Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. október 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/63/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7922010305
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7922010305.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Martina Baločka a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí dňa 17.októbra 2023, v trestnej
veci obžalovaného A. B. pre zločin úžery podľa § 235 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák.,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 30.3.2023 sp.zn. 3T/65/2022
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným pre zločin úžery podľa
§ 235 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/
Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že

- pred pohostinstvom „Čajka“ na ul. Ivana Krasku v presne nezistený deň v mesiaci máj 2019 ponúkol
a požičal finančnú hotovosť vo výške 200,- € A. C. s tým, že túto pôžičku mu bude splácať mesačne
sumou vo výške 100,- €, kde následne po vyplatení tretej a štvrtej mesačnej splátky považoval A. C.
túto pôžičku za vyplatenú aj s príslušným navýšením, čím došlo zo strany A. C. k splateniu pôžičky,
no aj napriek tomu obžalovaný A. B. prostredníctvom svojich príbuzných sa A. C. vyhrážal a nútil ho
poskytnutú pôžičku naďalej splácať so slovami, že on určí dobu splácania pôžičky, pričom obžalovaný

A. B. do dňa 19.01.2021 za takto požičanú sumu 200,- € požadoval a nechal si vyplatiť v neprimeranom
pomere od A. C. plnenie vo výške 1.900,- €,

- v D. E. F. G. na pozemku rodinného domu č. p. 536/8 v presne nezistenom mesiaci v lete 2019
ponúkol a požičal finančnú hotovosť vo výške 300,- € H. I. s tým, že túto pôžičku mu bude splácať
mesačne sumou vo výške 100,- €, kde pri prvej splátke požadoval plnenie vo výške mesačnej splátky

150,- € aj s úrokom a túto sumu aj s úrokom požadoval mesačne splácať aj naďalej aj napriek tomu, že
táto pôžička bola zo strany H. I. po dvoch mesiacoch splatená, tak zo strany obžalovaného A. B. bolo
povedané, že zatiaľ platí len úroky a takto si nechával od H. I. vyplácať peňažné plnenie od októbra
2019 do septembra 2020, pričom H. I. aj napriek svojej nevôli menovanému splátky vzhľadom na vplyv a
postavenie menovaného na rómskej osade ako aj zo strachu vyplácala, pričom aj po oznámení v mesiaci
október 2020 obžalovanému A. B., že nedostala dávku v hmotnej núdzi, ale len rodinné prídavky vo

výške 98,- €, využitím jej tiesne jej zobral 90,- €, a nenechal jej žiadne finančné prostriedky na živobytie
až do obdobia január 2021, čím obžalovaný od februára 2021 si nechal vyplatiť plnenie v neprimeranom
pomere od H. I. vo výške 1.840,- €,

- v D. na ul. Pažitnej na pozemku rodinného domu č. p. 536/8 v presne nezistenom čase v septembri
2020 ponúkol a požičal finančnú hotovosť vo výške 300,- € J. C. s tým, že po prevzatí peňazí nasledujúci

deň jej uviedol podmienky splácania, kde od nej žiadal vrátiť sumu 600,- € v mesačných splátkach
vo výške splátky 100,- €, kde tieto splátky mu J. C. splácala do podania trestného oznámenia dňa19.01.2021, kedy mu prestala platiť, pričom v mesiaci február 2021 sa domáhal splácania pôžičky
slovnými vyhrážkami, že ak v marci peniaze nezaplatí, tak hocikde ju chytí, či už v meste, tak ju zabije,
kdetaktododňa19.01.2021zapožičanúsumu300,-€sinechalvyplatiťplnenievneprimeranompomere

od J. C. vo výške 200,- €.

Bol mu za to uložený podľa § 235 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. (§ 36 písm. j/
Tr. zák.) trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný A. B., a to ústne do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, ktoré písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd svoj
rozsudok odôvodnil tým, že vykonanými dôkazmi bolo spoľahlivo a dostatočne preukázané, že sa skutok

vo všetkých troch bodoch obžaloby stal a že je páchateľom. Súd poukázal na výpovede svedkov A. C.
K. a E. L., ktorí podľa názoru súdu vypovedali zhodne ako poškodený A. C.. Výpovede týchto svedkov
súd považoval za dostatočne presvedčivé aj napriek tomu, že sa jedná o blízky rodinný vzťah svedkov a
poškodeného. V prípade pôžičky, ktorú mal poskytnúť poškodenej H. I. ho okrem výpovede poškodenej
usvedčuje aj svedok - jej manžel G. I.. V podstate to isté súd konštatuje aj pokiaľ ide o pôžičku poskytnutú

J. C..

Tvrdenie obhajoby, že vo výpovediach poškodených a svedkov sú značné rozpory za akých okolností
a kde presne malo dochádzať k odovzdávaniu peňazí, súd rozpory nepovažoval za podstatné, pričom
zvýraznil, že poškodení mali platiť pôžičky po dobu viacerých mesiacov a preto je zrejmé, že okolnosti

odovzdávania peňazí podľa súdu nemuseli byť vždy rovnaké a určite nezrovnalosti v tomto smere
možno považovať za logické a opodstatnené.

Taktiež súd nebral do úvahy tvrdenie obhajoby, že v osobách poškodených išlo o majetné osoby, ktoré
neboli odkázané na žiadne pôžičky a že išlo o osoby, ktoré sú po rozumovej stránke vyspelé a v žiadnom

prípade by nesúhlasili so splácaním pôžičky tak, ako to uviedli v tomto konaní. Súd naopak absolútne
nebral do úvahy tvrdenia viacerých svedkov, ktorí jednoznačne a zhodne uviedli, že obžalovaný nikomu
a nikdy nepožičiaval peniaze za úžernícky úrok. S uvedenými tvrdeniami prvostupňového súdu sa nedá
súhlasiť.

Pokiaľ ide o poskytovanie úžerníckych pôžičiek, celá osada má vedomosť o tom, kto takéto pôžičky
poskytuje a majú vedomosť aj o tom, za akých podmienok. Ani v jednom prípade nikdy nebolo zistené,
aby si niekto požičal určitú sumu peňazí a splácal ju v absolútne neprimeranom pomere tak, ako sa to
kladie za vinu .

Nikto, okrem uvedených poškodených ho neusvedčuje zo žiadnej protizákonnej činnosti a práve
naopak, všetci svedkovia jednoznačne uviedli, že úžernícke pôžičky neposkytuje. Žije riadnym
spôsobom života, vždy pracoval a pracuje, nadobudnutie majetku vie preukázať svojimi príjmami a
pôžičkami, pričom by bolo absolútne nemysliteľné, aby sám ponúkol poškodeným pôžičky, pričom nemal
k tomu nijaký dôvod a ani nijaký podnet. Je to nereálne už aj s prihliadnutím na skutočnosť, ktorú

obhajoba tvrdila pred prvostupňovým súdom, že išlo o majetné rodiny.

Jezrejmé, ževšetcitrajapoškodenísacielenedohodli,žebudútvrdiť,žeimponúkolanásledneposkytol
pôžičky, ktorých použitie podľa ich tvrdenia sa nedá absolútne preveriť, napr. že poškodený A. C. si
požičal 200€ na opravu auta a následne si mal sám zakúpiť súčiastky a auto opraviť a ďalšia poškodená

si požičala peniaze na opravu strechy rodinného domu, hoci určite žiadna strecha opravovaná nebola
a ani nevedela preukázať, kde a za akých okolností odkúpila materiál, pričom jej manžel pri výsluchu
uviedol, že nemal vedomosť ani o pôžičke a ani o oprave strechy.

Ich tvrdenia sú absolútne nelogické s prihliadnutím, že viacerí svedkovia v konaní jednoznačne potvrdili,

že tvrdenia poškodených sú tendenčné s cieľom privodiť trestné stíhanie a to z dôvodu fyzickej roztržky,
ktorá mala nastať po odpálení svetelných petárd deťmi, čo potvrdzujú nie len nestranní svedkovia ale
aj samotní príbuzní poškodených.Taktiež táto skutočnosť je bezpečne preukázaná pripojeným trestným spisom OR PZ v
Trebišove. Z vyššie uvedeného je preto úplne zrejmé, že rozpory vo výpovediach nevznikli z
toho, že od poskytnutia pôžičiek uplynula dlhšia doba a že boli splácané viackrát a na rôznych miestach

ale z toho, že poškodení sa dohodli, že budú takto vypovedať a keďže nehovoria pravdu, je len logické,
že vznikajú rozpory v týchto výpovediach.

Ako bolo vyššie uvedené, žije riadnym životom pracujúceho človeka, neboli na neho podané žiadne
sťažnosti a nikto v mieste trvalého bydliska nemal a nemá vedomosť o tom, aby vykonával či už v

minulosti alebo v súčasnej dobe protizákonnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní
úžerníckych pôžičiek, a to takým spôsobom, že pri poskytnutí nestanovuje podmienky splácania týchto
pôžičiek a následne má do nekonečna vymáhať od osôb, ktorým pôžičky poskytol neprimerané sumy.

Rodinapoškodenýchžijevnadštandardnýchpomerochaabsolútneniejeodkázanánanejakéúžernícke
pôžičky o čom svedčia aj dôkazy získané z facebookového profilu poškodeného a z fotografii, ktoré boli

súdu predložené.

Na základe vyššie uvedených skutočnosti preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Z vyjadrenia prokurátora Okresnej prokuratúry Trebišov k odvolaniu obžalovaného A. B. vyplýva, že
predmetný rozsudok považuje za vecne správny, vydaný v súlade s právnymi podpismi. V odôvodnení je
uvedená podrobná argumentácia, na podklade ktorej došiel súd k rozhodnutiu a k jednotlivým výrokom.

Argumenty uvádzané obžalovaným nie sú relevantné podložené a práve naopak, rozsudok

vyčerpávajúcim spôsobom odpovedá na rozhodujúce otázky, ktoré v priebehu trestného konania
vyvstali, pričom vykonaným dokazovaním boli preukázané všetky relevantné okolnosti odôvodňujúce
odsudzujúce rozhodnutie voči obžalovanému vrátane uloženia trestu.

Má zato, že odvolanie nie je dôvodné a preto je potrebné ho zamietnuť.

Napodkladetaktopodaného odvolaniakrajskýsúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil , že

odvolanie prokurátora a poškodenej nie je dôvodné.

Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku,
a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods.10 Tr. por. vykonal okresný
súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolnosti nevyhnutných pre zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, vrátane obhajobných tvrdení obžalovaného.

Okresný súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods.12 Tr. por. jednotlivo, vo vzájomných

súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne, logickým a predpísaným spôsobom .

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. dostatočne vyložil, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
a dôsledne sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného A. B..

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania, a to z výpovedí obžalovaného A. B.,
svedkov – poškodených A. C., H. I., J. C., svedkov M. N. K., M. N. ml. , A. N., D. B., A. C. K., E. L.,
G. I., spisu Okresného súdu Trebišov sp.zn. 0T/32/2021, ako aj ostatných listinných dôkazov, ktoré sú
súčasťou spisového materiálu.V súvislosti s trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov sp.zn. 0T/32/2021 zo dňa 26.3.2021, ktorým
boli M. N. K. a M. N. ml. uznaní vinnými z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.

b) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. je potrebné uviesť, že v danom prípade M. N. K. a M.
N. ml. napadli rodinných príslušníkov poškodeného A. C., a to v marci 2021 práve z dôvodu, že tento vo
februári 2021 prestal platiť obžalovanému A. B. za poskytnutú pôžičku.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného krajský súd uvádza, že túto považuje vzhľadom na vykonané

dokazovanie, v zmysle ktorého bol obžalovaný usvedčený zo žalovaného skutku vyššie uvedenými
dôkazmi, za vyvrátenú. Krajský súd si v plnej miere osvojil názor okresného súdu, že obrana
obžalovanného je účelová v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, resp. trestu.

Za danej dôkaznej situácie sa preto krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, ak obhajobe
obžalovaného neuveril, keďže vykonanými dôkazmi bola jeho vina preukázaná.

Prvostupňový súd v skutkovej vete výroku svojho rozsudku ohraničil a konkretizoval trestný skutok, ktorý
je vyjadrením zisteného skutkového stavu.

V súlade so zákonom tento skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného

správne kvalifikoval ako zločin úžery podľa § 235 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. b) Tr. zák. (s poukazom
na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák.)

Rovnako aj pri rozhodovaní o treste obžalovaného okresný súd náležitým spôsobom prihliadol ku
všetkým okolnostiam, ktoré mali vplyv na určenie jeho druhu a výmery.

Trest odňatia slobody uložený obžalovanému A. B. v trvaní 5 rokov so zaradením obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (správne
aplikujúc ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.) aj podľa krajského súdu zodpovedá všetkým zákonným
kritériám pre ukladanie trestu uvedeným v § 34 ods. 1 Tr. zák. a § 34 ods. 4 Tr. zák.

Obdobne aj krajský súd hodnotiac osobu obžalovaného dospel k záveru, že účel trestu sledovaný
zákonom bude u neho splnený iba takým druhom a výmerou trestu, aký jej bol uložený súdom prvého
stupňa, a to tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Uloženie trestu okresný súd aj vecne a zákonne odôvodnil.

Nezistiac žiadne pochybenie okresného súdu si krajský súd závery vyjadrené v napadnutom rozsudku
osvojil v celom rozsahu, v podrobnostiach na ne poukazuje, a preto odvolanie obžalovaného A. B. ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.