Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/93/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712206616
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5712206616.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: SCHIPRO
SK, s.r.o., so sídlom Bystrička č. 414, IČO: 36 426 989, právne zastúpený: Mgr. Peter Baláž, advokát
so sídlom A. B. XX, B., proti žalovanému: B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, B., právne
zastúpený: Mgr. Vladimír Karásek, advokát so sídlom G. F. XX/XX, A. H., o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/92/2012-498
z 09. septembra 2020 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 10C/92/2012-540 z 10. februára 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin z 09. septembra 2020, č. k. 10C/92/2012-498 v spojení s dopĺňacím

rozsudkom z 10. februára 2021, č. k. 10C/92/2012-540, potvrdzuje.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Štátu n epriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 10C/92/2012-498 z 09. septembra 2020 (ide o v poradí druhý
rozsudok vydaný v súdenej veci) žalobu žalobcu o určenie, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k. ú. B., identifikovaných v geometrickom pláne č. 2/2018, vyhotovenom dňa

14.08.2019 I. B. E., autorizovaným geodetom ako novovytvorený pozemok, parc. č. CKN 994/4 –
zastavaná plocha o výmere 4 m2 a novovytvorený pozemok parc. č. CKN 993/2 – záhrada o výmere
7 m2, v podiele 1/1-ina, a ktorý geometrický plán č. 2/2018, tvorí prílohu tohto rozsudku, v celom
rozsahu zamietol (výrok I.). Žalovanému proti žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu (výrok II.), s tým, že o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III.).
Dopĺňacím rozsudkom č. k. 10C/92/2012-540 z 10.02.2021 Okresný súd Martin doplnil vyššie uvedený

rozsudok o odseky IV. a V., ktorými štátu proti žalobcovi právo na náhradu trov konania priznal v plnom
rozsahu(IV.),stým,žeovýškenáhradytrovkonaniaštáturozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (V.).

2. Okresný súd v poradí prvým rozsudkom vydaným v súdenej veci č. k. 10C/92/2012-261 z 25. januára
2017 zamietol žalobu, ktorou sa pôvodný žalobca J. E., nar. XX.XX.XXXX a na ktorej zotrval aj jeho
nástupca,spoločnosťSCHIPROSK,s.r.o.protižalovanémudomáhalurčenia,žejevýlučnýmvlastníkom

nehnuteľnostínachádzajúcichsavk.ú.B.,zapísanýchnaLVč.XXXX,atoparc.č.CKN992–zastavané
plochy a nádvoria o výmere 648 m2 a parc. č. CKN 991/1 – zastavané plochy a nádvoria o výmere
389 m2 s hranicami ich obvodu, ktoré sú určené vytyčovacím náčrtom zo dňa 22.06.2010 vyhotoveným
spoločnosťou Geodet v.o.s., so sídlom Vrútky, Matušovický rad č. 56. Okresný súd uzavrel, že nažiadanomurčenínemážalobca,vzmysle§80písm.c/Občianskehosúdnehoporiadkunaliehavýprávny
záujem. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami je sporná hranica pozemkami žalobcu, ku ktorým sa
domáhal určenia vlastníckeho práva a susediacimi pozemkami vo vlastníctve žalovaného a žalobcu.

V prípade spornosti hraníc medzi pozemkami sa jedná o vlastnícky spor a v takom prípade sa žalobca
nemôže domáhať určenia priebehu hraníc medzi pozemkami, ale je potrebné, aby sporný pozemok,
resp. jeho časť, vymedzil geometrickým plánom a vlastníctvo k takto identifikovanému pozemku môže
byť predmetom súdneho konania. Len geometrický plán v zmysle § 67 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z.
a v zmysle § 6 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. je technickým podkladom pre záznam práv k nehnuteľnosti

a môže slúžiť na zápis zmeny údajov katastra. Napriek výzve súdu žalobca takýto geometrický plán
nepredložil. Okresný súd preto návrhu žalobcu na určenie vlastníckeho práva k sporným pozemkom na
základe žalobného petitu nemohol vyhovieť.

3. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca, na základe ktorého Krajský súd
v Žiline ako súd odvolací uznesením č. k. 8Co/273/2017-303 z 27. októbra 2017 rozsudok okresného

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že žaloba nie je v požadovanom petite
určitá a ani úplná. Okresný súd tak mal vyzvať žalobcu na odstránenie vád žaloby v tom smere,
aby žalobca presne identifikoval plochu a jej výmeru, ku ktorej žiada určiť vlastnícke právo a zároveň
uviesť rozhodujúce skutočnosti, na podklade ktorých tvrdí, že je vlastníkom identifikovanej plochy,
eventuálne, aby sa jednoznačne vyjadril, či podanou žalobou mieni výlučne iba určiť hranicu medzi

svojimi pozemkami (C-KN 992, 991/1) a pozemkami žalovaného (C-KN 994/1, 993) bez vymedzenia
spornej plochy konkrétnej parcely.

4. Okresný súd po vrátení veci z odvolacieho súdu, spravujúc sa jeho názorom, vyzval žalobcu na
doplnenie podanej žaloby. Žalobca podaním z 19.08.2019 odstránil vady žaloby a žiadal určiť, že je

výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. B., identifikovaných v geometrickom
pláne č. 2/2018, vyhotovenom dňa 14.08.2019 I. B. E., autorizovaným geodetom ako novovytvorený
pozemok parc. č. C-KN 994/4 – zastavaná plocha o výmere 4 m2 a novovytvorený pozemok parc.
č. C-KN 993/2 – záhrada o výmere 7 m2 v podiele 1/1 (ďalej v texte aj ako „sporné pozemky“).
K tomuto podaniu žalobca predložil geometrický plán. Žalovaný vo svojich písomných podaniach ako aj

následných vyjadreniach na pojednávaní pred okresným súdom tvrdil, že predmetným podaním došlo
k zmene pôvodnej žaloby, preto je potrebné, aby o jej pripustení rozhodol okresný súd. Navrhol, aby
zmena žaloby pripustená nebola z dôvodu, že výsledky doterajšieho dokazovania nie sú podkladom
pre rozhodnutie o takejto zmenenej žaloby. Okresný súd o predmetnom podaní ako o návrhu na
zmenu žaloby nerozhodoval. Na základe vykonaného dokazovania realizovaného v čase do vyhlásenia

v poradí prvého rozsudku vydaného v prejednávanej veci a následne doplneného po zrušení tohto
rozsudku odvolacím súdom konštatoval, že žalobe nie je možné vyhovieť. Uviedol, že žalobca opieral
svoj nárok na určenie vlastníctva k sporným pozemkom o geometrický plán, ktorého cieľom bolo
v podstate znázorniť priebeh vlastníckej hranice s tým, že po jej zakreslení vznikli geometrickým plánom
nové parcely, o ktorých žalobca tvrdil, že sú jeho. Tieto parcely však majú minimálnu šírku. Pokiaľ

ide o parcelu č. 993/2 tá má podľa grafickej časti geometrického plánu v bode 6 šírku oproti stavu
v katastri nehnuteľností 21 cm, teda o 21 cm je jej hranica posunutá do pozemku žalovaného. Okresný
súd vyjadril presvedčenie, že je možné mať pochybnosti o správnosti geometrického plánu, nakoľko
táto šírka je nižšia, než povolená meračská odchýlka 24 cm, ktorú konštatoval súdom ustanovený
znalec Ing. Polka vo svojom znaleckom posudku. S takouto odchýlkou je potom nutné rátať aj

v grafickej časti technickej správy, kde ostrešie garáže na parc. č. 994/2 v najširšej časti zasahuje 35
cm, podľa geometrického plánu, do pozemku údajne patriacemu žalobcovi, teda do parc. č. 993/2.
Aj pri zvážení prípadnej meračskej odchýlky 24 cm by potom mohlo ostrešie garáže, ktorú žalovaný
kúpil v roku 2002, zasahovať do pozemku údajne patriaceho žalobcovi, maximálne 11 cm. Keďže
šírka pozemkov, ku ktorým žalobca žiadal určiť vlastnícke právo, mohla byť geometrickým plánom

I. E. stanovená mylne, vzhľadom na možnosť povolenej meračskej odchýlky (24 cm), nejavil sa
okresnému súdu tento geometrický plán byť dostatočným podkladom pre to, aby mohol bez akýchkoľvek
pochybností určiť, že žalobca je vlastníkom sporných pozemkov, a preto uplatňovanie vlastníckeho
práva žalobcu k tejto časti parcely č. 993/2 vyhodnotil ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
Naviac pozíciu žalovaného posilňovala skutočnosť, že žalovaný roky stojacu garáž na parc. č. 994/2

a parc. č. 993/1 oplotenú plechovým plotom nadobudol kúpnou zmluvou v roku 2002. Žalobca v konaní
nikdy neprodukoval dôkaz, že by jeho právni predchodcovia, prípadne predchodcovia J. E., ktorý bol
pôvodným žalobcom v konaní, niekedy spochybnili priebeh vlastníckej hranice a namietali skutočnosť,
že im vlastnícky patria časti pozemkov z pozemku žalovaného za plechovým plotom . Okresný súd taksúhlasil so žalovaným, že dobromyseľnou držbou prípadných pozemkov vo vlastníctve žalobcu, tak ako
sú znázornené na geometrickom pláne I. E., predchodcami žalovaného i samotným žalovaným, došlo
s vysokou pravdepodobnosťou minimálne žalovaným k vydržaniu týchto pozemkov, o ktorých žalobca

podľa predloženého geometrického plánu tvrdí, že mu patria. V závere odôvodnenia rozsudku okresný
súd uviedol, že základnou myšlienkou, ktorá ho viedla k zamietnutiu žaloby, bola skutočnosť, že nie je
možné pripustiť, aby sa v katastri zanesené vlastnícke hranice, zamerané v rámci prípustnej meračskej
odchýlky, vlastnícke vzťahy menili na základe ďalších možno presnejších meraní (ale stále v rámci
povolenej meračskej odchýlky) a aby sa tým menil vlastnícky stav v katastri nehnuteľností a určovalo

vlastnícke právo k pozemkom s minimálnou šírkou a pripustiť takýto doslova šikanózny výkon práva na
ochranu vlastníctva v budúcnosti. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej „CSP“) a úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania.

5. Dopĺňacím rozsudkom okresný súd podľa § 225 ods. 1 CSP doplnil rozsudok o výroky o náhrade trov

konania štátu, ktoré mu vznikli zaplatením sumy 120,25 eur titulom znalečného zo štátnych prostriedkov.
Keďže žalobca bol v konaní neúspešný, vychádzajúc z ust. § 255 ods. 1 CSP mu ako neúspešnej strane
uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu.

6. Proti rozsudku okresného súdu, vrátane dopĺňacieho rozsudku, podal v zákonom stanovenej lehote

odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobe v celom rozsahu
vyhovel, zároveň žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania.
Namietal správnosť záveru okresného súdu, že nie je možné s určitosťou určiť, že hranica pozemkov
strán sporu prebieha ním tvrdenými bodmi. Na správnosti hranice tak ako ju zadefinoval I. E. sa
zhodli v rámci konania traja geodeti, a to I. J., I. E. a Ing. Polka ako súdny znalec. Zároveň ju takto,

minimálne v časti od juhovýchodného rohu garáže č. súp. 9722 smerom na východ, zadefinoval aj I.
B. v geometrickom pláne z roku 2002, ktorý si nechali tesne pred prevodom pozemkov na žalovaného
vyhotoviť jeho právni predchodcovia. Považoval za nepochybné, že účelom tohto geometrického plánu
(č. 41/2002) bolo zistiť skutočný priebeh hraníc aj skutočnú výmeru kupovaných pozemkov. Žalovaný
bol teda preukázateľne podrobne oboznámený s tým ako prebieha hranica medzi pozemkami, ktoré

kupoval a pozemkami vtedajšieho právneho predchodcu žalobcu. Z grafickej časti geometrického plánu
č. 41/2002 je zrejmý fakt, že hranica pozemkov parc. č. C-KN 993 a 991/1 je v predĺžení južnej steny
garáže a nie v plote, čím je vyvrátená aj údajná dobromyseľnosť žalovaného, že užíval pozemky v dobrej
viere, že je ich vlastníkom v obvode definovanom v zadnej časti plechovým oplotením. Žalovaný teda ani
pri nadobudnutí a užívaní pozemkov nebol dobromyseľný v tom, že mu tento pozemok patrí. Rovnako

v zmysle meraní I. B., I. J., I. A. ako aj I. E. časť garáže č. súp. XXXX, a to konkrétne jej ostrešie,
zasahuje do pozemku parc. č. C-KN 991/1 a 992. Na ohliadke to potvrdil I. J. ako aj samotný žalovaný
2/. Z geometrického plánu č. 41/2002 je zrejmé, že juhovýchodný roh garáže č. súp. XXXX stojí na
hranici pozemkov strán sporu, resp. ich predchodcov. Z toho muselo byť žalovanému zrejmé, že ostrešie
tejto garáže už na pozemku, ktorý kupoval nie je, ale zasahuje do susedného pozemku, teda ani

v tomto smere žalovaný nebol dobromyseľný. Pokiaľ okresný súd skonštatoval, že z jeho stany neboli
produkované žiadne dôkazy, že by on alebo jeho právni predchodcovia niekedy spochybnili priebeh
hranice medzi susednými pozemkami a namietali, že im patria časti pozemkov uvedené v petite žaloby
žalobcauviedol,žesamotnýžalovanývedelopresahuostrešiagaráženajehopozemokavedelajotom,
že plot v zadnej časti je posunutý smerom do pozemku žalobcu, resp. jeho predchodcu. Preto nebolo

potrebné vyvracať účelové a vnútorne protirečivé tvrdenia žalovaného, že vychádzal zo stavu podľa
geometrického plánu č. 41/2002 a zároveň si myslel, že je vlastníkom pozemkov aj pod ostreším a 20
cm severne od plechového oplotenia. Obsah geometrického plánu č. 41/2002 ako aj následné vytýčenie
hranice I. J. v roku 2009 totiž svedčí o pravom opaku. Pokiaľ ide o presnosť s akou je možné určiť
priebehhranicevdanejlokalite,štyriageodetisazhodlinatom,kadeidehranica,čojedostatočnýdôkaz,

ktorý vylučuje rozumné pochybnosti o správnosti ich záverov. Naviac v danom prípade by rozhodnutie
vyhovujúce žalobe nebolo v súlade so zásadou, že nikto nemôže mať prospech z porušenia práva, keď
žalovaný preukázateľne užíval sporné pozemky nedobromyseľne. Naviac v južnej časti pozemku parc.
č. C-KN 994/4 a severnej časti pozemku parc. č. C-KN 993/2 je v mieste, kde sa nachádza juhovýchodný
roh garáže súp. č. XXXX presah až 35 cm do pozemku žalobcu, čo je mimo povolenej meračskej

odchýlky, napriek tomu súd v tejto časti žalobe nevyhovel.

7. Žalobca ďalej namietal záver okresného súdu, že žalovaný sporné pozemky s najväčšou
pravdepodobnosťou vydržal, tento záver okresný súd založil na nesprávnych skutkových zisteniacha nezohľadňoval ním vznesenú argumentáciu. Žalovaný nemohol vydržať sporné pozemky, a to nielen
vlastnou dobromyseľnou držbou, ale ani započítaním dobromyseľnej držby predchádzajúcich vlastníkov.
Žalovaný v konaní potvrdil, že sa pred kúpou nehnuteľností vrátane garáže oboznámil s priebehom

hranícpozemkov,atokonkrétnetakakoichdefinovalgeometrickýplánč.41/2002.Vovyjadreníkžalobe
zo dňa 27.06.2012 žalovaný doslova uviedol, že šírka pozemku od stavby rodinného domu po hranicu
sa pohybuje v rozsahu 0,34 m až 0,22 m. Žalovaný teda sám priznal, že vedel o tom, že hranica
medzi ním a predchodcom žalobu neprebieha po múre rodinného domu č. súp. XXX, ale 0,22 až 0,35
m severne od neho. Už v zmysle uvedeného geometrického plánu zasahovala garáž svojim ostreším

do pozemku žalobcu. Žalovaný teda už pred uzatvorením kúpnej zmluvy o nadobudnutí vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v zmysle kúpnej zmluvy z 29.05.2002 vedel, že garáž č. súp. XXXX čiastočne
zasahuje do susedného pozemku, teda už v čase kúpy nebol dobromyseľný o tom, že uvedená stavba
v celom rozsahu, vrátane všetkých jej nadzemných častí stojí na pozemku, ktorý v tom čase kupoval.
Pokiaľ by aj žalovaný bol od momentu kúpy nehnuteľností, t. j. od roku 2002 dobromyseľný, nie je u neho
splnená podmienka 10-ročnej nepretržitej dobromyseľnej držby pozemkov, nakoľko v roku 2009 mu I.

J. v teréne ukázal skutočný priebeh hranice.

8. Žalobca namietal záver okresného súdu, že z jeho strany sa jedná o šikanózny výkon práva. Žalovaný
od roku 2002 podľa vlastných tvrdení užíval pozemky a stavby v domnení, že je ich vlastníkom podľa
stavu zachyteného v geometrickom pláne č. 41/2002. V tomto presvedčení sa utvrdil v roku 2009 na

základe vytýčenia I. J.. V roku 2010 si nechal vytýčiť hranicu jeho predchodca I. K. a žalovaný s týmto
vytýčením nesúhlasil a trval na tom, že prebieha hranica tak ako ju určil I. J.. Následne v súdnom konaní
bol vyhotovený geometrický plán na presné určenie plochy, ktorá je medzi týmito geodetmi sporná.
Zrazu žalovaný zmenil postoj a začal tvrdiť, že sporné plochy vydržal. Nemohol ich vydržať, keď práve
dokumenty, o ktoré opieral svoju dobromyseľnosť a dobromyseľnosť svojich právnych predchodcov

nesvedčia v jeho prospech, ale naopak v prospech žalujúcej strany. Správanie žalovaného je nečestné
a nepoctivé a je viac-menej isté, že vedel o skutočnom priebehu vlastníckych hraníc. Žalobca označil
rozsudok okresného súdu za extrémne nespravodlivý, nielenže v jeho dôsledku prišiel o vlastnícke právo
k 11 m2 pozemku v lukratívnej časti v centre mesta Martin, ale navyše má žalovanému nahradiť aj trovy
súdneho konania.

9. Žalobca podal odvolanie aj voči dopĺňaciemu rozsudku okresného súdu, t. j. voči výrokom IV. a V.,
ktorými bolo rozhodnuté o trovách konania štátu. Uviedol, že keďže namieta nesprávnosť výroku
rozsudku okresného súdu vo veci samej a podaným odvolaním navrhol zmenu rozsudku tak, že bude
žalobe vyhovené, zároveň navrhol, aby boli zmenené aj výroky o trovách konania štátu tak, že štát bude

mať nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a nie voči jeho osobe.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním z 24.02.2021 a navrhol, aby odvolací
súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a zároveň žalobcu zaviazal na náhradu
trov odvolacieho konania. Nesúhlasil s odvolacou námietkou žalobcu, ktorou spochybňoval jeho

dobromyseľnosť pri nadobudnutí sporných nehnuteľností. Uviedol, že ich nadobudol a užíval ako
jeden oplotený celok bez toho, aby žalobca alebo jeho právni predchodcovia akýmkoľvek spôsobom
spochybňovali existujúcu hranicu vo forme odjakživa stojaceho oplotenia a priebehu hraníc. Nikdy mu
nebolo nikým uvedené, že by hranica mala byť vedená inak ako je oplotenie medzi pozemkami žalobcu
a ním nadobudnutými nehnuteľnosťami. Reálne užívanie spočíva v skutočnom užívaní nehnuteľností,

nie v domnelom užívaní podľa geometrického plánu ako sa to snaží navodiť žalobca a tým spochybniť
jeho dobromyseľnosť. Žalobca na ohliadke na mieste samom dňa 07.04.2016 uviedol, že pre neho je
problém skutočnosť, že mu nie je umožnený prístup na pozemok pozdĺž doteraz sledovanej línie vedľa
obvodového múru na parc. Č. 992 zo strany žalovaného. Teda ak mal žalobca problém s prístupom
na pozemok, mal vec riešiť iným spôsobom, nie žalobou o určenie priebehu hraníc, resp. následne po

úprave o určenie vlastníckeho práva. Ani v čase tejto ohliadky žalobca nenamietal jeho vlastnícke právo,
žiadal len určiť priebeh hraníc pri nezmenenej výmere parciel, ktoré sú v jeho vlastníctve a vlastníctve
žalobcu. Vlastnícke právo žalobca nenamietal ani do vyhlásenia prvého rozsudku súdu prvého stupňa
zo dňa 25.01.2017, jeho odvolanie proti tomuto rozsudku smerovalo len k určeniu priebehu hraníc, nie
k určeniu vlastníckeho práva. Žalovaný sa stotožnil s tým, že ide o šikanózny výkon práva zo strany

žalobcu, ktorý nemôže požívať ochranu zo strany súdu. Okresný súd sa rovnako správne vyporiadal
s meračskými odchýlkami, ktoré sa používajú doteraz, vzhľadom na spôsobom a metódy meraní
v minulosti. Za nepravdivé označil tvrdenia žalobcu v odvolaní, že po vyhotovení geometrického plánu
I. E. začal zrazu tvrdiť, že sporné plochy vydržal. Zdôraznil, že žalobca podal žalobu o určenie priebehuhraníc, pričom týmto jeho pôvodným žalobným návrhom neboli dotknuté výmery parciel zapísaných
v katastri nehnuteľností v jeho vlastníctve ani vo vlastníctve žalobcu. V začiatočnom štádiu konania
žalobca spochybňoval výlučne priebeh hraníc. Z uvedeného vyplýva, že až po navrhovanej úprave

žalobného návrhu, čím došlo k zmene nároku na určenie vlastníckeho práva, na rozdiel od skoršieho
určenia priebehu hraníc, vznikla potreba vysporiadať sa s tým, že zo strany žalobcu bol vznesený
nárok na jeho výlučné vlastnícke právo. Napadnutým rozhodnutím žalobca neprišiel o žiadne vlastnícke
právo k pozemku o výmere 11 m2, nakoľko vlastníctvo k týmto pozemkom patrí jemu, a to na podklade
skoršieho vydržania.

11. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca odvolacou replikou z 10.05.2021. Opätovne ako
v podanom odvolaní spochybňoval dobromyseľnosť žalovaného pri nadobudnutí vlastníctva sporných
pozemkov, poukazoval na jeho vedomosť o priebehu hraníc medzi spornými pozemkami a pozemkami
vo vlastníctve žalovaného, ktoré nadobudol v roku 2002. Ďalšie tvrdenia uvedené v tejto replike sú
v podstatných bodoch opakovaním skutočností uvedených v podanom odvolaní.

12. Ďalšie vyjadrenia strán sporu neboli odvolaciemu súdu predložené.

13. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov podaného
odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)

napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom v celom rozsahu ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu
je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov
sa v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia
(§ 387 ods. 2 CSP). Takýto postup je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej

odôvodnenie rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (pozri napr.
III.ÚS 78/05, IV.ÚS 350/09).

15. Za nevyhnutné považuje krajský súd zdôrazniť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom

konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku,
ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú
nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní.

16. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobca v podanom odvolaní len zopakoval argumentáciu
prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvej inštancie, tak ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
a odvolaciemu súdu opakovane predkladal svoje subjektívne skutkové a právne závery, ku ktorým mal
podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospieť.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade
s jej požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03).

18. Na potvrdenie správnosti záverov rozsudku súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalobcu

odvolací súd uvádza nasledovné:

19. Z obsahu podanej žaloby, vyjadrení žalobcu v rámci konania pred súdom prvej inštancie
a následného doručenia písomného podania zo dňa 19.08.2019, ktorým reagoval na uznesenieokresného súdu na odstránenie vád podanej žaloby (č.l. 395) je zrejmé, že žalobca sa domáhal určenia
vlastníckeho práva k novovytvoreným pozemkom, a to parcelám C-KN č. 994/4 a C-KN č. 993/2 na tom
skutkovomzáklade,žehranicamedzipozemkami,ktorýchvlastníkomježalobca,atoparcielč.992a991

a pozemkami, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, a to parc. č. 993 a 994/1 nie je v katastrálnej mape
zakreslená správne a nezodpovedá skutočnej hranici medzi predmetnými pozemkami. Uplatnenou
žalobou sa fakticky riešila situácia, ktorá časť zo spornej plochy (sporných pozemkov) pripadne ktorému
z vlastníkov susedných pozemkov . Významnou pre určenie tejto otázky bolo posúdenie priebehu hraníc
medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcu a vo vlastníctve žalovaného. Porušenie vlastníckeho práva

zo strany žalovaného žalobca tvrdil a preukazoval vytyčovacím náčrtom vyhotoveným I. L. K. (č.l. 6
a nasl. spisu), žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobcu (č.l. 21) tvrdil, že jeho vlastnícke právo žalobca
nespochybňoval a zároveň poukázal aj na žalobcom podpísaný vytyčovací náčrt k určeniu priebehu
hraníc medzi susediacimi pozemkami vyhotovený dňa 22.12.2009 I. M. K., ktorý bol overený I. C. J.
(č.l.23 a nasl. spisu), z ktorého je zrejmé, že hranica medzi susediacimi pozemkami sporových strán je
určená odlišne od hranice uvedenej vo vytyčovacom náčrte vyhotovenom a overeným I. L. K.. Okresný

súd na základe návrhu žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania, uznesením z 04.02.2014 (č.l.
83) ustanovil znalca z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, kartografia a fotogrametria, I. L.
A.. Uložil mu určiť priebeh hraníc medzi pozemkami žalobcu a žalovaného a vyjadriť sa aj k správnosti
nimi predložených vytyčovacích náčrtov. Ustanovený znalec vyhotovil znalecký posudok č. 13/2015 (č.l.
117 a nasl. spisu). Z obsahu tohto znaleckého posudku vyplýva, že I. C. J. pri vyhotovení vytyčovacieho

náčrtu vychádzal zo súradníc, ktoré získal z pôvodnej pozemno-knižnej mapy 31/2 z roku 1923. I. L.
K. vychádzal z kartometrických meraní, pri ktorých ako podklad použil katastrálnu mapu B. 2 – 5/14.
Z protokolu o vytýčení však znalcovi nebolo zrejmé, aký podklad kartografických meraní I. K. použil,
ani či sa vysporiadal s existenciou geometrického plánu č. 41/2002, ktorý bol uložený v dokumentácii
katastra nehnuteľností. Naopak I. C. J., správne pri určení hranice vychádzal aj z tohto geometrického

plánu. Ide o geometrický plán, ktorý si dal vyhotoviť právny predchodca žalovaného, ktorými určil hranice
nehnuteľnosti a tieto následne v stave v zmysle tohto geometrického plánu previedol kúpnou zmluvou
na žalovaného. Žalovaný nemal k znaleckému posudku námietky (č.l. 137 spisu). Žalobca namietal
nedostatky tohto znaleckého posudku, a to, že vychádzal z geometrického plánu č. 41/2002, ktorý
bol vyhotovený za účelom zamerania stavieb garáže a skladu na parc. č. 994/2 a 994/3, ale neriešil

hranicu medzi susednými pozemkami žalobcu a žalovaného. Ďalej poukazoval na to, že predmetný
geometrický plán bol vyhotovený na základe tzv. priesvitiek, ktorých používanie bolo neskôr zakázané
z dôvodu ich nepresnosti. Okresný súd vo veci vypočul I. K., I. J., vyhotovovateľov vytyčovacích náčrtov,
ktorých správnosť posudzoval znalec Ing. Polka a zároveň vykonal aj výsluch tohto znalca, ďalej vykonal
ohliadku na mieste samom. Ustálil, že oba vytyčovacie náčrty sa v časti prekrývajú, v časti je rozdiel od

hraníc obvodového múru rodinného domu žalobcu max. 18 cm, teda úplne zanedbateľný a z pohľadu
presných geodetických meraní v rámci prípustnej odchýlky. Zo záverov znaleckého posudku Ing. Polku
vyplýva, že tento sa priklonil k záverom vytyčovacieho náčrtu hranice medzi susednými pozemkami
sporových strán vyhotovených I. J.. Nemožno preto prisvedčiť námietke žalobcu v odvolaní, že na
priebehu hraníc medzi pozemkami, tak ako ich on tvrdí sa zhodli I. J., I. E. a Ing. Polka ako súdny znalec.

Naviac, vytyčovací náčrt I. J., na podporu svojich tvrdení a spochybnenie tvrdení žalobcu predložil
súdu žalovaný ( č.l. 23) a žalobca jeho správnosť rozporoval, z ktorého dôvodu bolo aj okresným
súdom nariadané znalecké dokazovanie. Jeho nariadenie navrhol samotný žalobca, práve za účelom
posúdenia, ktorý z vytyčovacích návrhov predložených sporovými stranami je správny. Okresný súd na
základe, aj záverov znaleckého posudku, potom správne uzavrel, že minimálna rozdielnosť priebehu

hraníc zaznamenaná týmito vytyčovacími náčrtmi je spôsobená prípustnou meracou odchýlkou

20. Okresný súd sa dostatočne podrobne vytyčovacími náčrty predloženými stranami sporu
a následnými závermi znaleckého dokazovania zaoberal v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia
(bod 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Odvolací súd v podrobnostiach na uvedené závery

okresného súdu poukazuje a s týmito sa v celom rozsahu stotožňuje. Žalobca v podanom odvolaní
polemizuje so správnosťou týchto skutkových zistení okresného súdu a predkladá vlastné hodnotenie
vykonaného dokazovania. Neuvádza však žiadnu podstatnú argumentáciu, na základe ktorej by bolo
možné konštatovať, že okresný súd pri vyhodnotení vykonaného dokazovania nepostupoval v súlade
s ust. § 191 CSP, podľa ktorého hodnotí súd dôkazy každý jednotlivo a potom aj vo vzájomných

súvislostiach. Nepochybne aj žalobca, vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, si je vedomý
prípadných odchýlok pri vykonávaných meraniach. V tejto súvislosti však odvolací súd považuje za
potrebné uviesť, že žalobca vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam z dôvodu „posunutia“ hranice
medzi jeho pozemkami a pozemkami vo vlastníctve žalovaného v celom rozsahu založil na vykonanýchgeodetických meraniach. Na strane žalobcu absentovali tvrdenia o tom, ako skutočne v reáli podľa
jeho názoru mala táto hranica medzi susednými pozemkami prebiehať a akým spôsobom sa susedné
pozemky ich vlastníkmi užívali, t. j. akým spôsobom bola táto hranica medzi pozemkami určená

a vlastníkmi akceptovaná. Žalobca sa domáhal určenia vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam avšak
netvrdil a nepreukázal žiadne skutočnosti s výnimkou vytyčovacích náčrtov, na základe ktorých by
bolo možné ustáliť, že skutočne nadobudol vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam. Naproti tomu
žalovaný v rámci procesnej obrany tvrdil spôsob užívania susedných pozemkov v rozsahu hraníc
ako boli zamerané geometrickým plánom č. 41/2002, a to aj jeho právnymi predchodcami. Okresný

súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že tvrdenia žalovaného o tom, že jeho právni
predchodcovia dobromyseľne užívali pozemky aktuálne vo vlastníctve žalovaného spolu so stavbami
na nich postavenými dlhé roky a ich vlastníctvo on prevzal ako ucelený oplotený celok, predchodcovia
žalobcu ani sám žalobca nespochybňovali, ktoré tvrdenia žalobca nepoprel a ani dôkazmi nevyvrátil
(bod 25. odôvodnenia rozsudku). K správnosti týchto záverov okresného súdu sa žalobca v odvolaní
nevyjadroval a ani ich správnosť odvolaním nenapadol. Odvolací súd tak vychádzal z uvedeného

skutkového záveru okresného súdu. Následne potom nemožno považovať ani za dôvodnú odvolaciu
námietku žalobcu, že je nesprávny záver okresného súdu o možnosti nadobudnutia vlastníctva
žalovaného k sporným pozemkom vydržaním. Občiansky zákonník v žiadnom zo svojich ustanovení
nevylučuje možnosť započítania doby oprávnenej držby právneho predchodcu aktuálneho držiteľa,
naopak započítanie tejto doby výslovne pripúšťa ust. § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Keďže

žalobca nerozporoval pravdivosť tvrdení žalovaného, že v aktuálnych hraniciach pozemok, ktorý je
vo vlastníctve žalovaného užívali už jeho právni predchodcovia, potom pokiaľ by aj hranica medzi
susednými pozemkami prebiehala tak ako ju označil žalobca, okresný súd dospel k správnemu
záveru o preukázaní vydržania vlastníctva sporných pozemkov zo strany žalovaného. V tomto prípade
považuje však odvolací súd za právne významné, že predmetom konania bolo nárok žalobcu na

určenie vlastníctva k sporným pozemkom. Bol to žalobca, ktorý bol povinný tvrdiť a preukázať, že
je vlastníkom týchto sporných nehnuteľností. Žalobca celú žalobu však postavil „iba“ na vytýčení
hraníc medzi susednými pozemkami sporových strán v rámci geodetických meraní. Zo strany žalobcu
však absentovali tvrdenia, z ktorých by bolo možné ustáliť, že sporné pozemky v rozsahu hraníc
určených ním predloženým vytyčovacím náčrtom aj reálne užíval a rovnako absentujú tvrdenia, na

základe akého právneho titulu vstúpil do užívania týchto pozemkov. Z toho dôvodu aj v prípade
spochybnenia oprávnenosti držby žalovaného k predmetným pozemkom, žalobca neuniesol bremeno
tvrdenia a bremeno dôkazu na preukázanie svojho vlastníckeho práva.

21. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že je nesprávny záver okresného súdu, že z jeho

strany sa jedná o šikanózny výkon práva, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd sa
v tomto prípade stotožňuje s názorom okresného súdu vysloveným v napadnutom rozsudku k tejto
otázke a v celom rozsahu naň poukazuje.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, na základe ktorých odvolací súd vyhodnotil odvolacie

námietky žalobcu ako nedôvodné, rozsudok okresného súdu v meritórnych výrokoch ako vecne správny
potvrdil. Zároveň podrobil prieskumu aj výroky o trovách konania a rovnako tieto ako vecne správne
potvrdil. Okresný súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania správne aplikoval zásadu
úspechuvkonanívyplývajúcuzust.§255ods.1CSP,podľaktorejstrana,ktorávkonanínebolaúspešná
je povinná nahradiť strane, ktorá v konaní bola úspešná náhradu trov konania. Touto úspešnou stranou

vkonanívzhľadomnazamietnutiežalobybolžalovaný,pretomuvznikolvočižalobcovinároknanáhradu
trov konania. Vzhľadom na výsledok sporu, rovnako okresný súd rozhodol správne, keď priznal aj štátu
nárok na náhradu trov, ktoré boli vynaložené zo štátnych prostriedkov na znalecké dokazovanie voči
neúspešnému žalobcovi.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto úspešnému žalovanému voči žalobcovi
priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Voči žalobcovi mal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania aj štát, avšak z obsahu spisu odvolací súd nezistil vznik trov
štátu v tomto štádiu konania, preto mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3
(za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).