Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. október 2023

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/40/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920205136
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2023:7920205136.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XXX, XXX XX

A. B. F., zast. JUDr. Tomáš Jánošík, advokát, Hviezdoslavova 1018, 075 01 Trebišov, proti žalovaným:
1. G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, E., 2. I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., zast. JUDr. Juraj Füzer,
advokát, M. R. Štefánika 1256/22, 075 01 Trebišov a 3. G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, K.,
o určenie, že vec patrí do dedičstva t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že do dedičstva po poručiteľke L. A., C. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa 09.12.2019,
naposledy bytom I., E. XXX/X patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. I. ako pozemok parcela
č. 577/1 - záhrada vo výmere 248 m2, pozemok parcela č. 577/2 - záhrada o výmere 248 m2, pozemok

parcela č. 577/3 - orná pôda o výmere 3065 m2, pozemok parcela č. 577/3 - zastavaná plocha a nádvoria
o výmere 50 m2, stavba č. s. 209 postavená na parcele č. 577/6 - rodinný dom v podiele 1/2.

II. Žalobkyni súd priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobkyni voči žalovanému v 3. rade súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

IV. Štátu súd priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že nehnuteľnosti citované vo výroku tohto
rozsudku v podiele 1-ina patria do dedičstva po jej nebohej matke L. A., C. M., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX. Žalobu odôvodnila tým, že jej nebohá matka a otec žalovaných boli podielovými
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností (každý s podielom 1/2). Dňa 20.05.2015 nebohá matka
zriadila závet, ktorým za jediného dediča svojho hnuteľného a nehnuteľného majetku ustanovila
ju – svoju dcéru. Dňa 19.01.2019 bola svojim manželom umiestnená do zariadenia pre seniorov
Seniormed n.o. Veľký Horeš a krátko na to, dňa 08.02.2019, darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení

vecného bremena č. N26/2019, spísanej vo forme notárskej zápisnice, svoj spoluvlastnícky podiel
na predmetných nehnuteľnostiach darovala svojmu manželovi, otcovi žalovaných, čím sa tento stal
výlučným vlastníkom nehnuteľností.
1.1. Žalobkyňa tvrdila, že napriek tomu, že bývala v zahraničí, svoju matku pravidelne navštevovala
s dcérou N. O. B. tak v Obci I., ako aj v zariadení pre seniorov vo Veľkom Horeši. Už začiatkom
roka 2018 spozorovala na matke čudné správanie spočívajúce v tom, že nespoznávala blízke osoby
a známych, často zabúdala alebo sa správala ako dieťa. Predložila lekárske správy, ktoré vypovedali

o zdravotnom stave nebohej matky v období r. 2018 až konca roku 2019 preto bola presvedčená, že
jej matka v čase podpisu predmetnej darovacej zmluvy si neuvedomovala následky svojho konania,
čím nenapĺňala podmienky na vykonanie právnych úkonov. V čase podpisu darovacej zmluvy trpela
duševnou chorobou a jej mentálny stav jej neumožňoval, aby porozumela právnemu úkonu – darovacejzmluve. Tvrdila, že otec žalovaných využil nepriaznivý zdravotný psychický stav jej nebohej matky a vo
februári 2019 získal jej spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach darovaním v čase, keď
ona už význam svojho konania nemohla chápať.

1.2. Právny úkon – darovanie považovala za neplatný právny úkon v zmysle § 38 Občianskeho
zákonníka lebo ho vykonala osoba v duševnej poruche, ktorá ju robila nespôsobilou na vykonanie
takéhoto právneho úkonu. Ide o absolútne neplatný právny úkon, z ktorého nemôžu vzniknúť žiadne
právne následky. Žiadala, aby súd túto skutočnosť skúmal ako predbežnú otázku a po vyhodnotení tejto
predbežnej otázky konštatoval, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu nehnuteľnosti,

ktoré boli predmetom darovania, v čase smrti poručiteľka vlastnila, preto patria do dedičstva po nej.
V tejto súvislosti poukázala aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 399/12 zo dňa 16.08.2012.
Poukázala aj na to, že pred podaním žaloby na súd výzvou zo dňa 24.06.2020 vyzvala otca žalovaných
k vráteniu daru. Na tento list otec žalovaných nereagoval, preto podala žalobu na súd.

2.VčasepodaniažalobyotecžalovanýchG.A.žil,atakžalobasmerovalavočinemu.Pôvodnýžalovaný

G. A., nar. XX.XX.XXXX dňa XX.XX.XXXX zomrel a dedičské konanie sa po ňom viedlo na Okresnom
súde Trebišov pod sp. zn. 13D/748/2021. Na základe toho súd uznesením sp. zn. 13C/40/2020-64 zo
dňa 20.07.2021 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi žalovaného, a to žalovanými v 1., 2. a 3.
rade. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2021.

3. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť.

4. Žalovaný v 2. rade bol zastúpený právnym zástupcom a vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.10.2021
uviedol, že z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne na podanej žalobe žiada žalobu
zamietnuť. Z rodného listu žalobkyne, ktorý pripojila k žalobe vyplýva, že poručiteľka L. A. nie je matkou

žalobkyne. V rodnom liste žalobkyne je dátum narodenia L. A. (predtým D.) uvedený ako 12.07.1933
ale poručiteľka L. A. (predtým D.), ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX sa narodila XX.XX.XXXX. Okrem
toho žiadal žalobu zamietnuť aj z toho dôvodu, že považuje darovaciu zmluvu zo dňa 08.02.2019
N26/2019, Nz 3878/19 za platne uzatvorenú. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že prepúšťacie a lekárske správy
jej matky preukazujú nespôsobilosť matky na podpísanie darovacej zmluvy a že trpela duševnou

chorobou, lebo v čase podpisu zmluvy trpela stredne ťažkou demenciou, toto sa nezakladá na pravde.
Z prepúšťacích a lekárskych správ a z objektívneho vyšetrenia lekárov naopak vyplýva, že v čase
uzatvorenia darovacej zmluvy matka žalobkyne bola orientovanou osobou, miestom i časom bez porúch
výslovnosti a bez faktických porúch, bola pri objektívnom vedomí, psychicky orientovaná, s dobrým
verbálnym kontaktom, odpovede boli adekvátne preto žiadal žalobu aj z tohto dôvodu zamietnuť.

5. Žalobkyňa reagovala na námietku spochybňujúcu jej aktívnu legitimáciu v tomto konaní a predložila
opravený rodný list jej nebohej matky L. A. (predtým D.) C. M. tvrdiac, že na predchádzajúcom rodnom
liste, ktorý predložila k žalobe, bol dátum jej narodenia uvedený matrikou nesprávne. Matrika Mesta
Trebišov vydala nový rodný list dňa 11.10.2021, v ktorom už dátum narodenia matky žalobkyne je

uvedený správne na 12.07.1939, čím svoju aktívnu legitimáciu preukázala.

6. Vzhľadom k tomu, že pôvodný žalobca G. A. v priebehu konania zomrel, žalobkyňa navrhla súdu
prerušiťkonanieourčenie,ževecpatrídodedičstvaaždoprávoplatnéhoskončeniadedičskéhokonania
po poručiteľovi G. A. sp. zn. 13D/748/2021.

7. Žalovaný v 2. rade dňa 22.11.2021 oznámil súdu, že v dedičskej veci svojho nebohého otca G. A. sp.
zn.13D/748/2021saodkonajúcejnotárkyJUDr.DanyFričovejdozvedel,žeporučiteľzriadillistinuojeho
vydedení na Notárskom úrade JUDr. Martina Seleckého. Oznámil súdu, že podáva žalobu o neexistencii
dôvodov vydedenia. Vzhľadom k tejto skutočnosti navrhol, aby súd toto konanie do právoplatného

skončenia veci o neexistenciu dôvodov vydedenia prerušil.

8. Žalobkyňa podaním zo dňa 01.12.2021 oznámila súdu, že súhlasí s prerušením konania do
právoplatného skončenia konania vedeného na o STV pod sp. zn. 12C/57/2021 o neexistencii dôvodov
vydedenia žalovaného v 2. rade.

9. Okresný súd Trebišov uznesením sp. zn. 13C/40/2020-106 zo dňa 06.12.2021 prerušil konanie do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 12C/57/2021.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2021.10. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12C/57/2021 súd zistil, že v konaní o určenie,
že dôvod vydedenia u žalobcu I. A. nie je daný rozhodol súd rozsudkom sp. zn. 12C/57/2021-33 zo

dňa 23.02.2022, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
22.03.2022.

11. Vzhľadom k tomu, že dedičské konanie po poručiteľovi G. A. nebolo v tom čase ešte ukončené, aj
keď teda odpadli dôvody, pre ktoré súd prerušil konanie v tejto veci, pristúpil opäť k prerušeniu konania,

a to až do skončenia dedičského konania po poručiteľovi G. A. uznesením sp. zn. 13C/40/2020-117 zo
dňa 07.04.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2022.

12. V priebehu konania súd zistil, že dedičské konanie po por. G. A., zomr. X.X.XXXX vedené pod sp.
zn. 13D/748/2021 bolo notárom prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn.
13C/40/2020 na Okresnom súde Trebišov. Po tomto zistení súd pokračoval v tomto konaní ďalej.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, znaleckým dokazovaním, listinnými
dôkazmi, pripojeným spisom OS TV sp. zn. 12C/57/2021 a zistil tento skutkový stav veci:

14. Výsluchom žalobkyne súd zistil, že je dcérou L. A. (predtým D.), C. M.. V minulosti bývala spolu

s matkou a starou matkou E. M. v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v A. B. F., ktorý patril jej
starej matke. Stará matka okrem jej matky iné deti nemala. Uviedla, že jej matka udržiavala dlhoročnú
známosť s otcom žalovaných napriek tomu, že bol ženatý. Chodieval k ním pravidelne trikrát do týždňa.
Približne v roku 1978 kúpil s jej matkou pozemok v P. I. na stavebné účely. Po smrti svojej manželky p. A.
uzavrel manželstvo s jej matkou. V roku XXXX zomrela stará matka a nehnuteľnosť v A. B. F. po jej smrti

užívala ona s bývalým manželom a v tom čase už jej matka a otec žalovaných budovali dom vo I. na tom
pozemku, ktorý v roku 1978 spoločne kúpili. Poukázala na notársku zápisnicu N87/78, Nz99/78 zo dňa
14.02.1978, z ktorej vyplýva, že došlo ku kúpe pozemku v k. ú. I.. Táto zmluva bola uzatvorená medzi
predávajúcouF.F.akupujúcimiL.D.,C.M.aG.A..Predmetomkúpybolinehnuteľnostivk.ú.I.zapísané
na LV č. XXX ako parc. č. 577/1- záhrada vo výmere 248 m2, parc. č. 577/2 - záhrada vo výmere 248

m2, parc. č. 577/3 - záhrada vo výmere 26 árov 47 m2, parc. č. 577/5 - záhrada vo výmere 26 árov
47m2 v celosti. Nehnuteľnosť bola kúpená za 14.400,- Kčs. Kúpna zmluva bola registrovaná na bývalom
Štátnom notárstve v Trebišove dňa 01.03.1978 pod č. RI72/78. Uviedla, že jej matka uzavrela s otcom
žalovaných manželstvo v roku 1988 ale ešte predtým začali spolu stavať rodinný dom na pozemku,
ktorý spolu kúpili. Predložila fotografie z obdobia výstavby rodinného domu, kde ešte aj jej bývalý manžel

vypomáhalanáslednestavburodinnéhodomu,vktoromspoločnesotčimombývali.Tvrdila,žesmatkou
mala dobrý vzťah ale vzťah k otčimovi bol zvláštny pre jeho veľmi zvláštnu povahu, nerozumeli si. So
žalovanými ako nevlastnými bratmi nekomunikovala, neudržiavali žiadne rodinné vzťahy. V roku 2002
odišla do Českej republiky kde žije už 20 rokov. Uviedla, že s matkou bola v telefonickom kontakte
a približne štyrikrát do roka ju navštívila v čase, keď prišla navštíviť svoju dcéru bývajúcu v Maďarsku

v meste Sárospatak. Pobudla niekoľko dní, pomohla matke okolo domu. Vzhľadom k tomu, že v tom
čase bola zdravá, mobilná, nebola odkázaná na cudziu pomoc. Jej zdravotný stav sa však postupne
zhoršoval čo prvýkrát zistila pri návšteve v auguste r. 2017, keď sa jej matka sťažovala hlavne na
spolužitie s manželom, ktoré označila za veľmi problematické. Dokonca jej povedala, že sa ho výslovne
bojí. Manžel jej zakazoval mať vlastný názor, nesmela nič povedať a ona ako dcéra jej nevedela pomôcť,

bola bezmocná. Už vtedy pri komunikácii s matkou zistila, že je divná, rozpráva od veci, hovorí ako keby
z cesty. Koncom r. 2017 zistila, že mama má vážne problémy s chôdzou, stabilitou, chodí o paličke,
mala obmedzenú mobilitu. Rozprávala o tom, že chce zomrieť, lebo už nemá prečo žiť a opakovane
sa sťažovala na manžela kvôli jeho neznesiteľnej povahe a jeho neznášanlivosti voči cudzím osobám.
Tvrdila, že nikto k ním nechcel chodiť na návštevu, všetky návštevy vylúčil, správal sa k ním neslušne,

preto stratila kontakt s okolím. Žalobkyňa o umiestnení matky v domove dôchodcov vedomosti nemala.
Otčim to s ňou nekonzultoval a dozvedela sa to iba náhodou pri ceste vlakom na Slovensko začiatkom
r. 2019. Išla ju navštíviť a bola veľmi prekvapená v akom zlom stave matku našla. Hovorila čudné veci,
komunikácia s ňou bola divná.
14.1. Žalobkyňa nevedela bližšie špecifikovať matkine zdravotné problémy lebo s ňou nechodievala

k lekárovi a nepoznala detailne zdravotný stav svojej matky. Vedela, že ju bolia nohy ale o lieky sa
staral jej manžel preto ani toto uviesť nevedela. Napriek tomu, že badala zmenu v psychike u svojej
matky nenavrhla jej návštevu lekára - psychiatra, pretože to jej manžel výslovne zakázal. Tvrdil, že sa
o manželku postará sám.14.2. Uviedla, že až po matkinej smrti zistila, že za života previedla svoj podiel na predmetných
nehnuteľnostiach na manžela a iný majetok jej neostal. Dozvedela sa to iba náhodou, keď sa pokúšala
zistiť na príslušných orgánoch, kedy bude dedičské konanie a vtedy zistila, že matka nemá žiaden

majetok, lebo všetko už darovala manželovi. Podnikla následne právne kroky v záujme toho, aby sa
zjednala náprava a podala žalobu na súd. Chce dosiahnuť, aby majetok, ktorý darovala manželovi,
bol predmetom dedičského konania po nej lebo darovaciu zmluvu považuje za podvod spáchaný na
matke vzhľadom k tomu, že v čase jej podpísania nebola zdravá, trpela demenciou a tento právny
úkon urobila v stave, keď nevedela rozpoznať následky svojho konania. Právny úkon považovala za

absolútne neplatný.

15. Výsluchom žalovaného v 1. rade súd zistil, že jeho otec si vzal matku žalobkyne po smrti ich matky,
a to s maloletou dcérou, žalobkyňou. Tvrdil, že jeho biologickí rodičia bývali v minulosti v K. ale už
počas manželstva si zadovážili nehnuteľnosť vo I., a to práve tú, ktorá je predmetom sporu. Otec bol
taxikár, mal pekný príjem, preto nemal problém zadovážiť si nehnuteľnosť aj mimo trvalého bydliska.

Tvrdil, že po smrti matky bola nehnuteľnosť ich rodiny. Po sobáši otca s matkou žalobkyne sa zmenili
vlastnícke pomery ale nevedel uviesť, na základe čoho získala matka žalobkyne spoluvlastnícky podiel
na tých nehnuteľnostiach, o ktorých tvrdí, že patrili do BSM jeho rodičov. Zdôraznil, že vzťahy medzi
ním a nevlastnou matkou boli dobré. Z počutia od nej vedel, že po uzavretí manželstva s ich otcom,
nehnuteľnosť v A. B. F. predala a prišla bývať k otcovi do hotového domu. Peniaze, ktoré získala za

predaj domu, použila na vyplatenie podielu svojej dcéry, teda žalobkyne a časť peňazí dala vnučke na
byt. Tvrdil, že matku žalobkyne pravidelne navštevoval aj v čase, keď bývali s otcom vo Viničkách aj
neskôr v zariadení pre seniorov. Nemal pocit, že je chorá, tobôž nie dementná alebo nepríčetná, pretože
pri komunikácii s ňou nič tomu nenasvedčovalo. Od matky žalobkyne sa pri jednej návšteve dozvedel,
že svoj podiel na dome prepísala na ich otca, lebo sa bála, že v prípade ak ona zomrie skôr, žalobkyňa

nenechá ich otca v dome dožiť. Z počutia vedel, že v čase, keď žalobkyňa bola v nemocnici, zobrala si
všetky matkine zlaté veci a po smrti ich otca pod nátlakom donútila brata G., aby jej umožnil prístup do
domu, lebo si chcela zobrať určité písomnosti.
15.1. Uviedol, že pracoval v dvojtýždňových turnusoch a vždy, keď mal voľno, navštívil otca a nevlastnú
matku. Pri návštevách v rokoch 2018 až 2019 nebadal u nevlastnej matky zmenu správania, stále sa

zaujímala o jeho rodinu, deti, manželku, preto on si nič čudné na jej správaní nevšimol. Potvrdil, že
iniciátorom umiestnenia nevlastnej matky do zariadenia pre seniorov bol ich otec kvôli jej zhoršenému
zdravotnému stavu, lebo ju boleli nohy, bola obmedzená v chôdzi, nevedel uspokojiť jej hygienické
potreby a bolo potrebné sa o ňu postarať, čo už sám nezvládal. Otec sa o ňu nevedel plnohodnotne
postarať, a preto sa radil aj s ním ako by to spoločne vyriešili. Nakoniec sa rozhodol, že ju umiestnia

do domova pre seniorov. Všetky formality vybavoval brat I. a matka žalobkyne s tým súhlasila, nemala
žiadne psychické problémy. Uznala otcove argumenty, ktoré ho k tomu viedli a súhlasila s tým.
15.2. Pokiaľ v lekárskych správach matky žalobkyne bolo uvedené, že ich nebohý otec informoval
lekárov o blúznivom a neprimeranom správaní manželky tvrdil, že o tom vedomosti nemal ako ani o tom,
že by sedela na ceste a obchádzali ju autá, pretože o týchto veciach s ním otec nikdy nehovoril.

15.3. Vzhľadom k tomu, že sa až v priebehu konania dozvedel, že ich otec s matkou žalobkyne v roku
1978 kúpili pozemok vo I. poukázal na to, že ich matka zomrela XX.XX.XXXX a ich otec sa oženil
v auguste 1988. Teda v čase kúpy pozemku v roku 1978 bol ešte ženatý a tvrdil, že dom vo I. staval
s ich nebohou matkou, preto tento dom považuje za vlastníctvo ich rodiny.

16. Výsluchom žalovaného v 2. rade súd zistil, že nemá vedomosti o tom, ako matka žalobkyne získala
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Otec im o svojich majetkových
záležitostiach nerozprával a oni sa o jeho majetok nikdy nezaujímali, a to ani v čase, keď žil s ich matkou.
Tvrdil však, že ide o spoločný majetok, ktorý nadobudol ešte za života ich nebohej matky počas trvania
ich manželstva.

16.1. Uviedol, že aj keď mal trvalé bydlisko v K., dlhé roky žije vo I.. Jeho nehnuteľnosť je vzdialená od
rodičovskéhodomuasina250metrov,pretobolvdennomkontaktesotcomajejmanželkou,navštevoval
ich, pomáhal im, nosil im stravu, staral sa o nich, preto nesúhlasil so žalobkyňou, lebo jej matka bola
psychicky zdravá do poslednej chvíle svojho života. Pripustil, že v istom období mala obmedzenia
týkajúce sa chôdze, boleli ju nohy, bola silnejšia, a preto ju už bolo potrebné sprevádzať aj na záchod

a z hľadiska hygieny potrebovala fyzickú pomoc, ktorú jej otec nedokázal zabezpečiť
16.2.Poukázalnato,žežalobkyňajunenavštevovala,nestaralasaoňu, neopatrovalaju,anitútopomoc
nezabezpečila prostredníctvom inej osoby. Bolo potrebné situáciu riešiť, a tak otec dospel k rozhodnutiu,
že manželku umiestnia do zariadenia, s čím ona súhlasila. Žila tam iba krátko ale príčinu jej smrti uviesťnevedel. Tvrdil, že ju navštevoval aj v zariadení pre seniorov, normálne s ním komunikovala, pamätala
si na veci, zaujímala sa o členov rodiny, hoci v poslednom čase už niekedy zabúdala. Nevedel o tom,
či v poslednom období svojho života mala psychické problémy, ktoré by súviseli s jej dezorientáciou,

blúznením alebo inými problémami.
16.3. Žalovaný vedel o tom, že v minulosti došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, neplatnosť ktorej
žalobkyňa napáda v konaní na súde. Sám priviezol otca do domova seniorov, ktorý zabezpečil notára
lebo jeho manželka sa rozhodla darovať mu svoj podiel na predmetných nehnuteľnostiach. On nebol
osobne prítomný, keď na uzatvárala darovacia zmluva lebo notár s jeho prítomnosťou nesúhlasil ale

čakal na otca a potom ho odviezol domov. V ten deň s ňou priamo neprišiel do styku ale týždeň predtým
ju navštívil, dožadovala sa koláčov, ktoré mala rada a javila sa absolútne v poriadku.
16.4. Z jeho výpovede vyplynulo, že vzťah medzi ním a otcom nebol najlepší, pretože mal svojskú
povahu, bol ku všetkým odmeraný. Čokoľvek robili, nič nebolo otcovi dosť dobré ale tvrdil, že on sa tak
správal ku každému aj k svojej manželke.

17. Výsluchom žalovaného v 3. rade súd zistil, že jeho vzťah s otcom nebol najlepší, pretože mal
veľmi prísnu povahu, bol odmeraný a správal sa tak ku všetkým členom rodiny. Napriek tomu s ním
udržiaval kontakt, navštevoval ho aj v čase, keď žil so svojou druhou manželkou. V poslednom období
mal s ňou problémy, bola obmedzená v pohybe, otec ju musel zdvíhať, čo už nezvládal a vybavovali pre
ňu invalidný vozík. Nakoniec ju umiestnili v zariadení pre seniorov. Pri jednej návšteve mu otec povedal,

že mu manželka darovala polovicu z domu a že už všetko vlastní sám.
17.1. Ani tento žalovaný nevedel uviesť ako získala matka žalobkyne podiel na nehnuteľnostiach, ktoré
neskôr darovala ich otcovi.
17.2. Tvrdil, že otca a nevlastnú matku z počiatku navštevoval pravidelne, neskôr asi raz do mesiaca
a keď už bola matka žalobkyne umiestnená v zariadení pre seniorov, aj tam za ňou chodil na návštevu.

Dvakrát bol sám a asi päťkrát za prítomnosti otca. Pri návštevách ho spoznala a nebadal žiadnu zmenu
správania u nej. Nemala v jeho prítomnosti halucinácie.
17.3. Uviedol, že sa o otca a jej manželku staral , nosil im obedy asi rok a pol ale otec si to nevážil,
od otca neočakával nič keďže im vyhlasoval, že od svojich rodičov nič nedostal, preto ani jeho synovia
nemajú od neho čakať nič. Žalovaný v 3. rade uviedol, že napriek tomu, že ho otec vydedil, nepodal

žalobu o neplatnosť vydedenia na súd. Otcovu vôľu rešpektuje.

18. Právny zástupca žalobkyne tvrdenia uvádzané žalovanými ohľadom toho, že predmetná
nehnuteľnosť patrí do BSM ich biologických rodičov považoval za nepravdivé. Zdôraznil, že matka
žalobkyne a otec žalovaných nadobudli nehnuteľnosť – pozemok v roku 1978 v čase, keď manželstvo

otca žalovaných ešte trvalo. Počas trvania jeho manželstva začal na tomto pozemku stavať s matkou
žalobkyne rodinný dom. Výstavbu domu spoločne financovali, o tom svedčí aj ich spoločná žiadosť
z roku 1978, ktorou na Okresnom národnom výbore v Trebišove, odbore výstavby žiadali o vyňatie tohto
pozemkuazmenybonitypozemkunastavebnýpozemoknaúčelyvýstavbygarážeachaty,lebonemohli
vo vinici postaviť v tom čase rodinný dom bez takéhoto úradného povolenia. Stavebným povolením

nedisponujú ale spoločne požiadali o kolaudáciu nehnuteľnosti v roku 1979. Na preukázanie svojho
tvrdenia predložil súdu kópiu žiadosti, ktorú posielal G. A. dňa 22.11.1978 na Okresný národný výber
Trebišov, kde žiadal o zmenu kultúry pozemku, a to parc. č. 577/1, 577/2, 577/3 na LV č. XXX v Obci I.
ako aj kópiu žiadosti na prevedenie kolaudácie zo dňa 14.04.1979, ktorú doručovali na odbor výstavy
ONV v Trebišove. Tieto listinné dôkazy preukazujú to, že nehnuteľnosť staval spolu v matkou žalobkyne.

19. Žalovaný v 2. rade podaním zo dňa 24.10.2022 predložil súdu listinné dôkazy, a to: sobášny list
č. 54/2022 zo dňa 19.08.2022, ktorým preukazuje, že dňa 29.05.1954 jeho rodičia G. A. a Q. A., C.
F. uzavreli manželstvo, úmrtný list Q. A. č. 978/2022 zo dňa 19.08.2022, ktorým preukazuje, že jeho
matka Q. A., C. F. zomrela dňa XX.XX.XXXX v Trebišove, rozhodnutie Štátneho notárstva Trebišov sp.

zn. D982/87 zo dňa 23.12.1987, ktorým preukazuje, že po jeho matke Q. A., C. F. sa viedlo dedičské
konanie, predmetom konania neboli pozemky ani dom, ktorý je predmetom tohto konania. V dedičskom
konaní boli prejednané iba nehnuteľnosti v k. ú. K., predložil ďalej sobášny list zo dňa 13.08.1988, ktorým
preukazuje, že jeho otec G. A. uzavrel manželstvo s L. D., C. A..

20. Žalobkyňa podaním zo dňa 25.10.2022 zdôraznila, že z článku I. bod 1 Darovacej zmluvy zo dňa
08.02.2019 vyplýva, že matka žalobkyne bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného
domu č. s. 209 (vrátane všetkých súčastí a príslušenstva) postaveného na parc. č. 577/6 s pozemkami
– parc. č. 577/1, parc. č. 577/2, parc. č. 577/3, parc. č. 577/6 v Obci I., ktorá je zapísaná na LV č. XXXk. ú. I. v spoluvlastníckom podiele 1-ina. Túto darovaciu zmluvu na znak súhlasu podpísal obdarovaný
– otec žalovaných. Poukázal na LV č. XXX, ktorý tvorí prílohu žaloby, z ktorého vyplýva, že pôvodný
žalovaný G. A. nadobudol jeden zo spoluvlastníckych podielov 1-inu práve titulom darovacej zmluvy

zo dňa 08.02.2019 uzavretej s matkou žalobkyne. Ak by nedošlo k podpísaniu darovacej zmluvy zo
dňa 08.02.2019, na LV č. XXX by v časti B2 ako vlastník bola uvedená naďalej matka žalobkyne. Otec
žalovaných vlastnícke právo matky žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam nespochybnil, inak by
darovaciu zmluvu dňa 08.02.2019 nepodpísal. Jej podpísanie potvrdzuje to, že vlastnícke právo matky
žalobkyne v čase darovania uznal. Poukázal na kúpnu zmluvu spísanú vo forme notárskej zápisnice

č. N87/78, Nz 99/78 zo dňa 14.02.1978, na základe ktorej nadobudla matka žalobkyne spolu s otcom
žalovaných pozemky do podielového spoluvlastníctva, pričom podiely boli rovnaké. V tejto súvislosti
poukázal na ustanovenie § 70 ods. 1 z.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení, v zmysle ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú
hodnoverné ak sa nepreukáže opak. Zároveň v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn.
5Sžo 231/2010 zo dňa 25.08.2011, podľa ktorého „Kataster nehnuteľností sa spravuje domnienkou

hodnovernosti zapísaných údajov, tzn. že údaje katastra uvedené v § 7 katastrálneho zákona sú
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 1 katastrálneho zákona)“.
V nadväznosti na vyššie uvedené zdôraznil, že darovacia zmluva zo dňa 08.02.2019 je dôkazom
toho, že darkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou predmetu daru, inak by nebol obdarovaný zapísaný
na liste vlastníctva ako vlastník titulom V160/2019 – darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného

bremena N26/2019 zo dňa 08.02.2019 – 90/19, a doteraz žalovaní nepreukázali opak, preto musí
platiť (hodnoverný) zápis z katastra nehnuteľností (aj pre súd). Žalobkyňa v konaní preukázala titul
nadobudnutia pozemkov, ktoré boli predmetom daru, a to predložením kúpnej zmluvy N80/78, Nz 99/78
zo dňa 14.02.1978 a na liste vlastníctva bola matka žalobkyne zapísaná ako podielové vlastníčka aj
rodinného domu. Keďže v konaní opak preukázaný nebol, je potrebné vychádzať z tohto hodnoverného

zápisu v katastri nehnuteľností. Nad rámec všetkého zdôraznil, že žalobkyňa predložila žiadosť
o prevedenie kolaudácie zo dňa 14.04.1979, z ktorej vyplýva, že o skolaudovanie stavby žiadali matka
žalobkyne a otec žalovaných spoločne. Žalobkyňa týmto podaním oznámila súdu, že ak súd nepovažuje
za postačujúce lekárskej správy na preukázanie duševnej poruchy darujúcej, t.j. matky žalobkyne,
súhlasí s nariadením znaleckého dokazovania, aby duševný stav matky žalobkyne v čase uzavretia

darovacej zmluvy bol podrobený znaleckému skúmaniu.

21. Žalovaný v 2. rade podaním zo dňa 29.11.2022 predložil súdu rozhodnutie Obce Viničky zo dňa
01.10.2003 č. 17/2003 o určení súpisného a orientačného čísla a notársku zápisnicu N80/78 zo dňa
14.02.1978, na základe ktorej došlo ku kúpe pozemku, na ktorom stojí predmetný dom, ktorý bol taktiež

predmetom darovania. V súvislosti s rozhodnutím obce o určení súpisného a orientačného čísla domu
je pre žalovaného v 2. rade nepochopiteľné to, že žiadateľom podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia bola
reformovaná cirkev ale ako stavebník vo výroku sú uvedení G. A. a L. D.. Právne bol dom v podielovom
spoluvlastníctve G. A. a L. D. v podiele 1-ina pre každého z nich.

22. Výsluchom svedkyne O. O. súd zistil, že o umiestnení matky žalobkyne v domove dôchodcov
vedela preto, lebo v rovnakom čase bola v tomto zariadení umiestnená aj jej svokra, ktorú pravidelne
navštevovala. Pri návštevách svojej svokry navštívila aj matku žalobkyne pani Icu, ktorú takto familiárne
volali. Pani Ica bola bývalá svokra jej brata, preto ju dobre poznala. Svedkyňa tvrdila, že pri týchto
návštevách ju vôbec nespoznala. Prihovárala sa jej, dotkla sa jej pleca ale ona vôbec nevedela kto je,

nepoznalaju.Začiatkomfebruára2018zistila,žejeužležiaca.PrišlajunavštíviťalepaniIcajuabsolútne
nespoznala. Informovala sa od personálu a sestričiek, prečo leží a prečo je pripútaná k lôžku. Zistila, že
si to vyžaduje jej zdravotný stav. Pri pokuse o komunikáciu s ňou bola vraj agresívna, nadávala, hrešila.
Tvrdila, že svoju svokru navštevovala spolu s dcérou, vnučkou a manželom ale ani tieto osoby pani
L. A. nespoznala. V jednom prípade ju sprevádzal aj brat, ktorý bol bývalým zaťom L. A. ale ani jeho

nespoznala. Podľa svedkyne pri porovnaní zdravotného stavu L. A. so zdravotným stavom jej svokry
bolo evidentné, že L. A. je agresívnejšia, dementnejšia, nebola orientovaná a nepoznala ľudí.

23. Svedok I. B., bývalý manžel žalobkyne potvrdil, že napriek rozvodu so žalobkyňou, ktorý bol v roku
1988, udržiaval kontakt s nebohou svokrou L. A.. Stretávali sa hlavne u jeho dcéry, keď vnučka mala

sviatok a chceli to spolu osláviť. Svedok vedel o tom, že L. A. trpela demenciou, často hovorila od
veci a zmenu v jej zdravotnom stave bádal od roku 2017, 2018. Chodieval ju navštíviť v hospici vo
Veľkom Horeši lebo sa dopočul, že ju tam otec žalovaných umiestnil. Priniesol jej teplé oblečenie, lebo
to potrebovala. Pri návštevách sa s ňou rozprával ale ich komunikácia bola od veci. Stále si myslela, žeje doma vo I. a neuvedomovala si momentálny stav, teda že je v zariadení. Svedok ju navštívil tri alebo
štyrikrát. Chodieval do tohto zariadenia, lebo jeho sestra tam navštevovala svoju svokru, a tak chodievali
spoločne na návštevu. Pri týchto návštevách konštatoval, že zdravotný stav L. A. sa postupne zhoršoval.

Uviedol, že L. A. navštívil v januári 2019, kedy bola umiestnená v zariadení vo V. Horeši a následne po
týždni opäť ju navštívil.
Z výpovede tohto svedka vyplynulo, že manželstvo so žalobkyňou uzatvoril v roku 1981. Bývali v A. B.
F. a už na jar toho istého roku boli vybudované základy a pivnica rodinného domu vo I.. Neskôr ťahali
múry. Dom bol dokončený asi o dva roky na to. Tvrdil, že svokra peniaze mala a dom stavala spolu

s otcom žalovaných. Dohoda bola zrejme taká, že každý bude vlastniť jednu polovicu z tejto domovej
nehnuteľnosti. Matku žalovaných nikdy nevidel, nepoznal ju a nevedel, či mala vedomosti o tom, že jej
manžel počas manželstva stavia rodinný dom s inou ženou.
Svedok po nahliadnutí do fotodokumentácie z č.l. 180 potvrdil, že sa na nej nachádza rozostavaný
rodinný dom v Obci I.. Potvrdil, že na fotografii je aj on, pretože sa na stavbe rodinného domu osobne
podieľal.

24. Výsluchom svedkyne O. R. súd zistil, že je sesternicou žalobkyne, teda matka žalobkyne bola
jej príbuzná. V minulosti sa často vídali, stretávali ale neskôr, keď sa vydala za otca žalovaných, ich
návštevy sa minimalizovali, lebo nový manžel nebol nadšený z toho, že udržiava kontakt s príbuznými
z prvého manželstva. Potvrdila, že v čase, keď bola matka žalobkyne umiestnená v hospici vo V. Horeši

jej telefonovala žalobkyňa, ktorá sa o tom dopočula a išla matku navštíviť. Išla s ňou do zariadenia
aj ona. Bolo to začiatkom roku 2019, v januári. Obe boli zronené a nešťastné, lebo ich pani L. A. už
nespoznala. Nespoznala ani vlastnú dcéru a svedkyni sa pýtala, kto to je. Pri tejto návšteve hovorila
nesúvisle, nesúrodo. Spomínala dávne časy a jej vety nedávali žiaden význam. Svedkyňa ju opakovane
navštívila na jar roku 2019 s jej vnučkou N. O.. Vtedy už ležala, vnučka ju kŕmila zákuskom ale L. A. na

to už nereagovala, nepoznala ich, bola pri vedomí ale nepoznala ich. Bolo to asi vo februári 2019.

25. Výsluchom svedkyne O. A. súd zistil, že v minulosti pracovala ako administratívna pracovníčka
v domove dôchodcov Seniormed vo Veľkom Horeši, v tom čase tam bola umiestnená aj L. A.. Poznala
žalovaného v 2. rade a vedela, že je to jeho príbuzná. Stretávali sa v zariadení na chodbách dosť často,

raz do týždňa niekedy až trikrát do týždňa, viedli krátky rozhovor. L. A. bola v zariadení umiestnená na
odporúčanie neurológa MUDr. Czokolyho. Z toho usúdila, že musela mať ochorenie neurologického
charakteru. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že rodina po nej posielala balíčky pre L. A. aj pred
Vianocami roku 2018. Darčekom sa potešila, poďakovala sa a vedela, že budú sviatky. Pri týchto
návštevách sa aj krátko porozprávali. Vedela od koho balíček dostala. Svedkyňa nemala vedomosti

o tom, aké lieky užívala L. A. a nepôsobila na ňu tak ako by mala problémy po psychickej stránke. Zdalo
sa jej, že v tom čase bola schopná disponovať so svojim majetkom. Z výpovede svedkyne vyplynulo aj
to, že o spísaní darovacej zmluvy L. A. v zariadení Seniormed vedomosti nemala. Pred Vianocami roku
2018 bola vraj chodiacou pacientkou ale jej zdravotný stav začiatkom roka 2019 posúdiť nevedela.

26. K výpovedi tejto svedkyne sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá poukázala na to, že pred Vianocami roku
2018 jej matka ležala v nemocnici v Trebišove, preto svedkyňa nehovorí pravdu, nemohla pre mamu
niesť balíčky pred Vianocami r. 2018 lebo v tom čase v zariadení vôbec nebola.

27. Právny zástupca žalobkyne v súvislosti s výpoveďou svedkyne poukázal na to, že L. A. bola

umiestnenávzariadeníSeniormedod19.01.2019,pretojejnemohlasvedkyňaniesťdarčekynaVianoce
koncom roka 2018.

28. Výsluchom svedka JUDr. Rastislava Demetera, bývalého notára so sídlom Notárskeho úradu v O.
M., ktorý spísal vo forme notárskej zápisnice darovaciu zmluvu medzi právnymi predchodcami strán

sporu, po zbavení povinnosti mlčanlivosti právnymi nástupcami zmluvných strán súd zistil nasledovne:
28.1. Svedok uviedol, že obyčajne pri spísaní notárskej zápisnice, pri ktorej má dôjsť k darovaniu, na
základe ktorej sa zbavuje nehnuteľnosti darca a ide o staršieho človeka sa pýta, či súčasťou darovacej
zmluvy má byť aj zriadenie vecného bremena, obyčajne to starí ľudia chcú. Svedok darkyňu predtým,
než podpísala notársku zápisnicu nevidel, nepoznal a nevedel povedať, či L. A. vedela dopredu, že

niečo také sa chystá, lebo tento právny úkon si u neho objednal jej manžel so synom. Svedok tvrdil, že
pred podpísaním darovacej zmluvy L. A. neprečítala celú darovaciu zmluvu slovo za slovom, ale pred
podpisom ju detailne informoval čo je obsahom zápisnice. Vysvetlil jej, že ide o darovanie, kto daruje, čoje predmetom darovania, čo je súčasťou darovacej zmluvy a všetko čo z obsahu tejto notárskej zápisnice
vyplynulo jej bolo predostreté.
28.2. Notár zdôraznil, že pred podpisom darovacej zmluvy neskúmal duševný stav darkyne lebo

vychádzal zo svojho vnútorného pocitu, ktorý mal pri prvom stretnutí z komunikácie s ňou, z jej
komunikácie s manželom a z okolností, ktoré v tom momente sa tam odohrávali a tak tomu je pri 95 %
všetkých právnych úkonoch, kde notár spisuje notársku zápisnicu.

29. Výsluchom svedka R. K. súd zistil, že rodičov strán sporu poznal lebo žije v Obci I., často ich

navštevoval, pomáhal im okolo domu, pretože boli starí a bezvládni. Pri návštevách sa rozprávali
o rôznych osobných a rodinných veciach. Po umiestnení L. A. v domove seniorov ju navštívil spolu
so svojim nadriadeným, žalovaným v 2. rade asi dvakrát, bolo to začiatkom roka 2019. Rozprávali
sa spolu o rôznych veciach, vypytovala sa na jeho rodinu, na deti, na známych. Komunikácia bola
podľa svedka absolútne v poriadku. L. A. bola pri zmysloch, hovorila súvisle, zrozumiteľne. Pred ním
sa však nezmieňovala o svojom úmysle previesť majetok na manžela. Okolnosti uzavretia darovacej

zmluvy svedkovi známe neboli. Nemal vedomosti o tom, či L. A. užívala lieky, keď bola umiestnená
v zariadení pre seniorov. V domove seniorov bola umiestnená, pretože bola chorá, boleli ju nohy ale
o iných chorobách vedomosti nemal.

30. Výsluchom svedka K. S. súd zistil, že matku žalobkyne osobne poznal. Bola to nevlastná babka

jeho manželky a nevlastná mama jeho svokra, žalovaného v 2. rade. Svedok napriek tomu, že má trvalý
pobyt v K., s manželkou býva v Obci F. D., ktorá je vedľajšou dedinou. F. I. a F. D. je malá vzdialenosť,
preto veľmi často chodievali navštevovať L. A. v čase, keď ešte bývala vo Viničkách. Zabezpečovali jej
lieky, pomáhali vo všetkom. Niekedy jej priniesli aj stravu. Boli často v kontakte. V poslednom období,
keď bývali spolu s manželom vo Viničkách, bolo potrebné sa o nich starať, lebo boli v pokročilom veku

a mali zdravotné problémy, ale manžel starostlivosť o manželku už nezvládal preto ju umiestnil do
zariadenia pre seniorov. Svedok tvrdil, že spolu s manželkou babku navštevovali aj v tomto zariadení. Pri
návštevách sa mu zdala v poriadku. Nehovorila o svojom úmysle uzatvoriť darovaciu zmluvu a previesť
svoj majetok na manžela. Pri návštevách v zariadení sa informovala o kauze svedkovho otca, ktorá
bola medializovaná. Vedela, že majú vinárstvo, že jeho otec má problémy a chcela vedieť, ako sa

tá kauza vyvíja. Hovorila skôr o veciach rodinného charakteru. Pri týchto návštevách nezistil, že by
L. A. bola v zlom zdravotnom stave, resp. že by bola dezorientovaná, blúznila by alebo by hovorila
nezrozumiteľne. Všetci čo ju dobre poznali vedeli, že má svojskú povahu, veľmi rada a veľa hrešila
ale oni to v rodine akceptovali. Svedok nemal vedomosti o tom, na čo sa liečila, aké lieky užívala, aké
zdravotné problémy mala, pretože to všetko riešil jeho otec. Svedok nemal vedomosti o tom, že jej

diagnostikovali Alzheimerovú chorobu a Alzheimerovú demenciu.

31. Z potvrdenia Seniormed, n.o. Veľký Horeš zo dňa 30.01.2023 (č.l. 295) súd konštatuje, že L. A.
bola umiestnená v tomto zariadení od 19.01.2019 do 11.12.2019. V tomto období sa jej poskytovala
sociálna služba pobytovou formou celoročne. Úhrady za sociálnu službu a lieky hradil mesačne manžel

menovanej ako aj všetky záležitosti týkajúce sa pobytu pani L. A. boli konzultované s jej manželom.

32. Z oznámenia ošetrujúceho lekára L. A., F. F. I., konateľky MED-OPTI s.r.o. Kráľovský Chlmec zo
dňa 08.02.2023 (č.l. 302) súd konštatuje, že zasiela lekársky nález zo dňa 15.02.2019 vypracovaný
neurológom MUDr. Vojtechom Czokolyom o zdravotnom stave L. A.. Zároveň predkladá interný

nález Nemocnice s poliklinikou n.o. Kráľovský Chlmec vypracovaný MUDr. Anikou Oroszovou dňa
31.10.2019.Konštatuje,ževzdravotnejdokumentáciinebohejL.A.sanenachádzajúinélekárskenálezy
z roku 2019, ktoré by preukázali zdravotný stav pacientky. Menovaná bola hospitalizovaná v NsP n.o.
Kráľovský Chlmec na internom oddelení v roku 2019 a 2018.

33. Z lekárskej správy F. Q. P., lekárky internej ambulancie B. B. Kráľovský Chlmec zo dňa
31.10.2019 vyplýva, že objektívne bola pacientka normostickej postavy, bez ciamózy, mala spomalené
psychomotorické tempo, dezorientovaná miestom, v aktívnej sediacej polohe, neschopná chôdze, bola
afibrilná.

34. Zo správy MUDr. Vojtecha Czokolyho, neurológa Medicentrum Lipa s.r.o. Kráľovský Chlmec zo
dňa 15.02.2019 (č.l. 305) vyplýva, že pacientka bola v tom čase už ležiaca. Komunikácia s okolím
bola veľmi defektná, mala úplne spomalené psychomotorické tempo. Pacientka bola ležiaca. V závere
správy sa konštatuje, že ide o dementný syndróm ťažkého stupňa zmiešanej etiol DAT a vaskulárnaetiol st.p.NCMP s ľavostrannou hemiparezou, úplná inkontinencia III. stupňa. Pacientka bola v plnom
rozsahu odkázaná na starostlivosť druhej osoby, vhodná k pobytu v zariadení sociálnej starostlivosti,
odkázaná na starostlivosť druhej osoby.

35. Súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a určil znalkyňu F.
S. D., H., ktorej uložil, aby posúdila, či:
- v čase uzavretia darovacej zmluvy a zriadení vecného bremena N26/2019 zo dňa 08.02.2019 trpela
darkyňa L. A., C. M., zomr. XX.XX.XXXX duševnou poruchou. Ak áno, ako sa toto ochorenie prejavuje

a aké má príznaky,
- ak trpela v tom čase duševnou poruchou, či bola schopná posúdiť následky svojho konania (zmysel
darovania, vecného bremena, to že sa zbavuje majetku bez finančnej náhrady a práva doživotného
a bezplatného bývania v nehnuteľnosti),
- či je použiteľná a platná norma v tabuľke na č.l. 9 spisu a vyšetrenie MMSE a či sa z nich vychádza
pri hodnotení zdravotného stavu pacienta a vypracovaní znaleckého posudku,

- ak je tomu tak, nech určí počet bodov a vyhodnotí vyšetrenie L. A. v čase uzatvárania darovacej zmluvy,
t.j. dňa 08.02.2019.

36. Zo znaleckého posudku č. 18/2023 F. S. D., H. z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria
zo dňa 26.05.2023 súd konštatuje, že znalec súhrnne v posudku zdôrazňuje, že u posudzovanej

L. A. v rodinne anamnéze je predpokladaný výskyt neuropsychickej záťaže v zmysle demencie.
Diagnóza Demencie zmiešanej etiológie pri Alzheimerovej chorobe (berúc do úvahy anamnézu náhlej
cievnej mozgovej príhody, kardiovaskulárnych ochorení) bola stanovená v marci 2018, pričom jej
vznik možno datovať aspoň pol roka predtým, teda jeseň 2017 (berúc do úvahy nie kontinuálny ale
skokovitý typický charakter priebehu tohto typu demencie, ostrovčekovité zlepšenie (marec a máj

2018 vs november 2018) a taktiež verifikáciu zobrazovacími metódami - CT vyšetrenie mozgu
a neskôr MRI mozgu. Klinický obraz už v marci 2018 zodpovedá minimálne stredne až ťažkému
typu demencie, čo dokumentuje aj výskyt amentiformných stavov a tiež nastavenie liečby mementínom
určeným pre stredne a ťažké priebehy dementného syndrómu v kombinácii s diapridom – indikovaným
o. i. pri behaviorálnych prejavov dementného syndrómu. Po prijatí do sociálneho zariadenia dňa

19.01.2019, podľa zdravotníckeho personálu a podľa vyplneného dotazníka posudzovaná nemala
zachovanú kvalitu vedomia. Nedostatočne vnímala svoj zdravotný stav, nepoznala svoje ochorenie,
nebola správne orientovaná miestom, osobou, časom ani situáciou, mala spomalené myslenie, poruchy
pamäti, amnéziu a len čiastočne zachovanú pozornosť, nedokázala čítať ani písať, nepoznala hodnotu
peňazí, nedokázala hospodáriť ani s určitou čiastkou financií, nezvládala nákupy ani cestovanie

dopravnými prostriedkami a bola aj verbálne agresívna, nedostatočne sebestačná v hygienických
úkonoch pri obliekaní. Posudzovaná bola dňa 15.02.2019 (teda 7 dní po údajnom podpísaní zmluvy),
vyšetrená neurológom za účelom posúdenia stavu k umiestneniu v zariadení sociálnych služieb,
pričom počas vyšetrenia pacientka bola ležiaca, somnolentná, dezorientovaná, slovný kontakt veľmi
sťažený, nepoznáva ani vlastných príbuzných. Z vyžiadanej mailovej komunikácie vyplýva, že počas

pobytu stav posudzovanej sa postupne zhoršoval. Slovný kontakt s pacientkou bol takmer nemožný,
výrazný bradipsychizmus. Pacientka postupne chradla, napriek odbornej opatrovateľskej starostlivosti
09.12.2019 došlo k exitu.

37. Znalec na súdom položené otázky v závere znaleckého posudku odpovedá nasledovne:

a) posudzovaná trpela Alzheimerovou demenciou – zmiešaný typ – ťažkým stupňom, ktorá sa
prejavovala kognitívnym a mnestickým úbytkom v zmysle novo aj staro pamäte, tranzitórnymi,
amentiformnými stavmi, poruchami orientácie auto aj alopsychickej, zníženým úsudkom, poruchami
pozornosti, bradypsychizmom, behaviorálnymi prejavmi, narušením celkového fungovania a podstatne
zníženou sebaobslužnosťou a samostatnosťou

b) v kontexte tejto vážnej progresívnej duševnej poruchy posudzovaná nechápala a nemohla posúdiť
zmysel a následky svojho konania v súvislosti s väčšinou právnych úkonov vrátane zmyslu darovania
vecnéhobremenatoho,žesazbavujemajetkubezfinančnejnáhradyaprávadoživotnéhoabezplatného
bývania v nehnuteľnosti
c) znalec konštatuje, že tabuľka na č.l. 9 spisu je platná a vyšetrenie MMSE je iba orientačné, pomocné

vyšetrenie, iba na jeho základe sa nedá určiť diagnóza ale pri skóre 17 už ide o jasné patologické
vymedzenie korešpondujúce so stredne ťažkým až ťažkým stupňom organického poškodenia centrálnej
nervovej sústavy dementným syndrómomd) znalec konštatoval, že bez priameho vyšetrenia je veľmi náročné určiť počet bodov a vyhodnotiť
vyšetrenie posudzovanej L. A. v čase uzatvorenia darovacej zmluvy, t.j. 08.02.2019 ale vychádzajúc
z neurologického vyšetrenia zo dňa 15.02.2019 a zhodnotenia zdravotného stavu – dotazníka

zo dňa 19.01.2019 možno konštatovať, že v čase uzatvárania darovacej zmluvy dňa 08.02.2019
posudzovaná trpela ťažkým stupňom dementného syndrómu s významnými poruchami orientácie,
pamäte, poznávacích funkcií a skóre MMSE bolo orientačne významne znížené pod 15 bodov.

38. Žalobkyňa so znaleckým posudkom a jeho závermi súhlasila.

39. Žalovaný v 2. rade so znaleckým posudkom nesúhlasil nakoľko sa znalkyňa dostatočne v posudku
nevysporiadala so svedeckými výpoveďami svedkov vypočutých na pojednávaní a s prepúšťacími
lekárskymi správami lekárov a zdravotníckych zariadení. Žiadal, aby bola znalkyňa vypočutá k posudku
na pojednávaní.

40. Výsluchom znalkyne na pojednávaní súd zistil, že veľmi dôsledne preštudovala celú dokumentáciu,
súdnyspisažnadrámectoho,čomalakdispozícii,očomsvedčíajto,žekontaktovalaodborníkov,ateda
psychiatrov, ktorí sú zodpovední za posúdenie tohto stavu. Kontaktovala všetkých, ktorí v minulosti
vôbec prišli do kontaktu s posudzovanou L. A. alebo ju nejakým spôsobom vyšetrili. To znamená, že sa
pokúsila pátrať celú genézu vývoja psychického stavu aj to, akým spôsobom sa dostala do toho stavu,

v ktorom sa nachádzala v poslednom období.
40.1. Zdôraznila, že akékoľvek lekárske správy iného odborníka, než psychiatra a neurológa nie sú
dostatočne objektívne, nemajú takú výpovednú hodnotu, na základe ktorých by ako psychiater mohla
dospieť k jednoznačnému záveru. Čo sa týka zhodnotenia testu MMSE znalkyňa uviedla, že nie je
možné jednoznačne určiť hodnotu, pretože logika káže, že toto vyšetrenie sa vykonáva u živého človeka.

Nakoľko nemohla vyšetriť posudzovanú L. A., mohla vychádzať len z týchto podkladov, preto mohla
konštatovať a vyjadriť sa k tomu, aká je predpokladaná hodnota výsledku MMSE u nej. Tento test je
iba jednou z možností, ktorou sa orientuje pri vyšetrení poklesu pamäťových a kognitívnych funkcií. Na
základe tohto testu sa nikdy neurčuje diagnóza a to ani nie je bodom zlomu, ktorý by mal určovať v akom
konkrétne stave sa nachádzala pani L. A..

40.2. Znalkyňa zdôraznila, že pre znalecké dokazovanie bol najužitočnejší dôkaz to vyšetrenie
neurológom s týždňovým odstupom od spísania darovacej zmluvy. Ide o relevantný dôkaz pre
zhodnotenie duševného stavu nie obvodným lekárom alebo internistom, lebo oni nie sú špecialisti na
posudzovanie psychických funkcií ale neurológom ako najpríbuznejším odborom psychiatrie a zároveň
riaditeľom zariadenia, v ktorom bola L. A. umiestnená. Tento lekár konštatuje, že ako pri prijatí aj počas

celého pobytu bol u L. A. identický zdravotný stav ako pri vyšetrení zo dňa 15.02.2019. Darovacia zmluva
bola spísaná týždeň pred tým a konštatuje to takýmto spôsobom: „Pacientka už ležiaca, komunikácia
s okolím veľmi defektná. To znamená priam nemožná je úplne, síce je pri vedomí, to znamená že má
otvorené oči a dýcha a bije je srdce, ale na druhej strane nemá lucídne vedomie. To znamená kontakt
s okolím, s realitou je úplne stratený, je celkovo dezorientovaná vo všetkých jej položkách, to znamená

ako osobou, časom, miestom aj situáciou. Poloha je pasívna, to znamená nereaguje ani na verbálne
alebo daktílne podnety. Má výrazne spomalené psychomotorické tempo. Tento dementný syndróm
ťažkého stupňa zmiešanej etiológie ako Alzheimer vaskulárny podporený náhlou cievnou mozgovou
príhodou ľavostrannou hmytá okolie, demenciou, čo je podporené nielen formálne vyšetrenie anamnéze
ale čo je dôležitejšie, zobrazovacími metódami ako CT vyšetrenie mozgu a pod.“ Konštatuje, že v plnom

rozsahu je odkázaná na starostlivosť druhej osoby, vhodná k pobytu v zariadení a naozaj zodpovedá
nielen fyzickému ale predovšetkým psychickému stavu.
40.3. Znalkyňa konštatovala, že vzhľadom na veľmi krátky časový odstup ako bolo realizované
vyšetrenie neurológom F. M. a to v akom stave sa nachádzala pani A. týždeň predtým vysoko
korešponduje s tou pravdepodobnosťou, že skutočne ani v čase tohto právneho úkonu nebola schopná

posúdiť to aký úkon robí. Obdobie siedmich dní, ktoré uplynulo od uzavretia darovacej zmluvy,
k vyšetreniu tejto osoby neurológom MUDr. Czokolym je tak krátke obdobie, za ktoré sa zdravotný stav
nemohol natoľko rapídne zhoršiť, a preto je to podľa jej názoru nález hraničiaci s istotou, že zdravotný
stav posudzovanej osoby v čase spísania darovacej zmluvy bol totožný.

41. Z Notárskej zápisnice N26/2019, Nz 3878/2019 spísanej dňa 08.02.2019 na Notárskom úrade JUDr.
Rastislava Demetera v O. M. (č.l. 12) súd konštatuje, že do nej bola pojatá Darovacia zmluva a Zmluva
ozriadenívecnéhobremenamedzidarkyňouL.A.,C.M.,nar.XX.XX.XXXXnachádzajúcejsavtomčase
v zariadení pre seniorov špecializované zariadenie, zariadenie opatrovateľskej služby a denný stacionárSeniormed vo Veľkom Horeši a obdarovaným, povinným z vecného bremena G. A., nar. XX.XX.XXXX,
manželom darkyne. Na základe tejto darovacej zmluvy darkyňa darovala obdarovanému spoluvlastnícky
podiel 1- ina na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, k. ú. I. ako rodinný dom č. s. 209 (vrátane

všetkých súčastí a príslušenstva) postaveného na parc. č. 577/6 s pozemkami, parc. č. 577/1 - záhrada
vo výmere 248 m2, parc. č. 577/2 - záhrada vo výmere 248 m2, parc. č. 577/3 - orná pôda vo výmere
3065 m2 a parc. č. 577/6 – zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 50 m2.
V článku II. Zmluvy sa nachádza dohoda o darovaní, kde darkyňa daruje obdarovanému svoj podiel na
nehnuteľnostiach vyššie uvedených v celosti a obdarovaný tento dar od darkyne prijíma.

V článku V. Zmluvy je zakotvené vecné bremeno, v zmysle ktorého darkyňa L. A. ako oprávnená
zvecnéhobremenaaG.A.akopovinnýzvecnéhobremenasadohodli,ženehnuteľnostiopísanévbode
I. 1. notárskej zápisnice, t.j. k rodinnému domu č. s. 209 postaveného na parc. č. 577/6 a k pozemkom,
parc. č. 577/1, parc, č. 577/2, parc, č. 577/3, parc, č. 577/6 sa zriaďuje vecné bremeno v zmysle § 151n
Občianskeho zákonníka, a to bezodplatne v prospech L. A. ako oprávnenej z vecného bremena, podľa
ktorého oprávnená z vecného bremena L. A. má právo doživotného a bezplatného bývania, užívania

predmetnej nehnuteľnosti a to bez obmedzenia.

42. Z LV č. XXX, k. ú. I. súd konštatuje, že nehnuteľnosti parc. č. 577/1 – záhrada vo výmere 248
m2, parc. č. 577/2 – záhrada vo výmere 248 m2, parc. č. 577/3 – orná pôda vo výmere 3065 m2,
parc. č. 577/6 – zastavaná plocha a nádvorie s domom č. s. 209 na parc. č. 577/6 sú zapísané do

výlučného vlastníctva G. A., nar. XX.XX.XXXX, a to spoluvlastnícky podiel 1- ina na základe Rozhodnutia
o súpisnom čísle č. 17/2003, Z 1197/2003 titulom Kúpnej zmluvy R172/78 a spoluvlastnícky podiel 1-ina
titulom Darovacej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena N26/2019 zo dňa 08.02.2019, ku ktorej
bol vklad povolený pod V160/2019. Na liste vlastníctva v časti „C“ ťarchy je zaznamenané zriadenie
vecného bremena vo forme doživotného práva bývania, užívania rodinného domu č. s. 209 na parc. č.

577/6 a pozemkov registra KCN parc. č. 577/1, parc. č. 577/2, parc. č. 577/3, parc. č. 577/6 patriacich
v celosti bez obmedzenia v prospech darujúcej L. A., C. M., nar. XX.XX.XXXX.

43. Zo sobášneho listu G. A. (otca žalovaných) a L. D., C. M. (matky žalobkyne) súd konštatuje, že
manželstvo uzatvorili dňa 13.08.1988 na bývalom Miestnom národnom výbore v A. B. D..

44. Z Notárskej zápisnice spísanej na Štátnom notárstve v Trebišove dňa 14.02.1978, N80/78, Nz 99/78
súd konštatuje, že bola uzatvorená kúpna zmluva (č.l. 176), na základe ktorej F. F., ktorá sa osvedčila,
že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v k. ú. I. na LV č. XXX ako parc. č. 577/1 – záhrada
vo výmere 248 m2, parc. č. 577/2 – záhrada vo výmere 248 m2, parc. č. 577/3 – záhrada vo výmere 26

árov 47 m2, parc. č. 577/5 – záhrada vo výmere 26 árov 47 m2 v celosti predáva z vyššie uvedených
nehnuteľností parcely č. 577/1, 577/2 v celosti a z parcely č. 577/3 a 577/5 odpredáva časť, ktorá bola
vymeraná na základe geometrického plánu a výkazu plôch k parc. č. 577/3 – záhrada vo výmere 31
árov 15 m2 (geometrický plán zo dňa 27.02.1978, číslo zákazky 241–2-8-1/78) , a to G. A. a L. D. za
vzájomne dojednanú kúpnu cenu 14.400,- Kčs, ktorá bola vyplatená pred podpisom zmluvy. Kupujúci

hore uvedenú nehnuteľnosť za kúpnu cenu kupujú každý v 1-ine a zaväzujú sa vyhovieť všetkým
zákonným podmienkam. Táto kúpna zmluva bola registrovaná na ŠN v Trebišove pod R178/78 dňa
01.03.1978.

45. Zo žiadosti G. A. (otca žalovaných) zo dňa 22.11.1978 (č.l. 177) súd konštatuje, že bola adresovaná

vtedajšiemu ONV, poľnohospodárskeho odboru Trebišov, ktorou žiadosťou L. D. (matka žalobkyne) a G.
A. (otec žalovaných) žiadali o zmenu kultúry pozemku parc. č. 577/1, 577/2, 577/3 na LV č. XXX, k. ú. I.
za účelom výstavby garáže a chaty. K žiadosti pripojili list vlastníctva, geometrický snímok, potvrdenie
MNV Viničky, potvrdenie Vinárske závody Tŕňa.

46. Zo žiadosti o prevedenie kolaudácie zo dňa 14.04.1979 (č.l. 178) súd konštatuje, že G. A. a L. D.
požiadali odbor výstavby ONV v Trebišove o prevedenie kolaudácie v zmysle vyhlášky č. 50/78 Zb., a to
objektu – garáž a dielňa pre malotraktor a obrábacie náradie. Objekt sa nachádzal na parc. č. 577/3, k. ú.
I.. Žiadosť o stavebné povolenie bola predložená na ONV, odbor výstavby v Trebišove dňa 23.03.1978.
Skutočné zahájenie stavby bolo v novembri 1978, ukončenie stavby v marci 1979.

47. Na fotografiách (na č.l. 179 – 180) sa nachádza rozostavaná nehnuteľnosť v Obci I., ktorá bola
predmetom darovania čo potvrdili strany sporu . Na fotografii z č.l. 180 sa nachádzajú robotníci, medziktorými je aj žalovaný v 2. rade, ako aj vypočutý svedok I. B., ktorý to súdu potvrdil pri výsluchu ako aj
to, že dom sa budova v r. 1981- 1983.

48. Zo sobášneho listu G. A. a Q. F. súd konštatuje, že rodičia žalovaných sa sobášili dňa 29.05.1954.
Sobášny list bol vydaný matričným úradom Obce Novosad (č.l. 197).

49. Z úmrtného listu matky žalovaných Q. A., C. F. súd konštatuje, že zomrela dňa XX.XX.XXXX (č.l.
198).

50. Z rozhodnutia o prejednaní dedičstva po poručiteľke Q. A., C. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX v Trebišove sp. zn. D 982/87 zo dňa 23.12.1987 súd konštatuje, že bývalé Štátne notárstvo
v Trebišove prejednalo dedičstvo po tejto poručiteľke. V rámci dedičského konania určilo všeobecnú
cenu dedičstva na 215.092,- Kčs, dlhy zistené neboli. Štátne notárstvo schválilo dohodu o vyporiadaní
dedičstva, na základe ktorej dedičstvo, ktoré pozostávalo z pohľadávky dedičov voči pozostalému

manželovi vo výške 22.092,- Eur nadobudol syn poručiteľky G. A., domovú nehnuteľnosť v k.ú. K.
zapísanú na LV č. XXX ako parc. č. 3413/1, dom č.s. 1156 - zastavaná plocha vo výmere 1116 m2
nadobudli v rovnakom pomere G. A., I. A., G. A.. Iný majetok po poručiteľke v tomto dedičskom konaní
prejednaný nebol.

51. Zo sobášneho listu G. A. a L. D., C. M. súd konštatuje, že manželstvo uzatvorili na MNV v Strede
nad Bodrogom dňa 13.08.1988 (č.l. 202).

52. Súd požiadal Štátny archív v Košiciach, pracovisko Trebišov o zapožičanie spisu N80/78. ŠOKA
Trebišov dňa 04.11.2022 oznamuje súdu, že spis ŠN Trebišov R172/78 nebol v rámci vyraďovacieho

konania do archívu preradený. Zaslali súdu spis ŠN Trebišove N80/78, ktorý obsahuje aj záznamy spisu
R172/78. Súd konštatuje, že súčasťou zaslaných podkladov je doručenie kópia registrovanej notárskej
zápisnice R172/78 zo dňa 14.02.1978 týkajúce sa doterajšieho vlastníka F. F., C. O. a nadobúdateľov G.
A. a L. D., C. M. A. geodézie v Trebišove. V spise sa nachádza doručenka od Krajskej správy geodézie
a kartografie, pracovisko Trebišov ako dôkaz, že takáto listina im bola doručená dňa 11.03.1978.

Súčasťou zaslaných podkladov je dotazník a čestné vyhlásenie medzi zmluvnými stranami, ktoré
obsahuje údaj ohľadom predávajúcej a kupujúcich a prevádzaných nehnuteľností z čoho vyplýva, že
predmetomprevodubolazáhradanapestovaniezeleninyainýchplodínsuvedením,že natejtozáhrade
nie je plánovaná IBV. Zmluva bola registrovaná dňa 01.03.1978. Na tejto písomnosti sa nachádza
vyjadrenie MNV vo Viničkách, ktoré súhlasí s prevodom. MNV Viničky potvrdzuje, že dohodnutá cena

je primeraná. Zároveň je tam vyjadrenie orgánu územného plánovania, odboru výstavby ONV, v zmysle
ktorého z hľadiska územného plánu ONV Trebišov nemá námietku k prevodu parcely č. 577/3. Na
uvedených nehnuteľnostiach sa neuvažuje s výstavbou rodinného domu. Žiaduce je vyjadrenie odboru
PLVH-ONV v Trebišove. Nachádza sa na ňom aj vyjadrenie Štátneho majetku, n.p. v Strede nad
Bodrogom zo dňa 14.3.1978, v zmysle ktorého nemá námietky proti výstavbe rodinného domu vzhľadom

nato,žeŠM,n.p.nemázáujemotútopôdu.Súčasťouspisujeajvtedajšívýpiszevidencienehnuteľností
LV č. XXX, k. ú. I., kópia geometrického plánu z 08.02.1978 č. 241-2-8-1 ako aj rovnopis kúpnej zmluvy
N80/78, Nz 99/78. Súčasťou spisu je žiadosť o registráciu zmluvy N80/78, Nz 99/78 z 01.03.1978 ako
aj súhlas MNV vo Viničkách s prevodom poľnohospodárskej nehnuteľnosti zapísanej v k. ú. I. na LV č.
XXX ohľadom parc. č. 577/1, 577/2, 577/3 z ich doterajšieho užívateľa F. F. na žiadateľov G. A. a spol.

V archívnych záznamoch sa nachádza aj rozhodnutie o vyrubení notárskeho poplatku F. F. vo výške
1.440,- Kčs.

53. Z potvrdenia zariadenia Seniormed n.o., Hlavná 2/2, Veľký Horeš zo dňa 30.01.2023 (č.l. 295) súd
konštatuje, že L. A., C. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX bola umiestnená v tomto zariadení

a poskytovali sa jej sociálne služby v období od 19.01.2019 do 11.12.2019.

54. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

55. Podľa § 34 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej

len „OZ“) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.56. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

57. Podľa § 38 ods. 2 OZ takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá
ju robí na tento právny úkon neschopnou.

58. Podľa § 40a O (prvá a druhá veta), ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589,a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,

kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil.

59. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

60. Podľa § 132 ods. 1, 2 OZ, vlastníctvo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
(2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom
určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

61. Predmetom sporu bol nárok žalobkyne na určenie, že vec patrí do dedičstva po jej nebohej matke
tvrdiac, že v čase smrti bola vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorú v minulosti neplatne darovala svojmu
manželovi. Darovaciu zmluvu považovala za neplatnú poukazujúc na ust. § 38 OZ, podľa ktorého
je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou.

61.1. V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľke musel súd v prvom rade skúmať
ako predbežnú otázku platnosť právneho úkonu, a to darovacej zmluvy, na základe ktorej matka
žalobkyne previedla svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach na svojho manžela,
otca žalovaných. Bolo potrebné skúmať, či takýto právny úkon bol platný berúc do úvahy zdravotný stav
darkyne, ktorá ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, dlhšiu dobu trpela psychickou poruchou.

61.2. Okrem toho sa súd musel vysporiadať aj so spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva darkyne
L. A. k darovanej nehnuteľnosti. Súd zistil, že otec žalovaných bol dva krát ženatý. Počas prvého
manželstva s Q. A. začal stavať rodinný dom vo Viničkách s matkou žalobkyne, s ktorou už v tom čase
udržiaval známosť. K výstavbe nehnuteľnosti a kúpe pozemku, na ktorom sa dom postavil, zapísaných
na LV č. XXX, k.ú. I. došlo teda počas jeho manželstva s Q. A.. Napriek tomu z listinných dôkazov

vyplynulo, že o kolaudáciu nehnuteľnosti požiadali matka žalobkyne a otec žalovaných príslušné orgány,
a to v čase, keď bol ešte ženatý s Q. A.. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX,
k.ú. I. svedčilo v prospech L. A. a G. A. lebo spoločne do podielového spoluvlastníctva kúpili od F. F.
pozemky, na ktorých neskôr postavili dom č.s. 209, ktorý bol v KN zapísaný ako ich spoločné vlastníctvo
a ich podiely boli rovnaké. Súd dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že vlastnícke právo matky

žalobkyne nebolo v minulosti nikým spochybnené, matka žalovaných sa nedomáhala určenia, že vec
patrí do BSM s jej vtedajším manželom ako ani jej deti sa nedomáhali určenia, že vec patrí do dedičstva
po ich matke je potrebné mať za to, že matka žalobkyne, vychádzajúc z údajom katastra nehnuteľností
sa považuje za vlastníčku nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. I. lebo ich nadobudla kúpou
a vytvorením novej veci – výstavbou (originálnym spôsobom) a po získaní povolenia od príslušných

orgánov bola spolu s otcom žalovaných zapísaná za podielovú spoluvlastníčku nehnuteľností čo
doposiaľ nikto rozporoval. Kúpna zmluva zo dňa 14.2.1978 N80/79, Nz 99/78 preukazuje, že matka
žalobkyne a otec žalovaných nadobudli kúpou do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti od F. F.
a spoločne jej zaplatili kúpnu cenu. Táto kúpna zmluva bola registrovaná na ŠN Trebišov dňa 1.3.1978
pod RI78/78 vyplývalo aj z listu vlastníctva LV č. XXX, k.ú. I. kde ako titul nadobudnutia sa uvádza

táto kúpna zmluvy. Za ďalší titul nadobudnutia vlastníckeho práva sa uvádza rozhodnutie o pridelení
súpisného čísla č. 17/2003 Z 1197/2003. Tieto skutočnosti utvrdili súd v tom, že vlastnícke právo L.
A. a G. A. bolo preukázané hodnoverných spôsobom, vyplývalo z údajov v KN, ktoré sa považujú za
platné kým sa nepreukáže opak, preto ich súd považoval za podielových spoluvlastníkov, ktorí mali
právo predmet svojho vlastníckeho práva držať, užívať, nakladať s ním a požívať jeho plody. V konaní

nebolo preukázané, že by matka žalovaných v minulosti využila právo domáhať sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu – kúpnej zmluvy zo dňa 14.2.1978, platnosť právneho úkonu nebola spochybnená
ani v minulosti ani neskôr teda platí právny stav, ktorý vyplýval z aktuálneho listu vlastníctva, ktorýdeklaroval podielové spoluvlastníctvo L. A. a G. A. k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k.ú. I.
pred darovaním na základe darovacej zmluvy zo dňa 8.2.2019.
61.3.V súvislosti s relatívnou neplatnosťou právneho úkonu súd udáva, že právny úkon, ktorý má vadu

majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka,
sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu
ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak
sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho
začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo

vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon
platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej
povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť. Z toho teda vyplýva, že správa katastra je zásadne
povinná, ak niet dovolania sa relatívne neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez
ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný.
61.4. Matka žalovaných sa v minulosti nedovolávala relatívnej neplatnosti právneho úkonu – kúpnej

zmluvy zo dňa 14.2.1978 preto tento právny úkon sa považuje za platný so všetkými dôsledkami z neho
vyplývajúcimi, teda založil vznik podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom
kúpy medzi matkou žalobkyne a otcom žalovaných. To bolo premietnuté aj do LV č. XXX, k.ú. I., z ktorého
vyplývalo aj to, že tieto osoby boli zapísané ako podieloví spoluvlastníci aj k rodinnému domu č.s.
209 a nakoľko v konaní žalovaní opak tohto tvrdenia a právneho stavu nepreukázali, je potrebné ho

považovať za zákonný , relevantný a vychádzať z neho.
61.5. O tom, že predmetné nehnuteľnosti neboli považované za majetok patriaci do BSM rodičov
žalovaných svedčí aj dedičské rozhodnutie po matke žalovaných, z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosti
vo I. predmetom dedenia neboli a ani neskôr sa nikto nedomáhal určenia, že patria do dedičstva po
rodičoch žalovaných.

61.6. Úlohou súdu bolo aj zistiť, či L. A. bola dňa 8.2.2019 spôsobila nakladať s predmetom svojho
vlastníckeho práva, teda či bola spôsobilá k právnemu úkonu, na základe ktorého sa bezplatne zbavila
svojho majetku, ktorý previedla na manžela, teda či tento právny úkon, vzhľadom na jej zdravotný stav,
možno považovať za platný so všetkými právnymi dôsledkami z toho vyplývajúcimi.

61.7. Súd vychádzal zo záverov rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 154/2010, v zmysle ktorého súd musí
zistiť, či poručiteľ ku dňu smrti bol vlastníkom veci, o ktorej prebieha konanie, že patrí do dedičstva.
V danom prípade tomu tak nebolo, lebo pred smrťou poručiteľka majetok darovala svojmu manželovi,
a tak súd musel nutne skúmať, či spôsob, ktorým sa majetku zbavila bol zákonný, či bola na tento
právny úkon spôsobilá, či vedela rozpoznať následky svojho konania, teda či právny úkon, ktorým sa

bezodplatne svojho majetku zbavila v prospech manžela, môže byť považovaný za platný právny úkon.
Na túto okolnosť bolo zamerané rozsiahle dokazovanie, výsledkom ktorého bolo zistenie, že Darovacia
zmluva a Zmluva o zriadení vecného bremena N26/19 zo dňa 08.02.2019, na základe ktorej matka
žalobkyne, darkyňa darovala svoj spoluvlastnícky podiel 1 na predmetných nehnuteľnostiach svojmu
manželovi, obdarovanému (otcovi žalovaných) je podľa § 38 OZ absolútne neplatným právnym úkonom,

lebo v čase darovania darkyňa trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila pre tento úkon neschopnou.
K takémuto záveru dospel znalec ustanovený súdom MUDr. Dagmar Breznoščáková, PhD. v znaleckom
posudku č. 18/2023 zo dňa 26.05.2023 ale svoje zistenia znalec skonštatoval aj do zápisnice pri
výsluchu na súde. Konštatoval, že darkyňa trpela Alzheimerovou demenciou zmiešaného typu ťažkého
stupňa, ktorá sa prejavovala kognitívnym a mnestickým úbytkom v zmysle novo aj staro pamäti,

tranzitórnymi, amentiformnými stavmi, poruchami orientácia auto aj alypsychickej, znížením úsudkom,
poruchami pozornosti, bradipsychizmom, behaviorálnymi prejavmi, narušením celkového fungovania
a podstatne zníženou sebaobslužnosťou a samostatnosťou. Posudzovaná nechápala a nemohla
posúdiť zmysel a následky svojho konania v čase uzatvorenia darovacej zmluvy dňa 08.02.2019. Trpela
ťažkým stupňom dementného syndrómu s výraznými poruchami orientácie pamäti, poznávacích funkcií

aj úsudku, nevedela a nemohla posúdiť zmysel a následky svojho konania.

62. Súd hodnotil vykonané dôkazy a svoje rozhodnutie oprel o závery znaleckého dokazovania lebo
zistenia znalca psychiatra boli natoľko závažné, že svedecké výpovede, ktoré mali slúžiť v prospech
žalovaných, boli týmto znaleckým posudkom absolútne vyvrátené. Znalec, ktorý bol vypočutý pred

súdomskonštatoval,žežiadeninýlekárvrámcipredmetusvojejodbornosti,tedainternista,chirurgalebo
všeobecný lekár nie je oprávnený posudzovať psychický stav pacienta, preto najdôležitejšie informácie
na podanie znaleckého posudku znalkyni slúžili lekárske správy neurológa MUDr. Vojtecha Czokolyho,
ktorý L. A. posudzoval 7 dní po uzatvorení darovacej zmluvy pre účely umiestnenia v zariadení preseniorov, kde konštatoval u nej vyššie uvedené skutočnosti a keďže darovacia zmluva bola uzatvorená
veľmi krátko pred týmto kompletným neurologickým vyšetrením, a to 7 dní, s pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou možno tvrdiť, že za takýto krátky 7 dňový úsek nemohlo dôjsť k tak rapídnemu

zhoršeniu zdravotného stavu u pani L. A., preto jej zdravotný stav musel byť totožný už v čase, keď
právny úkon vo forme darovacej zmluvy za prítomnosti notára vykonala.
62.1 Notár pri výsluchu tvrdil, že nemal pocit, že by darkyňa trpela duševnou chorobou ale prehlásil, že
túto skutočnosť nezisťoval, nepreveroval si jej zdravotný stav ani u zdravotníckeho personálu v zariadení
pre seniorov ani iným spôsobom, vychádzal iba z vlastného pocitu, ktorý nadobudol vtedy, keď ju v deň

podpisu darovacej zmluvy videl a prehovoril s ňou pár slov. Svedeckú výpoveď notára súd hodnotil tak,
že notár nie je lekár ani psychiater, nie je spôsobilý ani oprávnený posudzovať duševný stav zmluvných
strán právneho úkonu, preto jeho svedecká výpoveď ohľadom zdravotného stavu darkyne L. A. nemohla
byť smerodajná v tomto konaní.
62.2. Svedeckú výpoveď O. A. nepovažoval súd za vierohodnú, a to z toho dôvodu, že svedkyňa
vypovedala o zdravotnom stave L. A. koncom roka 2018, pred Vianocami tvrdiac, že bola absolútne

v poriadku, že komunikovala súvisle, súrodo a bez problémov, hoci v tom čase táto osoba nebola ešte
umiestnená v zariadení pre seniorov, lebo ako to vyplynulo z potvrdenia Seniormed n.o. Veľký Horeš,
k jej umiestneniu v tomto zariadení došlo oveľa neskôr, a to až 19.01.2019, teda výpoveď svedkyne
o jej stave a komunikovaní s ňou krátko pred Vianocami 2018 nemohol zobrať súd do úvahy, lebo v tom
čase v zariadení nebola, a teda z toho vyplýva, že ju ani nemohla navštevovať a nemohla mať žiadne

poznatky o tom, v akom stave sa nachádzala.
62.3. Ostatné svedecké výpovede p. S. a p. O. súd hodnotil so zreteľom na ich rozpoznávaciu schopnosť
vnímať stav umiestnenej v čase ich návštevy u nej berúc do úvahy, že nemajú lekárskej vzdelanie, nie sú
odborne zdatní posúdiť stav umiestnenej ako ani vplyv liekov, ktoré užívala, pretože ani jeden z týchto
svedkov detailné informácie o zdravotnom stave, užívaní liekov a o stave umiestnenej L. A. vedomosti

nemal.
62.4. Výpoveď svedkyne O. O. bola tak isto zmätočná, hoci tvrdila, že zdravotný stav L. A. bol zlý,
nepoznávala ľudí, hovorila od veci, nesúrodo, pripútaná k lôžku , nemalo to pre súd vysokú výpovednú
hodnotu práve preto, že aj táto svedkyňa popisovala stav L. A. začiatkom r. 2018 kedy táto v zariadení
pre seniorov ešte nebola, teda svedkyňa sa zrejme mýlila v čase preto jej výpoveď nebola pre súd

smerodajná.
62.5.SvedeckúvýpoveďI.B.súdposudzovalsohľadomnato,žeideobývaléhozaťaL.A.alevzhľadom
k tomu, že popisoval zdravotný stav menovanej začiatkom r. 2019 zhodne ako to vyplynulo zo záverov
znaleckého dokazovania, súd mu uveril a považoval jeho výpoveď za významnú.
62.6 Rovnako hodnotil súd aj svedeckú výpoveď O. R., ktorá opísala svoje poznatky o zdravotnom stave

L. A. začiatkom r. 2019, čo korešpondovalo so zisteniami znalca preto aj tejto svedkyni súd uveril jej
tvrdeniam a považoval ich za zodpovedajúce realite.
62.7. Súd však oprel svoje rozhodnutie o znalecký posudok, ktorý považoval za najdôležitejší zo
všetkých vykonaných dôkazov. Znalec jednoznačne ustálil, že L. A. v čase uzatvárania darovacej
zmluvy, trpela vážnou duševnou poruchou preto právny úkon, ktorý urobila dňa 8.2.2019 je absolútne

neplatnýmprávnymúkonom.Ztohotedavyplýva,ženazákladenehonemohlodôjsťkplatnémuprevodu
spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach na otca žalovaných, teda v čase smrti L.
A. tieto nehnuteľnosti ešte vlastnila, a preto súd určil, že patria do dedičstva po nej.
62.8. Pre úplnosť súd dodáva, že úlohou znalca nebolo konfrontovať svedkov s vlastnými zisteniami,
posudzovať ich tvrdenia a hodnotiť to čo pri návštevách L. A. aktuálne zistili. Hodnotenie dôkazov

je úlohou výlučne súdu. Znalec mal v znaleckom posudku zodpovedať na súdom položené otázky
a znalecké skúmanie zamerať presne určeným smerom. Pokiaľ teda niektoré svedecké výpovede
nekorešpondovali so zisteniami znalca bolo to zapríčinené tým, že laický pohľad nemôže postačovať
v situácii kde je potrebné odborne posúdiť duševný stav človeka, preto posúdenie lekára – psychiatra
je v danom prípade relevantnejšie ako laický názor svedka, ktorého tvrdenia vychádzajú iba z jeho

vlastných pocitov bez poznania skutočnej pravdy.

63. Žalovaný v 3. rade bol otcom ( obdarovaným) platne vydedený, ale žalobu o neplatnosť vydedenia
na súd nepodal. Akceptoval poslednú vôľu svojho otca a nebránil sa žalobou na súde.
63.1. V konaní, ktorého predmetom je určenie, že vec patrí do dedičstva musia však všetci dedičia

vystupovať v postavení nútených procesných spoločníkov ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn.
9Co 74/2021, v zmysle ktorého: „Nakoľko predmetom konania o určenie, že vec patrí do dedičstva,
je celá vec (prípadne spoluvlastnícky podiel na veci), a keďže až do rozhodnutia o dedičstve treba za
vlastníka veci (§ 460 Občianskeho zákonníka) považovať všetkých do úvahy prichádzajúcich dedičov,a teda nemožno žalovať o určenie, že do dedičstva po poručiteľovi patrí iba dedičský podiel žalobcu
k takejto veci, keďže ho v danom štádiu nemožno vymedziť, musia všetci dedičia v konaní o určenie, že
vec patrí do dedičstva, vystupovať v postavení nútených procesných spoločníkov (§ 78 CSP)“.

63.2. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný v 3. rade musel byť označený za stranu sporu. Spolu so
žalovanýmiv1.a2.radetvorili nútenéprocesnéspoločenstvo,atoajvtedy,akbolotcom(obdarovaným)
platne vydedený. Táto skutočnosť mala však význam pri rozhodovaní o trovách konania.

64. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu, ale iba voči žalovanému v 1. a 2. rade, ktorí tým, že
prehrali spor, budú musieť žalobkyni nahradiť trovy súdneho konania.
64.1. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa
64.2. Ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu zvážiť všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,
zobrať do úvahy dôvody hodné osobitné zreteľa a výnimočne nepriznať nárok na náhradu trov súdneho

konania tej strane sporu, ktorá by inak na náhradu takýchto trov konania mala v zmysle príslušných
zákonných ustanovení právny nárok. Toto procesné ustanovenie je výnimkou zo zásady zodpovednosti
za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie.
64.3. Zákon dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti, neuvádza ani exemplifikatívne.
Výklad podmienok umožňujúcich aplikovanie tohto ustanovenia ponecháva na súdnu prax, ktorá uvádza

príkladmo ako dôvody hodné osobitného zreteľa neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a
priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, osobné,
majetkové a sociálne pomery strany sporu. Ustanovenie § 257 CSP nie je predpis, ktorý by zakladal
možnosť jeho voľnej aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je

potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (uznesenie NS SR vo
veci sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010, sp. zn. 3MCdo 46/2012).Dôvody hodné osobitného
zreteľa teda buď spočívajú v dôvodoch na strane sporovej strany alebo v okolnostiach prejednávaného
sporu. Aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú aj dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý
musí byť v rozhodnutí odôvodnený. V rozhodnutí o nepriznaní trov konania z dôvodu použitia § 257 CSP
musí byť jednoznačne konkretizované, v čom ide o výnimočný prípad a aké boli dané dôvody hodné
osobitného zreteľa z hľadiska použitia citovaného ustanovenia (R 82/2006, Rozsudok NS SR, sp. zn.
3 M Cdo 5/2006).

64.4. Súd zohľadnil to, že žalovaný v 3. rade musel v postavení núteného procesného spoločníka
vystupovaťvkonanípretohocibolažalobkyňavkonaníúspešná,zdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa,
ktoré spočívajú v jeho procesnom postavení núteného procesného spoločníka na strane žalovaných,
žalobkyni voči nemu nárok na náhradu trov konania nepriznal .

65. V priebehu konania vznikli trovy na strane štátu lebo časť znalečného (vo výške 36,51 €) bola
vyplatená zo štátnych prostriedkov preto podľa § 259 CSP súd štátu priznal nárok na náhradu trov
konaniavrozsahu100%vočižalovanýmv1.a2.rade.Voči žalovanémuv3.rade,zdôvodovuvedených
v bode 63.3. rozsudku, súd štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).Odvolaciedôvodyadôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.
1 CSP).

2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP)

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.