Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823218663
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3823218663.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyVékonyovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Ivety Záleskej, v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. F. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky, proti žalovanému: B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom E. F. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č. k. 23C/13/2023-12 zo dňa 18.

júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia o uloženie zákazu priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu
ako 15 metrov z a m i e t a .

III. Žalobkyni s a u k l a d á, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti
žalovanému žalobu o jeho vylúčenie z užívania rodinného domu súp. č. XXX postavenom na parc. č.
XXXX/XX zapísanom na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. E. a pozemku - parcela
reg. "C" č. XXXX/XX-XXXX pôda o výmere 1246 m2, pozemku par. reg. "C" č. XXXX/XX-XXXXXXXXX
plocha a nádvorie o výmere 756 m2 a na pozemku parc. reg. "C" č. XXXX/XX zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 152 m2, všetky zapísané na LV č. XXX, k. ú. E., inak uznesenie

o nariadenom neodkladnom opatrení súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší.

IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie tak, že
povinnému z neodkladného opatrenia: B. B., nar. XX.XX.XXXX uložil, aby dočasne nevstupoval
do rodinného domu súp. č. XXX postavenom na parc. č. XXXX/XX zapísanom na liste vlastníctva č.

XXX pre k. ú. E., na pozemok - parcela reg. "C" č. XXXX/XX-XXXX pôda o
výmere 1246 m2, na pozemok par. reg. "C" č. XXXX/XX-XXXXXXXXX plocha a nádvorie o výmere 756
m2 a na pozemok parc. reg. "C" č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 152 m2, všetky
pozemky zapísané na LV č. XXX, k. ú. E.. Výrokom II. súd prvej inštancie ďalej nariadil neodkladné
opatrenie tak, že povinnému z neodkladného opatrenia uložil zákaz priblíženia sa k navrhovateľke na
vzdialenosť menšiu ako 15 (pätnásť) metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch

v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a priestupkovom konaní, na ktoré bude
povinný z neodkladného opatrenia predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnuúčasť povinného na týchto úkonoch. Výrokom III. súd vo zvyšku návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Výrokom IV. súd rozhodol, že povinný z neodkladného opatrenia sa
môže voči navrhovateľke domáhať zrušenia tohto neodkladného opatrenia postupom podľa ust. § 334

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ("CSP"). Výrokom V. súd nepriznal navrhovateľke
náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Súd prvej inštancie neodkladné opatrenie nariadil podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia,

ktorým súd jej bývalému manželovi B. B. (ďalej aj ako žalovaný) dočasne zakázal vstupovať do
rodinného domu súp. č. XXX postavenom na parcele číslo XXXX/XX zapísanom na
liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie E., a na pozemky - parcela regist. "C" č. XXXX/XX orná
pôda, par. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha
a nádvorie, zapísané na LV č. XXX pre k. ú. E.. Tiež sa domáhala, aby mu súd uložil dočasný zákaz
priblížiť sa k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami existuje právny vzťah, pretože ide o osoby,
bývalých manželov, žijúce v spoločnej domácnosti v rodinnom dome s priľahlými pozemkami, ktoré sú
v ich podielovom spoluvlastníctve, pričom tento pomer vyžaduje bezodkladnú úpravu. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je to, že povinná osoba je dôvodne

podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia, ale aj psychického násilia voči osobe navrhovateľa.
Súd mal dôvodné podozrenie z takéhoto násilia osvedčené zo skutkových tvrdení obsiahnutých v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a z predložených listín, predovšetkým z predloženého úradného
záznamu zo dňa 11.07.2023 o vykázaní žalovaného z obydlia, záznamu o podaní oznámenia na OR
PZ zo dňa 11.07.2023 a správy o poskytnutí zdravotnej starostlivosti zo dňa 11.07.2023. Konštatoval,

že z predložených listín nepochybne vyplýva, že žalovaný bol vykázaný zo spoločného
obydlia postupom podľa príslušného zákona konajúcim policajtom. Existuje tak reálna obava fyzickej,
prípadne psychickej ujmy žalobkyne zo strany jej bývalého manžela, s ktorým stále býva v spoločnom
rodinnom dome. Tieto skutočnosti viedli súd k záveru o potrebe nariadenia navrhovaného
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, ktorým súd žalovanému zakázal vstup z

neodkladného opatrenia do predmetného rodinného domu a tiež na priľahlé pozemky tak, aby bolo
zamedzenéprípadnémuďalšiemunásiliu.To,žeužalovanéhoreálnehrozívstupdospoločnéhoobydlia,
súd prvej inštancie vzhliadol aj v tom, že nemal jednoznačne preukázané, že žalovaný má
po vykázaní možnosť iného obydlia a že kľúče zo spoločného obydlia odovzdal konajúcemu policajtovi
pri vykázaní z obydlia.

4. Na základe vyššie uvedených skutočností a v záujme posilnenia sledovaného účelu ochrany telesnej
integrity ohrozenej osoby, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sú dané dôvody
aj na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze priblíženia sa k osobe
žalobkyne podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Súd určenú vzdialenosť zákazu priblíženia sa na 15 metrov

považoval za dostačujúcu na prevenciu ďalších prípadných útokov zo strany žalovaného a zároveň
neprimerane neobmedzujúcu slobodu jeho pohybu. Súd preto nevyhovel v tomto smere návrhu na
určenie tejto vzdialenosti až v rozsahu 50 metrov a v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Súd taktiež považoval za potrebné z praktického hľadiska vylúčiť "platnosť" tohto
zákazu v prípade vedenia súdnych, resp. iných konaní, pri ktorých nemožno vylúčiť, že sa strany stretnú

pri vykonávaní konkrétnych procesných úkonov a z objektívnych dôvodov nebude možné zabezpečiť,
aby fyzická vzdialenosť medzi nimi bola menšia ako 15 metrov. Z tohto dôvodu rozhodol tak, že v prípade
vykonávania procesných úkonov v rámci konaní pred orgánmi verejnej moci, na ktorých sa
bude vyžadovať ich osobná prítomnosť, sa tento zákaz neuplatní. Žalobkyni súd neuložil povinnosť
podať v stanovenej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP), pretože týmto neodkladným

opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere. Zároveň súd prvej
inštancie poukázal na skutočnosť, že ak by mal žalovaný za to, že dôvody pre nariadenie opatrenia
pominuli, môže podať na súd voči navrhovateľke návrh na zrušenie neodkladného oparenia, o ktorej
okolnosti súd podal poučenie.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v časti, ktorým bolo návrhu vyhovené žalovaný riadne a včas odvolanie
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP. Odmietol, že by žalobkyňu napadol, a to
ani dňa 11. júla, ani nikdy v minulosti. Vykázanie zo spoločného obydlia ako aj napadnuté neodkladné
opatreniasúpodľajehonázoruzaloženévýlučne navýpovedijehobývalejmanželky.Lekárskyzáznam, ktorý predložila, podľa neho nepreukazuje, že by sa dopustil nejakého fyzického násilia, tak
ako to tvrdí žalobkyňa. Zrejme aj preto ho polícia neobvinila z nejakého konkrétneho trestného činu.

6. Uviedol, že keď bez toho, aby boli majetkovoprávne vysporiadaní, žalobkyňa odnášala ich spoločný
majetok, resp. aj majetok, ktorý mal po starej mame, tak ju vyzval, aby s tým prestala a aby mu povedala,
kde sa veci nachádzajú. Pravdepodobne nevedela, čo urobiť, tak zinscenovala divadlo,
aby odviedla pozornosť a aby mu narobila problémy. Opísal, že pri slovnom
konflikte ohľadne odnášania vecí žalobkyňa spadla a udrela sa. Následne bežala pred dom, bola

privolaná polícia a potom sama odišla motorovým vozidlom preč. Evidentne jej absolútne nič nebolo.
Poukázal na skutočnosť, že aj z lekárskych záznamov vyplýva, že bola pri plnom vedomí, odpovedala
pohotovo, nemala žiadne porušenie kože. Ak mala nejakú odreninu, túto jej nespôsobil on. Uviedol,
že počas celého manželstva nikdy bývalú manželku nenapadol, nikdy u nich nezasahovala polícia,
nikdy nepodávala na neho nejaký podnet alebo trestné oznámenie. To, čo žalobkyňa uvádza v návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia, označil za klamstvo. Z dôvodu mimoriadnej hašterivosti bývalej

manželky, neprijímania žiadnych kompromisov a nepriznávania si žiadnej chyby z jej strany, podal návrh
na rozvod manželstva. Okresný súd Partizánske ich manželstvo právoplatne rozviedol dňa 16.08.2021.
Naďalej spolu žili v rodinnom dome v E., on sa však manželke vyhýbal. Každý si žil svoj vlastný život.
Uviedol, že nakoľko sa nedá preukazovať niečo, čo neurobil, preložil súdu čestné vyhlásenia susedov
a obyvateľov G. E., správu o povesti z obecného úradu v Kolačne a vyjadrenie spoločného obvodného

lekára B. F.. Poukázal na skutočnosť, že v registri trestov nemá žiadny zápis, nikdy
nebol riešený v trestnom konaní. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd vychádzal z tvrdení
manželky a z lekárskej správy, kde subjektívne popísala, že pociťuje bolesti, avšak bez objektívneho
nálezu. Ani žiadne iné odborné vyšetrenie zdravotného stavu žalobkyne nič nepotvrdilo. Zastával názor,
žehocipolicajtrozhodolojehovykázanízospoločnéhoobydlia,nebolinatosplnenézákonnépodmienky

a ani tá, ktorú zákon v § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. výslovne predvída (predchádzajúce
útoky v minulosti) nebola splnená, keďže nikdy v minulosti žiadne útoky neboli a ani policajt o žiadnych
predchádzajúcich útokoch nemal vedomosť. Podľa jeho názoru, v odôvodnení napadnutého uznesenia
sa ako dôvod nariadenia neodkladného opatrenia uvádzajú výlučne nepreukázané a ani osvedčené
tvrdenia žalobkyne a lekárske správy, v ktorých ona sama uvádza

lekárom subjektívne pociťované bolesti, ktoré jej ale on nespôsobil. Keďže mal súd preukázané, že bol
vykázaný zo spoločného obydlia, automaticky nekriticky prevzal konštatovanie, že hrozí reálna obava
fyzickej prípadnej psychickej ujmy. Označil to však za všeobecné konštatovanie, pretože jeho beztrestná
minulosť a neexistencia žiadnych predchádzajúcich problémov, zásahov polície, sťažností a podnetov
svedčí o úplnom opaku. Považoval preto za nedostatočné, ak nariadenie neodkladných opatrení je

zdôvodnené všeobecným konštatovaním hypotetickej obavy navrhovateľky. Ich syn s rodinou a ani
susedianikdynebolisvedkamijehonásilnéhosprávania.Nepožívaalkoholanižiadneinénávykovélátky.
Nikdy k nim nebola privolaná polícia. Žalobkyňa nebola nikdy zranená, a preto ani nikdy nevyhľadala
zdravotnú pomoc. Práve naopak, mimoriadne hádavé, vulgárne a agresívne správanie mala žalobkyňa.
Opísal správanie žalobkyne na rodinnej oslave krátko pred incidentom. Od syna má

vedomosť o tom, že sa žalobkyňa radila z advokátkou, ktorá jej poradila, že má vyprovokovať konflikt.
Poukázal aj na rodinné prostredie žalobkyne, v ktorom vyrastala a povahu jej otca. Na základe vyššie
uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľky zamieta.

7. K odvolaniu žalovaný predložil správu o svojej povesti obce E., v zmysle ktorej sa na verejnosti správa

slušne, bezkonfliktne, ústretovo, nevyvoláva hádky a ani k nim nedáva podnety. Jeho vystupovanie voči
iným osobám je korektné a veľmi ľudské, voči obci si plní všetky povinnosti a bol nápomocný pri rozvoji
obce. Starostka obce vyhlásila, že nemá vedomosť o tom, že by bol žalovaný priestupkovo riešený.
Ďalej boli predložené čestné vyhlásenia H. I., C. H., J. B. K., jeho brata L. B., B. M. F., syna K. B.
a jeho partnerky N. O.. H. I. vo svojom vyhlásení uviedol, že žalovaného pozná už 20 rokov, je to dobrý

človek, ktorý ak nepomohol, tak nikomu neublížil. Nikdy sa s nikým nevadil a nie je agresívny, nepožíva
alkoholické nápoje. C. H. je bezprostrednou susedou účastníkov, nikdy nepočula žalovaného kričať
alebo niečo rozbíjať, skôr počula opakovane kričať žalobkyňu, najmä na syna K.. Povahu žalobkyne
označila ako výbušnú. Potvrdila incident na rodinnej oslave. Sused J. B. K. opísal správanie žalovaného
ako priateľské a v súlade s dobrými susedskými vzťahmi, opísal jeho kladný vzťah k rodine, k jeho

vnúčatám. Brat žalovaného L. B. vyhlásil, že žalovaný je zmierlivej, nekonfliktnej povahy. Vedel, že brat
sa rodičom niekoľkokrát sťažoval na nespútanú, agresívnu a divokú povahu svojej manželky. B. M. F.
sa ako ošetrujúci lekár vyjadril k zdravotnému stavu žalobkyne, jej problémom s krčnou a bedrovou
chrbticou. Syn a jeho partnerka vo svojich čestných vyhláseniach uviedli, že nemajú vedomosť o tom,že by žalovaný niekedy fyzicky napadol žalobkyňu, po rozvode majú skôr tichú domácnosť. U žalobkyne
dochádza k nečakaným zmenám správania, ktoré vyúsťujú do hádok. Syn K. uviedol, že bol
osobne prítomný pritom, keď advokátka H. P. žalobkyni radila, že ak by došlo k nejakému násiliu alebo

napadnutiu zo strany manžela, bolo by to pre ňu pri vysporiadaní spoločného majetku pre žalobkyňu
lepšie. Výslovne ju mala navádzať, aby žalovaného vyprovokovala s tým, že pokiaľ by na ňu zaútočil,
je možné to využiť.

8. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá sa nestotožnila s argumentáciou odvolateľa, žiadala

napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Tvrdenia uvádzané v odvolaní označila za účelové a
nezakladajúce sa na pravde, o čom svedčia aj dôkazy, ktoré predložila. Uviedla, že dňa 11.07.2023 bola
doma len ona a jej bývalý manžel. Neexistujú teda žiadni svedkovia, ktorí by priebeh celého incidentu
potvrdili. Z predložených dôkazov však jednoznačne vyplýva, že dňa 11.07.2023 bola na adresu Kolačno
č. 340 privolaná policajná hliadka, ktorá predmetný skutok riešila a zároveň bola privolaná aj rýchla
zdravotná pomoc. Tvrdenie, že po samotnom incidente nastúpila do svojho motorového vozidla a odišla

nevedno kam, sa nezakladá na pravde. V súdnom spise je založená aj listina zo dňa 11.07.2023, ktorú
vystavilo zdravotnícke zariadenie Q. Q. G. B., Q. R., z ktorej je zrejmé, že do zdravotníckeho zariadenia
bola privezená vozidlom rýchlej zdravotnej pomoci. K samotnému skutku uviedla, že sa stal tak, ako
uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Po incidente bola jednorazovo ošetrená v Q. Q.
G. B., Q. R.. Vzhľadom k tomu, že jej zdravotný stav sa zhoršoval, bola nútená dňa 12.07.2023 navštíviť

lekára a do 28.07.2023 bola práceneschopná. Po predmetnom incidente podala na Obvodnom
oddelení PZ Okresného riaditeľstva PZ Partizánske dňa 11.07.2023 oznámenie, ktoré je evidované pod
č. G./XXXX-X, pričom predmetný skutok bol v tom čase riešený zatiaľ ako priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu. Tvrdenia, že to ona robila peklo zo života bývalému manželovi, označila za účelové
klamstvo. Uviedla, že naopak bývalý manžel ju dlhé roky psychicky týral, pričom niekoľkokrát došlo

aj k fyzickým útokom z jeho strany. Jediným svedkom týchto incidentov bola jej dcéra B. S.. Uviedla,
že čestné vyhlásenia, ktoré predložil žalovaný vypovedajú o jeho správaní voči tretím osobám, nie o
jeho správaní voči nej. Žalovaný vždy konal tak, aby v očiach iných osôb vyzeral pekne, pričom voči
nej sa správal dlhé roky vulgárne a ponižoval ju. Vyjadrenie ich spoločného syna K., že nebol nikdy
svedkom ich hádok, označila za účelové. Uviedla, že on sám bol napádaný povinným najmä z dôvodov

majetkových záležitostí. Čestné vyhlásenie B. M. F. podľa jej názoru nemá svedeckú
hodnotu. Jedná sa o obvodného lekára, u ktorého bola zaevidovaná, nakoľko jej bývalý manžel trval na
tom, aby celá rodina bola ošetrovaná u tohto lekára, s ktorým je dobrý kamarát. Je teda pochopiteľné,
že po fyzickom napadnutí jej exmanželom nechcela byť ošetrovaná u tohto lekára. Vyjadrila sa aj ku
konfliktu na rodinnej oslave, pričom nepoprela, že poslala matku a brata partnerky syna K. preč. Bola aj

nahnevaná, že si nemá kam sadnúť. Syna sa pýtala, kedy sa s rodinou odsťahuje z jej domu. Povedala
synovi, že na neho podá trestné oznámenie pre psychické týranie, čo však neučinila, nakoľko sa stal
incident so žalovaným. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil v celom rozsahu.

9. Na vyjadrenie navrhovateľky reagoval žalovaný vyjadrením zo dňa 14.09.2023. V celom

rozsahu sa pridržiaval skutočností a tvrdení uvedených v jeho odvolaní. Uviedol, že nie
je pravdou, že k ich domu v E. bola volaná rýchla zdravotná pomoc. Za jeho prítomnosti a prítomnosti
policajtov bývalá manželka nasadla do auta a odišla sama preč. Nevedel, kam odišla, zrejme potom
odniekiaľ zavolala zdravotnú pomoc a nechala sa (hoci jej nič nebolo a ani lekár jej nič nezistil), odviesť
sanitkou do nemocnice. Odmietol, že by bývalú manželku psychicky týral a že by niekoľkokrát došlo aj

k fyzickým útokom z jeho strany. Nikdy k nim nebola volaná polícia, nikdy nič také nevideli syn alebo
nevesta, ktorí s nimi žili v spoločnej domácnosti. Nikdy také niečo nevideli
alebo nepočuli susedia a nikdy na neho bývala manželka nepodala nejaký podnet alebo oznámenie.
Zastával názor, že prvostupňový súd automaticky bez ďalšieho rozhodol o „pokračovaní“ jeho vykázania
zo spoločného obydlia, a to iba a výlučne na základe vymyslených tvrdení bývalej manželky. Na základe

vyššie uvedeného opätovne navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh
navrhovateľky zamieta.

10. K vyjadreniu povinného z neodkladného opatrenia sa vyjadrila navrhovateľka v podaní zo dňa
27.09.2023. Uviedla, že povinný z neodkladného opatrenia sa vo svojom vyjadrení snaží spochybniť ňou

uvádzané skutočnosti, ktoré sú preukázané listinnými dôkazmi, na základe ktorých vydal prvoinštančný
súd napadnuté uznesenie. Úradný záznam zo dňa 11.07.2023 preukazuje, že príslušníci Policajného
zboru Slovenskej republiky boli dňa 11.07.2023 v čase o 11.28 hod. vyslaní na preverenie oznámenia
na adresu E. XXX. Listina vystavená dňa 11.07.2023 zdravotníckym zariadením Q. Q. G. B., Q. R.preukazuje, že do nemocnice bola dňa 11.07.2023 privezená vozidlom rýchlej zdravotnej služby. Snahu
povinného z neodkladného opatrenia spochybňovať fakty podložené dôkazmi označila za pokus celú
situáciu zľahčovať. Uviedla, že konanie povinného z neodkladného opatrenia bude posudzované v

trestnom konaní vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, nakoľko Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Partizánskom
začalo trestné stíhanie pod ČVS: G./I.- R.. Zároveň uviedla, že povinný z neodkladného opatrenia
nepredložilžiadnedôkazy,ktorébypreukazovalinímtvrdenéskutočnosti.Zuvedenýchdôvodovnavrhla,
aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu potvrdil v celom rozsahu.

11. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen"CSP")beznariadeniapojednávaniaodvolaciehosúdu
podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom
výroku I. podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť ako vecne správne a vo zvyšnej napadnutej
časti zmeniť podľa § 388 CSP tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti. Súčasne bola žalobkyni uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej.
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. odvolaním napadnuté nebolo, a preto je v tejto
časti právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby e)
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 332 ods. 1 a 2 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak
osobitný predpis neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné
jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

18. Pred začatím konania alebo po jeho začatí môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak
je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený a za predpokladu naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý
zásah súdu. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný
okamžitý zásah súdu.

19. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b)
žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej

povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp
efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný
charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedziapovinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

20. Žalobca musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým
spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v
zmysle § 185 a nasl. CSP. Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pre zisťovanie
relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná.

21. Ako bolo uvedené vyššie, pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera
dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v
základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo

obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je
osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana,
ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko

napraviteľnej ujmy na jej strane.

22. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením
by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

23. Predmetom konania je preskúmanie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bolo
žalovanému zakázané priblížiť sa k svojej bývalej manželke (žalobkyni) a súčasne mu bolo zakázané
dočasne nevstupovať do rodinného domu súp. č. XXX stojacom na pozemku parc. č. XXXX/XX
zapísanom na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. E., a na priľahlé pozemky vedené na liste vlastníctva

č. XXX pre k. ú. E.. Nie je sporné, že žalobkyňa a žalovaný sú bývalými manželmi, ktorí aj po rozvode
manželstva žijú spoločne v rodinnom dome súp. č. XXX I. E., pričom tento dom je v ich podielovom
spoluvlastníctve. V dome spolu s nimi žije aj ich dospelý syn s partnerkou a dvoma maloletými deťmi.

24. Dňa 11.07.2023 bola dcérou žalobkyne privolaná polícia, a to z dôvodu, že jej volala žalobkyňa, ktorá

uviedla, že došlo k fyzickému napadnutiu žalovaným. V rodinnom dome v tom čase nebol prítomný nikto
okrem žalobkyne a žalovaného, takže incident nemal žiadneho svedka. Objektívne však bolo zistené,
že bola privolaná hliadka polície, ktorá v dedine zisťovala povesť žalovaného a zistila od obyvateľky
I. L., že počula reči, že žalovaný mal v minulosti biť žalobkyňu. Súčasne bola
predložená lekárska správa, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa bola ošetrená v zdravotníckom zariadení Q.

Q. G. B., Q. R. s tým, že mala kontúziu krku, odreninu na lakti, bez obmedzenia hybnosti, vykazovala
palpačnú citlivosť v oblasti záhlavia, bez porušenia citlivosti kože. Zdravotný stav žalobkyne si vyžiadal
dočasnú práceneschopnosť. Po vydaní neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie bolo začaté
trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.
d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

25. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že žalobkyňa osvedčila predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie dočasného zákazu vstupovať do rodinného domu,
ktorý je v podielovom spoluvlastníctve strán. Predloženými listinnými dôkazmi bolo objektivizované, že
žalobkyňa utrpela zranenie, ktoré korešponduje s jej opisom udalosti, teda opisovanému fyzickému

násiliu zo strany žalovaného. Po tomto zranení bola dočasne práceneschopná. Uvedené postačuje
na osvedčenie potreby dočasne upraviť pomery medzi ňou a jej bývalým manželom tak, že
mu bude dočasne zakázaný vstup do ich spoločnej nehnuteľnosti. Listinné dôkazy predložené
žalovaným v odvolacom konaní neboli spôsobilé spochybniť osvedčenie predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia o zákaze vstupu do nehnuteľnosti, ktorú strany spoločne obývajú. Skutočnosť,

že obyvatelia obce v písomných vyhláseniach potvrdili, že na verejnosti, resp. k iným ľudom sa žalovaný
nespráva násilne a agresívne bez ďalšieho neznamená, že sa tak nesprával doma
(takpovediac za zavretými dverami) k žalobkyni. Okrem toho nie je zrejmé, aký je vzťah týchto osôb
(a stupeň ich zaujatosti, resp. nezaujatosti) k žalovanému. Konajúci policajti OR PZ, ktorí zasahovalina mieste v deň incidentu, si pred vykázaním žalovaného z obydlia zisťovali jeho povesť a zaznamenali,
že sa malo v dedine hovoriť, že žalovaný žalobkyňu bil. Na závery ohľadne dôvodného podozrenia
zo spáchania násilia nemá vplyv ani skutočnosť, že žalobkyňa má časté konflikty napríklad so svojim

synom, s jeho partnerkou sa už rok nerozpráva a podobne. Aj keby bolo pravdou
tvrdenie,žežalobkyňakonflikt úmyselnevyprovokovala,abysizaistilalepšiepostavenieprimajetkovom
vysporiadaní po rozvode manželstva, tak odvolací súd zdôrazňuje, že by to neospravedlňovalo násilné
správanie, z ktorého je žalovaný dôvodne podozrivý, a ktoré ohrozuje fyzickú a psychickú integritu
žalobkyne.

26. Odvolací súd poukazuje taktiež na to, že syn účastníkov a jeho partnerka, ktorí so
stranami sporu žijú v spoločnej domácnosti, neboli v čase incidentu doma, a tak sa nemôžu vyjadriť
ku konkrétnym okolnostiam incidentu. Okrem toho je zrejmé, že obaja majú vzťahy so žalobkyňou
narušené, keď partnerka syna sa s ňou už rok nerozpráva, a na syna sa podľa vlastného vyjadrenia
žalobkyňa chystala podať trestné oznámenie pre psychické týranie. Za týchto okolností nie

je možné považovať ich písomné vyhlásenie za spôsobilé zvrátiť tvrdenia žalobkyne o fyzickom násilí,
ktoré korešpondujú s doteraz známymi výsledkami lekárskeho ošetrenia žalobkyne. S poukazom na
uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

27. Na druhej strane odvolací súd konštatuje, že predložené písomné vyhlásenia preukazujú, že
žalovaný (či už počas trvania manželstva, ako aj po jeho zániku) sa na verejnosti voči žalobkyni nikdy
nesprával agresívne, nedopúšťal sa mimo domova fyzického násilia a ani slovných atakov voči jej osobe.
Ak malo k násiliu dochádzať (dlhodobo, tak ako tvrdí žalobkyňa), tak sa tak dialo v domácom prostredí.
Nie je preto zrejmé z akého dôvodu bolo žalovanému okrem vstupu do spoločného rodinného domu

uložené aj ďalšie obmedzenie, a to zákaz priblíženia k žalobkyni na vzdialenosť 15 metrov.

28. Ako už bolo uvedené vyššie, predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je popri osvedčení
práva, ktorému sa ma poskytnúť ochrana, aj existencia naliehavej a nevyhnutnej potreby bezodkladne
upraviť právne vzťahy medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie neodkladného opatrenia a stranou, ktorej

sa má takýmto opatrením uložiť určitá povinnosť alebo obmedzenie. Potreba naliehavej a nevyhnutnej
úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia
súdom by vznikol priestor pre vytvorenie nezvratného stavu. Okrem toho je potrebné, aby boli splnené
aj nasledovné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia:

a) neodkladným opatrením možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana domáha (princíp
efektívnosti);

b) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality)

c) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav.

29. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo zakázané žalovanému

priblížiť sa k žalobkyni, tak odvolací súd má za to, že podmienky pre jeho nariadenie neboli
žalobkyňouosvedčené. Nariadenietakéhotozákazu poprizákazevstupovaťdospoločnejnehnuteľnosti
nepredstavuje efektívny prostriedok ochrany, zohľadňujúci princíp proporcionality vo vzťahu k zásahu
do práva žalovaného na voľný pohyb. Z návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nevyplynulo, že by malo dochádzať k prejavom násilia mimo obydlia strán sporu. Z písomných

vyhlásení predložených žalovaným taktiež nevyplynulo, že by sa žalovaný dopúšťal voči žalobkyni (ani
voči inej osobe) nejakej formy násilia mimo domova. Nie je preto nevyhnutné a potrebné, upravovať
pomery účastníkov aj zákazom priblíženia sa tak, ako to učinil súd prvej inštancie.

30. Ako už bolo uvedené vyššie, odvolací súd mal zhodne so súdom prvej inštancie za to, že žalobkyňa

osvedčila potrebu úpravy pokiaľ ide o vstup do spoločného obydlia, nie je však potrebné obmedzovať
žalovaného takým spôsobom, ako bolo rozhodnuté vo výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Z tohto dôvodu bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenené tak, že návrh žalobkyne bol
vo zvyšnej časti zamietnutý.31. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nie je potrebné žalobkyni uložiť
povinnosť podať žalobu vo veci samej. Nariadením neodkladného opatrenia došlo bez pochybností

k zásahu do práv žalovaného a s poukazom na intenzitu tohto zásahu, ako aj
existenciu komplikovaných a narušených vzťahov v rodine je potrebné, aby sa vo veci realizovalo
aj riadne dokazovanie, na základe ktorého by sa s konečnou platnosťou vyriešila otázka vylúčenia
žalovaného z užívania rodinného domu a priľahlých pozemkov. Z tohto dôvodu bola žalobkyni uložená
povinnosť podať takúto žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

32. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 2 CSP. Strany sporu boli v konaní v rovnakom pomere úspešné, a preto súd rozhodol
o tom, že žiadna strana sporu nemá právo na náhradu trov konania.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)(§ 428 CSP).