Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. november 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Vyd/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323202711
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8323202711.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v konaní o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam začatom
na základe návrhu navrhovateľa A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XX, zastúpeného JUDr. Janou
Šepeľovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Námestie Slobody 13/25, Humenné za účasti
1. A. F. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. E. XX, 2. G. H., C. I., 3. J. C., 4. K. C., účastníci v 2. 3. a 4. rade
zastúpení Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, v 5.

rade G. L., C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom B., 6. Slovenského pozemkového fondu Bratislava, Búdkova
36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 7. Lesy Slovenskej republiky, š. p., Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica,
IČO: 36 038 351 tato

r o z h o d o l :

Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľpodalnatunajšísúddňa6.9.2023návrh,ktorýmžiadal,abybolopotvrdené,ženadobudol

vydržaním vlastnícke právo k parcelám nachádzajúcim sa v katastrálnom území D., obec D., okres N.,
č. E-KN 22/1 záhrada o výmere 366 m2 a E-KN č. 22/3 záhrada o výmere 215 m2, ktoré sú zapísané
na listoch vlastníctva č. XXXX G. XXXX, vedených Okresným úradom Humenné, katastrálny odbor.

2. Návrh odôvodnil tým, že hore uvedené parcely užíva rodina C. od roku 1935, aj keď to nie je evidované
v katastri nehnuteľností. O tejto skutočnosti predložil potvrdenie obce D. z 24.11.2021, ako aj vyhlásenie

susedov K. K. a J. B.. Tí na svoju česť vyhlásili, že majú vedomosť o tom, že podiely nehnuteľností,
ktoré sú zapísané na J. C. s manželkou O. v celosti a G. L., C. M. na polovicu nadobudli od roku 1935
darom, kúpou a zámenou J. C. s manželku O. a po ich smrti ich syn A. F. C., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom D. E. XX.

3. Navrhovateľ ďalej uviedol, že od svojho narodenia, teda od roku 1991 býva v obci Lackovce a jeho

dedo A. F. C. označený ako účastník č. 1 mu vždy zdôrazňoval, že uvedené pozemky patria ich rodine a
že po dovŕšení dospelosti sa stanú vlastníctvom navrhovateľa. Ak bude chcieť, môže si na nich postaviť
rodinný dom. Keď bola v obci D. robená tzv. ROEB-ka, dedo vrátil pozemky do pôvodného stavu, lebo
sa nemohol zmieriť s tým, že sused dostal časť jeho pozemku asi o výmere 120 – 140 m2. Taktiež na
susediacompozemku,zktoréhobolavrámciROEBpričlenenáčasťsusedovi,stálvminulostirodičovský
dom deda A. F. C. a teda to, že pozemky rodina C. užíva od roku 1935 nie je len konštatovanie, lebo

tieto pozemky rodine aj reálne patrili. Navrhovateľ uviedol, že o pozemky sa celé roky stará, kosí ich,
sú tam vysedené ovocné stromy, aj ihličnaté smreky a má vedomosť o tom, že od kedy sa len pamätá,
o tieto pozemky sa starala jeho rodina, teda on, jeho rodičia a jeho starí rodičia. V minulosti tam sadili
poľnohospodárske plodiny, pozemky sú oplotené a nový plot bol vystavaný v roku 1996.

4. Navrhovateľ tvrdí, že do držby jeho právnych predchodcov vstúpil v roku 2009, kedy nadobudol

plnoletosť.Poukázal na právnu úpravu inštitútu vydržania od novely Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb., ktorá
nadobudla účinnosť ku dňu 1.4.1983. Vydržanie sa týkalo len vecí, ktoré mohli byť v osobnom vlastníctve
občana. Z nadobúdania vlastníctva boli vylúčené veci v socialistickom vlastníctve, alebo veci, ku ktorým

mala socialistická organizácia právo na užívanie podľa osobitných predpisov. Osobitný režim vydržania
bol určený pre pozemky, ktoré mali občania nepretržite v držbe 10 rokov a ku ktorým by sa inak mohlo
zriadiť právo osobného užívania.

PodľanovelyObčianskehozákonníkač.509/1991,účinnejod1.1.1992sav§134ods.1nanovoupravila

držba tak, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov
a ak ide o nehnuteľnosť po dobu 10 rokov. Citoval aj ustanovenia § 134 ods. 3, 134 ods. 4, 130 ods.
1 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Mcdo/7/2012 o započítaní držby právneho
predchodcu.

5. K návrhu pripojil LV č. XXXX pre okres Humenné, obec D., kat. územie D., na ktorom je vedená
parcela registra „E“ č. 22/1 záhrada o výmere 366 m2, a to ako podielové spoluvlastníctvo G. H., C. I.,
správcom majetku ktorej je Slovenský pozemkový fond v podiele 2/3 k celku a A. F. C., nar. X.X.XXXX
v podiele 1/3 k celku.

Podľa predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres N., obec D., kat. územie D. je na ňom
zapísaná parcela registra „E“ č. 22/3 záhrada o výmere 215 m2 ako podielové spoluvlastníctvo J. C.
(žena O., C. H.) v podiele 1/6 k celku, ktorého majetok spravuje Slovenský pozemkový fond, K. C. (žena
G., C. M.) v podiele 4/6 k celku, ktorého majetok spravuje Slovenský pozemkový fond a A. B. C., nar.

XX.X.XXXX v podiele 1/6 k celku.

6. Obec Lackovce vydala dňa 24.11.2021 potvrdenie o tom, že odkedy vznikla samostatná obec D., od
roku 2000, parcely KN-E č. 22/1 , 22/2 a 22/3 v kat. území obce D. užíva rodina A. C., bytom D. E. XX.

7. K. K. a J. B. dňa 18.7.1997 písomne vyhlásili na svoju česť, že majú vedomosť o tom, že podiely
nehnuteľností, ktoré sú zapísané na J. C. s manželkou O. v celosti a G. L., C. M. na polovicu v
pozemnoknižnej vložke č. XXX, XXX a XXX ako parcely č. 22/1, 23, 25, 22/3, 22/4 a 24 v katastrálnej
časti D. nadobudli od roku 1935 darom, kúpou a zámenou J. C. s manželkou O. a po ich smrti syn A. F.
C., nar. X.X.XXXX. Ich držba je dobromyseľná a nikým nerušená.

8. G. L. podpísala vyhlásenie (bez uvedenia dátumu), že svoj podiel 1/6 z parciel 22/3, 22/4, 24 a 25 o
celkovej výmere 197 m2, ktorá je zapísaná v pozemkovej knihe č. vložky XXX G., kat. územie D. predala
bratom po nebohej matke K. M. približne na 1/12 – po hranicu delenia tak, že K. C. odpredala čiastku
o výmere 114 m2 a J. C. čiastku o výmere 83 m2.

9. Podľa § 359a Civilného mimosporového poriadku, konaním o potvrdení vydržania ja konanie
o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu.

Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa
§ 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, súd návrh na začatia konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, o odmietnutí alebo zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;
uznesenie súdu o odmietnutí alebo zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
ods. 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.10. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva
právo pre seba.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, držať možno veci ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo
opätovný výkon.

Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec,

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec

v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 868 OZ, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1.1.1992. Vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 872 ods. 6 OZ, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde
na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom
užívanípozemkov,môžesioprávnenáosobazapočítaťčas,poktorýjejprávnypredchodcamalpozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

11. Navrhovateľ tvrdil, že jeho rodina (rodičia a starí rodičia) predmetné parcely užívali od roku 1935 a
on vstúpil do držby v roku 2009, kedy nadobudol plnoletosť. Mimo nadobudnutia plnoletosti neuviedol
žiaden právny úkon, ktorý by ho oprávňoval na užívanie predmetných nehnuteľností.

K vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od roku 1935 je potrebné uviesť, že podľa
obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnosti bez zapísania do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov mal ako svoju
pokojne v držbe. Musel ju užívať vo svojom mene a dobromyseľnosť sa vyžadovala pri nástupe do držby.

Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (§ 115 a 116 v spojení s § 145, tzv. stredný Občiansky
zákonník) vlastnícke právo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť len ten, kto ju držal
oprávnene a nepretržite po dobu zákonom stanovenú, t. j. po dobu 10 rokov, ak išlo o nehnuteľnosť. Za
oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že
mu vec, a to po celú vydržaciu dobu patrí. Dobromyseľnosť bola potrebná po celú vydržaciu dobu.

Občiansky zákonník č. 40/1964 držbu a vydržanie až do novelizácie zákona č. 131/1982 Zb., t.
j. do apríla 1983 neupravoval, ani nepoznal. Ustanovením § 132a a § 135a sa nanovo upravila
ochrana držby a vydržania s možnosťou započítania času predchádzajúcim držiteľom pre 1. aprílom
1983. Vydržanie sa však týkalo len vecí, ktoré mohli byť v osobnom vlastníctve a vylúčené z neho

bolo nadobudnutie vlastníctva k veciam v socialistickom vlastníctve, alebo k veciam, ku ktorým mala
socialistická organizácia právo na užívanie podľa osobitných predpisov. Osobitný režim vydržania bol
určený pre pozemky, ktoré mali občania nepretržite v držbe 10 rokov a ku ktorým by sa inak mohlo zriadiť
právo osobného užívania. Súčasná právna úprava vydržania obsiahnutá v § 134 OZ bola zavedená
zákonom č. 509/1991 Zb. a vyplýva z neho, že do vydržacej doby možno započítať aj dobu držby

uskutočnenú pred 1.1.1992. Musia byť však splnené kumulatívne všetky podmienky pre vydržanie
vlastníckeho práva nehnuteľnosti, ktorými si predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená držba a
vydržacia doba.

12. „Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná

bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré
svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia
(titulu), teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je
so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí je nutné posudzovať nielen zosubjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu),
z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Iba vzhľadom na formu právneho úkonu (ústnu alebo i písomnú)
nemožno vylúčiť, ani potvrdiť existenciu dobrej viery držiteľa pri nadobudnutí nehnuteľnosti bez toho, aby

nedošlo k zohľadneniu konkrétnych právnych, ale i skutkových okolností prípadu spojených s prevodom
nehnuteľností - viažucich sa k nadobúdaciemu titulu. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná
so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi
vzniknúť vlastnícke právo. Tento titul nemusí byť vždy daný. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere
alebo nie, je potrebné vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska samotného účastníka

konania. Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho
titulu (predstieraného, či neplatného). Je potrebné však vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti,
ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal
po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnosti
možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný.
Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou

opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl
môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti
všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych
dôsledkov právnych skutočností. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl
držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného

ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (viď tiež napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo 97/2009, 4Cdo 283/2009, 5Cdo 30/2010, 3MCdo 7/2010, 3MCdo 8/2010, 6MCdo
5/2010). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje
účastníka „pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predkladá, že každý sa oboznámi so zákonnou
úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Dobrá viera držiteľa sa musí teda vzťahovať na

všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktorá je predmetom
držby, teda aj na existenciu platnej zmluvy o prevode nehnuteľností“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR
4Cdo 361/2012).

13. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 49/2010 vyplýva, že „predpokladom vydržania

je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo
patrí. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je teda dobromyseľnosť, resp.
nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať „so zreteľom na
všetky okolnosti“. Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv

držiteľa. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na
všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba.
Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo
právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti
týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby.

Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe predpokladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit
vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva“.

14. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IIUS484/2015 zo 14. novembra 2018 vyplýva, že „pri
ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť

presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,
že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú
vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar
ako bezodplatné plnenie.“

15. Ako už bolo uvedené vyššie, predpokladmi pre vydržanie vlastníckeho práva sú predmet vydržania,
subjekt vydržania, oprávnená držba a vydržacia doba. U navrhovateľa však nebola preukázaná jedna z
týchto podmienok, a to oprávnená držba, pričom predpoklady pre možnosť nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním musia byť splnené kumulatívne všetky štyri. Navrhovateľ len uviedol, že do držby

nehnuteľností, ktoré jeho rodina užíva od roku 1935 vstúpil v roku 2009, kedy nadobudol plnoletosť.
Vzhľadom na to, že poukázal na predchádzajúcu právnu úpravu vydržania, súd predpokladá, že chcel
započítať aj vydržaciu dobu svojich právnych predchodcov.Je potrebné konštatovať, že ak navrhovateľ vstúpil do držby v roku 2009, vtedy už platili súčasné
ustanovenia § 129 – 134 OZ a uplynula aj 10-ročná vydržacia lehota. Započítanie vydržacej lehoty
právnymi predchodcami navrhovateľa by tak bolo bezvýznamné.

16. Samotné užívanie sporných nehnuteľností navrhovateľom, keď tvrdil v návrhu, že sa o pozemky celé
roky stará, kosí ich a sú tam nasadené ovocné a iné stromy, nestačí na preukázanie dobromyseľnosti
pri držbe.

Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci, alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti,
ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol, alebo
nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda patrí. Okolnosti, z ktorých možno
usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva
(nadobúdací titul i keď neplatný, kúpna, alebo darovacia zmluva). )Takže subjekt, ktorý sa bude
dovolávať súdnej ochrany podľa § 130 ods. 2 OZ, bude musieť okrem iného tvrdiť, resp. preukázať

okolnosti, z ktorých možno usudzovať jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti
právnehodôvodunadobudnutiaveci,resp.práva,niesamúdobromyseľnosťakovnútornépresvedčenie,
psychický stav.

Navrhovateľ však také okolnosti netvrdil a ani nepreukázal. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva

môže byť napr. dedičské rozhodnutie, kúpna zmluva, darovacia zmluva, zámenná zmluva a pod.. Ani
jeden z týchto nadobúdacích titulov, ktoré by preukazovali dobromyseľnosť navrhovateľa pri držbe
sporných nehnuteľností, preukázaná nebola. Na vyhovenie návrhu o potvrdení vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa nestačí ani prehlásenie svedkov a potvrdenie obce
Lackovce, lebo samotný navrhovateľ netvrdil také skutočnosti, z ktorých by súd mohol vyvodiť

opodstatnený záver o tom, že navrhovateľ bol dobromyseľným držiteľom a teda nepreukázal jednu z
podstatných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.

Súd preto podaný návrh zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolať domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.