 1.590.000 Sk (52.778,33 eur), pričom časť sumy vo výške 50.000 Sk bola zložená
v hotovosti v realitnej kancelárii dňa 19.01.2006 ako záloha a zvyšok ceny vo výške 1.540.000 Sk
bola poukázaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., ako to vyplýva

aj z čl. III Dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 09.02.2006. Vzhľadom na to, že k
prevodu členských práv a povinností k bytu C. došlo počas trvania manželstva, cena za ich prevod
patrí do BSM strán sporu. Žalobkyňa nevie, ako presne naložil žalovaný so sumou za prevod členských
práv a povinností k bytu C., ale krátko po ich prevode žalovaný prostredníctvom svojej matky kúpil
pozemok v katastrálnom území N., parcelu registra "Y. parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 490m2 druh

pozemku orná pôda (Pozemok N.Á.). Z listu vlastníctva č. XXXX je možné vidieť, že vklad vlastníckeho
práva pod číslom konania S.-XXX/XXXX bol povolený dňa 09.06.2006, teda štyri mesiace po prevode
členských práv a povinností k bytu C.. Žalobkyňa je presvedčená o tom, že žalovaný použil kúpnu cenu
za predaj bytu C. na kúpu Pozemku N., aj keď zápis vlastníckeho práva svedčí matke žalovaného.
Svedčí o tom fakt, že vklad vlastníckeho práva k Pozemku N. bol zapísaný presne štyri mesiace po

predaji bytu C.. Ťažko možno uveriť tomu, že matka žalovaného mala sama k dispozícii sumu na kúpu
Pozemku N., keď len rok dozadu kúpila pozemok v obci C. S., ako to vyplýva aj z listu vlastníctva č.
XX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor pre katastrálne územie C. S. (Pozemok C.
S.), z ktorého vyplýva, že matka žalovaného kúpila tento pozemok 01.08.2005. Matka žalovaného na
Pozemku C. S. medzičasom postavila spolu so svojím druhým synom O. Š. rodinný dom, ktorý má dva

samostatné vchody, a v ktorom matka žalovaného aj skutočne býva. Na Pozemku N. začal žalovaný
stavať rodinný dom a na tejto stavbe výrazne pomáhala aj žalobkyňa, spolu s deťmi. Žalovaný neustále
žalobkyňu presviedčal a ubezpečoval, že rodinný dom sa stavia pre nich a ich deti. Žalobkyňa ani na
okamih nepochybovala, že by tento rodinný dom mohol byť vo vlastníctve niekoho iného ako v ich
vlastníctve, a to napriek tomu, že neskôr zistila, že Pozemok N. je napísaný na matku žalovaného.

Rodinný dom na Pozemku N. stojí už ako hotový a obývateľný viac ako sedem rokov a ešte stále
nie je skolaudovaný a teda nie je ani zapísaný na liste vlastníctva. Žalobkyňa je presvedčená, že na
kúpu Pozemku N. a stavbu rodinného domu na ňom boli použité peniaze patriace do BSM a najmä
peniaze z predaja bytu C.. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nemá vedomosť o tom, že by žalovaný použilpeniaze v sume 1.590.000 Sk (52.778,33 eur) za prevod členských práv a povinností k bytu C. na účel
nadobudnutia alebo udržania majetku v BSM, žalobkyňa má za to, že ich žalovaný použil pre svoju
vlastnú spotrebu alebo na svoj ostatný majetok (§ 150 druhá veta Občianskeho zákonníka) a táto suma

vo výške 1.590.000 Sk (52.778,33 eur) sa má zaradiť do BSM a je potrebné ju vyporiadať. Alternatívne
žalobkyňa navrhuje do masy BSM zahrnúť aj Pozemok N. a rodinný dom, ktorý je na ňom postavený. V
nadväznosti na tvrdenia uvedené o stavbe rodinného domu žalobkyňa disponuje dôkazmi, že žalovaný
použil počas trvania ich manželstva spoločné peniaze na stavbu rodinného domu v N., teda ich použil
mimo rámec BSM. O tom, že žalovaný použil peniaze mimo rámec BSM podľa žalobkyne svedčí Zmluva

o dielo zo dňa 03.11.2009, ktorú žalovaný uzavrel so spoločnosťou THERMOPOL GALANTA, Ul. 29.
Augusta č. 16, 924 00 Galanta, ktorej predmetom bola dodávka a montáž podlahového vykurovania v
RD O. Š. o výmere plochy podľa cenovej ponuky zo dňa 12.10.2009, cca 147 m2. Podľa tejto zmluvy
bola cena za dielo vo výške 7.308,66 eur, z ktorej žalovaný preukázateľne zaplatil spol. THERMOPOL
GALANTA sumu vo výške 6.975 eur, ako to vyplýva z príjmových pokladničných blokov (PPD): zo
dňa 04.11.2009 na sumu 3 800 ,-eur ako záloha za podlahové vykurovanie a zo dňa 11.11.2009 na

sumu 3.175 eur ako doplatok za podlahové vykurovanie a vodovod, spolu suma 6. 975 eur. Dodanie
diela potvrdzuje aj preberací protokol podpísaný žalovaným. Ďalšie položky, ktoré žalovaný uhradil zo
spoločného majetku strán sporu predstavuje suma spolu 7.970,36 eur, ktorá svedčí o tom, že stavba
domu bola financovaná z peňazí patriacich do BSM strán sporu. Žalovaný uhradil spoločnosti JJJ STAV-
BUILD, s.r.o., so sídlom Čsl. Tankistov 1/A, 841 06 Bratislava, stredisko: Čierna Voda, nasledovné

faktúry, ktoré slúžili na nákup materiálov a služieb súvisiacich so stavbou rodinného domu: a) sumu 6.
141,73 eur (185.025,70 Sk) uhradil žalovaný za faktúru č. XXXXXX vystavenú dňa 02.10.2008, b) sumu
1.528,16 eur (46 037,30 Sk) uhradil žalovaný za faktúru č. XXXXXX vystavenú dňa 11.10.2008, c) sumu
240,39 eur (7.241,90 Sk) uhradil žalovaný za faktúru č. XXXXXX vystavenú dňa 11.11.2008, d) sumu
60,08 eur (1 809,97 Sk) uhradil žalovaný za faktúru č. XXXXXX vystavenú dňa 05.09.2009. Spolu tak

žalovaný minul minimálne sumu 14. 945,36 eur zo spoločných peňazí patriacich do BSM strán sporu,
pričom polovicu tejto sumy, t.j. sumu 7.472,68 eur, je potrebné pripočítať žalobkyni. Ďalej žalobkyňa
uviedla, že na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.08.1999 odovzdal žalovaný spoločnosti SUN a. s.,
so sídlom Viedenská cesta č. 7, 851 01 Bratislava, IČO: 35761733, sumu 1.492.700 Sk (49.548,56 eur),
čím žalovanému vznikla pohľadávka voči spoločnosti SUN a. s., so sídlom Viedenská cesta č, 7, 851

01 Bratislava, IČO: 35761733 vo výške 49.548,56 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný poskytol peniaze
patriace do BSM strán sporu spoločnosti SUN a.s., žalovaný použil túto sumu bez toho, aby o tom
žalobkyňa vedela, a použil ich tak mimo rámec BSM. Na základe hore uvedených skutkových tvrdení,
ako aj zásad na vysporiadanie BSM, uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka a opierajúc sa o vyššie
uvedenú judikatúru, zohľadňujúc návrh žalobkyne na prikázanie do výlučného vlastníctva žalobkyne byt

N. a prevzatia spoločného záväzku voči VÚB, je rozdiel tejto aktívnej a pasívnej časti majetku patriaceho
do BSM suma vo výške je 35.589,10 eur. Žalobkyňa uviedla, že hodnota aktív je 90.000 ,-eur, hodnota
pasív je 18. 821,81 eur, čistá hodnota masy BSM je 71.178,19 eur. Suma na vyplatenie žalovanému je
35 589,10 eur (71.178,19 : 2). Od sumy určenej žalovanému na vyplatenie z čistej hodnoty masy BSM
je potrebné podľa žalobkyne odpočítať sumu 26.389,17 eur ako polovicu sumy, ktorú žalovaný minul

mimo rámca BSM (polovica sumy 52.778,33 eur ako kúpna cena za byt C.), odpočítať sumu 7.472,68
eur ako polovicu sumy, ktorú žalovaný minul mimo rámca BSM (polovica sumy 14.945,36 eur ako cena
za stavebný materiál), odpočítať sumu 24.774,28 eur ako polovicu sumy, ktorú žalovaný minul mimo
rámca BSM (polovica sumy 49.548,56 eur ako sumy poskytnutej pôžičky), spolu 58.636,13 eur, ktorú
je potrebné odpočítať od sumy určenej na vyplatenie žalovanému z čistej hodnoty masy BSM, čo však

dá záporný výsledok a je to teda opačne, že naopak žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni sumu vo
výške 23.047,03 eur na vyrovnanie podielov. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola presvedčená, že do
masy BSM patrí aj dom postavený na pozemku N., navrhla, aby tento dom bol prikázaný do podielového
spoluvlastníctva strán sporu. V takom prípade by žalobkyňa netrvala na tom, aby jej bola vyplatená
polovicasúmztitulukúpnejcenyzapredajbytuC.(polovicazosumy52.778,33eur)aztitulustavebných

prác a materiálov použitých na stavbu rodinného domu na Pozemku N. (polovica zo sumy 7.035,08 eur).
Žalobkyňa navrhla, aby v podielovom spoluvlastníctve strán sporu bol aj byt N. a aby strany sporu obaja
spoločne boli dlžníkmi z Úverovej zmluvy č. XXX/XXXXXX/XX- XXX/XXX zo dňa 08.04.2011.

6. V rámci odôvodnenia súd prvej inštancie ďalej uviedol vyjadrenie žalovaného k žalobe. Žalovaný

žiadal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že mu prikáže do výlučného vlastníctva
nehnuteľnosť byt č. XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu na N. ulici, číslo vchodu
N.P. XX, súpisné číslo stavby XXXX, a ktorý sa nachádza na pozemkoch registra Y. G., číslo parcely
XXX, XXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločnýchzariadeniach domu, ktoré sa nachádzajú v okrese Bratislava IV, obec Bratislava - U., v katastrálnom
území U., na liste vlastníctva č. XXXX, s tým že žalovaný sa stane výlučným dlžníkom z úverového
vzťahu : Úverová zmluva č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 08.04.2011, uzavretá so všeobecnou

úverovou bankou a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155, prevezme zostatok
záväzku z úveru vo výške ku dňu vyporiadania. Alternatívne navrhol prikázať do výlučného vlastníctva
žalobkyne nehnuteľnosť: byt č. XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu na N. ulici, číslo
vchodu N.P. XX, súpisné číslo stavby XXXX, ktorý sa nachádza na pozemkoch registra Y. G., číslo
parcely XXX, XXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4300/179456 na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu, ktoré sa nachádzajú v okrese Bratislava IV, obec Bratislava - U., v katastrálnom
území U., na liste vlastníctva č. XXXX, ďalej, že žalobkyňa sa stane výlučným dlžníkom z úverového
vzťahu Úverová zmluva č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 08.04.2011, uzavretá so Všeobecnou
úverovou bankou a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155, a prevezme zostatok
záväzku z úveru vo výške ku dňu vyporiadania. Pri určení výšky vyrovnacieho podielu navrhol, aby
súd prihliadol na sumu 18. 850,-eur, ktorú žalovaný použil na úhradu prvej časti kúpnej ceny na byt na

N.P. ulici v N., a ktorá predstavuje dlh žalovaného voči jeho matke, sumu splátok hypotekárneho úveru
zrealizovaných od zániku BSM od 02.08.2018 do dňa vyporiadania, pričom obe sumy navrhol zohľadniť
v prospech žalovaného, ktorému sa musí vrátiť to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok patriaci
do BSM. Žalovaný potvrdil, že je pravdou, že žalobkyňa a žalovaný nadobudli za trvania manželstva
1 - izbový byt nachádzajúci sa na N. ul., k. ú.: U., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX.

Predmetný byt kúpili žalobkyňa a žalovaný v roku 2011 za kúpnu cenu v celkovej výške 58.850,- eur,
ktorá pozostávala zo sumy 18.850,- eur, ktorá bola zaplatená ku dňu podpisu zmluvy a 40.000,- eur,
ktorá bola hradená prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého žalobkyni a žalovanému VÚB
bankou, a.s. Sumu 18.850,- eur zaplatila priamo predávajúcemu (na základe dohody so žalovaným)
matka žalovaného, pani D. Ď., D.. XX.XX.XXXX, ktorá túto sumu (18.850,- eur) žalovanému (svojmu

synovi) požičala. Žalovaný sa so svojou matkou dohodol tak, že požičanú sumu jej vráti po splatení
hypotekárneho úveru (keďže ho dovtedy nechcela zaťažovať ďalšími splátkami). Predmetný byt bol
nadobudnutý na základe Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu uzavretej dňa 28.03.2011
medzi žalobkyňou a žalovaným ako budúcimi kupujúcimi a pánom M. M., D.. XX.XX.XXXX ako budúcim
predávajúcim. Následne bola uzavretá kúpna zmluva, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený

pod č. S.-XXXX/XX zo dňa 23. 05. 2011. Kúpna cena za predaj bytu bola medzi zmluvnými stranami
dojednaná v nižšej sume, a to z dôvodu, že predávajúci pán M. M., zostal naďalej v predmetnom byte
na N., na základe dohody so žalobkyňou a žalovaným, bývať, a to aj po uzavretí kúpnej zmluvy, s tým,
že si bude hradiť len náklady spojené s užívaním bytu. Užívanie bytu bolo dohodnuté na dobu 10 rokov
odo dňa podpisu dohody, teda stále trvá. Pre prípad ukončenia užívania bytu zo strany žalobkyne a

žalovaného pred uplynutím tejto doby bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 25.000,- eur. V prípade,
ak by žalobkyňa uvedenú skutočnosť popierala, žalovaný navrhol výsluch svedka M. M., Všetky vyššie
uvedené právne úkony, t j. zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu, kúpnu zmluvu, ako aj
dohodu o užívaní bytu, podpisovala aj žalobkyňa, nielen žalobca, z dôvodu ktorého je zrejmé, že tvrdenia
žalobkyne o tom, že žalovaný dal byt do prenájmu cudzej osobe a žalobkyňa musí bývať v nájme, sú

zavádzajúce, účelové a absurdné. Vo vzťahu k bytu na N. ulici, žalobkyňa navrhla jeho prikázanie do
jej výlučného vlastníctva, pričom má za to, že hodnota bytu predstavuje sumu 90.000,-eur. Ohľadom
vyporiadania bytu na N. ulici v N. žalovaný žiadal, aby tento bol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva
(aj vzhľadom na skutočnosť, že tento byt je aktuálne stále viazaný na dohodou o užívaní). Žalovaný
zároveň žiadal, aby mu bola z BSM vrátená suma vo výške 18 850 ,-eur, ktorá bola použitá na úhradu

časti kúpnej ceny bytu a ktorá predstavuje dlh žalovaného voči jeho matke. Ako už bolo uvedené vyššie,
časťkúpnejcenyvovýške40.000,-eurnakúpubytunaN.ulicivN.bolahradenázúveru,ktorýžalobkyni
a žalovanému poskytla VÚB banka, a.s. Ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, t.j. ku
dňu 02. 08. 2018 predstavoval zostatok úveru sumu, ktorú súdu žalovaný oznámi dodatočne, nakoľko
čaká na potvrdenie od banky. Žalovaný od zániku BSM, t.j. odo dňa 02. 08. 2018 uhrádzal splátky úveru,

pričom je tomu tak až do súčasnosti. Vzhľadom na to žalovaný žiadal, aby bola táto skutočnosť v rámci
vyporiadania BSM žalobkyne a žalovaného v zmysle ust. § 150 Občianskeho zákonníka zohľadnená.
Žalovaný žiadal, aby prevzatie zostatku z úveru v aktuálnej výške ku dňu vyporiadania bolo uložené
tej strane sporu, ktorej bude prikázaný do výlučného vlastníctva byt na N. ulici v N.. Žalovaný zároveň
žiadal, aby mu z BSM bola vrátená suma, ktorú zo svojho uhradil na splátky hypotekárneho úveru, a to

vo výške ku dňu vyporiadania, resp. aby mu žalovaná vrátila z týchto uhradených splátok. Žalobkyňa
tvrdí, že na základe Dohody o prevode členských práv a povinností člena SBD zo dňa 09.05.1994 mali
nadobudnúť strany sporu (ako manželia) členské práva k družstevnému bytu č. XXX, na X. posch.
bytového domu na C. ul. č. XX v N. a zároveň im mal podľa tvrdení žalobkyne vzniknúť spoločný nájomdružstevného bytu. Uvedené tvrdenia žalobkyne podľa žalovaného nie sú pravdivé, a to z nasledovných
dôvodov. Žalobkyňa a ani žalovaný sa nikdy nestali členmi Stavebného bytového družstva Bratislava
IV, so sídlom Polianky č. 9, 844 37 Bratislava. Členom tohto družstva bol vždy výlučne otec žalovaného

- pán O. Š., D.. XX.XX.XXXX, ktorý sa stal členom družstva na základe rozhodnutia predmetného
družstva, a tým zároveň nadobudol aj členský podiel v tomto bytovom družstve. Členský podiel bol pre
otca žalovaného časťou odplaty za prevod nehnuteľností -rodinného domu s pozemkami v katastrálnom
územíS.nazákladekúpnejzmluvyzodňa12.05.1992.Prijatiezačlenadružstvabolootcovižalovaného
oznámené Oznámením o prijatí za člena zo dňa 15.02.1993, pričom otcovi žalovaného bolo pridelené

členské číslo XX XXX. Otec žalovaného zároveň zaplatil aj členský vklad. Potvrdil, že vychádzajúc
zo žalobkyňou predloženého potvrdenia o pridelení bytu zo dňa 10.05.1994 by sa mohlo zdať, že byt
bol pridelený žalovanému, keďže je v rozhodnutí uvedený žalovaný. K uvedenej nezrovnalosti však
došlo výlučne z dôvodu administratívnej chyby na strane bytového družstva. Z predmetného rozhodnutia
nepochybne vyplýva, že byt bol pridelený členovi družstva s členským číslom XX XXX (ktoré bolo
pridelené otcovi žalovaného), a preto o vlastníctve členského podielu (členských práv a povinností)

nebol nikdy spor, v rozhodnutí o pridelení bytu došlo ku chybe, žalovaný a jeho otec to neriešili, nakoľko
sa chceli vyhnúť administratívnym úkonom smerujúcim k odstráneniu tejto chyby, a to o to viac, že
predmetný byt na C.j ul. užíval žalovaný so svojou manželkou (žalobkyňou) a synom, na základe dohody
s otcom žalovaného, už od augusta 1993. Zrejme aj z tohto dôvodu boli na dohodách, na ktoré sa
odvoláva žalobkyňa (Dohoda o prevode o prevode členských práv a povinností člena SBD zo dňa

09. 05. 1994, Dohoda o výmene bytu a prevode členských práv a povinností zo dňa 10. 05. 1994),
uvedené údaje žalobkyne a žalovaného, ako aj ich syna, pričom žalovaný bol následne uvedený aj v
dohode o pridelení bytu. Na všetkých týchto dokumentoch ale bolo jasne uvedené členské číslo, na ktoré
sa toto pridelenie vzťahovalo, a to číslo XX XXX (ktoré patrilo otcovi žalovaného a nie žalovanému).
Navyše dohody (a to Dohoda o prevode o prevode členských práv a povinností člena SBD zo dňa

09. 05. 1994, Dohoda o výmene bytu a prevode členských práv a povinností zo dňa 10. 05. 1994)
od ktorých žalobkyňa odvodzuje nadobudnutie členských práv a povinností, boli len formálne úkony a
nikdy nevyjadrovali reálny stav, čo vyplýva aj z ich samotného znenia. O uvedenom svedčí aj to, že
byt na ulici Ľ.. T., ktorý mali žalobkyňa a žalovaný zameniť, nikdy nebol v ich užívaní, v tomto byte
nikdy nebývali a nemali k nemu žiadny právny vzťah, pričom byt na C. ulici užívali na základe dohody

s otcom žalovaného už od augusta 1993. Rovnako nedošlo ani k žiadnemu finančnému vyrovnaniu v
zmysle uvedených dohôd. Prevod členských práv a povinností, a s tým spojený prevod družstevného
bytu na C. ulici z manželov - O. G. V. V. G. bol v zmysle uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 12. 05.
1992, zrealizovaný v prospech otca žalovaného, ktorý sa stal členom družstva s členským číslom XX
XXX. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ako aj dôkazov, nie je možné prijať iný záver ako ten, že

žalobkyňa a žalovaný (ako manželia) a ani žalovaný sám sa nikdy nestali a neboli členmi uvedeného
bytového družstva, nemali členský podiel v bytovom družstve, a tak im ani byt na C. ulici nemohol byť
ako členom družstva pridelený, ako to účelovo a nepravdivo tvrdí žalobkyňa. Následne v súvislosti s
bytom na C. ul. žalobkyňa uvádza Dohodu o prevode členských práv a povinností zo dňa 09.02.2006,
ktorou malo dôjsť k prevodu členských práv a povinností k bytu zo žalovaného na pani L. G.. Je pravdou,

že v predmetnej dohode je uvedený ako prevádzajúci žalovaný. Z čl. I. tejto dohody je však zrejmé,
že prevádzajúcim bol v skutočnosti člen bytového družstva s číslom XX XXX, teda otec žalovaného a
nie žalovaný (keďže tento členom družstva nikdy nebol, ani nemohol prevádzať práva a povinnosti k
predmetnému družstevnému bytu). Žalovaný túto dohodu podpísal jedine z dôvodu, že už skôr došlo
k administratívnej chybe (čo žalovaný uviedol vyššie), a tak pre uľahčenie situácie uzavrel túto dohodu

žalovaný (a nie jeho otec tak, ako tomu malo byť správne, keďže jedine otec žalovaného bol členom
družstva). Je zrejmé, že cena, za ktorú boli prevedené členské práva a povinnosti k predmetnému
družstevnému bytu, patrila otcovi žalovaného, keďže práve (a výlučne) on bol členom družstva. Z
uvedeného dôvodu preto žalovaný vrátil finančné prostriedky vo výške 1.540.000,- SKK (51.118,63 eur)
svojmu otcovi, tak ako sa s ním dohodol. Aj napriek tomu, že žalobkyni sú vyššie uvedené skutočnosti

dobre známe, žiada, aby bola do BSM vrátená suma predstavujúca cenu za prevod členských práv
a povinností k uvedenému družstevnému bytu, t. j. 1.590.000,- SKK (t. j. 52.778,33 eur). Napokon
aj keď žalobkyňa sama uvádza, že suma 50.000 SKK bola zložená v realitnej kancelárii v hotovosti
dňa 19.01.2006 ako záloha (1.659,70 eur) a suma 1.540.000,-SKK (51.118,63 eur) bola poukázaná na
účet podľa dohody zo dňa 09.02.2006, tvrdí, že "cena za ich prevod patrí do BSM strán sporu", žiada

vyporiadať sumu 52.778,33 eur (teda sumu 1.590.000 SKK), teda ešte aj tú časť kúpnej ceny, ktorá
bola uhradená realitnej kancelárii. Účelové a ničím nepotvrdené sú aj dohady žalobkyne ohľadne kúpy
nehnuteľnosti - pozemku v k. ú. N., evidovanom na LV č. XXXX, matkou žalovaného pani D. Ď., ako aj
ďalšie tvrdenia, ktoré žalobkyňa uvádza k investíciám (kúpam) zo strany matky žalovaného. Žalovanémunie je zrejmé, odkiaľ má žalobkyňa informácie o finančnej situácii matky žalovaného, žalovaný považuje
takéto tvrdenia za irelevantné a nesúvisiace s predmetom konania, z dôvodu ktorého sa k týmto nebude
ani vyjadrovať. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobkyne, že na výstavbe rodinného domu na pozemku

v N. sa podieľala aj žalobkyňa s deťmi, či tvrdenie, že žalovaný žalobkyňu neustále presviedčal, že
rodinný dom sa stavia pre nich a ich deti. Tvrdenie, že žalobkyňa je presvedčená, že na kúpu pozemku
v N. a výstavbu rodinného domu v N., boli použité finančné prostriedky z BSM žalobkyne a žalovaného,
ako aj z predaja bytu na C., ostávajú v rovine presvedčenia žalobkyne, nakoľko táto svoje účelové a
nepravdivé tvrdenia ničím nepreukázala. Žalobkyňa navrhuje, aby sa suma 52.778,33 eur vyporiadala v

rámci vyporiadania BSM žalobkyne a žalovaného, resp. alternatívne navrhuje, aby predmetný pozemok
a rodinný dom (oba nachádzajúce sa v N.) bol zahrnutý do masy BSM. Z vyššie uvedeného je zrejmé,
že žalovaný nemôže súhlasiť s takýmto návrhom žalobkyne, keďže tento nevychádza z reálneho
skutkového stavu danej veci, nakoľko žalobkyňou uvádzaná suma 52.778,33 eur nikdy predmetom BSM
žalobkyne a žalovaného nebola a preto ani nemôže byť predmetom vyporiadania. Nehnuteľnosť vo
vlastníctve tretej osoby za danej situácie v žiadnom prípade nemôže byť prikázaná do podielového

spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného. K otázke vyporiadania sumy 7.472,68 eur, žalovaný uviedol,
že finančné prostriedky, ktoré boli získané z predaja bytu na C., patrili otcovi žalovaného, a preto mu
boli aj vrátené. Na výstavbu rodinného domu v N., ktorý je vo vlastníctve matky žalovaného, neboli
použité finančné prostriedky patriace do BSM žalobkyne a žalovaného, ako sa to účelovo snaží tvrdiť
žalobkyňa. Žalobkyňa v súvislosti s výstavbou rodinného domu v N. a jej financovaním opätovne uvádza,

že mali byť použité finančné prostriedky z BSM, pričom predkladá viaceré doklady, ktorými majú byť,
podľa jej názoru, jej tvrdenia preukázané. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že spolu s jeho
bratom O. Š., D.. XX.XX.XXXX, pomáhali svojej matke s výstavbou rodinného domu v N. na pozemku,
ktorý je evidovaný na LV č. XXXX. Aj z uvedeného dôvodu je na niektorých dokumentoch súvisiacich s
výstavbou tohto rodinného domu, a to či už ohľadne stavebných prác, kúpy materiálu a pod., uvedený

práve žalovaný. Táto skutočnosť, t. j. uvedenie mena žalovaného, resp. jeho telefónneho čísla, na
dokladoch, však nepreukazuje tvrdenie žalobkyne, že žalovaný mal použiť na úhradu týchto stavebných
prác, kúpu materiálu a pod. (o ktorých predkladá žalobkyňa dôkazy) finančné prostriedky patriace do
BSM žalobkyne a žalovaného. Všetky práce, ako aj nákup materiálu na stavbu predmetného rodinného
domu boli financované z finančných prostriedkov patriacich rodičom žalovaného (čestné vyhlásenie

matky žalovaného, čestné vyhlásenie brata žalovaného, čestné vyhlásenie otca žalovaného). Žalobkyňa
zmluvou o dielo zo dňa 03.11.2009, ktorú predkladá spolu s cenovou ponukou zo dňa 12.10.2009
(oba doklady sú vystavené na meno otca žalovaného, pričom je na nich uvedené len telefónne číslo
žalovaného), príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 04.11.2009, zo dňa 11.11.2009 (vystavené
na otca žalovaného), či preberacím protokolom (vystaveným na otca žalovaného), svoje tvrdenia o

investovaní finančných prostriedkov z BSM do majetku tretej osoby žalovaným nepreukázala. Rovnaký
záver je podľa žalovaného potrebné prijať aj vo vzťahu k ďalším listinám predloženým žalobkyňou.
Skutočnosť, že boli vystavené nejaké faktúry, na ktorých je uvedené meno a adresa žalovaného, resp.
jeho telefónne číslo, resp. realizované iné platby, nepreukazuje, že tieto faktúry (výdavky) žalovaný
uhradil z prostriedkov patriacich do BSM žalobkyne a žalovaného tak, ako to tvrdí žalobkyňa. Všetky

platby vyplývajúce z vyššie uvedených dokladov na stavbu rodinného domu v N. patriaceho matke
žalovaného, boli hradené z prostriedkov, ktoré patrili rodičom žalovaného. Vzhľadom na uvedené sa
žalovaný nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že je potrebné vyporiadať sumu 7.472,68 ,-eur (resp.
sumu 14.945,36 eur) v rámci vyporiadania ich BSM. V žalobe žalobkyňa žiadala vyporiadať sumu
49.548,56 eur, ktorú sumu mal žalovaný použiť bez jej súhlasu z prostriedkov patriacich do BSM. V

tejto súvislosti žalobkyňa predkladá Zmluvu o pôžičke zo dňa 07.08.1999. Žalovaný k týmto tvrdeniam
uviedol, že finančné prostriedky vo výške 1.492.700 SK (t. j. 49.548,56 eur) žalovaný prevzal od svojej
matky, ktorá finančné prostriedky matka žalovaného prevzala od svojho otca, pána Ľ. Ď. (starého
otca žalovaného). Uvedené finančné prostriedky boli žalovanému odovzdané za účelom investovania
v obchodnej spoločnosti SUN a.s. Z uvedeného investovania mali byť získané výnosy (aspoň podľa

informácií, ktorými žalovaný v tom čase disponoval). Dohoda starého otca žalovaného a žalovaného
znela tak, že uvedené finančné prostriedky vo výške 1.492.700 SKK starému otcovi vráti a výnosy
z tohto investovania si žalovaný ponechá. Obchodná spoločnosť SUN, a.s. však skrachovala, a tak
sa žalovaný nielenže nedostal k žiadnym výnosom z tohto "investovania", ale dokonca prišiel aj o
finančné prostriedky patriace jeho starému otcovi. Vzhľadom na uvedené v čase, kedy boli tieto finančné

prostriedky investované žalobkyňa a žalovaný ani nedisponovali takou finančnou hotovosťou (čestné
vyhlásenie matky žalovaného).7. 3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol v odôvodnení rozsudku vyjadrenie žalobkyne, ktorá uviedla,
že byt na ul. N.Á. je majetok patriaci do BSM strán sporu, navrhla, aby byt na ul. N. bol prikázaný
do jej výlučného vlastníctva z dôvodu, že so žalobkyňou býva teraz v prenajatom byte jej Z. F., D..

XX.XX.XXXX a napriek tomu, že byt patrí do BSM strán sporu, tento dal žalovaný do prenájmu cudzej
osobe. Žalobkyňa poprela tvrdenie žalovaného, že podpísala Dohodu o užívaní bytu s pánom M. M.,
vyslovila, že o nej nemala vedomosť a nepozná text jej písomného znenia. Žalovaný takúto dohodu
nepredložil. Žalobkyňa uviedla, že nemá ani vedomosť, že by bola podpísaná Zmluva o budúcej zmluve
o prevode vlastníctva bytu, poprela tvrdenie žalovaného, že mu na kúpu bytu na ul. N. požičala peniaze

jeho matka a spochybnila Čestné vyhlásenie matky žalovaného, uviedla, že chýba doklad o odovzdaní
a skutočnom prijatí takýchto peňazí v prospech žalovaného (príjmový doklad, výpis z účtu, zmluva o
pôžičke). Žalovaným predložené Potvrdenie o zaplatení bytu zo dňa 27.03.2011 nie je podľa žalobkyne
spôsobilým dôkazom o tom, že matka žalovaného skutočne požičala peniaze žalovanému za účelom
kúpy bytu na ul. N.. Pokiaľ ide o nesplatenú časť úveru vo výške 18.821,81 eur ako spoločný záväzok
voči Všeobecnej úverovej banke, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155,

žalobkyňa navrhla, aby dlh zo spoločného záväzku prevzala žalobkyňa. Žalobkyňa súhlasila s tvrdením
žalovaného, aby prevzatie zostatku z úveru v aktuálnej výške ku dňu vyporiadania bolo uložené tej
strane sporu, ktorej bude prikázaný do výlučného vlastníctva byt ul. N.. Žalobkyňa nesúhlasila s návrhom
žalovaného, aby mu z BSM bola vrátená celá suma splátok úveru vo výške ku dňu vyporiadania, resp.
nesúhlasila, aby musela žalovanému vrátiť jednu polovicu z týchto neuhradených splátok. Žalobkyňa

tvrdila, že počas trvania manželstva platila tento úver vo výške 240,- eur mesačne, a to počnúc dňom
19.09.2011 až do dňa 21.04.2016, spolu celkom 12 960,- eur, tvrdila, že nebol to len žalovaný, ktorý
platil splátky predmetného úveru, ale aj žalobkyňa, ktorú žalovaný nútil, aby mu prispievala na tento
úver. Pohyb transakcii bol taký, že žalobkyňa platila mesačne sumu 240,- eur na účet žalovaného a
z jeho účtu v banke potom odchádzali splátky úveru (História transakcií na účte žalobkyne). Ohľadom

vyporiadania sumy 52.778,33 eur (1 590 000 Sk) ako kúpnej ceny za byt ul. C., ktorú žalovaný minul
mimo rámec BSM, a k otázke vzniku členstva družstva otca žalovaného sa nevedela vyjadriť, z dôkazov
predložených žalobkyňou, na obidvoch dohodách o nakladaní s členským podielom figuruje jej meno a
meno jej bývalého manžela (žalovaného). Na základe Dohody o prevode členských práv a povinností
člena SBD zo dňa 09.05.1994 nadobudli strany sporu ako manželia členské práva k družstevnému bytu

č. XXX na X. podlaží bytového domu na C. ulici č. XX S. N. (byt ul. C.) a súčasne stranám sporu vznikol
spoločný nájom družstevného bytu ul. C.. Poukázala na ust. § 700 ods. 3, § 703 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie
zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo
manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

Žalovaným predložený dôkaz "Oznámenie o prijatí za člena zo dňa 15.02.1993" ak by sa týkal otca
žalovaného (chýba tam dátum narodenia), Dohodu o prevode členských práv a povinností člena SBD
zo dňa 09.05.1994 uzatvárali žalovaný a žalobkyňa ako manželia, takže členské práva a povinnosti k
bytu C. vznikli im dvom, a nie otcovi žalovaného. Žalobkyňa nepopiera žalovaným predložený dôkaz
"Kúpna zmluva zo dňa 12.05.1992", v zmysle ktorej mal otec žalovaného nadobudnúť byt ul. C. ako časť

odplaty za predaj jeho rodinného domu v U., avšak otec žalovaného daroval byt ul. C. stranám sporu,
ktorí už mali v tom čase spoločného syna H., nešlo len o dohodu o užívaní tohto bytu stranami sporu,
ale o plnohodnotný dar žalovanému a žalobkyni, pričom úmysel darcu darovať byt na ul. C. obidvom
manželom je zjavný, nakoľko ich obidvoch nechal zapísať ako nájomcov družstevného nájomného bytu.
Na základe uvedeného žalobkyňa dospela k záveru, že keďže sa strany sporu stali v zmysle § 703 ods.

1 Občianskeho zákonníka nájomcami (družstevnému) bytu za trvania manželstva, vznikol im spoločný
nájom bytu manželmi a vznikol im v zmysle § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka so spoločným nájmom
bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve. Preto keď následne Dohodou o prevode
členských práv a povinností zo dňa 09.02.2006 došlo k prevodu členských práv a povinnosti k bytu
na ul. C. na tretiu osobu, a to za cenu 1 590 000 Sk (52 778,33,- eur), a bolo tomu tak počas trvania

manželstva,cenazaichprevodpatrídoBSMstránsporu(Dohodaoprevodečlenskýchprávapovinností
člena SBD zo dňa 09.05.1994 - Dohoda o prevode členských práv a povinností zo dňa 09.02.2006).
Žalobkyňa poprela tvrdenie žalovaného, že po predaji bytu na ul. C. musel vrátiť peniaze svojmu otcovi,
nakoľko sa jej o tom žalovaný nikdy nezmienil, nikdy tieto peniaze otec žalovaného od žalovaného alebo
od žalobkyne nežiadal, a preto žalobkyňa spochybnila Čestné vyhlásenie otca žalovaného. Žalobkyňa

poprela pravdivosť tvrdení uvedených v žalovaným predloženom Čestnom vyhlásení otca žalovaného aj
z toho dôvodu, že obsahuje rozpor so skutočnosťou v tom smere, že v čase kúpy Pozemku N. a stavby
rodinného domu na ňom, otec žalovaného už dávno nežil s matkou žalovaného, s ktorou bol už niekoľko
rokov rozvedený a súčasne bol ženatý s inou ženou, konkrétne s pani P. Š.G., F.. R., s ktorou uzavrelmanželstvodňa24.07.1999.Druhémanželstvootcažalovanéhonetrvalodlho,keďžeuždňa21.02.2007
bol právoplatne rozvedený so svojou druhou manželkou P., s ktorou sa rozviedol kvôli svojej známosti
so svojou terajšou, v poradí treťou manželkou R. Š., s ktorou žije doteraz a teda ako možno uveriť, že

otec žalovaného finančne, alebo akokoľvek inak pomáhal svojej bývalej (prvej) manželke, s ktorou nežil
prinajmenšom od 24.07.1999. Absurdné je tvrdenie uvedené v Čestnom vyhlásení otca žalovaného,
podľa ktorého bytové družstvo malo "omylom" k dispozícii osobné údaje žalovaného a uviedlo ich
"omylom" namiesto osobných údajov otca žalovaného. Vyplýva to aj z Rozhodnutia o pridelení bytu
zo dňa 10.05.1994, v ktorom sú uvedené osobné údaje žalovaného, a ktorý aj ako člen družstva

byt prevzal, keďže je na ňom uvedený jeho podpis a paradoxne aj rovnaké členské číslo, ako vždy
žalovaný uvádza, konkrétne XX XXX (Rozhodnutie o pridelení bytu zo dňa 10.05.1994). Žalobkyňa
dospela k presvedčeniu, že peniaze z predaja bytu na ul. C. použil žalovaný na kúpu pozemku N. a
stavbu rodinného domu na ňom, teda ich nepoužil na účel nadobudnutia alebo udržania majetku v
BSM, a táto suma vo výške 1.590.000 Sk (52 778,33,- eur) sa má zaradiť do BSM a je potrebné ju
vyporiadať. Žalobkyňa zotrvala na svojich tvrdeniach ohľadom toho, že na stavbe rodinného domu na

pozemku N. výrazne pomáhala aj žalobkyňa, spolu s deťmi. Žalovaný neustále žalobkyňu presviedčal a
ubezpečoval, že rodinný dom sa stavia pre nich a ich deti. Žalobkyňa ani na okamih nepochybovala, že
by tento rodinný dom mohol byť vo vlastníctve niekoho iného ako v ich vlastníctve, a až neskôr zistila, že
pozemok N. je napísaný na matku žalovaného. Vyporiadanie ohľadom sumy 14.945,36 eur ako sumy,
ktorú žalovaný minul mimo rámec BSM (stavebné práce a materiál použité na stavbu domu rodinného

domu),žalobkyňapoprelapravdivosťtvrdeníuvedenýchvČestnomvyhláseníotcažalovaného,týkajúce
sa nákupu stavebného materiálu, keďže v čase jeho nákupu otec žalovaného už dávno nežil s matkou
žalovaného, s ktorou bol už niekoľko rokov rozvedený a súčasne bol ženatý s inou ženou, takže ťažko
možno uveriť, že otec žalovaného finančne, alebo akokoľvek inak pomáhal svojej bývalej manželke.
Rovnako je absurdné, aby otec žalovaného nakupoval stavebný materiál tak, že na fakturačných a

zmluvných údajoch uvedenie síce svoje meno a priezvisko, avšak telefónne číslo už uvedie na svojho
syna, teda žalovaného. V čase nákupu stavebného materiálu, ani nikdy predtým, otec žalovaného nemal
trvalý alebo akýkoľvek iný pobyt na adrese S. X, N., na tejto adrese mal pobyt žalovaný spolu so
žalobkyňou. Adresa S. X, N., je adresou rodinného domu vo vlastníctve matky žalovaného, v ktorom
vždy bývala. Čestné vyhlásenie matky žalovaného a Čestné vyhlásenie brata žalovaného, tvrdenia v

nichuvedenéžalobkyňapoprelaakoajtvrdeniauvedenévtýchto čestnýchvyhláseniach,žepriplatbách
súvisiacich so stavebnými prácami a s nákupom, stavebných materiálov boli použité peniaze patriace
matkežalovanéhoaotcovižalovaného,nakoľkovtomčaseuždávnonebolimanželmi.Žalobkyňatvrdila,
že je presvedčená, že žalovaný minul minimálne sumu 14.945,36 eur so spoločných peňazí patriacich
do BSM strán sporu, pričom polovicu tejto sumy, t.j. sumu 7.472,68 eur, je potrebné pripočítať žalobkyni.

Vyporiadanie ohľadom sumy 49.548,56 eur (1.492.700 Sk) ako sumy, ktorú žalovaný mal minút mimo
rámec BSM (pôžička zo dňa 07.08.1999), žalobkyňa na základe vyjadrenia žalovaného poprela tvrdenie
uvedené v Čestnom vyhlásení matky žalovaného, že prevzala peniaze vo výške 1.492.700 Sk (49.548,5
eur) od svojho otca Ľ. Ď. s tým, že toto tvrdenie, keďže sa nedá overiť a je len účelovým tvrdením s
cieľom ovplyvniť výsledok sporu v prospech žalovaného. V Zmluve o pôžičke zo dňa 07.08.1999 sú

zmluvnými stranami jednoznačne len žalovaný a spoločnosť SUN a. s., so sídlom Viedenská cesta č. 7,
851 01 Bratislava, IČO: 35761733. Vzhľadom na to žalobkyňa dospela k záveru, že žalovaný poskytol
peniaze patriace do BSM strán sporu spoločnosti SUN a.s. a použil túto sumu bez toho, aby o tom
žalobkyňa vedela, mimo rámec BSM.

8. V odôvodnení rozsudku uvádza súd prvej inštancie aj reakciu žalovaného na vyjadrenia žalobkyne.
Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa mala vedomosť o dohode s pánom M. o užívaní bytu po
dobu 10 rokov (ktorá uplynie v roku 2021), dohoda bola uzavretá z dôvodu, že kúpna cena za prevod
vlastníckeho práva k tomuto bytu bola dojednaná v nižšej sume. Pôvodne bola táto dohoda realizovaná
iba ústnou formou pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (A. M. zostal v predmetnom byte

naďalej bývať práve na základe tejto dohody), následne pán M. trval aj na uzavretí písomnej dohody,
ktorú žalovaný nemá k dispozícii a presne ani si nespomínal, či ju podpísal iba on alebo aj spolu so
žalobkyňou, tvrdil, že k podpisu tejto dohody došlo jednoznačne so súhlasom a vedomím žalobkyne.
O tom svedčí aj tá skutočnosť, že po celú dobu (teda od roku 2011) žalobkyňa nemala žiadne výhrady
proti dohodnutému užívaniu bytu pánom M.. Žalobkyňa až teraz (resp. po rozvode manželstva) začala

mať účelové výhrady a namietala dohodu, o ktorej vedela, a s ktorou súhlasila. Podľa žalovaného je
nepochybné, že nielen žalovaný, ale aj žalobkyňa vyjadrili súhlas s užívaním predmetnej nehnuteľnosti
pánom M. vychádzajúc z uvedeného považoval tvrdenia žalobkyne v tomto smere za nepravdivé a
zavádzajúce. Na preukázanie tejto skutočnosti - dohody o užívaní predmetného bytu, ktorú skutočnosťžalobkyňa rozporuje, žalovaný navrhol výsluch svedka pána M. M., D.. XX.XX.XXXX, bytom N. XX S.
N.. V tej súvislosti žalovaný upozornil na skutočnosť, ktorú uvádzal vo vyjadrení, že kúpna cena za
tento byt bola (v porovnaní s cenami na trhu s nehnuteľnosťami v tom čase) podstatne nižšia, čo bolo

odôvodnené práve užívaním tejto nehnuteľnosti pánom M. po dobu 10 rokov (na základe už spomínanej
dohody), v prípade predčasného ukončenia užívania predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalobkyne a
žalovaného, sú povinní žalobkyňa a žalovaný pánovi M. zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20.000,- eur.
Žalobkyňa poprela podpísanie dohody o užívaní bytu, poprela, že by podpisovala Zmluvu o budúcej
zmluve o prevode vlastníctva bytu. Žalovaný trval na tom, že žalobkyňa podpísala aj Zmluvu o uzavretí

budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 28.03.2011, o čom svedčí jej podpis na tejto zmluve
(ktorú predložil, Zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 28.03.2011). Žalobkyňa
poprela, že by žalovanému na kúpu predmetného bytu jeho matka požičala finančné prostriedky a
rozporovala čestné vyhlásenie zo strany matky žalovaného. Žalovanému nebolo zrejmé, na základe
akých skutočností žalobkyňa čestné vyhlásenie matky žalovaného hodnotí ako klamlivé, účelové a
urobené v snahe ovplyvniť výsledok sporu, keďže neuviedla ani jeden dôvod, argument pre tento

svoj záver, a preto obranu žalobkyne v tomto smere považoval žalovaný za neúčinnú. Poprel tvrdenie
žalobkyne, že by chýbal akýkoľvek doklad o odovzdaní a skutočnom prijatí týchto peňazí, ako napr.
príjmový doklad, výpis z účtu, zmluva o pôžičke, nakoľko žalovaný (okrem čestného vyhlásenia svojej
matky) predložil spolu so svojím vyjadrením aj Potvrdenie o zaplatení za byt zo dňa 27.03.2011.
Práve uvedené potvrdenie nahrádza príjmový doklad, na ktorom je podpis matky žalovaného, ktorá

peniaze odovzdávala a podpis predávajúceho pána M., ktorý peňažné prostriedky preberal. Finančné
prostriedky matkou žalovaného neboli poskytnuté bankovým prevodom na účet, ale v hotovosti (tak, ako
to vyplýva aj z predloženého potvrdenia zo dňa 27.03.2011). K žalobkyňou uvádzanej zmluve o pôžičke
žalovaný uviedol, že táto môže byť uzavretá aj ústne. Kúpna cena za predmetný byt predstavovala
sumu 58.850,- eur, pričom z tejto bola suma 40.000,-eur uhradená prostredníctvom hypotekárneho

úveru poskytnutého žalobkyni a žalovanému (čo žalobkyňa nepopiera). Z uvedenej skutočnosti je
zrejmé, že na financovanie kúpy tejto nehnuteľnosti potrebovali žalobkyňa a žalovaný získať finančné
prostriedky, nakoľko vlastnými nedisponovali a z uvedeného dôvodu si žalobkyňa a žalovaný zobrali
úver vo výške 40.000,- eur a zostávajúcu časť kúpnej ceny poskytla (ako pôžičku) vo výške 18.850,- eur
matka žalovaného žalovanému. Žalobkyňa na vyvrátenie preukázaných tvrdení žalovaného (čestným

vyhlásením matky žalovaného, potvrdením o zaplatení za byt zo dňa 27.03.2011, ako aj ostatnými
dôkazmi) neuviedla nič a ani nepredložila žiadny dôkaz, a preto jej obranu považuje žalovaný za
neúčinnú. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností v súvislosti s poskytnutím finančných prostriedkov
vo výške 18.850,- eur žalovanému jeho matkou, žalovaný navrhol vypočuť (aj k tejto skutočnosti)
svedka pána M. (ktorý osobne prijal uvedené finančné prostriedky od matky žalovaného), ako aj svoju

matku pani D. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, XXXXX N.. Žalovaný nesúhlasil s návrhom
žalobkyne, aby bol tento byt prikázaný do jej výlučného vlastníctva. Žalovaný navrhuje, aby bol tento
byt prikázaný do jeho výlučného vlastníctva tak, ako to už uviedol. Zároveň žalovaný zotrvával na tom,
že žiadal, aby mu bola z BSM vrátená suma 18.850,- eur. K replike žalobkyne kde žalobkyňa naďalej
uvádza , že zostatok nesplatenej časti úveru je vo výške 18.821,81 ,- eur, žalovaný je toho názoru, že

je potrebné pri vyčíslený tohto spoločného záväzku vychádzať z výšky zostatku úveru ku dňu rozvodu
manželstva, v danom prípade ku dňu 02.08.2018. Vychádzajúc zo žalovaným predloženého potvrdenia
z banky zo dňa 24.01.2020 zostatok úveru ku dňu 02.08.2018 predstavoval sumu v celkovej výške
18.860,85,- eur (t. j. istina: 18.818,50,- eur + úroky: 37,26 ,- eur + poistenie nehnuteľnosti: 5,09,- eur).
Od rozvodu manželstva, t. j. od 02.08.2018 do marca 2020, t. j. spolu 20 mesiacov, žalovaný uhradil

na splátky úveru sumu v celkovej výške 3.829,- eur (20 x 191,45 ,- eur), pričom vyplatil celý zostatok
úveru vo výške 15.591,56 eur. Práve túto sumu 19.420,56 ,- eur (splátky - 3.829,- ,- eur + zostatok
úveru - 15.591,56 ,- eur) je potrebné v rámci tohto konania vyporiadať. Žalovaný s podaním zo dňa
29.01.2020 zaslal súdu výpis z účtu preukazujúci splátky úveru za obdobie rokov 2018 a 2019. Zároveň
žalovaný súdu predložil dôkazy -výpis z účtu preukazujúci splátky za ďalšie obdobie, t. j. do marca 2020

a výšku uhradeného zostatku úveru. Je nutné rozlišovať úhrady splátok za trvania manželstva (na ktoré
boli použité finančné prostriedky patriace do BSM) a úhrady splátok po zániku manželstva (v danom
prípade po dni 02.08.2018). Zánikom manželstva došlo k zániku BSM žalobkyne a žalovaného. Zánikom
BSM došlo k tomu, že úhrady splátok, ktoré žalovaný od tohto dátumu uskutočnil, sa realizovali z jeho
výlučných finančných prostriedkov. Rovnako tak z jeho výlučných prostriedkov sa realizovala aj úhrada

zostatku hypotekárneho úveru. Žalovaný preto žiadal v súlade s ust. § 150 Občianskeho zákonníka,
vrátenie polovice takto vynaložených finančných prostriedkov, ktoré na spoločný záväzok žalobkyne a
žalovaného vynaložil zo svojho výlučného majetku. Takto žalovaným vynaložené finančné prostriedky
(z jeho výlučného majetku) predstavujú sumu 19.420,56,- eur (splátky - 3.829,-eur + zostatok úveru -15.591,56,- eur), z ktorej polovicu (v súlade s ust. § 150 Obč.zák.) žalovaný žiadal z BSM vrátiť, a to
vo výške 9.710,28 ,- eur. Žalovaný ďalej uviedol, že predložil Oznámenie o prijatí otca žalovaného za
člena Stavebného bytového družstva zo dňa 15.02.1993 (ktorým rozhodnutím bolo otcovi žalovaného

pridelené číslo XX XXX), a z ktorého je nepochybné, že členom družstva bol otec žalovaného. Táto
skutočnosť je v danej veci zásadná, nakoľko prideliť (na základe rozhodnutia družstva) družstevný byt
možno jedine a výlučne členovi družstva, ktorý má (na základe členstva) zároveň členský podiel v
bytovom družstve. Vzhľadom na to, že žalobkyňa a ani žalovaný sa nikdy nestali členmi uvedeného
družstva (opak žalobkyňou preukázaný nebol), nemohol im byť ani pridelený predmetný byt na C. ul.

v N. (a ani žiadny iný družstevný byt vo vlastníctve tohto družstva). Z rozhodnutia družstva o pridelení
bytu zo dňa 10.05.1994 (ktorým žalovaná argumentuje) vyplýva, že predmetný byt bol pridelený členovi
družstva s číslom XX XXX, to zn. otcovi žalovaného a nie žalovanému (i keď je nesprávne uvedený
dátum narodenia ako dátum narodenia žalovaného, ktorú nezrovnalosť žalovaný ozrejmil už vo svojom
predchádzajúcom vyjadrení). Žalobkyňa odvodzuje nadobudnutie členských práv k družstevnému bytu
ňou a žalovaným a vznik ich spoločného nájmu k tomuto bytu tiež od Dohody o prevode členských práv

a povinností člena SBD zo dňa 09.05.1994. K tejto sa žalovaný už vyjadril, pričom jasne uviedol, že išlo
výlučne o formálny úkon (a to aj s ohľadom na obsah tejto dohody, ako aj Dohody o výmene bytu a
prevode členských práv a povinností zo dňa 10.05.1994), ktorý nikdy nekorešpondoval so skutočným
stavom. Vzhľadom na vyššie uvedené (ako aj uvedené žalovaným, v jeho predchádzajúcom vyjadrení),
a tiež predložené listinné dôkazy je zrejmé, že prevod členských práv a povinností a s tým spojený

prevod družstevného bytu na C. ul. v N. z manželov G. bol v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 12.05.1992
zrealizovaný v prospech otca žalovaného. Na jednej strane žalobkyňa tvrdí, že na základe dohody zo
dňa 09.05.1994 žalobkyňa a žalovaný nadobudli členské práva k uvedenému bytu (a tým im vznikol
aj spoločný nájom), no na strane druhej tvrdí, že predmetný byt im (žalobkyni a žalovanému) daroval
otec žalovaného. Žalovaný k týmto tvrdeniam žalobkyne uvádza, že nie je správne tvrdenie žalobkyne,

že otec žalovaného žalobkyni a svojmu synovi (žalovanému) daroval predmetný byt, keďže tento im
darovať ani nemohol, nakoľko družstevný byt je vo vlastníctve príslušného družstva a iba v užívaní
(nájme) člena družstva. Ak by mal otec žalovaného v úmysle (bezodplatne) previesť tieto členské práva
a povinnosti k predmetnému bytu, urobil by tak ich prevodom a nie darovaním družstevného bytu tak,
ako to uvádza žalobkyňa (ktoré ani nie je možné vzhľadom na už uvedené). K takémuto prevodu však

nikdy nedošlo, pričom žalobkyňa a žalovaný na základe dohody s otcom žalovaného predmetný byt
mali iba v užívaní. Žalobkyňa svojím tvrdením, že otec žalovaného mal žalobkyni a žalovanému darovať
predmetný byt , sama svojimi vyjadreniami potvrdzuje, že členské práva a povinnosti k tomuto bytu mal
otec žalovaného (keďže tieto mal podľa vyjadrení žalobkyne "darovať") a nie žalobkyňa a žalovaný.
Ak by tomu tak nebolo, na čo by im otec žalovaného "daroval" byt, keby oni sami už mali k tomuto

bytu členské práva a povinnosti. Účelové a zavádzajúce tvrdenia žalobkyne si tak odporujú. Tvrdenie
žalobkyne o darovaní družstevného bytu je nielen nesprávne (a takýto právny úkon v danom prípade
dokonca nemožný), ale tiež v rozpore so skutkovým stavom v danej veci a predloženými listinnými
dôkazmi (najmä kúpnou zmluvou zo dňa 12.05.1992, oznámením o prijatí za člena zo dňa 09.02.1993,
čestným vyhlásením otca žalovaného, z ktorých je zrejmé, že členské práva a povinnosti mal vždy ako

člen družstva výlučne otec žalovaného. K samotnému údajnému úmyslu otca žalovaného "darovať"
predmetný byt žalobkyni a žalovanému, ktorý má byť, podľa názoru žalobkyne, zjavný "nakoľko ich
obidvoch nechal zapísať ako nájomcov družstevného bytu", žalovaný uvádza, že mu nie je zrejmé,
kam mali byť žalobkyňa a žalovaný zapísaní ako nájomcovia družstevného bytu. Žalobkyňa mala za
to, že na základe Dohody o prevode členských a práv a povinností zo dňa 09.02.2006 došlo k prevodu

členských práv a povinností k bytu na C. ul. v N. žalobkyňou a žalovaným na tretiu osobu za trvania
manželstva, a to za cenu 1.590.000 SKK (t. j. 52.778,33,- eur), a preto táto suma patrí do BSM. K
obsahu tejto dohody zo dňa 09.02.2006 sa žalovaný už vyjadril, pričom uviedol, že táto Dohoda, ako
aj Dohoda zo dňa 09.05.1994, boli len formálnymi úkonmi (čo potvrdzuje samotný obsah týchto dohôd
a jeho rozpor s reálnym stavom, a to, že k plneniu - finančnému vyrovnaniu v zmysle týchto dohôd,

nikdy nedošlo. Žalovaný z týchto dôvodov nemôže súhlasiť so záverom žalobkyne o tom, že cena za
prevod členských práv a povinností k predmetnému bytu patrí do BSM a túto je potrebné vyporiadať.
Vzhľadom na vyššie uvedené je teda nepochybné, že členom družstva sa stal iba otec žalovaného,
nikdy nie žalobkyňa a ani žalovaný, členské práva a povinnosti k predmetnému bytu nadobudol ako člen
družstva otec žalovaného, nie žalovaný, resp. žalovaný a žalobkyňa ako manželia, k prevodu členských

práv a povinností zo žalobkyne a žalovaného nikdy nedošlo, k prevodu členských práv a povinností
zo žalobkyne a žalovaného na tretiu osobu dôjsť nikdy ani nemohlo. Žalobkyňa rozporovala tvrdenie
žalovaného, že finančné prostriedky vo výške 51.118,63 eur (t. j. 1.540.000,- SK) vrátil žalovaný svojmu
otcovi, keďže tieto mu z prevodu patrili. Žalobkyňa uvádza, že žalovaný sa jej nikdy nezmienil o tomto,resp., že otec žalovaného nikdy od nej ani od žalovaného tieto peniaze nežiadal. Uvedené tvrdenie
žalobkyne sa nezakladá na pravde, čo žalovaný vie preukázať výsluchom svedka - svojho otca, ktorého
v konaní navrhuje vypočuť aj k tejto skutočnosti. Žalovaný však dodáva, že žalobkyni bola známa tá

skutočnosť, že peniaze boli vrátené otcovi žalovaného, keďže byt, ktorý sa predal, patril jemu. Túto
skutočnosť žalobkyňa ani raz nenamietala a účelovo ju zneužíva v rámci tohto konania. Uvedené, to zn.
odovzdanie týchto finančných prostriedkov žalovaným svojmu otcovi, potvrdzuje aj čestné vyhlásenie
otca žalovaného. Žalobkyňa rozporovala čestné vyhlásenie otca žalovaného aj v tomto smere. Žalovaný
odmieta záver žalobkyne o tom, že tvrdenia otca žalovaného uvedené v čestnom vyhlásení sú klamlivé,

účelové, urobené s cieľom pomôcť žalovanému v spore. Je to žalobkyňa, ktorá uvádza nepravdivé a
zavádzajúce tvrdenia, keďže žalobkyňa vie, aký bol reálny stav v súvislosti s predmetným bytom a
prevodom členských práv a povinností k bytovému družstvu. Žalobkyňa poprela pravdivosť aj ďalších
tvrdení uvedených v čestnom vyhlásení otca žalovaného, pričom uvádza, že toto "...obsahuje rozpor
so skutočnosťou v tom smere, že v čase kúpy Pozemku N. a stavby rodinného domu na ňom otec
žalovaného už dávno nežil s matkou žalovaného, s ktorou bol už niekoľko rokov rozvedený a bol ženatý

s inou ženou, konkrétne s pani P. Š., F.. R.C., s ktorou uzavrel manželstvo dňa 24.07.1999." Žalovanému
nie je zrejmé, ako tvrdenie žalobkyne, že otec žalovaného bol v čase kúpy pozemku v N. a výstavby
rodinného domu na ňom (matkou žalovaného, t. j. bývalou manželkou otca žalovaného) ženatý s inou
ženou, má preukazovať nepravdivosť tvrdení otca žalovaného, že pri platbách v súvislosti s výstavbou
rodinného domu boli použité výlučne finančné prostriedky, ktoré patrili jemu (otcovi žalovaného) a jeho

bývalej manželke (matke žalovaného). Tieto tvrdenia žalobkyne podľa žalovaného nič nepreukazujú
a nesúvisia s predmetom tohto konania. Žalobkyňa (resp. jej právny zástupca) sa podrobne venovala
osobnému životu otca žalovaného, keď ďalej vo svojom vyjadrení (v bode 26.) uvádza, že manželstvo
otca žalovaného s pani P. Š. bolo rozvedené 21.02.2007 z dôvodu jeho ďalšej známosti s pani R. Š.
(jeho treťou manželkou). Vzhľadom na uvedené skutočnosti mala žalobkyňa za to, že ťažko možno

uveriť tomu, že by otec žalovaného pomáhal svojej prvej manželke (matke žalovaného), s ktorou
nežil prinajmenšom od 24.07.1999. Žalovaný ako prvé uvádza, že tieto dohady žalobkyne nemajú pre
konanie žiadnu výpovednú hodnotu, pre toto konanie sú irelevantné. Osobný život otca žalovaného nie
je predmetom tohto konania a s týmto konaním nijako nesúvisí. Žalobkyňa opätovne vyslovila svoje
presvedčenie, že peniaze z prevodu bytu na C. ul. v N. (v sume 52.778,33,- eur) mal žalovaný použiť

na kúpu pozemku v N. (o ktorom podľa jej vyjadrení zistila, že je napísaný na matku žalovaného),
a že tieto je potrebné zaradiť do BSM a vyporiadať. Tento pozemok je tak, ako už žalovaný uviedol,
vo vlastníctve jeho matky, o čom žalovaná mala od začiatku vedomosť, a ktorá skutočnosť navyše
nepochybnevyplývaajzverejnedostupnéhoportáluG..sk.Žalovanýzotrvávanatom,žeaniskutočnosť,
že na niektorom z dokladov sú uvedené údaje žalovaného (resp. niektoré údaje), nepreukazuje tvrdenia

žalobkyne o údajných úhradách materiálu, či stavebných prác na dome matky žalovaného. Žalovaný na
takéto úhrady finančné prostriedky ani nemal. Žalovaný v súvislosti s preukázaním svojich tvrdení, že
neinvestovalfinančnéprostriedkyzBSMdomajetku,svojejmatky,predložilčestnévyhlásenietaksvojho
otca, ako aj matky a brata, keďže práve títo boli zainteresovaní na výstavbe predmetného rodinného
domu. Žalobkyňa poprela už vyššie tvrdenia otca žalovaného uvedené v jeho čestnom vyhlásení a v

tejto časti svojho vyjadrenia popiera aj tvrdenia uvedené matkou žalovaného a bratom žalovaného, ktoré
dokonca označuje za číre klamstvo, no bez ďalšieho, resp. opätovne iba s argumentáciou, že v tom čase
matka a otec žalovaného už dávno neboli manželmi. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia o údajnom
investovaní finančných prostriedkov z BSM žalovaným ani predložením Zmluvy o pôžičke, nakoľko
táto nič nepreukazuje. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný mal investovať uvedené finančné prostriedky vo

výške 49.548,56 ,- eur z prostriedkov BSM, v konaní nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by takýmito
finančnými prostriedkami manželia (žalobkyňa a žalovaný) v tom čase vôbec disponovali. Vzhľadom na
vyššie uvedené žalovaný považoval tvrdenia žalobkyne za nepravdivé, zavádzajúce a nepreukázané.
Žalovaný poukázal na to, že poprieť určité tvrdenia, či skutočnosti bez ďalšieho nepostačuje na účinnú
procesnú obranu. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú obaja (bývalí)

manželia ako strany sporu v postavení tak žalobcu, ako aj žalovaného (tzv. iudicum duplex) a žalovaný
trval na svojom návrhu na vyporiadanie BSM.

9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil a ustálil nasledovný skutkový stav. Z
listu Stavebného bytového družstva v obvode Bratislava IV. zo dňa 15.02.1993 adresovaného O. Š.,

N. XX, N. (otcovi žalovaného), vyplýva, že predstavenstvo Stavebného bytového družstva v obvode
Bratislava IV na svojom zasadnutí dňa 09.02.1993 prerokovalo jeho prihlášku a prijalo ho za člena
SBD v zmysle ustanovenia článku 10 odsek. 1 stanov SBD s členským číslom XXXXX. Strany sporu
uzatvorili manželstvo dňa 03.07.1993, pred Obvodným úradom v Z. D. S.. Z rozhodnutia o prideleníbytu Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV. zo dňa 10.05.1994 vyplýva, že predstavenstvo
Družstva uznesením členovi členské číslo XXXXX O. Š. pridelil byt č. XXX v bloku XXX S. N. na
ulici C. Č.. XX pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva. Z obsahu zmluvy o pôžičke

XXXXXXXXX zo dňa 17.08.1999 vyplýva, že O. Š. ako veriteľ spoločnosti SUN a.s. ako dlžníkovi
požičal sumu 1.492.700,- SK na financovanie zahranično- obchodnej investičnej činnosti. Z obsahu
rozsudku Okresného súdu Bratislava II. č.k. 20C/191/2006-27, právoplatný dňa 21.02.2007 vyplýva, že
súdmanželstvoúčastníkovO.Š.D.XX.XX.XXXXV.P.Š.F.R.D.XX.XX.XXXX,uzavretédňa24.07.1999
rozviedol. Zmluva o budúcej zmluve z 28.03.2011 uzatvorená v zmysle § 50a Obč. Zákonníka medzi

budúcim predávajúcim M. M. a budúcimi kupujúcimi O. Š. D. XX.XX.XXXX a V. Š. D. XX.XX.XXXX,
preukazuje, že predávajúcemu patrí do jeho vlastníctva podľa výpisu LV byt Č..XX na druhom poschodí
obytného domu súp. číslo XXXX na ulici N.Š. XX, N. stojacom na pozemku par. č. XXX V. A.. Č.. XXX.
Z obsahu čestného vyhlásenia D. Ď. (matky žalovaného) zo dňa 21.01.2020 vyplýva, že O. Š. V. O. Š.
matke a otcovi žalovaného pomáhali s výstavbou rodinného domu postavenom na pozemku - orná pôda,
parc. č. XXXX/XXX, LV č. XXXX G..Ú.. N., ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, pri platbách súvisiacich so

stavebnýmiprácamiamateriálomprivýstavberodinnéhodomubolipoužitéfinančnéprostriedkypatriace
D. Ď. a otcovi žalovaného O. Š., D. XX.XX.XXXX. D. Ď. potvrdila, že prevzala od svojho otca Ľ. Ď., D..
XX.XX.XXXX finančné prostriedky 1.492.700,- SK, ktoré odovzdala synovi O. Š. za účelom investovania
v spoločnosti SUN a.s., ktorá skrachovala a o prostriedky prišli, potvrdila, že synovi O. Š.G. v roku 2011
požičala 18.850,- eur na úhradu časti kúpnej ceny za byt na ulici N.P. XX S. N., ktorý si kúpili spolu s

manželkou V. Š.. Z Potvrdenia o zaplatení za byt z 27.03.2011 vyplýva, že preberajúci M. M. prevzal v
hotovosti dohodnutú kúpnu cenu 18.850,- eur podľa Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu
medzi predávajúcim M. M. a kupujúcim O. Š. V. V. Š.Á. za byt na N. XX S. N. od odovzdávajúcej D. Ď..
ManželstvoúčastníkovsporubolorozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIVsp.zn.13P/196/2017-34 zo
dňa 26.06.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.08.2018, rozvedené. Podľa výpisu z LV č. XXXX

nesporne vyplýva, že ako vlastníci nehnuteľností sú uvedení O. Š. V. V. Š., rodená D., titul nadobudnutia:
Kúpna zmluva S.-XXXX/XX zo dňa 23.05.2011, pričom v položke Y. ťarchy bolo zriadené záložné právo
v prospech VÚB a.s. na spoluvlastnícky podiel k pozemkom o veľkosti 4300/179456 podľa S.-XXXX/
XX zo dňa 29.04.2011. VÚB a.s., potvrdila, že manželom bol poskytnutý úver vo výške 40.000,- eur.
Z výpisu z LV XXXX bolo preukázané, že D. Ď. (matka žalovaného) je výlučným vlastníkom parcely

č. XXXX/XXX o výmere 490 m2, titul nadobudnutia S. Kúpa zo dňa 09.06.2006 v spoluvlastníckom
podiele 1/1, okres Senec, obec N., G..Ú.. N.G.. Z výpisu z LV č.XX bolo preukázané, že D. Ď. (matka
žalovaného) je vlastníkom X/X parcely č. X/X o výmere 783 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcely
č. X/XX o výmere 127 m2 zastavaná plocha a nádvorie, titul nadobudnutia S. - kúpna zmluva zo dňa
01.08.2005, okres Senec, obec C. S., G..Ú.. C. S.. Z obsahu Čestného vyhlásenia z 22.01.2020 otca

žalovaného O. Š. vyplýva, že bol prijatý za člena SBD s členským číslom XXXXX a ako členovi družstva
mu bol na základe rozhodnutia bytového družstva z 10.05.1994 pridelený 2-izbový byt č. XXX na ulici
C. Č..XX, N. a v rozhodnutí družstva došlo k zámene dátumu narodenia jeho za dátum narodenia jeho
syna (Administratívne pochybenie), byt užívali na základe dohody s otcom žalovaného jeho syn O. Š.
V. O. V. Š. do času, kým došlo k prevodu členských práv a povinností k predmetnému bytu na pani

L. G. a po predaji členských práv a povinností O. Š., jeho syn O. Š. vrátil sumu za ktorú sa predaj
uskutočnil, čestne vyhlásil, že pri platbách v súvislosti s výstavbou rodinného domu boli použité finančné
prostriedky, ktoré patrili jemu a jeho bývalej manželke D. Ď.. Z obsahu čestného vyhlásenia O. Š. zo dňa
20.01.2020 vyplýva, že je brat žalovaného O. Š. a spoločne pomáhali rodičom pri výstavbe rodinného
domu v N., ktorý stojí na pozemku patriacom matke D. Ď., evidovanej na LV č. XXXX, parcela číslo

XXXX/XXX, stavba rodinného domu bola hradená z peňazí rodičov. Z potvrdenia VÚB a.s., vyplýva
zostatok úveru ku dňu rozvodu manželstva k 02.08.2018 vo výške 18.818,50,- eur , úroky 37,26,- eur ,
poistenie nehnuteľností 5,09,- eur. Z výpisu z účtu VÚB a.s., typ hypotekárny úver názov: O. Š., Č. Z.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva, že boli vykonané transakcie - splátka úveru XX/XX XXXX
- úhrada celkom - 15.591,56,- eur. Z výpovede žalobkyne okrem iného vyplýva, že čo sa týka bytu

na N. ulici, otec žalovaného manželov presvedčil, že byt im dá. Manželia spočiatku bývali v Z. D. S.
u rodičov žalobkyne. Svokor im povedal, že si to majú dať do poriadku a to, že musia peniaze za
byt vrátiť, čo nevedela. Manžel si našiel dva krát známosť, po čase žalobkyňu presviedčal, že sa s
priateľkou rozišiel a presviedčal žalobkyňu, nech byt predajú, žalobkyňa bola u notára podpísať, že
súhlasí s predajom bytu. Žalobkyňa ochorela, zistili jej nádor. Ešte predtým, než žalobkyni žalovaný

ukázal pozemok, bola v nemocnici, zistila, že manžel má naďalej vzťah a žalobkyňa odišla k rodičom,
žalovaný chcel, aby sa vrátili. Po čase sa žalobkyňa dozvedela, že pozemok je kúpený na svokru, ktorá
jej povedala, že ona nechce okradnúť svoje vnúčatá. Kým sa staval dom v N., bývali manželia u babičky
žalovaného. Dom bol postavený už tri roky, nepresťahovali sa. Čo sa týka bytu v U., ten brali manželia naúver, manžel manželku presvedčil, že byt bude vhodný pre deti do budúcna. Čo sa týka úveru, manžel
manželku presvedčil, aby prispievala sumou 240,- eur mesačne a touto sumou prispievala od začiatku
(príkazom od septembra na účet v ZUNO banke). Žalobkyňa vypovedala, že o tom, že mama požičala

žalovanému(manželovi)sumu18.000,-eur,nevedela,ažteraz,keďsamádeliťmajetok.Úveržalobkyňa
platila od mája 2011 do mája 2016 z jej platu a živila ich štyroch. Nemala vedomosť, kde mzdové
prostriedky, ktoré manžel zarobil, vkladal. Mal dve práce. K investícií do spoločnosti SUN žalobkyňa
uviedla, že ako rodina peniaze mali, manžel sa snažil zarábať, bol šikovný, ale koľko to bolo nevedela
uviesť, s peniazmi disponoval len manžel, jej výplata chodila na jeho účet a z toho vyberal peniaze na

domácnosť. Spomínal, že chce vložiť do spoločnosti sám, s čím nesúhlasila. Robil investície aj iné, bola
proti investícii, ktorú poskytol manžel N. A. (uznesenie OR PZ BA IV ČVS: ORP-159/OVK-MA-2004
zo dňa 19.02.2004). Kúpna zmluva na pozemok v N. bola uzatvorená v tom období, keď predali byt na
C. ulici. Žalobkyňa sa podieľala na výstavbe domu v N., hrubá stavba už bola ukončená keď sa vrátila
od rodičov k manželovi. Chodili na ten pozemok a dom v N. stavali spoločne ako rodina a podieľali sa
na tých prácach, ktoré boli potrebné zvnútra domu dokončiť. Strechu zatepľovali spoločne - žalobkyňa,

manžel a syn, dom zatepľovali svojpomocne, manžel povedal, že sa ušetria peniaze, robil so susedmi, aj
na tom sa žalobkyňa podieľala. Potom po ukončení, tam mohli cez víkendy aj bývať. Párkrát bol pomôcť
manželov brat, jeho kolega robil elektriku a ešte jeden kolega, ktorý robil šatník. Čo sa týka kúpeľne,
manžel objednal živnostníka. Či prispieval otec žalovaného na výstavbu rodinného domu žalobkyňa
nemala vedomosť. Uviedla, že všetky peniaze, ktoré manžel zarobil, ktoré zarábal aj v druhej práci, kde

opravoval autá, z toho šetril a za tieto peniaze kúpil materiál do domu. V období, keď bola žalobkyňa
u rodičov, manžel kupoval materiál na hrubú stavbu, a potom keď boli spolu, kupoval všetko na stierky,
krb, schody, drevené schodište, objednal majstrov, ktorí šalovali podlahu v garáži, objednal záhradnú
architektku, kupoval materiál na výstavbu plotu medzi nimi a susedom. Manželia kúpili byt v U., nájomca
začalchodievaťknimdoN.,nasťahovalsipočítačedogaráže.Keďžalobkynibývalýmanželzbalilvšetky

veci, žalobkyňa prestala splácať úver, manžel sa rozčúlil, začal od žalobkyne pýtať peniaze za podnájom
a vypol prívod vody. Žalobkyňa požiadala mladšieho syna aby šiel k otcovi a ona sa nasťahovala k
staršiemu synovi, ktorý býval v podnájme. Vyhľadala si byt, do ktorého sa syn s ňou nasťahoval. Prišiel
COVID, žalobkyňa prišla o prácu (pracuje v gastronómii). Synovi žalobkyňa povedala, aby šiel k otcovi
a žalobkyňa dostala malý byt. Syn býva u otca. Z akých finančných prostriedkov bola hradená kúpna

cena za byt na N. ulici nad rámec zobratého úveru sa žalobkyňa nevedela vyjadriť. Na byte na N. ulici
zostal bývať pán M.. Na stavbu rodinného domu v N. sa podľa žalobkyne použili prostriedky, ktoré boli
našetrené na účte a použili sa tam peniaze za predaj bytu na C. ulici. Žalobkyňa sa nevedela vyjadriť k
tomu, že koľko zarábal jej manžel počas trvania manželstva. Žalobkyňa uviedla, že byt na C. mali získať
od otca žalovaného tak, že byt im svokor daroval ústne. Žalobkyňa robila v školstve, príjem bol nižší a

v roku 2011 nastúpila u súkromníka mala príjem 4,-eur na hodinu, mesačne okolo 600,- eur a potom
zvýšenie na 700 ,-eur - 750,- eur netto. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z výpovede žalovaného
okrem iného vyplýva, že čo sa týka bytu na N.Š. ulici, byt bol financovaný hypotékou a pôžičkou od
mamy žalovaného vo výške 18.550,- eur, byt bol kupovaný od jedného známeho s tým, že tam bude
bývať do roku 2021 bezodplatne. Byt na N. ulici nadobudli kúpnopredajnom zmluvou za kúpnu cenu v

kúpnopredajnej zmluve: 40.000.- eur a 18.850,- eur, na čiastku 40.000,- eur si vzali úver, a na čiastku
18.850,- eur mali s matkou žalovaného uzatvorenú ústnu dohodu o pôžičke s tým, že peniaze musia
vrátiť po 10 rokoch, keď splatia hypotéku. O tejto dohode manželka vedela , lebo mama im ponúkla, že
ten byt kúpi ona, alebo ho kúpia manželia. Hypotekárny úver si manželia vzali počas trvania manželstva.
Ako dôvod, prečo si brali pôžičku od matky, žalovaný uviedol, že nemali finančnú hotovosť, aby mohli

vyplatiť cenu bytu. Žalovaný trval na tom, že neboli nikdy s manželkou a ani on sám členom bytového
družstva. Byt na C. ulici získal otec - člen družstva, čo je doložené kúpnopredajnou zmluvou v spise,
členský podiel si riešil otec žalovaného, v roku 1993 a aj zaplatil členský poplatok (cca 3.000,- SK). Nie
je možné, aby ako manželia v roku 1993 riešili na stavebnom bytovom družstve prijatie za člena, svadba
bola 03.07.1993 a od 01.01.1993 do 03.07.1993 žalovaný bol v Z. D. S. na vojne. Čo sa týka právneho

vzťahu k bytu na Ľ.. T. X, ktorý je uvedený v Dohode o výmene bytu, žalovaný uviedol, že nikdy nevlastnili
byt na Ľ.. T. a nikdy neprišlo k výmene bytu, tam sa stala nejaká administratívna chyba na bytovom
družstve. Právny vzťah k bytu na C. ulici nemali, v ňom len bývali s deťmi. Žalovaný vypovedal, že je
podpísaný na Dohode o výmene členských práv a povinností nakoľko boli na bytovom družstve, mali
malé dieťa a chceli sa prihlásiť na pobyt. Keď sa predal byt na C. ulici, peniaze žalovaný vrátil otcovi,

keďže ten byt patril jemu. Žalovaný vyslovil, že si myslí, že žalobkyňa o tom vedela, pretože mama
žalovaného jej spomínala, že za peniaze za ten byt sa kúpil pozemok v N.. K výstavbe rodinného domu v
N., ktorý vlastní matka žalovaného, vypovedal, že keďže finančné prostriedky boli otca žalovaného, kúpil
sa pozemok a napísal sa na mamu žalovaného a žalovaný s bratom stavali rodinný dom, ktorý sa napísalna mamu žalovaného. Na účely výstavby rodinného domu neboli použité finančné prostriedky patriace
do BSM, všetky finančné prostriedky, ktoré sa použili na stavbu rodinného domu boli rodičov žalovaného,
čiužotcaalebomamy.Mohlosastať,ženamateriálochpoužitýchnavýstavburodinnéhodomumohlibyť

napísané, či použité osobné údaje žalovaného, keďže otec žalovaného býva mimo Bratislavu, poverili
žalovaného stavaním stavby a keď bol v obchode, žalovaný nahlásil svoju fakturačnú adresu. Na otázku
s akými finančnými prostriedkami patriacimi do BSM disponovali počas trvania manželstva, a či z týchto
finančných prostriedkov robili úspory, či investície, žalovaný uviedol, že jedna úspora bola čo sa týkala
motorového vozidla, ktoré mal doniesť pán A., tam uzatvoril Zmluvu o pôžičke a na základe toho mu

dal žalovaný hotovosť a on mal auto doviezť, ale auto nedoviezol a okradol žalovaného. K prostriedkom
investovaným do spoločnosti SUN a.s. žalovaný vypovedal, že to boli finančné prostriedky jeho dedka,
ktorý im chcel pomôcť, bol tam vysoký výnosový úrok a tento im chcel dať. Manželia nedisponovali takou
finančnou hotovosťou, ktorá by ich oprávňovala urobiť takú veľkú investíciu do spoločnosti SUN a.s.
alebo do nehnuteľností, cca 1.500.000,- SK v roku 1999, ale ako manželia nikdy takú hotovosť nemali,
nikdy takú hotovosť nemal žalovaný a ani počas trvania manželstva takú finančnú hotovosť nenašetril.

Keď sa žalovaný odsťahoval z rodinného domu od jeho matky v N., vzal si svoje osobné veci a ostatné
veci prenechal bývalej manželke, ktorá si nejaké veci zobrala, požiadali ju nech si vezme čo potrebuje
lebo ostatné veci sa vyhodia a dom sa predá. Kúpnu zmluvu na byt na N. podpisovali spolu s manželkou,
pretože ako manželia brali aj hypotéku a zmluva sa musela predložiť v banke. Z výsluchu svedka M.
M. vyplýva, že osobne sa pozná len so žalovaným, a žalobkyňu vídaval len keď prišiel k nim domov (v

W., kde mali prvý byt, aj na A., kde bývali následne), v podstate sa nijako nebavili, o majetok patriaci
do BSM strán sporu sa svedok nikdy nezaujímal a nemá o tom ani prehľad. V dome v N. žalobkyňu
nevidel (nemal o tom vedomosť). Svedok potvrdil, že býva v byte, ktorý predal pánovi Š. a pani Š. na
N. ulici na základe dohody, že byt predal lacnejšie a môže tam zostať bývať, pôvodne na 10, potom
na 11 rokov (môže v ňom bývať ak bude platiť tá nová dohoda, do konca roku 2022). Novú dohodu

uzatvorili cca tri roky dozadu a to ústne. Písomná dohoda mala skončiť minulý rok a tá ústna dohoda
pokračuje. V roku 2011 svedok povedal že na 10 rokov, takže do roku 2021. K zmluvnej pokute sa
nevedel vyjadriť, nepamätal si. Potvrdil dohodu o výške zmluvnej pokuty v písomnej zmluve vo výške
25.000,- eur. Svedok byt predal, kúpna cena bola z dvoch častí - prvá hotovosť, druhá hypotéka, prvá
časť bola vyplatená v hotovosti, odovzdala ju mama žalovaného, druhá časť z hypotéky bola hradená

priamo na účet. V garáži v N. nič nemal uložené. Svedok potvrdil, že vedela o tej dohode, že môže užívať
byt po dobu 10 rokov aj žalobkyňa. Počas toho obdobia, počas ktorého svedok byt užíval, ho vyzvala
žalobkyňa aby byt opustil, vysťahovali sa, a to 5 rokov dozadu. Do obdobia týchto piatich rokov sa nič
také nestalo. Z výpovede svedka O. Š., mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný je jeho syn
a žalobkyňa bývalá nevesta. Vypovedal, že jeho syn bol na vojne na východe, v Z. D. S., zoznámil sa

tam so svojou budúcou manželkou. Svedok v tej dobe predal s manželkou rodinný dom v U., za ktorý
svedok dostal hotovosť a náhradný byt na ulici C. S. N.. Do toho bytu sa aj nasťahoval, na základe
kúpnopredajnej zmluvy dostal členské práva, lebo byt bol družstevný, zaplatiť musel poplatok 3.000 Sk
a býval tam. Svedkovi sa stal úraz, zlomil si bedrový kĺb, tak vedel, že v byte zostať bývať nemôže, že si
bude musieť kúpiť rodinný dom s dvoma schodmi a syn vravel, že zostane bývať na východe, ale potom,

že sa vrátia do N., tak im svedok povedal, nech tam ostanú bývať a aj tam bývali, vnuci sa tam narodili,
nikdy spolu nemali žiadne problémy. V byte bývali, čas plynul, a potom sa svedok dozvedel, či už od
bývalej manželky alebo syna, že byt predali, ale byt predať nemohli, pretože členské práva a povinnosti
mal svedok. Nejak mu to vysvetľovali, že jeho meno, meno svedka sú rovnaké, adresy sú rovnaké, lebo
syn bol voľakedy prisúdený svedkovi, svedok zakročil tak, že peniaze chcel on, aby sa neminuli. Prišla

za ním jeho bývala manželka, že je dobrý pozemok v N., tak svedok povedal, že investuje do domu
koľko bude treba. Najprv sa kúpil pozemok na meno jeho bývalej manželky, potom svedok dal peniaze
na základy a pritom aj bol, ale postupne mal zdravotné problémy, operáciu nohy, nemohol chodiť, tak
syn s manželkou pribehli, že potrebujú peniaze, tak svedok im ich dal, tak sa investovalo až doteraz, a
to ešte aj pred dvoma rokmi. Svedok sa vyjadril, že nevie pochopiť, čo sa tu vlastne deje. Ten dom v N. z

jeho hľadiska, a aj bola investícia a to ešte nevedel, že či tam budú bývať, bola to investícia na starobu a
keď zomrie, zostane to deťom. Svedok potvrdil, že sa s pani D. Ď. dva krát zosobášili, v roku 1972, keď
sa narodil O. a v rokoch 1989 - 1990, druhý krát, a potom sa za rok zase zobrali a žili spolu, ale nevedel
dokedy, 5 - 6 rokov. V čase keď sa kúpil pozemok v N. nežili spolu, majetok si rozdelili, ale neprestali
spolu byť v kontakte. S druhou manželkou P. Š. svedok žil od roku 1999 do roku 2007, vlastnil s pani

P. Š. dom v C. Š.. Po rozvode s pani P. Š., dom nechal bývalej manželke, ona mu dala 2.100.000 SK a
pozemky na H., o rozlohe 1 hektár, použili tieto peniaze na kúpu majetku v W. G. časť, 1/3 z toho. Čestné
prehlásenie zo dňa 22.01.2020 (po oboznámení sa s jeho obsahom) svedok uviedol, že v roku 1994 bol
po druhej reoperácií, text nepoznal, ale vypovedal, že podpis vyzerá ako jeho, následne uviedol, že texturčite nepodpisoval. Svedok potvrdil, že nepreviedol svoje členské práva v družstve na svojho syna a
jeho manželku, museli by mať preberací a odovzdávací protokol. Zmluvu o prevode členských práv a
povinností, ktorú podpísal jeho syn nevidel. Svedok potvrdil, že žiadal o vrátenie finančných prostriedkov

získaných z prevodu členských práv a povinností. Finančné prostriedky, ktoré odovzdával svojej bývalej
manželke na výstavbu domu v N., dával jej, ale úmysel nebol stavať dom pre syna, úmysel bol investovať
peniaze, aby mali, keď sa pôjde do starobinca. Svedok si nespomínal, či dával svojmu synovi pre účely
tohto konania nejaké čestné vyhlásenie ohľadom bytu alebo rodinného domu na C., či bol v januári v
Poľnom Kesove podpisovať vyhlásenie, nevedel. Z výpovede svedkyne D. M. vyplýva, že žalovaný je

jej syn, žalobkyňa je jej nevesta. Potvrdila, že do ich vlastníctva patrí byt, ktorý nadobudli v roku 2011,
jednoizbový, nebola tam. Svedkyňa potvrdila, že kúpila pozemok v N. v roku 2006 s tým, že sa tam
začne stavať rodinný dom. V roku 2006 bol predaný byt na C., ktorý patril jej exmanželovi O. Š. a tie
peniaze sa dali na túto kúpu pozemku v N.. Svedkyňa vyslovila domnienku že za kúpnu cenu 1.1000.000
SK, nevedela presne povedať. Potvrdila, že výstavbu tohto domu financovali spoločne s exmanželom.
V roku 2005 svedkyňa kupovala pozemok v C. S., S. C. S. mala aj rodinný dom. Výstavbu domu v C. S.

svedkyňa financovala z vlastných prostriedkov. Svedkyňa potvrdila, že požičiavala synovi O. finančné
prostriedky na kúpu bytu na ulici N., a to v roku 2011. Svedkyňa potvrdila, že čestné vyhlásenie z januára
2020 podpísala. K spôsobu vyplácania pôžičky synovi (pôžičky, ktorá bola určená na kúpu bytu na N.),
svedkyňa vypovedala, že pán M. prišiel osobne s jej synom na S., kde bývali u jej rodičov, tam si prišiel
prevziať tých 18.500,-eur, ktoré mu svedkyňa dala a on jej podpísal, že ich prevzal. Nevesta o tom, že si

požičiavala peniaze na kúpu podľa svedkyne musela vedieť, lebo byt si brali na pôžičku a toľko pôžičky
by im nedali a ten rozdiel 18.500,-eur zatiaľ vyplatila svedkyňa. Dohoda bola taká, že keď vyplatia tú
pôžičku, vyplatia potom aj svedkyňu. K bytu na C. ulici svedkyňa uviedla, že v tých rokoch bola druhýkrát
manželkou jej bývalého manžela a ten vlastnil dom v U., a keď ho predal, dostal náhradný 2 - izbový
byt na C.. Pozemok v N. kupovala svedkyňa na svoje meno, o čom vedela nevesta, svedkyňa ju na to

upozornila s tým, že byt bol jej bývalého a oni si budú môcť na tom pozemku postaviť dom. Navrhla im,
nech si zoberú pôžičku a nech ukážu, čo oni dokážu zo svojich vlastných zdrojov. Nakoľko syn a nevesta
nemali peniaze, rozprávali sa o tom, nevesta prisľúbila, že dôjde a vybaví pôžičku a bolo to tak. Nevesta
sa v zapätí presťahovala do Z. D. S., s tým, že v živote nič nepostaví, že financie na to nemá. Potvrdila,
že potom stavali ten rodinný dom svedkyňa s bývalým manželom zo spoločných zdrojov. Poprela, že

by boli na výstavbu tohto rodinného domu použité finančné prostriedky, ktoré patrili jej synovi a jeho
manželke, s tým, že jeho manželka odišla na východ, v roku asi 2011 prišla, keď už dom stál, bolo treba
tam už nejaké veci dokončiť, jeden čas tam chodievala, ale nechcela tam chodiť a zakazovala to aj
vlastným deťom. K otázke na koho boli vystavované doklady na nákup stavebného materiálu na dom,
svedkyňa uviedla, že to bolo rôzne, chlapci (synovia svedkyne) vybavovali viaceré veci sami, financie

im dala svedkyňa, oni to boli kupovať, doklady môžu byť písané aj na ich mená. K vloženým peniazom
do spoločnosti SUN svedkyňa potvrdila, že tento vklad urobil jej otec, dedo jej syna, nechal napísať na
svojho vnuka s tým, že výnosy z tých peňazí, pokiaľ budú, mu zanechá, lenže tá firma skrachovala.

10. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z výsluchu svedka H. Š. vyplýva, že žalobkyňa je jeho mama

a žalovaný je jeho otec. Potvrdil, že bývali v W., uviedol, že sa byt predal, a potom si začali stavať
dom v N., stavba trvala zopár rokov, dlhšiu dobu s tým, že to robili svojpomocne. Medzitým bývali na
A. S. Z. O., aj v Z. D. S., keďže rodičia spolu nevychádzali, tak sa odsťahovali, z dôvodu, že svedok
nastúpil na strednú školu, sa do N. vrátili. Konkrétne skutočnosti ohľadom darovania svedok nevedel
uviesť. Vyslovil, že predpokladá, že sa to financovalo z predaja bytu, nakoľko žiadne iné financie nemali,

jediný majetok, čo mali ako rodina, bol byt. Financovalo sa to z výplat, zarábala mama, tá ich živila, otec
zarábal a privyrábal si. K stavbe domu v N., uviedol, že stavať sa začalo keď bol 10 - 12 ročný, tam moc
veľa času netrávil, keďže sa stavali základy, keď bola hrubá stavba hotová, vtedy začali pomáhať - od
sadrokartónov, stierkovania, fasády. V čase keď pomáhali na dome, bývali na A., to bol dom prababky
svedka, chvíľu bývali v Z. D. S., raz za čas cez víkend šiel do Bratislavy, keď chcel pomáhať na stavbe.

Keď bol dom dokončený, zo začiatku tam bývali cez víkendy, to trvalo dlhšiu dobu, svedok sa do domu
ani úplne nesťahoval, išiel do podnájmu, presťahoval sa tam jeho brat s otcom a mama ostala na A..
Svedok vypovedal, že nebýval v byte v U. na N. ulici. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, aké mali práva
jeho rodičia k bytu na C. ulici v N.. Nevedel uviesť, na základe čoho vypovedal, že peniaze získané z
predaja toho bytu patrili jeho rodičom, toto predpokladal z toho, že sú to jeho rodičia a bývali v nejakom

byte spoločne. Svedok mal vedomosť, že finančné prostriedky, ktoré sa získali z predaja tohto bytu,
boli použité na kúpu pozemku v N. a to svedok vyvodil z toho, že krátko po predaji bytu sa kupoval
pozemok, pričom vedel, že vo vlastníctve otcovej mamy je pozemok, na ktorom dom stojí, ale bližšie
nevedel uviesť, z akých finančných prostriedkov sa staval rodinný dom. Svedok videl, že otec veľapracoval, aby dokončili dom, a preto dospel k záveru, že z týchto finančných prostriedkov sa hradili
náklady na výstavbu rodinného domu, ale nevedel o tom, akými finančnými prostriedkami jeho rodičia
disponovali v danom čase, keď sa rodinný dom staval. V období rokov 2007 - 2010 býval v Z. D. S.

a rodinný dom sa staval v období rokov 2005 - 2006 až 2018. Z výpovede svedka F. Š. vyplýva, že
žalobkyňa je jeho mama, žalovaný otec. Svedok sa dozvedel, že rodinný dom sa staval pre babku a
nie pre nich, celý čas pritom otec tvrdil, že ten dom sa stavia pre nich. V roku 2006 sa kúpil pozemok
v N., keď svedok bol malý, sa tam kopali základy a on sa tam hral, potom sa presťahovali do Z. D.
S., boli tam 3 roky, potom sa vrátili do N., otec sľúbil, že sa dokončí dom a môžu sa doň nasťahovať.

Bývali na S. X. u babky. Na dom v N. chodili každý víkend pracovať svedok a jeho brat, mama a otec,
celý dom sa staval svojpomocne. V dome sa kupovala kuchyňa v roku 2013. Stavebný materiál chodili
kupovať s otcom a mamou, kupovali cement, ktorý nakladal s bratom do prívesného vozíka, náradie,
stavali dom svojpomocne. Bolo im povedané, že dom bude pre nich, na S. boli horšie podmienky, ale
chceli to vydržať, lebo vedeli, že pôjdu do toho domu. Chodievali tam cez víkendy, sviatky, mama, brat,
otec, trávili tam Vianoce, mama tam už mala aj svoje osobné veci. Takto to fungovalo dlhšiu dobu, dom

bol pripravený na presťahovanie. Začali pochybovať, že sa tam vôbec presťahujú, po nejakom čase
otec podal návrh na rozvod s mamou, vtedy jej osobné veci, čo mala v N. priniesol na S.. Vtedy sa otec
presťahoval do N.Á. a svedok išiel s ním, (začiatkom roku 2018). V dome býval veľa času sám, otec
trávil čas v garáži, to bolo dôvodom, prečo sa odsťahoval, bol tam sám, plakal, bol bez brata a mami. V
tom čase si mama našla podnájom a mal ku komu ísť. V čase, keď mali ísť do N. v roku 2018, brat už mal

priateľku a žili spolu. S mamou svedok žil v jednoizbovom byte, po čase sa vrátil zase k otcovi, tam mohol
byť opäť rok. Teraz opäť prišiel k mame, lebo s otcom nevychádza, najmä, že ho sklamal v tom, že tvrdí,
že dom sa staval pre babku a nie pre nich, pričom celý čas im tvrdil, že je to pre nich. Svedok uviedol, že
jeho dedko sa tam pár krát zastavil, bol ďaleko aj so svojou novou manželkou, babka sa takisto zastavila
pár krát, keď šla do C. D. S. a stavali si svoj dom, nikdy tam babka a dedko nebývali. Mama chodila

do práce, pracovala v školskej jedálni a potom prešla do gastra. Otec pracoval v geologickom ústave,
doteraz pracuje v zdravotnej poisťovni, ako prišiel z hlavnej práce, išiel si privyrobiť do garáže a on sám
mu tam chodil občas pomáhať. Otec ani mama výšku príjmu svedkovi nehovorili.

11. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ust. §§ 143, 144, 145 ods.1, 149 ods.1,2 3, 4 a 5,

150 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že súd môže vyporiadať zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov len na základe zákonných zásad uvedených v §150 Občianskeho zákonníka. Súd prvej
inštanciepostupovalnazákladezásadyparity,t.j.žepodielyobochmanželovsúrovnaké,pričomkaždýz
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného (výlučného) majetku
vynaložil na spoločný majetok a zároveň je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov

vynaložilo na jeho oddelený (výlučný) majetok. Súd prvej inštancie prihliadal pri vysporiadaní aj na to,
ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Zvážil v širšom rozsahu rodinné vzťahy a starostlivosť o rodinu a nadobudnuté veci do bezpodielového
spoluvlastníctvasprihliadnutímnato,akosastranysporuksebenavzájomsprávaliaakojedendruhému
umožniliresp.zámerneneumožnilisaotietovecipatriacedoichbezpodielovéhospoluvlastníctvastarať.

Súd prvej inštancie dospel s ohľadom na vykonané dokazovanie k záveru, že podiely oboch manželov
sú zásadne rovnaké, a aj keď podiely môže súd určiť inak s prihliadnutím na ust. § 150 Občianskeho
zákonníka a okolnosť oddeleného hospodárenia (aj keď trvajúca dlhší čas), toto neviedlo súd k záveru o
potrebe určenia rozdielnych podielov na spoločnom majetku účastníkov. Ďalej uviedol, že nakoľko sa v
danomprípadestranysporuakobývalímanželianedohodlinausporiadanísvojichmajetkovýchpomerov

po zániku manželstva rozvodom, v predmetnom súdnom konaní súd zhromaždil majetok patriaci do
BSM a to veci, pohľadávky, záväzky, nehnuteľný majetok podľa tvrdení strán sporu a predložených
listinných dôkazov a výpovedí svedkov. Následne súd prvej inštancie dospel k hodnote majetku a to
zhodným tvrdením strán sporu o hodnote predmetného bytu 90.000,- eur a rozdelil majetok medzi
strany sporu s prihliadnutím na predložené dôkazy. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov na

základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že patrí nehnuteľnosť na N. X.. Č..XX
S. N., zapísaná Okresným úradom v Bratislave, katastrálny odbor, okres: Bratislava IV, obec: BA-m.č.
U., G..Ú.. U., na liste vlastníctva č. XXXX, ako: byt č. XX na X.A.. bytového domu súp. č. XXXX,
postaveného na pozemkoch -parcela registra ". parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
155 m2 a parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 157 m2, zapísaných na liste vlastníctva

č. XXXX, G..Ú.. U., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a na príslušenstve vo veľkosti 4300/179456, na liste vlastníctva č. XXXX, ako: spoluvlastnícky podiel
na pozemkoch - parcela registra "Y. parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 155 m2
a pare. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 157 m2 vo veľkosti 4300/179456. Uvedenúnehnuteľnosť strany sporu ako manželia nadobudli za trvania manželstva na základe kúpnej zmluvy
(časť kúpnej ceny vo výške 40.000,-eur bola zaplatená prostredníctvom úveru poskytnutého manželom
ako dlžníkom, veriteľom VÚB banka, a.s. a kúpna cena v sume 18.850,- eur bola zaplatená priamo

predávajúcemu na základe dohody so žalovaným matkou žalovaného - pani D. Ď.. Súd prvej inštancie
uviedol, že svedkyňa žalovanému ako svojmu synovi uvedené finančné prostriedky požičala, o čom
žalobkyňa mala vedomosť, manželia v rozhodnom období nedisponovali finančnou hotovosťou na kúpu
bytu. Súd prvej inštancie s poukazom na skutočnosť, že časť kúpnej ceny vo výške 40 000,- eur na
zakúpenie predmetného bytu na N. ulici v N. bola zaplatená z úveru, poskytnutého veriteľom VÚB banka,

a.s.. Mal z predložených dôkazov za preukázané, že počas trvania manželstva bol tento splácaný z
prostriedkov tvoriacich masu BSM a po rozvode manželstva (t.j. od zániku BSM odo dňa 02.08.2018)
uhrádzaný z výlučných prostriedkov žalovaného, ktorý odo dňa 02.08.2018 do marca 2020, t. j. spolu 20
mesiacov, uhradil na splátky uvedeného úveru sumu v celkovej výške 3.829,- eur (20 x 191,45 eur), dňa
01.04.2020 (počas súdneho konania) vyplatil zostatok úveru v plnej výške 15.591,56 eur, teda žalovaný
zo svojich finančných prostriedkov po rozvode manželstva na úver uhradil sumu vo výške 19.420,56

eur. K pôžičke matky žalovaného D. Ď.X. vo výške 18.850,-eur mal súd prvej inštancie z výpovede
svedkyne - matky žalovaného, čestného prehlásenia, potvrdením o zaplatení bytu zo dňa 27. 03. 2011,
výpoveďou svedka M. M., preukázané, že požičala synovi - žalovanému finančné prostriedky vo výške
18.850,-eur na úhradu časti kúpnej ceny na kúpu bytu na N. ulici v N. s tým, že požičaná suma bude
vrátená po splatení hypotekárneho úveru. Súd prvej inštancie ďalej posúdil, že sumu vo výške 52.778,33

eur (1.590.000,- SK) nezahrnul do masy BSM, nakoľko nemal za preukázaný právny úkon, na základe
ktorého by mali strany sporu ako manželia nadobudnúť členské práva k družstevnému bytu č. XXX, na X.
posch. bytového domu na C. X.. Č.. XX v N. a teda im ako manželom nemohol vzniknúť spoločný nájom k
družstevnému bytu a to ani na základe Dohody o prevode členských práv a povinností člena SBD zo dňa
09.05.1994, nestali sa členmi Stavebného bytového družstva Bratislava IV, so sídlom Polianky č. 9, 844

37 Bratislava. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že bolo preukázané, že členom družstva bol výlučne
otec žalovaného - O. Š., D.. XX.XX.XXXX na základe rozhodnutia družstva. Poukázal na Oznámenie o
prijatí za člena družstva zo dňa 15. 02.1993, Kúpnu zmluvu zo dňa 12. 05. 1992 - čl. III, poukázal na to,
že otcovi žalovaného bolo pridelené členské číslo XX XXX a otec žalovaného zaplatil aj členský vklad.
Z rozhodnutia vyplýva, že byt bol pridelený členovi družstva s členským číslom XX XXX, ktoré bolo

pridelené otcovi žalovaného. Žalobkyňa a žalovaný byt užívali, otec žalovaného na manželov členské
práva a povinnosti nepreviedol (a to ani na základe darovacej zmluvy). Uvedené mal súd prvej inštancie
za preukázané aj výsluchom svedkov - otca žalovaného O. Š. a matky žalovaného D. Ď.. Súd prvej
inštancie mal za preukázané, že byt na C. X.. Č.. XX S. N. bol následne na základe Dohody o prevode
členských práv a povinností zo dňa 09.02.2006, prevedený na pani L. G. (podľa čl. I. - prevádzajúcim

bol člen bytového družstva s číslom XX XXX t.j. otec žalovaného). Žalovaný dohodu podpísal z dôvodu,
že došlo k administratívnej chybe. Cena - odplata, za ktorú boli prevedené členské práva a povinnosti
k predmetnému družstevnému bytu, patrili otcovi žalovaného O. Š., ako členovi družstva a žalovaný
vrátil finančné prostriedky vo výške 1.540.000,- SK (51.118,63 ,-eur; suma 50 000 SK bola zložená v
realitnej kancelárii) otcovi tak, ako sa s ním dohodol a o tejto skutočnosti mala vedomosť aj žalobkyňa.

K požadovanej sume 7.035,08 eur žalobkyňou ako investícia do výstavby rodinného domu v N. vo
vlastníctve matky žalovaného D. Ď. súd prvej inštancie uviedol, že nebolo preukázané žalobkyňou,
že bola použitá z finančných prostriedkov patriacich do BSM žalobkyne a žalovaného. Z výpovedí
svedkov vyplynulo, že žalovaný a jeho brat pomáhali matke D. Ď. s výstavbou rodinného domu v N.G.
na pozemku, (LV č. XXXX), a preto na niektorých dokumentoch ohľadom stavebných prác, materiálu je

uvedené meno žalovaného či jeho telefónne číslo. Podľa tvrdenia svedkov - rodičov žalovaného, práce
a materiál na stavbu predmetného rodinného domu boli financované z finančných prostriedkov rodičov
žalovaného. K žalobkyňou uvádzanej sume 49.548,56 eur, súd prvej inštancie uviedol, že nemal za
preukázané, že uvedené finančné prostriedky v rozhodnom období vo výške 1.492.700 SK (49.548,56
eur) by boli patrili do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu (žalobkyňa súdu nepreukázala, že

by ako manželia s takýmto obnosom finančných prostriedkov patriacich do BSM disponovali a ani ich
zdroj). Svedeckými výpoveďami matky žalovaného mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný
tieto finančné prostriedky prevzal od svojej matky, ktorá mala v dispozícii od svojho otca, starého otca
žalovaného - Ľ. Ď. a tieto boli žalovanému odovzdané za účelom investovania v obchodnej spoločnosti
SUN a.s. s tým, že z tohto investovania sa predpokladali výnosy a dohoda starého otca žalovaného a

žalovaného bola, že tieto finančné prostriedky vo výške 1.492.700 SK starému otcovi vráti a výnos si
žalovaný ponechá. Obchodná spoločnosť SUN, a.s. skrachovala, a teda starý otec žalovaného prišiel
o svoje finančné prostriedky. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva,
že žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia a nepreukázala súdu svoje tvrdenie, že predmetný rodinnýdom v N. patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z výpovedí svedkov (synov strán sporu) a
fotografických záberov a prehratého videa na pojednávaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že sa
zúčastnili pri stavbe uvedeného rodinného domu v N., pomáhali s výstavbou a strávili na nehnuteľnosti

čas. Opísali ako nejaké obdobie bývali aj v Z. D. S.. Deti strán sporu ale nemali vedomosť o hospodárení
rodičov, o výške ich príjmu a o ekonomickej situácii v rodine, aj keď syn strán sporu (F. Š.) bol prítomný
pri nákupe materiálov na stavbe rodinného domu, pôvod finančných prostriedkov na ich kúpu nevedel
ozrejmiť, synovia nemali vedomosť o pôvode finančných prostriedkov, za ktoré bol zakúpený pozemok
v N. a materiál na výstavbu rodinného domu. Súd prvej inštancie k žalobkyňou označeným finančným

prostriedkom 7.035,08 eur, ktoré mali byť investované z bezpodielového spoluvlastníctva manželov do
výstavby predmetného rodinného domu v N., dospel vzhľadom na predmet sporu, že tieto ako investíciu
do majetku tretej osoby nie je možné vyporiadať v rámci konania o vysporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

12. Z vykonaného dokazovania mal teda súd prvej inštancie za nesporne preukázané, že do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu a žalovanej patrí nehnuteľnosť: byt č. XX, ktorý sa
nachádza na X. poschodí bytového domu na N. X., číslo vchodu N. XX, súpisné číslo stavby XXXX, ktorý
sa nachádza na pozemkoch registra Y. G., číslo parcely XXX, XXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti
4300/179456 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktoré sa nachádzajú v okrese
Bratislava IV, obec Bratislava - U., S. G. Ú. U., zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, v hodnote 90.000,-

eur. S poukazom na ustálený skutkový stav, s ohľadom na predmet tvoriaci masu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, súd s poukazom na ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka vyporiadal
bezpodielového spoluvlastníctvo manželov tak, že predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného
vlastníctva žalovaného. Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni finančné vyrovnanie v sume
25.864,72 ,-eur z hodnoty majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Výpočet

vyrovnacieho podielu uviedol nasledovný: 90.000,- eur hodnota bytu - 19.420,56 eur (splátky úveru -
3.829,- eur + zostatok úveru - 15.591,56 eur) - 18.850,- eur (pôžička žalovanému od jeho matky D. Ď.)
a to deleno 2 (keď na žalovaného pripadá podiel 1/2 a na žalobkyňu 1/2).

13. Súd prvej inštancie rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania
nakoľko dospel k záveru, že podiely oboch manželov na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sú rovnaké a započítal úhradu vykonanú žalovaným na splátky úveru od VÚB a.s. po
rozvode manželstva 02.08.2018 (§ 255 ods. 2 CSP). Konanie o vyporiadanie BSM je konaním iudicium
duplex, teda strany sporu majú zároveň postavenie žalobcu a žalovaného, v ktorom zároveň súd nie je

viazaný žalobou strán sporu na vyporiadanie v tom zmysle, že nie je viazaný cenou vecí a navrhnutým
spôsobom vyporiadania vecí; je viazaný v tom zmysle, že musí o vyporiadaní stranami špecifikovanej
masy BSM rozhodnúť. Súd priznal žalobkyni a žalovanému rovnaký podiel na hodnote nehnuteľností
so zohľadnením splátok zostatku úveru, pôžičky matky žalovaného (tak ako je uvedené vo výroku),
avšak pri súčasnom zohľadnení stavu pri vyporiadaní celej masy BSM súd nemohol dospieť k záveru o

jednoznačnom procesnom úspechu žalobkyne, či žalovaného v plnom rozsahu, a preto pomer úspechu
strán sporu považoval v zásade za rovnaký, a preto žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie. Má za to, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie na skutkových záveroch, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, čím možno
konštatovať, že odôvodnenie rozsudku nedáva odpovede na rozhodujúce otázky potrebné pre správne
posúdenie veci a tým je rozhodnutie nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Poukázala na ust. § 220

ods. 2 druhá veta CSP, podľa ktorého je súd povinný v odôvodnení rozsudku ,jasne a výstižne
vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže
na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé“. Namiesto

toho tvorí odôvodnenie rozsudku zväčša len skopírovaný text zápisnice o pojednávaní. Súd prvej
inštancie vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne a tendenčne v neprospech žalobkyne, pričom v
odôvodnení rozsudku súd vykonané dôkazy popisuje nedostatočne a nevyhodnocuje ich vo vzájomných
súvislostiach. Výpovede strán sporu a svedkov opisuje v rozsudku neúplne a účelovo, neuvádza tievýznamné skutočnosti, ktoré svedčia v prospech tvrdení žalobkyne. Závažné skutočnosti, ktoré počas
konania naznačila žalobkyňa, a ktoré preukázali spochybnenie vierohodnosti dôkazov vykonaných v
rámci procesného útoku a obrany žalovaného súd prvej inštancie vôbec nevyhodnotil ani nevyvrátil, či

už negatívne alebo pozitívne, v prospech žalobkyne, jednoducho tieto podstatné skutočnosti vo svojom
rozsudkuúplneodignoroval.RovnakosasúdprirozhodovaníojednotlivýchpoložkáchmasyBSMopiera
iba o tvrdenia a dôkazy žalovaného, pričom ich vôbec nehodnotí v kontexte a v súvislosti s tvrdeniami
žalobkyne. V bode 27 rozsudku súd konštatuje, že zhromaždil všetok majetok patriaci do BSM, avšak
nezahrnul do masy BSM sumu vo výške 400.000 Sk (13.277,57 eur), ktorú žalovaný poskytol N. A.

za účelom dovozu a kúpy dvoch motorových vozidiel, a to napriek tomu, že žalobkyňa označila túto
sumu ako sumu patriacu do masy BSM na pojednávaní dňa 16.11.2022 a predložila o tom dôkaz,
uznesenie OR PZ BA IV ČVS: ORP-159/OVK-MA-2004 zo dňa 19.02.2004. Polovica tejto sumy, teda
suma vo výške 6.638,78 eur patrí žalobkyni a bolo potrebné túto sumu zahrnúť v prospech žalobkyne pri
vysporiadaní BSM. Súd túto investíciu napokon aj spomína na strane 24 rozsudku. V bode 29 rozsudku
súd konštatuje, že má z výpovede svedkyne D. Ď., jej Čestného vyhlásenia, Potvrdením o zaplatení

bytu zo dňa 27.03.2011 a výpovede svedka M. M. preukázané, že matka žalovaného požičala svojmu
synovi finančné prostriedky vo výške 18.850 eur na kúpu 1-izbového bytu na N. ulici v U. (ďalej len
„Byt N.), pričom sa súd vôbec nevyjadril k účelne zavádzajúcim výpovediam oboch svedkov, ktorých
spornosť žalobkyňa jednoznačne dokázala, taktiež sa súd nevyjadril a nezobral do súvislosti klamlivé
a nedôveryhodné Čestné vyhlásenie D. Ď., hoci postupom podľa § 191 ods. 2 CSP tak mohol urobiť.

Žalovaným predložené Potvrdenie o zaplatení bytu zo dňa 27.03.2011, podpísané svedkyňou D. Ď. a
svedkom M. M., nie je spôsobilým dôkazom a nepreukazuje skutočnosť, že matka žalovaného požičala
v tom čase žalovanému a jeho manželke (žalobkyni) finančné prostriedky na kúpu bytu. Svedok M.F.
nebol účastníkom údajného zmluvného vzťahu o pôžičke medzi žalovaným ako dlžníkom a matkou
žalovaného ako veriteľkou, takže sa k tejto okolnosti nemôže vyjadriť. V súvislosti s týmito dôkazmi

urobil súd nesprávny skutkový záver. Žalobkyňa už vo svojej Replike zo dňa 14.03.2020 poprela tvrdenie
žalovaného, že mu na kúpu bytu N. požičala peniaze jeho matka a spochybňuje Čestné vyhlásenie
matky žalovaného, o ktorom sa domnieva, že je klamlivé, účelové, urobené v snahe ovplyvniť výsledok
sporu v prospech žalovaného a súčasne nie je spôsobilým dôkazom o tom, že matka žalovaného
skutočne požičala žalovanému peniaze za účelom kúpy bytu N., nakoľko chýba akýkoľvek doklad o

odovzdaní a skutočnom prijatí takýchto peňazí v prospech žalovaného (príjmový doklad, výpis z účtu,
zmluva o pôžičke). V bodoch 30 a 31 rozsudku súd odôvodňuje nezahrnutie sumy 52.778,33 eur do
masy BSM tým, že strany sporu nemohli nadobudnúť členské práva k družstevnému bytu č. XXX a
teda im nemohol vzniknúť spoločný nájom k družstevnému bytu, keďže členom Stavebného bytového
družstva bol len otec žalovaného O. Š., čo má súd preukázané z Oznámenia o prijatí za člena družstva

zo dňa 15.02.1993. Táto skutočnosť však z tohto oznámenia vôbec nevyplýva, pretože tam chýba
dátum narodenia novoprijatého člena družstva a nachádza sa tam len meno a priezvisko novoprijatého
člena družstva, ktoré má žalovaný rovnaké so svojím otcom. Žalobkyňa sa už vo svojej Replike zo dňa
14.03.2020 vyjadrovala, že nepopiera žalovaným predložený dôkaz Kúpna zmluva zo dňa 12.05.1992, v
zmysle ktorej mal otec žalovaného nadobudnúť byt na C. X. Č.. XX v N. (N. C.) ako časť odplaty za predaj

jeho rodinného domu v U., avšak otec žalovaného daroval byt C. stranám sporu, ktorí už mali v tom čase
spoločného syna H. (aj on bol uvedený v Dohode o prevode členských práv a povinností člena SBD zo
dňa 09.05.1994), takže nešlo len o nejakú dohodu o užívaní tohto bytu stranami sporu ako to uvádza
svedok O. Š., D.. XX.XX.XXXX vo svojej svedeckej výpovedi dňa 07.10.2021 (svedok uviedol, že „nech
tam ostanú bývať“), ale išlo o plnohodnotný dar žalovanému a žalobkyni, pričom úmysel darcu darovať

Byt C. obidvom manželom je zjavný, nakoľko ich obidvoch nechal zapísať ako nájomcov družstevného
nájomného bytu. To bol dôvod, prečo Dohodu o prevode členských práv a povinností člena SBD zo dňa
09.05.1994 uzatvárali žalovaný a žalobkyňa ako manželia, takže členské práva a povinnosti k Bytu C.
vznikli len a len im dvom, a nie otcovi žalovaného. Na základe uvedeného nemôže byť pravdivé tvrdenie
uvedené v Čestnom vyhlásení svedka O. Š., D.. XX.XX.XXXX, zo dňa 22.01.2020, že „v predmetnom

rozhodnutí družstva (Rozhodnutie o pridelení bytu zo dňa 10.05.1994) však došlo k zámene môjho
dátumu narodenia a dátumu narodenia môjho syna O. Š., ktorý sa narodil dňa 17.11.1972“, čím je
vierohodnosť tohto dôkazu spochybnená. Vierohodnosť tohto dôkazu je spochybnená o to viac, že
svedok O. Š., D.. XX.XX.XXXX vo svojej svedeckej výpovedi dňa 07.10.2021 na otázku, či Čestné
vyhlásenie zo dňa 22.01.2020 písal sám alebo mu ho dal niekto na podpis uviedol, že „jeho text

nepozná, podpis vyzerá ako jeho, ale text určite nepodpisoval“. Neobstojí teda tvrdenie svedka O.
Š., že v Rozhodnutí o pridelení bytu zo dňa 10.05.1994 došlo k zámene jeho dátumu narodenia a
dátumu narodenia žalovaného. Ak by išlo o chybu v písaní, nepodpisoval by toto rozhodnutie žalovaný,
ale svedok O. Š., ale keďže Rozhodnutie o pridelení bytu zo dňa 10.05.1994 podpísal žalovaný, jezjavné, že byt C. mal byť pridelený žalovanému (a jeho manželke), a nie svedkovi O. Š.. Súd však
vyhodnotil túto skutočnosť ako „administratívnu chybu“ a z vykonaného dôkazu tak urobil nesprávny
skutkovýzáver.NazákladeDohodyoprevodečlenskýchprávapovinnostíčlenaSBDzodňa09.05.1994

tak nadobudli strany sporu ako manželia členské práva k družstevnému bytu č. XXX na X. podlaží
bytového domu na C. X. Č.. XX S. N. (byt C.) a súčasne stranám sporu vznikol spoločný nájom
družstevného bytu C.. Na základe uvedeného, keďže sa strany sporu stali v zmysle § 703 ods. 1
Občianskeho zákonníka nájomcami (družstevnému) bytu za trvania manželstva, vznikol im spoločný
nájom bytu manželmi. Navyše, keďže sa strany sporu za trvania manželstva spoločne stali nájomcami

družstevného bytu, vznikol im v zmysle § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka so spoločným nájmom
bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; pričom z tohto členstva sú obaja manželia
oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Preto, keď následne Dohodou o prevode členských práv
a povinností k družstevnému bytu zo dňa 09.02.2006 došlo k prevodu členských práv a povinnosti k
bytu C. na tretiu osobu, a to za cenu 1 590 000 Sk (52.778,33 eur), a bolo tomu tak počas trvania
manželstva, cena za ich prevod patrí do BSM strán sporu a je potrebné ju vysporiadať. Súbežne s

Dohodouoprevodečlenskýchprávapovinnostíkdružstevnémubytuzodňa09.02.2006bolapodpísaná
aj Dohoda o prevode členských práv a povinností k členskému číslu XXXXX, na základe ktorej sa
uskutočnil prevod členských práv a povinností ku dňu 01.03.2006, pričom aj túto dohodu podpísala
žalobkyňa ako manželka žalovaného, čo opäť potvrdzuje, členkou družstva a nájomkyňou družstevného
bytu bola žalobkyňa, ktorej vznikol spoločný nájom manželmi. Ak by malo dôjsť k administratívnej chybe,

nemali takúto dohodu podpisovať strany sporu ako manželia, ale rodičia žalovaného. Vzhľadom na to, že
žalobkyňa nemá vedomosť o tom, že by žalovaný použil peniaze v sume 1.590.000 Sk (52.778,33 eur)
za prevod členských práv a povinností k bytu C. na účel nadobudnutia alebo udržania majetku v BSM
(žalovaný ich použil na kúpu pozemku N. a stavbu rodinného domu na ňom), žalobkyňa má za to, že ich
žalovaný použil pre svoju vlastnú spotrebu alebo na svoj ostatný majetok (§ 150 druhá veta Občianskeho

zákonníka) a táto suma vo výške 1.590.000 Sk (52 778,33 eur) sa má zaradiť do BSM a je potrebné ju
vysporiadať. Žalobkyňa uvádza v odvolaní, že už v žalobe poukazovala na judikáty, ktoré potvrdzujú, že
uniesť dôkazné bremeno ohľadom použitia majetku mimo rámec BSM mal žalovaný. Podľa rozsudku NS
ČR, sp. zn. 22 Cdo 2433/1999, podľa ktorého „ak jeden z manželov peniaze z účtu bez súhlasu druhého
manžela za trvania manželstva vybral a spotreboval, treba vybranú sumu zaradiť do BSM a vyporiadať

ju.“. Toho manžela, ktorý finančné prostriedky v peňažnom ústave z účtu vyberie, ťaží povinnosť a
dôkazné bremeno týkajúce sa toho, akým spôsobom s takýmito prostriedkami naložil. Žalobkyňa v tomto
smere poukázala i na rozsudok NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1135/2005. Žalobkyňa už vo svojej replike zo
dňa 14.03.2020 poprela tvrdenie žalovaného, že po predaji bytu C. musel vrátiť peniaze svojmu otcovi,
nakoľko sa jej o tom žalovaný nikdy nezmienil, nikdy tieto peniaze otec žalovaného od žalovaného alebo

od žalobkyne nežiadal, a preto žalobkyňa spochybňuje Čestné vyhlásenie otca žalovaného, o ktorom
sa domnieva, že je klamlivé, účelové, urobené s cieľom nepravdivými tvrdeniami pomôcť žalovanému
v súdnom spore. Žalobkyňa ďalej popiera pravdivosť tvrdení uvedených v Čestnom vyhlásení otca
žalovaného aj z toho dôvodu, že obsahuje rozpor so skutočnosťou v tom smere, že v čase kúpy pozemku
N. a stavby rodinného domu na ňom otec žalovaného už dávno nežil s matkou žalovaného, s ktorou bol

už niekoľko rokov rozvedený a súčasne bol ženatý s inou ženou. Druhé manželstvo otca žalovaného
netrvalo dlho, keďže už dňa 21.02.2007 bol právoplatne rozvedený so svojou druhou manželkou P., s
ktorou sa rozviedol kvôli svojej známosti so svojou terajšou, v poradí treťou manželkou R. Š., s ktorou
žije doteraz a teda ťažko možno uveriť, že otec žalovaného finančne, alebo akokoľvek inak pomáhal
svojej bývalej (prvej) manželke, s ktorou nežil prinajmenšom od 24.07.1999. V bode 33 rozsudku súd

tvrdí, že žalobkyňa súdu nepreukázala, že by strany sporu ako manželia disponovali s finančnými
prostriedkami vo výške 49.548,56 eur (1.492.700 Sk), ktoré žalovaný investoval do spoločnosti SUN
a.s., so sídlom Viedenská cesta č. 7, 851 01 Bratislava, IČO: 35761733, v čom žalobkyňa vidí nesprávne
právne posúdenie veci súdom. Žalobkyňa na prvom pojednávaní dňa 16.11.2020 odpovedala na otázku
svojho právneho zástupcu ohľadom žalobcovej investícii do spoločnosti SUN a.s. nasledovne „My sme

peniaze mali, manžel sa snažil zarábať, bol šikovný... Aj moja výplata chodila na jeho účet...“, teda táto
skutočnosť dokazuje, že strany sporu mohli disponovať takýmto obnosom finančných prostriedkov. Aj
toto je prípad, kedy dôkazné bremeno ohľadom použitia spoločných prostriedkov na účel nadobudnutia
alebo udržania majetku v BSM spadá na žalovaného. Žalobkyňa má za to, že žalovaný tým, že poskytol
peniaze patriace do BSM strán sporu spoločnosti SUN a.s., použil túto sumu bez toho, aby o tom

žalobkyňa vedela, a použil ich tak mimo rámec BSM, preto je potrebné túto sumu vo výške 49.548,56 eur
zaradiť do BSM a je potrebné ju vysporiadať. Žalobkyňa ďalej v odvolaní uvádza, že už vo svojej Replike
zo dňa 14.03.2020 poprela tvrdenie uvedené v Čestnom vyhlásení matky žalovaného, že prevzala
peniaze vo výške 49.548,56 eur od svojho otca Ľ. Ď.X.. Toto tvrdenie, keďže sa nedá overiť, je lenúčelovým tvrdením s cieľom ovplyvniť výsledok sporu v prospech žalovaného. V Zmluve o pôžičke zo
dňa 07.08.1999 sú zmluvnými stranami jednoznačne len žalovaný a spoločnosť SUN a. s. Ohľadom
sumy 7.035,08 eur ako investície do výstavby rodinného domu v N. vo vlastníctve matky žalovaného,

má žalobkyňa za to, že súd prvej inštancie aj v tomto prípade dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, a súčasne vec nesprávne právne posúdil. Žalobkyňa už vo svojej
Replike zo dňa 14.03.2020 poprela a spochybnila pravdivosť tvrdení uvedených v Čestnom vyhlásení
otca žalovaného, týkajúce sa nákupu stavebného materiálu, keďže v čase jeho nákupu otec žalovaného
už dávno nežil s matkou žalovaného, s ktorou bol už niekoľko rokov rozvedený a súčasne bol ženatý

s inou ženou, takže ťažko možno uveriť, že otec žalovaného finančne, alebo akokoľvek inak pomáhal
svojej bývalej manželke. Rovnako je absurdné, aby otec žalovaného nakupoval stavebný materiál tak,
že na fakturačných a zmluvných údajoch uvedenie síce svoje meno a priezvisko, avšak telefónne číslo
už uvedie na svojho syna, teda žalovaného. Pokiaľ ide o Čestné vyhlásenie matky žalovaného a Čestné
vyhlásenie brata žalovaného, tvrdenia v nich uvedené žalobkyňa popiera a tvrdí, že sú čírym klamstvom.
Žalobkyňa popiera tvrdenia uvedené v týchto čestných vyhláseniach, že pri platbách súvisiacich so

stavebnýmiprácamiasnákupomstavebnýchmateriálovbolipoužitépeniazepatriacematkežalovaného
a otcovi žalovaného, nakoľko v tom čase už dávno neboli manželmi. Žalobkyňa naďalej tvrdí a je
presvedčená, že žalovaný minul minimálne sumu 14.945,36 eur so spoločných peňazí patriacich do
BSM strán sporu, pričom polovicu tejto sumy, t.j. sumu 7.472,68 eur, je potrebné pripočítať žalobkyni. V
bode 34 rozsudku súd tvrdí, že „z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa neuniesla bremeno

tvrdenia a nepreukázala súdu svoje tvrdenie, že predmetný rodinný dom v N. patril do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie aj v tomto prípade dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a súčasne vec nesprávne právne posúdil. Žalobkyňa dala
do pozornosti bod 20 Uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.02.2022, č.k. 1Co/52/2019,
podľa ktorého: „ Vo všeobecnosti vychádzajúc z aplikačnej praxe súdov odvolací súd k otázke vzniku

spoluvlastníctva zhotovením veci pripomína, že osobitne významná je subjektívna stránka zhotoviteľa
(zhotoviteľov) veci. Vlastníctvo k novo zhotovenej veci (najmä k stavbe) nadobúda ten, kto stavbu
realizoval avšak s úmyslom mať ju pre seba (stavebník). Ak ide o vec zhotovenú spoločnou činnosťou,
nie je rozhodujúce, či a v akej miere sa ten ktorý subjekt podieľal na zhotovení veci (stavby), ale to, či
sa osoby, ktoré vec zhotovili spoločnou činnosťou dohodli na tom, že vec bude v ich spoluvlastníctve.

Rozhodujúca je tu existencia takejto dohody. Dohoda o vzniku spoluvlastníctva nemusí byť písomná, a
to ani vtedy, ak sa vlastníctvo zapisuje do katastra nehnuteľnosti. Dokonca stačí, ak ide o konkludentnú
dohodu. Z dohody, čo aj ústnej alebo konkludentného správania zhotoviteľov však musí byť zrejmý
úmyselonadobudnutívecidospoluvlastníctva.Niejerozhodujúce,čidôjdekdohodeajovýškepodielov.
Ak je táto výška sporná, má sa za to, že podiely sú rovnaké (§ 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Dohoda o vzniku spoluvlastníctva však musí byť uzavretá do vzniku veci. Pri hodnotení konkrétnej veci
je teda možné zobrať do úvahy iba skutočnosti, u ktorých došlo do zhotovenia veci. Môže však nastať
situácia, že napr. stavbu realizovalo viacero osôb, ktoré neuzavreli žiadnu dohodu. Najvyšší súd Českej
republiky v rozhodnutí vo veci sp. zn. 22Cdo 2053/2009 zaujal stanovisko, podľa ktorého treba zobrať do
úvahy všetky okolnosti danej veci a ak z nich nie je zrejmé, že malo ísť o výlučné vlastníctvo len jednej

osoby (alebo spoluvlastníctvo niektorého z nich), treba mať za to, že zhotoviteľom sú všetky osoby,
ktoré stavbu realizovali, ktoré sa stávajú spoluvlastníkmi veci. Možno dodať, že v prípade, ak ide o novú
stavbu, vlastníctvo k nej sa nadobúda bez zreteľa na jej zápis v katastri nehnuteľností. Tento zápis je
podľa platnej právnej úpravy možný len na základe súpisného čísla vydaného podľa príslušného zákona,
pričom kataster zapíše ako vlastníka stavby osobu uvedenú v rozhodnutí o udelení súpisného čísla (§ 46

ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z.), pričom súpisné číslo je udelené osobe, ktorá je uvedená v kolaudačnom
rozhodnutí, ak sa nepreukáže niečo iné. Tento zápis v katastri má však vo všeobecnosti za následok
iba to, že dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto nie je ako vlastník uvedený v uvedenej evidencii, pričom
tento zápis mohol byť uskutočnený bez zreteľa na skutočný zámer sledovaný zhotoviteľmi stavby. “
Žalobkyňa už v podanej žalobe žiadala alternatívnym petitom, aby z vecí patriacich do bezpodielového

spoluvlastníctva strán sporu súd prikázal do podielového spoluvlastníctva o výške spoluvlastníckych
podielov 1/2 pre žalobkyňu a 1/2 pre žalovaného - nehnuteľnosť: rodinný dom neevidovaný na liste
vlastníctva, ktorý je postavený na pozemku v katastrálnom území N., parcelu registra „. parcelné číslo
XXXX/XXX o výmere 490m2 druh pozemku orná pôda, zapísaný na liste vlastníctva č. LV č. XXXX,
vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor. Žalobkyňa je presvedčená, že do masy BSM

patrí aj dom postavený na pozemku N.. V takom prípade by žalobkyňa netrvala na tom, aby jej bola
vyplatená polovica súm z titulu kúpnej ceny za predaj bytu C. (polovica zo sumy 52.778,33 eur) a z titulu
stavebných prác a materiálov použitých na stavbu rodinného domu na pozemku N. (polovica zo sumy
7.035,08 eur). Žalobkyňa naďalej zotrváva na svojich tvrdeniach ohľadom toho, že na stavbe rodinnéhodomu na pozemku N. výrazne pomáhala aj žalobkyňa, spolu s deťmi. Žalovaný neustále žalobkyňu
presviedčal a ubezpečoval, že rodinný dom sa stavia pre nich a ich deti. Žalobkyňa ani na okamih
nepochybovala, že by tento rodinný dom mohol byť vo vlastníctve niekoho iného ako v ich vlastníctve,

a s hrôzou neskôr zistila, že Pozemok N. je napísaný na matku žalovaného. Žalobkyňa má za to, že
súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri vyhodnocovaní dôkazov preferoval
klamlivé výpovede rodičov žalovaného a ich čestné vyhlásenia pred autentickými listinnými dôkazmi
žalobkyne v podobe faktúr, zmlúv a úradných dokumentov, pričom tieto listinné dôkazy žalobkyne vznikli
v čase, keď sa udiali skutočnosti, ktoré tieto listinné dôkazy preukazujú a majú objektívnu povahu.

Dôkazy žalovaného majú jednostranný a účelový charakter subjektívnej povahy, umelo vykonštruovaný
s cieľom poprieť tvrdenia žalobkyne, ktoré vznikli účelne počas konania, ako to je v prípade čestných
vyhlásení svedkov navrhnutých žalovaným a ich svedeckých výpovedí. Súčasne má za to, že súd vec
nesprávne právne posúdil, keď nevzal do úvahy elementárne zásady vysporiadania BSM a definovania
masy BSM a konštantnú judikatúru v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o unesenie dôkazného bremena pri
použití majetku mimo rámec BSM.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobkyne, že súd
prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na skutkových záveroch, ktoré by nemali mať (podľa názoru
žalobkyne) oporu vo vykonanom dokazovaní, a že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nedáva
odpovede na rozhodujúce otázky potrebné pre správne posúdenie veci, z dôvodov ktorých má byť toto

rozhodnutie nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie za
vecne a právne správny, pričom rozsudok je riadne odôvodnený tak, aby spĺňal zákonné požiadavky
na dostatočné a preskúmateľné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov žalovaný
považuje odvolanie žalobkyne za nedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v plnom rozsahu potvrdil ako vecne správny. Skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nenaplnilo

predstavy žalobkyne o rozhodnutí súdu v tejto veci, neodôvodňuje záver (ktorý prezentuje žalobkyňa)
o nepresvedčivom, nesprávnom a nepreskúmateľnom rozhodnutí. Tvrdenie žalobkyne, že súd prvej
inštancie nezahrnul do masy BSM sumu 12.277,57 eur (t j. 400.000,- SKK), ktorú mal podľa tvrdení
žalobkyne žalovaný poskytnúť N. A., hoci žalobkyňa (podľa jej názoru) označila túto sumu ako patriacu
do masy BSM, nie je pravdivé a je zavádzajúce. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa neurobila formálny

úkon, ktorým by zaradila predmetnú „položku" do masy BSM a túto žiadala vysporiadať. Žalobkyňa tak
neurobila vo svojom záverečnom stanovisku zo dňa 04.02.2022 a ani na pojednávaní, ktoré žalobkyňa
spomína. Vzhľadom na uvedené by nebolo ani správne, keby súd prvej inštancie uvedenú sumu
vysporiadaval, resp. túto zohľadňoval, keďže súd vysporiadava to, čo predmetom vysporiadania urobia
strany sporu. Ku spochybňovaniu svedka D. Ď., k jej čestnému vyhláseniu, k potvrdeniu o zaplatení

bytu a k výpovedi svedka M. M., žalobkyňou, žalobca uvádza, že súd prvej inštancie sa riadnym
spôsobom týmito dôkazmi zaoberal, tieto vyhodnotil a svoje úvahy a závery aj k týmto dôkazom uviedol
v odôvodnení svojho rozhodnutia. K potvrdeniu o zaplatení bytu zo dňa 27.03.2011 žalobkyňa len
uviedla, že tento dôkaz nie je spôsobilým dôkazom a nepreukazuje skutočnosť, ktorú tvrdí žalovaný,
avšak bližšie neuvádza, na základe čoho, resp. z akých dôvodov, nemá byť tento dôkaz relevantným.

Konštatovanie žalobkyne v tomto smere bez ďalšieho (bez predloženia dôkazu) nepostačuje. K svedkovi
M. žalobkyňa uviedla, že nebol účastníkom konania, a tak sa nemôže tento svedok vyjadrovať k tomu,
či prevzal peniaze alebo nie. S takýmto názorom žalobkyne sa žalovaný nestotožňuje, nakoľko tento
svedok priamo peniaze prevzal, keďže boli určené jemu, a tak je zrejmé, že práve a jedine tento
svedok vie, resp. vedel potvrdiť alebo vyvrátiť, či k prevzatiu finančných prostriedkov z jeho strany

došlo alebo nie. Žalobkyňa uvádza, že poprela tvrdenie žalovaného, že mu na kúpu bytu na N. ul.
požičala matka, avšak takéto popretie bez ďalšieho nepostačuje. Žalovaný uvádza, že žalobkyňa,
rovnako ako žalobca, je povinná svoje tvrdenia v konaní preukázať. Uvedené platí aj vo vzťahu k
vyslovenej domnienke žalobkyne o klamlivosti, účelovosti čestného vyhlásenia matky žalovaného. V
súvislosti s prevzatím finančných prostriedkov svedkom M. žalovaný dodáva, že bol predložený aj

doklad o prevzatí, a tiež boli tieto tvrdenia potvrdené samotným svedkom. Žalovaný ku členským
právom k družstevnému bytu uvádza, že v konaní bolo predložené jednak oznámenie spomínané
žalobkyňou, ako aj rozhodnutie o pridelení bytu na C. ul., a tiež kúpna zmluva (k čomu sa súd prvej
inštancie vyjadruje aj v bode 6. odôvodnenia svojho rozhodnutia), ktoré dôkazy jasne preukazujú,
že strany sporu členské práva nadobudnúť ani nemohli. Uvedené potvrdzuje aj ďalšia skutočnosť, a

to, že členský vklad zaplatil otec žalovaného, nie žalovaný. K údajnému daru bytu na C. ul., ktorý
mal byť darovaný otcom žalovaného stranám sporu, sa žalovaný vyjadroval už počas konania, kedy
uviedol, že darovanie by nebolo ani len právne možné. Skutočnosť, že sa nejednalo o dar stranám
sporu zo strany otca žalovaného bola preukázaná o. i. aj výpoveďami otca a matky žalovaného.Žalobkyňa nepredložila v konaní žiadnu darovaciu zmluvu a ani iný dôkaz, ktorý by preukazoval tvrdenia
žalobkyne. Záver žalobkyne, že členské práva a povinnosti člena SBD vznikli výlučne stranám sporu,
nie otcovi žalovaného, nie je správny, a to tak ani po stránke právnej, ani faktickej - keďže uvedené

nevyplýva zo zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania. K administratívnej chybe ohľadne
rozhodnutia o pridelení bytu, sa žalovaný už vyjadroval a na svojom vyjadrení zotrváva. Žalobkyňa
nepreukázala opak tvrdení žalovaného ani v tomto smere, z dôvodu ktorého je záver súdu prvej inštancie
aj ohľadne uvedenej skutočnosti, správny a v súlade so skutkovým stavom a vykonaným dokazovaním.
Aj napriek tomu, že samotná žalobkyňa poukazovala počas konania, ako aj v odvolaní, na potrebu

preukázania svojich tvrdení (t. j. unesenie dôkazného bremena), svoje dôkazné bremeno žalobkyňa
neuniesla a jej vyjadrenia zostali len v rovine tvrdení. Žalovaný vrátil svojmu otcovi sumu 51.118,63
eur (keďže suma 50.000,- SKK bola zložená v realitnej kancelárii), ktorú skutočnosť žalobkyňa naďalej
rozporuje. Táto skutočnosť však bola v konaní preukázaná, pričom to, že žalobkyňa vyslovuje svoju
nepreukázanúdomnienkuoúčelovostiaklamlivostičestnéhovyhláseniaotcažalovaného,nauvedenom
nič nemení. Podľa žalovaného, súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala, že by

strany sporu ako manželia disponovali finančnými prostriedkami vo výške 49.548,56 eur. Žalovaný sa
nestotožňuje so záverom žalobkyne o tom, že dôkazné bremeno mal uniesť v tomto smere žalovaný,
práve naopak žalobkyňa tvrdí určitú skutočnosť, z ktorej vyvodzuje pre seba priaznivé následky, a
tak je to práve žalobkyňa, ktorá je povinná tieto skutočnosti preukázať. Vyjadrenie žalobkyne, že
strany sporu mohli disponovať takýmto obnosom finančných prostriedkov, nie je postačujúce a nie

je ani preukázaním žalobkyňou tvrdených skutočností tak, ako to správne vyhodnotil aj súd prvej
inštancie. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania
správne uzavrel, že nebola preukázaná žalobkyňou tvrdená investícia vo výške 7.035,08 eur z BSM
strán sporu. Popretie pravdivosti tvrdení uvedených v čestnom vyhlásení otca žalovaného žalobkyňou
a to z dôvodu, že už v tom čase nežil s matkou žalovaného, s ktorou už niekoľko rokov nežil a bol

ženatý s inou ženou, považuje žalovaný za absolútne irelevantné. To, že žalobkyňa uvádza, že len
ťažko možno uveriť tomu, že rozvedený manžel by pomáhal svojej rozvedenej manželke, je rovnako
pre posúdenie danej veci irelevantné. Bez relevancie sú aj vyjadrenia žalobkyne k čestným vyhláseniam
matky žalovaného a brata žalovaného, ktoré neboli žalobkyňou hodnoverným spôsobom spochybnené
a nebol preukázaný ich opak. K poukazovaniu žalobkyne na uznesenie Krajského súdu v Košiciach,

sp. zn.: 1 Co/52/2019, zo dňa 28.02.2022, žalovaný uvádza, že Krajský súd v Košiciach rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Je tak zrejmé, že nie je známe konečné
rozhodnutie. Dôležité je tiež poznamenať, že predmetné rozhodnutie predložené žalobkyňou sa týkalo
inej veci (po skutkovej stránke), pričom odvolacím súdom bolo zrušené z dôvodu nedostatočného
odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia. Z tohto dôvodu nemožno predložené súdne rozhodnutie

považovať za relevantné pre dané konanie. Aj napriek vyššie uvedenému žalovaný dodáva, že súd v
tomto inom konaní upriamil pozornosť aj na rozhodovaciu prax v otázkach možného vzniku podielového
spoluvlastníctvavprípadevýstavby.Vsúladestoutonato,abybolomožnévkontextevšetkýchokolností
danej veci uvažovať o vzniku podielového spoluvlastníctva k určitej stavbe, je potrebné, aby ten, kto
tvrdí, že podielové spoluvlastníctvo vzniklo, preukázal svoj úmysel v tomto smere (to zn. realizovanie

stavby pre seba), resp., aby preukázal dohodu o tom, že stavba bude vystavaná a bude patriť do
podielového spoluvlastníctva. V danom prípade žalobkyňa ani úmysel, ani dohodu, v žiadnom prípade
nepreukázala. Ak by sa aj jednalo o prípad, kedy zúčastnené osoby neuzavreli žiadnu dohodu, je
potrebné hodnotiť kontext tvrdených okolností danej veci, ktoré musia byť preukázané. Žiadne takéto
okolnosti však žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala. Vlastnícke právo sa k nehnuteľnosti nadobúda

zápisom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý zápis sa môže uskutočniť aj bez zreteľa na
„skutočný zámer sledovaný zhotoviteľmi stavby". Žalobkyňa, ak bola toho názoru, ktorý prezentuje aj v
tomto konaní, sa mohla „domáhať ochrany svojich práv" po tom, čo bolo vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti (rodinnému domu) zapísané v prospech matky žalovaného. Žalobkyňa tak však neurobila
a až v čase tohto konania prichádza s týmito účelovými, avšak nepreukázanými, tvrdeniami. Tvrdenia

žalobkyne, že s hrôzou neskôr zistila, že pozemok N. je napísaný na matku žalovaného, sú irelevantné,
a to aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa mala možnosť sa uvedenú skutočnosť dozvedieť z
príslušného listu vlastníctva dostupného aj na J..G..sk. Taktiež tvrdenia žalobkyne, že výrazne na dome
pomáhala, spolu s deťmi, že žalovaný ju mal ubezpečovať, že dom stavajú pre nich a ich deti, sú podľa
žalovaného nepreukázané, účelové a tieto nemožno zohľadniť. Navyše, skutočnosť, že žalobkyňa s

deťmipomáhalanastavbe(akbybolatátodostatočnepreukázaná),nezakladávlastníckeprávokstavbe
a ani nepreukazuje prípadnú dohodu medzi, na výstavbe zúčastnenými, osobami.16. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 CSP) a dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné.

17. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia v medziach odvolacích dôvodov, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne a právne správne. Odôvodnenie obsahuje všetky
náležitosti, je jasné a určité a je z neho zrejmé akými úvahami sa súd prvej inštancie pri hodnotení

dôkazov spravoval a ako dospel k výslednému rozhodnutiu. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
rozhodnutia a v reakcii na argumentáciu uvedenú v odvolaní dopĺňa nasledovné posúdenie. Žalobkyňa
namieta, že záver súdu prvej inštancie, že družstevný byt nepatril do BSM účastníkov, že nebolo
preukázané spoločné členstvo manželov v družstve, je nesprávny. Namieta v tejto súvislosti aj,
že bremeno dokazovania v tejto otázke leží na žalovanom. Odvolací súd rovnako ako súd prvej
inštancie dospel k záveru, že z predložených listinných dôkazov nie je preukázané, že by manželia

právne relevantným spôsobom nadobudli spoločne užívacie právo k predmetnému družstevnému bytu.
Z predložených dôkazov vyplýva, že 12.05.1992 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi O. Š., D..
XX.XX.XXXX, bytom N. XX ako predávajúcim a O. G., V. V. G., ako predávajúcimi, predmetom ktorej bol
predaj rodinného domu v k.ú. U. s tým, že zaplatenie kúpnej ceny bolo dohodnuté jednak zaplatením
peňažnej sumy a jednak poskytnutím družstevného bytu na C. X.. Č.. XX vrátane členského podielu v

družstve.Dňa15.02.1993došlokuprijatiuO.Š.,N.XXzačlenadružstvasčíslomXXXXX.Ďalejtumáme
listinu o pridelení bytu zo dňa 10.05.1994, kde je uvedené, členské číslo XX XXX a že predstavenstvo
družstva udeľuje svojmu členovi O. Š., D.. XX.XX.XXXX byt C. XX. Ďalej máme predloženú dohodu o
prevode členských práv datovanú dňa 09.05.1994, v ktorej pani G. žiada o prevod členských práv a
povinnostíspojenýchsnájmom4.izb.bytuvlokaliteW.W.naĽ..T.Xnap.O.Š.,čl.č.XXXXX.Podpisujú

danú dohodu Š., nar. XX.XX.XXXX a Š. D.. XX.XX.XXXX. Daná dohoda je bez overených podpisov a
bez vyplnenia bodu. 14, teda bez potvrdenia súhlasu predstavenstva a bodu 15., teda bez uvedenia k
akému dátumu sa uskutoční prevod. Je predložená aj dohoda o výmene bytu zo dňa 10.05.1994, kde
je uvedené, že O. Š., čl. č. XX XXX užíva X izb. byt na Ľ.. T. V. V. G. užíva dvoj izbový byt na C. Č..
XX a žiadajú týmto o vzájomnú výmenu uvedených bytov. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že byt na Ľ.. T.

nikdy neužíval. Odvolací súd má z predložených listín tiež za to, že k reálnemu užívaniu bytu na Ľ.. T. ani
nemohlodôjsť,keďpodľadohodyzodňa09.05.1994žiadalaA..G.oprevodčl.právspojenýchsnájmom
X. izb. bytu na Ľ.. T. na O. Š. a na druhý deň dňa 10.05.1994 žiadajú dohodou o výmenu bytu na Ľ.. T.,
ktorú užíva O. Š. s bytom na C. XX, ktorú užíva A.. G.. Nebolo preukázané, že O. Š. reálne užíval byt na
Ľ.. T.. Odvolací súd dané dohody hodnotí potom ako zmätočné, neodrážajúce skutočný stav a vôľu strán.

Odvolací súd má za to, že ak manželka tvrdí, že byt na C. XX patril do BSM z dôvodu, že došlo k prevodu
členských práv a povinností z otca manžela na nich, je na manželke dôkazné bremeno, teda manželka
musí predložiť aj relevantné listiny, ktoré preukazujú tento prevod. Manžel tvrdí, že nedošlo k prevodu
členských práv z jeho otca na neho, ozrejmil, z akého dôvodu figuruje jeho meno na listine o pridelení
bytu a dané potvrdil aj svedok O. Š. starší, ktorý uviedol aj, že nepreviedol členské práva k bytu na syna

a nedaroval mu predmetný družstevný byt. Uviedol, že umožnil len bezodplatne synovi s manželkou
bývať v danom byte. Odvolací súd má za to, že ak manželka tvrdí, že došlo k darovaniu bytu, či prevodu
čl. práv z O. Š. staršieho na O. Š. mladšieho a na ňu, danú skutočnosť má preukázať. Dôkazné bremeno
zaťažuje stranu, ktorá tvrdí, že nastala určitá skutočnosť, teda strana, ktorá tvrdí, že došlo k prevodu
členských práv. Z predložených listín vyplýva, ako ustálil súd prvej inštancie, že členské právo získal

otec manžela, a získal byt ako odplatu za prevod rodinného domu v U.. Z predložených listín, ako aj
svedeckej výpovede otca manžela, je preukázané, že členom družstva bol O. Š. st., tento umožnil synovi
s manželkou bývať v danom byte, avšak nemal v úmysle im byt darovať. Nie je predložená ani darovacia
zmluva, ani dokument preukazujúci riadny prevod členských práv. Je zrejmé aj, že o nadobudnutie
daného bytu sa pričinil výlučne otec manžela, manželka byt bezplatne užívala, avšak nepričinila sa k

jeho nadobudnutiu. Odvolací súd ďalej uvádza, že i napriek vyššie uvedenému, ak by sa aj dospelo
k záveru, že tu vzniklo spoločné užívacie právo manželov k predmetnému družstevnému bytu (čo by
hypoteticky mohlo byť zdôvodnené tým, že na rozhodnutí o pridelení bytu zo dňa 10.05.1994 je uvedený
manžel, teda O. Š. O.., ako aj s poukazom na vykonaný právny úkony v súvislosti s predmetným bytom
dňa 09.02.2006 -dohoda o prevode čl. práv a povinností zo dňa 09.02.2006) je dôležité uvedomiť si,

že družstevný byt bol predaný za trvania manželstva a suma za byt utržená už v čase zániku BSM
neexistovala. Bolo preukázané, že bola táto suma za trvania manželstva darovaná otcovi manžela, teda
tretej osobe (nie vynaložená na ostatný majetok manžela). Ak ku darovaniu tejto sumy došlo bez súhlasu
manželky,tátomalaprávnumožnosťdomáhaťsaneplatnostitakéhotoúkonu,čovšakneučinila.Vtakomprípade sa na úkon hľadí ako na platný a nie je možné za takejto situácie sa potom domáhať aby polovica
tejto sumy bola započítaná na podiel manželky pri vyporiadaní BSM.

18. Manželka ďalej namieta, že sa súd prvej inštancie nevyporiadal so sumou 400.000 Sk, ktorú mal
požičať manžel N. A.. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že manželka v konaní pred súdom prvej
inštancie danú sumu neurobila riadne predmetom konania, ako poukazuje aj manžel vo vyjadrení k
odvolaniu. Zo spisu je zrejmé, že len na pojednávaní konanom dňa 16.11.2020, v rámci výsluchu
na otázku jej právneho zástupcu, či vedela o investícii, ktorú poskytol manžel N. A. a v akej výške,

odpovedala že vedela o tom, a bola proti tomu a predložili uznesenie OR PZ BA IV čvs. ORP-159/
OVK-MA-2004. Tento nárok neuvádzala v petitoch, ktoré počas konania prednášala. Súd prvej inštancie
nepochybyl, keď sa daným nezaoberal, nakoľko predmet vyporiadania BSM určujú účastníci. Inými
slovami, súd vyporiada a zaoberá sa len tým majetkom, ktorý riadne označia účastníci. Ďalej odvolací
súd uvádza, že nie je vôbec preukázané, že v čase zániku BSM, by tu existoval prípadný nárok manžela
na náhradu škody od N. A.. Bolo predložené manželkou len uznesenie o začatí trestného stíhania. Nie

je teda preukázané, že by v čase zániku BSM tu vôbec nejaký nárok z danej pôžičky, ktorý by mohol byť
v rámci BSM vyporiadaný, existoval. Taktiež ak došlo k poskytnutiu pôžičky zo spoločných peňazí bez
súhlasu manželky, manželka mohla namietať neplatnosť takéhoto úkonu.

19. Manželka žiadala aby súd vysporiadal aj rodinný dom S. G..Ú.. N., ktorý je toho času vo výlučnom

vlastníctve matky manžela. V čase zániku manželstva išlo ešte o neskolaudovaný dom, postavený na
pozemku vo vlastníctve matky manžela, s tým, že stavebníkom stavby bola matka manžela. Manželka
odvodzuje svoje vlastnícke právo k danej nehnuteľnosti z toho dôvodu, že sa podieľala s manželom a
deťmi na stavbe daného domu, pomáhali aj osobne s jeho výstavbou a poskytovali na jeho výstavbu
peniaze z BSM, za ktoré manžel údajne nakupoval materiál na stavbu. Odvolací súd má za to, že súd

prvej inštancie sa správne vysporiadal s danou argumentáciou manželky, správne posúdil, že manželka
neuniesla dôkazné bremeno, že predmetný rodinný dom v N. patril do BSM manželov. Odvolací súd
uvádza, že skutočnosť, že manželka, aj so synmi vypomáhala na stavbe domu, neznamená automaticky,
že je oprávnená nárokovať si vlastnícke právo k danému domu. Nie je predložený žiaden dôkaz, z
ktorého by sa dalo usúdiť, že dom sa staval s tým, že vlastnícke právo pripadne nie stavebníkovi a

majiteľovi pozemku, ale práve manželom. V tomto smere správne poukazuje i manžel v odvolaní, že
tu chýba dohoda medzi osobami zúčastnenými na stavbe. Ani prísľub matky manžela, že po dostavbe
domu, budú môcť daný dom obývať manželia s deťmi, neznamená automaticky, že daný rodinný dom
mal byť vo vlastníctve manželov.

20. Manželka namieta aj nesprávne posúdenie súdu prvej inštancie ohľadom finančných prostriedkov vo
výške 49.548,56 eur (1.492.700 Sk), ktoré mal manžel použiť zo spoločných peňazí manželov patriacich
do BSM na investovanie do spoločnosti SUN a.s. Odvolací súd uvádza, že aj v posúdení tejto otázky
sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, ktorý správne uviedol, že nie je z dokazovania preukázané,
že by skutočne manželia disponovali takýmto finančným obnosom. Nie je preukázaný napríklad výber

takéhoto obnosu peňazí z vkladnej knižky, či účtu v banke. Naopak bolo preukázané, že žalovaný tieto
finančné prostriedky mal od svojho starého otca, ktoré mu dal za účelom investovania do spoločnosti
SUN a.s. s tým, že z investovania sa predpokladali výnosy, a manžel mal vrátiť potom investovanú sumu
starému otcovi a ďalšie výnosy si ponechať. Nemožno za takejto dôkaznej situácie ustáliť, že manžel
použil prostriedky z BSM na svoj výlučný majetok a mala by byť polovica danej sumy započítaná na

vyrovnací podiel v prospech manželky.

21. Manželka namieta aj nesprávne posúdenie súdu prvej inštancie ohľadom finančných prostriedkov vo
výške 7.035,08 eur na kúpu materiálu na výstavbu domu a ktorých polovicu žiada manželka započítať
na vyrovnávací podiel. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne uviedol, že nebolo

preukázané, že bola táto suma použitá z prostriedkov patriacich do BSM. Nebolo preukázané, že faktúry
za materiál boli hradené práve z úspor, či mzdy, či iných príjmov manželov. Nie je preukázaný žiaden
výber súm zodpovedajúcich výškam faktúrovaných súm z účtu manželov a podobne. Máme tu na druhej
strane svedecké výpovede, z ktorých vyplýva, že manžel ako syn, pomáhal svojej matke, stavebníčke
domu, so zaobstarávaním niektorých materiálov na stavbu, na ktoré mal financie od nej, i od otca

manžela. Za takejto situácie potom nie je možné dospieť o dôvodnosti započítania sumy na podiel
manželky. Správne poukázal súd prvej inštancie aj na to, že aj keby išlo o prostriedky v BSM, išlo by o
investície do majetku tretej osoby, a nebolo by možné ich vyporiadanie v rámci vyporiadania BSM.22. Manželka namieta aj nesprávne započítanie sumy 18.818,50 eur na podiel manžela. Odvolací súd
má za to, že súdom prvej inštancie bolo riadne a správne vyhodnotené, že suma 18.815,50 eur bola
poskytnutá ako pôžička zo strany matky manžela svojmu synovi, teda manželovi. Je to preukázané

svedeckýmivýpoveďamimatkymanželaapredávajúcehop.M.M..Jeajzrejmé,žemanželiasispoločne
zobrali úver na sumu 40.000 eur, a ani manželka nevedela súdu ozrejmiť, odkiaľ mali zvyšnú časť kúpnej
ceny. To, že matka manžela požičala zvyšnú sumu kúpnej ceny za nehnuteľnosť vo výške 18.850,- eur
vyplýva aj z listiny potvrdenie o zaplatení za byt zo dňa 27.03.2011 spísanú medzi odovzdávajúcim
D. Ď. a preberajúcim M. M.. Listina potvrdzuje, že odovzdávajúci zaplatil 18.850,- eur v hotovosti

preberajúcemu ako kúpnu cenu podľa zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej
medzi predávajúcim M. M. a kupujúcim O. Š. a V. Š.. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti aj
na rozhodnutie bývalého najvyššieho súdu ČSSR, R 57/1970, kde sa uvádza, že ak vznikol dlh za
trvania manželstva, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel vo vlastnom
mene zmluvu o pôžičke, a ak takto získané peniaze boli použité na kúpu určitej veci, patrí táto vec do
BSM. Na záväzok manžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré je povinný vrátiť, a ktorý ich vynaložil v

skutočnosti na spoločný majetok, sa prihliadne pri vyporiadaní BSM. Súd prvej inštancie preto po zistení,
že sumu 18.850,- eur na kúpu nehnuteľnosti manželov, požičala matka manžela manželovi, správne
potom postupoval, keď danú sumu zarátal na vyrovnací podiel manžela.

23. Manželka namieta a spochybňuje aj dôveryhodnosť svedkov, poukazuje na rodinné prepojenie, na

to, že sú zaujatí, že sú na strane manžela. Odvolací súd k daným námietkam uvádza, že takto sa
dajú spochybniť potom všetci svedkovia, ktorý sú rodinní príslušníci v sporoch o vyporiadanie BSM
manželov. Takéto spochybnenie nemôže byť samo o sebe brané ako relevantné. Musí tu byť aj iná
okolnosť, z ktorej by sa mohla dôvodne vyvodiť nedôveryhodnosť svedka. Rovnako tak to platí aj pre
spochybňovanie toho, že otec manžela nemohol matke manžela, jeho bývalej manželke, poskytnúť

peniaze na kúpu pozemku, či sa finančne podieľať na výstavbe domu, keď sú bývalý manželia, nemajú
už žiaden vzťah. Odvolací súd považuje túto argumentáciu manželky za nepreukázanú a nedôvodnú,
nedá sa len z toho, že ide o bývalých manželov dovodiť, že sa nemohol otec manžela finančne podieľať
na stavbe domu, ktorý je vo vlastníctve jeho bývalej manželky. Navyše v danom prípade ako je vyššie
uvedené a vysvetlené, tu neboli tvrdenia manželky ani podložené relevantnými listinnými dôkazmi. Teda

ajkebysmenemalisvedeckévýpovede,manželkoutvrdenéskutočnosti,nebolipreukázanéanižiadnymi
listinnými, či inými dôkazmi. Dôkazné bremeno zaťažuje toho manžela, ktorý z tvrdenia vyvodzuje pre
seba priaznivé následky. Ak manželka napríklad tvrdí, že manžel určité sumy z BSM použil na svoj
majetok, musí manželka preukázať, že mali v BSM takýto obnos finančných prostriedkov, napríklad
zdokladovať to výberom daného obnosu z vkladnej knižky. Potom je dôkazné bremeno na manželovi,

teda ten musí preukázať, na aký účel dané finančné prostriedky použil.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne ustálil masu BSM a správne určil aj sumu
finančnéhovyrovnania.Odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdil,nakoľkojevecnesprávne
(ust. § 387 ods. 1CSP).

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobkyne nevyhovel a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 CSP).