Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. október 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/90/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122210327
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Gáborová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4122210327.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom

C. D. XXX, E., zast. BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 833 533, Hviezdoslavovo námestie 25,
Bratislava, proti žalovanému: neznámy vlastník z titulu dedičstva po F. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom
XX.XX.XXXX,naposledytrvalýmbytomC.D.XXX,E.,zast.Slovenskýmpozemkovýmfondomsosídlom
Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345 v časti pozemkov, a v časti stavby zast. procesným
opatrovníkom mesto Vráble, Hlavná 36, IČO: 00 308 641, zast. JUDr. Ing. Ivan Katona, PhD., LL.M –
advokátska kancelária s.r.o., skrátene IKAKA, s.r.o., G. Czuczora 4, Nové Zámky, IČO: 51 816 865, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Zástupcovi žalovaného (SPF) náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Procesnému opatrovníkovi žalovaného p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi
v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

13

7C/90/2022

1. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že do dedičstva po H. B., I. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
dňa XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt C. D. XXX, XXX XX E. - C. D., patrí spoluvlastnícky podiel 1/14
iny k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. C. D., obec E., okres Nitra evidovaných Okresným
úradom Nitra, katastrálnym odborom ktoré sú zapísané na LV č. XXX a to 1, parcela registra “C KN”,

parc. č. 125, trvalý trávny porast o výmere 704 m2, 2, parcela registra “C KN”, parc. č. 126/1 , záhrada
o výmere 228 m2, 3, parcela registra “C KN”, parc. č. 126/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 20
m2, 4, parcela registra “C KN”, parc. č. 127, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 463 m2, 5, parcela
registra “C KN”, parc. č. 128/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 246 m2, 6, parcela registra “C
KN”, parc. č. 128/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 187 m2 a 7, stavbe - rodinný dom so súp.
č. XXX nachádzajúci sa na parc. reg. “C KN”, parc. č. 128/1.

2. Žalobu zdôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 13/14 -ín
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. C. D., obec E., okres Nitra evidovaným Okresným
úradom Nitra, katastrálnym odborom ktoré sú zapísané na LV č. XXX a to 1, parcela registra “C KN”,
parc. č. 125, trvalý trávny porast o výmere 704 m2, 2, parcela registra “C KN”, parc. č. 126/1 , záhradao výmere 228 m2, 3, parcela registra “C KN”, parc. č. 126/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
20 m2, 4, parcela registra “C KN”, parc. č. 127, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 463 m2, 5,
parcela registra “C KN”, parc. č. 128/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 246 m2, 6, parcela

registra “C KN”, parc. č. 128/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 187 m2,7, rodinný dom so
súp. č. XXX nachádzajúci sa na parc. reg. “C KN”, parc. č. 128/1 (spolu ďalej ako “Nehnuteľnosti”).
Zapísaným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu X/XX -K. k nehnuteľnostiam je F. G., bezdetný, bol v
roku 1951 vyhlásený za slabomyseľného, a od roku 1955 až do svojej smrti žil v psychiatrickom ústave
v Olichove v Zlatých Moravciach. Od roku 1955 teda viac nežil vo svojej izbe (budova v ktorej bola

jeho izba, bola v toku 1993 zbúraná), ktorá sa nachádzala v nehnuteľnostiach a ktorá zodpovedala jeho
spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam. F. G. bol v roku 1955 umiestnený do psychiatrického
ústavu, pričom za jeho opatrovníka bol ustanovený K. G., strýko F. G.. K. G. ako opatrovník uzatvoril v
priebehu roka 1955 ako kúpnu zmluvu, ktorou predal spoluvlastnícky podiel F. G. 1/14 k nehnuteľnostiam
manželom H. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, s posl. trvalým pobytom bytom C. D. XXX,
XXX XX E. - C. D. a L. B. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, s posl. trvalým pobytom C.

D. XXX, XXX XX E. - C. D.. H. J. a L. B. J. boli rodičmi jeho mamy H. B. I. J. nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX. V tom istom čase odkúpili rodičia jeho mamy H. J. a L. B. J. od M. B. jej spoluvlastnícky
podiel 6/14 k nehnuteľnostiam. H. J. a L. B. J. teda už v roku 1955 kúpili nehnuteľnosti v celku a boli
dobromyseľne presvedčení, že sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností, pričom ako jediní zo zapísaných
vlastníkov ich aj skutočne užívali. Z nateraz neznámych príčin však ani jedna z uvedených kúpnych

zmlúv nebola zavkladovaná a vo fyzickej podobe sa nezachovali a preto zostal H. J. a L. B. J. na liste
vlastníctva zapísaný spoluvlastnícky podiel 1/2 k Nehnuteľnostiam. Kúpnou zmluvou zo dňa 02.04.1969
následne spoluvlastnícky podiel 1/2 k Nehnuteľnostiam od svojich rodičov kúpila jeho mama H. B.. H.
B. bola pritom v čase kúpy presvedčená, že jej rodičia sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností. H. B. teda
aj potom čo od svojich rodičov nadobudla spoluvlastnícky podiel 1/2 k nehnuteľnostiam, bola naďalej

presvedčená, že jej rodičia zostávajú spoluvlastníkmi druhej polovice nehnuteľností, teda podielu 1/2 k
nehnuteľnostiam. Po ich smrti sa H. B. stala výlučnou dobromyseľnou držiteľkou nehnuteľností v celku,
nakoľko bola presvedčená, že spoluvlastnícky podiel 1/2 jej rodičov k nehnuteľnostiam po ich smrti
automaticky zdedila. O tom, že kúpne zmluvy medzi H. J. a L. B. J. s opatrovateľom K. G. a M. B.
neboli zavkladované sa dozvedela až v roku 1992, keď sa rozhodla darovať svoj spoluvlastnícky podiel

1/2 k nehnuteľnostiam jemu. Situáciu riešili tak, že darovacou zmluvou č. 2626/93 zo dňa 04.11.1993
mu H. B. darovala svoj zapísaný podiel 1/2 k nehnuteľnostiam a následne formálnou kúpnou zmluvou
č. 2695/93 zo dňa 17.11.1993 (peniaze im nevyplatil) nadobudol od právnych nástupcov M. B. a N.
B., nar. XX.XX.XXXX bytom B. XX, XXX XX G., a E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX E.
spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v podiele 6/14 ín. V súhrne takto nadobudol spoluvlastnícky

podiel13/14ínknehnuteľnostiam.Spoluvlastníckypodiel6/14pritomkúpil,napriektomu,žetentopodiel
patril jeho mame H. B., ktorá nehnuteľnosti vydržala a teda v čase kúpy N. B. a E. B. spoluvlastníkmi
nehnuteľností už neboli, avšak uzavretie formálnej kúpnej zmluvy so zapísanými spoluvlastníkmi bez
odovzdania kúpnej ceny, považoval za priechodnejšiu možnosť, ako sa voči nim domáhať určenia
vlastníckeho práva žalobou na súde (v podstate len zlegalizoval kúpnu zmluvu uzavretú medzi H. J.

a L. B. J. s M. B. z roku 1955). Keďže je však F. G. od roku XXXX mŕtvy a dedičia sú neznámi,
nemal s kým obdobnú formálnu kúpnu zmluvu vo vzťahu k jeho podielu uzavrieť. Napriek platnému
predaju svojho spoluvlastníckeho podielu je teda F. G. naďalej zapísaný ako spoluvlastník podielu 1/14
k nehnuteľnostiam aj po vyše 60 rokoch od jeho smrti. H. B. od 22.07.1980 užívala nehnuteľnosti
samostatne, a bola dobromyseľne presvedčená, že je ich výlučnou vlastníčkou a to až do roku 1992.

H. B. vzhľadom na vyššie uvedenú novelu Občianskeho zákonníka, teda dňa 23.07.1990 vydržala
nehnuteľnosti v celku (teda aj podiel 1/14 k nehnuteľnostiam, ktorého vlastníkom je na liste vlastníctva
stále vyznačený F. G.). Zhrňujúc uvedené situácia je taká, že z dôvodu, že sa úradne nezavkladovala
a fyzicky nezachovala kúpna zmluva uzavretá medzi H. J. a L. B. J. s opatrovníkom F. G. z roku 1955,
ktorou bol spoluvlastnícky podiel 1/14 F. G. k nehnuteľnostiam prevedený na H. J. a L. B. J., je aj po

vyše 60 rokoch od jeho smrti F. G. na liste vlastníctva stále zapísaný ako vlastník spoluvlastníckeho
podielu 1/14 k nehnuteľnostiam. V roku 1990 pritom H. B. ako právny nástupca po H. J. a L. B. J.
Nehnuteľnosti v celosti vydržala a od roku 1993 užíva nehnuteľnosti výlučne on. Keďže žiadni dedičia
po F. G. nie sú známi (dedičské konanie neprebehlo), nachádza sa v stave neistoty, tento nesprávny
zápis spôsobuje, že k nehnuteľnostiam nemôže nadobudnúť výlučné vlastnícke právo, a to napriek

skutočnosti, že nehnuteľnosti užíva samostatne vyše 28 rokov. Vzhľadom na uvedené na požadovanom
určení vidí naliehavý právny záujem, pretože v opačnom prípade zostane na LV č. XXX pre kat. úz C. D.
naďalej zapísaný spoluvlastník, ktorý je mŕtvy a ktorý nemá žiadnych dedičov, čím sa v podstate trvalo
zabráni mu riadne nakladať s nehnuteľnosťami.3. Zástupca neznámeho dediča po poručiteľovi uviedol, že vo veciach pozemkov, ktorých vlastník nie je
známy a za štát koná zo zákona pred súdom SPF podľa § 34 ods. 18 zákona SNR č. 330/1991 Zb. o

pozemkovýchúpravách,usporiadanípozemkovéhovlastníctva,okresnýchúradoch,pozemkovomfonde
a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, v spojení so zákonom č. 229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších
predpisov a zákonom NR SR č. 180/1991 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov. V prvom rade namieta pasívnu vecnú legitimáciu. V zmysle

ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č.180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom: Ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje
vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca. Ide pritom o
pozemky nezistených vlastníkov alebo ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri
nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií. Slovenský pozemkový
fond (ak je to potrebné) pred súdom zastupuje nezistených vlastníkov; ktorými môžu byť vlastníci,

ktorí sú známi, ale ich pobyt nie je známy, prípadne vlastníkov, o ktorých neexistujú žiadne údaje o
vlastníctve ani v pozemkovoknižnej vložke ani v katastri nehnuteľností. Vo vzťahu k žalovanému žiada
súd, aby skúmal procesnú subjektivitu v súlade s § 62 CSP z dôvodu, že údaje z listu vlastníctva
vykazujú údaje, na základe ktorých nejde o neznámeho vlastníka. Žiada súd, aby zabezpečil osvedčenie
o dedičskom konaní po žalovanom. Zároveň dodáva, že z predmetného listu vlastníctva nie je zrejmé,

aby Slovenský pozemkový fond zastupoval žalovaného, tzn., že k žalovanému nie je vyznačená správa.
Žalobca vlastníctvo k sporným pozemkom odvodzuje z titulu vydržania. Základný predpoklad na určenie
vlastníckeho práva vydržaním je existencia naliehavého právneho záujmu. Podľa ust. § 137 písm. c)
CSP: Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z

osobitného predpisu. Žiada súd, aby skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu
ako procesnej podmienky pre uplatnenie práva prostredníctvom inštitútu určovacej žaloby podľa ust. §
137 písm. c) CSP. Na základe vyššie uvedeného sa k meritu veci nateraz nebude vyjadrovať.

4.Zástupcažalobcuvovyjadreníkžalobeuviedol,ževovzťahukdedičskémukonaniupozosnulomF.G.

vynaložil značné a dlhoročné úsilie zistiť, kto je jeho dedičom, avšak o žiadnom dedičovi sa nedozvedel
a podľa jeho informácii dedičské konanie po zosnulom F. G. neprebehlo. Pokiaľ Slovenský pozemkový
fond, alebo súd disponujú informáciou, kto je dedičom po zosnulom F. G., dovoľuje si požiadať o jej
poskytnutie. Ak nedisponujú, potom môžu len potvrdzovať, že sú dedičia neznámi. V prípade, že mi
informácia o dedičovi bude poskytnutá, túto žalobu vezme späť a podá novú žalobu na skutočného

dediča. Bez poskytnutia tejto informácie mu však nezostáva nič iné, než trvať na tom, že dedič po
zosnulom F. G. je neznámy a je teda zo zákona v konaní zastúpený Slovenským pozemkovým fondom.
Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že F. G. je viac ako
60 rokov po smrti, je nepochybné že stav, ktorý je v súčasnosti zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. C. D.,
nie je v súlade s právnym stavom. V zmysle ustálenej súdnej praxe je pritom na zosúladení právneho

stavu s evidenčným stavom v katastri nehnuteľností naliehavý právny záujem vždy prítomný a tak je
tomu aj v tomto prípade.

5. Zástupca neznámeho dediča po poručiteľovi uviedol, že podaním Okresného súdu Nitra zo dňa
10.11.2022 im bolo oznámené, že po F. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX sa neviedlo žiadne

dedičské konanie, na základe ktorého mohol byť sporný spoluvlastnícky podiel prevedený do vlastníctva
štátu ako odúmrť. Na základe toho uvádza, že určovacia žaloba nemôže nahradiť inštitút prejednania
dedičstva. Má za to, že žalobca dostatočne nepreukázal naliehavý právny záujem a nepredložil
žiadny právny titul, resp. iný relevantný dôkaz, na základe ktorého si odvodzuje vlastnícke právo k
spoluvlastníckemu podielu F. G..

6. Zástupca žalobcu na pojednávaní 7.2.2023 uviedol, že opatrovník F. G. predal jeho podiel právnym
predchodcomžalobcu,ktoríhoužívali.Niejemožné,abysatentosporriešilvrámcidedičskéhokonania,
nakoľko v čase jeho smrti už nebol vlastníkom a uvedené navodzuje aj tomu, že samotný opatrovník
tento podiel nenahlásil do dedičstva, keďže vedel, že bol prevedený. Keďže dedič F. G. nie je známy,

má za to, že žalovaný je pasívne legitimovaný a v takýchto prípadoch ho zastupuje SPF.

7. Zástupca neznámeho dediča po poručiteľovi na pojednávaní 7.2.2023 uviedol, že sa pridržiava
všetkých ich doterajších podaní a rozhodnutie necháva na súd.8. Zástupca žalobcu na pojednávaní 11.5.2023 uviedol, že opatrovník F. G. predal v roku 1955 podiel
právnympredchodcomžalobcu.H.B.následneužívalapredmetnénehnuteľnostidobromyseľne,užívala
tieto nehnuteľnosti viac ako 10 rokov, a teda splnila aj vydržaciu lehotu. Doteraz na LV je zapísaný

naďalej v časti F. G., ktorý je viac ako 60 rokov mŕtvy. Pričom tento stav nemožno nahradiť prededením,
nakoľko v čase smrti nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Opatrovník po jeho smrti nenahlásil
podiel do dedičstva, čiže vedel, že mu nepratí. Žalovaný nespochybnil skutkové tvrdenia, spochybnil
pasívnu vecnú legitimáciu a naliehavý právny záujem, k čomu uvádza, že keď dedičia nie sú známi,
zastupuje ich SPF. Ide o ustálenú prax, čo vie doložiť literatúrou a poukazuje na konania OS Nitra - sp.

zn. 16C/72/2019 a 12C/111/2019. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, rovnako ide o dlhodobú
prax, kedy je potrebné zosúladiť skutočný a právny stav. Keďže žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia,
je pasívne legitimovaný a je daný aj naliehavý právny záujem a navrhuje, aby súd žalobe vyhovel.

9. Žalobca na pojednávaní 11.5.2023 uviedol, že v roku 1955 dedko s babkou odkúpili podiel
prostredníctvom K. G.. Jeho mama doopatrovala svojich rodičov, niečo od nich odkúpila a získala podiel

1. V roku 1992 mu predmetné nehnuteľnosti darovala a vtedy sa prišlo na to, že je tam zapísaný F.
G., ktorý bol slabomyseľný a bol umiestnený niekde do ústavu. Od roku 1992 to nikto neriešil. Existuje
svedok zo šesťdesiatych rokov, ktorí by sa vedeli k tomuto vyjadriť, keď jeho mama to spomínala
kamarátke B. H..

10. Podaním zo dňa 5.6.2023 zástupca žalobcu uviedol, že trvá na tom, že označenie žalovaného
je správne, nakoľko z predložených dôkazov a vyjadrení je nesporné, že F. G. v čase úmrtia v roku
1960 už nebol vlastníkom spoluvlastníckeho podielu, ktorý je predmetom tohto konania. Z uvedeného
dôvodu nemôže byť po F. G. vedené dodatočné dedičské konanie, nakoľko nemožno po ňom dediť
niečo, čo v čase úmrtia už nevlastnil. Keďže je však F. G. na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. C. D.

stále zapísaný ako vlastník podielu 1/14 iny a zároveň sa nepodarilo zistiť žiadneho dediča, nemám inú
možnosť ako podať žalobu na neznámeho vlastníka z titulu dedičstva po zosnulom F. G.. V takýchto
prípadoch nezistených vlastníkov zo zákona v súdnom konaní zastupuje Slovenský pozemkový fond.
Tentoprávnyzáverodôvodňujeust.§16ods.1písm.b)zákonač.180/1995Zb.oniektorýchopatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších právnych predpisov platí, ust. § 34 ods.

3 druhej vety zákona č. 330/1991 o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších
právnych predpisov aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 11/2016 zo
dňa 24.02.2016, v ktorom Najvyšší súd uviedol: „Zákonodarca v záujme spriechodnenia procesu
usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia hodnoverného spôsobu evidencie práv

k nehnuteľnostiam (vytrativšieho sa v tuzemských podmienkach prakticky okamžite v súvislosti s
opustením intabulačného princípu a strate niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy krátko po
II. svetovej vojne) totiž síce ustanovil mechanizmus nakladania SPF aj s pozemkami dvoch kategórií
vlastníkov, majúcimi byť zahrnutými do posledných dvoch zo štyroch zákonom príkladmo vymenovaných
súpisov utvárajúcich register obnovenej evidencie pozemkov (1. pozemky, ktorých vlastník je známy, ale

ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe podľa čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180 a
2. pozemky, ktorých vlastník nie je známy podľa písmena d/ tu spomínaného zákonného ustanovenia),
označenými tiež súhrnným pomenovaním „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (tu por. i čl. I § 13 a § 16
ods. 1 písm. b/ zákona 180) a pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch, ktorých
vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a

v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak (čl. I § 16 ods. 1 písm. c/ zákona 180) zákon
priznáva na to určenej právnickej osobe oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi
a inými orgánmi verejnej správy (čl. I § 16 ods. 2 zákona 180); takáto právna konštrukcia však spôsobuje
udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe
či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) vlastníka (teda

aj označenia použitého SPF v prejednávanej veci) len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca
definície z ust. čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení,
teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u
právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo
sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do

súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemôže
prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník
už neexistuje a nie je zrejmé, kto a či vôbec niekto je (v čase uvažovania o uskutočnení konania s
predmetompredstavovanýmmajetkomtakéhotovlastníka)jehoprávnymnástupcom.Každýpokustvrdiťopak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia
o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení
konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a teda popretím jedného

zo základov, na ktorých stojí civilný proces. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby
dokazovania alebo tiež tzv. notorietou (tu por. i § 121 O.s.p.), že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá
osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide
takpovediac ruku v ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a ak takáto skutočnosť je tu už
v čase začatia konania (na rozdiel od úmrtia fyzickej osoby či zániku tej právnickej až v jeho priebehu, za

určitých okolností reparovateľných postupmi podľa § 107 O.s.p.), vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie
takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred
takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania
(podľa § 19 a § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p.). Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí len druhové
pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného SPF v takomto prípade, napr. spôsobom
„Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo

„Neznámy(nezistený)právnynástupca.”.Zároveňvprílohepripájaajnávrhnapristúpeniedokonaniazo
dňa 29.11.2021, ako aj uznesenie Okresného súdu Nitra, č. k. 16C/72/2019 - 231 zo dňa 14.03.2023, v
ktorom Okresný súd Nitra v obdobnom spore uznesením pripustil, aby do konania na strane žalovaného
pristúpili neznámi vlastníci z titulu dedičstva po osobách zapísaných na liste vlastníctva, pričom títo boli
v návrhu na pristúpenie do konania označení totožným spôsobom, ako je označeným Žalovaný v tejto

veci. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a súdnu prax má za to, že aktívna vecná legitimácia
žalovaného je daná.

11. Zástupca neznámeho dediča po poručiteľovi na pojednávaní dňa 6.6.2023 uviedol, že SPF je
oprávnený zastupovať nezistených vlastníkov, ale len vo vzťahu k pozemkom a nie ku stavbe, čo je

aj predmetom tohto sporu, keď žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva aj k pozemkom aj
k stavbe. V danom prípade je potrebné ustanoviť do konania opatrovníka. Predkladá súdu rozhodnutie
OS Dunajská Streda, pričom vie sa aj písomne vyjadriť k námietke ohľadne legitimácie, ktorá bola
prednesená v rámci písomného podania. V spise sa nachádza nesprávna PKV ku kat. úz. E., avšak
naďalej existuje aj PKV č. 463, kat. úz. C. D., a preto by navrhovali, aby súd vykonal dožiadanie za

účelom jej zabezpečenia a možného bližšieho zistenia ďalších údajov.
12. Zástupca žalobcu na pojednávaní 6.6.2023 uviedol, že svedkyňu nedokázali zabezpečiť. V konaní
predložili viaceré doklady a dôkazy, z ktorých je zrejmé, že žalovaný je správne označený, pričom
z ustanovenia vyplýva, že sa má jednať o nezisteného vlastníka nehnuteľnosti, a teda nešpecifikuje
konkrétne, že by sa to nemalo viazať na stavby. Predmetné rozhodnutie je rozhodnutím súdu prvej

inštancie, teda nie KS či NS SR, a teda nejde o ustálenú prax. Nateraz sa k tomu nevie bližšie vyjadriť,
keďže o tomto rozhodnutí som oboznámený nebol.

13. Uznesením zo dňa 20.7.2023 súd ustanovil žalovanému v časti stavby procesného opatrovníka –
mesto Vráble.

14. Zástupca neznámeho dediča po poručiteľovi (SPF) na pojednávaní dňa 12.9.2023 uviedol, že
žalobca sa domáha titulom vydržania vlastníckeho práva, a to na základe kúpnej zmluvy, pričom
jej uzavretie nie je preukázané, či už písomnou formou ale ani svedeckými výpoveďami, čiže nie
je preukázaný právny titul, od ktorého si žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo. V ostatnom sa

pridržiava doterajších podaní a vyjadrení.

15. Svedkyňa B. H., nar. XX.XX.XXXX, na pojednávaní dňa 17.10.2023 uviedla, že žalobca je jej sused,
s jeho mamou boli ako sestry, zástupcov žalovaného nepozná. V C. D. žije od roku 1980, ale chodievala
tam k babke ako 14 – 15 ročná. Od roku 1980 užíva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, kde býva

žalobca H. B. a celá jej rodina. Oni mali predok a zadok nebol ich, ale potom sa to nejako vybavovalo
a teraz to užívajú celé. Od smrti matky žalobcu to užívajú v celosti. To tvrdenie ohľadne, že ony mali
predok sa viaže na rok 1980. Pamätí si meno F. G., ona býva oproti a od 14-tich rokov chodievala do
domu žalobcu. Nevie či ešte žil, keď mala 14 rokov, on tam málo chodil. V súčasnosti užíva výlučne tieto
nehnuteľnosti žalobca, neviete povedať odkedy ich užíva výlučne on, nevie povedať odkedy ich užívala

jeho matka, od 60-teho roku? Užívala to od 60-teho roku v celosti, nevie kedy si to dala do poriadku. Do
poriadku znamená, že to chcela to usporiadať tak, aby deti nemali problém, keď si niekto nedá pozemok
do poriadku. Chcela to dať na papier, aby to celé užívala. Presný dátum nevie. Pamätá si, že v týchto
nehnuteľnostiach býval F. G., keď bola malá, ale dokedy, do akého roku tam asi býval nevie. Nevie akosa skončilo vysporiadanie, na ktoré sa vás pýtal PZ žalobcu: neviem. K zmluve z roku 1955 - kúpna
zmluva sa nevie vyjadriť.

16. Zástupca žalobcu, na pojednávaní dňa 17.10.2023 v záverečnej reči uviedol, že v plnom rozsahu
sa pridržiava podanej žaloby a všetkých doterajších podaní a ústnych vyjadrení. Má za preukázané,
že opatrovník F. G. v roku 1955 predal predmetný podiel starým rodičom žalobcu a po ich smrti
mamažalobcudobromyseľneužívalapredmetnúnehnuteľnosťvcelku,vrátenepodielu1/14.Predmetné
nehnuteľnosti užívala celé 80-te roky a bola presvedčená, že je výlučnou vlastníčkou. Až v roku 1992 po

zmene spoločenských pomerov sa dozvedela, že na LV je zapísaný F. G., ktorý je od doku 1960 mŕtvy.
Uvedené uviedli v žalobe, čo viac-menej potvrdila aj svedkyňa na dnešnom pojednávaní. Matka žalobcu
užívala viac ako 10 rokov predmetné nehnuteľnosti a do poriadku to chcela dať, ako sa dozvedela,
že nie je zapísaná na LV. Podiel F. G. nie je možné predediť, keďže v čase smrti nebol vlastníkom,
čo preukazuje aj skutočnosť, že nik nenahlásil majetok do dedičstva, a teda jeho opatrovník si bol
vedomý, že žiaden nemá. Zástupcovia žalovaného len popreli skutkové tvrdenia, pričom tu uvádza, že

nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nie je viazané na existenciu zmluvy, ale na faktický stav a
z vedeného dôvodu navrhuje, aby súd žalobe vyhovel a priznal trovy konania.

17. Žalobca, na pojednávaní dňa 17.10.2023 v záverečnej reči uviedol, že sa pridržiava vyjadrení svojho
zástupcu a chce len dodať, že prednedávnom si dával do poriadku vinicu vo veľkosti 2 áre, pričom na

úrade žiadali uviesť na tlačive číslo dedičského konania, pričom sa pýta, aké dedičské konanie, keď sa
žiadne nerobilo.

18. Zástupca neznámeho dediča po poručiteľovi (SPF) na pojednávaní dňa 17.10.2023 v záverečnej
reči uviedol, že svedecká výpoveď na dnešnom pojednávaní nepreukázala uzatvorenie nadobúdacieho

titulu k nehnuteľnosti. Svedkyňa v danej dobe bola príliš mladá, aby si pamätala na tieto skutočnosti.
Podmienkou vydržania je oprávnená držba, pričom sa ňou považuje nakladanie ako so svojou vecou,
iba ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Žalobca
ako aj jeho predchodcovia sa od roku 1955 až do súčasnosti mohli pri bežnej opatrnosti presvedčiť, či
už v pozemkovej knihe alebo v katastri nehnuteľností, že ako vlastník v časti je evidovaný žalovaný, a

teda mohli mať pochybnosti, že im nehnuteľnosti nepatria. Držbu je potrebné hodnotiť objektívne, nie
so subjektívneho hľadiska, pričom samotná detencia nie je postačujúca. Má za to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a preto navrhuje žalobu zamietnuť. V prípade, ak by súd žalobe vyhovel, navrhuje,
abyvovzťahuktrovámkonaniasúdaplikoval§257CSP,nakoľkoideonezistenýchprávnychnástupcov.

19. Zástupca procesného opatrovníka na pojednávaní dňa 17.10.2023 v záverečnej reči uviedol, že má
za to, že nebol preukázaný nadobúdací titul k 1/14 a rovnako sa pridržiava vyjadrení zástupcu SPF.
Okrem toho poukazujem na uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/283/2009 zo dňa 27.10.2010, ktoré hovorí
o dobromyseľnosti a požiadavke registrácie zmluvy na prevod vlastníctva. Čo do merita veci ako aj trov
konania, navrhuje postup v zmysle vyjadrenia zástupcu SPF a v prípade, ak by bola žaloba zamietnutá

si uplatňuje trovy konania.

20. Súd okrem výsluchu žalobcu a svedkyne sa oboznámil s vyjadreniami zástupcov strán sporu a s
listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový a právny stav.

21. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že vyššie uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva
jeho právnej predchodkyni – matky a to v dôsledku vydržania.

22. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. z. Občiansky zákonník (ďalej len „ OZ“) vlastníctvo veci
možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

24. Podľa § 228 ods. 2 CSP, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti
alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týkanávrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri
nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

25. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

26. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

27. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len Občiansky
zákonník), oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov,
ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

28. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125).

29. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú

mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

30. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

31. Zástupca neznámeho dediča po poručiteľovi (SPF) v priebehu sporu vzniesol námietky a to, že
na podanie žaloby nie je daný naliehavý právny záujem a, že zástupca žalovaného nie je pasívne
legitimovaným, keď súd by nemal suplovať konanie o dedičstve, t.j. SPF by nemal zastupovať
žalovaného.

32. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom
súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva.
Vecnú legitimáciu má ten zo strán sporu, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom
subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z
hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

33. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z
účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa

ňou v konaní nezaoberal.(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)

34. Námietku žalovaného, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný považuje súd za nedôvodnú,
keď sa súdu vykonaným dokazovaním nepodarilo zistiť, žiadnych rodinných príslušníkov žalovaného
a ani bližšie údaje o žalovanom a preto má súd za to, že v prípade, ak je ako vlastník pozemku

evidovaná osoba, ktorá na liste vlastníctva nemá zapísané všetky identifikačné údaje, ktoré vyžaduje
zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon), napríklad na liste vlastníctva je uvedené len meno a priezvisko osoby, prípadne
len pomlčka, ide o nezisteného (neznámeho) vlastníka a ako takého ho zastupuje SPF vo vzťahu
k pozemkom. Nakoľko predmetom sporu sú aj stavby, uvedené bolo riešené ustanovením procesného

opatrovníka. Tu súd ďalej uvádza, že lustráciou v Registri súdu nebolo zistené, že po F. G. sa viedlo
dedičského konanie a teda na LV naďalej zostáva zapísaný ako vlastník v podiele 1/14 a preto je
žalovaný pasívne legitimovaný, správne označený a v konaní správne zastúpený SPF a procesným
opatrovníkom v súlade so zákonom.

35. V prejednávanej veci bola podaná určovacia žaloba, preto sa súd ako ďalšou otázkou zaoberal
existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Žalobcu zaťažuje dôkazné
bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase
rozhodovania súdu, majú naliehavý právny záujem. Tento je daný spravidla v prípade, keď sa nemožnodomáhať priamo plnenia, a ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto určenia bolo neisté. Žaloba
podaná žalobcom je v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia žalobou určovacou a žalobca
sa jej môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý je daný vtedy, ak existuje

aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom
odstrániť a právne postavenie žalobcu je ohrozené. V danom prípade mal súd preukázaný naliehavý
právny záujem na žalobou požadovanom určení, keď žalobca sa domáha určenia, že vlastníkom
nehnuteľností uvedených v petite žalobného návrhu je jeho právny predchodca. S poukazom na vyššie
uvedené tak súd vzhliadol, že žalobca v konaní preukázal naliehavý právny záujem s poukazom na

určenie, že právny predchodca mal byť v čase jeho smrti vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom
na liste vlastníctva je uvedený iný právny stav, teda sa žalobca podanou žalobou domáha zosúladenia
právneho a skutočného stavu. Takto špecifikovaný petit žaloby preukazuje, že vo veci je daný naliehavý
právny záujem, keď žalobca inú možnosť ako sa domôcť svojho práva podaním žaloby o určenie
vlastníckeho práva nemá.

36. Nesporným v konaní bolo, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 13/14 a žalovaný
v podiele 1/14 nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. C. D.. Nesporným je, že dňa XX.X.XXXX
v Zlatých Moravciach zomrel F. G. (žalovaný).

37. Súd v rámci dokazovania skúmal, či sú splnené u právneho predchodcu žalobcu – H. B. podmienky

na vydržanie vyššie uvedených nehnuteľností a teda, či sú dané podmienky, aby súd mohol konštatovať,
že nehnuteľnosti patria do jej dedičstva.

38. Aj keď právna úprava vydržania je súčasťou právneho poriadku a spolu s ním podlieha zmenám
zodpovedajúcim stupňu vývoja spoločnosti, možno vo všeobecnosti konštatovať, že zákonnými

podmienkami vydržania boli oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý
predmet vydržania.

39. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom
určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho

orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň
tieto zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b)
nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom
ustanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania.

40. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať

pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí
nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus),
teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul
svedčí.

41.Priposudzovaníoprávnenostidržbytrebavychádzaťzozásady,žejejpredpokladomjepresvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť,akovecnadobudol–čimusvedčínejakýoprávnenýnadobúdacítitul.Subjektívnypocitdržiteľa

nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

42. Narozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ preukazoval platný
právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva

do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj
putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje.43. Znenie § 134 OZ ustanovuje podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené po celý čas plynutia
vydržacejdoby.Týmitosú:a)predmetvydržania,b)subjektvydržania,c)oprávnenádržbaad)vydržacia
doba.

44. Súd podrobil skúmaniu jednotlivé podmienky vydržania a konštatuje, že v danom prípade podmienka
predmetu držby je splnená, nakoľko spôsobilým predmetom vydržania sú nesporne nehnuteľné veci
– pozemky parcely reg. „C“ - parc. č. 125, 126/1, 126/2, 127, 128/1, 128/2 a rodinný dom s.č. XXX
nachádzajúci sa na parc. č. 128/1 na LV č. XXX, k. ú. C. D. v podiele 1/14. Ďalšou podmienkou je subjekt

vydržania, ktorým v danom prípade je H. B. - každá osoba, ktorá je spôsobilá nadobudnúť vlastnícke
právo. V priebehu sporu sa sporným stala otázka oprávnenosti držby, t.j. či predchodca žalobcu bol nad
všetky okolnosti dobromyseľný.

45. Oprávnená držba vyžaduje spojenie dvoch podmienok a to dobromyseľnosti držiteľa o tom, že
mu vec alebo právo patrí a danosť tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam.

Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci alebo, že je oprávneným
vykonávateľom práva. Nestačí presvedčenie držiteľa, že nikoho nepoškodzuje, resp. že nikomu
nezasahuje do jeho práv. Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne a nie len zo subjektívneho
hľadiska držiteľa. Do úvahy treba brať, či by držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom
na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo

mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Vo vzťahu k vydržaniu je nevyhnutné, aby takáto
dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby. Samotné subjektívne presvedčenie
držiteľa o jeho dobromyseľnosti je preto v tomto smere nedostatočné. Nastúpenie dobromyseľnosti je
potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby.

46. V rámci vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že predchodca žalobcu bol
dobromyseľný v tom, že mu vec (nehnuteľnosti) patrí. Tu súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky zo dňa 28.02.2012 sp. zn. 22 Cdo 1838/2010: „Dovolací soud vychází z ustálené
judikatury, že v případech, kdy někdo nabude vlastnictví k pozemku a současně se uchopí držby části
neboceléhosousedníhopozemku,právnímtitulemdržbyjevtakovémpřípaděnabývacítitulkeskutečně

vlastněnému pozemku (kupní či darovací smlouva, závěť či rozhodnutí v dědickém řízení apod.); i když
jde o tzv. putativní titul, je postačující (rozsudek Nejvyššího soudu České republiky ze dne 27. února
2002, sp. zn. 22 Cdo 1398/2000, uveřejněný v Souboru civilních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího
soudu, C. H. Beck (dále též jen Soubor ), pod pořadovým č. C 1067). Ani samotná skutečnost, že
držitel nenechal vytyčit hranice jím držených pozemků a nezjistil tak, že drží i část pozemku jehož

vlastníkem není, nevylučuje jeho oprávněnou držbu (rozsudek Nejvyššího soudu České republiky ze
dne 22. května 2002, sp. zn. 22 Cdo 2211/2000, uveřejněný v Souboru pod pořadovým č. C 1181).“
Platnosť vydržania na základe putatívneho titulu pripustil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý
v uznesení zo dňa 24.04.2017, sp. zn. 3 Cdo 17/2016 uviedol: „Z hľadiska dobromyseľnosti držby
ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť,

ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva.
Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky
riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej
ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo.
Takýmtodomnelýmtitulommôžebyťvpraxinapríklad(a)dedičskérozhodnutieonadobudnutíveci,ktorá

však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu
určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.“

47. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca žiadnym spôsobom existenciu tohto domnelého
právneho titulu nepreukázal a teda súd nemal za preukázané, že právny predchodca žalobcu bol nad

všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu pozemky spolu so stavbou na nich, ku ktorým určenie
vlastníckeho práva sa žalobca podanou žalobou domáha, patria, keď uvedené nebolo preukázané
žiadnym dôkazom. V priebehu sporu súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne, avšak ani touto
svedeckou výpoveďou, ktorú súd považuje za zmätočnú, nemal preukázanú existenciu nadobúdacieho,
postačujúc putatívneho titulu a ani dobromyseľnosť predchodkyne žalobcu, že jej nehnuteľnosť nad

všetky pochybnosti patrí. Svedkyňa na pojednávaní uviedla, že od roku 1980 užíva nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom sporu, kde býva žalobca, H. B. a celá jej rodina. Ďalej však uviedla, že v roku 1980 mali
vo vlastníctve predok nehnuteľnosti a zad nehnuteľnosti nebol ich, a že až od smrti matky žalobcu to
užívajú v celosti. (pozn. súdu matka žalobcu zomrela XX.X.XXXX). Na ďalšiu otázku však odpovedala,že matka žalobcu predmetnú nehnuteľnosť v celosti užívala od 60-teho roku avšak s presnosťou to
nevedela uviesť. Vo svojej výpovedi uviedla, že si pamätá, že v týchto nehnuteľnostiach býval F. G.,
keď bola malá, ale dokedy, do akého roku tam asi býval nevie, pamätí si jeho, keďže od 14-tich rokov

chodievala do domu žalobcu a ona bývala oproti, resp. jej babka ku ktorej chodievala. Nevie či ešte žil,
keď mala 14 rokov, uviedla, že tam málo chodil. K zmluve z roku 1955 - kúpna zmluva sa nevedela
vyjadriť. Uvedenú svedkyňu považuje súd za nedôveryhodnú a to s poukazom na to, že sa narodila
v roku 1954 a teda ako 14 ročná nemohla mať vedomosť o F. G. a teda prísť s ním do kontaktu
tak aby si to pamätala, nakoľko podľa žalobcu od roku 1955 bol F. G. umiestnený v psychiatrickom

ústave a z úmrtného listu vyplýva, že zomrel v roku XXXX, teda keď mala svedkyňa len 6 rokov. Tak
ako uviedla, do domu žalobcu chodí od 14 rokov a preto je vylúčené, aby s poukazom na jej dátum
narodenia mohla v danom čase poznať a prísť do kontaktu s F. G.. Predmetná svedkyňa bola zo
strany žalobcu navrhnutá, aby preukázala aj existenciu kúpnej zmluvy z roku 1955, ktorej existenciu
nepotvrdila, keď o nej ako uviedla nemá vedomosť a to aj s poukazom na jej vek, keďže v čase jej
údajného podpísania mala len 1 rok. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že v 80. rokoch predmetná

nehnuteľnosť nebola v celosti vo vlastníctve predchodcu žalobcu a ani ju neužívali celú a teda nemožno
v danom prípade konštatovať, že by predchodcovia žalobcu, t.j. jeho starí rodičia, resp. jeho matka boli
nadvšetkyokolnostidobromyseľnívtom,žeimtietonehnuteľnostivcelostipatria.Tusúdpoznamenáva,
že nepostačuje len subjektívny pocit, dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne a nie len zo
subjektívneho hľadiska držiteľa. Do úvahy treba brať, či by držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú

s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, mal
alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí. Tu vznikajú pochybnosti, keď podľa svedkyne
predchodkyňa žalobcu v 80. rokoch nevlastnila celú nehnuteľnosť a podľa žalobcu mala nadobudnúť
vedomosť o nevysporiadaní vlastníckych vzťahov v roku 1992, pričom už v danom období mala možnosť
vysporiadať a riešiť tieto vzťahy, čo sa nestalo, jedine darovacou zmluvou previedla na žalobcu svoj

podiel, ktorého vlastníčkou v skutočnosti bola. Tu nemožno konštatovať, že predchodca žalobcu konal
s bežnou opatrnosťou. Vo vzťahu k vydržaniu je nevyhnutné, aby dobromyseľnosť bola daná po celú
dobu plynutia vydržacej doby. Samotné subjektívne presvedčenie držiteľa o jeho dobromyseľnosti je
preto v tomto smere nedostatočné. Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým
podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby.

48. Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. od 1. januára 1951 priniesol vo vzťahu k vydržaniu zmeny
týkajúce sa predmetu vydržania, vydržacie doby a dobromyseľnosti držiteľa. Za predmet vydržania
boli výslovne označené hnuteľné a nehnuteľné veci (§ 116 ods. 1), pričom z vydržania boli vyňaté
veci nachádzajúce sa v socialistickom vlastníctve (§ 115). Dĺžka vydržacej doby bola stanovená

na tri roky pri hnuteľných a desať rokov pri nehnuteľných veciach. Vydržacia doba, ktorá začala
plynúť pred 1. januárom 1951 podľa predtým platného obyčajového práva, sa skončila uplynutím tejto
doby, avšak najneskôr 1. januára 1961 (§ 566). Zásadnú zmenu vo vzťahu k vydržaniu obsahoval
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., ktorý vo svojom znení účinnom od 1. apríla 1964 takýto
spôsob nadobúdania vlastníctva vôbec neupravoval. Ak teda vydržacia doba neuplynula najneskôr do

31.3.1964, k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním následne nedošlo. Vydržanie bolo reaktivované až
novelou Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb. účinnou od 1. apríla 1983 (§ 135a). Toto vydržanie
však bolo oproti skoršej úprave zúžené len na fyzické osoby (občanov) a nevzťahovalo sa právnické
osoby (organizácie). Vydržanie sa týkalo len vecí, ktoré mohli byť v osobnom vlastníctve a vylúčené
z neho bolo nadobudnutie vlastníctva k veciam v socialistickom vlastníctve alebo k veciam, ku ktorým

mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov (§ 135a ods. 1 a 3 OZ v znení
do 31. decembra 1991). Vydržacia doba bola opätovne stanovená na tri roky pre hnuteľné a desať rokov
pre nehnuteľné veci (§ 135a ods. 1 v znení do 31. decembra 1991). Osobitný režim vydržania bol určený
pre pozemky (ich časti), ktoré mali občania nepretržite v držbe desať rokov a ku ktorým by sa inak mohlo
zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k nim totiž nadobúdal štát a občan nadobúdal len právo,

aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku (§ 135a ods. 2 OZ v znení do 31. decembra
1991). Takto však nebolo možné nadobudnúť právo k pozemku, ktorý bol v socialistickom vlastníctve
alebo ku ktorému mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov (§ 135a
ods. 3 druhá veta OZ v znení do 31. decembra 1991). Do plynutia vydržacej doby sa však opätovne
mohla započítať doba držby právneho predchodcu a to aj keď išlo o držbu vykonávanú pred 1. aprílom

1983, teda v čase, keď vydržanie nebolo možné, avšak k uplynutiu vydržacej doby mohlo dôjsť najskôr
jeden rok po účinnosti zákona č. 131/1982 Zb. t. j. 1.4.1984 (§ 507a ods. 3 v znení do 31. decembra
1991, de lege lata § 865 ods. 3 OZ). Súčasná právna úprava vydržania obsiahnutá v § 134 OZ bola
zavedená zákonom č. 509/1991 Zb. účinným od 1. januára 1992. Z prechodného ustanovenia § 872ods. 6 OZ v nadväznosti na prijatú prax a judikatúru vyplýva, že do vydržacej doby možno započítať aj
dobu držby uskutočňovanú pred 1. januárom 1992, a to aj vtedy, ak ide o vydržanie veci, ktorá nemohla
byť predmetom vydržania pred týmto dňom (§ 135a ods. 3 OZ v znení do 31. decembra 1991) alebo

išlo o osobu nespôsobilú vydržať vlastnícke právo (právnická osoba). S poukazom na uvedené, by súd
nemal ani za preukázané splnenie vydržacej lehoty a to s poukazom na výpoveď svedkyne a okolnosti
nadobudnutia zvyšku podielu na nehnuteľnosti.

49. Súd vykonaným dokazovaním nemal za preukázané, že by žalobca osvedčil splnenie podmienok

vydržania u jeho právneho predchodcu H. B., preto súd rozhodol tak, že žalobu zamietol.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.
51. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorí
mal plný úspech vo veci, keď súd žalobu zamietol, priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v
rozsahu100%.Nakoľkozástupcovižalovaného–SPFtrovykonanianevznikli,tievzniklilenprocesnému

opatrovníkovi žalovaného, súd rozhodol tak, že zástupcovi žalovaného (SPF) náhradu trov konania
nepriznal, tie priznal procesnému opatrovníkovi žalovaného v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne
súd samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

2

7C/90/2022

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP . odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.