Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123204662
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4123204662.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr.
Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ing. F. G., nar. XX. XX. XXXX, T.
XX V., D., proti žalovanému v 1. rade: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724
803, v 2. rade: U9, a.s., Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35 849 703, v 3. rade: M. Z., nar. XX. XX. XXXX, O.
XXXX/XX, D., o neplatnosť dražby, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu

proti uzneseniu č. k. 10C/34/2023-39 zo dňa 04. 07. 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 04. 07. 2023 súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, katastrálne

územie: U., obec U., okres D., Okresný úrad Nitra - katastrálny odbor a to: Pozemky parcely registra „C“:
parc. číslo: XXXX/X, výmera: XXXX m2, druh pozemku: záhrada, parc. číslo: XXXX/X, výmera: XX m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. číslo: XXXX/X, výmera: XXXX m2, druh pozemku:
záhrada,parc.číslo:XXXX/X,výmera:Xm2,druhpozemku:záhrada,stavby:s.č.XXX,naparcelečíslo:
XXXX/X, druh stavby: 10/Rodinný dom, popis stavby: rodinný dom, ktorá bola zverejnená v obchodnom
vestníku č. 14/2023 dňa 20. 01. 2023 pod č. 5/2023, uskutočnila sa na návrh žalovaného v 1. rade dňa

28. 02. 2023 a bola organizovaná žalovaným v 2. rade ako dražobníkom, v ktorej licitátor udelil príklep
žalovanému v 3. rade ako vydražiteľovi a jej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou č. N 85/23,
NZ 5409/23, NCRls 5627/23.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že bol pôvodným vlastníkom uvedených nehnuteľností. Žalovaný v
1. rade ako údajný záložný veriteľ navrhol vykonanie dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002

Z. z. o dobrovoľných dražbách. Dražba sa uskutočnila dňa 28. 02. 2023, organizoval ju žalovaný v
2. rade ako dražobník, pričom v dražbe licitátor udelil príklep žalovanému v 3. rade ako vydražiteľovi.
Cena dosiahnutá vydražením bytu bola podľa jemu dostupných informácií v sume XXX.XXX,XX eur
a priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou č. N 85/23, NZ 5409/23, NCRls 5627/23. Z
dôvodu pochybení, resp. opakovaných porušení právnych predpisov dražobníkom a tiež žalovaným
v 1. rade pri doručovaní písomností týkajúcich sa dražby, nemal v zákonnej lehote pred konaním

dražby vedomosť o konaní tejto dražby, o jej priebehu, pričom doposiaľ nemá ani vedomosť o tom, v
akom znení vyhotovil notár notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh dražby. Údaje o vykonaní záznamu
v príslušnom liste vlastníctva k nehnuteľnostiam, ako aj o vydražiteľovi a tiež v podstate o celom
priebehu výkonu záložného práva získal iba z verejne dostupných informácii na internete. V procese
prípravy a uskutočnenia vyššie uvedenej dražby došlo podľa jeho názoru k viacerým porušeniam
zákona o dobrovoľných dražbách a ku konaniu hrubo porušujúcemu dobré mravy, na základe čoho

došlo k podstatnému zásahu do jeho práv. Za najzávažnejšie porušenie zákona o dobrovoľných
dražbách v procese realizácie predmetnej dražby považuje, že a) pohľadávka záložného veriteľa je,resp. bola vymáhaná aj v exekučnom konaní a zároveň aj prostredníctvom výkonu záložného práva,
čo považoval za neprípustné, najmä ale nielen z dôvodu navyšovania trov konania ako exekučného,
tak aj nákladov dobrovoľnej dražby, b) celková hodnota dražených nehnuteľností, ktoré pozostávali z

viacerých nehnuteľností, ktoré je možné užívať samostatne, presahovala viac ako 3 krát výšku samotnej
pohľadávky, na základe čoho je zrejmé, že nebolo potrebné dražiť všetky nehnuteľnosti, ale iba niektorú
z nich, c) postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu záložného veriteľa na záložného veriteľa
mu nebolo riadne oznámené, d) dražobník doručoval všetky písomnosti v skrátenej 7 dňovej lehote
tak, aby nemal možnosť si doručované zásielky prevziať a takto mu doručoval najmenej dražobnú

vyhlášku, znalecký posudok a tiež oznámenie o začatí výkonu záložného práva, e) znalecký posudok bol
vyhotovený v zrejmom rozpore s platnou právnou úpravou, na základe čoho bola aj hodnota dražených
nehnuteľností určená 3 násobne nižšia ako bola reálna hodnota nehnuteľností v danom čase a mieste,
teda bola viacnásobne podhodnotená. Znalecký posudok okrem toho obsahuje zrejmé chyby ako napr.
dostupnosť sietí k nehnuteľnostiam, opis neexistujúcich stavieb a pod., na základe čoho je možné
ho označiť za nepravdivý, resp. neúplný, f) žalovaní v 1. a 2. rade mu ako dlžníkovi aj napriek jeho

opakovaným žiadostiam neoznámili výšku pohľadávky, ktorej splnenie sa realizovalo prostredníctvom
dražby, neposkytli mu žiadnu súčinnosť, nereagovali na jeho žiadosti na oznámenie výšky dlžnej sumy
a platobných údajov pre zaplatenie pohľadávky aj napriek tomu, že mohol pohľadávku zaplatiť ešte pred
dražbou a predísť tak predaju nehnuteľností na dražbe. Keďže ide o porušenie zákona o dobrovoľných
dražbách takej intenzity, že je samo o sebe dôvodom určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, podal

žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

3. Žalobca následne podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým požadoval, aby súd
prvej inštancie zakázal žalovanému v 3. rade ako výlučnému vlastníkovi nehnuteľností akýmkoľvek
spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú už zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. U.,

obec U., okres D. ako: pozemok parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku záhrada, parcela
registra „C“, pozemok parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
parcela registra „C“, pozemok parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku záhrada, parcela
registra „C“, pozemok parc. č. XXXX/X o výmere X m2, druh pozemku záhrada, parcela registra „C“,
pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku záhrada, parcela registra „C“, pozemok

parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku záhrada, parcela registra „C“, pozemok parc. č.
XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku záhrada, parcela registra „C“, pozemok parc. č. XXXX/XX o
výmere XXX m2, druh pozemku záhrada, parcela registra „C“, dom s. č. XXX, stojaci na pozemok parc.
č. XXXX/X, druh stavby: rodinný dom, najmä uvedené nehnuteľnosti predať, darovať, zameniť, zaťažiť
alebo iným spôsobom previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam alebo tieto nehnuteľnosti iným

spôsobom zmeniť, rozdeliť, sceliť a/alebo zmeniť ich označenie, výmeru a druh, a to až do právoplatného
rozhodnutia v tomto konaní s tým, že žalovaný v 3. rade je povinný nahradiť mu trovy konania v plnom
rozsahu.

4. Návrh odôvodnil tým, že z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. U. je zrejmé, že sa žalovaný v 3. rade

ako výlučný vlastník vyššie uvedených nehnuteľností snaží o prevod vlastníckeho práva ku všetkým
nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy, ktoré konanie o vklad vlastníckeho práva je vedené
Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor pod č. V-4177/2023 a bolo začaté na základe návrhu na vklad
vlastníckehopráva,ktorýpodalžalovanýv3.radebezodkladnepotom,akosadozvedel,žebolapodaná
žaloba,čímjejednoznačnepreukázanýjehoúmyselpreviesťvlastníckeprávoknehnuteľnostiamatýmto

spôsobom sťažiť, resp. úplne znemožniť žalobcovi v prípade úspechu v konaní navrátenie vlastníckeho
práva, resp. aj možnosť domáhať sa prípadnej náhrady škody. Je tiež nepochybné, že v prípade, že
žalovaný úspešne prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prospech tretej osoby, bude potrebné
iniciovať v rámci tohto konania spor s ďalšou sporovou stranou, čo je tiež v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania, čomu je možné tiež predísť nariadením neodkladného opatrenia v zmysle tohto

návrhu. Konanie žalovaného ako aj priložené listinné dôkazy preukazujú dôvodnosť tohto návrhu a
potrebu urgentnej a neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a tiež obavu, že v prípade
jeho úspechu v spore vykonateľnosť rozhodnutia bude ohrozená, resp. úplne znemožnená. Obava z
uvedeného je pritom nielen teoretická, ale je daná reálnym stavom, resp. konaním žalovaného, ktorý
koná tak, aby znemožnil prípadný výkon rozhodnutia a sťažil mu uplatňovanie jeho práv.

5. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca, ktorý bol vlastníkom nehnuteľností,
ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby, tvrdil, že dobrovoľná dražba je neplatná z dôvodu viacerých
porušenízákonaodobrovoľnýchdražbáchazdôvodukonaniavrozporesdobrýmimravmi,ktorédôvodykonkrétne označil v žalobe písm. a) až e). Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách však možno určiť neplatnosť dobrovoľnej dražby iba ak sa spochybňuje platnosť
záložnej zmluvy alebo ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobca však v

žalobe platnosť záložnej zmluvy nespochybňoval a skutočnosti, ktorými mal byť podľa neho porušený
zákon o dobrovoľných dražbách, neosvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému by mala byť
poskytnutá súdna ochrana, pričom konanie hrubo porušujúce dobré mravy nie je dôvodom neplatnosti
dobrovoľnej dražby. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by mal súd zakázať
žalovanému v 3. rade ako vydražiteľovi podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP nakladať s nehnuteľnosťami,

preto nie je dôvodný, a to ani za stavu, že v konaní bolo osvedčené, že nehnuteľnosti sú predmetom
ďalšieho prevodu. Okrem toho len táto skutočnosť nemá vplyv na to, že by podľa § 325 ods. 1 CSP bolo
potrebné bezodkladne upraviť pomery navrhnutým neodkladným opatrením, pretože okruh strán sporu
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je určený § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách.

6. Súd prvej inštancie sa ďalej bližšie zaoberal iba dôvodmi, ktoré žalobca v žalobe konkretizoval, ktoré

neboli podľa názoru súdu prvej inštancie dôvodné. K predaju nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe môže
prísť aj napriek tomu, že záložným právom zabezpečenú pohľadávku možno uspokojiť iným spôsobom
napr. v exekučnom konaní. Uviedol, že žalobca v konaní netvrdil, kto bol pôvodný veriteľ pohľadávky,
nijakým spôsobom túto pohľadávku, právny dôvod jej vzniku a jej výšku nešpecifikoval. Hoci z jeho e-
mailu možno vyvodiť, že pôvodným veriteľom bola spoločnosť Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s., nie

je povinnosťou súdu nachádzať skutkové tvrdenia, ktoré majú byť predmetom žaloby (resp. návrhu)
v pripojených listinných dôkazoch. Žalobca preto neosvedčil, že by hodnota dražených nehnuteľností
presahovala viac ako 3 krát výšku samotnej pohľadávky, že by bolo možné nehnuteľnosti užívať
samostatne, že by mu pôvodný veriteľ neoznámil postúpenie pohľadávky. Znalecký posudok bol zo dňa
07. 12. 2022 a preto nebol straší ako 6 mesiacov podľa § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách

a žalobca neosvedčil, že by mal vady alebo nedostatky, o ktorých tvrdil. Netvrdil, že by mu žalovaný
v 2. rade znalecký posudok nezaslal najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby podľa § 12 ods. 4
zákona č. 527/2002 Z. z. alebo že by mu oznámenie o dobrovoľnej dražbe (§ 17 zákona o dobrovoľných
dražbách, ktoré zrejme mal na mysli pri označení „dražobnej vyhlášky“) nezaslal najmenej 15 dní pred
otvorením dražby podľa § 17 ods. 2 a 5 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobca svoje námietky

ohľadne doručovanie písomností založil iba na tvrdení, že žalovaný v 2. rade mu písomnosti doručoval
v skrátenej odbernej lehote na ich vyzdvihnutie v dĺžke 7 dní a on preto nemal možnosť sa s nimi
oboznámiť, čo však zákon nevylučuje. Žalovaný v 2. rade pritom doručoval písomnosti žalobcovi podľa
§ 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách poštou, formou listovej zásielky do vlastných rúk, na
adresutrvaléhopobytužalobcu,kdebolažalobcovidoručenápísomnosťajzostranysúduprvejinštancie

v tomto konaní. Pred konaním dražby bola iba jedna písomnosť uložená na pošte dňa 24. 01. 2023
doručovanážalobcovivodbernejlehote7dní,pričomžalobcanetvrdil,žebymalnejakýobjektívnydôvod
na to, aby si písomnosti v lehote 7 alebo 10 dní na pošte neprevzal. Podľa § 111 CSP sa preto považujú
za doručené dňom vrátenia nedoručenej zásielky, aj keď sa o tom žalobca nedozvedel. Žalovaní v 1. a
2. rade v tomto štádiu konania neboli povinní zo žalobcom komunikovať ohľadne dobrovoľného splnenia

si povinností, v čom súd prvej inštancie nevidel z ich strany porušenie dobrých mravov. Pretože návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia nebol podľa názoru súdu prvej inštancie dôvodný, zamietol ho.

7. Voči uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie zo dňa 15. 08. 2023, v
ktorom uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne a nezákonné najmä z dôvodu, že súd

prvej inštancie prostredníctvom tohto uznesenia v podstate bez zachovania zásad civilného sporového
konania vykonal a hodnotil dôkazy a následne vydal uznesenie, ktoré má povahu a obsah rozhodnutia
vo veci samej. Takýto postup súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, pričom zároveň tiež za
nesprávne považuje aj skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie pri hodnotení vykonaných
dôkazov. Žalobcom tvrdené skutočnosti súd prvej inštancie buď odmietol ako nepreukázané (hodnota

nehnuteľnosti, resp. jej deliteľnosť), resp. vyhodnotil ako skutočnosti, ktorými nebol porušený zákon o
dobrovoľných dražbách. Ani jeden z dôkazov však nevykonal v súlade s § 188 ods. 1 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej iba ako „CSP“). Aj napriek tomu však ku každému dôkazu skonštatoval, že
svedčívneprospechžalobcualebonepreukazuježalobcomtvrdenéskutočnosti.Poukázalnavyjadrenie
súdu prvej inštancie v znení „nie je povinnosťou súdu nachádzať skutkové tvrdenia, ktoré majú byť

predmetom žaloby. resp. návrhu v pripojených listinných dôkazoch“, čo považoval za neprípustné,
nakoľko tým súd prvej inštancie konštatuje, že pripojené listinné dôkazy ani neskúma a aj napriek tomu
ich hodnotí a následne na základe nich rozhoduje. Aj z tohto dôvodu preto považoval rozhodnutie
súdu prvej inštancie za arbitrárne, keďže svojvoľne nielen rozhoduje, ale podľa vlastného vyjadrenia ajhodnotí dôkazy, ktoré ani nepovažuje za potrebné preskúmať. Žalobca nikdy nepožadoval od súdu aby
nachádzal skutkové tvrdenia skryté v predložených dôkazoch, ale aby postupoval výlučne v súlade s
platnými právnymi predpismi, dôkazy hodnotil tak, ako je to vyžadované podľa príslušných ustanovení

CSP a najmä pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postupoval tak, aby
hodnotenie dôkazov v „skrátenom“ čase, ktorý CSP stanovuje pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nebolo vykonané na úkor kvality dokazovania, tak ako tomu bolo v tomto
prípade.

8. Ďalej uviedol, že znalecký posudok nebol síce starší ako 6 mesiacov ku dňu konania dobrovoľnej
dražby, avšak tento žalobcovi nebol riadne doručený. Za riadne doručenie nemožno považovať
doručovanie tak závažnej písomnosti v skrátenej doručovacej lehote počas Vianočných sviatkov, kedy je
predpoklad, že v uvedenom čase ani adresát písomnosti nebude mať možnosť si písomnosť v skrátenej
lehote prevziať. Neexistoval žiadny dôvod doručovať v skrátenej lehote a takto uprieť žalobcovi právo
na podanie námietky voči znaleckému posudku, ktorý ďalej obsahuje závažné chyby, na ktoré súd

prvej inštancie upozornil. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosť, že znalecký posudok nebol
žalobcovi doručený, nemal možnosť sa s ním žiadnym spôsobom oboznámiť (s výnimkou výňatku zo
znaleckého posudku uvedeného vo verejne prístupnej vyhláške o dražbe nehnuteľnosti, ktorá však
neobsahuje úplný znalecký posudok), a teda žalobca ani nemal ako súdu predložiť tento znalecký
posudok v tomto štádiu konania (po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia do času

rozhodnutia o návrhu) a ani preukázať jeho nesprávnosť a zjavné chyby, ktoré sa v ňom nachádzajú.
Rovnako tiež žalobca nemal možnosť v čase od vykonania dobrovoľnej dražby, v čase rozhodovania
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zabezpečiť nový znalecký posudok, nakoľko už nemal
prístup k predmetným nehnuteľnostiam a bez nariadenia znaleckého dokazovania zo strany súdu by
takto predložený dôkaz ani nemal zmysel, nakoľko by bol jednoznačne spochybnený žalovanými. Súd

prvej inštancie preto nesprávne vyhodnotil tieto skutkové tvrdenia a svojim postupom odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom tým, že jeho skutkové tvrdenia, ktoré nemajú povahu napr. chýb v písaní
alebo počítaní, ale závažných chýb (ako hodnotenie už neexistujúcej stavby, studne, prípojky vody a
plynu...) vyplývajúce aj z vyhlášky o dobrovoľnej dražbe. Rovnako tiež vyhodnotenie tvrdenia žalobcu
o možnosti realizovať dražbu iba jednej z nehnuteľnosti, čím by rovnako bola uspokojená pohľadávka

žalovaného v 1. rade bez potreby predaja všetkých nehnuteľností, bolo zo strany súdu prvej inštancie
nesprávne. Súd prvej inštancie len stroho konštatoval, že žalobca tieto skutočnosti neosvedčil, čo je
neprípustné a keďže súd prvej inštancie svoje konštatovania žiadnym spôsobom ani neodôvodnil, je
rozhodnutie v tejto časti aj nepreskúmateľné a nesprávne. Je zrejmé, že z dôvodu ignorovania žiadosti
žalobcu o vyčíslenie zostatku pohľadávky žalovaného v 1. rade nemal žalobca možnosť súdu preukázať

výšku pohľadávky (ktorú žalobca doteraz nevie, nakoľko mu ani po viac ako 6 mesiacoch túto informáciu
veriteľ - žalovaný v 1. rade neposkytol), a teda ani nemal možnosť bez súčinnosti súdu, ktorý môže
v konaní z úradnej moci túto informáciu od žalovaného vyžiadať. Uvedené skutočnosti však zjavne
zakladajú dôvodnú pochybnosť o správnosti postupu žalovaného pri výkone dobrovoľnej dražby a teda
aj dôvodnosť nároku - žaloby podanej žalobcom, následne teda aj dôvodnosť podaného návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaný v 3. rade
koná tak, aby previedol vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam, čo zakladá dôvodnosť podaného
návrhu, pričom považoval za dôležité dať odvolaciemu súdu do pozornosti skutočnosti, že ako žalobca
bol hneď v nasledujúci deň po prijatí žaloby súdom kontaktovaný jemu neznámymi osobami ohľadom
podaného návrhu a zároveň v tento deň žalovaný v 3. rade urobil právny úkon za účelom prevodu

nehnuteľností v prospech tretej osoby. Celé toto konanie vyvoláva dôvodnú pochybnosť o zákonnosti
postupu súdu prvej inštancie, o tom akým spôsobom a od koho sa žalovaný v 3. rade dozvedel o
podanej žalobe, nakoľko podľa vedomosti žalobcu v čase po podaní žaloby nebol žiadny zo žalovaných
nahliadnuť do spisu na Okresnom súde Nitra a rovnako ani podľa záznamov nenahliadli v tomto
čase do elektronického súdneho spisu. Aj napriek tomu mal najmenej žalovaný v 3. rade vedomosť o

prebiehajúcom konaní a opakovane prostredníctvom žalobcovi neznámych osôb oslovoval žalobcu s
požiadavkami ohľadom tohto konania a snažil sa bezodkladne previesť vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam, aby tak sťažil žalobcovi uplatňovanie svojich práv. Všetky uvedené skutočnosti len
potvrdzujú dôvodnosť ako podanej žaloby, tak aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Doručovanie v skrátených lehotách považuje žalobca za nezákonné a nesprávne, porušujúce
ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Pre takýto spôsob doručovania písomností neexistoval
zákonný dôvod, súd prvej inštancie ho však nesprávne označil za zákonný, s čím dôrazne nesúhlasí. Z
ustanovenia § 10 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý odkazuje už na neaktuálny Občianskysúdny poriadok, konkrétne na ust. § 45 až § 50, je možné konštatovať, že pri doručovaní sa má
postupovať v zmysle ust. § 111 až § 116 CSP, a teda dražobník má postupovať pri doručovaní tak
zásadných písomností ako je znalecký posudok a vyhláška o dobrovoľnej dražbe v súlade s týmito

zákonnými ustanoveniami, a to nie iba ust. § 111 CSP, ako nesprávne uvádza súd prvej inštancie,
ale zohľadňujúc aj ust. § 116 CSP, pri ktorom sa výslovne uvádza lehota nie kratšia ako 15 dní v
prípade doručovania zverejnením na úradnej tabuli súdu. Súd prvej inštancie totiž podľa svojho výkladu
doručovania dáva a odobruje dražobníkovi úplnú svojvôľu pri doručovaní, kedy si podľa názoru súdu
môže dražobník určovať lehotu na doručovanie ako sám chce, či 7 alebo 10 dní, podľa súdu prvej

inštancie by teda bolo v poriadku, ak by doručoval v podstate aj s úložnou dobou 1 alebo 2 dni. Takáto
arbitrárnosť a svojvôľa je absolútne neprípustná, navyše ešte schvaľovaná súdom. Podľa poštových
podmienok je úložná doba zásielok 18 dní a ani CSP a ani iný právny predpis neustanovuje, že by si
mohol dražobník určovať úložnú dobu kratšiu tak, ako to žalovaný svojvoľne urobil v tomto prípade,
dokonca opakovane. V prípade, ak by dražobník doručoval písomnosti riadne, teda s úložnou dobou 18
dní /podľa bodu 21.1 poštových podmienok/, nesplnil by ani zákonom vyžadovanú podmienku doručiť

dražobnú vyhlášku riadne a včas pred termínom konania dražby, resp. by v prípade podania námietok
proti znaleckému posudku nemohol realizovať dražby tak náhlivo, ako to dražobník vykonal. Celé
konanie dražobníka s doručovaním je možné hodnotiť iba ako účelové, aby mohol realizovať dražbu aj
napriek opakovaným závažným porušeniam zákona. Súd prvej inštancie sa však týmito skutočnosťami
vôbec nezaoberal. Naopak výchovne karhal žalobcu, že si neprevzal zásielky počas Vianoc v 7

dňovej, resp. neskôr v 10 dňovej skrátenej lehote, ktorú mu veľkoryso poskytol dražobník, keď mu ako
samozvaný zákonodarca neurčil napr. 1, 2 alebo 5 dňovú úložnú lehotu. Súd prvej inštancie postupoval
arbitrárne a svojvoľne bez aplikácie zákonného ustanovenia, ktoré by umožňovalo dražobníkovi takéto
flagrantné rozhodovanie o tom, koľko času dá žalobcovi na prevzatie zásielky. Rozhodol, že je to v
poriadku a žalobca sa nemá sťažovať, že si v takýchto lehotách písomnosti neprevzal. Ak súd prvej

inštancie má za to, že doručovanie v takto svojvoľne skrátených lehotách je zákonné a takémuto konaniu
má byť poskytnutá súdna ochrana, vyvstáva otázka, či takýmto spôsobom doručuje aj sám súd, teda
ako často a či vôbec skracuje úložné lehoty na prevzatie písomnosti, keď doručuje stranám sporu, resp.
ďalším osobám. Ak takto nekoná, nie je možné teda ani konštatovať, že takto môže konať dražobník,
ktorého nemožno dávať do jednej roviny so súdmi.

10. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v 1. rade a ani žalovaný v 2. rade v tomto štádiu
konania neboli povinní zo žalobcom komunikovať ohľadne dobrovoľného splnenia si povinností, v čom
súd prvej inštancie nevidel z ich strany porušenie dobrých mravov. Z tohto úsudku súdu prvej inštancie
však nie je zrejmé, čo tým myslel, keďže nijako nedefinoval „toto štádium konania“. Rovnako takéto

označenienejakéhoštádiakonanianiejedefinovanéžiadnymprávnympredpisomaaniinýmspôsobom.
Nie je zrejmé, či ide o konanie súdne, alebo konanie - výkon záložného práva. V tejto časti je preto
uznesenie nepreskúmateľné, nesprávne, nedáva odpoveď na podstatnú otázku, prečo súd považoval
nejaké štádium konania za časový úsek, v ktorom veriteľ a ani dražobník nie sú povinní oznámiť
dlžníkovi výšku pohľadávky a možný spôsob jej zaplatenia. Až do splnenia dlhu je veriteľ a rovnako aj

dražobníkpovinnýkomunikovaťsdlžníkomohľadomvýškyamožnostisplneniadlhu.Akékoľvekštádium
konania mal súd prvej inštancie na mysli, ide o nesprávne právne posúdenie a teda závažný nedostatok
napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie nekriticky a celkom zjavne povýšil záujmy žalovaných nad
práva žalobcu, poskytol súdnu ochranu konaniu v zrejmom rozpore so zákonom, ktorého cieľom bolo
iba ignorovanie požiadavky žalobcu adresovanej veriteľovi za účelom splatenia dlhu, aby tak následne

mohol veriteľ spoločne s dražobníkom (a je možné konštatovať, že aj v spolupráci so žalovaným v
3. rade) realizovať dražbu aj napriek tomu, že žalobca mal reálny záujem splatiť pohľadávku, ktorú
mohol zaplatiť až do začatia dražby. Dokonca ani po pol roku nebola žalobcovi od žalovaného v 1.
rade doručená žiadna odpoveď na jeho požiadavky. V záujme prechádzania pochybností o úmysle
žalobcu zaplatiť pohľadávku uviedol, že veriteľovi boli adresované celkom tri žiadosti o oznámenie výšky

pohľadávky a spôsobe jej zaplatenia, prvá viac ako 5 dní pred dňom konania dražby a to emailom
ako aj osobným doručením do sídla, následne znovu opakovane deň pred konaním dražby. Veriteľ je
pritom spoločnosť špecializujúcou sa na odkup pohľadávok a ich následné vymáhanie, podľa vedomosti
žalobcu zamestnáva niekoľko desiatok zamestnancov, čiže nič mu nemohlo brániť poskytnúť dlžníkovi
údaje pre zaplatenie dlhu.

11. Záverom poukázal na to, že skutočnosť, že dlžník uzavrie záložnú zmluvu ešte neoprávňuje veriteľa
k šikanóznemu, svojvoľnému narábaniu so založeným majetkom dlžníka, bez ohľadu na to ako si dlžník
uvedomuje alebo neuvedomuje riziko straty majetku. Dobrovoľná dražba a výkon záložného práva môžubyť realizované výlučne podľa zákona a nie tak, ako to urobili žalovaní. Žalobca mal riadne a včas ešte
pred konaním dražby záujem zaplatiť pohľadávku, čo by v prípade, ak by boli žalovaní konali v súlade
s platnou legislatívou, zabránilo konaniu dražby. Z predložených dôkazov a po aplikácii príslušných

zákonných ustanovení je zrejmé, že žalovaní konali nezákonne, účelovo s cieľom obrať žalobcu o
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.

12. Odvolací súd doručoval podané odvolanie žalovanému v 3. rade na vyjadrenie v súlade s ust. § 329
ods. 1 Civilného sporového poriadku. Tento sa k odvolaniu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadril.

13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávaniaadospelkzáveru,žeodvolaniežalobcuniejedôvodné.Napadnutéuzneseniejevovýroku
vecne správne, a preto ho potvrdil. Dospel totiž k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že pre
nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené podmienky, pričom predmetnú vec posudzoval podľa

nasledujúcich ustanovení zákona:

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,

ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) (ďalej len „zákon
o dobrovoľných dražbách“) v znení účinnom do 30. 06. 2023, písomnosti sa doručujú poštou formou

listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným
spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu.
Podľa § 13a ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, veriteľ je povinný na žiadosť dražobníka poskytnúť
potrebnú súčinnosť na zistenie pravosti a výšky pohľadávky.

Podľa § 17 ods. 9 zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník je povinný na žiadosť dlžníka alebo
vlastníka predmetu dražby oznámiť výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby.
Dražobník je oprávnený toto oznámenie neposkytnúť, ak žiadateľ odmietne preukázať svoju totožnosť.

Podľa § 19 ods. 1 písm. k) zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník je povinný upustiť od dražby
najneskôr do jej začatia, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník alebo vlastník predmetu
dražby pred dražbou zloží dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s
príslušenstvom vrátane nákladov dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať; dražobník je
oprávnený prijať plnenie popri veriteľovi.

Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti
dražbyzaniká,aksaneuplatnídotrochmesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnosti

dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom
má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného
predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade
spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.

Podľa ust. § 324 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia
je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý
je na mieste použiť tam, kde je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, alebo ak je tu

obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Vždy je potom potrebné skúmať, či je nárok
navrhovateľaneodkladnéhoopatrenia,vtomtoprípadežalobcu,osvedčený,ačijeneodkladnéopatrenie
naliehavo potrebné. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia teda zákon
vyžaduje osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto
úpravy pomerov sporových strán, čiže osvedčenie, že bez úpravy ich právnych pomerov by bolo nejaké

konkrétne právo žalobcu ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady
musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP
neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.

15. Odvolací súd považuje tiež za potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením,
ktoré možno nariadiť len ak je skutočne potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými
stranami, teda ak nastane medzi nimi taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne
vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu
potreby bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP je prípustné a opodstatnené len

vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, ak tento vzťah vyžaduje dočasnú úpravu,
ak je navrhovaná bezodkladná úprava naliehavo potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami
nevytvorí nenávratný stav, a ak sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami neprimeraným
spôsobom. Preto musí navrhovateľ neodkladného opatrenia, v tomto prípade žalobca, osvedčiť jednak
uplatnený nárok, ktorý žiada chrániť neodkladným opatrením, právny vzťah medzi stranami sporu,

ktorý je potrebné upraviť neodkladným opatrením, ako i tvrdenie, že je tu reálne nebezpečenstvo a
bezprostredne mu hroziaca ujma. Nárok žalobcu je osvedčený vtedy, ak sa na základe predložených
dôkazov javí aspoň ako pravdepodobný. Ohrozenie práv, nároku a hrozba bezprostrednej ujmy žalobcu
musí byť konkrétna, a žalobca ju musí vždy osvedčiť, nestačí ju iba tvrdiť. Chýbajúce osvedčenie
bezprostredne hroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie

neodkladného opatrenia, keďže ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli
zabráneniu nejakej reálne hroziacej konkrétnej ujme potrebné bezodkladne, teda rýchlo a okamžite
zasiahnuť súdnym rozhodnutím.

16. Možno teda zhrnúť, že ak žalobca navrhol voči žalovanému v 3. rade nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým sledoval dosiahnutie úpravy pomerov sporových strán, mal povinnosť osvedčiť svoj
nárok, právny vzťah medzi sporovými stranami, ktorý vyžaduje neodkladnú úpravu, a tiež, že bez takejto
úpravy pomerov mu vzhľadom na konkrétne konanie žalovaného v 3. rade reálne a bezprostredne hrozí
ujma, ktorej môže zabrániť len navrhnutým neodkladným opatrením. V konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia má dokazovanie povahu osvedčovania, pričom osvedčené skutočnosti majú

spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a iba dosiahnutie takejto náležitej miery pravdepodobnosti
rozhodujúcich skutočností vedie k splneniu podmienky pre nariadenie požadovaného neodkladného
opatrenia. Preukázanie ohrozenia nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť
konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia právnavrhovateľa. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je
základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Odvolací súd uvádza, že dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je
dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie
preto teória práva označuje práve ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani

nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom
takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu,
javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (ust. § 149 a nasl. CSP). Všetky zásady
dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu
poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného

opatrenia.

18. Žalobca v podanom odvolaní namietal hodnotenie a vykonanie dôkazov súdom prvej inštancie,
doručovanie listín žalovaným v 2. rade v skrátenej lehote a neposkytnutie súčinnosti žalovaným v 1. a
2. rade.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobcom uvedené
skutočnosti neosvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Žalobca
svoje tvrdenia žiadnym spôsobom neosvedčil, keďže k svojim tvrdeniam o celkovej hodnote dražených
nehnuteľností (resp. o možnosti ich samostatného užívania), o riadnom neoznámení postúpenia

pohľadávky, o vyhotovení znaleckého posudku v zrejmom rozpore s platnou právnou úpravou (resp.
jeho zrejmých chybách) nepredložil absolútne žiadnu dokumentáciu osvedčujúcu tieto tvrdenia a ani
špecifikáciu pohľadávky s právnym dôvodom jej vzniku. K jednotlivým tvrdeniam žalobcu v tomto smere
chýbajú akékoľvek listinné dôkazné prostriedky, ktoré majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podstatný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale toto

má len povahu osvedčovania. Ak aj žalobca v podanom odvolaní namietal hodnotenie dôkazov súdom
prvej inštancie a požadoval, aby súd prvej inštancie dôkazy hodnotil tak, ako je to vyžadované podľa
príslušných ustanovení CSP, v súvislosti s vyššie uvedenými žalobcom tvrdenými skutočnosťami žiaden
dôkazný materiál nepredložil (pokiaľ ide o dôkazy, spis obsahuje len výpis z LV č. XXXX, k. ú. U., dve
emailové správy žalobcu a tri oznámenia o uložení zásielky), teda nebolo a nie je možné deklarovať ani

len osvedčenie vyššie uvedených skutočností tvrdených žalobcom, pretože tieto z ničoho nevyplývajú.
Ohrozenie práv a nároku žalobcu musí byť konkrétne a žalobca ho musí vždy osvedčiť, nestačí ho iba
tvrdiť. V rovine tvrdení tak predbežne ostávajú aj ďalšie skutočnosti uvádzané žalobcom v podanom
odvolaní o údajnom kontaktovaní žalobcu žalovaným v 3. rade prostredníctvom jemu neznámych osôb.

20. Pokiaľ ďalej žalobca namietal, že mu boli písomnosti zo strany žalovaného v 2. rade zasielané v
skrátených odberných lehotách, odvolací súd tu poukazuje na Poštové podmienky - všeobecná časť
Slovenskej pošty, kde čl. 21. 1. umožňuje odosielateľovi skrátiť a určiť konkrétnu odbernú lehotu s
poznámkou „uložiť...dní“. Právo na doručenie zásielky s 18-dňovou odbernou lehotou nie je výslovnou
súčasťou žiadneho zákonného práva vyplývajúceho z platnej a účinnej právnej úpravy. Ide o internú

úpravu doručovateľa bez opory v príslušnom všeobecne záväznom právnom predpise, keď odberná
lehota 18 kalendárnych dní je navyše lehotou maximálnou, nie výlučnou. Odberná lehota poskytuje
adresátovi iba informáciu o dĺžke odbernej lehoty pre vyzdvihnutie zásielky na pošte, avšak uvedené
nemá vplyv na posúdenie otázky fikcie doručenia písomnosti.

21. Poukaz žalobcu uvedený v odvolaní o tom, že sa má pri doručovaní postupovať v zmysle ust. §
111 až § 116 CSP a je zároveň potrebné zohľadniť práve § 116 CSP, pri ktorom sa uvádza lehota nie
kratšia ako 15 dní v prípade doručovania zverejnením na úradnej tabuli súdu, nie je správny a ani pre vec
relevantný.Jepotrebnésúhlasiťsožalobcom,žepokiaľust.§10ods.1zákonaodobrovoľnýchdražbách
odkazujena§45až50Občianskehosúdnehoporiadku,uvedenýodkazužniejezdôvodunadobudnutia

účinnosti CSP aktuálny. Odvolací súd však zastáva názor, že správne by mal byť nahradený odkazom
na § 105 až 114 CSP, pri doručovaní do vlastných rúk bude však rámec použiteľnosti ustanovení CSP
limitovaný výhradne na ustanovenie § 111 CSP, ktoré upravuje režim doručovania do vlastných rúk.
Odkaz žalobcu na ust. § 116 CSP je vylúčený z dôvodu jeho neaplikovateľnosti pokiaľ ide o doručovaniepísomnosti v celom režime vykonávania dražby, keďže ide o osobitú úpravu doručovania žaloby strane
sporu, ktorá je fyzickou osobou, čiže ide o osobitú úpravu doručovania konkrétneho procesného úkonu
žalobcu protistrane.

22. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žalobca neuviedol a neosvedčil žiadne relevantné skutočnosti,
prečo si v odbernej lehote opakovane nepreberal zásielky od žalovaného v 2. rade, čo konkrétne mu v
tom bránilo, keď v uvedenom smere nepredložil súdu žiadne vyjadrenie a dôkazy, ktorými by osvedčil,
že v čase uloženia zásielok sa na adrese svojho trvalého pobytu z objektívnych dôvodov nezdržiaval

a nemohol tak predmetné zásielky prevziať (či už preukázaním napríklad pobytu na dovolenke mimo
miesta trvalého pobytu, umiestnenia v zdravotníckom zariadení a podobne....). Okolnosti a dôvody
neprevzatia zásielok nijako nevysvetlil a nezdôvodnil, prečo si doručované zásielky v úložnej lehote
nepreberal, a to trikrát po sebe v relatívne krátkom časovom úseku a všetky od toho istého odosielateľa
(žalovaného v 2. rade). Na základe vyššie uvedených skutočností a pre absenciu tvrdenia o akýchkoľvek
objektívnych dôvodoch žalobcu pre nepreberanie poštových zásielok od žalovaného v 2. rade vyhodnotil

odvolací súd túto námietku ako nedôvodnú.

23. Odvolací súd sa tiež nestotožňuje s názorom žalobcu o nepreskúmateľnosti časti napadnutého
rozhodnutia z dôvodu použitia formulácie „toto štádium konania“. Zo všetkých okolností prípadu je
celkom zrejmé, že sa táto formulácia vzťahuje k stavu resp. štádiu už prebiehajúceho dražobného

procesu, keďže uvedenú formuláciu použil súd prvej inštancie v súvislosti s predloženou mailovou
komunikáciu žalobcu uskutočnenou tesne pred konaním samotnej dražby

24. Pokiaľ ďalej žalobca v odvolaní vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v súvislosti s poskytovaním
súčinnosti poukazoval na ust. § 522 Občianskeho zákonníka, je potrebné uviesť, že toto ustanovenie

sa vzťahuje na riadne a včas poskytnuté plnenie zo strany dlžníka, t. j. podľa obsahu zmluvy resp.
podľa zákonnej úpravy, čo ale vzhľadom na skutočnosť vymáhania pohľadávky v exekučnom konaní,
či prostredníctvom výkonu záložného práva nie je prípad žalobcu. Žalobca ani neuvádza, k akému
konkrétnemu porušeniu zákona o dražbách malo dôjsť tým, že žalovaný v 1. rade nereagoval na jeho
mailovú komunikáciu. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobca ani predloženou mailovou komunikáciou

neosvedčil, že by bol pripravený plniť nároky záložného veriteľa (žalovaného v 1. rade), keď z nej vyplýva
len návrh žalobcu na splácanie dlhu v splátkach s tým, že sa v prípade konania dražby bude domáhať
určenia jej neplatnosti, čomu ale automaticky nezodpovedá povinnosť záložného veriteľa vyhovieť
takýmto požiadavkám a poskytnúť mu v tomto smere súčinnosť najmä za stavu, že sa vymáhanie
pohľadávky dostalo už do prebiehajúceho dražobného procesu s určeným dátumom konania dražby.

25. Zákon o dobrovoľných dražbách ustanovuje povinnosť veriteľa poskytnúť potrebnú súčinnosť na
zistenie pravosti a výšky pohľadávky vo vzťahu k dražobníkovi (§ 13a ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách), na čo nadväzuje povinnosť dražobníka oznámiť dlžníkovi alebo vlastníkovi predmetu dražby
výšku pohľadávky s príslušenstvom a nákladmi dražby (§ 17 ods. 9 zákona o dobrovoľných dražbách),

ale len na základe ich žiadosti a pri preukázaní totožnosti žiadateľa. Žalobca však v tomto smere
opätovne,napriekjehotvrdeniamoneposkytnutísúčinnostidražobníkom,žiadnymdôkazomneosvedčil,
že by z jeho strany aj reálne došlo k akejkoľvek komunikácii priamo vo vzťahu k dražobníkovi a v
nadväznosti na to k porušeniu vyššie uvedenej povinnosti dražobníka poskytnúť mu súčinnosť. Pokiaľ aj
v odvolaní poukazoval na ust. § 19 ods. 1 písm. k) zákona o dobrovoľných dražbách, neosvedčil, že by z

jeho strany došlo vo vzťahu k dražobníkovi ku konaniu, ktoré by smerovalo k splneniu predpokladov na
upustenie od dražby, t. j. zloženiu sumy rovnajúcej sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov
dražby dražobníkovi pred dražbou na účely splnenia dlhu.

26. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v

posudzovanom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože
skutočnosti, ktorými mal byť porušený zákon o dobrovoľných dražbách, v zmysle vyššie uvedeného
neosvedčujú dôvodnosť nároku žalobcu, či hrubé porušovanie dobrých mravov v procese realizácie
dražby na strane žalovaných.

27.Záveromodvolacísúdupriamujepozornosťajnaskutočnosť,žeakbydošlokvydaniuneodkladného
opatrenia v znení navrhovanom žalobcom, žalovanému v 3. rade by bolo zakázané nakladať ako
aj užívať vydraženú nehnuteľnosť, čo by mohlo znamenať zásah do práv a oprávnených záujmov
vydražiteľa. K tomuto záveru dospel odvolací súd najmä z dôvodu, že žalobca ako dlžník porušil svojupovinnosť splatiť dlh, v dôsledku čoho došlo k vykonaniu dražby, ktorá má slúžiť na uspokojenie nárokov
veriteľa, avšak tretej osobe (vydražiteľovi) nemôže byť táto situácia na ujmu, pretože táto nadobudla
majetok, ktorý môže zákonným spôsobom užívať. Vydanie neodkladné opatrenie v navrhovanom znení

by vzhľadom na v tomto štádiu konania neosvedčenú dôvodnosť nároku žalobcu limitovalo žalovaného
v 3. rade ako vydražiteľa nad nevyhnutnú mieru v nepomere k poskytnutej ochrane žalobcu.

28. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho)
o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej, rozhodne aj

bez návrhu súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie vo veci samej končiť.

29. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).