Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/66/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323010193
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2323010193.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.KatarínyBatisovejačlenovsenátu

Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C., pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 12.04.2023, sp. zn. 0T/50/2023, na verejnom
zasadnutí konanom 09.11.2023 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D. E., trvale bytom F. XXX/XX, B.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta rozsudkom z 12.04.2023, č. k. 0T/50/2023-117 uznal obžalovaného A. B. C. za
vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že dňa 14.02.2023 v čase o 16:41 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky
MercedensBenz,EČV:G.vmesteB.nauliciDružstevnej,kdebolhliadkouPolicajnéhozborunazáklade
predchádzajúceho oznámenia o jazde vodiča zo strany na stranu, zákonným spôsobom kontrolovaný

a dobrovoľne sa podrobil dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu prístrojom Alcotest
7510 č. ARMF-0505 v čase o 16:49 hod., ktorej výsledok bol pozitívny s nameranou hodnotou 1,31 mg/l
vydychovaného vzduchu (v prepočte 2,73 promile), a v čase o 17:07 hod., ktorej výsledok bol pozitívny
s nameranou hodnotou 1,35 mg/l vydychovaného vzduchu (v prepočte 2,81 promile).Okresný súd obžalovaného za to odsúdil podľa § 289 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3, §
36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon

ktorého mu podľa § 51 ods. 1 s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil
a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určil obžalovanému skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia
s probačným dohľadom vo výmere 2 roky. Podľa § 51 ods. 2 s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4
Trestného zákona obžalovanému uložil počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia obmedzenia
a povinnosti: zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a príkaz podrobiť sa

psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, všetko so zameraním na požívanie
alkoholu. Zároveň mu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá v cestnej premávke vo výmere 3 roky a 6 mesiacov.
Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuokresnýsúdskonštatoval,žeobžalovanýnahlavnompojednávaní
realizoval vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, preto vykonal dokazovanie len čo do výroku o treste.
Následne okresný súd v odôvodnení zrekapituloval výsledky dokazovania, ktoré ohľadom tohto výroku

vykonal.
Samotný výrok o treste okresný súd odôvodnil tým, že zvolil uloženie podmienečného trestu odňatia
slobody. K uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody, na rozdiel od prokurátora, nevidel
žiaden dôvod konštatujúc, že osoba obžalovaného je doposiaľ súdne netrestaná, z vykonaného
dokazovania ohľadne osoby obžalovaného neplynie predpoklad o tendencii správať sa protiprávne v

rovine trestnoprávnej v prípade neuloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody. Vysoko kladné
osobnostné charakteristiky osoby obžalovaného zadovážené obhajobou do spisu od tretích osôb z
bližšieho i širšieho okolia obžalovaného, týkajúce sa pomoci ľuďom, podľa názoru okresného súdu
naopak posilňujú presvedčenie súdu, že účelu trestu učiní bezo zvyšku zadosť podmienečný trest
odňatia slobody, kedy najmä vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život mal dôvodne za

to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie
je nevyhnutný.
Okresný súd obžalovanému uložil trest v polovici upravenej trestnej sadzby v trvaní 4 mesiace,
ktorý považoval za primeraný, nezistiac žiadne priťažujúce okolnosti a zistiac poľahčujúce okolnosti:
obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (síce má administratívny záznam o

vedení vozidla pod vplyvom alkoholu v roku 2005 a za ostatných cca 5 rokov 3 priestupky, no
pri porovnaní s naozaj vysoko kladnými osobnostnými charakteristikami obžalovaného, týkajúce sa
pomoci ľuďom či charity, ktoré vyplynuli zo správ o jeho povesti, mal okresný súd za to, že je možné
priznať aj túto poľahčujúcu okolnosť), obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin
úprimne oľutoval a od počiatku s OČTK spolupracoval, dobrovoľne vydal aj vec (motorové vozidlo),

a teda je dôvodný záver, že napomáhal pri objasňovaní tejto trestnej činnosti príslušným orgánom.
Okresný súd nezistil prítomnosť ďalších dvoch poľahčujúcich okolností, a to ospravedlniteľné silné citové
rozrušenie (§ 36 písm. a) Trestného zákona) ani vplyv tiesnivých osobných pomerov/rodinných pomerov,
ktoré si obžalovaný nespôsobil (§ 36 písm. h) Trestného zákona) - obhajoba pri žiadosti o aplikáciu
týchto dvoch poľahčujúcich okolností poukazovala na v čase skutku prebiehajúcu hospitalizáciu syna

obžalovaného (z dôvodu podozrenia na infarkt). K tomu okresný súd uviedol, že je síce pravdou, že
vážne zdravotné problémy blízkeho člena rodiny (navyše vlastného dieťaťa) vplývajú zväčša veľmi
negatívne na psychické pohodlie osoby z rodiny (tu navyše rodiča - obžalovaného), avšak podľa názoru
okresného súdu v konaní neboli navrhnuté ani vykonané žiadne dôkazy na preukázanie toho, že
uvedená okolnosť mala na obžalovaného taký vplyv, ktorý by čo i len čiastočne ospravedlňoval na strane

obžalovaného sadnutie si za volant a vedenie vozidla pri naozaj výraznom opojení alkoholom.
Okresný súd určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 2 roky,
ktorú dĺžku skúšobnej doby považoval v tomto prípade za adekvátnu. Vzhľadom však na v evidenčnej
karte vodiča obžalovaného zaznamenanú (v roku 2005) tendenciu spájať vedenie vozidla a predošlé
požitie alkoholu, dohľad probačného úradníka súdu je podľa názoru okresného súdu dôvodný a uložil

obžalovanému povinnosti/obmedzenia vo forme zákazu požívania alkoholu/návykových látok a príkazu
pohovoriť si o užívaní alkoholu s odborníkom (či už formou psychoterapie alebo psychologického
poradenstva).

Obžalovanému okresný súd uložil aj trest zákazu činnosti (vedenia motorových vozidiel v cestnej

premávke), nakoľko na dané vzhliadol splnenie zákonných podmienok (skutku, trestného činu, sa
obžalovaný dopustil pri vedení vozidla pod vplyvom alkoholu) a to v polovici upravenej trestnej sadzby,
resp. mierne pod polovicou trestnej sadzby, v trvaní 3 roky a 6 mesiacov, ktorú považoval za primeranú.Okresný súd neuložil trest prepadnutia veci - motorového vozidla, ktoré bolo použité na spáchanie
trestného činu, nakoľko to podľa okresného súdu na naplnenie účelu trestu nebolo potrebné, vzhľadom
na ostatné uložené tresty v ich súhrne. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že obžalovanému

neukladal doživotný trest zákazu činnosti, po vykonaní trestu bude môcť opätovne viesť vozidlo v cestnej
premávke. Účel trestu nemá sledovať samoúčelné spôsobenie ujmy na majetku obžalovaného, ale
jeho prevýchovu k tomu, aby sa trestnej činnosti v budúcnosti už nedopúšťal - účelom trestu nie je
páchateľovi spôsobiť čo najväčšiu ujmu (teda ukladať ,,exemplárny trest na výstrahu“), ale ukladať
primeraný trest závažnosti prečinu a okolnostiam na strane páchateľa. Prepadnutie veci pomerne

drahéhomotorovéhovozidlabytakbolonadbytočnýmpostihom,predstavujúcimvosvojejpodstateakúsi
skrytúformupeňažnéhotrestu.Okresnýsúdkonštatoval,žeuloženietohtodruhutrestubypredstavovalo
z hľadiska naplnenia účelu trestu už nadbytočný, neprimerane prísny postih, keď trest má byť primeraný
k závažnosti žalovaného prečinu.

Okresný súd uzavrel, že uložené tresty sú v súhrne postačujúce a nie je potrebné k nim pridávať ďalší

druh trestu, keď uložené tresty považoval za zákonné, primerané, spravodlivé, bezo zvyšku napĺňajúce
vo svojom súhrne účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona, a to tak z pohľadu generálnej prevencie,
akoajzpohľaduindividuálnejprevenciečiprevýchovyobžalovanéhonajedinca,ktorýsaužvbudúcnosti
trestnej činnosti dopúšťať.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku prokurátor podal
odvolanie čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného, pričom obžalovaný si ponechal lehotu,
avšak v zákonnej lehote podal odvolanie a to proti výroku o treste.
Prokurátor v písomne odôvodnenom odvolaní uviedol, že uložený trest okresným súdom považuje za
neprimerane mierny. Trest navrhovaný prokurátorom – nepodmienečný trest odňatia slobody krátkeho

trvania sa vzhľadom najmä na množstvo alkoholu v dychu, ktoré predstavovalo 2,81 promile, nejaví ako
trest neprimeraný, neúmerný, ani ako „nie vhodný“. Zdôraznil, že išlo o ťažkú opitosť. A teda pokiaľ
obžalovaný vykonával jazdu s osobným motorovým vozidlom v stupni ťažkej opitosti, išlo o stav, ktorý
mu bez akýchkoľvek pochybností znemožňoval vykonávať túto činnosť a činil ju obzvlášť nebezpečnou.
Závažnosť konania zvyšuje fakt, že obžalovaný vykonával jazdu v poobedných hodinách na mieste,

kde sa nachádzajú panelákové bytové domy, navyše aj materské centrum. Stupeň opitosti páchateľa je
podľa názoru prokurátora vždy potrebné zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného prečinu
a mal by byť zohľadnený aj pri individualizácii trestnej sankcie. Vo vzťahu k súdom neuloženému trestu
prepadnutia veci uviedol, že je potrebné si uvedomiť, že za daných okolností sa motorové vozidlo
v rukách takto alkoholom ovplyvneného páchateľa mení na zbraň a táto je v zásade neovládateľná,

resp. neovládateľná v dostatočnom rozsahu. Riziko spôsobenia škody či ublíženia na zdraví, resp.
ešte ďaleko horšieho následku je potom mimoriadne vysoké a pokiaľ obvinený vedomý si takéhoto
rizika sa toto rozhodol dobrovoľne podstúpiť, je povinný znášať následky z toho plynúce. Argumentoval,
že ak bol obžalovaný hodnotený ako osoba s vysokým morálnym kreditom, ku ktorému vzhliadajú či
už bývalí zamestnanci, poslanci alebo obyvatelia mesta, za situácie, kedy obžalovaný bol verejným

činiteľom dlhé roky, a teda ako osoba verejne činná a známa, by o to viac mal svojim konaním
a spôsobom života prezentovať svoj postoj k dodržiavaniu zákonov a pravidiel spoločnosti spôsobom,
ktorý je žiaduci a akceptovateľný. V osobe obžalovaného ide o dlhoročného podnikateľa, verejnú funkciu
vykonával bez nároku na odmenu, finančné prostriedky poukazoval aj na charitu a preto v prípade
uloženiatrestuprepadnutiamotorovéhovozidla,bynebolonutnétentotrestvyhodnotiťakoneprimeraný.

Prokurátor zastával názor, že pri prísnejších trestoch v prípade ohrozovacieho trestného činu tieto
naopak môžu viesť k tomu, aby si vodič chybu dostatočne uvedomil a už ju nikdy nezopakoval.
K priznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona uviedol, že nevzhliadol
dôvody na pričítanie tejto okolnosti a argumentoval, že aby bolo konanie páchateľa posúdené ako
napomáhanie pri objasňovaní, musí umožniť orgánom činným v trestnom konaní vytvoriť si podrobnejší

obraz o skutkových okolnostiach, pomoc pri objasňovaní by nemala byť obmedzená len na ochotu
vypovedať. V závere ešte poukázal na skutočnosť, že obžalovaný mal v minulosti už zadržaný vodičský
preukaz za jazdu pod vplyvom alkoholu v administratívnom konaní.
Z prezentovaných dôvodov prokurátor v konečnom návrhu žiadal, aby Krajský súd v Trnave zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovanému uložil

primeraný a zákonný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu vo výmere 4 roky a trest prepadnutia veci – motorového vozidla zn. Mercedes – Benz, ev.
č.G.,ktoréhovlastníkomsastávaštát,keďžeskutkovýstavvnapadnutomrozsudkubolsprávnezistený.Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu a uviedol, že odvolanie
prokurátora je absolútne nedôvodné a vychádza aj z domnienok a úvah prokurátora, ktoré nemajú
žiadnuoporuvovykonanomdokazovaní.Vyslovilnázor,ževprejednávanomprípadepomeryaokolnosti

na strane obžalovaného pre rozhodnutie o vine a treste nemali žiaden vplyv. K možnému uloženiu
prepadnutia veci poukázal na hodnotu motorového vozidla, keď táto je v zjavnom nepomere k miere
závažnosti prejednávaného prečinu. Zopakoval argumenty zo svojho písomne odôvodneného odvolania
a navrhol odvolanie prokurátora postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné.
Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V odvolaní po krátkej

rekapitulácii výrokov uviedol, že výrok napadnutého rozsudku o treste je nesprávny a vadami trpí aj
konanie, ktoré vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo. Poukázal na to, že v priebehu celého
trestného stíhania spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, už pri jeho výsluchu ako
zadržaného podozrivého, ako aj pri výsluchu ako obvineného v prípravnom konaní sa k spáchaniu
skutku priznal a svoje konanie úprimne oľutoval. Na tomto stanovisku zotrval počas celého hlavného
pojednávania, keď urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku, ktoré vyhlásenie bolo

súdom prijaté. Nič nezamlčal a riadne opísal všetky rozhodujúce skutočnosti. Poukázal na skutočnosť,
že je osobou vyššieho veku, nikdy nebol odsúdený, bol za svoj život postihnutý za minimum priestupkov,
vedie celý život riadny život (viedol vzorný rodinný život, riadne pracoval a podnikal, aktívne sa staral
o rozvoj mesta B., zastával funkciu poslanca v mestskom zastupiteľstve, zabezpečoval množstvo
všeobecne prospešných aktivít pre mesto, jeho obyvateľov, svojich zamestnancov), má vodičské

oprávnenie od roku 1974, v čase skutku bol v silnom citovom rozrušení, keď dňa 13.02.2023 bol jeho
jediný syn akútne hospitalizovaný na kardiologickom oddelení v nemocnici v Nitre, jazdil na aute, ktoré
je vybavené špičkovým elektronickým systémom, ktorý autonómne vozidlo v prípade hroziacej kolízie
automaticky spomalí alebo zastaví, dobrovoľne začal po skutku navštevovať psychiatra, nemožno mu
pričítať žiadnu priťažujúcu okolnosť a požíva veľký rešpekt a úctu obyvateľov mesta B., ako aj u iných

osôb. Mal názor, že mu mali byť priznané poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. a), h), j), l), n)
Trestného zákona. A preto trest, ktorý mu bol uložený, nepovažoval za trest primeraný, keď trest zákazu
činnosti bude mať negatívny vplyv na jeho rodinu a súd mal prihliadať na účel trestu a dopady trestu
na obžalovaného a jeho rodinu a jemu blízke osoby. Vyslovil názor, že odôvodnenie rozsudku nie je
dostatočné, keď nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného, z akých dôkazov

vychádzal, aké rozhodujúce skutočnosti zohľadnil, a akými právnymi úvahami sa súd spravoval. Žiadal,
aby súd po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d),
e) Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží primeraný miernejší trest bez
uloženia obmedzení a povinností a bez nariadenia probačného dohľadu, príp. aby vec vrátil okresnému
súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Prokurátor sa k odvolacím námietkam obžalovaného písomne nevyjadril.
Za účelom prejednania podaných odvolaní nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
09.11.2023. Verejného zasadnutia sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry, obžalovaný a jeho
obhajcovia. Na verejnom zasadnutí boli oboznámené listiny predložené obhajcom obžalovaného a to
doklad o podrobení sa odbornému poradenstvu, doklad o zdravotnej spôsobilosti, potvrdenie psychiatra

H. H. I. z 05.10.2023 a nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 1/2021-164.
V rámci konečných návrhov prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné
a zároveň navrhla rozhodnúť v intenciách odvolania prokurátora. Obhajca obžalovaného sa pridržal
všetkých skutočností uvedených v odvolaní a dodal, že vzhľadom na listiny predložené na
verejnom zasadnutí je toho názoru, že tieto odôvodňujú uloženie primeranejšieho miernejšieho trestu

a obmedzenia uložené okresným súdom nemajú reálny význam. Obžalovaný sa pripojil ku konečnému
návrhu svojho obhajcu a dodal, že skutok ľutuje.
Podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
KrajskýsúdvTrnave akosúdodvolací,nazákladeriadneavčaspodanéhoodvolania natooprávnenou
osobou – obžalovaným a prokurátorom - postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, proti ktorému obžalovaný a prokurátor podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného ako
i prokurátora sú z časti dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, v tomto smere treba
uviesť, že zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom tohto

výroku vykonal zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie.
Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, krajský súd považuje za potrebné na úvod pripomenúť niektoré
teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre

ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť

vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.
Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa

a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce,

varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľatrestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu
musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v

spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy

páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že okresný súd

u obžalovaného správne preskúmaval pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
a správne u neho zistil len jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho
spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona). Priťažujúcu okolnosť u neho ani krajský
súd nezistil. Správne potom pri prevahe poľahčujúcich okolností v pomere 2:0 okresný súd aplikoval
ust. § 38 ods. 3 Trestného zákona a znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby z 12

mesiacov o jednu tretinu, teda na 8 mesiacov. Trest odňatia slobody tak bolo možné v tejto veci ukladať
až na 8 mesiacov.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku týkajúcu sa priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n)
Trestnéhozákona,tedažeobžalovanýnapomáhalpriobjasňovanítrestnejčinnostipríslušnýmorgánom,
táto je dôvodná. Aby bolo možné túto poľahčujúcu okolnosť obžalovanému priznať, muselo by k

samotnému priznaniu z jeho strany pristúpiť aj uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší
obraz o okolnostiach činu, poprípade aktívna účasť obžalovaného na iných dôkazných úkonoch, než
je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu). Taká súčinnosť
musí byť poskytnutá orgánom prípravného konania, nakoľko už tie musia objasniť čin (a to aj procesným
dokazovaním, vedeným v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, nie len „operatívne“) do tej miery, aby

mohla byť podaná obžaloba. V tomto prípade sa obžalovaný síce priznal k spáchaniu trestného činu
už v prípravnom konaní, avšak k tomuto nepristúpila žiadna iná skutočnosť, resp. žiadne napomáhanie,
ktoré musí zahŕňať aktívnu spoluprácu pri objasňovaní vlastnej trestnej činnosti pri vyšetrovaní, sa z jeho
strany nekonalo.
Rovnako tak krajský súd zistil, že okresný súd postupoval nesprávne, keď konštatoval, že pred

spáchaním trestného činu obžalovaný viedol riadny život a to s poukazom na spáchané priestupky,
najmä priestupok pod vplyvom alkoholu (aj keď ide o priestupok z roku 2005, ide o priestupok závažný).
Krajský súd však v súlade s názorom okresného súdu zistil dôvodnosť nepriznania poľahčujúcich
okolností podľa § 36 písm. a), písm. h) Trestného zákona, keď hospitalizácia syna obžalovaného deň
pred spáchaním skutku nemôže v žiadnom prípade ospravedlňovať protiprávne konanie obžalovaného.

Silné citové rozrušenie musí existovať v čase spáchania skutku a musí byť rozrušenie ospravedlniteľné -
t. j. príčina, ktorá k vzniku tohto stavu viedla, by rovnakú alebo aspoň podobnú odozvu vyvolala u väčšiny
ľudí. Existenciu tejto poľahčujúcej okolnosti u konkrétneho páchateľa teda treba posudzovať v rovine
subjektívnej,aleaj objektívnej(tedačibolorozrušeniepáchateľaospravedlniteľnéaľudskypochopiteľné
z pohľadu tretej osoby). Za ospravedlniteľné citové rozrušenie nemožno však považovať stav, ktorý

si páchateľ privodil sám požitím alkoholu alebo iných omamných látok. Navyše išlo o hospitalizáciu
rodinného príslušníka, ktorý nebol v priamom ohrození života a už keď obžalovaný vyhodnotil túto
skutočnosť ako dôvod na požitie alkoholu v nemalom množstve, tak určite nemôže byť dôvodom na to,aby v čase o 16.41 hod. v meste B. viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a to až s hodnotou
2,81 promile.
Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody

s podmienečným odkladom jeho výkonu (avšak nepostupoval správne, pokiaľ obžalovanému uložil aj
probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe). Zároveň ani krajský súd nepovažoval za
nevyhnutné na obžalovaného vplývať výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, nevyžaduje
si to ani ochrana spoločnosti, ani náprava páchateľa.
Pokiaľ ide o povahu spáchaného prečinu, správne prokurátor v odvolaní poukázal na to, že trestný čin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona je ohrozovací trestný čin.
Objektom tejto skutkovej podstaty je ochrana života, zdravia a majetku, najmä pred vodičmi motorových
vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo drog. Z povahy motorových vozidiel,
ktoré svojou váhou a motorickou silou spôsobujú závažné deštrukčné účinky, vyplýva, že následky
dopravných nehôd sú spravidla závažné, keďže ide nielen o prípady usmrtenia, ale aj veľmi časté
prípady,priktorýchdochádzakťažkýmzraneniampoškodených.Objektívnastránkatohtotrestnéhočinu

spočíva v konaní páchateľa, ktorý v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej
látky, vykonáva zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí
alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Z hľadiska ovplyvnenia alkoholom rozumieme pod pojmom
stav vylučujúci spôsobilosť, kedy hladina alkoholu v krvi vodiča motorového vozidla dosiahne 1,0 g/kg
(1 promile), nakoľko podľa poznatkov lekárskej vedy nie je žiadny, teda ani nadpriemerne disponovaný

vodič motorového vozidla, schopný bezpečne viesť motorové vozidlo pri takejto hladine alkoholu v
jeho krvi. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný), z hľadiska subjektívnej
stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.
Krajský súd sa stotožňuje s názorom prokurátora, že pokiaľ páchateľ viedol motorové vozidlo v cestnej
premávke pod vplyvom alkoholu v stave vylučujúcom spôsobilosť, tak nie je v zásade jedno, v akom

stupni opitosti sa nachádzal, resp. o akú hodnotu páchateľ prekročil kľúčovú hranicu jedného promile
alkoholu v krvi. Krajský súd zastáva názor, že každé ovplyvnenie alkoholom znižuje schopnosť k vedeniu
motorového vozidla v cestnej premávke, nakoľko vodič potom nie je schopný správnych a včasných
vnemov, pohotových reakcií na situácie bežne vznikajúce v cestnej premávke, preto je dôležité vedieť,
k akému výraznému zníženiu schopností vodiča vplyvom návykovej látky, spravidla alkoholu, došlo.

Z logiky veci platí, že čím vyššia je hladina alkoholu v krvi páchateľa tohto činu, t. j. stupeň jeho
opitosti, tým je jeho schopnosť viesť motorové vozidlo v cestnej premávke nižšia (problematickejšia,
obmedzenejšia) a naopak potenciálne riziko ohrozenia záujmov chránených Trestného zákona vyššie.
Na základe uvedeného je preto krajský súd toho názoru, že stupeň opitosti páchateľa je potrebné
vždy zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného prečinu a mal by byť zohľadnený aj pri

individualizácii trestnej sankcie, na ktorú skutočnosť prokurátor dôvodne v odvolaní poukazuje.
V tomto prípade z ustálených skutkových zistení vyplýva, že obžalovaný viedol ako vodič osobné
motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu s nameranou hodnotou 1,31 (neskôr 1,35) mg alkoholu na
liter vydychovaného vzduchu, čo v prepočte činí 2,73 (2,81) promile alkoholu v krvi. Takúto hladinu
alkoholu v krvi veda označuje už za ťažkú opitosť, v rámci tohto stavu osoba nie je schopná samostatnej

chôdze, má blábolivú reč, psychické poruchy, výraznejšie poruchy správania (napr. opilecká agresivita),
zvracanie a pod. Závažnosť prečinu spáchaného obžalovaným v rámci kategórie týchto trestných činov
tak aj podľa názoru krajského súdu bola vysoká, tu aj s poukazom na miesto, kadiaľ vozidlo viedol
a navyše počas dopravnej špičky (16,41 hod.).
Na strane druhej krajský súd nezdieľa názor prokurátora, že páchateľa prečinu ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, u ktorého bola zistená ťažká opitosť (2,0 až 2,99
promile alkoholu v krvi), nemožno potrestať podmienečným odkladom trestu odňatia slobody, ak sú na
to splnené zákonné podmienky. Je tomu tak z dôvodu, že okrem stupňa opitosti majúceho vplyv na
závažnosť spáchaného prečinu je potrebné zvážiť aj možnosti nápravy páchateľa týmto druhom trestu.
A práve táto ostatná zákonná podmienka v prípade obžalovaného podľa názoru krajského súdu stále

splnená je, čo vytvára prekážku pre jeho potrestanie nepodmienečným trestom odňatia slobody v zmysle
návrhu prokurátora.
Ide totiž o to, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a bol len priestupkovo postihnutý párkrát (i
keď aj za závažný priestupok). Z toho je zrejmé, že síce nejde o vzorného vodiča, čo sa premietlo aj
do nepriznania poľahčujúcej okolnosti vedenia riadneho života podľa § 36 písm. j) Trestného zákona,

no na strane druhej nejde ani o extrémne nedisciplinovaného vodiča, ktorý by svojim nezodpovedným
správaním v cestnej premávke pravidelne a sústavne ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky.
U takéhoto prvopáchateľa trestnej činnosti je podľa názoru krajského súdu možné racionálne očakávať,
že v prípade uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu spolu s trestomzákazu činnosti bude naplnený účel trestu sledovaný ust. § 34 Trestného zákona, tu najmä z hľadiska
individuálnej prevencie. Nemožno tiež opomenúť odstrašujúci účinok samotného trestného konania.
Inak vyjadrené, obžalovanému bolo potrebné uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom

jeho výkonu.
Pokiaľ ide o výmeru trestu, vymeraný trest odňatia slobody 4 mesiace je v polovici modifikovaného
zákonného rozpätia a vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu je takýto trest možné podľa
krajského súdu považovať za primeraný a spravodlivý. Skúšobná doba na úrovni 2 rokov je dostatočne
dlhá na to, aby obžalovaný spôsobom svojho života preukázal polepšenie.

Keďže sa obžalovaný dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, správne mu
okresný súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v cestnej premávke
podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Uloženie tohto druhu trestu si v tomto prípade nepochybne
vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi
tohto druhu trestnej činnosti. Pokiaľ ide tri a pol ročnú výmeru tohto trestu, krajský súd ju považuje
za primeranú nielen okolnostiam prípadu, ale aj osobe obžalovaného, najmä s poukazom na jeho

priestupkovú minulosť v doprave.
Vzhľadom ku skutočnosti, že na obžalovaného bude pôsobené trestom zákazu činnosti nie na krátku
dobu, nie je potrebné obžalovanému ukladať trest podmienečný s probačným dohľadom, keď je
potrebné na obžalovaného pôsobiť týmto trestom, ktorý mu zabráni ohrozovať ostatných účastníkov
cestnej premávky a nie je potrebné na neho vplývať zákazom požívania alkoholických nápojov, resp.

príkazom podrobiť sa psychoterapii so zameraním na požívanie alkoholu, keď krajský súd v uvedených
obmedzeniach a povinnostiach nevidel žiadne opodstatnenie. Navyše obžalovaný sa dobrovoľne už
podrobuje psychoterapii ako to vyplynulo z listinných dôkazov predložených na verejnom zasadnutí.
Napokon k neuloženiu trestu prepadnutia veci treba ešte uviesť, že správne okresný súd uviedol, že
v prípade, že hodnota veci je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu, tak súd neuloží trest

prepadnutia veci, pričom účelom trestu nie je páchateľovi trestného činu spôsobiť čo najväčšiu ujmu, ale
trest by mal byť primeraný závažnosti spáchaného trestného činu. Aj v prípade ukladania tohto druhu
trestu sa musia vždy zohľadňovať všetky zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Trestného zákona. V
tejto súvislosti krajský súd dospel k záveru, že prezentovaný postoj obžalovaného v prejednávanej veci,
uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, ako aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

v cestnej premávke, významne svedčia v prospech obžalovaného v tom smere, že na jeho prevýchovu
už nie je nevyhnutne potrebné pôsobiť ďalším druhom trestu postihujúcim aj jeho majetok. Krajský súd
sa preto nestotožnil s odvolacími námietkami prokurátora, že na splnenie účelu trestu u obžalovaného
je nevyhnutné aj uloženie trestu prepadnutia veci. Tento trest by bol neprimeraný a nespravodlivý, resp.
uložený v rozpore s hľadiskami určenými v zásadách ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona.

Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného a prokurátora ako (z
časti) dôvodné, v dôsledku čoho zrušil postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného
poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a následne podľa § 322 ods. 3
Trestného poriadku sám rozhodol o treste pre obžalovaného, keďže výsledky dokazovania vykonaného
pred okresným súdom to umožňovali.

Krajský súd považuje ním uložené tresty vo vzájomnej kombinácii za nielen zákonné, ale aj primerané
a spravodlivé, ktoré splnia svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a
zároveň morálne odsúdia konanie obžalovaného.
Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.