Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jaroslav Mikulaj

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoEk/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612204626
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6612204626.5

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci exekúcie: oprávneného S.. Z. F., S., LL.M, S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. H. XXX/X, XXX XX Y., právne zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907 proti povinnému 1/
J. K., s.r.o., so sídlom S. 8, XXX XX X., F.: XX XXX XXX a povinnému 2/ J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom

Ul. J. XXXX/XA, XXX XX X., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Augustínom, Exekútorský úrad
so sídlom Framborská 3605/41, 010 01 Žilina pod sp. zn. EX 685/2013 o vymoženie 42.375,58 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie povinného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa 11. júla
2023, č. k.: 9Er/295/2012-204 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku I. potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie zo dňa 26. 5. 2023
zamietol (výrok I) a návrh povinného 2/ na odklad exekúcie zo dňa 26. 2. 2023 zamietol (výrok II).
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného spísaného do
zápisnice u súdneho exekútora Mgr. Z. A. dňa 7. 3. 2012. Povinný 2/ dňa 26. 5. 2023 navrhol zastavenie
exekúcie ako aj jej odklad z dôvodu, že notárska zápisnica, ktorá je podkladom na vykonanie exekúcie,
je podľa jeho názoru neplatná, pretože je nie je spôsobilým exekučným titulom po stránke formálnej

alebo materiálnej. Tiež žiadal o posúdenie, či nejde o starú exekúciu, ktorá sa zo zákona zastavuje.
3. K návrhu sa písomne vyjadril exekútor, ktorý s návrhom nesúhlasil. Oprávnený vo vyjadrení zdôraznil,
že ide o obchodnoprávny vzťah, exekučný titul, notárska zápisnica, je platná, keď nepochybne obsahuje
označenie oprávnenej osoby, povinného, právny dôvod zaplatenia dlhu a čas plnenia. Poukázal aj na
nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 427/2018 zo dňa 13. 12. 2018, ktorý vyslovil, že exekučné
súdy majú pristupovať k notárskej zápisnici z hľadiska prieskumu vykonateľnosti obdobne ako k

vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, hoci s určitou zvýšenou mierou prísnosti, vždy reštriktívne.
Pritom je potrebné zohľadniť, že notárska zápisnica, ako exekučný titul, je prejavom autonómie vôle
subjektov súkromného práva a nástrojom umožnenia ďalšej realizácie práv a povinností, ktorá má
prispieť k právnej istote. Uznanie záväzku tvorí neoddeliteľnú prílohu notárskej zápisnice a v ňom
sú presne špecifikované jednotlivé faktúry, ktorými bola dlžná suma povinného 1/ fakturovaná. Tiež
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 63/2009, na ktorý odkazuje aj odvolací

súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí v tejto veci, a to uznesenie zo dňa 10. 11. 2022, sp. zn.
43 CoE/58/2022, ktorý potvrdil uznesenie Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 9Er/295/2012, z ktorého
vyplýva, že pokiaľ povinný 2/ namieta, že prejav povinnej osoby urobený v notárskej zápisnici, ktorý
má mať procesné dôsledky, nezbavuje povinnú osobu možnosti urobiť predmetom súdneho konania
samotný hmotnoprávny vzťah (povinnosť z neho vyplývajúcu). Tzn., že v sporovom konaní je možné
domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu. Z toho vyplýva, že exekučný

súdvrámciexekučnéhokonanianiejeoprávnenýanipovinnýskúmaťexistenciuprejavuvôleúčastníkov
exekučného konania, keďže tieto prejavy vôle sú zachytené v samotnom exekučnom titule. Pokiaľpovinný namieta neexistenciu prejavu vôle, mal sa domáhať neplatnosti právneho úkonu samostatným
návrhom, čo neurobil. Taktiež neexistuje dôvod na zastavenie tzv. „starej exekúcie“ podľa zákona č.
233/2019 Z. z. s poukazom na § 4 ods. 2 tohto zákona, keď v priebehu celého konania bráni vykonaniu

exekúcie to, že súd opakovane rozhoduje o návrhoch na zastavenie exekúcie, o námietkach a odklade
exekúcie, preto rozhodná doba nemôže uplynúť skôr, než za 12 mesiacov od posledného rozhodnutia
súdu v predmetnej veci.
4. Okresný súd vo veci aplikoval § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) účinného od 1. 4. 2017. Exekučné konanie začalo pred 1. aprílom

2017, takže súd postupoval podľa znenia exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017,
predovšetkým poukázal na § 41 ods. 2 písm. c) EP, v zmysle ktorého možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila. Zmysle § 43 ods. 2 EP treba k potvrdeniu o vykonateľnosti exekučného
titulu pripojiť listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila

podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti. Súd
taktiež vychádzal z § 56 ods. 1, 2 EP upravujúceho povolenie odkladu exekúcie, ako aj z § 57 ods. 1,
2 EP.
5. Prvoinštančný súd poukázal na svoje predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 27. 5. 2021, č. k.
9Er/295/2012-67, v ktorom uviedol, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie

exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie, pričom rozhodujúci stav je moment
podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd je viazaný obsahom exekučných titulov. Vytýkané
nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu, pričom poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 20 Cdo/1940/2008. Súd môže prihliadnuť len na
skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Súd dospel k záveru, že exekučný titul,

notárska zápisnica, je formálne aj materiálne vykonateľná. Zdôraznil, že nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu,
ktorý ho vydal. Súd tak nemôže v exekučnom konaní posudzovať sporné skutočnosti, ktoré uvádza
povinný 2/, ktoré by boli predmetom dokazovania v sporovom konaní. Taktiež dospel k záveru, že podľa
§ 4 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní nemožno starú exekúciou

zastaviť. Taktiež nevyhovel návrhu na odklad exekúcie, keďže pre to neboli splnené podmienky.
6. Proti uzneseniu sa odvolal povinný 2/. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom mu
znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie vyhovie a exekúciu v časti proti povinnému
2/ zastaví.
7. Povinný 2/ zotrval na všetkých svojich doterajších tvrdeniach. Zopakoval, že exekúcia je voči nemu

vedená na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá je neplatná pre rozpor s
právnymi predpismi, pretože povinného ako fyzickú osobu zaväzuje platiť úroky z omeškania vo výške
0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne, pričom zákonný úrok z omeškania je v súčasnosti len 5 % ročne a v
čase podpisu notárskej zápisnice bol bežný úrok z omeškania určený právnymi predpismi vo výške 8,75
% ročne. Prvoinštančný súd sa opätovne nesprávne sústredil len na to, či povinný 2/ podpisoval uznanie

dlhu (obsahujúce aj splnomocnenie), ktoré slúžilo ako jediný podklad pre spísanie exekučnej zápisnice,
slobodne a vážne a či mu boli právne následky riadne vysvetlené a či povinný v tomto právnom vzťahu
nevystupoval ako slabšia strana - spotrebiteľ, pričom súd prvej inštancie opätovne opomenul hodnotiť
aj ďalšie okolnosti, ktoré bránia viesť exekúciu na základe notárskej zápisnice, pričom tieto skutočnosti
podľa neho vyplývajú priamo z textu uznania záväzku č. 6822012 zo dňa 2. 2. 2012 v spojení s notárskou

zápisnicou zo dňa 8. 2. 2012. V tejto súvislosti odkázal na svoje odvolanie zo dňa 18. 6. 2021 ako aj
na návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 26. 5. 2023. Podľa neho sa prvoinštančný súd opakovane
nezaoberal celým obsahom súdneho exekučného spisu, predovšetkým obsahom notárskej zápisnice a
jej príloh, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na to, že nikdy nebol prekonaný
právny názor o potrebe preskúmania notárskych zápisníc exekučným súdom, ktorý vyslovil Ústavný súd

Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 498/2010, pričom povinnosť tohto skúmania trvá v každom
štádiu.
8. Prvoinštančný súd v odôvodnení uviedol, že opätovne preskúmal návrh na zastavenie exekúcie,
pričom skúmal formálnu a materiálnu vykonateľnosť notárskej zápisnice. Tvrdí, že pokiaľ by súdnáležitosti a predpoklady exekúcie skúmal, musel zistiť, že notárska zápisnica nie je spôsobilým
exekučným titulom, či už po stránke formálnej, ale aj materiálnej. Hoci označil, ktoré konkrétne
nedostatky má notárska zápisnica, s nimi sa súd v rozhodnutí nevysporiadal. Opakovane zdôraznil,

že notárska zápisnica neobsahuje nepochybne označenie oprávnenej osoby, pretože okrem povinného
notárska zápisnica obsahuje aj označenie iných subjektov, ktorým mal byť splnený dlh (Patriot Group,
s.r.o., Mediator services, s.r.o.), dokonca zápisnica obsahuje ako záväzok poplatok za spísanie notárskej
zápisnice. Tieto skutočnosti spôsobujú formálnu nevykonateľnosť notárskej zápisnice.
9. Tiež namietal, že notárska zápisnica neobsahuje jednoznačne určený právny dôvod zaplatenia dlhu,

pretože notárska zápisnica len odkazuje na Uznanie záväzku zo dňa 2. 2. 2012, no v časti IV. , v ktorej je
formulovaný právny záväzok, nie je uvedený žiadny relevantný právny dôvod zaplatenia dlhu povinným.
Zápisnica taktiež neobsahuje čas splnenia a tento nemožno odvodiť ani z uznania záväzku. Ak teda súd
dospel k záveru, že notárska zápisnica je formálne vykonateľná, vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
10. Poukázal aj na to, že žiadna z povinných osôb v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou notárskej

zápisnicenesúhlasila.Vyplývatoztoho,žepovinnéosobysaspisovanianotárskejzápisnicenezúčastnili
a túto podpísala za obe povinné osoby spoločnosť Mediator services, s.r.o., ktorá podľa jej tvrdenia
konala na základe splnomocnenia. Povinný 2/ opakovane popieral, že by ním a spoločnosťou Mediator
services, s.r.o., vznikla dohoda o plnomocenstve, ktorej obsah by bolo oprávnenie tejto spoločnosti na
podpísanie exekučnej notárskej zápisnice a ktorej obsahom by bol súhlas s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice. On nikdy s touto spoločnosťou nejednal, nikdy sa s jej zástupcami nestretol a je zrejmé, že
pri podpise uznania záväzku táto spoločnosť nebola zúčastnená ako účastník právneho vzťahu medzi
veriteľom a dlžníkom. Povinný 2/ ani nemohol platne splnomocniť túto spoločnosť na spísanie exekučnej
notárskej zápisnice, pretože sa až momentom podpisu listiny Uznanie záväzku mohol stať dlžníkom
oprávneného, a preto nemohol tým istým momentom splnomocniť uvedenú spoločnosť na spísanie

notárskej zápisnice, ktorej obsahom by bol súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.
11. Zopakoval, že účastníkom uznania záväzku a ani dohody o prevzatí dlhu nebola spoločnosť
Mediator services, s.r.o., (ale oprávnený zastúpený spoločnosťou Patriot Group, s.r.o.). Podotkol, že
bol v podstate len úskočne donútený na predtlači Uznanie dlhu a pristúpenie k dlhu podpísať aj
plnomocenstvo pre spoločnosť Mediator services, s.r.o., o ktorej nemal žiadnu vedomosť a ktorú osobu

určil práve oprávnený bez akéhokoľvek pričinenia povinných a naopak, len v záujme oprávneného,
aby sa následne mohol domôcť exekučného vymoženia v podstate akýkoľvek nárokov, a to vrátane
úrokov z omeškania evidentne rozporných s dobrými mravmi, zásadami poctivého obchodného styku
a v úžerníckej neprimeranej výške.
12. Tiež tvrdí, že je tu rozpor záujmov medzi splnomocneným zástupcom povinných a povinnými, čo

je samo o osebe prekážkou vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Aj z toho mal súd vyvodiť, že
nedošlo k vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Nesúhlasil ani s názorom, že len v sporovom konaní
je možné sa domáhať samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu, podľa neho aj z tohto
nesprávneho právneho posúdenia vyplýva celkové nesprávne právne hodnotenie tejto veci.
13. Na svojich názoroch povinný 2/ zotrval aj v podanej replike.

14. K dovolaniu povinného 2/ sa vyjadril oprávnený. Napadnuté uznesenie žiadal potvrdiť.
15. K namietanej výške úrokov uviedol, že pokiaľ povinný 2/ namieta výšku úrokov z omeškania
a poukazuje na to, že v rámci zmluvného vzťahu vystupuje ako fyzická osoba, na ktorú by sa
mali vzťahovať zákonné úroky z omeškania, oprávnený uviedol, že právny vzťah medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným 1/ a 2/ je vzťahom čisto obchodnoprávnym. Povinný 2/ v rámci

tohto vzťahu vystupuje ako pristupujúci dlžník k existujúcemu dlhu, ktorý vznikol na základe obchodnej
spolupráci oprávneného a povinného 1/. Pristúpením k záväzku (aj keď fyzickou osobou) sa nemení
obchodnoprávny charakter základného právneho vzťahu, tiež sa nemení obsah záväzku. Námietka
povinného 2/ o nezákonnej výške úrokov z omeškania je tak nedôvodná.
16. K námietkam ohľadom náležitostiam notárskej zápisnice uviedol, že táto obsahuje všetky zákonom

požadované náležitosti, je dostatočne určitá a je spôsobilým exekučným titulom. Oprávnený ako aj
povinné osoby sú v zápisnici jasne, zrozumiteľne a určito označené, rovnako aj dlžná suma. Taktiež
právny dôvod vzniku záväzku je vymedzený dostatočne určito, pričom naviac dokument Uznanie
záväzku tvorí neoddeliteľnú prílohu notárskej zápisnice. V tomto dokumente sú presne špecifikované
jednotlivé faktúry, ktorými bola dlžná suma povinného 1/ fakturovaná. Námietky povinného 2/ o absencii

náležitostí notárskej zápisnice a jej zmätočnosti považoval za nedôvodné.
17. K námietke absencie súhlasu povinných osôb s vykonateľnosťou notárskej zápisnice uviedol, že
splnomocnenie obsiahnuté v Uznaní záväzku je platným a prejav vôle smerujúci k vydaniu súhlasu
s vykonateľnosťou zápisnice uskutočnený splnomocneným zástupcom povinných 1/ a 2/ považuje saplatný. Vo veci ide o obchodnoprávny vzťah, keď povinný 1/ a povinný 2/ ako podnikateľ a konateľ
obchodnej spoločnosti musí byť dostatočne obozretný a predpokladá sa, že jeho miera zodpovednosti
za svoje konanie ako aj znalosť základných právnych či ekonomických atribútov bude na značne

vyššej úrovni ako pri fyzickej osobe - spotrebiteľovi. Právny poriadok neposkytuje podnikateľom tak
vysokú mieru ochrany. Povinní si riadne prečítali dokument, v ktorom bolo obsiahnuté splnomocnenie
na spoločnosť Mediator services, s.r.o., pokiaľ by s takýmto splnomocnením nesúhlasili, mohli toto v
dokumente prečiarknuť. Naopak, povinní si boli vedomí svojho záväzku voči právnemu predchodcovi
oprávneného a tento opakovane, aj počas vedenej exekúcie uznali, pričom nemali žiadne námietky voči

udelenému splnomocneniu na spísanie notárskej zápisnice a vyjadrenie súhlasu s jej vykonateľnosťou.
18. Opakovanie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 63/2009, na ktorý odkazuje
aj odvolací súd, pričom z neho je zrejmé, že pokiaľ povinný 2/ namieta, že prejav povinnej osoby
urobený v notárskej zápisnici, ktorý má mať procesné dôsledky, nezbavuje povinnú osobu možnosti
urobiťpredmetomsúdnehokonaniasamotnýhmotnoprávnyvzťah.Tzn.,ževsporovomkonaníjemožné
domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu. Z toho jednoznačne vyplýva,

že exekučný súd v rámci exekučného konania nie je oprávnený ani povinný skúmať existenciu prejavu
vôle účastníkov exekučného konania, keďže tieto prejavy vôle sú zachytené v samotnom exekučnom
titule, pričom pokiaľ povinný namieta neexistenciu prejavu vôle, mal sa domáhať neplatnosti právneho
úkonu samostatným návrhom, čo neurobil. Z týchto dôvodov ani túto námietku nepovažuje za dôvodnú.
19. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu v napadnutej časti podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne
a odvolací súd sa s ním stotožňuje v celom rozsahu. Okresný súd v rozhodnutí uviedol všetky
rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie vo veci a s námietkami povinného 2/ sa
dostatočnevysporiadal.Dospelkzáveru,žeexekučnýtitul,notárskazápisnica,jemateriálne ajformálne

vykonateľná, ako aj k záveru, vŕši pokiaľ má povinný 2/ námietky mottom právneho charakteru, tieto mal
uplatniť v samostatnom sporovom konaní.
22. Povinný 2/ argumentuje rovnako ako z návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 26. 2. 2018 ako aj
návrhu na odklad exekúcie z rovnakého dňa, o ktorom Okresný súd Lučenec uznesením zo dňa 27.
mája 2021, č. k. 9Er/295/2012-67 v spojení s opravným uznesením zo dňa 21. decembra 2021 č. k.

9Er/295/2012-127 a opravným uznesením zo dňa 29. 1. 22022, č. k. 9Er/295/2012-140 zamietol návrh
povinného 2/ na zastavenie exekúcie a na odklad exekúcie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
zo dňa 10. novembra 2022, č. k. 43CoE/58/2022-171 napadnuté uznesenie potvrdil.
23. Aj pri rozhodovaní o tomto návrhu povinný 2/ vzniesol rovnaké argumenty. Aj v tomto
predchádzajúcom konaní povinný 2/ namietal výšku úrokov. Po preskúmaní odvolania povinného 2/

odvolací súd v zhode so skorším rozhodnutím odvolacieho súdu zotrváva na už vyslovených právnych
názoroch. Z notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom nepochybne vyplýva, že ako povinný 1/
je označená spoločnosť NOREKA PLUS s.r.o., IČO: 36 012 530 a ako povinný 2/ J. Salay, ktorých pri
spísaní notárskej zápisnice zastupoval Mediator services, s.r.o., ako splnomocnenec.
24. Prostredníctvom splnomocnenia povinný 1/ v notárskej zápisnici vyhlásil, že uzavrel s veriteľom,

oprávnenou osobou, spoločnosťou MERKANTIL s.r.o. (pôvodný oprávnený) Uznanie záväzku č.
6822012 podľa § 323 Obchodného zákonníka.
25. Na základe uznania záväzku č. 6822012 sa povinný 1/ zaviazal zaplatiť oprávnenému za dodaný
tovar dlžnú čiastku 42.375,58 EUR. Súčasne sa zaviazal zaplatiť úrok z omeškania 0,25 % za každý
deň omeškania z istiny 42.375.58 EUR odo dňa splatnosti faktúr do zaplatenia, náklady spojené s

uplatnením pohľadávky a súvisiace trovy splnomocnencovi veriteľa PATRIOT GROUP, s.r.o, IČO: 45
407 657 vo výške 2.118,78 EUR, zaplatiť poplatok za spísanie notárskej zápisnice v sume 364.24 EUR
a paušálnu odmenu splnomocnencovi dlžníka spoločnosti Mediator services, s.r.o. vo výške 4.237,56
EUR. K uznaniu záväzku pristúpil popri pôvodnom dlžníkovi ako pristupujúci dlžník J. (povinný 2/).
Povinný 1/ prostredníctvom splnomocnenca v notárskej zápisnici vyhlásila, že svoj záväzok uznaný čo

do výšky a dôvodu, vyplývajúci z Uznania záväzku nesplnila. Povinní l/ a 2/ zároveň prostredníctvom
splnomocnencavnotárskejzápisnicivyhlásili,ževýslovnesúhlasiastým, abysatátonotárskazápisnica
stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, a to na celý
ich hnuteľný a nehnuteľný majetok.26. Ustanovenie § 57 ods. 1 EP upravuje viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté exekučné
konanie zastaví, pričom viaceré z nich sú závislé od preskúmania exekučného titulu. Exekučný súd je
oprávnený a povinný skúmať zákonnosť vydania exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého

exekučnéhokonania,atonapr.ajpreúčelyzisteniaexistenciedôvodu,prektorýbolopotrebnéužzačaté
exekučné konanie zastaviť, avšak nie je oprávnený skúmať jeho vecnú správnosť.
27. Spôsobilým exekučným titulom môže byť notárska zápisnica iba ak spĺňa formálne a materiálne
náležitosti stanovené pre spísanie notárskej zápisnice, pričom formálna stránka spočíva v dodržaní
formy notárskej zápisnice v zmysle úpravy v § 46 a nasl. zákona č. 358/1992 Zb. Notárskeho

poriadku. Materiálna stránka je upravená v Exekučnom poriadku, ktorý určuje, že ak má byť notárska
zápisnica spôsobilým exekučným titulom, musí obsahovať právny záväzok, označenie oprávnenej a
povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a povinná osoba musí v notárskej zápisnici s jej
vykonateľnosťou súhlasiť.
28. Povinný 2/ namieta výšku úrokov z omeškania, na ktoré ho zaväzuje notárska zápisnica z dôvodu
ich rozpornosti s dobrými mravmi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že exekučný

súd nedisponuje právomocou preskúmavať právny vzťah účastníkov založený prejavmi vôle urobený
vo forme notárskej zápisnice z hľadiska hmotného práva, keďže uvedený prieskum by bol nad
rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, pričom odvolací súd
opakovane poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3E Cdo 236/2014 a na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/2012. Exekučný súd nie je oprávnený rušiť alebo meniť exekučný

titul a nemôže ani naprávať prípadné chyby alebo nedostatky exekučného titulu.
29. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 63/2009 vyplýva, že je pravda, že exekučný súd pri
posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady
vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Otázku naplnenia formálnych a materiálnych
predpokladov môže posudzovať iba exekučný súd. Vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá

nemá svoj základ v hmotnom práve. Prejav povinnej osoby urobený v notárskej zápisnici, ktorý má
mať procesné dôsledky (jeho súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) nezbavuje povinnú osobu
možnosti urobiť predmetom súdneho konania samotný hmotnoprávny vzťah. To potom znamená, že v
sporovom konaní je možné domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu, na
ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu.

30. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou povinného 2/ vo vzťahu k úrokom z omeškania,
keď odvolací súd poukazuje na neskorší nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 427/2018 z 13.
12. 2018, z ktorého vyplýva, že exekučné súdy majú pristupovať k notárskej zápisnici z hľadiska
prieskumu vykonateľnosti obdobne ako k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, hoci s určitou zvýšenou
mierou prísnosti, no vždy reštriktívne. Notárska zápisnica ako exekučný titul je prejavom autonómie

vôle subjektov súkromného práva a nástrojom umožnenia ďalšej realizácie práv a povinností, ktorá má
prispievať k právnej istote, a aplikácia práva súdom zasahujúca do tejto slobody súkromnoprávnych
vzťahov by mala byť reštriktívna. Odvolací súd preto námietky povinného 2/ vo vzťahu k úrokom z
omeškania považuje za nedôvodné.
31. Odvolací súd tak nepovažuje za dôvodnú námietku voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že

sa opakovane nezaoberal celým obsahom súdneho spisu, obsahom notárskej zápisnice a jej príloh,
čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože okresný súd v zhode s predchádzajúcim
názorom odvolacieho súdu svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd sa sním stotožňuje a zotrváva
na už skôr vyslovenom názore odvolacieho súdu. Súd dostatočne zrozumiteľne vysvetlil, prečo sa
nemôže zaoberať námietkami povinného 2/ voči notárskej zápisnici z hmotnoprávnej stránky. Je to

možné skúmať iba v konaní vo veci samej, predmetom ktorej je posúdenie platnosti právneho úkonu.
Aby však súd dospel k názoru v tejto veci, musel by vykonať riadne dokazovanie na základe podanej
žaloby, zohľadniť všetky argumenty strán sporu, teda ja protistrana, čo je možné len v samostatnom
konaní vo veci samej, nie v priebehu exekučného konania. Odvolací súd preto považujúc rozhodnutie
prvoinštančnému súdu za správne toto potvrdil.

32. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení
zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 1. 4. 2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti

uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.