Uznesenie – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/86/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3723010113
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3723010113.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Juraja Valáška a Mgr. Jána Odnogu na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. októbra 2023 prejednal
odvolanie obžalovanej A. B., nar. X.X.XXXX v A. B., trvale bytom C. D. XXX, ktoré podala proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín sp. zn. PB - 12T/29/2023 zo dňa 14.6.2023 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa

celý výrok o treste zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. PB - 12T/29/2023 zo dňa 14.6.2023 bola obžalovaná A.
B. uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. h) Tr. zák., pretože

dňa 22. júna 2022, asi o 14.50 h v Dolnom Lieskove, okres Pov. Bystrica, riadila osobné motorové vozidlo
značky Peugeot 406, evidenčného čísla A. E., kde pri vchádzaní na cestu číslo III/1947, z pozemku
ležiaceho mimo cesty, z areálu spoločnosti JSL Kovo, s.r.o. Dolný Lieskov, nedala prednosť v jazde
motocyklistovi F. F., jazdiacemu na motocykli značky Yamaha GPD150-A, evidenčného čísla A. G., po
ceste číslo III/1947, smerom na obec Pružina, do ktorého pravého boku narazila pravou prednou časťou
vozidla, pričom pri dopravnej nehode motocyklista F. F. utrpel otvorenú trieštivú zlomeninu strednej časti

ihlice pravého predkolenia s miernym posunutím úlomkov a so stratovým devastačným poranením kože
20x20 cm, podkožia svalov, šliach a ciev, sériovú zlomeninu rebier hrudníka vpravo na III.-VIII. rebre s
miernym posunutím úlomkov bez krvácania do dutiny hrudnej a bez prepichnutia pľúc, s malým ložiskom
pomliaždenia pľúc, so vzniknutými komplikáciami, krvnou zrazeninou jeho hlbokého žilového riečiska
pravej dolnej končatiny a potrebou defekt operovať auto transplantátom kože, čo si vyžiadalo lekárske
ošetrenie a práceneschopnosť s obmedzením v obvyklom spôsobe života od 22.06.2022 v trvaní viac

ako 4 mesiace, spočívajúcom v hospitalizácii s operačným spôsobom liečby, v bolestivosti zranení, v
obmedzení pohyblivosti, v sťažení hygieny a v dodržiavaní kľudového režimu. Obžalovaná A. B. porušila
ustanovenie § 21 ods. 1 Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v znení neskorších zmien a doplnkov.

Bola za to odsúdená podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. j), l), n) a 38 ods. 2, 3 Tr. zák.
na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne

odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. jej bola určená skúšobná doba v trvaní 2 roky. Podľa § 61 ods.
1, ods. 2 Tr. zák. jej bol uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 1 rok. Podľa § 287
ods. 1 Tr. por. jej bola uložená aj povinnosť nahradiť škodu poškodenému F. F. vo výške 32.030,95 Eur
titulom bolestného, 5.201,22 Eur titulom straty na zárobku a 200,- Eur titulom poškodenia prilby.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote obžalovaná napadla písomne

odvolaním čo do výroku o treste.V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedla, že sa stotožňuje s podmienečným
trestom odňatia slobody, ktorý jej vymeral súd prvého stupňa, nesúhlasí výlučne len s uloženým trestom
zákazu činnosti. Poukázala na to, že od začiatku konania sa k spáchaniu trestného činu priznala, tento

úprimne oľutovala a spolupracovala s príslušnými orgánmi. Je si vedomá svojho pochybenia, ako aj
závažnosti zranení poškodeného a aj preto prijala podmienečný trest odňatia slobody. Ďalej poukázala
na svoju finančnú a rodinnú situáciu s tým, že žije sama so svojím maloletým synom v prenajatom byte,
kde mesačné náklady predstavujú sumu približne 450,-Eur. Pracuje v spoločnosti JLS KOVO, s.r.o. so
sídlom v Hornom Lieskove, jej mesačný príjem je približne 800,-Eur. Do práce sa dopravuje sama na

osobnom motorovom vozidle každý deň, pričom cesta jej trvá asi 30 minút s tým, že pred prácou ešte
zavezie syna do školy. Tento nie je ešte taký samostatný, aby sa ráno dokázal vychystať do školy sám.
Preto ho nachystá a do školy zavezie o 6:30 hod. a o 7:00 hod začína v práci. Jej zamestnávateľ jej
vyšiel v ústrety tým spôsobom, že môže chodiť do práce až na siedmu, aby sa predtým mohla postarať
o syna. Medzi jej pracovné povinnosti v zamestnaní patrí aj rozvoz materiálu a hotových výrobkov, teda
pracuje aj ako šofér, najčastejšie dopravuje tovar do Trenčína, Ilavy, Dubnice a Žiliny. Ako samoživiteľka

je momentálne v takej finančnej situácii, že si nemôže dovoliť prísť o prácu, čo by v prípade uloženia
trestu zákazu činnosti prišla, nakoľko by to pre ňu malo absolútne likvidačné následky čo sa týka aj
bývania,ajvyživovacejpovinnostiastarostlivostiomaloletéhosyna,nemájejktovtomtopomôcťanevie
si predstaviť, že by čo aj na jeden mesiac prišla o príjem zo zamestnania. S maloletým synom žijú
z mesiaca na mesiac. V prípade, ak by prišla o prácu u svojho zamestnávateľa, s ktorým má vytvorený

pozitívny vzťah, bolo by pre ňu náročné hľadať si rýchlo novú prácu a dokonca takú, kde by jej vyhoveli
s pracovnou dobou, aby sa mohla postarať aj o svojho syna. Vzhľadom na to navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil vo výroku o treste zákazu činnosti.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečných návrhov:

· Prítomný prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovanej zamietnuť ako nedôvodné
podľa § 319 Tr. por.
· Obhajca obžalovanej sa v plnom rozsahu pridržiaval písomných dôvodov odvolania a navrhol, aby
odvolací súd zrušil výrok o treste zákazu činnosti.
· Obžalovaná súhlasila s tým, čo uviedol jej obhajca. Dodala, že v prípade uloženia trestu zákazu činnosti

by sa dostala do existenčných problémov.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku (o treste zákazu činnosti), ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovanej o tom, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Podstatou odvolania obžalovanej bola len neprimeranosť uloženého trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že u obžalovanej zistil tri poľahčujúce okolnosti
podľa § 36 písm. j), l), n) Tr. zák., teda že pred spáchaním skutku viedla riadny život, k spáchaniu
trestného činu sa priznala a tento úprimne oľutovala a že napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom. Zároveň u nej nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, teda prevažoval pomer

poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi. Zároveň prihliadol k závažným následkom trestného činu,
k tomu, že obžalovaná sa sama stará o maloletého syna a vzhľadom k tomu aj pri prihliadnutí
k individuálnej a generálnej prevencii mal za to, že obžalovanej je potrebné uložiť podmienečný trest
odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 1 rok a súčasne aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 1 rok.

Odvolací súd úvodom uvádza, že sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa pokiaľ ide o druh a
výmeru uloženého podmienečného trestu odňatia slobody, ale aj pokiaľ ide o správne určený pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré skutočnosti v odvolaní nenamietala ani sama obžalovaná.V tomto smere sa súd prvého stupňa dôsledne riadil všetkými zásadami ukladania trestov v zmysle §
34 Tr. zák. a správne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal najmä na spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu

obžalovanej, jej pomery a možnosti nápravy, pričom v zásade uložený trest odňatia slobody vo výmere
1 roka (na dolnej hranici trestnej sadzby) je trestom primeraným, a preto nenapĺňa znaky neprimeranej
prísnosti (§ 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por.). Odvolací súd preto nezistil žiadny dôvod pre zrušenie
napadnutého rozsudku vo výroku o treste v časti uloženého trestu odňatia slobody s jeho podmienečným
odkladom a určením primeranej skúšobnej doby v dolnej polovici trestnej sadzby (2 roky).

Odvolací súd však ďalej dospel k záveru, že súbežné uloženie podmienečného trestu odňatia slobody
obžalovanej a ďalšieho samostatného trestu, a to trestu zákazu činnosti viesť motorového vozidlá
každého druhu vo výmere 1 rok, by už odporovalo v tomto konkrétnom prípade zásadám ukladania
trestov uvedeným v § 34 Tr. zák., najmä zásade personality trestu uvedenej v § 34 ods. 3 Tr. zák.

V tomto smere možno napadnutému rozsudku vytknúť najmä to, že z jeho odôvodnenia nevyplýva,
ako sa súd prvého stupňa vyrovnal s tými významnými skutočnosťami a tvrdeniami obžalovanej,
ako sú následok uloženého trestu zákazu činnosti pre jej schopnosť uživiť rodinu, vzhľadom k tomu,
že je samoživiteľkou 9-ročného syna a vodičské oprávnenie nevyhnutne potrebuje na výkon svojho
zamestnania, ktoré skutočnosti je v zásade potrebné skúmať nielen pre prípad možnosti použitia § 39

ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, ale aj pre prípad neuloženia tohto trestu vôbec.

Pri ukladaní trestu je však nevyhnutné vždy postupovať tak, aby uložený trest splnil svoj účel, ale
na druhej strane, aby nevyjadroval neprimeranú represiu vo vzťahu ku konkrétnej osobe páchateľa
a možnostiam jeho nápravy.

V prípade ukladania trestu zákazu činnosti odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 61 ods. 2 Tr.
zák. trest zákazu činnosti môže súd uložiť, ale nemusí, a to v prípadoch, v ktorých sa páchateľ dopustil
trestného činu v súvislosti s touto činnosťou, na rozdiel od ustanovení, kde je uloženie trestu zákazu
činnosti obligatórne. Ukladanie trestu zákazu činnosti je tak v zmysle § 61 ods. 2 Trestného zákona
fakultatívnou možnosťou zo strany súdu. Súd by mal pritom zvažovať, či okrem iného aj vzhľadom

na okolnosti spáchania trestného činu, spôsob jeho spáchania a jeho následky, osobu obžalovanej,
jej rodinnú a s tým súvisiacu finančnú situáciu a jej predchádzajúci život je uloženie tohto trestu
nevyhnutné s ohľadom na zásadu tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky
sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie
k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných

členov spoločnosti. Zároveň musí súd dôsledne skúmať aj prípadnú existenciu okolností významných
z hľadiska zásady personality trestu uvedenej v § 34 ods. 3 Tr. zák.
V tomto konkrétnom prípade odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa dospel k záveru,
že ukladanie trestu zákazu činnosti obžalovanej popri súčasne uloženom podmienečnom treste odňatia
slobody by už bolo neprimerane prísnym potrestaním obžalovanej, pričom by už bolo v rozpore so

zásadami ukladania trestov uvedenými v § 34 Tr. zák a nasl.
Za významnú v tomto smere považuje odvolací súd aj tú skutočnosť, že od spáchania skutku (dňa
22.6.2022), pre ktorý bola obžalovaná uznaná vinnou, uplynulo už viac ako jeden a štvrť roka po
rozhodovanie odvolacieho súdu o odvolaní obžalovanej, pričom obžalovaná spáchala pred teraz
stíhaným skutkom iba dva menej závažné priestupky na úseku dopravy (jedenkrát jej bolo uložené iba

pokarhanie, druhýkrát bloková pokuta vo výške 10 Eur) napriek tomu, že v rámci zamestnania, ale aj
dochádzania do neho najazdí značné množstvo kilometrov, pričom po skutku nespáchala obžalovaná
ani jeden dopravný priestupok.

Obžalovanej nebol v súvislosti so skutkom ani zadržaný vodičský preukaz, motorové vozidlo pravidelne

používa, z čoho možno potom vyvodiť záver, že ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu už neexistuje
taká naliehavá potreba ukladania trestu zákazu činnosti obžalovanej, nakoľko tento by už neplnil žiadny
zákonom predpokladaný účel a bol by len nadbytočným a neprimeraným represívnym potrestaním
obžalovanej.

Odvolací súd prihliadol aj k tej skutočnosti, že obžalovaná bola uznaná vinnou pre spáchanie menej
závažného „iba“ nedbanlivostného trestného činu, pričom aj v tomto prípade sa jednalo o v podstate
ojedinelé vybočenie z vedenia inak riadneho života. Naviac u obžalovanej výrazným spôsobom
prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad tými priťažujúcimi (3:0).Neuloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu by podľa názoru odvolacieho
súdu bolo v tomto konkrétnom prípade aj v rozpore so zásadou personality trestu (§ 34 ods. 3 Tr.

zák.), kedy trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Obžalovaná je samoživiteľkou maloletého syna, ktorého vozí každé ráno
do školy, následne 30 minút cestuje do zamestnania, kde jej zamestnávateľ vyšiel v ústrety a posunul
jej začiatok nástupu do práce na 7:00 hod., pričom v rámci zamestnania pracuje aj ako vodič. Vodičské
oprávnenie tak nevyhnutne potrebuje pre výkon svojho zamestnania a tým aj získania finančného príjmu

nielen pre zabezpečenie svojich potrieb, ale aj potrieb svojho maloletého syna. Zároveň je možné dodať,
že obžalovaná býva v prenajatom byte, pričom polovicu výplaty minie na nájomné a žije „od výplaty
k výplate.“ Odvolací súd sa stotožnil s tými jej odvolacími námietkami, že za takto zistenej rodinnej
a finančnej situácie obžalovanej by strata vodičského oprávnenia mala nielen pre ňu, ale aj pre jej rodinu
„fatálne až likvidačné“ následky.

Z hľadiska vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd dospel jednoznačne k záveru, že
obžalovanej nie je potrebné popri uloženom podmienečnom treste odňatia slobody ukladať aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá podľa § 61 Tr. zák.

V tejto súvislosti ale odvolací súd obžalovanej pripomína, že v skúšobnej dobe

podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody bude osobitne vyhodnocovaná aj jej ďalšia
vodičská disciplinovanosť. Vzhľadom na trestnú činnosť obžalovanej v doprave môže aj spáchanie
priestupkov v doprave viesť k premene uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na trest
nepodmienečný. Teda týmto bude zabezpečovaná jej individuálna prevýchova aj vo vzťahu k vodičskej
disciplinovanosti.

Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil
v napadnutom rozsudku celý výrok o treste zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá každého druhu,
pričom ostatné výroky napadnutého rozsudku zostali týmto rozhodnutím nedotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.