Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111201508
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7111201508.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov
JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávneného: BL Finance, s.
r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 307 683, zastúpený spoločnosťou
SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti
povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX B., zastúpený JUDr. Martinou Gombosovou,

advokátkou so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Dagmar
Kováčovou, so sídlom Záhradnícka 46, 821 08 Bratislava pod EX 2903/2019, o vymoženie 642,66 eur
s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 10.11.2022,
č. k. 16Er/247/2011-147, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie
exekúcie zo dňa 07.02.2022 zamietol.

II. Oprávnenému priznáva proti povinnému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa
28.10.2018 zamietol (výrok I.) a návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 07.02.2022 zamietol
(výrok II.).

2.Vodôvodneníuviedol,ženazákladenávrhuoprávnenéhonavykonanieexekúcieaexekučnéhotitulu,
ktorýmjerozsudokOkresnéhosúduKošiceIzodňa25.09.2009,sp.zn.30Cb/3/2008,poverilvykonaním
exekúcie vo veci pôvodného súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása poverením č. 5802 069941 zo
dňa 02.02.2011. V priebehu exekúcie povinný podal dva návrhy na zastavenie exekúcie. Návrhom na
zastavenie exekúcie zo dňa 30.12.2018 žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu, že je proti nemu vedených

viacero exekúcií s celkovou vymáhanou sumou viac ako 27 000,- eur bez príslušenstva a vzhľadom na
uvedené ani predmetná exekúcia nemôže byť úspešná. Návrhom zo dňa 08.02.2022 žiadal exekúciu
zastaviť podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní, pričom namietal,
že by v posledných 18 mesiacoch pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona uhradil na účet súdnej
exekútorky akúkoľvek sumu. Súdna exekútorka k návrhu povinného uviedla, že dňa 15.12.2021 bola
z účtu povinného zrazená suma 160,26 eur, a teda pohľadávka oprávneného v predmetnej exekúcii

nie je nevymožiteľná. Súd prvej inštancie citoval § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že k zastaveniu exekúcie
pre nemajetnosť povinného nemožno pristúpiť len z dôvodu, že povinný o sebe vyhlási, že je nemajetný.
Nemajetnosť povinného musí byť v konaní preukázaná dostatočným a hodnoverným spôsobom,
pričom preskúmanie nemajetnosti povinného a prípadné podanie podnetu na zastavenie exekúcie
voči povinnému z dôvodu jeho nemajetnosti je vecou povereného súdneho exekútora, ktorý vlastným

šetrením zisťuje majetok povinného za účelom jeho následného zexekvovania. Keďže povinný v konaní
nepreukázal svoju nemajetnosť, súd prvej inštancie jeho návrh na zastavenie exekúcie z 28.10.2018zamietol. V ďalšom súd prvej inštancie skúmal, či v konaní nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie
ex lege podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorý má prednosť
pred ustanoveniami Exekučného poriadku. Uviedol, že tým, že povinný podal dňa 28.10.2018 návrh

na zastavenie exekúcie, došlo k predĺženiu rozhodnej doby podľa § 4 ods. 2 písm. b) citovaného
zákona tam, kde uplynutie rozhodnej doby 5 rokov bolo jediným dôvodom na zastavenie starej exekúcie
zo zákona. Z uvedeného dôvodu nedošlo k zastaveniu posudzovanej exekúcie ex lege a teda návrh
povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 07.02.2022 je nedôvodný. Preto súd prvej inštancie aj tento
návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

3. Proti druhému výroku tohto uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie povinný a žiadal rozhodnutie
v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Povinný namietal, že súd prvej inštancie o jeho návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 07.02.2022
rozhodol jediným výrokom, aj keď povinný v návrhu uplatnil dva dôvody na zastavenie exekúcie, a to

jednak podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a potom aj podľa
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Poukázal na to, že súdna exekútorka vo veci nevydala
upovedomenie o zastavení starej exekúcie, keďže evidovala od povinného úhradu vo výške 15,- eur
zo dňa 18.12.2019, čím vznikla absolútna prekážka pre zastavenie danej exekúcie ex lege. Povinný
namietal, že uvedenú platbu nehradil a z listín založených v spise, predovšetkým z evidenčného hárku

pošty nie je zrejmé, kto túto platbu vykonal a v prospech ktorej exekúcie. Povinný mal podozrenie,
že k uvedenej platbe došlo podvodne za účelom vyňatia predmetnej exekúcie z pôsobnosti zákona č.
233/2019 Z. z. V prípade, ak by aj súd prvej inštancie nezistil dôvod na zastavenie exekúcie podľa
citovaného zákona, mal skúmať, či v danom prípade nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. g) a h) Exekučného poriadku a o tomto rozhodnúť samostatným výrokom.

5. Oprávnený vo vyjadrení k podanému odvolaniu zotrval na svojich tvrdeniach uvedených vo vyjadrení
zo dňa 01.06.2022. Uviedol, že povinný v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, jeho
odvolanie považoval za účelové s úmyslom zbaviť sa povinnosti plniť svoje záväzky z exekučného titulu
voči oprávnenému. Mal za to, že povinný, aj vzhľadom na svoj produktívny vek, nie je nemajetný a teda

nie je daný dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Tiežuviedol,žezákonč.233/2019Z.z.prizastaveníexekúciezozákonaneukladásúdnemuexekútorovi
povinnosť zaoberať sa odosielateľom úhrady, súdny exekútor len skúma, či nedošlo v posledných 18
mesiacoch pred dňom, keď sa má exekúcia zastaviť, k dosiahnutiu výťažku aspoň 15,- eur. V predmetnej
veci bola suma 15,- eur uhradená súdnemu exekútorovi prostredníctvom poštovej poukážky, na ktorej

nebol uvedený odosielateľ, ale variabilný symbol, na základe ktorého súdny exekútor priradil túto
platbu k predmetnej exekúcii. Vzhľadom k uvedenému potom neboli splnené podmienky na zastavenie
exekúcie podľa citovaného zákona.

6. K vyjadreniu oprávneného sa opätovne vyjadril aj povinný podaním zo dňa 26.06.2023. Poukázal

na rozhodnutie Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/2469/2014, ktorý v obdobnej veci konštatoval, že
uhradenie sumy 15,- eur na účet súdneho exekútora, a to hromadne vo viacerých exekúciách v prospech
jediného oprávneného a tesne pred účinnosťou zákona č. 233/2019 Z. z., je účelové a v rozpore so
zákonom. Žiadal, aby súd, ak vyhodnotí, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie ex lege podľa
zákona č. 233/2019 Z. z., túto zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“) po zistení, že odvolanie podal povinný v zákonnej lehote, preskúmal toto odvolanie, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a napadnuté rozhodnutie
potvrdil v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či v predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie ex
lege podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní alebo či je daný dôvod
na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

9. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok),aktentozákonv§243iaž§243kneustanovujeinak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.10. Predmetné konanie sa začalo dňa 29.06.2010, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
pôvodnéhooprávnenéhonavykonanieexekúcie,atonapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjerozsudok
Okresného súdu Košice I zo dňa 25.09.2009, sp. zn. 30Cb/3/2008. Dňa 28.10.2018 povinný podal návrh

na zastavenie exekúcie z dôvodu, že je proti nemu vedených niekoľko exekučných konaní, v ktorých sa
vymáha viac ako 27.000,- eur bez príslušenstva a táto exekúcia nemôže byť úspešná.

11. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných
konaníaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,ktoréhocieľombolozavedenieosobitnéhoprocesného

mechanizmu zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona.

12. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred
1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

13. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula

rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.

14. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa
doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak
§ 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

15. Na základe ustanovení ZoUNEK dochádza za zákonom stanovených podmienok k zastaveniu tzv.
starých exekúcií (t. j. exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017) dňom nadobudnutia účinnosti zákona, t. j. k 1.1.2020, a to napr. v prípade,
ak ide o staré exekúcie, v ktorých ku dňu nadobudnutia účinnosti ZoUNEK uplynula rozhodná doba

piatich rokov vedenia starej exekúcie (ak nedošlo k jej predĺženiu), a súčasne v tejto starej exekúcii nebol
dosiahnutý výťažok v posledných 18 mesiacoch aspoň vo výške 15,- eur.

16. Obdobie piatich rokov od vydania poverenia, teda tzv. rozhodná doba, nie je absolútna. Ustanovenie
§ 4 ZoUNEK upravuje prípady, kedy dochádza k predĺženiu rozhodnej doby, uplynutie ktorej je

nevyhnutné pre zastavenie starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. Dôvodmi
pre predĺženie rozhodnej doby sú špecifické procesné situácie, ktoré vecne odôvodňujú vytvorenie
dostatočnéhočasovéhopriestorunazastaveniestarejexekúciezozákona.Vtýchtoprípadochrozhodná
doba nemôže uplynúť skôr, ako uplynie 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým
rozhodol o návrhoch uvedených v § 4 ods. 2 písm. a) až g). K predĺženiu rozhodnej doby v zmysle § 4

ods. 2 písm. b) ZoUNEK dôjde aj v prípade, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje
o zastavení starej exekúcie.

17. Tak tomu bolo aj v posudzovanom prípade, kedy ku dňu účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. bolo
na súde vedené konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 28.10.2018, v dôsledku

čoho exekučný súd rozhodoval o zastavení exekúcie a teda došlo k predlženiu rozhodnej doby, ktorá
nemôže uplynúť skôr, ako uplynie 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie.

18. V konaní tak neboli dané podmienky na zastavenie exekúcie ex lege podľa § 2 ods. 1 písm. a)

ZoUNEK, keďže nebola naplnená už samotná hypotéza právnej normy, a to skutočnosť, že uplynula
rozhodná doba. V tomto kontexte je už bez právneho významu, či medzičasom bol dosiahnutý výťažok
v posledných 18 mesiacoch aspoň vo výške 15,- eur, keďže na zastavenie starej exekúcie museli
byť obe podmienky stanovené kumulatívne a ak nebola splnená už prvá z nich (uplynutie rozhodnej
doby), je irelevantné, či v tom čase absentovala absolútna výnimka z citovaného zákona (nedosiahnutie

minimálneho výťažku 15,- eur v posledných 18tich mesiacoch). Po uplynutí tejto doby (12 mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu na zastavenie exekúcie) bude možné v zmysle zaužívanej
súdnej praxe opätovne skúmať, či nie sú dané dôvody na zastavenie starej exekúcie zo zákona podľa
§ 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK.

19. Odvolací súd nezistil ani ďalšie dôvody na zastavenie predmetnej exekúcie ex lege podľa § 2 ods.
1 ZoUNEK, keďže povinný nezomrel (§ 2 ods. 1 písm. b/), oprávnený nenavrhol zastavenie predmetnej
exekúcie (§ 2 ods. 1 písm. c/) a podľa dostupných informácií na majetok povinného nebol vyhlásený
konkurz (§ 2 ods. 1 písm. d/).20. Povinný ďalej žiadal exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda
z dôvodu, že je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

21. Citované ustanovenie rieši situácie, kedy je exekúcia neprípustná z iných dôvodov ako tých,
ktoré sú upravené v ostatných ustanoveniach Exekučného poriadku. Musí ísť o také okolnosti, pre
ktoré ďalšie vedenie exekúcie odporuje zásadám, na ktorých je exekúcia ako procesnoprávny inštitút
postavená alebo odporujú účelu, ktorý sa exekúciou sleduje, a to splnenie povinnosti vyplývajúcej

z exekučného titulu. Musí však ísť o závažnú kolíziu vzniknutých okolností so zásadami exekučného
procesu, nakoľko prirodzeným zmyslom exekúcie je, aby bola vykonaná. Pôjde predovšetkým o prípady
pochybenia exekučného súdu pri nariaďovaní exekúcie (napr. nedostatok právomoci súdu alebo
procesnej spôsobilosti účastníka konania), započítania vzájomných pohľadávok, premlčania práva,
zrušenia exekučného titulu ústavným súdom, vydania exekučného titulu nepríslušným orgánom alebo
napr. situácia, kedy oprávnený nemá podľa hmotného práva nárok na plnenie deklarované v notárskej

zápisnici.Tietookolnostimusiapôsobiťintenzívneavpodstatnejmiere(obdobneuznesenieNajvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 20Cdo/1962/2004).

22. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie v konaní nezistil
vyššie uvedené dôvody, pre ktoré by mala byť predmetná exekúcia vyhlásená za neprípustnú. Tvrdené

množstvo exekučných konaní vedených proti povinnému či naznačované správanie oprávneného
v exekúcii, ktoré v konečnom dôsledku by len znížilo vymáhanú pohľadávku, nie sú takej intenzity, aby
spôsobili zánik vymáhaného nároku z hľadiska hmotného práva, ale ani ako to už bolo uvedené vyššie,
procesnú prekážku ďalšieho výkonu exekúcie. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej
inštancie, že uvedené okolnosti nie sú takej intenzity, aby boli spôsobilé privodiť zastavenie exekúcie

ešte pred tým, ako došlo k vymoženiu judikovanej pohľadávky.

23. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, ak návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa
07.02.2022 zamietol, z ktorého dôvodu odvolací súd uznesenie v odvolateľom napadnutej časti ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že oprávnenému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal voči neúspešnému
povinnému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

25.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).