Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2023

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7P/63/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823201155
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2023:8823201155.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci starostlivosti súdu

o maloletých, mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom pri matke,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou,
odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie
slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh otca: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, za účasti matky:
C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, o zníženie výživného na maloleté deti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ, otec maloletých detí, sa podaným návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 01.06.2023,
domáhal zníženia výživného na obe maloleté deti na sumu max. 1.000,- Kč. Svoj návrh odôvodnil tým,
že žiada o zníženie výživného na maloleté deti, nakoľko nemá stabilnú prácu ani bývanie a žije sám.
Ako prílohu predložil peňažné poukazy ohľadne úhrad výživného a to za roky 2020 až 2023.

2. Matka ako aj kolízny opatrovník s návrhom na zníženie výživného nesúhlasili.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaným návrhom, dôkazmi o príjme a výdavkov
rodičov a mal. detí, výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, správami sociálnej poisťovni a Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, oboznámením sa s rozhodnutím Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 10.11.2021, oboznámením sa so spisom tunajšieho
súdu sp. zn. 8P/217/2018, správou kolízneho opatrovníka a na základe toho zistil tento skutkový stav.

4. Otec maloletých detí podal návrh na zníženie výživného s tým, že v návrhu nebola uvedená adresa,

kde sa navrhovateľ nachádza. Súd preto vykonal šetrenie pobytu v Registri obyvateľov na Slovensku.
Rovnako súd vykonal šetrenie pobytov v konaniach, ktoré boli vedené na tunajšom súde. Zároveň
požiadal o súčinnosť OO PZ, aby súdu oznámila adresy, o ktorých vie, kde by súd mohol doručovať
zásielky navrhovateľovi. Podľa dožiadania v Českej republike táto neeviduje u navrhovateľa žiaden
pobyt. Šetrením prostredníctvom OO PZ ako aj šetrením v súvisiacich spisoch vedených na tunajšom
súde súd zistil tri adresy, na ktorých sa v minulosti navrhovateľ zdržiaval, resp. si navrhovateľ preberal
zásielky. Išlo o adresy F. XX, G. XXX XX, H. H. I. XXX, XXX XX J. X H. K. H., L. J. XXX, I. XXX, XXX

XX J.. Z týchto adries sa vrátili zásielky s označením, že sú nevyzdvihnuté. Z Registra obyvateľov v SR
súd zistil, že navrhovateľ má evidovanú adresu pobytu na adrese E. XXX. Aj z tejto adresy sa zásielka
vrátila s označením, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Posledná doručovaná zásielka
súdu bola vrátená dňa 15.11.2023.5. Matka na pojednávaní uviedla, že nie je v kontakte s otcom maloletých detí. Otec si platí nepravidelne
vyživovaciu povinnosť, niekedy raz za dva mesiace. K maloletej C. uviedla, že má výdavky ako dieťa

v jej veku. K A. uviedla, že keďže je už starší, tento má vyššie nároky na oblečenie, obuv, taktiež chce
aj telefón. Z dôvodu, že matka poberá dávku v hmotnej núdzi, v škole nemá matka žiadne výdavky, čo
sa týka ani na stravu, a na školské pomôcky. K výdavkom na domácnosť uviedla, že z dávky v hmotnej
núdzi sa jej sťahuje mesačne nájomné 55 eur, mesačne hradí úhradu platbu za komunálny odpad, spolu
na rok to je 225 eur, mesačne uhrádza výdavky na elektrinu 97 eur, voda 70 eur. Býva v domácnosti s

2 maloletými deťmi s tým, že s nimi v domácnosti ešte býva jej starší syn, ktorý má manželku a taktiež
2 deti. Upresnila, že ide o syna D. B.. On pracuje, a preto prispieva na výdavky na domácnosť. Ďalej
uviedla, že starší syn, ktorý s nimi býva - D. B. spolu s manželkou, jej dávajú mesačne sumu 700 alebo
800 eur a ona z tejto sumy zabezpečuje chod celej domácnosti.

6. Podľa správy sociálnej poisťovne matka ani otec nemajú žiaden záznam.

7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou vyplýva, že navrhovateľ nie
je evidovaný na Slovensku v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z úradu nepoberá žiadne dávky
od októbra 2019. Matka maloletých detí poberá dávku v hmotnej núdzi spolu s členmi domácnosti a
prídavok na dieťa prostredníctvom osobitného príjemcu. Úrad práce vypláca matke náhradné výživné.

Matka je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 05.01.2018. Podľa potvrdenia o poberaní
náhradného výživného za rok 2023 pre oprávnenú osobu B. A. je vyplácané náhradné výživné v mesiaci
január, marec až júl po 60 eur, v mesiaci február to bolo 41,55 eur. Matka poberá dávku v hmotnej núdzi
v roku 2023 to bolo nasledovné: január, marec až jún vo výške 169 eur, február vo výške 132,20 eur. Je
posudzovaná s členmi domácnosti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX.

8. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 10.11.2021 bola
obec Čaklov určená ako osobitný príjemca pomoci v hmotnej núdzi poskytovanej osobe - C. B., nar.
XX.XX.XXXX. Podľa potvrdenia pre oprávnenú osobu - C. B. je jej vyplácané náhradné výživné v roku
2023 nasledovne: január, marec až júl v sume 55 eur, február v sume 36,56 eur. Zároveň matka poberá

prídavky na dieťa spolu v sume 120 eur.

9. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8P/217/2018 vyplýva, že sa viedlo konanie o úpravu práv
a povinností rodičov k maloletým deťom. Podľa rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 8P/217/2018 zo dňa
15.10.2019 boli maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX zverené do osobnej

starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný platením výživného na maloletého A. sumou 60 eur mesačne
a na maloletú C. sumou 55 eur mesačne.

10. Podľa správy kolízneho opatrovníka zo dňa 08.08.2023 tento poukázal na rozsudok, podľa ktorého
naposledy bola vykonaná úprava na čas po rozvode rozsudkom sp.zn. 6P/120/2018. Otec bol zaviazaný

prispievať na výživu A. výživným mesačne 60 eur a na C. sumou 55 eur. Rodičia ukončili spolužitie v
apríli 2018, kedy otec odišiel za prácou do E. M.. Odvtedy údajne nebol na Slovensku, o maloleté deti
neprejavuje záujem, s matkou nekomunikuje a tá nemá vedomosť o mieste jeho pobytu. O maloleté
deti sa stará sama, žije spolu s jej dospelým synom D. s rodinou v 3-izbovom sociálnom dome v obci
E.. I. A. je študentom Spojenej školy v E. v 3-ročnom odbore agromechanizátor. Od nového školského

roka nastupuje do 2. ročníka. N. C. v novom školskom roku bude žiačkou 2.ročníka základnej školy.
V škole chodí na obedy a do družiny. Obe maloleté deti sú zdravé, ich ošetrujúcou lekárkou MUDr.
Pinterová. Maloletý A. si počas letných prázdnin zvykne brigádnicky privyrobiť menšími prácami na
stavbách. Matka maloletých detí nepracuje, je evidovaná ako nezamestnaná, jej príjem pozostáva z
dávky v hmotnej núdzi vo výške 209,- eur, rodinných prídavkov vo výške 120,- eur. Nakoľko si otec platí

výživné nepravidelne, matka poberá náhradné výživné. Podľa vyjadrenia matky, otec naposledy uhradil
výživné v mesiaci júl vo výške 36,- eur a v máji vo výške 36,- eur spolu na obe deti. Z dôvodu zanedbania
povinnej výživy bolo voči otcovi vedené trestné stíhanie, ktoré je prerušené pre neprítomnosť. V rodine
neboli prijímané opatrenia v zmysle zákona č. 305/2005. Matka sa o deti stará a primerane napĺňa ich
potreby. Neboli hlásené žiadne výchovné problémy, či problémy v školskom prostredí.

11. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviťvýkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

12. V zmysle § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14.Podľa§62ods.3zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.

15. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62

ods. 4 zákona o rodine).

16. V zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

18. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. V zmysle § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné

len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20.Vzmysleustanovenia§121zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlen„CMP“)
rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo
zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

21. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.
V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave výživného.
Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného. Na strane
povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň,

početinýchvyživovacíchpovinností;nastranedieťaťajepotrebnéprihliadnuťnajehooprávnenépotreby
s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič.
V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v
čase vyhlásenia rozsudku. Na strane oprávneného u školopovinných detí je takouto zmenou aj vyšší

vek a prechod na iný stupeň školskej dochádzky.

22. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členovuspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu

ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa
živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich.
Pokiaľ rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie
výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať.

Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou

starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil
súd. Z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti
tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a
prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť

výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo
iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o
vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť
ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných

prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje
výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1).

23. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na maloleté deti C. B. a A. B..
V návrhu uviedol, že nemá stabilnú prácu ani príjem, žije sám, je bez bývania. K tomuto návrhu

navrhovateľ predložil peňažné poukazy ohľadne úhrad výživného a to za roky 2020 až za rok 2023.
Keďženavrhovateľnepredložilžiadnepotvrdenieosvojichpríjmoch,výdavkoch,abysúdvedelzhodnotiť
jeho návrh, súd ho potreboval vypočuť. V návrhu navrhovateľ neuviedol adresu, na ktorej sa nachádza.
V návrhu uviedol, že je bez bývania. Preto súd vykonal úkony, aby zabezpečil účasť navrhovateľa na
pojednávaní a vykonal šetrenie jeho pomerov. Súd vykonal šetrenie z pripojených spisov v predošlých

konaniach, šetrením prostredníctvom polície ako aj dožiadaním v E. M.. E.. Z adries, ktoré zistil súd, sa
zásielky adresované navrhovateľovi vrátili s označením, že adresát si tieto zásielky neprevzal. Súd preto
vykonal doručenie pre navrhovateľa aj na adresu, ktorá je uvedená a registrovaná v evidencii obyvateľov
u navrhovateľa a to adresa E. XXX v zmysle § 106 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Aj z tejto adresy
sa vrátila zásielka, že adresát si ju neprezval v odbernej lehote. Súd preto mal zato, že sú zákonnom

stanovené podmienky pre ďalšie konanie.

24. Súd okrem dôkazov predložených navrhovateľom vykoval ešte ďalšie dokazovanie, a to vypočul
matkumaloletýchdetíaaninazákladetohtodokazovania nezistil,žebyboldôvodnazníženievýživného
vzhľadom na potreby maloletých detí. Z obsahu podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľ uvádza, že

žiada platiť výživné v sume 1.000,- Kč, pričom súd dáva do pozornosti, že takto navrhovaná výška
výživného nedosahuje ani zákonom stanovenú výšku minimálneho výživného / 36,80 eur/, preto ani z
tohto dôvodu súd nemohol pristúpiť k zníženiu tohto výživného. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva,
že výživné je stanovené na mal. A. vo výške 60,- eur, na mal. C. vo výške 55,- eur mesačne. Aj
vzhľadom na vek detí, ich potreby neprichádza do úvahy zníženie výživného. Navrhovateľ žiadnym

spôsobom nepreukázal, žeby nemal príjem, nemá bydlisko a že nie je v jeho možnostiach platiť
stanovené výživné. Súd dáva do pozornosti, že do úvahy sa neberie ani skutočný príjem povinnej osoby
uhrádzať výživné. Berú sa do úvahy potencionálne možnosti, ktoré má povinná osoba zabezpečiť si
príjem. Súd nezistil, žeby na strane navrhovateľa boli nejaké okolnosti. Navrhovateľ ich nepreukázal,
ani netvrdil v podanom návrhu, žeby si nemohol zabezpečiť prácu s príjmom, ktorá by odôvodňovala

zmenu naposledy stanoveného výživného.

25. Z týchto dôvodov, keďže navrhovateľ nepreukázal dôvody na zníženie výživného a súd ich nezistil
zo svojej úradnej činnosti, preto súd návrh na zníženie výživného zamietol.26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého,
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č.233/1995

Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa
ustanovení § 370 a nasl. CMP.