Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6320010044
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6320010044.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Michaely Bucekovej, PhD. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovanej A. B., stíhanej
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h)
Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 25. októbra 2023, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Brezno sp.zn. 4T/14/2020 zo dňa 18.01.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. 4T/14/2020 zo dňa 18.01.2023 bola obžalovaná A. B.
uznaná za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 25.08.2019 približne o 02.43 hod. v C. C. D. E. F., viedla osobné motorové vozidlo tov. zn. G. C.,
H. B. I. – XXX J., s ktorým pred rodinným domom č. XXX na neosvetlenom a rovnom úseku vozovky
neprispôsobila rýchlosť a spôsob jazdy okolnostiam cestnej premávky, v dôsledku čoho neskoro
zareagovala na K. L., ktorý pod vplyvom alkoholu (1,82 g/kg alkoholu v krvi) ležal v strede vozovky
v mierne šikmej polohe s nohami v jazdnom pruhu jej motorového vozidla a hlavou vo vedľajšom
jazdnompruhuaprijehoobchádzaníokrajompneumatikykolesasvojhovozidlatohtozachytiladopravej

časti hlavy, čím mu spôsobila krvácanie do mozgu vo forme mikrohemorágií vo viacerých oblastiach
mozgu, mierne difúzne axonálne poranenie, pomliaždenie záhlavia s hematómom, ťažké pomliaždenie
pravej polovice tváre, zlomeninu zygomaticko maxilárneho (jarmovo čeľustného) komplexu vpravo s
posunom, zlomeninu veľkého krídla klinovej kosti vpravo, zlomeninu šupiny spánkovej kosti vpravo,
zlomeninu spodiny, stropu a vonkajšej steny pravej očnice, zlomeninu nosových kostí a pomliaždenie
podočnicového nervu vpravo, zranenia ktoré si vyžiadali dobu liečenia a obmedzenie v obvyklom

spôsobe života najmenej tri mesiace, čím porušila ust. § 16 ods. 1, § 137 ods. 1, 2 písm. c) zákona NR
SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.

Za toto konanie okresný súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, pričom
jej výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 12 mesiacov.

Ďalej obžalovanej uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 12
mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecnej
zdravotnej poisťovňi, a. s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu spočívajúcu

vo vynaložených nákladoch za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 3.252,93 Eur.Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. obžalovanej uložil tiež povinnosť nahradiť poškodenému K. L., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom M. XXX/XX, C., škodu za bolestné vo výške 4.507,85 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd odkázal poškodeného K. L., nar. XX.XX.XXXX v Poprade, trvale bytom

M. XXX/XX, C., so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie obžalovaná A. B., a to prostredníctvom
svojho obhajcu. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že obhajoba napáda rozsudok
vo výroku o vine, treste ako aj výroku o náhrade škody. V úvode odvolania obhajoba poukázala na
odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom prvostupňový súd zosumarizoval výpovede svedkov

vrátane poškodeného K. L., ako aj výpoveď súdneho znalca pred súdom a ďalších vykonaných dôkazov
citovaných v článku 15 rozsudku.

Ďalej obhajoba poukázala na rozsudok okresného súdu sp. zn. 4T/14/2020 zo dňa 12.05.2021,
ktorým súd uznal obžalovanú B. vinnou z predmetného prečinu ublíženia na zdraví, pričom Krajský súd
v Banskej Bystrici ako odvolací súd vyhovel odvolaniu obžalovanej a napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu na ďalšie konanie. V tejto súvislosti bol okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu a v zmysle ust. § 327 ods. 1 Tr. por. doplnil dokazovanie v predmetnej veci znalcom N. O. P..

V ďalšej časti odvolania obhajoba vyhodnotila priebeh skutkového deja tak, ako ho uviedol prvostupňový
súd v napadnutom rozsudku, pričom konkretizovala svoje odvolacie námietky a výhrady proti tomuto

rozhodnutiu. V tejto súvislosti obhajoba konštatovala, že okolnosti vyplývajúce zo skutkového stavu
veci podporujú názor obhajoby v tom, že nemožno prisvedčiť názoru prvostupňového súdu, že na
neosvetlenom a rovnom úseku vozovky neprispôsobila rýchlosť jazdy okolnostiam cestnej premávky,
v dôsledku čoho neskoro reagovala na K. L.. Samotný znalec N. P. E., že správanie sa vodičky
pred kritickou udalosťou zodpovedalo jazde pri zapnutých stretávacích svetlách a vodička mala málo

času na správne rozhodnutie, na správnu zmenu rýchlosti a na správne nasmerovanie vozidla vedľa
prekážky – ležiaceho tela K. L.. Znalec konštatoval, že ležiaca osoba na ceste vytvorila prekážku, ktorá
nebola označená podľa pravidiel cestnej premávky a bola veľmi ťažko rozpoznateľná pri stretávacích
svetlách. Toto vyjadrenie znalca je v protiklade k jeho formálnemu výkladu, že u vodičky sa jednalo
onesprávnutechnikujazdyvozidla,ktoréobchádzaloležiacuosobuvnedostatočnejbočnejvzdialenosti,

keď nie je znalecky vysvetlené a dokázané, čo je mierou dostatočnej bočnej vzdialenosti pri obchádzaní.
Tieto závery súdneho znalca obhajoba považuje za úvahové, založené len na možnom alternatívnom
predpoklade, že išlo buď o neschopnosť vodičky riadiť vozidlo, resp. nevenovaniu sa vedeniu vozidla
a neprispôsobenie rýchlosti jazdy ležiacej osobe, rozhodne nie sú dokazané.

Ďalej obhajoba poukázala na ďalší záver znalca N. P., že ležiaca osoba na ceste predstavuje tzv. pascu
pre vodiča, ktorý si môže ležiacu osobu pomýliť s niečím iným a iba postupným približovaním začína
rozpoznávať, že ide o osobu na ceste, ale s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť vodič nedokáže zabrániť
kontaktu s ležiacou osobou. Pokiaľ znalec uviedol, že ležiaci poškodený nepredstavoval náhlu technickú
prekážku z hľadiska technického, tak potom odvolateľka tvrdí opak, lebo spozorovala ležiaceho K. L.

na ceste na vzdialenosť rozhodne kratšiu ako dokázala zabrzdiť.

Ani pri dokazovaní po zrušení veci a vrátení okresnému súdu nebolo v konaní preukázané, že ležiaci
predmet sa žiadnym spôsobom nepohol počas jazdy obžalovanej, ktorá nemohla vedieť, ani nevedela
do vzdialenosti cca 20 m od ležiaceho predmetu, že ide o osobu. V tejto súvislosti obhajoba hodnotila

rozpoznávacie schopnosti obžalovanej a možnosti rozpoznania prekážky ležiacej na ceste. V tejto
súvislosti obhajoba namietala závery znaleckého posudku aj ohľadom tvrdenia znalca, že obžalovaná
mala dostatok miesta na to, aby v prípade, ak by sa rozhodla vozidlo pred poškodeným nezastaviť
a pokračovať ďalej v jazde, mohla poškodeného bezpečne obísť. Aj tieto závery súdneho znalca
obhajoba vyhodnotila ako úvahové závery znalca v tom ideálnom prípade, že predmet na ceste, resp.

ležiaca osoba zostala bez pohnutia. Túto skutočnosť nepreukázal a ani s určitosťou ju nebolo možné
osvedčiť. Preto názor obhajoby v tom, že v posudzovanom prípade išlo o náhlu technickú prekážku na
ceste, skutkovo aj právne je akceptovateľný.

Ďalej obhajoba poukázala na obsah záverečnej reči pred súdom zo dňa 12.05.2021 vo vzťahu

k výkladovým hľadiskám § 16 zákona 8/2009 Z.z. a v tomto smere podľa obhajoby je preukázané, že
poškodený K. L. pod vplyvom alkoholu svojím ľahkovážnym a nezodpovedným správaním porušil ust.
§ 52 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. a vytvoril v stave ťažkej opitosti prekážku v jazdenej dráhe obžalovanej,
čím ohrozil seba, ako aj všetkých účastníkov cestnej premávky. V tomto smere obhajoba poukázalana § 2 ods. 2 písm. r) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, kde je upravené, čo je prekážkou
cestnej premávky, pričom obhajoba trvá na skutočnosti, že obžalovaná nemohla v nijakom prípade
predpokladať, či sa ležiaci predmet pohne, alebo nie, preto závery znalca N. P., ako aj súdu sú len

úvahy za predpokladu statických premenných v posudzovanom prípade. Z uvedeného dôvodu obhajoba
navrhla zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a aby odvolací súd sám vo veci rozhodol tak, že
obžalovanú spod obžaloby oslobodí pre skutok uvedený v rozsudku podľa § 285 písm. c) Tr. por.,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Prokurátorkrajskejprokuratúrynaverejnomzasadnutíuviedol,žerozhodnutieokresnéhosúdupovažuje
za zákonné a správne a z toho dôvodu navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí sa pridržiaval ich písomných dôvodov odvolania a uviedol,
že celá situácia sa obžalovanej dotkla, keďže prišla do kontaktu s opitou osobou, obžalovaná sa stará
o svoju dcérku, po skutku mala aj psychické problémy, keďže sa bála o zdravie a život poškodeného,

preto navrhol, aby krajský súd odvolaniu obžalovanej vyhovel. Obžalovaná nezavinila tento skutok,
a preto navrhuje obžalovanú spod obžaloby oslobodiť.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovanej A. B. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré tiež doplnil podľa požiadavky odvolacieho

súdu, aby mohol vo veci kvalifikovane rozhodnúť. V zmysle § 168 ods. 1 Tr.por. v odôvodnení
rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel,
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä, ak si vzájomne odporovali.
Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vysporiadal s obhajobou, akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke

viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom
prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami jednak vo vzťahu k otázke viny,
ako a aj vo vzťahu k otázke trestu. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku, najmä na str. 20 až 27, s ktorým sa v plnej miere stotožnil. Vzhľadom na vyššie
uvedené potom prvostupňový súd správne konanie obžalovanej právne kvalifikoval ako prečin ublíženia

na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., pretože
inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala porušením dôležitej povinnosti
vyplývajúcej zo zákona.

Okresný súd nepochybil ani pri rozhodovaní o uloženom treste. V rámci požiadavky primeranosti

trestu zohrala významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera trestu musia byť
súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného
prípadu. Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadať, patrí aj osoba
páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné, osobné, či možnosť jeho nápravy). Primeranosť
a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni

mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. V súvislosti s týmito požiadavkami potom uložený
trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú
dobu 12 mesiacov za súčasného uloženia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo
výmere 12 mesiacov je možné hodnotiť tak, že tento trest spĺňa zákonné podmienky pre individuálnu, aj
generálnu prevenciu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd musí konštatovať, že takto uložený trest splní

svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.

Okresný súd nepochybil ani pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na náhradu škody, keď poškodenej
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava priznal náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť K. L. vo výške 3.252,93 Eur a poškodenému K. L. priznal bolestné vo výške

4.507,85 Eur a zo zvyškom jeho nároku na náhradu škody ho odkázal na civilný proces. K takémuto
rozhodnutiu súd mal splnené zákonné podmienky, keďže poškodený si uplatnil nárok riadne a včas,
pričom jeho výška bola v trestnom konaní riadne preukázaná a v zvyšnej časti, v ktorej súd nepriznal
nárok na náhradu škody, bol poškodený K. L. odkázaný zo zvyškom svojho nároku na civilný proces,keďže jeho spoluzavinenie na spôsobenej škode na zdraví prvostupňový súd správne vyhodnotil v miere
jednej polovice.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obhajoby týkajúcich sa záverov znaleckého posudku Ing. Ľubomíra
Žofaja krajský súd musí konštatovať, že s týmito sa nemohol stotožniť, predovšetkým pokiaľ ide o výklad
náhlej prekážky vytvorenej zo strany poškodeného. V tomto smere mal prvostupňový súd preukázané
z výpovede obžalovanej z prípravného konania, že prekážku videla po prvýkrát na vzdialenosť 150 m.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä
svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe
vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby
bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Podľa § 137 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, porušenie povinnosti ustanovených týmto zákonom sa považuje za
porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 137 ods. 1 písm. c) citovaného zákona č. 8/2009 Z.z., porušenie pravidiel cestnej premávky

závažnýmspôsobomjetaképorušeniepravidielcestnejpremávky,vktoréhodôsledkuvzniknedopravná
nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví, alebo sa inému spôsobí škoda na majetku alebo nesplnenie
si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

Obžalovaná teda po spozorovaní prekážky na vozovke neznížila rýchlosť jazdy svojím schopnostiam,

ďalej jazdila smerom k prekážke a až vo vzdialenosti cca 20 m pred prekážkou spozorovala, že ide
o ležiacu osobu a začala na ňu reagovať. Bolo to neskoro a pri obchádzaní ležiacej osoby poškodeného
zachytilaokrajompneumatikyaspôsobilamuuvedenézraneniavskutkovejvetenapadnutéhorozsudku.

Preto aj odvolací súd musel konštatovať, že ležiaca osoba (poškodený) na vozovke nevytvoril náhlu

prekážku pre obžalovanú, ktorá jazdila v tom čase svojím motorovým vozidlom v uvedenom smere po
ceste. Obžalovaná videla prekážku v dostatočnej vzdialenosti, ale tým, že na ňu nereagovala včas,
nezvládla motorovým vozidlom zastaviť pred prekážkou alebo túto bezpečne obísť. Tvrdenie obhajoby
o vytvorení náhlej prekážky preto vzhľadom k vykonaným dôkazom odvolací súd musel vyhodnotiť
ako účelové tvrdenie, ktoré malo obžalovanú zbaviť trestnej zodpovednosti alebo túto obmedziť na

minimum. V tomto prípade bolo irelevantné aj tvrdenie obhajoby, ktorým chcela odpútať pozornosť súdu
od podstaty riešenia problému tvrdením, že nebolo preukázané v konaní, či sa prekážka pohla alebo
nie. Obžalovaná mala totiž povinnosť včas reagovať na akúkoľvek prekážku spozorovanú na ceste.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 319 Tr. por. zamietol odvolanie
obžalovanej A. B. ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.