Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/166/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012057
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2123012057.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
JUDr. Andrey Kondllovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava zo dňa 07.08.2023, sp. zn. 105PP/14/2023, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.10.2023
v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) uznesením zo dňa 07.08.2023, sp. zn. 105PP/14/2023,
podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len
„odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.11.2022, sp. zn. 0T/218/2022 a trestným rozkazom

Okresného súdu Bratislava III zo dňa 04.11.2022, sp. zn. 0T/213/2022.

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že u odsúdeného bola splnená
formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody aj prvá materiálna
podmienka, avšak druhá materiálna podmienka nebola splnená.

Pokiaľ ide o prvú materiálnu podmienku okresný súd uviedol, že na základe záverov plynúcich z
hodnotenia odsúdeného Ústavom na výkon trestu odňatia slobody dospel k záveru, že vo vzťahu k
odsúdenému je táto materiálna podmienka splnená, pretože z hodnotenia ústavu nevyplývajú žiadne
negatívne poznatky týkajúce sa správania sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku, okresný súd túto vyhodnotil ako zjavne nesplnenú, a uviedol,

že zo zákonného znenia vyplýva, že či odsúdená osoba bude alebo nebude viesť riadny život po
podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody možno iba odhadovať, resp. vysloviť v
tomto smere určitú prognózu, po vyhodnotení všetkých známych relevantných skutočností, ktoré sa
viažu k osobe odsúdeného, pričom táto prognóza u odsúdeného, ako vyplýva z hodnotenia je menej
priaznivá, keď existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený nepovedie na slobode riadny život a
existuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Negatívny charakter má predovšetkým správanie

akonanieodsúdenéhonaslobode.Zobsahuspisujetotižzrejmé,žeodsúdenýboldoposiaľ4-krátsúdne
trestaný, pričom v jednom prípade sa na odsúdeného hľadí, ako keby nebol odsúdený. Povaha trestných
činov spáchaných odsúdeným, pre ktoré je aktuálne vo výkone trestu a z nich vyplývajúce okolnosti
charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k opakovanému páchaniu trestných činov, spolu so
závermi hodnotenia odôvodňujú záver o existencii vysokého rizika jeho recidívy a možno konštatovať,
že nebol ešte dosiahnutý taký stupeň jeho nápravy, že by sa zbavil práve tých charakterových vlastností

a nesprávnych návykov, ktoré viedli u odsúdeného k opakovanému páchaniu trestných činov a teda
aktuálne nie je splnený ani predpoklad vedenia riadneho života na slobode.Na záver okresný súd uviedol, že obava z rizika recidívy, teda opakovaného páchania trestnej činnosti
je zvýraznená nielen tou skutočnosťou, že vykonáva súbežne a osobitne dva tresty odňatia slobody za

dva trestné činy, ktoré boli prejednávané a rozhodované v dvoch samostatných konaniach, ale aj tým,
že obidva tieto trestné činy pre ktoré je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody spáchal necelé dva
mesiace po začatí plynutia skúšobnej doby v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod
sp. zn. 0T/189/2022.

Po vyhlásení napadnutého uznesenia sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť, avšak odsúdený
zahlásil sťažnosť, ktorú ku dňu konania neverejného zasadnutia bližšie neodôvodnil.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo

c) nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm.
a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému
odsúdený podal sťažnosti, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť bola

podaná voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, podala ju osoba oprávnená - odsúdený a v zákonom
stanovenej lehote. Zároveň preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil aj to, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.

Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne

skonštatoval, že odsúdený už vykonal pomernú časť – jednu polovicu – z trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za prečin (v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona), a to dňa 06.06.2023.

Okresný súd vyhodnotil, že správanie odsúdeného vo výkone trestu preukazuje polepšenie tak, aby bolo
možné dospieť k záveru, že táto podmienka je splnená v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona. Krajský

súd sa však nemôže stotožniť s prezentovaným názorom okresného súdu. Práve naopak, vychádzajúc
zo záverov hodnotenia riaditeľa ústavu a kriminálnej anamnézy odsúdeného je krajský súd toho názoru,
že odsúdený sa len formálne prispôsobil podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, ktorý záver mimo
iné podporuje aj resocializačná prognóza, ktorá sa u odsúdeného z hľadiska hodnotenia rizika recidívy
trestnej činnosti javí ako menej priaznivá, čiastočné plnenie cieľov programu zaobchádzania či čiastočné

splnenie podmienok na podmienečné prepustenie. V prospech odsúdeného nesvedčí ani skutočnosť,
že napriek výkonu polovice uloženého trestu nebol doposiaľ disciplinárne odmenený. V jeho prospech
nemožno vyhodnotiť ani skutočnosti, že mu je venovaný direktívny prístup s primeranou kontrolou
zverených úloh, s dôrazom na dodržiavanie ústavného poriadku a interných noriem a že si neplní
vyživovaciu povinnosť, napriek tomu, že si ju v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody nahlásil.

Pokiaľ ide o splnenie druhej materiálnej podmienky, okresný súd správne a v súlade so zákonom
dospel k záveru o tom, že žiadna z objektívne zistiteľných skutočností nedáva dostatočné záruky na
to, že v prípade prepustenia na slobodu odsúdený bude viesť riadny život a viac sa do rozporu so
zákonom nedostane. Takéto očakávanie nie je reálne, pretože odsúdený má v odpise registra trestov

zaznamenané celkom 4 odsúdenia. Z uvedeného vyplýva, že odsúdený už v minulosti mal možnosť
preukázať, že vie viesť riadny život, avšak počas doby, kedy bol na slobode, prejavoval opakovane
sklony k páchaniu trestnej činnosti. Krajský súd zdôrazňuje, že odsúdený sa opakovane dopúšťal
totožnej trestnej činnosti majetkového charakteru. Odsúdenému bola prostredníctvom podmienečného
odsúdenia zo strany spoločnosti daná šanca na to, aby preukázal, že to so svojím polepšením myslí

skutočne vážne a aby ďalej protiprávne nekonal, čo sa v jeho prípade nestalo. Navyše z postoja
odsúdeného nevyplýva ako sa chce na slobode živiť, keď na verejnom zasadnutí uviedol len, že celý
život pracoval, má normálnu prácu a chce ísť domov. Krajský súd poukazuje aj na charakter trestnej
činnosti, pre spáchanie ktorej odsúdený momentálne vykonáva uložený nepodmienečný trest, pričom sajedná o majetkovú trestnú činnosť (prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného
zákona), ktorú odsúdený spáchal aj napriek tomu, že bol v zákonom rozhodnej dobe za obdobný čin
priestupkovo prejednaný a aj odsúdený. Čo sa týka prihliadnutia na jeho zaradenie na výkon trestu

odňatia slobody, odsúdený bol síce zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, avšak je umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“. Vzhľadom na vyššie
uvedené nemožno dôvodne očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 66 ods. 1 Trestného zákona.

Krajský súd má za potrebné odsúdenému tiež na tomto mieste pripomenúť, že zmysel podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú
prácuvovýkonetrestu,bolautomatickyprepustenýpoodpykanístanovenejdobynaslobodubezzreteľa
na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Treba zdôrazniť fakt, že na podmienečné prepustenie z
výkonutrestuodňatiaslobodyneexistuježiadnyprávnynárok.Podmienečnéprepusteniejeodôvodnené
len vtedy, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený

predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život, teda, že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké
riziko recidívy. Takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam,
je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti. Treba ešte dodať, že
posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou
či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré

je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.

Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré
môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode
riadny život, a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Formálne deklarovanie snahy

odsúdeného viesť riadny život, nebolo ani pre krajský súd dostatočnou zárukou na jeho podmienečné
prepustenie.

Keďže krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie, resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.