Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. október 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522201069
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:7522201069.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu

Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti T. X.,
A.. XX.X.XXXX, a T. X., A.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v O., pochádzajúcich z matky G.. P. O. X., A.. XX.X.XXXX, W. F. XXX/XX,
P. G., právne zastúpenej JUDr. Ivanou Surmánek, advokátkou so sídlom na Floriánovej 16, Košice, a
otca T. X., A.. XX.X.XXXX, W. P. A. I. XXX, právne zastúpeného JUDr. Michalom Dribňákom, advokátom
so sídlom Kpt. Nálepku 440, Medzilaborce, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu
matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie

č. k. 19P/37/2022-149 zo dňa 10.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.

II. V prevyšujúcej časti rozsudok zrušuje a vracia vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec maloletých detí žiadal zníženie výživného na každé z maloletých detí zo sumy 130,-eur na sumu
30,- eur mesačne. Matka maloletých detí v priebehu konania naopak žiadala zvýšiť výživné na každé z

maloletých detí zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Z a m i e t a návrh otca na zníženie výživného.

II. Z a m i e t a návrh matky na zvýšenie výživného.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3.Súdprvejinštancievodôvodnenínapadnutéhorozsudkuuviedol,žejevmožnostiachaschopnostiach
otca prispievať na výživu maloletých detí sumou po 130,- eur mesačne na každé dieťa. Táto suma

výživného zodpovedá aj potrebám detí. Pri určení príjmu otca, z ktorého vychádzal pri určení vyživovacej
povinnosti, súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vychádzal z
potenciality príjmu otca, keďže údaj uvádzaný otcom o jeho príjme vo výške 80,- eur mesačne považoval
za nepravdivý a neprimeraný.4. Súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti s odôvodnením,
že voči otcovi prebieha trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy a zvýšením výživného

by otca postavil do postavenia ďalšieho neplnenia vyživovacej povinnosti a potenciálneho odsúdenia a
stratil by možnosť nájsť si prácu a tým plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), § 62 ods. 1, 2, 4,

5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

III. Obsah odvolaní rodičov maloletých, a vyjadrení účastníkov konania

6. Voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti výroku II., podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
matka, ktorá vecne argumentovala tým, že nesúhlasí so závermi súdu. Argumentovala tým, že súd prvej

inštancie v bode 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval, že je možné v danom prípade
aplikovať princíp potenciality príjmu otca, ktorý má prednosť pred faktickým príjmom otca. Zároveň bolo
súdom prvej inštancie konštatované, že na strane maloletých detí sa objektívne zmenili pomery, a to ich
vekom, rastom, vyšším stupňom vzdelania. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý výživné
na maloleté deti nezvýšil z dôvodu trestného stíhania otca.

7. Voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti výrokom I. a III., podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie aj otec maloletých. Dôvodil, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci a nesprávne, neúplne zistil skutočný stav veci. Vzhľadom na jeho príjem nie je v jeho
možnostiachuhrádzaťvýživnéstanovenésúdom.Zdôvoduneplneniavyživovacejpovinnostiboluznaný

za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Ďalej poukázal
na to, že má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, čo ho obmedzuje v možnosti nájsť si prácu. Zároveň
nesúhlasí s výdavkami uvádzanými matkou na maloleté deti, považuje ich za nadhodnotené. Ďalej
uvádzal, že životná úroveň matky je podstatne vyššia než jeho životná úroveň. Poukázal na výnosy
z obchodných spoločností, v ktorých je matka konateľom alebo spoločníkom. Žiadal o preukázanie

výdavkov týchto obchodných spoločností v konaní pred súdom prvej inštancie, čo súd zamietol. Žiadal,
aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a znížil výživné na maloleté deti v súlade s jeho
návrhom, alebo zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Právny zástupca otca
si v súlade s § 15 zákona č. 372/2005 Z. z. uplatnil právo na náhradu trov konania.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahu (§ 65
CMP), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68

CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok vo
výroku I. o zamietnutí návrh otca na zníženie výživného je potrebné potvrdiť postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a v prevyšujúcej časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389
ods. 1 písm. c) CSP.

9. V kontexte uplatnených odvolacích námietok oboch rodičov vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými
zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu ich návrhov na zníženie a

zvýšenie výživného, skúmal odvolací súd primeranosť naposledy určenej sumy vyživovacej povinnosti
otca v nadväznosti na jeho možnosti a schopnosti.10. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že rodičia maloletých detí nežijú v
spoločnejdomácnosti.NaposledybolavýškavyživovacejpovinnostiurčenározsudkomOkresnéhosúdu
Košice - okolie pod sp. zn. 9P/216/2014 zo dňa 10.10.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Košiciach pod sp. zn. 8CoP/62/2019 zo dňa 30.9.2019 vo výške 130,- eur na každé z mal. detí.

11. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 CSP i ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona
o rodine. CSP v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). CMP však počíta s prípadmi, keď nie je
objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 157 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o
výživnom, ak sa zmenili pomery (na návrh). Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú
rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

12. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti

v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na
všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu
vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s
ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom

návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale
aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

13. Z citovaných ustanovení vyplýva, že vyživovacie vzťahy medzi rodičmi a deťmi sú postavené na
princípe zákonom uloženej povinnosti pomôcť účastníkovi tohto vzťahu v materiálnom slova zmysle

tak, aby sa nedostal do stavu núdze, a aby životná úroveň dieťaťa zodpovedala jeho odôvodneným
potrebám. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času, kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Základným predpokladom pre vznik práva na výživu je neschopnosť dieťaťa samé sa živiť,
teda stav odkázanosti na výživu. Predmetné kritérium obmedzuje len pravidlo dobrých mravov. Samotný
predpoklad neschopnosti dieťaťa samé sa živiť znamená, že oprávnené dieťa nedisponuje vlastným

príjmom, alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokryť jeho potreby.

14. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na strane mal. detí nenastala taká
podstatná zmena, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Naopak z vykonaného dokazovania mal
súd v konaní za preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom pre maloleté deti sa

podstatne zmenili pomery u oboch maloletých detí, ktorí boli v tom čase žiakmi X. X. A. N. škole, toho
času sú obaja žiakmi na X. škole, obaja dosiahli vyšší stupeň vzdelania a teda matke objektívne vzrástli
aj náklady na zabezpečenie základných i ďalších odôvodnených potrieb, s čím súvisia zvýšené finančné
náklady primerané veku detí. Aj bez detailného preukazovania nákladov je nepochybné, že matka musí
deťom zabezpečovať v celom rozsahu stravovanie, ubytovanie, veci bežnej potreby (najmä osobnej

hygieny), nevyhnutné študijné materiály, obvyklé presuny v rámci mesta, voľnočasové aktivity.

15. Súd prvej inštancie správne zistil potreby detí, odvolací súd dodáva, že maloleté deti sú neustále
osobou oprávnenou z výživného a sú odkázané na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov.
V súčasnosti sú maloleté deti študentmi strednej školy, a teda je bez akýchkoľvek pochybností, že ich

náklady a odôvodnené potreby sú mnohokrát vyššie ako v prípade určenej vyživovacej povinnosti. K
tomu odvolací súd uvádza, že odôvodnené potreby stredoškoláka okrem najzákladnejších životných
potrieb musia zahŕňať aj iné výdavky, teda okrem pravidelných výdavkov, ako sú náklady spojené
s bývaním, stravou, ošatením, výživou, zdravotným stavom, sú to aj ďalšie náklady, ktoré nie sú
pravidelné, ale sú nevyhnutné (napr. cestovné), ale najmä náklady súvisiace so štúdiom, ako získavanie

primeraných študijných pomôcok, výdavky na kultúrne, spoločenské a športové vyžitie, ktoré v dnešnej
dobe treba považovať za nevyhnutné a nárokovateľné (pochopiteľne v rozumnej miere).

16. Čo však odvolací súd vzal do úvahy, bol spoločenský vývin mal. detí, zaradených do stredoškolského
kolektívu,kultúrnehoapod.Očakávaniaspoločnostiprirodzenekladúpožiadavkynaúpravuvonkajšieho

vzhľadu, preto odvolací súd pripustil nárast výdavkov na hygienické potreby, oblečenie, obuv, drogériu
a pod. Sú to celkovo nové výdavky, pretože iba v nižšej miere existovali už v čase pôvodnej úpravy.17. Zmena pomerov na strane maloletých je daná. Potrebné je, aby stanovené výživné zodpovedalo
možnostiam a schopnostiam povinného rodiča a zohľadnili sa okolnosti danej konkrétnej veci. Odvolací
súd poznamenáva, že výživné tak ako bolo naposledy určené vo výške 130,- eur mesačne na každé

dieťa zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb detí, ktorých odôvodnené výdavky ako študentov
strednej školy pripravujúcich sa na budúce povolanie sú rozhodne vyššie ako výdavky otca, ktorého
potreby sú už stabilizované, rovnako je nepochybné, že ich matka dopĺňa zdroj ich výživy na hranicu
nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj.

18. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je
zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až
následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa.
Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má
právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne

nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť
konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná.
Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej
úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú
vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.

19. Na základe popísaného skutočného stavu a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd
v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že návrh otca detí na zníženie výživného nie je
dôvodný. Otec sa nemôže spoliehať na to, že matka bude neustále v plnej miere zabezpečovať výživu
ich detí a on sa nebude podieľať na zvýšených nákladoch na ich výživu. Naposledy určené výživné 130,-

eur mesačne vzhľadom na odôvodnené výdavky maloletých synov stredoškolsky študujúcich, nemožno
považovať za neprimerané a taktiež nemožno opomenúť fakt, že otec sa s deťmi nestretáva a výživné
neplatí ani v naposledy súdom určenej výške, nie to ešte nad rámec bežného výživného. Odvolací
súd uvádza, že výdavky v súvislosti s bývaním má aj matka, ktorá na rozdiel od otca zabezpečuje
osobnústarostlivosťomal.deti,aplnenievyživovacejpovinnostimáprednosťpredostatnýmivýdavkami

povinného rodiča. Navyše otec nejaví o deti záujem, nenavštevuje ich, neprispieva na nich.

20. Odvolací súd sa tu plne stotožňuje s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým návrh otca na zníženie
výživného zamietol. Zdravotné problémy, ktoré otec uvádzal v tomto konaní ako dôvod, pre ktorý si
nemôže nájsť adekvátnu prácu, už uvádzal v konaní vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.

zn.9P/216/2014,sčímsasúdprvejinštancieakoajodvolacísúdvysporiadalvodôvodnenípredmetného
rozsudku, pričom vyživovacia povinnosť otca bola určená vo výške 130,- eur na každé z maloletých detí.
Odvolací súd tu upriamuje pozornosť na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého možno
súdne rozhodnutia o výživnom zmeniť, ak sa zmenia pomery. Otec maloletých detí zmenu pomerov na
svojej strane žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Je pravdou, že jeho príjem je nižší oproti

obdobiu, kedy bola určená výška vyživovacej povinnosti, avšak dôvod tak nízkeho príjmu nebol otcom
dostatočne argumentovaný. Otec rovnako ako v predchádzajúcom konaní uvádzal zdravotné problémy,
ktoré ho obmedzujú vo výkone práce, avšak nepredložil žiadne lekárske správy o jeho obmedzenej
pracovnej schopnosti, o tom, že podstúpil alebo podstupuje liečenie, resp. doklad o priznaní invalidného
dôchodku z dôvodu zníženej pracovnej schopnosti. S poukazom na tieto skutočnosti považoval súd

rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného za vecne správne,
navyše v situácii, kedy od posledného rozhodnutia súdu o výživnom uplynula doba vyše štyroch rokov
a náklady na výživu a výchovu maloletých detí sa preukázateľne zvýšili.

21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. potvrdil postupom

vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

22. Pri preskúmaní výroku II. napadnutého rozsudku upriamil odvolací súd svoju pozornosť na to, že
súd prvej inštancie uviedol (bod 28. odôvodnenia), že aj keď sa objektívne zmenili pomery u maloletých
detí ich vekom, rastom a vyšším stupňom vzdelania, čo by malo spravidla viesť k zvýšeniu vyživovacej

povinnosti zo strany otca ako povinného rodiča, napriek tomu súd návrh matky na zvýšenie výživného
zamietol. U otca maloletých detí aktuálne prebieha trestné konanie, kde je otec obžalovaným z trestného
činu zanedbania povinnej výživy a keďže si vyživovaciu povinnosť naďalej neplní, hrozí mu odsúdenie, aj
nepodmienečné, za tento trestný čin. Súd zhodnotil túto skutočnosť ako riziko pre maloleté deti, nakoľkov prípade zvýšenia vyživovacej povinnosti otca by postavil otca do postavenia ďalšieho neplnenia jeho
vyživovacej povinnosti a potenciálne aj odsúdenia a v prípade, ak bol odsúdený na nepodmienečný trest
odňatia slobody, stratil by možnosť nájsť si prácu primeranú jeho možnostiam a schopnostiam a plniť

si svoju vyživovaciu povinnosť.

23. K uvedenému odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného
na maloleté dieťa nemôže v žiadnom prípade byť hrozba trestného stíhania povinného rodičia pre
neplatenie výživného. V takom prípade by nikdy nemohli byť aplikované základné rodičovské povinnosti,

medzi ktoré patrí aj povinnosť každého rodiča vyživovať svoje dieťa. Trestné stíhanie je len následok
nezodpovednéhoprístupurodičakplneniusisvojejvyživovacejpovinnosti,tedanemôžetobyťdôvodom
prenezvýšenievýživného,aknastranemaloletýchdetíjepreukázanézvýšenievýdavkovodôvodnených
ich fyzickým vzrastom, nástupom na vzdelávanie na strednej škole, čo vychádzajúc z judikatúry sa
považuje za riadny dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti.

24. Súd prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie musí riadne určiť, z akého
príjmu otca vychádzal (napríklad dopytom u terajšieho zamestnávateľa otca, akú výšku príjmu by otec
dosahoval pri riadnej pracovnej zmluve, resp. dopytom na príslušnom Úrade práce sociálnych vecí a
rodiny zistiť ponuku voľných pracovných miest s predpokladaným príjmom vzhľadom na vzdelanie otca
a jeho doterajšie pracovné skúsenosti) a ustáliť výšku príjmu otca, pričom sa nebude spoliehať len

na tvrdenia otca. Vyhodnotí otcove možnosti a schopnosti dosahovať príjem vo vzťahu k oprávneným
potrebám maloletých detí a až následne pristúpi k vyhodnoteniu primeranosti výšky výživného určeného
súdnym rozhodnutím a či je alebo nie je namieste jeho zmena. Zároveň je potrebné, aby sa súd prvej
inštancie zaoberal aj tvrdením otca, ktoré uvádzal v podanom odvolaní, že svoj obchodný podiel v
spoločnosti X. H., X..H..E.. a P. X..H..E.. previedol bezodplatne na matku a to nielen z hľadiska toho, na

základe akej dohody s matkou došlo k bezodplatnému prevodu obchodného podielu, ale aj z hľadiska
toho, či je otec schopný si zabezpečiť príjem aj vykonávaním podnikateľskej činnosti v tejto oblasti.

25. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok v prevyšujúcej časti zrušil postupom
vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Súd prvej inštancie v súlade s § 396 ods. 3 CSP rozhodne o náhrade trov konania v novom
rozhodnutí.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).