Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2023

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 15P/121/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623202838
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matej Okály

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2023:7623202838.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej Okály, v právnej veci maloletého dieťaťa: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX a otec A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F., B. XX, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje mal. A. B., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Matka je oprávnená a povinná
zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. A. výživným v sume 80 Eur mesačne k rukám matky, vždy
do 20. dňa toho ktorého mesiaca od právoplatnosti rozsudku do budúcna.

III. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom tohto konania je rozhodovanie o návrhu navrhovateľky na úpravu rodičovských práv a
povinností, ktorý bol súdu doručený dňa 19.05.2023. Matka podaným návrhom žiadala, aby súd zveril

maloletého syna do jej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou minimálneho
zákonného výživného. Styk otca so synom nežiadala zastaviť.

2. Matka podaný návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti
v Krompachoch, pričom v roku 2021 otec odišiel pracovať do Českej republiky. Od tej doby svoju rodinu
nekontaktoval žiadnym spôsobom. O výchovu syna neprejavuje žiadny záujem. Matka s maloletým od
novembra 2022 žijú v osade v Richnave spolu s novým partnerom matky. Jediný príjem matky je toho

času prídavok na maloletého syna.

3. Uznesením sp. zn.: 15P/121/2023-8 zo dňa 15.06.2023 ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Spišská Nová Ves za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletého v tomto konaní, pričom na
základe jeho správ z prešetrenia sociálnych pomerov zo dňa 04.07.2023 a 23.08.2023 súd zistil, že
matka býva v rodinnom murovanom dome svojho otca. Matka má k dispozícii jednoizbovú domácnosť
s vlastným vchodom. Celková úroveň domácnosti zodpovedá jej životnému štýlu. Je nezamestnaná, v

evidencii úradu práce ako uchádzač o zamestnanie. Z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je matke
vyplácaný prídavok na dieťa vo výške 180,- Eur. Matke bola pozastavená pomoc v hmotnej núdzi z
dôvodu neuplatnenia zákonných nárokov. Následne jej bola poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi vo
forme dávky a príspevkov vo výške 141,- Eur. Matka má vo svojej starostlivosti ešte dve maloleté deti,maloletého B. D., nar. XX.XX.XXXX a maloletého A. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorých otcom nie je A. B..
Matke finančne vypomáha jej rodina. S otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, nechce s ním
obnoviť spolužitie, podľa jej slov otec o syna nejaví záujem, ani za ním nechodí, neprispieva na jeho

výživu. Otec pri šetrení v prirodzenom rodinnom prostredí zastihnutý nebol. Jeho rodinní príslušníci
uviedli, že sa zdržiava v Českej republike, presnú adresu uviesť nevedeli. Maloletý A. je v celodennej
starostlivosti matky. Je zdravý, dispenzarizovaný v NZZ Krompachy. Má rád autá a motorky, voľný čas
trávi so svojimi súrodencami. Matka uviedla, že na stravu pre A. minie sumu 50,- Eur mesačne, na
ošatenie 60,- Eur mesačne. V mesiaci september 2023 nastúpil maloletý A. do 1. ročníka Základnej

školy v Richnave.

4. Súd sa pri svojej činnosti pokúsil o zistenie faktického miesta pobytu otca maloletého a to
prostredníctvom OO PZ Krompachy, Sociálnej poisťovne, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako
aj ZVJS, pričom inú adresu ako adresu trvalého pobytu sa súdu nepodarilo zistiť. Otec sa toho
času nachádza na neznámom mieste. Návrh vo veci samej ako aj ostatné listinné písomnosti spolu

s predvolaním na pojednávanie mu boli doručené náhradným spôsobom.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 26.10.2023, na ktorom vypočul matku
maloletého, ktorá zotrvala na podanom návrhu ako aj potvrdila skutočnosti zistené o jej osobných,
sociálnych a majetkových pomeroch. Prítomný kolízny opatrovník navrhol súdu vyhovieť návrhu matky

v celom jej rozsahu.

6. Na pojednávaní súd oboznámil matku a kolízneho opatrovníka s aktuálnou výškou minimálnej mzdy
v Slovenskej republike, ktorá je v hrubom 700,- Eur mesačne a v čistom 568,97 Eur mesačne.

7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

8. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

9. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so
spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

10. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

12. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa navýchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

14. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

15. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

21.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti

rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

24. Podľa § 62 ods. 7 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti

obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.

25. V čase vyhlásenia tohto rozsudku suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 36,80 EUR mesačne na jedno

dieťa.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnostia majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), v konaní
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
c) výžive maloletého,
d) styku s maloletým.

29. Podľa § 120 CMP, súd rozhoduje vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozsudkom, ktorý okrem
všeobecných náležitostí obsahuje aj poučenie o spôsoboch výkonu rozhodnutia.

30. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu

rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

31. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

32. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok
ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť,

ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.
Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

34. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

35. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky je dôvodný a je mu
potrebné vyhovieť, v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca na jeho maloletého syna

šiel súd pri svojom rozhodovaní nad rámec navrhovaného petitu matky.

36. Pokiaľ šlo o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, súd mal za preukázané z
vykonaných dôkazov, že rodičia maloletého nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto
dôkazov tiež vyplynulo, že maloletý je v súčasnej dobe v starostlivosti matky, ktorá sa o ňu riadne stará a

vovýkonetejtojejstarostlivostinebolizistenédoterazžiadnezávažnénedostatky.Vzhľadomnauvedené
skutočnosti, súd maloletého A. výrokom I. tohto rozsudku zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom
právo syna zastupovať a spravovať jeho majetok súd určil len matke, nakoľko otec maloletého tieto svoje
práva, resp. povinnosti nevykonáva, žije pravdepodobne v cudzine, o svoje maloleté dieťa sa nezaujíma
a preto existuje predpoklad, že by ich prípadný výkon zo strany otca nebol aktuálne záujme maloletého..

37. Pokiaľ ide o výživné na maloletého, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná
suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo

vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, poplatky za bývanie a tiež potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným
stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Mieratýchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb

maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov,
pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

38. Na strane matky súd zistil, že táto je toho času nezamestnaná, býva v osade, kde má k dispozícii
jednu obytnú miestnosť so samostatným vchodom v obydlí, ktoré patri jej otcovi. Okrem mal. A. s žijú
s matkou ďalšie 2 maloleté deti. Matka je poberateľom prídavkov na maloleté deti a dávky v hmotnej
núdzi. U otca súd vychádzal z potencionality jeho príjmov, nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť jeho
skutočnéaktuálnepríjmyapomery.PodľazistenísúduoteczrejmenaúzemíSlovenskejrepublikynežije.
V súčasnosti sa má zdržiavať a pracovať v Českej republike, avšak súdu sa tieto skutočnosti nepodarilo

vykonaným dokazovaním ani potvrdiť, ale ani vyvrátiť. Podľa zistení súdu iné vyživovacie povinnosti otca
nie sú známe. Nakoľko súd nevie v tomto konaní vychádzať z fakticity príjmov otca a nevie ani spoľahlivo
tvrdiť, že otec pracuje v Českej republike, vychádzal pri rozhodovaní o návrhu matky z potencionality
jeho príjmov, a to vzhľadom na jeho vek a možné pracovné skúsenosti. S ohľadom na vyššie uvedené
skutočnosti má súd za to, že musí byť v schopnostiach a možnostiach otca dosiahnuť aspoň príjem

v minimálnej výške, ktorý v Slovenskej republike je v hrubom 700,- Eur mesačne a v čistom 568,97 Eur
mesačne. Berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je
vosobnejstarostlivostimatky,sktoroužijevspoločnejdomácnosti,atedatátoosobnástarostlivosť,ktorá
sa maloletému takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná,
avšak zároveň prihliadajúc na potencionálny príjem otca, súd ustálil výrokom II tohto rozsudku výšku

výživného na mal. Marka sumou 80,- Eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna. Súd
pre úplnosť uvádza, že uložená vyživovacia povinnosť otca v sume 80,- Eur mesačne predstavuje len
14,1 % z jeho čistého potencionálneho príjmu, pričom súd v tejto časti odkazuje na zaužívanú súdnu
prax, podľa ktorej platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené v rozmedzí 20 - 30%
z jeho čistého príjmu (viď. napríklad rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 11CoP/54/2018 zo

dňa 19.12.2018).

39.Sohľadomnato,ženiktozúčastníkovnenavrholupraviťstykotcasmaloletýn,rozhodolsúdvýrokom
III tohto rozsudku tak, že tento styk neupravil.

40. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

41. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

42. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. O trovách konania súd rozhodol výrokom IV tohto rozsudku tak, že náhradu trov nepriznal žiadnemu

z účastníkov konania, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy
niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový

poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.