Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/59/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116225946
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2116225946.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:
Mgr.JozefMačejaMgr.MatúšStaríčekvprávnejvecižalobcu:A.B.,narodenýXX.X.XXXX,trvalebytom
C.D.XXX,zastúpený:Sidorapartneri,s.r.o.,IČO52635970,sosídlomŽelezničná4/A,Hlohovec,proti
žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO 31 320 155, so sídlom
Mlynské nivy 1, Bratislava, zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO 44 250 029,

so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 14Csp/177/2016-153 zo dňa 24.3.2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. rozhodol, že

žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 488, § 489
Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods.2, § 2 písm. d), § 7 ods. 1, ods. 2,
§ 9 ods. 2 písm. f), i), j), l), § 11 ods. 1 písm. b), ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 52 ods. 1, ods. 2, § 3 ods. 1, § 251, § 255 ods. 1, § 262
ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal z skutkových zistení, že právny predchodca žalovaného, spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 5.11.2015 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa predchodca žalovaného zaviazal poskytnúť žalobcovi úver

vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 44,76
eur, s dátumom splatnosti prvej splátky úveru 20.12.2015, s termínom konečnej splatnosti 11/2020, s
mesačnouperiodicitousplácaniaúveruk20.dňumesiaca,sRPMN24,99%,sročnouúrokovousadzbou
25,00 % a s celkovou výškou nákladov v sume 1.012,20 eur. Predchodca žalovaného poskytol žalobcovi
sumu 1.500 eur, pričom žalobca na zmluvu zaplatil celkom sumu 268,56 eur. Predčasná splatnosť úveru
vyhlásená nebola.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ich presný rozpis,
eurokonformný výklad ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch umožňuje dospieť k
záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej
skladby jednotlivých splátok, teda aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká

jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Pokiaľ predmetné zákonné ustanovenie uvádza pojmy „výška“,
alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformnéhovýkladu možno dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. V
súvislosti s tvrdenou absenciou dojednania konečnej splatnosti úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere
súd prvej inštancie dospel k záveru, že z údajov uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere je

zrejmá konečná splatnosť úveru, keď je zrozumiteľne uvedený 11. mesiac v roku 2020, čo pri znalosti
splatnosti splátky v rámci mesiaca uvedením 20. dňa, je možné vyvodiť, že konečná splatnosť úveru bola
20.11.2020. Žalobca poukazoval na to, že v čase uzatvorenia zmluvy bola priemerná hodnota ročnej
úrokovej sadzby pre podobné typy úverov vo výške 10,34 % a jej dvojnásobok potom predstavuje výšku
20,68 %, čo je menej ako výška úrokovej sadzby dohodnutá v zmluve o spotrebiteľskom úvere. ktorú

uvádzanú výšku priemernej hodnoty ročnej úrokovej sadzby žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal.
Podľa údajov uvádzaných na stránke NBS, zistených súdom prvej inštancie vlastnou činnosťou, v
čase uzatvorenia prejednávanej zmluvy, maximálne prípustná výška odplaty pre spotrebiteľské úvery,
ktorá predstavuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, bola pri strednodobej
splatnosti úverov od jedného do piatich rokov vrátane vo výške 27,66 %. Ak bola potom odplata
dojednaná v zmluve vo výške 25,00 %, nie je odplata v rozpore s dobrými mravmi, keď jej výška je v

rozmedzí maximálne prípustnej výšky odplaty, ktorú bolo v zmysle platnej právnej úpravy možné v čase
uzatvárania predmetnej zmluvy možné dohodnúť. Súd prvej inštancie sa napokon zaoberal aj žalobcom
uvádzaným nedostatkom zmluvy, ktorým malo byť neoverenie úverovej schopnosti spotrebiteľa úver
splácať. Žalobca v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedol podstatné skutočnosti potrebné pre možnosť
tohto posúdenia, keď uviedol, kde je zamestnaný a uviedol údaje aj o svojom osobnom stave, počte

vyživovacích povinností a výške svojich podstatných výdavkov. Žalovaný v konaní predložil dôkaz o
tom, ako a na základe čoho posudzoval spôsobilosť žalobcu ako dlžníka splácať úver, keď skutočnosti
uvádzané žalobcom si overil dopytom do Sociálnej poisťovne a dopytom do nebankového registra
klientskych informácií a porovnal príjmy žalobcu a jeho výdavky, čím došlo k splneniu si jeho zákonnej
povinnostiuloženejmuvrámciskúmaniaschopnostidlžníkaposkytnutýúversplácať.Súdprvejinštancie

mal v danej veci teda za to, že žalovaný úverovú schopnosť žalobcu ako spotrebiteľa preveril. Z vyššie
uvedených dôvodov súd prvej inštancie považoval žalobu za nedôvodnú, keď nebol preukázaný taký
nedostatok podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý by spôsoboval bezúročnosť
a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

5. Súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže
žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný.

6.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalodvolaniežalobcazdôvodovpodľaustanovenia§365ods.1
písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné bez opory v právnom poriadku, vykonanom dokazovaní,
bez aplikácie príslušných ustanovení právnej úpravy. Žalobca namietal absenciu údaju o dobe trvania
zmluvy, keďže údaj uvedený v zmluve tak, že zmluva trvá do splatenia všetkých záväzkov klienta
podľa tejto zmluvy, je nedostatočný. Údaj o dobe trvania zmluvy úveru musí byť spotrebiteľovi známy
najneskôrvčase,kedyvstupujedozmluvnéhovzťahu,pričomstanoveniedobytrvaniazmluvyakojednej

z obligatórnych náležitosti spotrebiteľskej zmluvy si vyžaduje presné a jasné vymedzenie informácie.
Nepostačuje, ak je spotrebiteľ povinný si odvodzovať takýto údaj alebo informáciu z iných ustanovení
zmluvy. Počet (60 splátok) a výška splátok úveru (44,76 eur) predstavovali v čase uzatvorenia zmluvy
samostatné zmluvné náležitosti, ktoré súčasne nemožno stotožňovať s chýbajúcim, resp. neurčito a
nejasne uvedeným údajom o dobe trvania zmluvy. Nepostačuje, ak je spotrebiteľ povinný si odvodzovať

takýto údaj alebo informáciu z iných ustanovení zmluvy. Pokiaľ je doba trvania zmluvy pri jej vzniku
časovo ohraničená, potom aj vyjadrenie tejto podstatnej náležitosti musí byť vymedzené tak, že je
určený začiatok a koniec trvania zmluvy. Žalobca namietal, že pri dojednaní úrokov pri peňažnej pôžičke
koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že
dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. Žalobca namieta nesprávne právne

posúdenie veci, keďže súd prvej inštancie z vlastnej činnosti posudzoval len odplatu pre zmluvy, pričom
otázke rozporu úrokovej sadzby s dobrými mravmi sa vôbec nevenoval. Údaj o úrokových sadzbách
uplatňovaných bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek je pritom s poukazom na ustanovenie 186
ods. 1 Civilného sporového poriadku všeobecne známou skutočnosťou, informáciou verejne dostupnou
ako aj overiteľnou. Súdom prvej inštancie uvedený údaj o najvyššej prípustnej výške odplaty považuje

žalobca za nepreskúmateľný a i nesprávny z dôvodov, že nie je zrejmý údaj o období (príslušný štvrťrok),
v ktorom bola súdom prvej inštancie zistená výška odplaty podľa údajov NBS. Rovnako nevyplýva, či súd
prvej inštancie posudzoval údaj zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi alebo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úverochbankami a pobočkami zahraničných bánk. Je pritom celkom zjavné, že údaj o RPMN v zmluve je
bez pochybností vadný z dôvodu, že pokiaľ je úroková sadza jednou zo zložiek pri výpočte RPMN,
výsledok výpočtu hodnoty RPMN nikdy za žiadnych okolností nemôže predstavovať hodnotu nižšiu,

ako je údaj o ktorejkoľvek zložke celkovej odplaty. Inak povedané, pokiaľ žalovaný určil výšku zmluvnej
úrokovej sadzby na 25 %, nemohol pri výpočte RPMN dospieť výsledku RPMN v hodnote 24,99 %, t. j.
nižšej. Žalobca v priebehu konania namietal, že do RPMN je potrebné započítať aj náklady spojené s
doplnkovou službou – poistným a v tejto súvislosti navrhol i vykonať dokazovanie v tom zmysle, aby súd
uložil žalovanému preukázať existenciu poistného vzťahu. Pokiaľ by teda súd prvej inštancie zisťoval

hodnotu RPMN pre zmluvu a následne by tento údaj porovnával s najvyššou prípustnou výškou odplaty
pre spotrebiteľské úvery, ktorá podľa zistení súdu prvej inštancie predstavovala výšku 27,66 %, musel by
nevyhnutne konštatovať neplatnosť zmluvy najmenej v časti odplaty. Ak aj súd prvej inštancie vlastnou
činnosťouoverovalsúladnosťadministratívnehostropuodplatyprezmluvu,nevyhnutnýmpredpokladom
bolo ustáliť správnosť údaju o RPMN, následne zistiť správny údaj o hodnote najvyššej prípustnej výške
odplaty z verejne dostupných zdrojov NBS, tento konfrontovať so v zmluve uvedenou a súdom ustálenou

(správnou alebo nesprávnou) RPMN a až následne bolo možné, aby súd prvej inštancie vyslovil záver
o tom, či pre zmluvu bola alebo nebola najvyššia prípustná výška odplaty žalovaným, resp. právnym
predchodcomžalovanéhopretočená.Vprvomradežalobcapovažujezadôležiténamietať,žepokiaľsúd
konštatoval, že žalobca nepreukázal že žalovaný hrubo porušil svoje povinnosti v zmysle ustanovenia
§ 7 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, je priamo založený dôvod porušenia práva na spravodlivý

súdny proces žalobcu tým, že súd prvej inštancie nesprávne žalobcu ako procesnú stranu zaťažil
dôkazným bremenom, ktoré podľa hmotnoprávnych ustanovení patrí druhej strane sporu - žalovanému.
Žalovaný len nahliadnutím do registra (bez ďalšieho vyhodnotenia získaných údajov) ako veriteľ nemôže
odborne posúdiť celkovú finančnú situáciu spotrebiteľa bez toho, aby skúmal aké mesačné výdavky,
vyživovacia povinnosť, zabezpečenie nevyhnutných potrieb, ako je strava, doprava, ubytovanie, aké

bežné výdavky a v akej výške mesačne má spotrebiteľ. Z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov
je známe, že spotrebiteľské úvery sú často poskytované z dôvodu vzniknutej finančnej situácie, kde sa
spotrebiteľ nachádza v úverovej špirále, zadlžený ďalšími úvermi, ktoré nie je schopný splácať. Tomu
nasvedčuje i prejednávaná vec, keď žalovaný nahliadnutím do NRKI disponoval informáciou o tom,
že žalobca je dlhodobo v omeškaní s plnením svojich zmluvných záväzkov, napriek tomu žalobcovi

úver poskytol. Bolo na žalovanom, aby tento preukázal, že bonita žalobcu bola náležite skúmaná, že
došlo k splneniu povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Veriteľ v zmysle ustanovení § 7 a § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch je pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak
i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou

pravdepodobnosti očakávať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Žalovaný v konaní
pred súdom prvej inštancie nepreukázal listinnými dôkazmi tvrdené overenie deklarovaného príjmu,
resp. nepredložil žiadny relevantný listinný dôkaz svedčiaci o príjme žalobcu. Napadnutý rozsudok
podľa názoru žalobcu trpí takými vadami, ktoré majú za následok jeho nepreskúmateľnosť, nesprávne

rozhodnutie vo veci a nezákonnosť samotného rozhodnutia. Konanie je postihnuté aj vadou zmätočnosti
spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobca navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že
zmluvaneobsahujeúdajodobetrvaniazmluvy,pretožeúdajodobetrvaniazmluvynemožnostotožňovať
s údajom o dátume konečnej splatnosti. V prejednávanom prípade bola informácia o dobe trvania zmluvy
uvedená zrozumiteľným spôsobom nepripúšťajúcim akékoľvek pochybnosti, keď zmluva obsahovala
splatnosť prvej splátky dňa 20.12.2015, splatnosť ďalších splátok v 20. dňa v mesiaci, počet splátok 60

a termín konečnej splatnosti november 2020. V predmetnej zmluve bola výška úrokovej sadzby zhodná
s výškou odplaty. Žalovaný ako veriteľ nepožadoval od spotrebiteľa „nad rozsah“ úrokovej sadzby
žiadne ďalšie poplatky a ani iné plnenia. Žalovaný ako veriteľ bol nútený danú splátku spotrebiteľského
úveru zaokrúhliť na dve desatinné miesta nadol a stanoviť výšku splátky vo výške 41,87 €. RPMN
spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe preskúmavanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

výške 24,99 % je vypočítané v súlade so vzorcom RPMN podľa prílohy č. 2 k zákonu 129/2010 Z. z.,
zároveň žalovaný udáva, že aj úroková sadzba vo výške 25,00 % p.a. je v preskúmavanej zmluve o
úvere dojednaná v súlade so zákonom (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na nariadenie
vlády č. 87/1995 Z. z). Žalovaný ako veriteľ inkasoval od žalobcu ako dlžníka výhradne len úroky,ktoré zodpovedajú zmluvnému vyjadreniu RPMN vo výške 24,99 %. K námietke ohľadom nezahrnutia
poistného do výpočtu RPMN, žalovaný trvá na tom, že poistenie schopnosti splácať úver je fakultatívny
inštitút a uzavretie poistenia nebolo viazané na samotný úver, teda žalobcovi by bol poskytnutý úver

na základe oboch predmetných zmlúv aj v prípade, ak by odmietol poistenie. Je teda jasné, že pokiaľ
poistné nie je povinnou súčasťou zmluvy ale iba fakultatívnou možnosťou, ktorú môže spotrebiteľ
výslovne odmietnuť, nebolo potrebné sumu poistenia zahŕňať do výšky RPMN. Žalobca však vo svojom
odvolaní sám uvádza, že výška najvyššej prípustnej odplaty v danom období bola vo výške 26,72 %. Z
uvedeného taktiež vyplýva, že dojednaná odplata nepresahovala najvyššiu prípustnú odplatu stanovenú

všeobecne záväzným právnym predpisom. Úroková sadzba teda taktiež nepresahovala limit najvyššej
prípustnej odplaty. Žalovaný ako veriteľ pred uzavretím zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou
schopnosť žalobcu splácať spotrebiteľský úver, pričom bral najmä do úvahy dobu, na ktorú sa poskytuje
spotrebiteľskýúver,výškuspotrebiteľskéhoúveruapríjemspotrebiteľa.Výsledkomtohtoposúdeniabolo
schválenie žiadaného úveru, keďže žalobcovi ostalo na splácanie žiadanej splátky vo výške 44,76 eur
a ďalšie osobné výdavky spolu 399,49 eur. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že žalovaný nedisponoval

údajom o príjme žalobcu pred uzatvorením zmluvy. Ako vyplýva z predloženého dopytu zo Sociálnej
poisťovne, tento bol vykonaný dňa 5.11.2015, teda pred uzatvorením zmluvy. Úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov iba v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa ustanovenia § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom o hrubé porušenie povinnosti ide iba v prípade, ak veriteľ
posúdi schopnosť splácať úver bez údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, k čomu

v tomto prípade nedošlo. Žalovaný si v Sociálnej poisťovni overil informáciu o príjme a úverovú správu z
Nebankového registra klientskych informácií. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil.

8. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca

v priebehu konania opakovane poukázal na to, že z internetovej stránky NBS o údajoch o úrokových
mierach podobného úveru v bankách vyplýva, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 5 rokov v
mesiaci november 2015 činil úrok 10,34 % ročne. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého
medzi účastníkmi vo výške 25 % v danom prípade prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto
období bankami. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda

nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Rozhodovacia prax teda
považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100%
priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa,
jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Žalovaný dôvodí nepatrný
rozdiel vo výške úrokovej sadzby 25 % a RPMN 24,99 %, pričom k vlastným tvrdeniam žiadne dôkazy

nepredkladá, pričom žiadnym výpočtom nemôže žalovaný vo výsledku dospieť k údaju o RPMN nižšom
ako je samotná výška úrokovej sadzby. Žalobca už opakovane v tejto súvislosti tiež uvádza, že v
zmluve bola uvedená RPMN vo výške 24,99 %, avšak nezohľadňovala splátku s poistením, čo je ďalším
dôvodom nesprávnosti údaju o RPMN v zmluve. Žalovaný v priebehu konania žiadny dôkaz pokiaľ ide
o fakultatívnosť poistného nepredložil, preto pri mesačnej splátke s poistením by mala byť v zmluve

správne uvedená RPMN vo výške 28,01 %. Predmetný úver bol spotrebiteľovi žalobcovi bol poskytnutý
nebankovým subjektom a spotrebiteľ očakáva riadnu odbornú starostlivosť pri postupe s poskytnutím
úveru. Uvedenie takéhoto nesprávneho údaja je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch.
Nesprávnu RPMN potrebné hodnotiť tak, ako keby údaj RPMN v zmluve uvedený nebol, pretože správny
údaj o RPMN v zmluve absentuje. Nie je zrejmé, z akých predložených dokladov veriteľ pri skúmaní

bonity pri poskytnutí úveru vychádzal, pričom v zmluve sú uvádzané mesačné výdavky 20 eur a aj iné
mesačné výdavky 25 eur; avšak tento údaj nemôže byť údajom hodnoverným, pretože ak osoba, ktorá
žiada o úver, tvrdí, že je osobou ženatou a vyživuje 1 osobu, nie je prinajmenšom možné, aby mala
výdavky súvisiace nielen s bývaním, ale aj s uhrádzaním bežných potrieb vo výške 45 eur mesačne.
Žalovaný nepredložil dôkaz o vyhodnotení príjmov, výdavkov a zohľadnení ďalších skutočností, ktoré je

potrebné zohľadniť pri poskytovaní úveru. Žalobca zotrval na svojom odvolacom návrhu.

9. K vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení
uviedol,žeakovyplývazdokumentuSúhrnnéinformácieoúdajochonovoposkytnutýchspotrebiteľských
úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2015 zverejneného Ministerstvom

financií SR, priemerná RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk v danom období pri obdobnom úvere
bola 13,36 %, teda dvojnásobok predstavoval 26,72%. Teda úroková sadzba, ktorá je zhodná s výškou
odplaty nepresahovala stanovenú najvyššiu prípustnú výšku odplaty. Vzhľadom na to, že dojednaná
úroková sadzba je v súlade so všeobecným právnym predpisom, nemôže byť v rozpore s dobrýmimravmi. Žalovaný ako veriteľ uvádza, že inkasoval od žalobcu ako dlžníka výhradne len úroky, ktoré
zodpovedajú zmluvnému vyjadreniu RPMN vo výške 24,99 %. Správnosť výpočtu RPMN vyplýva aj z
bodu 3. formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, kde je uvedený vzorec

výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. K námietke ohľadom nezahrnutia poistného do výpočtu
RPMN, žalovaný trvá na tom, že poistenie schopnosti splácať úver je fakultatívny inštitút. Taktiež celková
čiastka úveru je uvedená správne, lebo poistné vzhľadom na to, že nebolo povinné, nepatrí do celkových
nákladov. Na výpočet celkovej čiastky preto bola použitá splátka bez poistenia. 60 splátok vo výške
41,87 eur predstavuje 2.512,20 eur. Žalovaný trvá na tom, že si splnil svoje zákonné povinnosti, konal s

odbornou starostlivosťou, teda za žiadnych okolností sa nedopustil hrubého porušenia povinnosti podľa
ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný zotrval na svojom odvolacom
návrhu.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového

poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné,
v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm.

b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

11. Predmetom konania je nárok žalobcu na určenie, že úver vyplývajúci zo Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 6610500801 uzavretej dňa 5.11.2015 medzi Consumer Finance Holding, a..s, IČO 35 923 130,

so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok ako veriteľom a žalobcom ako spotrebiteľom je bez úrokov
a poplatkov. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania
posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol, keď žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol.

12. Jednou z odvolacích námietok žalobcu, pritom však zásadnou bolo namietanie, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je postihnutý vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti
rozhodnutia, keďže sa súd prvej inštancie nezaoberal podstatou argumentácie žalobcu týkajúcou sa vád
zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

13. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti
alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa
o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a
obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

14. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.15. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a

rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

16. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Tu je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že závery pre zamietnutie žaloby
v ňom obsiahnuté sú nedostatočné. Predovšetkým z obsahu napadnutého rozsudku nie je možné
zistiť, ktoré z navrhovaných dôkazov boli vykonané a ktoré skutkové tvrdenia strán boli nimi potvrdené

alebo vyvrátené. Súd prvej inštancie totiž v napadnutom rozsudku len uviedol, že vykonal dokazovanie
listinnýmidôkazmioznačenýmiapredloženýmistranami(ods.6.rozsudkusúduprvejinštancie)azistený
skutkový stav zhrnul do dvoch viet opisujúcich obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere a konštatovanie,
že predčasná splatnosť úveru nebola vyhlásená (ods. 7. rozsudku súdu prvej inštancie). V odôvodnení
rozsudku tak absentuje uvedenie čiastkových zistení súdu prvej inštancie, ich posúdenie z hľadiska, či

sú preukázané alebo nepreukázané jednotlivými dôkaznými prostriedkami, v nadväznosti na to potom
absentuje uvedenie komplexných skutkových zistení v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali
mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Napadnuté
rozhodnutie neobsahuje ani presvedčivé hodnotenie dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným
spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a ktoré nie. Súd musí

potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami
s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania
skutkového stavu, návrhy strán na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku
absentuje. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti.

17. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vo vzťahu k vecnému zdôvodneniu venoval
skúmaniu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to uvedeniu výšky, počtu a termínov splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ďalej sa venoval
rozporu dojednanej odplaty s dobrými mravmi a náležitému posúdeniu schopnosti splácať spotrebiteľský
úver. Vo vzťahu ku skúmaniu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca už v žalobe (čl.

II. žaloby) namietal absenciu doby trvania zmluvy, resp. nedostatočné uvedenie tohto údaju, avšak
súd prvej inštancie sa týmto argumentom žalobcu vôbec nezaoberal. Tiež žalobca v žalobe (čl. III.
žaloby) poukazoval na rozpor dojednanej výšky úroku s dobrými mravmi, svoju argumentáciu podporil
aj odkazom na judikatúru, avšak súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku otázke rozporu úrokovej
sadzby s dobrými mravmi nevenoval. V tejto súvislosti súd prvej inštancie obmedzil prieskum zmluvy

o spotrebiteľskom úvere na zisťovanie maximálnej prípustnej odplaty (ods. 26. rozsudku súdu prvej
inštancie), pričom už ďalej nevenoval pozornosť rozdielu medzi údajom o ročnej úrokovej sadzbe
vo výške 25 %, ktorá je vyššia ako údaj o RPMN vo výške 24,99 % v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, v nadväznosti na to správnosti výpočtu RPMN a zahrnutia alebo nezahrnutia poistného do
celkových nákladov spotrebiteľa. Žalobca vo svojich písomných podaniach urobených v konaní pred

súdom prvej inštancie (vyjadrenie zo dňa 21.5.2021, zo dňa 1.2.2022) poukazoval na nesplnenie
povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver, predostrel rozsiahle argumenty vo vzťahu k nedostatočnému skúmaniu bonity spotrebiteľa
poukazujúc na konkrétne listinné dôkazy a svoju argumentáciu podporil aj odkazom na iné rozhodnutia
odvolacích súdov a Najvyššieho súdu SR. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (ods. 27.

rozsudku súdu prvej inštancie) sa vo vzťahu k tejto otázke obmedzil len na všeobecné konštatovania,
že žalobca v zmluve uviedol podstatné skutočnosti potrebné pre možnosť tohto posúdenia a žalovaný
v konaní predložil dôkaz o tom, na základe čoho posudzoval spôsobilosť žalobcu ako dlžník a porovnal
príjmy a výdavky žalobcu. Navyše nesprávne súd prvej inštancie uzavrel, že dôkazné bremeno o tejtootázke leží na žalobcovi. Vzhľadom na rozsiahlosť argumentácie žalobcu vo vzťahu k tejto otázky
(minimálne 7 strán textu) nie je záver súdu prvej inštancie, že žalovaný úverovú schopnosť žalobcu
preveril, náležite zdôvodnený. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu strany odmietnuť

ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť, v čom jej nesprávnosť spočíva. Argumenty súdu
musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Nezaoberanie sa všetkými argumentmi žalobcu
namietajúcimi v súdenom spore porušenie konkrétnych ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch
a Občianskeho zákonníka bez toho, aby súd prvej inštancie podrobne uviedol, prečo ich považuje
za nesprávne a irelevantné, možno považovať za nedostatočné odôvodnenie. O takýto prípad išlo aj

vsúdenomspore,keďžesúdprvejinštancievnapadnutomrozsudkuzčastivôbecazčastinedostatočne
reagoval na všetky dôvody podanej žaloby a neposkytol žalobcovi repliku na ním predostreté skutkové a
právne otázky týkajúce sa vyššie uvedených dôvodov bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského
úveru.

18. Vo vzťahu k posudzovaniu výšky odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov súd prvej inštancie

úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, keď výšku najvyššej prípustnej odplaty upravuje
ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré zákonné ustanovenie pri rozhodovaní veci
súdom prvej inštancie nebolo použité.

19. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby neodôvodnil ústavne prijateľným

spôsobom, odňal stranám možnosť konať pred súdom a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní. Odvolacia námietka žalobcu o
porušení práva na spravodlivý súdny proces je opodstatnená.

20. Závažným pochybením súdu prvej inštancie je aj postup, keď súd prvej inštancie z časti svoje

rozhodnutie založil na známych skutočnostiam podľa ustanovenia § 186 Civilného sporového poriadku,
že v čase uzatvorenia prejednávanej zmluvy maximálne prípustná výška odplaty pre spotrebiteľské
úvery bola pri strednodobej splatnosti úverov od jedného do piatich rokov vo výške 27,66 % (ods. 26.
rozsudku súdu prvej inštancie) a z ktorých známych skutočností vychádzal bezpochyby pri konštatovaní,
že odplata dojednaná v zmluve vo výške 25 % nie je v rozpore s dobými mravmi. V zmysle ustanovenia

§ 186 Civilného sporového poriadku je totiž potrebné, aby súd stranám uviedol, že túto skutočnosť
bude považovať za preukázanú bez toho, aby o nej vykonal dokazovanie a strany sa mohli k tejto
skutočnosti vyjadriť, prípadne ju vyvrátiť. Súd prvej inštancie teda nepostupoval správne, keď svoje
rozhodnutie z časti založil na jemu známej skutočnosti bez toho, aby stranám oznámil, že nejakú
skutočnosť nebude dokazovať a umožnil stranám k nej zaujať stanovisko, prípadne ju vyvrátiť, ak by

vyjadrili svoj opačný postoj. V súdenom spore však súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností, ktoré
považoval za preukázané a existujúce, hoci strany o nich nemali vedomosť. I v takomto prípade si súd
totiž musí splniť obligatórnu povinnosť v zmysle ustanovenia § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku
a informovať o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania, do ktorého informovania
zahrnie aj tieto pre súd prvej inštancie známe skutočnosti. Keďže súd prvej inštancie takýmto spôsobom

nepostupoval, vydal pre strany nepredvídateľné a prekvapivé rozhodnutie, odňal tým stranám možnosť
konať pred súdom a porušil ich právo na spravodlivý proces. Stranám sa tak nevytvorila možnosť, aby
k tomu, s čím ich mal súd prvej inštancie oboznámiť, prispôsobili ich ďalší procesný postup v konaní.
Navyše ani táto informácia nie je v odôvodnení napadnutého rozsudku správne identifikovaná, keďže
nie je zrejmé, o aké údaje na stránke NBS sa má jednať (napr. údaje o úveroch poskytnutých veriteľmi

alebo bankami), k akému dňu, resp. za aké obdobie (príslušný štvrťrok), boli zisťované, ako náležite
v odvolaní namietal žalobca. V tomto smere sú tiež zistenia súdu prvej inštancie bez bližšej špecifikácie
nepreskúmateľné.

21. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods.

1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 Civilného sporového poriadku).

22. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť

v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b)
Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej
inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu
dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoréodvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie
(§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia,

čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť. Žiada sa dodať
vo vzťahu k odvolacej námietke o nesprávnom právnom posúdení veci, že u nepreskúmateľného
rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, ani vady prvoinštančného
konania, preto bolo nutné tento rozsudok zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre
vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť

žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere
činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je prieskum
správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním
dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

23. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom

odvolaciehosúdupodľaustanovenia§391ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,opätovnevecprejednať
zastavudodržaniapostupuopísanéhovyššie,zabezpečiťsidostatočnýskutkovýpodkladpreposúdenie
dôvodnosti uplatnenej požiadavky. K tomu vyvodiť zodpovedajúce skutkové zistenia z už vykonaných
dôkazov, eventuálne umožniť stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, či už dôkazmi ktoré strany navrhli alebo ešte navrhnú

v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a ich vykonanie
je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ustanovenia § 295 Civilného sporového poriadku,
potom vo veci znova rozhodnúť. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie
skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 Civilného sporového poriadku) procesne
správnym postupom. V intenciách záverov odvolacieho súdu doplní súd prvej inštancie argumentačný

základ o podriadenie (subsumovanie) preukázaného skutkového stavu pod relevantné ustanovenia
právnych noriem. V novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie dôsledne a presvedčivo vysporiada so
všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi strán sporu,
vyhne sa pritom formalistickému a paušálnemu prístupu pri hodnotení rozhodujúcich skutočností a tiež
i pri ich vyjadrení v odôvodnení. Sústredí sa na dodržanie formy zmluvy, konkrétny obsah zmluvných

dojednaní a tiež aj ich reálny dopad na vyváženosť posudzovaného právneho vzťahu strán, v záujme
dosiahnutia podstaty procesným poriadkom sledovaného cieľa civilného sporového konania, ktorým je
ochrana zákonnosti, spotrebiteľské právo nevynímajúc, nie ale ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami
porušenia jeho právnych povinností. Bude mať tiež na zreteli, že podľa judikatúry ESĽP a Ústavného
súdu SR imanentnou súčasťou práva na súdnu ochranu podľa Článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý proces podľa Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd je potreba vysporiadať sa v dôvodoch rozhodnutia tiež so zásadnými argumentmi
strán sporu a preto neopomenie dať odpoveď mimo iného tiež na žalobcom prezentovanú argumentáciu
v rámci prostriedkov procesného útoku (zopakovanú aj v odvolaní). Nové rozhodnutie súd prvej inštancie
náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodní.

24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).