Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-20C/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116222762
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jenis

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1116222762.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v spore žalobcu: žalobcu: Mgr.

W. G., nar. X.X.XXXX, bytom Š. X/XXXX, N., proti žalovaným: 1. JUDr. O. N., nar. X.XX.XXXX, bytom
G. X, N., 2. JUDr. R. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ. XX, N., o náhradu škody vo výške 3960 € a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovaným proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2016 sa žalobkyňa od žalovaných domáhala zaplatenia sumy
3960 € za nemožnosť dispozície s vlastným bytom od 26.1.2016 do októbra 2016, ako aj sumy od 440
€ mesačne za každý ďalší mesiac nemožnosti dispozície s bytom č. 10.

2. Žalobkyňa uviedla, že v roku 1999 kúpila byt č. 10 na 4. poschodí bytového domu na G. X. X v N..
Jej manžel v roku 1997 opustil spoločnú domácnosť a následne sa rozviedli. Tvrdila, že od roku 1998
financovala aj iné byty v uvedenom bytovom dome a to najmä byt 12,13 a od roku 1999 aj byt v suteréne.
Nedoplatkami, ktoré boli účtované iba žalobkyni tak financovala ostatných neplatičov a sociálne prípady
v dome. Ako skutočných žalovaných označila pani A. so synom, pána W., pani W. a pani N.. Škoda jej
mala byť tiež spôsobená podvodným účtovníctvom firmy Y., Z.. Z. F.. P..

3. Žalobkyňa v žalobe tiež tvrdí, že v roku 2009 po hrubým nátlakom prišla o zamestnanie v D. N. Z. a
začala pracovať ako výskumný pracovník na G. O.C. V. I. A. za približne polovičný plat. Je toho názoru,
že sa stala obeťou organizovanej skupiny v dome, pričom do spornej situácie boli zrejme zaangažovaní
aj jej bývalí zamestnávatelia. V dôsledku takéhoto konania jej boli neúmerne navyšované všetky platby
na jej byt. Od roku 2011 prestala financovať dom z dôvodu straty zamestnania. V roku 2012 zomreli jej
rodičia. Susedia neschopní plniť si svoje záväzky mali zaťažiť byt žalobkyne záložným právom a v roku

2015 došlo k predaju bytu v dobrovoľnej dražbe. Byt nadobudol pán A. L.. Dňa 22.12.2015 pod hrubým
nátlakom podpísala prevzatie sumy 63.183 € pred notárkou JUDr. Z. s tým, že byt mala vypratať do
22.1.2016. Protiprávnu dražbu napadla na súde a viedla viacero súdnych konaní. Následne zistila, že na
byte č. 10 sú mená jej susedov (žalovaných), vlastníkov bytu č. 11, ktorí byt nadobudli od pána L. v roku
2016. Vzhľadom na protiprávnu dražbu a skutočnosť, že jej bolo 4 roky bránené riadne vykonávať prácu
požaduje od žalovaných, hoci dlhy spôsobili iní susedia, náhradu škody vo výške 3.690 € za obdobie
február až október 2016 a následne sumu 440 €, zodpovedajúcu obvyklému nájomnému za obdobný

byt, za každý ďalší mesiac.

4. V ďalších podaniach žalobkyňa opakovane poukazovala na svoju zlú finančnú situáciu, ako aj na
skutočnosť, že konanie neznámych osôb, ktoré sa na jej úkor obohacujú pokračuje a v dôsledku tohto ichkonania nemôže žiť tak, ako by to zodpovedalo jej vzdelaniu a skúsenostiam. V dôsledku porušovania
práv žalobkyňa iniciovala viacero súdnych konaní a obrátila sa aj Ústavný súd Slovenskej republiky.

5. Žalobkyňa v podaniach tiež opisovala udalosti, ktoré sa mali udiať v minulosti (od roku 1995) týkajúce
sa susedov v bytovom dome, v rodine, v zamestnaní a iné.

6. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa súdu predložila:
- výpis LV č. XXXX, k. ú Z. O.,

- zmluvu č. XX XXXXX/XX/XX o prevode vlastníctva bytu,
- fotokópie trvalých príkazov,
- rozsudok o rozvode manželstva, rodný list dcéry, curriculum vitae,
- súbor listín - podaní v iných konaniach žalobkyne.

7. Žalovaní k veci uviedli, že žalobu považujú za nedôvodnú. V roku 2014-2015 sa konala schôdza

vlastníkov bytov, ktorej predmetom bolo prerokovanie a schválenie podania návrhu na vyhlásenie
dobrovoľnej dražby. Z výťažku dražby boli uspokojené všetky dlhy žalobkyne. Následne v roku 2016 sa
naskytla možnosť byt č. 10 odkúpiť, čo využili. Žalobkyňa požaduje od žalovaných náhradu škody za
obdobie od 26.1.2016 do októbra 2016, kedy nebola vlastníčkou bytu. Žalobkyňa nepreukázala žiadnu
zodpovednosť žalovaných za škodu a v žalobe za skutočných žalovaných označuje úplne iné osoby.

Žalobkyňa neoznačila ani žiadnu právnu povinnosť, ktorú mali žalovaní porušiť. Podania žalobkyne
považujúzazmätočné.Kskutočnostiamuvádzanýmžalobkyňousanevediavyjadriť.Žalobkyňuspoznali
až v roku 2011, keď sa nasťahovali do bytového domu, pričom s ňou viedli bežnú komunikáciu. K opisu
udalostí a žalobkyňou spomínaným osobám, ktoré ani nepoznajú, sa nevedia vyjadriť. Tieto skutočnosti
však podľa žalovaných nemajú žiadny súvis so žalovanými a nezakladajú žiadny nárok voči nim.

8. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie oboznámením sa s
predloženými listinami.

9. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Žalobu podala najmä z dôvodu, že zostala bez akéhokoľvek

príjmu.Jesivedomá,žežalovaníniesúdzodpovednízajejsúčasnúsituáciu,žiadavšak,abyskutočnosti
uvádzané v jej podaniach boli prešetrené. Jej súčasná situácia bola možno zapríčinená aj jej rodinou,
čo by mohlo vyplývať aj z účtovníctva v dome. Celá situácia by sa podľa žalobkyne dala vyriešiť aj tak,
že by jej bolo umožnené opätovne sa zamestnať.

10. Žalovaní zotrvali na tom, že žalobu považujú za nedôvodnú. Situácia žalobkyne ich úprimne mrzí,
ale žalovaní ju nezavinili.

11. Medzi stranami nebolo sporné, že byt č. 10 na G. X. X v N., pôvodne patriaci žalobkyni bol v roku
2015 predaný v dobrovoľnej dražbe a následne v roku 2016 tento byt nadobudli žalovaní, ktorí sú jeho

vlastníkmi doposiaľ.

12. Žalobkyňa v konaní poukazovala na viacero udalostí v minulosti, z ktorých vyvodzuje možné
protiprávne konanie voči jej osobe v dôsledku čoho malo dôjsť k zhoršeniu jej finančnej situácie a
napokon aj životnej situácie ako celku. V dôsledku jej negatívnej životnej situácie žiadala kompenzáciu,

ktorú požaduje od žalovaných ako súčasných majiteľov bytu č. 10 a požaduje vo výške zodpovedajúcej
hodnote obvyklého nájomného za obdobný byt.

13. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 420 ods. 1 OZ, Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

15. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že od žalovaných požaduje náhradu škody vo výške 3960 € ako aj
ďalších 440 € za každý ďalší mesiac nemožnosti užívania bytu č. 10 na G. X. v N..16. Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože
právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby
uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti

možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo
možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo
nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené.

17. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,

o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie

nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom

hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

18. Zo žalobkyňou uvedených tvrdení však nevyplýva porušenie právnej povinnosti, ktorú by mali voči
žalobkyni alebo ktorej porušenie by zakladalo žalobou uplatnený nárok. Nárok uplatnený voči žalovaným

nemá základ ani v iných skutočnostiach, ktoré tvrdila žalobkyňa. Žalobkyňa v priebehu konania
spochybňovala viacero udalostí v minulosti, je však potrebné poukázať na to, že tieto s prejednávanou
vecou (nárok uplatnený voči žalovaným) nesúvisia. Napokon sama žalobkyňa opakovane konštatovala,
že nemá spor so žalovanými, ani si od nich nič nenárokuje. Zodpovednými sú iné osoby.

19. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so

záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).

20. Súd tak dospel k záveru, že žalobkyňou uvádzané skutočnosti nezakladajú žalovaný nárok voči

žalovaným a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Aj keď sa žalobkyňa v priebehu konania
domáhala preskúmania namietaných udalostí, možných vzťahov a nárokov voči iným osobám, tento
prieskum nie je opodstatnený, pretože by opätovne viedol iba k zamietnutiu žaloby pre nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Napriek tomu, že žalovaní boli v konaní úspešní, súd nezistil na strane žalovaných žiadne relevantné

trovy konania a preto im nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného
alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia.